Pravda, január 1972 (LIII/1-25)
1972-01-24 / No. 19
Aktívna účasť na správe štátu (DokonCenie z 1. str.) ňajška na tento rok požiadali na ministerstve jedenásti sťažovatelia. Pravda; aj o tomto treba sťažovateľa informovať. Na nižších orgánoch prislúcha vybavovanie sťažnosti Výborom ľudovej kontroly. Pozrime sa, ako si niektoré z nich poClnali. 0 Kritizovali nedostatky a macošský vzťah V Stredoslovenskom kraji ostrie kritiky občanov, ktorí prišli Osobne, alebo napísali listy Výboru ľudovej kontroly Stredoslovenského KNV — smerovalo najma na existujúce neporiadky, presadzovanie osobných, rodinných a lokálnych záujmov pred • záujmami celospoločenskými. Občania si sťažovali aj na nesúdružský, v niektorých prípadoch macošský vzťah funkcionárov národných výborov a riadiacich pracovníkov hospodárskych i iných organizácii k ich oprávneným žiadostiam a potrebám. Napr. Mária Urbanová z Dobrej Nivy, okres' Zvolen, veľa ráz klopala na dvere kancelárií miestneho, okresného a KNV, žiadala, prosila, presvedčovala faktmi, že býva v kritických podmienkach, ktoré v záujme jej zdravia a ľudskej dôstojnosti treba neodkladne riešiť. Všetko podaromnici. Sľuby zostali sľubmi, zodpovední funkcionári zakladali žiadosti ad acta. Nápravu a poriadok musel urobiť až Výbor ľudovej kontroly Stredoslovenského KNV, ktorý našiel v Dobre] Nive pre Máriu Urbanovú vyhovujúci byt. Najviac ponôs bolo na nešváry okolo vyvlastňovania pozemkov, domov a Iných objektov zo súkromného do štátneho vlastníctva a opačne i na familiárne čl úplatkárske oceňovanie vyvlastneného majetku. Iludská nesvedomitosť a snaha po bezprácnom obohacovaní sa šarapatili aj v školskej jedálni v Strednej škole pre spoločné stravovanie v Březne. Žiaci dostávali nielen menšie porcie Jedál, ako určujú normy, ale najmä obedy a večere boli chuťové nekvalitné. Ked nepomáhali kritické upozornenia, každodenné šomranie žiakov, našli sa niekoľkí odvážlivci a napísali Výboru fudovej kontroly Stredoslovenského KNV list. Súdruhovia prišli, fakty preverili, zistili, že sú pravdivé a urobili „cisársky rez“. Žiaci znovu dostávajú kaloricky výdatnú a chuťové dobrú a kvalitnú stravu. 0 Doriešiť sťažnosti až do konca Zo 14 sťažností, ktoré napísali 6bčania Rožňavského okresu roku 1971 na ONV, sa najviac týkalo sociálneho zabezpečenia a bytových otázok. Väčšina bola oprávnená a bola aj priaznivo vybavená. „Vzťah pracav-ntkov odborov ONV k vybavovaniu sťažnosti je dobrý,“ povedal nám predseda Výboru fudovej kontroly ONV súdruh Alexander Dubovský. „Chyba je len v tam, že niektoré prípady sa nedoriešia do konca. Myslím, že pre vybavenie sťažnosti nestačí konštatovať, že občan má pravdu, sťažnosť treba ukončiť prijatím rozhodnutí o náprave.“ V novom volebnom období rožňavský okresný výbor Iudovej kontroly preto prijal opatrenia, ktoré hlavne v tomto zmysle zlepšia vybavovanie sťažností. Pred niekoľkými dňami utvorili osobitnú sedemčlennú komisiu vj^Kjru, v ktorej pracujú aj traja poslanci ONV. Do kontrolnej činnosti zainteresovali osobitnou dohodou aj okresný výbor Socialistického zväzu mládeže, ktorý rozvíja hnutie zväzáckeho Reflektora a veľmi dobre spolupracujú s OV Slovenského zväzu Žien. Podľa charakteru previerky pracujú dale] so širokým aktívom. Podľa slov súdruha Dubovského sa tak dostane výbor aj k riešeniu takých nedostatkov, ktoré nie sú predmetom konkrétnej sťažnosti občanov. V súčasnosti prebieha napríklad kontrola výchovy učňovského’ dorastu, plnenia plánu komplexnej bytovej výstavby v okrese a manipulácie s ovocím pri skladovaní a predaji. Aj tohtoročný plán previerok má „na muške“ najpálčivejšie problémy života okresu. £ Ďakovný list od sťažovateľky Na Výbor ľudovej kontroly v Čadci došlo viani 190 sťažností. Z toho najviac na sociálne zabezpečenie, kde sa mnohí dožadovali zvýšenia starobných a invalidných dôchodkov. Všetky hlasy brali do úvahy a rozhodli podľa predpisov. Veľa sťažnosti prichádzalo na občianske spolunažívanie. Ľudia protestovali aj proti odborom výstavby národných výborov, lebo skôr ako vydajú napr. stavebné povolenie, mali by sa rozprávať aj s najbližšími susedmi, či nebodaj odkvap novej strechy nebude prekážať a zasahovať do cudzieho, rovnako je to aj s osadením oblokov domov. Museli riešiť aj nové cesty, aby susedia aj v budúcnosti svorne spolunažívali. Ako nám povedala pracovníčka ľudovej kontroly v Čadci Mária Stríčková, sťažnosti riešia do 30 dní, len v málo prípadoch predseda ONV povolí predĺžiť termín. Pozorne študujú aj anonymné listy. Dostali ich 27 a z toho 60,8 % bolo oprávnených. Pracovníci výboru fudovej kontroly tým, že spravodlivo riešia spletité problémy, nadobúdajú čoraz väčšiu dôveru. Občania im veria a nejdú so sťažnosťami hneď na vyššie orgány. O ich práci najlepšie svedčia ďakovné listy, ktoré dostávajú. Tak Mária Blanárová z Vysokej nad Kysucou sa im poďakovala ,za pomoc pri vyriešení susedského sporu. -nec-čák-ve-mr- OHLASY NA ČLÁNKY Khcgsío« sa „vyparili"? Pravda 11. januára tohto roku uverejnila článok Koncesionári sa „vyparili“? Posielam k nemu svoje vyjadrenie. Osobne nie som prekvapený klesaním počtu rozhlasových koncesionárov napriek tomu, že v obchodoch sa ročne predá vyše 100 000 nových rádioprijímačov. Myslím si, že Československý rozhlas sa príliš spolieha na uvedomelosť občanov. Ja totiž neverím, že ee do určeného termínu prihlásenia rádioprijímačov na poštách prihlási väčšina „čiernych“ poslucháčov. Preto, lebo takýchto akcií už bolo viac aj v nedávnej minulosti a všetky zapadli prachom skôr, ako sa dotiahli do konce. Vieme, že od ľudí na rozličné pépletky idú ťažko peniaze. Je to už v ľudskej povahe — pritom je však zaujímavé, že statočnejšie si plnia občianske záväzky voči štátu jednoduchí, slabšie situovaní ľudia ako ti, pre ktorých výdavok 10 korún mesačne nestoj) ani za pomyslenie (hádam práve preto neplatia ...). Pretože problém platenia rozhlasových (ale aj televíznych) poplatkov nie je dnešný a touto akciou bez ďalších striktných opatřeni by sa ani nezlikvidovali, odporúčam vedeniu Cs. rozhlasu a Cs. televízie, aby navrhli rozšírenie zákonnej úpravy zákona č. 110/64 Zb. o doložku, podľa ktorej by každá obchodná jednotka hole povinná pri predaji rádioprijímača—televízora oznámiť pošte v mieste trvalého bydliska kupujúceho jeho meno s presnou adresou, aby pošta autoiňatlcky začala inkasovat rozhlasový či televízny poplatok od občana, ak ten ešte za nijaký prijímač neplatil. Stačila by jednotná úradná hlásenka platná v CSR i SSR s udaním mena kupujúceho, bydliska, jeho podpisom a pečiatkou predajne. Teda kupujúci by sa musel pri kúpe prijímača preukázať občianskym preukazom. Zaiste by sa mnohí cítili, že sú obmedzovaní vo voľnosti a neviazanosti kúpy tovaru. Ale z morálneho hľadiska — neokrádá ten-ktorý „čierny“ poslucháč štát, keď neprispieva na úhradu výdavkov prevádzky rozhlasu a televízie, možno povedať služieb, ktoré bezplatne vy Hutníci pomáhajú sklárom U t e k á e (K. V.) — V Utekáčl zničil požiar výrobnú halu, kde sa vyrábali termosky na export, prevažne do ZSSR. Aby mohli výrobu v plnom rozsahu a v čo najkratšom čase obnovit, bolo potrebné zabezpečit výrobu ocelových konštrukcii, ktoré predstavujú hlavnú dodávku. VSŽ Košice navrhli spôsob, ako najrýchlejšie riešiť spracovanie projektovej a výrobnej dokumentácie potrebnej na výrobu montáž. Najväčším problémom bolo zaa bezpečenie hutného valcovaného materiálu (I, U), ktorý však VSŽ nevyrábajú (vyrábajú len plechy). Pochvalu si zaslúžia najmä pracovníci nákupu hutnej skupiny VSŽ pod vedením súdruha Chytila, ktorí dokázali zabezpečit materiál v mimoriadne krátkom čase, hoci šlo o výrobu konštrukcii vo váhe 340 ton e finančnom objeme takmer 2 mil. korún. Vďaka za pochopenie patrí aj pracovníkom mostárne VSŽ, ktorí vyrobili konštrukcie tak, ako to investor, Slovenské závody technického skla, n. p. Bratislava, požadoval, teda v novembri 1971, aby už v decembri mohli začať montovať konštrukciu. Toto mostáreň VSŽ splnila. Teraz Je fen na montážnikoch, aby pracovali tak iniciatívne ako mostári. užíva? Nerobf to zlú krv medzi občanmi, keď finančne i materiálne dobre zabezpečený človek napriek upozorneniam sústavne neplatí žiadne poplatky? MILAN BUSO, Báhoň 9 Smäd vôkol priehrady Nedávno sme priniesli kritický materiál o nedostatku pitnej vody na okolí Liptovskej Mary. Z Vodohospodárskej výstavby v Bratislave sme dostali odpoveď, v ktorej potvrdzujú neutešený stav. Píšu, že „výstavba všetkých vodných diel všeobecne, e teda aj pri Liptovskej Mare, znamená zásadný zásah do režimu spodných včd. Skutočný dosah sa vždy predvída a spracúvajú sa prognózy. Praktický výsledok je známy až v priebehu výstavby po vykonáni rozličných stavebných prác, najmä po prehĺbení korýt tokov“. Najkritickejší stav je s vodou vo Vlachoch a Vlaškách. Preto dali do prevádzky provizórny vodovod pre tieto obce. Definitívny majú dať do užívania podľa hospodárskej zmluvy k 31. júlu 1972, ked Vlachy a Vlašky napoja na privoď vody zo skupinového vodovodu. —mr— 224. JANUÄRA 1972 Veľký záujem rekreantov o naše zasnežené veľhory Vysoké Tatry zblízka rre cioveKa pocnaazajuceno z roviny je možnosť vidieť v tomto čase zblízka naše veľhory — Vysoké Tatry, priam nezabudnuteľný zážitok. Očaria nebotyčné končiare týčiace sa k sýtomodrej oblohe. Opojení touto zimnou nádherou neviete, či sa skôr nadchýnať prekrásnym obrazom prírody, alebo novými, do horského prostredia veľmi efektne zapadajúcimi stavbami. Zima priniesla do Tatier veľa poézie. Veľhorská scenéria láka ľudí. Chcú sa nadýchať ozónu, pokochať sa panorámou a zašportovať si v zdravom horskom prostredí. Je to zvláštne. Slnko svieti ako v lete, ale chlad pritom zachádza za nechty. Čerstvý sneh robí radosť lyžiarom, sánkárom. Na svahoch pod Hrebienkom, na Štrbskom Plese a v sedle pod Lomnickým štítom vidieť veľa tých, čo chcú využiť dary prírody pre zdravie a osvieženie. V prevádzke sú všetky vleky, lanovky a výťahy. Pozemná lanovka zo Starého Smokovca na Hrebienok premáva podľa potreby, a teda veľmi často, podobne aj zubačka na Štrbské Pleso a električky. • Motoristov tešia najmä dobre upravené cesty v celej tatranskej oblastí. Zodpovedná a statočná práca ľudí, ktorí majú na starosti zjazdnosť ciest, si naozaj zaslúži obdiv a uznanie. Viac ako inokedy chodia návštevníci Vysokých Tatier do múzea TANAP-u v Tatranskej Lomnici. Vystavené exponáty lákajú najmä mládež. História, ale aj súčasný stav tatranskej flóry a fauny zaujme každého, kto má rád Tatry. V cestovnej kancelárii Čedoku v Starom Smokovci si pochvaľujú velký záujem o pobyty. Hotely Grand, Bellevue, FIS, Panoráma, Tatra a ďalšie sú obsadené zväčša domácimi turistami. Niežeby zahraniční turisti stratili záujem o Vysoké Tatry, ale odradili Ich správy o nedostatku snehu. AJ všetky zotavovne ROH sú obsadené. Prišil sem nielen účastníci výberovej rekreácie, ale aj samoplátci z celej republiky. Sú všetci spokojní. Vo Vysokých Tatrách sa neprestalo stavať. Na bréhu Štrbského plesa Hutné stavby úspešne pokračujú vo výstavbe luxusného hotela Patria. Jeho situovanie harmonizuje s prostredím a pyramídový tvar vhodne zapadá do rámca prírody. Bude mať desať poschodí. Na deviatom bude vyhliadková reštaurácia, 105 dvojposteľových izieb a celková kapacita 303 postelí zlepší ubytovacie možností Vysokých Tatier. V spoločenskej časti bude kaviareň, jedáleň a nočný bar spolu pre 650 osôb. MILAN ŠPANlR orava v Tatranskej Lomnici je plne obsadená. 270 rekreantov z celej republiky tu vychutnáva zimné radovánky. Snímka Pravda — Karolín ElátrM chváli železnicu Zemianske Kostoľany (ČSTK) — Takmer 10 tisíc ton uhlia vyložili v sobotu a včera v druhej najväčšej tepelnej elektrárni na Slovensku — v elektrárni Nováky v Zemianskych Kostoľanoch. Zo susedných Nováckych uholných baní priviezli po závodnej vlečke tri vlaky vyše 2000 ton uhlia a ďalšie zásielky prišli zo vzdialenejších uhoľných revírov. Energetici si pochvaľujú železnice, ktoré v porovnaní s minulým rokom zvýšili v celkovej skladbe vozňov podiel veľkopriestorových, samovýsypných vagónov. Uľahčili tak nielen vykládku v elektrárňach, ale urýchľujú aj obeh vozňov. Vzhľadom na znížené zaťaženie energetickej siete mohli v sobotu a včera odstaviť v elektrárni tri kotly a dva turbogenerátory s výkonom 57 megawattov. Na odstavených zariadeniach urobili potrebná opravy pre zabezpečenie plynulej a bezporuchovej prevádzky v čase plného zaťaženia cez týždeň. Aktivita poľnohospodárov Vrátná — V hoteli Boboty vo Vrátné] sa v sobotu skončil dvojdňový celoslovenský aktív funkcionárov základných organizácií SZM z dedin, poľnohospodárskych závodov a poľnohospodárskych odborných učilišť. Zhodnotili na ňom výsledky za uplynulé obdobie a vyznamenali najlepších jednotlivcov a kolektívy. Zaoberali sa závermi vlaňajšieho decembrového zasadania pléna SOV SZM. V najbližšom obdobi bude jednou z hlavných úloh utváranie základných organizácií SZM na štátnych majetkoch a v JRD a aktivizácia zväzáckej činnosti poľnohospodárskej mládeže vôbec. K takejto aktivite prispejú i trojdohody, ktoré sa budú uzatvárať medzi miestnymi národnými výbormi, JRD a základnými organizáciami SZM na dedinách a v poľnohospodárskych závodoch. Cesty sú zjazdné Bratislava (ČSTK) — Všetky cesty na území Slovenska boli včera ráno zjazdné. V oblasti Vysokých Tatier boli vozovky pokryté asi 3 cm vrstvou ujazdeného snehu. Podobná situácia bola i na úseku Pusté Pole —Stratená, na prechode cez Čertovicu, na cesto Makov—Bumbálka, Malý Sturec, v rekreačnej oblasti Srdiečko v Nízkych Tatrách, ďalej Čadca—Dolný Kubín a na ceste II. triedy č. 530 na Javorine. Tejto noci nemuseli pracovníci okresných správ ciest už nijaké cesty preorávať, ien ich puey- Nepracovali, pili, kradli — § Boli piati: 23-ročný František Herstek, doteraz dvakrát trestaný, absentér a nakoniec jluktuant, ktorý nechal prácu vôbec, dvadsaťročný Pavol Majoroš, bývalý robotník v Drevine Prešov, ktorého tiel práca nebavila, 25-ročný Pavol Dujava, trikrát trestaný, Milan Varholík, 21-ročny, doteraz jedenkrát súdne trestaný, sprievodca osobných vozňov, ktorého to „nebavilo“ a tak lil bez práce a napokon 23- ročny Anton Šataba, dosiaľ trikrát trestaný, bez pracovného pomeru. Spájala ich nechuť k práci, no o to väčšia k alkoholu, snaha lit na úkor spoločnosti. Všetct ul boli trestaní, no to toh neodradilo od krivých chodníčkov. Nezarábali, ale dobre žiť chceli a tak začali vylupovať predajne, zväčša v Prešovskom okrese. V pohostinstve v Solivare rozbili v noci sklo na okne, vnikli dnu a odcudzili peniaze, liehoviny a cigarety za skoro 4000 Kčs. V Prešove sa vlámali do predajne potravín na Pavlovlčovom námestí, ale pretole vzbudili pozornosť chodcov, z miesta zamýšľanej krádele ušli. Za to však vykradli predajňu potravín o Solivare, ďalšiu predajňu v Prešove a vlámali sa aj do vinárne v Prešove na ulici SNP, kde pokradlt liehoviny, salámu a šunku. Pred Dujavom st neboli Istí ani susedia — viacerým pokraáoi sliepky a zajace a okradol aj spolubývajúceho. Majoroš zase susedovi z pivnice ukradol šesť fliaš kysiych uhoriek a niekoľko kompótov. Ktovie, koľko predajní by ešte bolo Ich chúťky odnieslo, keby Ich neboli zadržali bezpečnostné Orgány. Okresný súd v Prešove zhodnotil túto tch činnosť ako rozkrádanie majetku v socialistickom vlastníctve, vykonané spolupáchateľstvom a Dujavu a Majoroša odsúdil naviac za trestný čin krádeže. Herstekovi a bujavovi to vynieslo po dva a pol roka straty slobody, Majorošovi 20 mesiacov, Varholtkovl 18 a Satabovi 14 mesiacov — všetkým nepodmienečne. Naviac tch súd zaviazal spôsobenú škodu nahradiť. fjmj Severočeská metropola v týchto dňoch Ü" stí nad Labem je zaujímavé, dá sa dokonca povedať zvláštne mesto. Rozkladá sa v romantickom prostredí, uprostred skalnatých a zelených kopcov, ale ovzdušie nad ním je také zamorené, že v prašnosti môže smelo konkurovať Ostrave; aj to je daň, ktorú spláca svojmu rozvinutému priemyslu. Priamo nad Labem, ktoré spája Ústí s morom, sa týči pochmúrna zrúcanina hradu Střekov. Kedysi dominoval celému labskému údoliu. Dnes určujú panorámu mesta výškové budovy, namáhavo sa šplhajúce stále vyššie a vyššie po úbočiach kopcov. Ked sa stmieva a na rieku sa položia prvé mäkké tiene a začnú sa rozčarovať okná bytov — v tej chvíli stačí trocha fantázie a v očiach vnímavého diváka dostáva Ostí podobu akéhosi moderného Betlehema. Na dokreslenie tej Ilúzie prispievajú aj červené hviezdy žiariace nad závodmi. Zvláštne mesto, ktorému náhoda a s priestorom cítiaci architekti zachovali jeho pôvab a šť.astne ho sklbilí s tríežvosťou našej technickej doby. V posledných dňoch sa stalo v Ostí nad Labem nlekolko zaujímavých udalostí a miestna tlač priniesla správy o mnohých rekordoch, ktoré stoja za zmienku. Tak severočeskí havíari prekonali 10. januára doteraz najvyššiu dennú ťažbu dosiahnutú v minulom roku o vyše 700 ton uhlia. Podarilo sa im to najmä zásluhou lepšieho využitia dobývacích mechanizmov. S rekordom prišli aj stavbári ústeckých Pozemných stavieb: vlani odovzdali najväčší počet bytov v histórii podniku — 3355 — a teraz sľúbili, že v prvom štvrťroku sa nasťahuje do nových domovov dalších 540 rodín. Rekordom sa chvália práve tak aj zlepšovatelia ústeckého prevádzkového oddielu ČSD. Podali toľko návrhov ako doteraz nikdy a v priebehu 12 mesiacov ušetrili národnému hospodárstvu tri milióny korún! Zlepšovatelia dostali, ako sa hovorí, zelenú, pretože ich podporili aj vedúci hospodárski pracovníci. Výška ich prémií totiž závisí od toho, ako sa rozvíja iniciatíva v oblasti ich právomoci. Niektoré nápady, ktoré sa zrodili v ústeckom prevádzkovom oddiele ČSD, sú pozoruhodné. Napríklad F. Bodlák navrhol nový spôsob úpravy pantografu elektrických lokomotív, ktorý podstatne znižuje opotrebenie troleja. A aby bol prehľad o rekordoch úplný, musíme' dodať, že v Ostí a jeho okolí majú mimoriadne vysokú budovu — 18-poschodovú. Vyrobili prvý čs. zdravotnícky náramok, ktorý skonštruovali na- ÚSTECKÉ REKORDY ši poprední odborníci v odbore magnetizmu spo-. ločne s pracovníkmi Kovočasu, v nedalekých Valcovniach rúr a železiarňach v Chomutove v sobotu 14. januára uviedli do prevádzky ako prví medzi hutníckymi závodmi československý počítač, ktorý urobí za sekundu až 38 tisíc operácií. Ústecký kraj má rekordéra a] v jazde na bicykli — Zdeňka Marenčáka, ktorý na dvoch bicykloch prešiel Kanadu, USA, Egypt a došliapal až na severný polárny kruh. Pýtate sa, či tých rekordov už nie je dosť. Dovoľte zmienku ešte o jednom. Severočesi patria spolu s Pražanmi medzi najväčších fanúškov československej štátnej lotérie, v kraji sa ročne predá do 100 000 žrebov. V posledných dvoch rokoch si len v Ostí odnieslo sedem občanov výhry po 50 000 korunách a šesť po 20 000 korunách. A tak 124. emisiu Československej štátne] lotérie vyžrebovali v stredu práve v Ostí. Či Ostečamom kvôlj tomu žičilo šťastie ešte viac, nie je zatiaľ známe! Minulý týždeň oznámila ludová kontrola Severočeského KNV, že na základe Ich 111 previerok museli podniky a jednotliví nesvedomití občania Odovzdať do štátnej pokladnice 6,8 milióna neprávom získaných korún. Za porušenie akostných noriem kontrola vymerala pokuty vo výške skoro milión korún. Či aj v tomto prípade išlo o re-. kord, o tom správa nehovorí, Ôstečania sú naraz skromní. Čo možno chápať, .pretože kto by sa chválil porušovaním štátnej disciplíny. * Tľostáva vysvetliť, prečo taká túžba po rekor*• doch, a ich až nezvyčajná popularizácia. Neobávajte sa, že by Ôstečania prepadli komplexom velikášstva. Chcú vyniknúť na polí, kde súťaž o rekordy je cťou, predovšetkým pri plnení hospodárskych úloh. Vpred ich ženie okrem stimulov, ktoré pôsobia aj inde, ich zvláštny miestny patriotizmus. Ostí je totiž napriek svojmu úctyhodnému veku — tohto roku bude oslavovať 700. výročie svojho povýšenia na mesto — mestom veľmi mladým. Jeho obyvateľstvo sa po oslobodení prakticky vymenilo (priemerný vek je tu 33,1 roka) a zakladá novú tradíciu. Na čo mali iné mestá stáročia, Ostiu musia stačiť roky a desaťročia. A tak všetko, čo sa tu robí, dostáva dravé tempo a je motivované aj snahou vyrovnať sa podobným centrám a ešte ich predstihnúť. Rekordy Sú jedným z meradiel, ako sa to Ostečanom darí. Ostí má pritom starosti ako iné mestá. Musí rozšíriť obchodnú sieť, chystá sa vylúčiť autobusovú dopravu z centra, vyhlásilo boj znečišťovatelem ovzdušia a láme si hlavu, ako znížiť počet dopravných nehôd, ktoré sa zvyšujú najmä v piatok. Určite bude mať pritom úspechy, pretože tomuto mestu nechýba elán, ale má aj pevné stranícke vedenie a v radoch komunistov Iudí, ktorí rozumejú potrebám doby a dokážu viesť tak, aby bol spoločenský a miestny záujem v súlade. F. ZDOBINA Zubársky deň... Až teraz, keď tento postreh píšem, mi prichodí na mysel, že vlastne vôbec neviem, prečo sa deň otvorených dverí v Bavlnářských závodoch v Ružomberku volá tak po domácky dňom zubárskym ...V stredu popoludní prichádzajú zamestnanci na vedenie podniku so svojimi problémami, ponosami. S čím najčastejšie? Aj to sa dá vopchal do percenta, no odhliadnuc od čísiel, vše to vyzerá aj tak, že ľuďom chýba čosi ako bývalá spoveď, aj keď na tej sa šuškali hriechy a previnenia a tu sa so zvýšeným hlasom alebo so slzami na krajíčku ľudia chcú vyžaloval, vyrozprával. Riaditeľ alebo ďalší súdruhovia zamestnanca vypočujú a potom hľadajú riešenie. Aha, asi ako zubár nájde boľavú stoličku a potom ju lieči, alebo vytrhne... Zaujímavý poznatok: viacej chodia do tých otvorených dverí muži ako ženy. Prichodia so žiadostami o pracovné presuny, s nespokojnoslou voči správaniu sa vedúcich atď. Ženské poradie: žiadosti o byty, pracovné presuny, mzdová nespokojnosl, pôžičky... A prečo chodia kvôli bytom a pôžičkám ženy, keď sa to doteraz akosi vždy patrilo, aj malo poskytoval len „živiteľom“ rodiny, teda mužom? V Rybárpolt tento starý pojem vymazali a aj tak sa snažia rúcal staré móresy plné predsudkov. A ženy teda celkom prirodzene berú na seba doteraz mužské povinnosti bez obáv, že sa im ktosi vysmeje, že ich zavrátí. Tu robím, tu som zamestnaná, tu sa hlásim o práva pracujúceho človeka... Deň otvorených dverí, zubársky deň, využilo vlani 730 „pacientov“. A čo je na tom najkrajšie? Hádam ani nie tá poskytnutá pomoc ponosujúcemu sa, ale skutočnosl, že si v Bavlnářských závodoch hospodárski a politickí funkcionári vedia nájsi aj takýto čas pre ľudí, že tie dvere sú naozaj a pre každého, kto ich potrebuje, otvorené. M. PLlSTILOVÁ Zdravie si nielen „vinšovat”’... O zdraví sa už napísalo a povedalo toľko superlatívov, že vymyslieť si ďalší je hádam nemožné a nie je tiež náhodou, že ľudia, ked si chcú zaželať jeden druhému to najlepšie, „vinšujú“ si veľa zdravia. Slovom: zdravie sa nedá zaplatiť. Sme hrdí, že náš socialistický štát venuje zdravotníckej starostlivosti veľkú pozornosť, patrime aj v tomto smere medzi najvyspelejšie krajiny na svete. Dalo by sa teda čakať, že keď naše zdravotníctvo m| takú úroveň, využije každý možnosti, ktoré sa mu ponúkajú, je to predsa predovšetkým v jeho záujme. Lenže niektorí z nás sú v tomto smere až neuveriteľne ľahkomyseľní. Ďalší z dôkazov o tom uviedli na výročnej konferencii ROH v Handiovských uhoľných baniach. Tam robia pre upevnenie zdravia baníkov všetko, čo je v ich silách — zriadili závodnú polikliniku, v ktorej pôsob! päť lekárov, dalši špecialisti ešte do nej dochádzajú, raz do roka sa schádza aktív vedúcich pracovníkov a funkcionárov so závodnými lekármi a prerokúva otázky súvisiace so zlepšením zdravotníckej starostlivosti... Namiesto uznania za túto náa mahu a obetavosť sa však lekári funkcionári neraz stretávajú s neochotou a ľahostajnosťou. Keď volajú pracovníkov baní raz do roka na preventívne prehliadky, skoro tretina jednoducho nepríde. Mávnu rukou a povedia, že im nič nie je. Ked však pride choroba, ponáhľajú sa za lekárom a žiadajú pomoc. Samozrejme, dostanú ju, ale mnohí by sa vyhli utrpeniu a bolestiam, keby sa dali prezrieť a poradiť si. je totiž ľahšie — a to je stará „doktorská“ skúsenosť — nemociam predchádzať, ako ich liečiť. Reč bola o handiovských baniách, ale rovnaké skúsenosti majú aj inde. Takže bolo by dobre, keby sme si zdravie nielen „vinčo' vali“, ale sa oň aj viac starali. * ' F. ZDOBINA Rowm náhradu Kým ešte vónku štípe mráz a čakáme na Ozajstný sneh, je hádam prédčasne spomínať letné horúčavy a hovoriť o zmrzline. Ale vraví sá, že leto sa opýta... totiž z Košíc, a poklai mi je známe, a] z ostatných miest, odišli juhoslovanskí zmrzlinári, ktorým vypršalo povolenie súkromnej živnosti. Myslia národné výbory už teraz na rovnocennú náhradu, na to, aby neosiřeli oblúbené „štandy“ výborného osvieženia? V Košiciach sa určité opatrenia pripravujú. Odbor MsNV rokuje s niekoľkými socialistickými podnikmi o prevzatí rajónov i výrobní po súkromníkoch zo zahraničia a do konca marca sa očakávajú aj definitívne dohody. Záujem, ako sme sa dozvedeli, je velký, v predaji zmrzliny sa konkurenčne stretávajú Východoslovenské pekárne a cukrárne, komunálne služby, Reštaurácie a ďalšie podniky. Ukazuje sa, že tohto atraktívneho tovaru, prinášajúceho slušné príjmy, možno vyrobiť v dostatočnom množstve 1 kvalite aj v socialistických podnikoch. Treba zdôrazniť, že možno, ved na to netreba zahraničnú licenciu ani stroje za doláre. Jedna vec je však vymáhať si od národného výboru „rajón“, a druhá splniť požiadavky, ktoré s tým súvisia. Socialistické podniky budú musieť dosiahnuť aspoň takú úroveň kvality, sortimentu a obsluhy ako tí, ktorým sa zrušila živnosť. Lebo keď v stánkoch, pri ktorých si ľudia doteraz zvykli vyberať z 5—6 druhov prvotriednych chladivých dobrôt, bude sa predávať jediný druh zmrznutej vody neurčitej chuti a farby, navyše práve v čase najväčších horúčav budú predavači čerpať „náhradné voľno“, tak rozumný krok na zavedenie poriadku dó odvádzania daní a posilnenia socialistického charakteru nášho- hospodárstva sa premení na krôk späť. V. LENKA Schválne nevstanem Niet divu, že tie dve dievčatá nezbadali staršieho pána hned, ako pristúpil do električky. Veselo o čomsi trkotali, smiali sa, asi si rozprávali o milých. Toho pána však toto zdržanie tak strašne urazilo, že sa na celý vozeň rozkričal o nevychovanosti dnešnej mládeže, o tom, že skôr by im nohy odpadu, než by vstali, a keď dievčatá zahanbené a so sklopeným zrakom, šepcúc „prepáčte" vstali, častoval ich ešte hodnú chvíľu nevyberanými slovami. Až tak, že sa ozvali druhí cestujúci, tiež starší, a krotili ho, že ved už sedí, tak nech dá pokoj. Netvrdím, že by naša mládež nejako zvlášť vynikala v dobrom správaní, ani si nemyslím, že by ju bolo treba chváliť, ak neprepustí miesto starším v dopravných prostriedkoch. Lenže čo ak pán šiel z prechádzky a dievčatá sa vracali z pracovnej smený za strojom? Možno osem hodín stáli na nohách a cesta domov je dlhá... A vôbec, prečo si starší človek myslí, že vychováva krikom a nadávkami? Len sl spomeňte, akí ste boli v tom veku vy. Takéto častovanie v električke môže mať za následok zanevřeme na všetkých dospelých, .......a nabudúce schválne nevstanem z miesta!“. IVETTA ŠUCHOVÄ Rozšafní riaditelia Neporiadky v investičnej výstavbe zaťažovali naše národné hospodárstvo po niekoľko rokov. Aj táto oblasť sa dostala do centra pozornosti straníckych a štátnych orgánov. Vlády už prijali viaceré opatrenia sprísňujúce režim v tejto oblasti, ďalšie sa uvádzajú od začiatku roka do života, iné sa ešte len pripravujú. Podstatou úsilia federálnej a národnej vlády je zvýšiť zodpovednosť vedúcich hospodárskych pracovníkov stavebných organizácii, sústrediť sily na najdôležitejšie stavby, ktoré v budúcnosti ovplyvnia ďalší rast hmotného bohatstva našej spoločnosti. O to zarážajúcejšie je, ako o tom hovoril na porade generálnych 'riaditeľov stavebných výrobno-hospodárskych jednotiek podpredseda vlády SSR Ing. J. Hanns, za do Bratislavy prichádzajú delegácie okresov i miest, aby Vyžiadali i vyprosili od vlády finančné prostriedky na rozostavanie i takých objektov, ktoré nie sú v päťročnom pláne. Delegácie odpovedajú, že kapacity majú sľúbené, len peniažky keby dostali... Z toho vyplýva, že niektorí funkcionári národných výborov ešte stále nadraďujú lokálne záujmy nad záujmy celospoločenské. Riaditelia niektorých stavebných podnikov, samozrejme, takým nezodpovedným postupom porušujú disciplínu. V nasledujúcom období musíme sústrediť svoje sily na splnenie schváleného programu. Kto si chce robiť po svojom a proti cieľom schváleným straníckymi orgánmi, musí rátať s tým, že bude niesť aj náležitú zodpovednosť. VmIí Hncnalí?l ivuii) uwtffjvn > • JÄN SlLEŠ Nenadarmo sa hovorí, že každý z nás je nejaký. Pravda, voči deťom by sme mali byť všetci prinajmenej taktní, slušní a — rozumní. Ved ako pripravíme nastupujúcu generáciu, taká bude úroveň celej spoločnosti. Nedávno išlo sotva 11-ročné dievčatko po plyn. Slušne sa staršieho človeka, ktorý kráčal od fabriky opýtalo, kde predávajú propán-bután. Odvrkol. Iste bolynerv6zny z práce, ale nemusel to dať najavo dievčatku, ktoré nevie o problémoch výroby. Ani u ďalšieho „informátora“ nepochodilo, iba staršia ženička mu presne ukázala miesto ... Tej istej dievčine sa nedávno opäť zle vodilo v styku so staršími. Matka ju poslala na martinskú poštu s listom. Doma nalepili známku v hodnote Kčs 1,80, hoci na doporučenú zásielku stačilo iba Kčs 1,60. Pri priečinku na hlavnej pošte list vzali a vypýtali ešte toľko halierov, koľko reprezentovali známky. Vraj ich bolo veľa nalepených (tri) čo je nesprávnej?!) Bola to pokuta, alebo čo? To by sme sa chceli dozvedieť práve od riaditeľa martinskej pošty. Prečo? Lebo matka, ktorá chce dieťa statočne a čestne vychovať, išla po stope prípadu, či si dieťa nebodaj nevymýšľa, a zistila opísanú pravdu. Na dôvažok jej peniaze vzápätí vrátili. Nešlo o tých pár halierov, ale o princíp. Nekrivíme zbytočne a hriešne mladé výhonky? Doma a v škole sa učia o čestných ľuďoch, pri styku s nimi sa dožívajú podobných sklamaní. Nie je to paradox? Pritom prípad z Martina sa dá zovšeobecniť, však, rodičia? M. RUTTKAY nriA’i.yi