Pravda, január 1972 (LIII/1-25)

1972-01-24 / No. 19

Aktívna účasť na správe štátu (DokonCenie z 1. str.) ňajška na tento rok požiadali na mi­nisterstve jedenásti sťažovatelia. Prav­da; aj o tomto treba sťažovateľa in­formovať. Na nižších orgánoch prislúcha vy­bavovanie sťažnosti Výborom ľudovej kontroly. Pozrime sa, ako si niekto­ré z nich poClnali. 0 Kritizovali nedostatky a macošský vzťah V Stredoslovenskom kraji ostrie kritiky občanov, ktorí prišli Osobne, alebo napísali listy Výboru ľudovej kontroly Stredoslovenského KNV — smerovalo najma na existujúce nepo­riadky, presadzovanie osobných, ro­dinných a lokálnych záujmov pred • záujmami celospoločenskými. Občania si sťažovali aj na nesúdružský, v nie­ktorých prípadoch macošský vzťah funkcionárov národných výborov a riadiacich pracovníkov hospodár­skych i iných organizácii k ich opráv­neným žiadostiam a potrebám. Napr. Mária Urbanová z Dobrej Nivy, okres' Zvolen, veľa ráz klopala na dvere kancelárií miestneho, okresného a KNV, žiadala, prosila, presvedčovala faktmi, že býva v kritických pod­mienkach, ktoré v záujme jej zdra­via a ľudskej dôstojnosti treba neod­kladne riešiť. Všetko podaromnici. Sľuby zostali sľubmi, zodpovední funkcionári zakladali žiadosti ad acta. Nápravu a poriadok musel uro­biť až Výbor ľudovej kontroly Stre­doslovenského KNV, ktorý našiel v Dobre] Nive pre Máriu Urbanovú vyhovujúci byt. Najviac ponôs bolo na nešváry okolo vyvlastňovania po­zemkov, domov a Iných objektov zo súkromného do štátneho vlastníctva a opačne i na familiárne čl úplatkár­ske oceňovanie vyvlastneného ma­jetku. Iludská nesvedomitosť a snaha po bezprácnom obohacovaní sa šarapa­tili aj v školskej jedálni v Strednej škole pre spoločné stravovanie v Břez­ne. Žiaci dostávali nielen menšie por­cie Jedál, ako určujú normy, ale naj­mä obedy a večere boli chuťové ne­kvalitné. Ked nepomáhali kritické upozornenia, každodenné šomranie žiakov, našli sa niekoľkí odvážlivci a napísali Výboru fudovej kontroly Stredoslovenského KNV list. Súdru­hovia prišli, fakty preverili, zistili, že sú pravdivé a urobili „cisársky rez“. Žiaci znovu dostávajú kaloricky vý­datnú a chuťové dobrú a kvalitnú stravu. 0 Doriešiť sťažnosti až do konca Zo 14 sťažností, ktoré napísali 6b­­čania Rožňavského okresu roku 1971 na ONV, sa najviac týkalo sociálne­ho zabezpečenia a bytových otázok. Väčšina bola oprávnená a bola aj priaznivo vybavená. „Vzťah pracav-ntkov odborov ONV k vybavovaniu sťažnosti je dobrý,“ povedal nám pred­seda Výboru fudovej kontroly ONV súdruh Alexander Dubovský. „Chyba je len v tam, že niektoré prípady sa nedoriešia do konca. Myslím, že pre vybavenie sťažnosti nestačí konšta­tovať, že občan má pravdu, sťažnosť treba ukončiť prijatím rozhodnutí o náprave.“ V novom volebnom období rožňav­ský okresný výbor Iudovej kontroly preto prijal opatrenia, ktoré hlavne v tomto zmysle zlepšia vybavovanie sťažností. Pred niekoľkými dňami utvorili osobitnú sedemčlennú komi­siu vj^Kjru, v ktorej pracujú aj tra­ja poslanci ONV. Do kontrolnej čin­nosti zainteresovali osobitnou doho­dou aj okresný výbor Socialistického zväzu mládeže, ktorý rozvíja hnutie zväzáckeho Reflektora a veľmi dob­re spolupracujú s OV Slovenského zväzu Žien. Podľa charakteru previer­ky pracujú dale] so širokým aktí­vom. Podľa slov súdruha Dubovské­ho sa tak dostane výbor aj k rieše­niu takých nedostatkov, ktoré nie sú predmetom konkrétnej sťažnosti ob­čanov. V súčasnosti prebieha naprí­klad kontrola výchovy učňovského’ dorastu, plnenia plánu komplexnej bytovej výstavby v okrese a manipu­lácie s ovocím pri skladovaní a pre­daji. Aj tohtoročný plán previerok má „na muške“ najpálčivejšie prob­lémy života okresu. £ Ďakovný list od sťažovateľky Na Výbor ľudovej kontroly v Čad­ci došlo viani 190 sťažností. Z toho najviac na sociálne zabezpečenie, kde sa mnohí dožadovali zvýšenia starob­ných a invalidných dôchodkov. Všet­ky hlasy brali do úvahy a rozhodli podľa predpisov. Veľa sťažnosti pri­chádzalo na občianske spolunažíva­nie. Ľudia protestovali aj proti odbo­rom výstavby národných výborov, le­bo skôr ako vydajú napr. stavebné povolenie, mali by sa rozprávať aj s najbližšími susedmi, či nebodaj od­kvap novej strechy nebude prekážať a zasahovať do cudzieho, rovnako je to aj s osadením oblokov domov. Museli riešiť aj nové cesty, aby su­sedia aj v budúcnosti svorne spolu­nažívali. Ako nám povedala pracov­níčka ľudovej kontroly v Čadci Má­ria Stríčková, sťažnosti riešia do 30 dní, len v málo prípadoch predseda ONV povolí predĺžiť termín. Pozorne študujú aj anonymné listy. Dostali ich 27 a z toho 60,8 % bolo oprávne­ných. Pracovníci výboru fudovej kon­troly tým, že spravodlivo riešia sple­tité problémy, nadobúdajú čoraz väč­šiu dôveru. Občania im veria a nejdú so sťažnosťami hneď na vyššie orgá­ny. O ich práci najlepšie svedčia ďa­kovné listy, ktoré dostávajú. Tak Má­ria Blanárová z Vysokej nad Kysu­cou sa im poďakovala ,za pomoc pri vyriešení susedského sporu. -nec-čák-ve-mr- OHLASY NA ČLÁNKY Khcgsío« sa „vyparili"? Pravda 11. januára tohto roku uverejnila článok Koncesionári sa „vyparili“? Posie­lam k nemu svoje vyjadrenie. Osobne nie som prekvapený klesaním počtu rozhla­sových koncesionárov napriek tomu, že v obchodoch sa ročne predá vyše 100 000 nových rádioprijímačov. Myslím si, že Československý rozhlas sa príliš spolie­ha na uvedomelosť občanov. Ja totiž ne­verím, že ee do určeného termínu pri­hlásenia rádioprijímačov na poštách pri­hlási väčšina „čiernych“ poslucháčov. Preto, lebo takýchto akcií už bolo viac aj v nedávnej minulosti a všetky zapadli prachom skôr, ako sa dotiahli do konce. Vieme, že od ľudí na rozličné pépletky idú ťažko peniaze. Je to už v ľudskej po­vahe — pritom je však zaujímavé, že statočnejšie si plnia občianske záväzky voči štátu jednoduchí, slabšie situovaní ľudia ako ti, pre ktorých výdavok 10 ko­rún mesačne nestoj) ani za pomyslenie (hádam práve preto neplatia ...). Pretože problém platenia rozhlasových (ale aj televíznych) poplatkov nie je dnešný a touto akciou bez ďalších strikt­ných opatřeni by sa ani nezlikvidovali, odporúčam vedeniu Cs. rozhlasu a Cs. te­levízie, aby navrhli rozšírenie zákonnej úpravy zákona č. 110/64 Zb. o doložku, podľa ktorej by každá obchodná jednot­ka hole povinná pri predaji rádioprijí­mača—televízora oznámiť pošte v mieste trvalého bydliska kupujúceho jeho meno s presnou adresou, aby pošta autoiňatlc­­ky začala inkasovat rozhlasový či tele­vízny poplatok od občana, ak ten ešte za nijaký prijímač neplatil. Stačila by jed­notná úradná hlásenka platná v CSR i SSR s udaním mena kupujúceho, byd­liska, jeho podpisom a pečiatkou predaj­ne. Teda kupujúci by sa musel pri kúpe prijímača preukázať občianskym preuka­zom. Zaiste by sa mnohí cítili, že sú ob­medzovaní vo voľnosti a neviazanosti kú­py tovaru. Ale z morálneho hľadiska — neokrádá ten-ktorý „čierny“ poslucháč štát, keď neprispieva na úhradu výdav­kov prevádzky rozhlasu a televízie, mož­no povedať služieb, ktoré bezplatne vy­ Hutníci pomáhajú sklárom U t e k á e (K. V.) — V Utekáčl zničil po­žiar výrobnú halu, kde sa vyrábali ter­mosky na export, prevažne do ZSSR. Aby mohli výrobu v plnom rozsahu a v čo najkratšom čase obnovit, bolo potrebné zabezpečit výrobu ocelových konštrukcii, ktoré predstavujú hlavnú dodávku. VSŽ Košice navrhli spôsob, ako najrýchlejšie riešiť spracovanie projektovej a výrobnej dokumentácie potrebnej na výrobu montáž. Najväčším problémom bolo za­a bezpečenie hutného valcovaného mate­riálu (I, U), ktorý však VSŽ nevyrábajú (vyrábajú len plechy). Pochvalu si za­slúžia najmä pracovníci nákupu hutnej skupiny VSŽ pod vedením súdruha Chy­tila, ktorí dokázali zabezpečit materiál v mimoriadne krátkom čase, hoci šlo o výrobu konštrukcii vo váhe 340 ton e finančnom objeme takmer 2 mil. korún. Vďaka za pochopenie patrí aj pracovní­kom mostárne VSŽ, ktorí vyrobili kon­štrukcie tak, ako to investor, Slovenské závody technického skla, n. p. Bratisla­va, požadoval, teda v novembri 1971, aby už v decembri mohli začať montovať kon­štrukciu. Toto mostáreň VSŽ splnila. Te­raz Je fen na montážnikoch, aby praco­vali tak iniciatívne ako mostári. užíva? Nerobf to zlú krv medzi občanmi, keď finančne i materiálne dobre zabez­pečený človek napriek upozorneniam sú­stavne neplatí žiadne poplatky? MILAN BUSO, Báhoň 9 Smäd vôkol priehrady Nedávno sme priniesli kritický materiál o nedostatku pitnej vody na okolí Liptov­skej Mary. Z Vodohospodárskej výstavby v Bratislave sme dostali odpoveď, v kto­rej potvrdzujú neutešený stav. Píšu, že „výstavba všetkých vodných diel vše­obecne, e teda aj pri Liptovskej Mare, znamená zásadný zásah do režimu spod­ných včd. Skutočný dosah sa vždy pred­vída a spracúvajú sa prognózy. Praktic­ký výsledok je známy až v priebehu vý­stavby po vykonáni rozličných staveb­ných prác, najmä po prehĺbení korýt to­kov“. Najkritickejší stav je s vodou vo Vla­choch a Vlaškách. Preto dali do prevádz­ky provizórny vodovod pre tieto obce. Definitívny majú dať do užívania podľa hospodárskej zmluvy k 31. júlu 1972, ked Vlachy a Vlašky napoja na privoď vody zo skupinového vodovodu. —mr— 224. JANUÄRA 1972 Veľký záujem rekreantov o naše zasnežené veľhory Vysoké Tatry zblízka rre cioveKa pocnaazajuceno z roviny je možnosť vidieť v tomto čase zblíz­ka naše veľhory — Vysoké Tatry, priam nezabudnuteľný zážitok. Očaria nebotyčné končiare týčiace sa k sý­­tomodrej oblohe. Opojení touto zim­nou nádherou neviete, či sa skôr nad­chýnať prekrásnym obrazom prírody, alebo novými, do horského prostredia veľmi efektne zapadajúcimi stavbami. Zima priniesla do Tatier veľa poé­zie. Veľhorská scenéria láka ľudí. Chcú sa nadýchať ozónu, pokochať sa panorámou a zašportovať si v zdra­vom horskom prostredí. Je to zvlášt­ne. Slnko svieti ako v lete, ale chlad pritom zachádza za nechty. Čerstvý sneh robí radosť lyžiarom, sánkárom. Na svahoch pod Hrebienkom, na Štrb­skom Plese a v sedle pod Lomnickým štítom vidieť veľa tých, čo chcú vy­užiť dary prírody pre zdravie a osvie­ženie. V prevádzke sú všetky vleky, lanovky a výťahy. Pozemná lanovka zo Starého Smokovca na Hrebienok premáva podľa potreby, a teda veľmi často, podobne aj zubačka na Štrbské Pleso a električky. • Motoristov tešia najmä dobre upravené cesty v celej tatranskej oblastí. Zodpovedná a sta­točná práca ľudí, ktorí majú na sta­rosti zjazdnosť ciest, si naozaj zaslú­ži obdiv a uznanie. Viac ako inokedy chodia návštevníci Vysokých Tatier do múzea TANAP-u v Tatranskej Lomni­ci. Vystavené exponáty lákajú najmä mládež. História, ale aj súčasný stav tatranskej flóry a fauny zaujme kaž­dého, kto má rád Tatry. V cestovnej kancelárii Čedoku v Sta­rom Smokovci si pochvaľujú velký zá­ujem o pobyty. Hotely Grand, Belle­vue, FIS, Panoráma, Tatra a ďalšie sú obsadené zväčša domácimi turistami. Niežeby zahraniční turisti stratili zá­ujem o Vysoké Tatry, ale odradili Ich správy o nedostatku snehu. AJ všetky zotavovne ROH sú obsadené. Prišil sem nielen účastníci výberovej rekreá­cie, ale aj samoplátci z celej repub­liky. Sú všetci spokojní. Vo Vysokých Tatrách sa neprestalo stavať. Na bréhu Štrbského plesa Hutné stavby úspešne pokračujú vo výstavbe luxusného hotela Patria. Je­ho situovanie harmonizuje s prostre­dím a pyramídový tvar vhodne zapa­dá do rámca prírody. Bude mať desať poschodí. Na deviatom bude vyhliad­ková reštaurácia, 105 dvojposteľových izieb a celková kapacita 303 postelí zlepší ubytovacie možností Vysokých Tatier. V spoločenskej časti bude ka­viareň, jedáleň a nočný bar spolu pre 650 osôb. MILAN ŠPANlR orava v Tatranskej Lomnici je plne obsadená. 270 rekreantov z celej republiky tu vychutnáva zimné radovánky. Snímka Pravda — Karolín ElátrM chváli železnicu Zemianske Kostoľany (ČSTK) — Takmer 10 tisíc ton uhlia vyložili v sobotu a včera v druhej najväčšej tepelnej elektrárni na Slovensku — v elektrárni Nováky v Zemianskych Kostoľanoch. Zo susedných Novác­kych uholných baní priviezli po zá­vodnej vlečke tri vlaky vyše 2000 ton uhlia a ďalšie zásielky prišli zo vzdia­lenejších uhoľných revírov. Energetici si pochvaľujú železnice, ktoré v po­rovnaní s minulým rokom zvýšili v celkovej skladbe vozňov podiel veľ­kopriestorových, samovýsypných va­gónov. Uľahčili tak nielen vykládku v elektrárňach, ale urýchľujú aj obeh vozňov. Vzhľadom na znížené zaťaže­nie energetickej siete mohli v sobotu a včera odstaviť v elektrárni tri kotly a dva turbogenerátory s výkonom 57 megawattov. Na odstavených zariade­niach urobili potrebná opravy pre za­bezpečenie plynulej a bezporuchovej prevádzky v čase plného zaťaženia cez týždeň. Aktivita poľnohospodárov Vrátná — V hoteli Boboty vo Vrát­né] sa v sobotu skončil dvojdňový ce­loslovenský aktív funkcionárov zá­kladných organizácií SZM z dedin, poľnohospodárskych závodov a poľno­hospodárskych odborných učilišť. Zhodnotili na ňom výsledky za uply­nulé obdobie a vyznamenali najlep­ších jednotlivcov a kolektívy. Zaobe­rali sa závermi vlaňajšieho decembro­vého zasadania pléna SOV SZM. V najbližšom obdobi bude jednou z hlavných úloh utváranie základných organizácií SZM na štátnych majet­koch a v JRD a aktivizácia zväzáckej činnosti poľnohospodárskej mládeže vôbec. K takejto aktivite prispejú i trojdohody, ktoré sa budú uzatvá­rať medzi miestnymi národnými vý­bormi, JRD a základnými organizácia­mi SZM na dedinách a v poľnohospo­dárskych závodoch. Cesty sú zjazdné Bratislava (ČSTK) — Všetky cesty na území Slovenska boli včera ráno zjazdné. V oblasti Vysokých Ta­tier boli vozovky pokryté asi 3 cm vrstvou ujazdeného snehu. Podobná situácia bola i na úseku Pusté Pole —Stratená, na prechode cez Čertovi­cu, na cesto Makov—Bumbálka, Malý Sturec, v rekreačnej oblasti Srdiečko v Nízkych Tatrách, ďalej Čadca—Dol­ný Kubín a na ceste II. triedy č. 530 na Javorine. Tejto noci nemuseli pra­covníci okresných správ ciest už ni­jaké cesty preorávať, ien ich puey- Nepracovali, pili, kradli — § Boli piati: 23-ročný Fran­tišek Herstek, doteraz dvakrát trestaný, absen­tér a nakoniec jluktuant, ktorý nechal prácu vôbec, dvadsaťročný Pa­vol Majoroš, bývalý ro­botník v Drevine Prešov, ktorého tiel práca neba­vila, 25-ročný Pavol Du­­java, trikrát trestaný, Milan Varholík, 21-ročny, doteraz jedenkrát súdne trestaný, sprievodca osobných vozňov, ktoré­ho to „nebavilo“ a tak lil bez práce a napokon 23- ročny Anton Šataba, do­siaľ trikrát trestaný, bez pracovného pomeru. Spájala ich nechuť k práci, no o to väčšia k alkoholu, snaha lit na úkor spoločnosti. Všetct ul boli trestaní, no to toh neodradilo od krivých chodníčkov. Nezarábali, ale dobre žiť chceli a tak začali vylupovať predaj­ne, zväčša v Prešovskom okrese. V pohostinstve v Solivare rozbili v noci sklo na okne, vnikli dnu a odcudzili peniaze, lie­hoviny a cigarety za sko­ro 4000 Kčs. V Prešove sa vlámali do predajne po­travín na Pavlovlčovom námestí, ale pretole vzbudili pozornosť chod­cov, z miesta zamýšľanej krádele ušli. Za to však vykradli predajňu potra­vín o Solivare, ďalšiu predajňu v Prešove a vlá­mali sa aj do vinárne v Prešove na ulici SNP, kde pokradlt liehoviny, salá­mu a šunku. Pred Duja­­vom st neboli Istí ani su­sedia — viacerým pokra­­áoi sliepky a zajace a okradol aj spolubývajú­ceho. Majoroš zase suse­dovi z pivnice ukradol šesť fliaš kysiych uhoriek a niekoľko kompótov. Ktovie, koľko predajní by ešte bolo Ich chúťky odnieslo, keby Ich neboli zadržali bezpečnostné Or­gány. Okresný súd v Pre­šove zhodnotil túto tch činnosť ako rozkrádanie majetku v socialistickom vlastníctve, vykonané spolupáchateľstvom a Du­­javu a Majoroša odsúdil naviac za trestný čin krá­deže. Herstekovi a bu­­javovi to vynieslo po dva a pol roka straty slobody, Majorošovi 20 mesiacov, Varholtkovl 18 a Satabovi 14 mesiacov — všetkým nepodmienečne. Naviac tch súd zaviazal spôsobe­nú škodu nahradiť. fjmj Severočeská metropola v týchto dňoch Ü" stí nad Labem je zaujímavé, dá sa dokonca povedať zvláštne mesto. Rozkladá sa v ro­mantickom prostredí, uprostred skalnatých a ze­lených kopcov, ale ovzdušie nad ním je také za­morené, že v prašnosti môže smelo konkurovať Ostrave; aj to je daň, ktorú spláca svojmu rozvi­nutému priemyslu. Priamo nad Labem, ktoré spá­ja Ústí s morom, sa týči pochmúrna zrúcanina hradu Střekov. Kedysi dominoval celému labskému údoliu. Dnes určujú panorámu mesta výškové bu­dovy, namáhavo sa šplhajúce stále vyššie a vyššie po úbočiach kopcov. Ked sa stmieva a na rieku sa položia prvé mäkké tiene a začnú sa rozčaro­vať okná bytov — v tej chvíli stačí trocha fantázie a v očiach vnímavého diváka dostáva Ostí podobu akéhosi moderného Betlehema. Na dokreslenie tej Ilúzie prispievajú aj červené hviezdy žiariace nad závodmi. Zvláštne mesto, ktorému náhoda a s priestorom cítiaci architekti zachovali jeho pôvab a šť.astne ho sklbilí s tríežvosťou našej technickej doby. V posledných dňoch sa stalo v Ostí nad Labem nlekolko zaujímavých udalostí a miestna tlač priniesla správy o mnohých rekordoch, ktoré stoja za zmienku. Tak severočeskí havíari prekonali 10. januára doteraz najvyššiu dennú ťažbu dosiahnutú v minulom roku o vyše 700 ton uhlia. Podarilo sa im to najmä zásluhou lepšieho využitia dobývacích mechanizmov. S rekordom prišli aj stavbári ústec­kých Pozemných stavieb: vlani odovzdali najväčší počet bytov v histórii podniku — 3355 — a teraz sľúbili, že v prvom štvrťroku sa nasťahuje do no­vých domovov dalších 540 rodín. Rekordom sa chvália práve tak aj zlepšovatelia ústeckého prevádzkového oddielu ČSD. Podali toľ­ko návrhov ako doteraz nikdy a v priebehu 12 mesiacov ušetrili národnému hospodárstvu tri mi­lióny korún! Zlepšovatelia dostali, ako sa hovorí, zelenú, pretože ich podporili aj vedúci hospodár­ski pracovníci. Výška ich prémií totiž závisí od toho, ako sa rozvíja iniciatíva v oblasti ich prá­vomoci. Niektoré nápady, ktoré sa zrodili v ústec­kom prevádzkovom oddiele ČSD, sú pozoruhodné. Napríklad F. Bodlák navrhol nový spôsob úpravy pantografu elektrických lokomotív, ktorý podstat­ne znižuje opotrebenie troleja. A aby bol prehľad o rekordoch úplný, musíme' dodať, že v Ostí a jeho okolí majú mimoriadne vysokú budovu — 18-poschodovú. Vyrobili prvý čs. zdravotnícky náramok, ktorý skonštruovali na- ÚSTECKÉ REKORDY ši poprední odborníci v odbore magnetizmu spo-. ločne s pracovníkmi Kovočasu, v nedalekých Val­covniach rúr a železiarňach v Chomutove v so­botu 14. januára uviedli do prevádzky ako prví medzi hutníckymi závodmi československý počí­tač, ktorý urobí za sekundu až 38 tisíc operácií. Ústecký kraj má rekordéra a] v jazde na bicykli — Zdeňka Marenčáka, ktorý na dvoch bicykloch prešiel Kanadu, USA, Egypt a došliapal až na se­verný polárny kruh. Pýtate sa, či tých rekordov už nie je dosť. Do­voľte zmienku ešte o jednom. Severočesi patria spolu s Pražanmi medzi najväčších fanúškov čes­koslovenskej štátnej lotérie, v kraji sa ročne pre­dá do 100 000 žrebov. V posledných dvoch rokoch si len v Ostí odnieslo sedem občanov výhry po 50 000 korunách a šesť po 20 000 korunách. A tak 124. emisiu Československej štátne] lotérie vyžre­bovali v stredu práve v Ostí. Či Ostečamom kvôlj tomu žičilo šťastie ešte viac, nie je zatiaľ známe! Minulý týždeň oznámila ludová kontrola Seve­ročeského KNV, že na základe Ich 111 previerok museli podniky a jednotliví nesvedomití občania Odovzdať do štátnej pokladnice 6,8 milióna ne­právom získaných korún. Za porušenie akostných noriem kontrola vymerala pokuty vo výške skoro milión korún. Či aj v tomto prípade išlo o re-. kord, o tom správa nehovorí, Ôstečania sú naraz skromní. Čo možno chápať, .pretože kto by sa chválil porušovaním štátnej disciplíny. * Tľostáva vysvetliť, prečo taká túžba po rekor­­*• doch, a ich až nezvyčajná popularizácia. Ne­obávajte sa, že by Ôstečania prepadli komplexom velikášstva. Chcú vyniknúť na polí, kde súťaž o re­kordy je cťou, predovšetkým pri plnení hospo­dárskych úloh. Vpred ich ženie okrem stimulov, ktoré pôsobia aj inde, ich zvláštny miestny patrio­tizmus. Ostí je totiž napriek svojmu úctyhodnému veku — tohto roku bude oslavovať 700. výročie svojho povýšenia na mesto — mestom veľmi mla­dým. Jeho obyvateľstvo sa po oslobodení prakticky vymenilo (priemerný vek je tu 33,1 roka) a za­kladá novú tradíciu. Na čo mali iné mestá stá­ročia, Ostiu musia stačiť roky a desaťročia. A tak všetko, čo sa tu robí, dostáva dravé tempo a je motivované aj snahou vyrovnať sa podobným cen­trám a ešte ich predstihnúť. Rekordy Sú jedným z meradiel, ako sa to Ostečanom darí. Ostí má pritom starosti ako iné mestá. Musí rozšíriť obchodnú sieť, chystá sa vylúčiť autobu­sovú dopravu z centra, vyhlásilo boj znečišťovate­lem ovzdušia a láme si hlavu, ako znížiť počet dopravných nehôd, ktoré sa zvyšujú najmä v pia­tok. Určite bude mať pritom úspechy, pretože to­muto mestu nechýba elán, ale má aj pevné stra­nícke vedenie a v radoch komunistov Iudí, ktorí rozumejú potrebám doby a dokážu viesť tak, aby bol spoločenský a miestny záujem v súlade. F. ZDOBINA Zubársky deň... Až teraz, keď tento postreh píšem, mi prichodí na mysel, že vlastne vô­bec neviem, prečo sa deň otvorených dverí v Bavlnářských závodoch v Ružomberku volá tak po domácky dňom zubárskym ...V stredu po­poludní prichádzajú zamestnanci na vedenie podniku so svojimi problé­mami, ponosami. S čím najčastejšie? Aj to sa dá vopchal do percenta, no odhliadnuc od čísiel, vše to vyzerá aj tak, že ľuďom chýba čosi ako bý­valá spoveď, aj keď na tej sa šuškali hriechy a previnenia a tu sa so zvýšeným hlasom alebo so slzami na krajíčku ľudia chcú vyžaloval, vyrozprával. Riaditeľ alebo ďalší súdruhovia zamestnanca vypočujú a po­tom hľadajú riešenie. Aha, asi ako zubár nájde boľavú stoličku a potom ju lieči, alebo vytrhne... Zaujímavý poznatok: viacej chodia do tých otvorených dverí muži ako ženy. Prichodia so žiadostami o pracovné presuny, s nespokojnoslou voči správaniu sa vedúcich atď. Ženské pora­die: žiadosti o byty, pracovné presuny, mzdová nespokojnosl, pôžičky... A prečo chodia kvôli bytom a pôžičkám ženy, keď sa to doteraz akosi vždy patrilo, aj malo poskytoval len „živiteľom“ rodiny, teda mužom? V Rybárpolt tento starý pojem vymazali a aj tak sa snažia rúcal staré móresy plné predsudkov. A ženy teda celkom prirodzene berú na seba doteraz mužské povinnosti bez obáv, že sa im ktosi vysmeje, že ich za­vrátí. Tu robím, tu som zamestnaná, tu sa hlásim o práva pracujúceho človeka... Deň otvorených dverí, zubársky deň, využilo vlani 730 „pa­cientov“. A čo je na tom najkrajšie? Hádam ani nie tá poskytnutá pomoc ponosujúcemu sa, ale skutočnosl, že si v Bavlnářských závodoch hospo­dárski a politickí funkcionári vedia nájsi aj takýto čas pre ľudí, že tie dvere sú naozaj a pre každého, kto ich potrebuje, otvorené. M. PLlSTILOVÁ Zdravie si nielen „vinšovat”’... O zdraví sa už napísalo a povedalo toľko superlatívov, že vymyslieť si ďalší je hádam nemožné a nie je tiež náhodou, že ľudia, ked si chcú zaželať jeden druhému to najlep­šie, „vinšujú“ si veľa zdravia. Slo­vom: zdravie sa nedá zaplatiť. Sme hrdí, že náš socialistický štát ve­nuje zdravotníckej starostlivosti veľkú pozornosť, patrime aj v tom­to smere medzi najvyspelejšie krajiny na svete. Dalo by sa teda čakať, že keď naše zdravotníctvo m| takú úroveň, využije každý možnosti, ktoré sa mu ponúkajú, je to predsa predovšetkým v jeho záujme. Lenže niektorí z nás sú v tomto smere až neuveriteľne ľah­komyseľní. Ďalší z dôkazov o tom uviedli na výročnej konferencii ROH v Handiovských uhoľných ba­niach. Tam robia pre upevnenie zdravia baníkov všetko, čo je v ich silách — zriadili závodnú polikli­niku, v ktorej pôsob! päť lekárov, dalši špecialisti ešte do nej dochá­dzajú, raz do roka sa schádza aktív vedúcich pracovníkov a funkcioná­rov so závodnými lekármi a pre­rokúva otázky súvisiace so zlep­šením zdravotníckej starostlivos­ti... Namiesto uznania za túto ná­a mahu a obetavosť sa však lekári funkcionári neraz stretávajú s neochotou a ľahostajnosťou. Keď volajú pracovníkov baní raz do roka na preventívne prehliadky, skoro tretina jednoducho nepríde. Mávnu rukou a povedia, že im nič nie je. Ked však pride choroba, ponáhľajú sa za lekárom a žiadajú pomoc. Samozrejme, dostanú ju, ale mnohí by sa vyhli utrpeniu a bolestiam, keby sa dali prezrieť a poradiť si. je totiž ľahšie — a to je stará „doktorská“ skúsenosť — nemociam predchádzať, ako ich liečiť. Reč bola o handiovských ba­­niách, ale rovnaké skúsenosti ma­jú aj inde. Takže bolo by dobre, keby sme si zdravie nielen „vinčo­' vali“, ale sa oň aj viac starali. * ' F. ZDOBINA Rowm náhradu Kým ešte vónku štípe mráz a ča­káme na Ozajstný sneh, je hádam prédčasne spomínať letné horúča­vy a hovoriť o zmrzline. Ale vraví sá, že leto sa opýta... totiž z Ko­šíc, a poklai mi je známe, a] z ostatných miest, odišli juhoslo­vanskí zmrzlinári, ktorým vyprša­lo povolenie súkromnej živnosti. Myslia národné výbory už teraz na rovnocennú náhradu, na to, aby neosiřeli oblúbené „štandy“ výbor­ného osvieženia? V Košiciach sa určité opatrenia pripravujú. Odbor MsNV rokuje s niekoľkými socia­listickými podnikmi o prevzatí ra­jónov i výrobní po súkromníkoch zo zahraničia a do konca marca sa očakávajú aj definitívne doho­dy. Záujem, ako sme sa dozvedeli, je velký, v predaji zmrzliny sa konkurenčne stretávajú Východo­slovenské pekárne a cukrárne, ko­munálne služby, Reštaurácie a ďal­šie podniky. Ukazuje sa, že tohto atraktívneho tovaru, prinášajúceho slušné príjmy, možno vyrobiť v do­statočnom množstve 1 kvalite aj v socialistických podnikoch. Tre­ba zdôrazniť, že možno, ved na to netreba zahraničnú licenciu ani stroje za doláre. Jedna vec je však vymáhať si od národného vý­boru „rajón“, a druhá splniť po­žiadavky, ktoré s tým súvisia. So­cialistické podniky budú musieť dosiahnuť aspoň takú úroveň kva­lity, sortimentu a obsluhy ako tí, ktorým sa zrušila živnosť. Lebo keď v stánkoch, pri ktorých si ľudia doteraz zvykli vyberať z 5—6 druhov prvotriednych chladivých dobrôt, bude sa predávať jediný druh zmrznutej vody neurčitej chuti a farby, navyše práve v čase najväčších horúčav budú predava­či čerpať „náhradné voľno“, tak rozumný krok na zavedenie poriad­ku dó odvádzania daní a posilne­nia socialistického charakteru náš­ho- hospodárstva sa premení na krôk späť. V. LENKA Schválne nevstanem Niet divu, že tie dve dievčatá ne­zbadali staršieho pána hned, ako pristúpil do električky. Veselo o čomsi trkotali, smiali sa, asi si rozprávali o milých. Toho pána však toto zdržanie tak strašne ura­zilo, že sa na celý vozeň rozkričal o nevychovanosti dnešnej mláde­že, o tom, že skôr by im nohy odpadu, než by vstali, a keď diev­čatá zahanbené a so sklopeným zrakom, šepcúc „prepáčte" vstali, častoval ich ešte hodnú chvíľu ne­vyberanými slovami. Až tak, že sa ozvali druhí cestujúci, tiež starší, a krotili ho, že ved už sedí, tak nech dá pokoj. Netvrdím, že by na­ša mládež nejako zvlášť vynikala v dobrom správaní, ani si nemys­lím, že by ju bolo treba chvá­liť, ak neprepustí miesto starším v dopravných prostriedkoch. Len­že čo ak pán šiel z prechádzky a dievčatá sa vracali z pracovnej smený za strojom? Možno osem hodín stáli na nohách a cesta do­mov je dlhá... A vôbec, prečo si starší človek myslí, že vychováva krikom a nadávkami? Len sl spomeňte, akí ste boli v tom veku vy. Takéto častovanie v električ­ke môže mať za následok zanevře­me na všetkých dospelých, .......a nabudúce schválne nevstanem z miesta!“. IVETTA ŠUCHOVÄ Rozšafní riaditelia Neporiadky v investičnej výstavbe zaťažovali naše národné hospodár­stvo po niekoľko rokov. Aj táto oblasť sa dostala do centra pozor­nosti straníckych a štátnych orgá­nov. Vlády už prijali viaceré opat­renia sprísňujúce režim v tejto ob­lasti, ďalšie sa uvádzajú od začiat­ku roka do života, iné sa ešte len pripravujú. Podstatou úsilia fede­rálnej a národnej vlády je zvýšiť zodpovednosť vedúcich hospodár­skych pracovníkov stavebných or­ganizácii, sústrediť sily na najdôle­žitejšie stavby, ktoré v budúcnosti ovplyvnia ďalší rast hmotného bo­hatstva našej spoločnosti. O to za­­rážajúcejšie je, ako o tom hovoril na porade generálnych 'riadite­ľov stavebných výrobno-hospodár­­skych jednotiek podpredseda vlá­dy SSR Ing. J. Hanns, za do Bra­tislavy prichádzajú delegácie okresov i miest, aby Vyžiadali i vy­prosili od vlády finančné pro­striedky na rozostavanie i takých objektov, ktoré nie sú v päťročnom pláne. Delegácie odpovedajú, že kapacity majú sľúbené, len peniaž­ky keby dostali... Z toho vyplýva, že niektorí funkcionári národných výborov ešte stále nadraďujú lo­kálne záujmy nad záujmy celospo­ločenské. Riaditelia niektorých sta­vebných podnikov, samozrejme, ta­kým nezodpovedným postupom porušujú disciplínu. V nasledujú­com období musíme sústrediť svo­je sily na splnenie schváleného programu. Kto si chce robiť po svojom a proti cieľom schváleným straníckymi orgánmi, musí rátať s tým, že bude niesť aj náležitú zodpovednosť. VmIí Hncnalí?l ivuii) uwtffjvn > • JÄN SlLEŠ Nenadarmo sa hovorí, že každý z nás je nejaký. Pravda, voči de­ťom by sme mali byť všetci prinaj­menej taktní, slušní a — rozumní. Ved ako pripravíme nastupujúcu generáciu, taká bude úroveň ce­lej spoločnosti. Nedávno išlo sotva 11-ročné dievčatko po plyn. Sluš­ne sa staršieho človeka, ktorý krá­čal od fabriky opýtalo, kde predá­vajú propán-bután. Odvrkol. Iste bolynerv6zny z práce, ale nemu­sel to dať najavo dievčatku, ktoré nevie o problémoch výroby. Ani u ďalšieho „informátora“ nepo­chodilo, iba staršia ženička mu presne ukázala miesto ... Tej istej dievčine sa nedávno opäť zle vo­dilo v styku so staršími. Matka ju poslala na martinskú poštu s lis­tom. Doma nalepili známku v hod­note Kčs 1,80, hoci na doporu­čenú zásielku stačilo iba Kčs 1,60. Pri priečinku na hlavnej pošte list vzali a vypýtali ešte toľko halierov, koľko reprezentovali známky. Vraj ich bolo veľa nale­pených (tri) čo je nesprávnej?!) Bola to pokuta, alebo čo? To by sme sa chceli dozvedieť práve od riaditeľa martinskej pošty. Pre­čo? Lebo matka, ktorá chce dieťa statočne a čestne vychovať, išla po stope prípadu, či si dieťa ne­bodaj nevymýšľa, a zistila opísanú pravdu. Na dôvažok jej peniaze vzápätí vrátili. Nešlo o tých pár halierov, ale o princíp. Nekriví­­me zbytočne a hriešne mladé vý­honky? Doma a v škole sa učia o čestných ľuďoch, pri styku s ni­mi sa dožívajú podobných skla­maní. Nie je to paradox? Pri­tom prípad z Martina sa dá zo­všeobecniť, však, rodičia? M. RUTTKAY nriA’i.yi

Next