Pravda, jún 1973 (LIV/129-154)
1973-06-01 / No. 129
Piatok 1. júna 1973 PRAVDA Ročník LIV A Číslo 129 A* 50 halierov ORGAN ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA Iilkosti nie su immům N a okresnej konferencii strany v Spišskej Novej Vsi výrazne „vyskočil“ takýto fakt: v roku 1971 sa okres umiestil v ČSSR na prvom mieste v zbere zemiakov, keď priemerná hektárová úroda dosiahla 222,9 q. V minulom roku táto úroda podstatne klesla, predstavovala len 126,6 q. Tento stav, ako uvádzala správa, spôsobili nepriaznivé klimatické podmienky. V tých istých klimatických podmienkach však JRD Letanovce, Studenec, Jablonov, lliašovce a niektoré iné dosiahli hektárovú úrodu nad 200 q. Na druhej strane v JRD Hričovce, Teplička, Oľšavica, Dlhé Stráže, Hincovce pozbierali takú malú úrodu, na akú nepamätajú. Kto rozhodol o takých rozdielnych výsledkoch? Za týmto javom sa skrýva niečo všeobecné, čo sa dotýka podstaty práce nielen v poľnohospodárstve, ale aj v mnohých iných odvetviach národného hospodárstva. Predsedovia straníckych organizácií a funkcionári družstiev tých obcí, ktoré dosiahli rekordné úrody, zdôrazňujú, že objektívne ťažkosti, ktoré pred nás stavia nielen príroda, je v silách ľudí prekonať. Zložité mimoriadne a náročné podmienky vyžadujú o. i. všestranne medzi ľuďmi rozvinúť masovopolitickú prácu. Vysvetliť im hlboký spoločenský a politický zmysel mimoriadne vynakladanej práce v nepriaznivých podmienkach, vytvoriť hmotné, ale aj morálne a politické podnety pre obetavú prácu, ktorá sa neľaká nepriazne počasia, ale ktorú práve v drfných objektívnych podmienkach v súlade s nevyhnutnou agrotechnitou vykonávajú pracujúci včas, rýchlo a zodpovedne. Preto nie náhodne odzneli kritické slová na adresu tých funkcionárov straníckych organizácií a JRD, ktorí kapitulovali pred zložitými klimatickými podmienkami, zanedbali nevyhnutnú ochranu porastov, pravidelné plečkovanie a agrotechnické zásahy. Lebo je iste jednoduchšie, ale voči spoločnosti a jej potrebám menej zodpovedné, vyčkávať v prípade nepriaznivých podmienok, ako to vyjde. Zodpovednejšie, pravda, aj náročnejšie, je ísť medzi pracujúcich, presvedčiť ich o potrebe vynakladať mimoriadne úsilie, aby sme na minimum zmiernili a možno aj prekonali objektívne bariéry, ktoré nám stoja v ceste pri dosahovaní našich cieľov. Naša spoločnosť prekonala hlbokú krízu, ktorá zasiahla nielen jej politickú a ideologickú štruktúru, ale veľmi výrazne aj jej ekonomickú základňu. Za uplynulé roky, najmä po XIV. zjazde KSČ, sa pod vedením strany urobili mnohé podstatné kroky k prekonaniu predchádzajúcich javov. V ekonomike oveľa menej ako v inej spoločenskej štruktúre možno preskakovať niektoré etapy. Ani my nemáme čarovný prútik, ktorým by bolo možné z večera na ráno všetko vyriešiť. A tak či chceme, či nechceme, nech sa pozrieme do akejkoľvek oblasti národného hospodárstva, i v súčasnosti plníme úlohy skôr v náročných, zložitých podmienkach Pretože len v tých závodoch, kde ich vedúci, obrazne povedané, pred ria diacimi orgánmi schovali pod palcom nejaké rezervy, sa úlohy plnia hlad ko a bez problémov. Ale práve tento stav vyžaduje od straníckych funk cionárov a hospodárskych vedúcich nič pred pracujúcimi neskrývať, uka zovať pravdivo na zložité podmienky, denne organizovať masovopolitickú prácu, ktorá musí byť sústavnou metódou úzkeho spojenia strany so širokými masami pracujúcich. Ukázať ľuďom objektívny stav vecí, cesty, ako riešiť konkrétne vecné problémy, získať ľudí pre boj s bariérami, nech sú objektívneho alebo subjektívneho rázu - to je určite naša najväčšia rezerva, ktorú treba využívať. Pretože bez aktívnej, uvedomelej, tvorivej práce tisícov pracovníkov, ktorí sú presvedčení o spoločnom význame svojej práce, nemožno vyriešiť ani jeden zložitý problém. Funkcionári strany sú jednotní v názore, že je nevyhnutné masovopolitickej práci venovať každodennú pozornosť a sústavne “]u lozvijBť. Diferenciácia v názoroch sa začína, keď hlbšie skúmame, o akú konkrétnu činnosť má ísť. Zvyčajne sa masovopolitická práca zužuje na oblasť agitačnej práce V teoretickom odkaze Klementa Gottwalda nájdeme mnoho hlbokých úvah aj o tejto oblasti straníckej práce. V článku Dve veci potrebujeme napísal, že masovopolitická práca „je taký spôsob práce, keď organizácie strany nie sú uzavretými celkami, ktoré sa zaoberajú iba svojimi vnútornými otázkami, ale stoja na čele pracujúcich más v závode, v odboroch, na dedine, v družstvách atď. A na čele más pracujúcich môžu stáť iba vtedy, ak sa budú denne zaoberať ich otázkami, ak budú s masami žiť a dýchať, ak budú poznávať dopodrobna všetky ich bolesti a žalosti i potreby, slovom, ak nebudú v sebe vidieť samoúčel." Ak budú konkrétne denne riešiť vecné, životne dôležité otázky, ktoré sa dotýkajú pracujúcich. Za socializmu nie sú, ani nemôžu byť uspokojované všetky potreby ľudí v dôsledku toho, že táto spoločnosť má ešte obmedzené možnosti. Ale v tejto spoločnosti sú všetky možnosti oboznámiť široké masy pracujúcich s politikou strany, jej cieľmi, úlohami, záujmami a potrebami. A nielen oboznámiť, ale ich aj presvedčiť o správnosti tejto politiky a získať, zapáliť ich pre jej aktívnu podporu. Ukázať, ako postupne sa budú uspokojovať ich ďalšie potreby v súlade s rozvojom výrobných síl spoločnosti. Patrí k podstate socialistickej spoločnosti, že stranícke i hospodárske orgány riešia denne mnohé špecifické problémy a záujmy, ťažkosti a starosti jednotlivcov i kolektívov. Práve táto dôležitá časť masovopolitickej práce, ak sa plne zabezpečuje, je tým dôležitým momentom, ktorý mobilizuje ľudí do pracovného hrdinstva i v tých najzložitejších podmienkach. Interview J. Gito o rokovaniach medzi ČSSR a NSR Uspokojivý text oniuvv B n n n (Spravodajca ČSTK) — V středu sa skončilo v Bonne druhé kolo oficiálnych rokovaní medzí ČSSR a NSR o normalizácii vzájomných vzťahov. Pred odchodom z Bonnu odpovedal vedúci čs. delegácie, námestník ministra zahraničných vecí ČSSR Jiří Gütz na otázky bonnských spravodajcov Rudého práva Miroslava Kubína a ČSTK Svetozára Simka. Rl Akri ste, súdruh námestník, spokojný s výsledkami rokovania? — Osobne môžem -povedať, že som vcelku spokojný. Zmluva je vždy vecou dvoch strán a tie majú svoje limitované stanoviská. Pre nás bolo klučovou otázkou uznanie nulity tzv. mníchovskej dohody a jej náležité morálne a politické odsúdenie. To sa nám podarilo uplatniť v treťom odseku preambuly a v článku I zmluvy. Návrh textu zmluvy predložia teraz delegácie svojim vládam na schválenie. ■ Možno text zmluvy označiť za uspokojivý pre obe strany? — Som presvedčený, že áno. Keby to tak nebolo, nesúhlasili by s ním. ■ Mohli by ste povedať, akým spôsobom sa v texte zmluvy formuluje morálne a politické (Pokračovanie na 7. str.) Rozhovor so scenáristom Suiiko Žgentim |e jedna Ročo, a predsa dve sú... Slovenský film má hosťa. Do Bratislavy pricestoval jeden z najlepších sovietskych scenáristov Suiiko Zgenti. Prišiel o si podiskutovať nom pripravovakoprodukčnom filme — ale o tom neskôr. Návštevníci kín poznajú meno tohto významného autora Gruz'afílmu aj z našich kín. Teplo lvuju.ii rúk, Otec vojaka i niektoré ďalšie už u nás bežali a získali sl medzi divákmi obdiv. Prvý z nich získal v ZSSR k storočnici V. I. Lenina dokonca prvú cenu v súťaži filmovej tvorby. Súdruh, Žgenti má doteraz takéto vyznamenania z rôznych súťaží celkove tri. Teraz prišiel k nám nadviazať na dávnejšie tradície spolupráce medzi naším a gruzínskym filmom. V nich iste významné miesto patrí známemu filmu Prerušená pieseň. V perspektívach budúcej koprodukcie, ako sa vyjadril ústredný riaditeľ Slovenského filmu dr. Ján Podhradský, je námet s tematikou Interhelpa. Poviedku k nemu napíše jeden zo súčasných najvýznamnejších sovietskych spisovateľov Čingis Aitmatov. O tom, prečo prišiel, ale aj o tvorbe vôbec, sme sl pohovorili so súdruhom Žgentim (na obr.). (Pokračovanie na 2. str.J PROLETÁŘI VŠETKÝCH KRÄJÍŇ. SPOJTE SÄ! Svaran Singh: prospešné rozhovory, užitočná návšteva indicky hosť na Slovensku Súdruhovia J. Lénáit a O. Klokoč prijali indického ministra Bratislava (Od nášho spravodajcu) — „Pre indicko-československé vzťahy boli moje rokovania s čelnými československými predstaviteľmi prospešné a užitočné. A to nielen pre rozšírenie dvojstrannej spolupráce, ale aj preto, že India a Československo zastávajú v medzinárodnej politike mnoho zhodných alebo blízkych stanovísk,“ vyhlásil včera spravodajcovi Pravdy indický minister zahraničných vecí Sardar Svaran Singh, ktorý priletel na jednodennú návštevu hlavného mesta SSR v sprievode ministra zahraničných vecí Ing. Bohuslava Chňoupka, indického veľvyslanca v ČSSR S. H. Desaia a čs. veľvyslanca v Indii Z. Trhiíka a ďalších. V stredu podpísanú dohodu o vedeckotechnickej spolupráci a priemyselnej kooperácii medzi oboma krajinami označil za veľmi významnú pre ďalší rozvoj stykov v tejto oblasti, kde sa nezačína a kde už boli vzájomné tradície stykov. „Bude to veľmi užitočná spolupráca pre Československo a Indiu. Výmena v oblasti vedy a techniky bude slúžiť vzájomnému prospechu oboch, lebo tak Československo, ako aj India dosiahli v mnohých oblastiach značné úspe- Telegram k sviatku Tunisu Praha (ČSTK) — Prezident republiky Ludvík Svoboda zaslal blahoprajný telegram prezidentovi Habíbovi Burgibuvi k štátnemu sviatku Tuniskej republiky. Pri tej istej príležitos ti blahoželal predseda vlády ČSSR dr. L. Štrougal predsedovi vlády Tuniskej republiky Hádíovi Nuiruvi a minister zahraničných vecí Ing. B. Chňoupek ministrovi zahraničných vecí Tuniskej republiky Mohainmaduvi Masmúdínm. Blahoželanie k jubileu Bratislava f ČSTK | — Kandidát Predsedníctva ÜV KSČ, tajomník ŰV KSS Ing. M. Hruškovič prijal vče*a za prítomnosti vedúceho podnikového oddelenia ÜV KSS j. Ďurkyho ministra priemyslu SSR Ing. A. Kusalíka pri príležitosti jeho 50. narodenín a odovzdal mu pozdravný list Sekretariátu ÜV KSS a pamätnú plaketu K. Gottwa'da. N- Ú-ade v'" iub’!.,»-‘«tvi blahoželali podpredsedovia vlády SSR Ing. j. Hanus, Ing. K. Martinka a Ing. V. Vačok. V Skylabe málo prúdu Houston (ČSTK) — Pre nedostatok elektrickej energie v kozmickom laboratóriu Skylab boli včera traja americkí kozmonauti nútení upustiť od plánovaného pozorovania zemského povrchu. Ako oznámilo pozemné riadiace a kontrolné stredisko v Houstoné, pokazila sa batéria akumulujúca elektrickú energiu zo štyroch panelov slnečných batérií, ktoré sú v prevádzke. Táto druhá porucha od uvedenia laboratória na obežnú dráhu znížila dodávku elektrického prúdu Skylabu o 6 percent. ■ NÁVRAT Z MOSKVY. Z Moskvy sa včera vrátili tajomník CV KSČ J. Baryi a vedúci oddelenia ÜV KSC J. Varga. Na letisko ich prišli privítať tajomník ÜV KSČ O. Švestka, zástupcovia vedúcich oddelení ÜV KSČ V. Žižka, M. Štefaňák, J. Poláček a E. Žídek spolu so sovietskym veľvyslancom v ČSSR V. V. Mackevičom. ■ ODCESTOVALI DO VLASTI. Včera odletela do vlasti študijná delegácia straníckjch pracovníkov KSSZ, vedená O. A. Cukanovom, zástupcom vedúceho oddelenia ÜV KSSZ. e PLÉNUM V AUGUSTE. V Bratislave bolo včera prvé zasadnutie predsedníctva ÜV SZPB, zvoleného dňa 5. mája t. r. po zjazde SZPB. Za vedenia úradujúceho podpredsedu ÚV SZPB P. Dudáša prerokovali aktuálne organizačné otázky práce zväzu a prijali uznesenie o zvolaní jeho plenárneho zasadnutia na 24. augusta do Bratislavy. Bude venované 29. výročiu SNP a rozpracuje závery zjazdu SZPB, ako aj májového zjazdu ČSZPB. ■ O VZŤAHOCH ČSSR—MoĽR. Na oficiálnu návštevu ČSSR priletel námestník ministra zahraničných vecí Mongolskej ľudovej republiky Džamsrangín Jondon. V Prahe včera rokoval o vzájomných vzťahoch medzi ČSSR a MoĽR s námestníkom ministra zahraničných vecí ČSSR Ing. M. Hrúzom, ktorý na jeho počesť usporiadal večeru. chy a zaznamenali značný rozvoj. Veľmi dobré vyhliadky sú na rozšírenie spolupráce medzi Indiou a socialistickým spoločenstvom,“ povedal minister Singh. „India sa bude snažiť nájsť oblasti na zintenzívnenie tejto spolupráce.“ Ministra Singha prijal včera v Bratislave člen Predsedníctva ÚV KSČ a prvý tajomník ÚV KSS Jozef Lenárt a-v Sále federácie na Bratislavskom hrade predseda SNR Ondrej Klokoč a podpredseda vlády SSR Ing. Július Hamis. V besedách s predstaviteľmi slovenského politického života vysoko ohodnotil statočný boj slovenského ľudu proti fašizmu a venoval veľ(Pokračovanie na 2. strane) V úvode svojho vystúpenia konštatoval, že XIV. zjazd KSČ vyzdvihol Bratislavu ako jednu z troch najvýznamnejších prioritných oblastí ČSSR — spolu s Prahou a severočeskou priemyselnou aglomeráciou. Zhodnotil doterajší vývoj Bratislavy a povedal, že v porovnaní s najväčšími mestami ČSSR ukazuje sa v nej nízka váha priemyselnej zamestnanosti napriek tomu, že v rokoch socialistickej industrializácie priemyselná zamestnanosť v Bratislave vzrástla 2,4-krát. Podiel pracovných príležitostí v priemysle bol roku 1970 v Bratislave len 28,4 %, v Prahe je 30,3, v Brne 45,5, Plzni 50,9 a v Ostrave 58 %. ■ ČÍSLICE ROZVOJA V rokoch piatej päťročnice sa má na území Bratislavy vynaložiť na výstavbu 21,5 miliardy Kčs, z čoho stavebné práce predstavujú vyše 15 mi liárd. Zhruba tretina ich objemu sa Čs. stranícka a vládna delegácia do MoĽR a KĽDR Praha (ČTK) — Na pozvanie Dstredného výboru Mongolskej ľudovej revolučnej strany a vlády MoĽR vykoná v polovici júna t. r. oficiálnu priateľskú návštevu v Mongolskej ľudovej republike čs. stranícka a vládna delegácia na čele s generálnym tajomníkom ŰV KSČ G. Husákom. Oficiálnu priateľskú návštevu na pozvanie ÚV Kórejskej strany práce a vlády KĽDR v druhej polovici júna t. r. vykoná čs. stranícka a vládna delegácia na čele so súdruhom Husákoin aj v KĽDR. Austrálsky veľvyslanec u prezidenta republiky Praha (ČSTK) — Prezident republiky armádny generál Ludvik Svoboda prijal včera na Pražskom hrade mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca austrálskeho spoločenstva (ohňa Russela Rowlanda, ktorý mu odovzdal svoje poverovacie listiny. Vo svojom prejave ubezpečil veľvyslanec prezidenta republiky, že svoje sily plne venuje rozvoju porozumenia a priateľstva medzi národmi Austrálie a Československa. Prezident republiky odpovedal, že v duchu zásad mierového spolužitia a spolupráce medzi štátmi s rôznym spoločenským zriadením a úsilia o porozumenie a priateľstvo so všetkými národmi sveta máme úprimný záujem o rozvoj obojstranne prospešnej spolupráce vo všetkých oblastiach. má realizovat v rozvoji materiálovej výroby, najmä vo výstavbe priemyselných objektov, druhá tretina v byto vej a zvyšok v ostatnej výstavbe. Pretože takéto objemy nemôžu zabezpečit podniky Ministerstva stavebníctva SSR so sídlom v Bratislave, bolo potrebné určiť objem presunov stavebných kapacit z ostatných krajov: zo Západoslovenského v rozsahu pol druha miliardy, z Východoslovenského v rozsahu miliardy a zo Stredoslovenského kraja v rozsahu 300 miliónov korún. Ako zdôraznil súdruh Martinka, presuny kapacít nejdú na úkor vlastného rozvoja týchto krajov, ale sú v súlade s ich investičným programom. M PLNENIE ÚLOH ZAOSTÄVA Z úlohy, určenej vládou na celú päťročnicu, sa v rokoch 1971—1972 realizovalo v Bratislave len 26,8 %, pričom sa presun kapacít splnil iba na 16,8 %. V tomto roku má sa v Bratislave zvýšiť objem stavebných prác o vyše 800 miliónov korún. Ťažisko prírastku v porovnaní s vlaňajškom bude predovšetkým v chemickom priemysle, kde sa má zdvojnásobiť objem stavebných prác na stavbách v Slovnaft© a Chemických závodoch J. Dimitrova. V bytovej výstavbe sa iná zvýšiť objem prác o 133 miliónov korún, v školstve, kultúre, rozhlase a televízii o ďalších 100 miliónov korún. Podstatne sa zvyšujú úlohy ai v ďalších odvetviach. Z týchto údajov vyplýva, že pre splDosiahnuté výsledky ukazujú, že na formovanie členskej základne priaznivo pôsobí vývoj politickej situácie v krajine a úspešné plnenie záverov XIV. zjazdu strany. Línia strany nachádza u pracujúcich širokú podporu. S upevňovaním jednoty a akcieschopnosti strany a s prehlbovaním jej vedúcej úlohy rastie autorita a príťažlivosť strany. Okrem určujúcich pozitívnych výsledkov v prijímaní kandidátov sa prejavuje, ako ukázala kontrola, ešte nerovnoměrnost medzi jednotlivými organizáciami a potreba cieľavedome ďalej prehlbovať starostlivosť o prípravu a výber kandidátov hlavne spomedzi mladých robotníkov. Spolu s tým zvyšovať v duchu stanov strany náročnosť na aktivitu všetkých komunistov. nenie celej päťročnice sú rozhodujúce práva roky 1973 a 1974. Predseda Slovenskej plánovacej komisie upozornil plénum, že v prvých mesiacoch tohto roku sa v Bratislave i naďalej plní plán o percento> horšie ako v celoslovenskom priemere. Uviedol príklad, že v Bratislave sa v prvom štvrťroku splnilo iba 16,4 % z celoročných úloh v bytovej výstavbe, pokým, čo na celom Slovensku 23,3 %. Rovnaké zaostávanie je i v technickej a občianskej vybavenosti. Podpriemerne malý objem z ročných úloh splnili v Bratislave najmä Pozemné stavby Nitra, Žilina a Košice, Stavaindustria Bratislava, Chemkostav, Váhestav a Hydrostav. V záujme splnenia úloh päťročnice treba teda neodkladne výrazne Zvýšiť objem a koncentráciu prác v podnikoch so sídlom v Bratislave a v plnom rozsahu zabezpečiť presun stavebných kapacít do Bratislavy. Súdruh K. Martinka upriamil pozornosť poslancov na niektoré nedostatky v Investičnej výstavbe, ktoré sa prejavujú najmä v raste rozpočtových nákladov, oneskorenom uvádzaní kapacít do prevádzky a ktoré spôsobujú stále väčšie napätie v nasledujúcich rokoch. Zdôrazni], že zabezpečovanie investičnej výstavby v Bratislave v piatej päťročnici nemaže byť len vecou Národného výboru hlavného mesta SSR Bratislavy alebo ostatných investorov a dodávateľov na jej území, ale musí sa stať vecou pracujúcich na celom Slovensku, lebo budovanie Bratislavy slúžiacej celej krajine je významným celonárodným záujmom. ■ PLNÄ PODPORA ROZVOJU BRATISLAVY V rozprave ako prvý vystúpil poslanec Ján S o 1 o v 1 č. Upozornil na to, (Pokračovanie na 2. str.) Komisia prerokovala rozbor odvolacej činnosti kontrolných a revíznych komisií KSČ za rok 1972. Z rozboru vyplynulo, že dôsledné dodržiavanie smernice ÚV KSČ pre disciplinárnu činnosť a riešenie členských otázok pôsobí na zvyšovanie aktivity členov a základných organizácií a upevňovanie strany. Rozbor tiež potvrdil, že pre zvyšovanie disciplíny a zodpovednosti členov a kandidátov má veľký význam súdružská kritika, pohovor i upozornenie. Týmto výchovným prostriedkom treba v činnosti základných organizácií venovať velkú pozornosť. Komisia sa ďalej zaoberala rozborom hospodárenia KSČ za rok 1972 a výsledkami kontroly zabezpečenia a vybavenia straníckych orgánov a modernou administratívnou a oznamovacou technikou a jej využitím. Prerokovala správu o činnosti vedenia ÜKRK KSČ. Oboznámila sa so skúsenosťami, ktoré získala delegácia ŰKRK KSČ z práce kontrolných a revíznych orgánov SED v NDR. Naši najmenší sviatkujú Praha (ČSTK) — Včera, v predvečer Medzinárodného dňa detí konali sa vo viacerých mestách našej vlasti slávnostné stretnutia s príslušníkmi našej najmladšej generácie. % Člen Predsedníctva ÚV KSČ a predseda ÚRO Ing, K. Hoffmann prijal včera delegáciu 9 detí zo ZDŠ Mladé buky z Trutnovského okresu, ktorých kolekcia 18 výtvarných prác, inšpirovaných stavbou storočia — tranzitným plynovodom — je vystavená v priestoroch pražskej budovy ÚRO. 0 Stretnutím straníckych a verejných predstaviteľov kraja so stočlennou delegáciou pionierov, ktorá bude reprezentovať východné Slovensko v Prahe na celoštátnom stretnutí, začali sa včera v Košiciach oslavy MDD vo Východoslovenskom kraji. 0 Výstavu výtvarných prác bratislavských deti, ktoré sa v priebehu roka zapojili do celomestskej súťaže Poznaj svoje mesto, otvorili včera pri príležitosti MDD v Ústrednom dome pionierov a mládeže K. Gottwalda v Bratislave. SNR o ďalšom rozvoji hlavného mesta Slovenska Očinnejšiu pomoc Bratislave Presuny stavebných kapacít do Bratislavy nejdú na úkor rozvoja ostatných krajov Energicky zabezpečovať zvýšené úlohy # Ocenenie práce vlády a NY Bratislavy Bratislava í jari — Včera, v druhý deň svojho zasadania. Drerokovala Slovenská národná rada problematiku zabezpečovania ďalšieho rozvoja Bratislavy ako hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky. Zhodnotila, ako sa v tejto súvislosti plnia závery XIV. zjazdu KSČ a uznesenia vrcholných straníckych a štátnych orgánov. V mene vlády SSR uviedol rokovanie o Bratislave jej podpredseda a predseda Slovenskej plánovacej komisie Ing. Karol Martinka. Zasadala Ústredná kontrolná a revízna komisia KSČ . Široká podpora línii strany Praha (ČSTK) — V Prahe bolo včera zasadanie Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie KSČ, ktoré viedol jej predseda M. Jakeš. Komisia prerokovala výsledky kontroly plnenia smerníc ÜV KSČ o sústavnom skvalitňovaní členskej základne strany. Nech deti sveta slzia len pre aškrené kolienka. VEĽKÝ VINŠ MALÝM OSLÁVENCOM Dnes ma, mama, nehreš, dnes mám sviatok... vymiefiuje si dieťa šantivé. A uvážlivá mať rečie: vlastne, kedy ty nemáš,sviatok? Nevieš, čo je hlad, čo je záplata, čo je bosonohý školák. A starká prisolí slzami nedobrých spomienok: nevieš čo je žobračenka, nezamestnaný otec, nemôcť chodiť do školy, nosiť po pánčatách prerábané šaty, zamknutý chlebík, zbieranie dreva do nôšky v lese, pŕhľavy na prívarok. Nevieš, vnúča moje, čo je vojna... A ak čosi o tom vieš, tak o ďalekých krajoch, z rozprávok, z televízie, zq školy. No dobre, dobre, že nevieš z vlastnej skúsenosti... Ty povieš, mama, daj a — mama, otec dá. Všetko dá. Aký by mal byť veľký vinš malým oslávencom? Hádam takýto: nech všetkým deťom sveta, nielen našim, svieti na hlávky teplé since, nech ich kropí iba dáždik občerstvenia, nech deti všetkých kontinentov iba vtedy slzia, keď si pri hre oškrú kolienka, nech má každé dieťa v rúčke krajec chleba a v druhej učebnicu, rozprávkovú knižku, nech je obuté, odeté, sýte, a v láske, starostlivosti chované. Prvého júna 1950 sa na podnet Medzinárodnej demokratickej federácie žien po prvý raz v päťdesiatich štátoch sveta oslavoval Medzinárodný deň detí. Deň na obranu detí. Komisie žien socialistických štátov a žien z pokrokových ženských organizácií kapitalistických krajín od tých čias zostavili už žalobu zo situácie detí nejedného vojnou, hladom či inými zlami postihnutého spoločenstva ľudí z viny neľudského, vykorisťovateľského, agresívneho tiežspoločenstva ľudí, vládnuceho mocou, kapitálom. Žalobu, apel, výzvu, protest. Jednou rukou túlili k sebe svoje dieťa a druhou, natiahnutou ako hrádzu volali: NIE! Prestaňte ubližovať deťom! Deklarácia práv dieťaťa, ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN v roku 1959 medziiným hovorí: „Dieťa požíva osobitnú ochranu. Zákon a ostatné opatrenia nech mu poskytujú príležitosť i prostriedky, aby sa mohlo rozvíjať fyzicky, duševne, morálne, duchovne a sociálne zdravým a normálnym spôsobom a v podmienkach slobody a dôstojnosti ..." A len si spomeňme, v koľkých prípadoch, v koľkých končinách sveta sa tak nedialo, nedeje, kým v socialistických krajinách je tak naozaj, v zmysle tejto Deklarácie, no je tak aj keby jej nebolo. Záujmami detí, ich životnými podmienkami sa zaoberala aj Svetová konferencia na ochranu detí v roku 1966 v Stockholme. Očastníci konferencie vo svojej výzve vyhlásili, že v čase veľkých vedeckých objavov a rýchleho vývinu techniky nemožno pripustiť, aby sa vyše 600 miliónov detí dosýta nenajedlo, že toľkým deťom sa nedostáva nijakého vyučovania, že milióny deti sú bez prístrešia a umierajú v dôsledku podvýživy, epidémií, bez lekárskej starostlivostí, v dôsledku vojnových hrôz. Nože spomeňme si: milióny deti sú obetami rasovej nenávisti v Južnej Afrike, v Spojených štátoch amerických. Len si spomeňme na Vietnam a zmrzaéované deti, zabíjané deti bombami, napalmom amerických vojsk... A kde ešte inde vo svete je takto, je podobne, je zle deťom, aby mohlo byt dobre nemnohým s plnými vreckami, bruchami! Je to smutné a mrazivé prirovnávanie, ale — ' nedá sa inak dosť dobre vidieť všetko to, čo majú naše detí. Majú to ako samozrejmosť, majú to, pretože im patrí všetka naša starostlivosť, láska, každý náš zámysel do budúcna. Pre ich budúcnosť žijeme, pracujeme, snažíme sa. Im rozširujeme cestu, po ktorej budú kráčať, im staviame školy, domy, paláce vzdelávania a zábavy, ihriská a športoviská. Ich rozvoj fyzický i duševný má stále na pamäti socialistická spoločnosť a vyjadruje to všestranným spôsobom, vrátane spôsobu hmotnej zábezpeky rodín s deťmi. Na nich myslia zdravotníci, na ne myslí každý dobrý, láskavý rodič, keď do vysloveného: mama, otec, daj — vloží žiadané. A je správne, že pritom dávaní neraz povie: máš mať, čo žiadaš, len nezabúdaj, nebolo vždy takto, a váž si, chráň si, pamätaj, že máš žiť tak, aby si to všetko rodičom, spoločnosti vrátil. A navyše, aby si aj ty, dcérka, synček, pozdvihol raz svoj hlas, v ktorom vyslovíš: nech deti celého sveta iba pre oškrené koleno zaslzia ... M. PLIŠTILOVÁ Súdruh lozej Lenárt víta na ÚV KSS ministra zahraničných vecí Indickej republiky. Snímka Dubovský — ČSTK Dnes máme svoj sviatok. Snímka Pravda — Alexy ’I