Pravda, apríl 1972 (LIII/78-101)
1972-04-01 / No. 78
Sobotu 1. apríla 1972 50 halierov Ročník Llll. • Číslo 78 A* Blahoželanie Č. Janoutovi Praha (ČSTK) — Člen Predsedníctva a tajomník OV KSČ V. Biľak odovzdal včera blahoprajný list sekretariátu OV KSČ Č. Janoutovi, pracovníkovi oddelenia medzinárodnej politiky OV KSČ, k jeho 50. narodení nám. Slávnostné stretnutie k sviatku MĽR Praha (ČSTK) — Veľvyslanec MIIR v ČSSR J. Vince usporiadal včera V Prahe k štátnemu sviatku MĽR recepciu. Velvyslancovi MĽR prišiel blahoželať člen Predsedníctva a tajomník OV KSČ V. Biľak a kandidát predsedníctva a tajomník OV KSČ M. Hruškovič, vedúci oddelenia medzinárodnej politiky OV KSČ P. Auersperg, podpredseda Federálneho zhromaždenia ČSSR a predseda Snemovne ľudu V. David, ďalej podpredsedovia vlády ČSSR dr. M. Lúčan a Ing. J. Záhradník, minister zahraničných vecí ČSSR Ing. B. Chňoupek, a ďalší ministri federálnej vlády a predstavitelia nášho politického, hospodárskeho a kultúrneho života. Pri príležitosti štátneho sviatku MĽR — 27. výročia jej oslobodenia Sovietskou armádou usporiadal včera v Bratislave generálny konzul MĽR v Bratislave Görgy Bjelik slávnostný koktail. Zúčastnili sa na Írom členovia Predsedníctva OV KSS L. Abrahám, Ľ. Pezlár, G. Šlapka, V. Vačok, . M. Válek a predseda Ostrednej kontrolnej a revíznej komisia KSS V. Šalgovič. Prítomní boli podpredsedovia SNR J. Štencl a Š. Fábry, ministri vlády SSR a predstavitelia krajských a mestských orgánov, zástupcovia tlače, rozhlasu a televízie. Na oslave štátneho sviatku MĽR sa zúčastnili aj zástupcovia konzulárneho zboru v Bratislave a predstaviteľ velenia sovietskych vojsk v Bratislave plukovník Vitalij Fjodorovič Jakimov. w Odevné závody Makyt.a v Púchove vyrobia ročne 3,5 milióna kusov dámskeho a dievčenského vrchného ošatenia. Každoročne pripravia modelári množstvo nových modelov do kolekcií na výber. Na obr.: jarný dievčenský plášť z radónu. Snímka Repová — ČSTK Alexander Anda z JRD Víťazná cesta v chotári Topoľnica.v Galantskom okrese so svojím pomocníkom, pásäkom DT 75, pripravuje pôdu na 17 hektároch, kde budú sadiť planty papriky* Snímka Pravda — Šallay Vyhodnotili súťaž dopravnej služby VB Za bezpečnú dopravu Letecké doprava bezpečnejšia ako cestná # Postih — jedna 2 BľBdS3YZ3tí T11ÍIÍ0Í1V z metód výchovy používateľov ciest a Zvíťazili Vronovčania a Odmenili štyroch vodičov — milionárov Bezpečnosť cestnej premávky je zložitý spoločenský problém, lebo, ako sa ukazuje, cestná doprava je 10-krát nebezpečnejšia ako doprava letecká alebo železničná. Preto treba vykonať maximum, aby sa táto nepriaznivá situácia zlepšila. Zlepšiť MlUüCíú jiä Sc .'a^Ti, 'AdUloliO- vať dopravne] nehodovosti, odstraňovať negatívne javy, ktoré motorizácia prináša, je komplexná úloha, ktorú musia zabezpečovať mnohé organizácie a inštitúcie. No ťažisko úloh, hlavná zodpovednosť leží na pleciach Dopravnej služby Verejnej bezpečnosti. Príslušníci dopravnej služby majú neľahkú úlohu — je ich málo a úloh, teda služieb veľa. Preto vznikla vlani pri príležitosti 50. výročia založenia KSČ a jej XIV. zjazdu súťaž o najlepšie oddelenie a o najlepšieho dopraváka VB. Výsledky súťaže sa prejavili na cestách. Zvýšené úsilie dopravnej služby VB znamenalo o 15 000 viac postihnutých vodičov oproti roku 1970, o 2432 yiac zadržaných ■.vodičov, ktorí jazdili pod vplyvom alkoholu, o potrestaní 14 846 viac nemotorových účastníkov cestnej premávky. Sprísnený postih, zvýšené úsilie Verejnej bezpečnosti sa potom prejavilo tak, že aj keď nehodovosť ná cestách vzrástla za rok 1971 oproti roku 1970 o 11 percent, počet usmrtených iba o 5,4 percenta a zranených o 4,5 percenta. Včera vyhodnotil túto súťaž minister vnútra SSR generálmajor Egyd Pepich, ktorý za prítomnosti svojich námestníkov, vedúceho tajomníka Hlavného výboru KSS pri Ministerstve vnútra D. Vařečku a hlavného velneia VB plk. JUDr. J. Vadovického odovzdal víťazom súťaže zaslúžené odmeny. V súťaži kolektívov sa na prvom mieste umiestnil kolektív Dopravnej služby OOVB vo Vranove pred MS VB v Bratislave a OOVB v Topoľčanoch. V súťaži jednotlivcov zvíťazil práporčík Miroslav Š e n k í r i k z OOVB vo Vranove pred strážmajstrom Jánom Hofstatterom z Bratislavy a nadstrážmajstrom Pavlom Očenáš o m z Popradu. Minister vnútra súčasne odmenil aj štyroch vodičov ČSAD — ktorí najazdili vyše milióna kilometrov bez nehody. Bol to Šteľan Paulen, Štefan O n d r i š k a, Michal Novák a František Chamraz. Pri tejto príležitosti zdôraznil minister vnútra E, Pepich, že Iba v úzkej súčinnostit medzi vodičmi a príslušníkmi VB možno zabezpečiť cestnú premávku tak, aby sa stala nielen plynulou, ale aj bezpečnou. V priateľskej besede po odovzdaní odmien povedal minister vnútra, že bude úlohou nielen tohto roku, ale aj do budúcnosti prísnymi, tvrdými a dôslednými, ale spravodlivými opatreniami v duchu našich zákonov chrániť našu spoločnosť aj pokiaľ ide o cestnú premávku. Lebo tu nejde iba o materiálne hodnoty, ale najmä o' ľudské životy. Preto sú aj tie najprísnejšie opatrenia v záujme všetkých. K. BACHAN Telegram do Poľska Praha (ČSTK) — Minister zahraničných vecí ČSSR Ing. B. Chňoupek zaslal blahoprajný telegram ministrovi zahraničných vecí PĽR Stefanovi Olszow8kému k jeho opätovnému vymenovaniu do tejto funkcie. Myjava (sl) — Slovenská armatúrka Myjava vlani áž z 95 percent kryla prírastok výroby (predstavoval Hodnotu skoro 43 miliónov korún) rastom produktivity práce. O dobrý hospodársky výsledok sa podstatnou mierou pričinila nová technika, linka BlasbBrg na pokovovanie, montážna linka na radiátorové koMt'ky ,n -fehlend montáž a využívanie strojov nakúpených v cudzine za devízy. Vo výsledkoch sa tak isto odzrkadľuje činnosť 88 brigád socialistickej práce, z ktorých je dvanásť mládežníckych. Ich činnosť nie je formálna, potvrdzuje to i skutočnosť, ža brigáda vedená S. Dobrovodským pracujúca v doprave vykladala železničné vozne v každom čase. Za výbornú nakládku dostala armatúrka od ČSD bonifikáciu vo výške skoro 100 tisfc korún. Desaťtisíce ušetrených normohodín, zníženie výrobných nákladov vynieslo i snaženie skupiny racionalizácie a organizácie práce socialistickým uplatňovaním zahraničných skúseností. Viac ako 500 podaných zlepšovacích návrhov prináša podniku ročnú úsporu 2,7 milióna korún. Podobný smer vývoja sa v armatúrke zachováva aj v tomto roku a po februárovom pléne ÜV KSČ sa ešte stupňuje. Rokovali o plynovode Bratislava (ČSTK) — Člen Predsedníctva a tajomník OV KSS V. Vačok prijal včera vládneho splnomocnenca pre výstavba tranzitného plynovodu Ing. J. Odvárku, riaditeľa tranzitného plynovodu Ing. V. Hrádka a predsedu politickej komisie OV KSČ pre výstavbu tranzitného plynovodu Ing. J. Hudeca. Menovaní ho informovali n plnení plánu výstavby tranzitného plynovodu v prvom kvartáli a o úlohách v najbližšom období. AKO PRIŠLA ŠKRUPINA KU CTI... MARGITA PLIŠTILOVÄ Môžme sa tváriť ako chceme moderne, sú dni v roku, kedy lipneme na tradíciách. Môžeme sa z tých tradícií vysmievať, povznesené ich ironizovať, len čo prídu dni povedzme predvianočné, fašiangové, či teraz tieto jarné, zaoberáme sa nimi. Vedome alebo podvedome. Či chceme alebo nechceme, tradície dedíme, ako dedíme rodičovské priezvisko, svoju národnosť. Rozumom sa vše tomuto dedičstvu aj bránime, prieči sa nám, neraz len-len že ho necítime ako svoju zaťaženosť, ako absolútny prežitok, starinu, no citovo sme napokon vart všetci predsa len — a naštastie, po vylúčení nánosov tmárskych a umelých, náchylní byť účastní na zachovávaní týchto tradícií. Sú ony odvekými prejavmi ľudu, jeho umenia, vyspievaných, vyšitých, vymaľovaných, vytancovaných radostí, bôľov, šibalstva, túžob i búrenia sa a, samozrejme, aj prejavom vlastenectva. Všetko, čo pre nás predchádzajúce generácie vytvorili, zanechali, má predsa hodnotu, má vzťah k prostrediu, spoločnosti ľudí, sociálnych skupín, v ktorých žili; k prostrediu, proti ktorému rebelovali. Všetko to staré, čomu hovoríme tradície, sa čímsi zo života radovalo, čímsi protestovalo proti krivdám, čímsi sa vyjadrovalo k svojej minulosti, prítomnosti i budúcnosti. Nie je preto veľmi namieste neúctivo sa vyjadrovať o hodnotách ľudu vlastného národa, o tradíciách, ktoré sa preberali z generácie na generáciu a nanovo zveľaďovali. VI aj preto nie, že by sme si mohli zavádzaním nových zvykov, obyčají, napokon neraz už tiež mnohoročných tradícií jednotlivých podujatí našej generácie vyslúžiť rovnaký úsmešok. A to nie je dobrý pocit pri vytváraní hodnôt, ktoré, ako každý vie, nerobíme iba pre súčasnosť, iba pre seba ... Pravda, nemienila som takto' mentorovať, ale akosi mi pero ušlo... Chcela som skôr pre .našich čitateľov navodiť takú fajn oblievačkovú, šibačkovú, jarnú, voňavú náladu, pohodu. Napokon, tie naše tradície — hovorme len o tých jarných — sa aj tak s koreňmi vytrhať nedajú. Žijú v nás,, zdedili sme ich a na nás záleží len to, ako a či ich dokážeme uchovať a zveľadiť. Všetko hovorí za to, že dokážeme. Minulý týždeň sme v novinách zaznamenali dve zaujímavé správy z oblasti zachovávania tradícií, jednou boli výsledky súťaže o najkrajšiu kraslicu, ktorú vyvolal medzi ženami, mládežou, prosto medzi ľudovými umelcami OV Slovenského zväzu žien v Poprade. Na prehliadku kraslíc poslali tvorcovia tejto krehkej krásy päťsto maľovaných škrupín. Tých najkrajších zo všetkých oblastí Slovenska, kde veľkonočné vajíčka vyzdobujú už po stáročia, no aj z oblastí, kde sa to dnes len priúčajú. V tejto súvislosti sa mi vyjavila príhoda, ako prišla vaječná škrupina ku cti... Stará pant, rodáčka z Oravy, ktorá odišla za robotou do Chicaga ešte začiatkom tohto storočia, napísala raz svojim príbuzným: „... nič mi netreba, som stará, pri skromnosti sa už dáko do smrtt zaopatrím, len mi, prosím vás, pošlite čo akú malú dekničku robenú na krosnách, jeden cifrovaný tanier a naň zopár takých maľovaných vaječných škrupín ... nech sa moje oči potešia." Ako prišli škrupiny ku cti, by napokon vedeli povedať aj v Slovakil, v predajniach ľudovoumeleckých výrobkov. A nielen kraslice a prikrývky, dečky, keramika. Všeličo sa míňa ako na dračku, len aby to mal kto robiť! Druhá správa o zachovávaní tradícii, ktorú noviny zaznamenali, bola ešte o niečo potešujúcejšia. Vysokoškoláci sa vybrali do okolia Bratislavy vyniesť Morenu. Zimu, zlo, trápenie, symbol mrchavosti, neradosti. A privítať jar. Vysokoškoláci! Mládež, na ktorú sme st zvykli hľadieť So skepsou a pochybovačnou otázkou: čo len z nej bude?! Uctili si tradície ľudu, z ktorého vyšli, ktorého sú súčasťou, pokračovaním. Vyznali bez pretvárky príslušnosť k tomuto národu, ľudu. Deti modernej doby. Deti atómového veku. Deti, o ktoré máme obavy, že sa odcudzujú ... Ktovie ako vlastne vznikla tradícia šibania a oblievania vodou? Možno tak, že po dlhej, únavnej a neraz aj hladnej zime bolo treba s jarným slncom prebrať umdlené telá k Životu a tak ich výmyselníci šibali korbáčmi spletenými z prútikov miazgou naplnenej vŕby a inde občerstvovali potočnou či studnlčnou vodou. Preber sa človeče, spamätaj sa, oži, čaká ta život, robota, zažeň choroby, únavu, zlé myšlienky i skutky, pochovaj zimu, privítaj jar, nehltvej už, čaká ťa pole, dvor, vybteľ dom, privoňaj si ku kvetu!... A čože? Vari sa my už nemáme za čo a prečo šibať, oblievať? Hádam sa len poobšívajme a ošpliechajmei Radšej preventívne dostať korbáčikom a spŕškou vody ako — následne. Ani povery si nemusíme brat na pomoc. Stačí nám každodenná realita. Môžeme veru aj dnes, každý za seba a všetet spoločne vynášať Morenu, symbol zla, skývraživosti, neduhov. A vítať nové obdobie roka, žitia, čo nás čaká s predsavzatiami, že z tej Moreny na takto rok už veľa nezostane. A ak aj zostane, zvyšky samozrejme zase podpálime, zničíme, očistime sa na tele i na duchu. A potom, poto nakúpime, napečieme koláčov, nafarbíme, aj keď nie akurát kraslíc, tak obyčajných čerstvých vajec v cibuľových šupkách, potrieme ich olejom a vyleš tíme do blýskává. Na ozdobu sviatočného stola, k šunke a chrenu. Pre kúpačov už nie. Dnešní kúpači majú predsa len inakšie nároky. Dobrú chuť, dobrú kúpačku a šibačku, čerstvé zdravie, vážení čitateliaI Sovietska mierová delegácia odcestovala do vlasti Spoločné úsilie o bezpečnosť v Európe Praha (ČSTK) — Tajomník OV KSČ F. Ondřich prijal včera v predpoludňajších hodinách delegáciu Sovietskeho výboru pre európsku bezpečnosť, vedenú jeho predsedom A. P. Ši ti kov o m. Na besede, ktorá mala srdečné, súdružské ovzdušie, si súdruh Ondřich a vzácni hostia vymenili poznatky a skúsenosti z úsilia našich krajín o spoluprácu a bezpečnosť v Európe. Na rokovaní, ktoré sa vyznačovalo súdružskou otvorenosťou a úprimnosťou, sa zúčastnil podpredseda OV Národného frontu ČSSR prof. dr. T. Trávníček a predseda Československého výboru pre bezpečnosť, rektor Karlovej univerzity prof. dr. B. Švestka. Delegáciu včera prijal aj predseda ČNR E. E r b a n v sídle Českej národnej rady. Predmetom srdečného rozhovoru bol súčasný stav úsilia o upevnenie mieru- v Európe. V súvislosti s tým účastníci priateľského stretnutia hovorili o. politickej práci poslancov medzi občanmi na podporu európskej bezpečnosti. Popoludní odcestovala delegácia z Prahy do Moskvy. Na ruzyňské letisko v Prahe sa s delegáciou prišiel rozlúčiť prvý podpredseda Federálneho zhromaždenia ČSSR Ing. J. Marko, podpredseda Ústredného výboru Národného frontu ČSSR prof. dr. T. Trávníček, predseda Československého výboru pre európsku bezpečnosť prof. dr. B. Švestka a další súdruhovia. Na rozlúčke sa zúčastnil aj velvyslanec ZSSR v ČSSR S. V. Červomenko s členmi veľvyslanectva. , Víťazné kolektívy v slovenských baniach v mesiaci marci Rekordy razičov C ig ei (ČSTK) — Výkonom 265 metrov za 31 dní dosiahol včera kolektív razičov R. Trautenbergera v bani Cigeľ nový slovenský rekord v razení chodieb na jednej čelbe v profile 02. Počas celého razenia nezaznamenal ani jeden pracovný úraz a je na čele súťaže Kilometer chodieb bez úrazu. Kolektív, ktorý súťaží o- titul Brigáda socialistickej práce, používa pri razení opravovanú výstuž namiesto novej, čím sa znižujú plánova. né náklady. Aj razičský kolektív BSP 29. augusta pod vedením prvého predáka B. Schwarza z Nováckych uhoľných baní prekonal slovenský rekord v razení chodieb v profiloch D 9, D 12 a OK 290 za jeden mesiac. Kolektív dosiahol vynikajúci úspech; vyrazil 739,8 m, čím prekonal doterajší najlepší výkon o 199,4 m. Československý rekord v prieskumných geologických vrtoch dosiahol za tohtoročný mesiac marec šesťčlenný kolektív J. Macku, súťažiaci p titul BSP v Rožňavskom závode geologického prieskumu. Pri skúmaní ložiska magnezitu v lokalite jelšavského magnezitového závodu urobil v marci 650 metrov podzemných prieskumných vrtov. Prekonal tým celoštátny rekord z marca minulého roka, keď tento kolektív vyvŕtal 605 metrov. Do popredia sa tlačí kvalitatívna stránka ekonomiky Dva razy merajme, raz strihajme ý-te t t jŕ' i \ í* - r i ,• - ‘ ' n' r . ' ' * r } • ' ■ \ Zriedkavý hospodársky výsledok # Nežiaduce prekročenie stovky # V káblovke majú starosti Bratislava (Od našich redaktorov) — Náročný ekonomický program, ktorý pred pracujúcich ČSSR vytýčil XIV. zjazd KSČ a zvýraznili ho februárové plenárne zasadnutia OV KSČ a OV KSS, vyžaduje sústrediť pozornosť na využitie všetkých rezerv. Orientoval všetkých na všestranné zvyšovanie produktivity práce, znižovanie prácnosti, racionálne využívanie materiálu, energie a surovín. Sondovali sme v niektorých podnikoch a závodoch, popýtali sme sa, ako sa im darí znižovať výrobné náklady, lebo tu by malo naozaj platiť: dva razy meraj, raz strihaj. ■ VÝCHODISKOM JE KVALITA Vo Východoslovenských železiarňach v Košiciach už aj v minulom roku venovali značnú pozornosť znižovaniu vlastných nákladov. Hlavný dôraz kládli na kvalitatívnu stránku výroby, čo sa prejavilo aj na výsledkoch nákladov. Materiálne náklady po vylúčení exportu predstavovali na 100 korún Kčs 80,38. Oproti roku 1970 tak dosiahli zníženie o 4,87 koruny. Je to ozaj pekný a zriedkavý hospodársky výsledok, lebo za jediný rok znížili výrobné náklady o 5,71 percenta. V tomto roku zvýšenou kvalitou výrobkov chcú ďalej znížiť výrobné náklady, a to najmenej o toľko ako roku 1971. Je to reálna možnosť, lebo vylúčením prípustného množstva menej kvalitných plechov podstatne klesajú výrobné náklady. Rovnaké možnosti sa Východoslovenským železiarňam ponúkajú aj pri ďalšom šetrení materiálom a v znižovaní prácnosti. ■ NIE VŽDY JE DOBRÉ NAD STO Vlaňajší rok v hlavnom meste SSR v Bratislave potvrdil, že číslo sto a vyše sto percent nie je vždy najlepší ukazovateľ. Totiž vlani priemyselné závody a podniky splnili plán materiálnych a iných nákladov na 102,7 percenta — v relácii k výkonu túto položku plnili relatívne vyššie o 0,7 percenta. Takýto nežiadúci vývoj zaznamenalo až päť odvetví (medzi nimi palivové, strojárstvo, stavebné hmoty, potravinársky priemysel). Hlavnú položku — spotrebu materiálu — splnili na 102,5 % ročného plánu. Tento vývoj v úhrne priemyselných podnikov negatívne ovplyvnil jednak celkovú výrobnú spotrebu, ale najmä tvorbu čistého zisku. Splnili ho na 81,6 %. ■ CEMENTÄRI VZDYCHAJÜ Cementári v Lietavskej Lúčke sl dali veľa námahy, aby posúdili neduhy, ktoré značne ovplyvňujú ich materiálne náklady. Ako nás informoval ekonomický námestník Rudolf Malinák, veľký vzostup zaznamenávajú aj v posledných rokoch. Ešte nedávno používali palivo z meštianskeho uhoľného revíru. Výrobcovia nestačili, preto boli nútení prejsť na antracit, pravda, výrobné náklady vzrástli o 1253 000 korún. V roku 1970 sa ich dotkli zmeny spojov, ročne musia v priemere vynaložiť o 53 000 korún viac ako kedysi. Sú veľkými odberateľmi vysokopecnej trosky. Vagóny prichádzali najmä z Novej huty Klementa Gottwalda z Kunčíc. V posledných rokoch im „odporučili“, aby po spustení prevádzky Východoslovenských železiarní v Košiciach aj odtiaľ dovážali trosku. Efekt? Na každú tonu dovezenú z Košíc — pre dlhšiu prepravu — zaplatia viac o 24 korún. Ročne sa im takto dopravné zvyšuje o 218 tisíc korún! Nemajú ani dostatok nákladných áut, a ťahačov. Tie, čo majú, musia stále opravovať, drahá je údržba, náhradné súčiastky, pneumatiky... Len vlani im autá „zobrali“ navyše z vrecka 80 000 korún. ■ NEMALÉ PROBLÉMY S PLANOM Vykonávací plán na rok 1972, ako nám povedal vedúci plánovania Ing. Juraj Štibraní v bratislavskom podniku Kablo, im v oblasti plánu nákladov ukladá náročné úlohy. Podnik má dosiahnuť úsporu v hodnote takmer 32 miliónov korún. Toto ovplyvňujú cenové a zhoršujúce sa sortimentně vplyvy. Preto robí podnik opatrenia na znižovanie režijných nákladov na , jednicu z titulu trendu rastu výroby (7 mil. korún). V programe komplexnej socialistickej racionalizácie má na tento rok už 38 opatrení, ktorých realizácia prinesie úsporu asi 12 miliónov korún. Ďalej je tu socialistický záväzok na počesť VIII. všeodborového zjazdu a 55. výročia Velkého októbra, v ktorom pracujúci podniku sľubujú vyrobiť navyše plánu hodnoty za 3,5 milióna korún. Ostáva teda nezabezpečených asi osem miliónov korún. Ale výsledky za prvé dva mesiace roka ukazujú, že úlohy môžu len ťažko splniť. V dôsledku obmedzenia dodávok zemného plynu, materiálnych problémov, ktoré spôsobujú subdodávatelia a chýbajúce objednávky, už teraz majú manko vo výrobe tovaru za 13,6 milióna korún. Situácia sa neukazuje byť lepšia ani v ďalších mesiacoch. Veď ročný plán výroby tovaru nemajú zabezpečený objednávkami za desiatky miliónov korún. —nec-mr-jmč— XVI. zjazd KS Fínska Helsinki (ČSTK) — V Helsinkách sa včera začal XVI. zjazd Komunistickej strany Fínska. Na zjazde, ktorý potrvá tri dni, sa zúčastňuje asi 500 delegátov a hosti bratských komunistických a robotníckych strán. Delegáciu KSČ vedie tajomník OV KSČ Oldřich Švestka. Na programe zjazdu je správa Ostredného výboru KS Fínska, ktorú prednesie predseda strany Aarne Saarinen. Správu o upevnení jednoty KS Fínska a rozšírení jej masovej základne prednesie podpredseda strany Taisto Sinisalo. Generálny tajomník strany Arvo Alto predloží politický dokument o najbližších úlohách KS Fínska. Zjazd zvolí aj vedúce orgány strany. (Ďalšie informácie prinášame na 7. str.) ■ medzinárodne o Životnom prostredí. V Prahe sa včera skončilo trojdňová medzinárodné sympózium marxistov na tému Marxizmus-lenlnízmus a problémy životného prostredia, organizované redakciou časopisu Otázky mieru a socializmu. Zúčastnili sa na ňom vedci a predstavitelia komunistických a robotníckych strán z 36 krajin. Na sympóziu posúdili široký okruh problémov spojených so sociálnymi a technickými príčinami postupujúceho zhoršovania životného prostredia ľudí a š odvrátením tohto nebezpečenstva. Materiály zo sympózia budú uverejnené v jednom z najbližších čfsiel časopisu Otázky mieru a socializmu. ■ OCENENIE OBETAVEJ PRÄCE. Predseda 0KRK KSČ M. Jakeš odovzdal včera pracovníčke ČKRK KSČ R. Popkovej list ŰKRK KSČ. V liste sa oceňuje obetavé a dlhoročná práca, ktorú súdružka Popková v strane a pri budováni socializmu vykonávala. Valašská kúpačka* Snímka R. Burda Prúd iniciatívy neochabuje Reáliái votebne programy Prievidza (vn) — Socialistická súťaž národných výborov v Prievidzskom okrese prináša každoročne veľké úspechy. Vlani odpracovali občania okresu spolu 2 272 460 brigádnických hodín a vybudovali diela, ktoré majú hodnotu 75 320 452 Kčs. Za tými číslami je veľa verejnoprospešných stavieb. Tohto roku organizuje ONV súťaž pod. heslom Za úspešnú realizáciu volebných programov NF. Nedávno mohli odsúhlasiť celookresný záväzok, ktorý je podložený 17 309 individuálnymi a 554 kolektívnymi záväzkami. Predstavujú 1 535 282 brigádnických hodín. Najväčšiu pozornosť venujú akciám, ktoré sú vo volebných programoch národných výborov. V akcii Z vybudujú vo viacerých obciach nové obchody, v Prievidzi a Handlovej vybudujú parky, v ďalších obciach to zas budú kultúrne zariadenia, družina mládeže a podobne. Úsilie občanov sa sústreďuje aj na úpravu a reguláciu potokov, na budovanie vodovodných prípojok, nových ciest, detských ihrísk, studní a vysádzanie okrasných kríkov, kvetín, ruží. I á