Pravda, jún 1973 (LIV/129-154)

1973-06-01 / No. 129

Piatok 1. júna 1973 PRAVDA Ročník LIV­ A Číslo 129 A* 50 halierov ORGAN ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA Iilkosti nie su immům N a okresnej konferencii strany v Spišskej Novej Vsi výrazne „vy­skočil“ takýto fakt: v roku 1971 sa okres umiestil v ČSSR na prvom mieste v zbere zemiakov, keď priemerná hektárová úroda do­siahla 222,9 q. V minulom roku táto úroda podstatne klesla, predsta­vovala len 126,6 q. Tento stav, ako uvádzala správa, spôsobili nepriaz­nivé klimatické podmienky. V tých istých klimatických podmienkach však JRD Letanovce, Studenec, Jablonov, lliašovce a niektoré iné do­siahli hektárovú úrodu nad 200 q. Na druhej strane v JRD Hričovce, Teplička, Oľšavica, Dlhé Stráže, Hincovce pozbierali takú malú úrodu, na akú nepamätajú. Kto rozhodol o takých rozdielnych výsledkoch? Za týmto javom sa skrýva niečo všeobecné, čo sa dotýka podstaty práce nielen v poľnohospodárstve, ale aj v mnohých iných odvetviach národného hospodárstva. Predsedovia straníckych organizácií a funkcionári družstiev tých obcí, ktoré dosiahli rekordné úrody, zdôrazňujú, že objektívne ťažkosti, ktoré pred nás stavia nielen príroda, je v silách ľudí prekonať. Zložité mimo­riadne a náročné podmienky vyžadujú o. i. všestranne medzi ľuďmi roz­vinúť masovopolitickú prácu. Vysvetliť im hlboký spoločenský a politický zmysel mimoriadne vynakladanej práce v nepriaznivých podmienkach, vytvoriť hmotné, ale aj morálne a politické podnety pre obetavú prácu, ktorá sa neľaká ne­priazne počasia, ale ktorú práve v drfných objektív­nych podmienkach v súlade s nevyh­nutnou agrotechni­­tou vykonávajú pra­cujúci včas, rýchlo a zodpovedne. Pre­to nie náhodne od­zneli kritické slová na adresu tých funkcionárov stra­níckych organizácií a JRD, ktorí kapi­tulovali pred zloži­tými klimatickými podmienkami, zanedbali nevyhnutnú ochranu porastov, pravidelné pleč­­kovanie a agrotechnické zásahy. Lebo je iste jednoduchšie, ale voči spo­ločnosti a jej potrebám menej zodpovedné, vyčkávať v prípade nepriaz­nivých podmienok, ako to vyjde. Zodpovednejšie, pravda, aj náročnejšie, je ísť medzi pracujúcich, presvedčiť ich o potrebe vynakladať mimoriad­ne úsilie, aby sme na minimum zmiernili a možno aj prekonali objektívne bariéry, ktoré nám stoja v ceste pri dosahovaní našich cieľov. Naša spoločnosť prekonala hlbokú krízu, ktorá zasiahla nielen jej politickú a ideologickú štruktúru, ale veľmi výrazne aj jej ekonomickú základňu. Za uplynulé roky, najmä po XIV. zjazde KSČ, sa pod vedením strany urobili mnohé podstatné kroky k prekonaniu predchádzajúcich ja­vov. V ekonomike oveľa menej ako v inej spoločenskej štruktúre možno preskakovať niektoré etapy. Ani my nemáme čarovný prútik, ktorým by bolo možné z večera na ráno všetko vyriešiť. A tak či chceme, či nechce­me, nech sa pozrieme do akejkoľvek oblasti národného hospodárstva, i v súčasnosti plníme úlohy skôr v náročných, zložitých podmienkach Pretože len v tých závodoch, kde ich vedúci, obrazne povedané, pred ria diacimi orgánmi schovali pod palcom nejaké rezervy, sa úlohy plnia hlad ko a bez problémov. Ale práve tento stav vyžaduje od straníckych funk cionárov a hospodárskych vedúcich nič pred pracujúcimi neskrývať, uka zovať pravdivo na zložité podmienky, denne organizovať masovopolitickú prácu, ktorá musí byť sústavnou metódou úzkeho spojenia strany so širo­kými masami pracujúcich. Ukázať ľuďom objektívny stav vecí, cesty, ako riešiť konkrétne vecné problémy, získať ľudí pre boj s bariérami, nech sú objektívneho alebo subjektívneho rázu - to je určite naša najväčšia rezerva, ktorú treba využívať. Pretože bez aktívnej, uvedomelej, tvorivej práce tisícov pracovníkov, ktorí sú presvedčení o spoločnom význame svojej práce, nemožno vyriešiť ani jeden zložitý problém. Funkcionári strany sú jednotní v názore, že je nevyhnutné masovo­­politickej práci venovať každodennú pozornosť a sústavne “]u lozvijBť. Diferenciácia v názoroch sa začína, keď hlbšie skúmame, o akú konkrétnu činnosť má ísť. Zvyčajne sa masovopolitická práca zužuje na oblasť agitačnej práce V teoretickom odkaze Klementa Gottwalda nájdeme mnoho hlbokých úvah aj o tejto oblasti straníckej práce. V článku Dve veci potrebujeme napísal, že masovopolitická práca „je taký spôsob práce, keď organizá­cie strany nie sú uzavretými celkami, ktoré sa zaoberajú iba svojimi vnú­tornými otázkami, ale stoja na čele pracujúcich más v závode, v od­boroch, na dedine, v družstvách atď. A na čele más pracujúcich môžu stáť iba vtedy, ak sa budú denne zaoberať ich otázkami, ak budú s ma­sami žiť a dýchať, ak budú poznávať dopodrobna všetky ich bolesti a ža­losti i potreby, slovom, ak nebudú v sebe vidieť samoúčel." Ak budú konkrétne denne riešiť vecné, životne dôležité otázky, ktoré sa dotýkajú pracujúcich. Za socializmu nie sú, ani nemôžu byť uspokojované všetky potreby ľudí v dôsledku toho, že táto spoločnosť má ešte obmedzené možnosti. Ale v tejto spoločnosti sú všetky možnosti oboznámiť široké masy pracujúcich s politikou strany, jej cieľmi, úlohami, záujmami a po­trebami. A nielen oboznámiť, ale ich aj presvedčiť o správnosti tejto politiky a získať, zapáliť ich pre jej aktívnu podporu. Ukázať, ako po­stupne sa budú uspokojovať ich ďalšie potreby v súlade s rozvojom výrobných síl spoločnosti. Patrí k podstate socialistickej spoločnosti, že stranícke i hospodárske orgány riešia denne mnohé špecifické problémy a záujmy, ťažkosti a sta­rosti jednotlivcov i kolektívov. Práve táto dôležitá časť masovopolitickej práce, ak sa plne zabezpečuje, je tým dôležitým momentom, ktorý mo­bilizuje ľudí do pracovného hrdinstva i v tých najzložitejších podmien­kach. Interview J. Gito o rokovaniach medzi ČSSR a NSR Uspokojivý text oniuvv B n n n (Spravodajca ČSTK) — V středu sa skončilo v Bonne druhé kolo oficiálnych rokovaní medzí ČSSR a NSR o normalizácii vzájom­ných vzťahov. Pred odchodom z Bonnu odpovedal vedúci čs. dele­gácie, námestník ministra zahraničných vecí ČSSR Jiří Gütz na otáz­ky bonnských spravodajcov Rudého práva Miroslava Kubína a ČSTK Svetozára Simka. Rl Akri ste, súdruh námestník, spokojný s výsledkami rokova­nia? — Osobne môžem -povedať, že som vcelku spokojný. Zmluva je vždy ve­cou dvoch strán a tie majú svoje li­mitované stanoviská. Pre nás bolo klučovou otázkou uznanie nulity tzv. mníchovskej dohody a jej náležité morálne a politické odsúdenie. To sa nám podarilo uplatniť v treťom od­seku preambuly a v článku I zmluvy. Návrh textu zmluvy predložia teraz delegácie svojim vládam na schvále­nie. ■ Možno text zmluvy označiť za uspokojivý pre obe strany? — Som presvedčený, že áno. Keby to tak nebolo, nesúhlasili by s ním. ■ Mohli by ste povedať, akým spôsobom sa v texte zmluvy formuluje morálne a politické (Pokračovanie na 7. str.) Rozhovor so scenáristom Suiiko Žgentim |e jedna Ročo, a predsa dve sú... Slovenský film má hosťa. Do Bratislavy pri­cestoval jeden z najlepších so­vietskych sce­náristov Suiiko Zgenti. Prišiel o si podiskutovať nom pripravova­kopro­dukčnom filme — ale o tom neskôr. Náv­števníci kín po­znajú meno toh­to významného autora Gruz'afílmu aj z našich kín. Teplo lvuju.ii rúk, Otec vojaka i nie­ktoré ďalšie už u nás bežali a získali sl medzi divákmi obdiv. Prvý z nich získal v ZSSR k storočnici V. I. Le­nina dokonca prvú cenu v súťaži fil­movej tvorby. Súdruh, Žgenti má do­teraz takéto vyznamenania z rôznych súťaží celkove tri. Teraz prišiel k nám nadviazať na dávnejšie tradície spo­lupráce medzi naším a gruzínskym filmom. V nich iste významné miesto patrí známemu filmu Prerušená pie­seň. V perspektívach budúcej kopro­dukcie, ako sa vyjadril ústredný ria­diteľ Slovenského filmu dr. Ján Pod­hradský, je námet s tematikou Inter­­helpa. Poviedku k nemu napíše jeden zo súčasných najvýznamnejších so­vietskych spisovateľov Čingis Aitma­tov. O tom, prečo prišiel, ale aj o tvor­be vôbec, sme sl pohovorili so súdru­hom Žgentim (na obr.). (Pokračovanie na 2. str.J PROLETÁŘI VŠETKÝCH KRÄJÍŇ. SPOJTE SÄ! Svaran Singh: prospešné rozhovory, užitočná návšteva indicky hosť na Slovensku Súdruhovia J. Lénáit a O. Klokoč prijali indického ministra Bratislava (Od nášho spravodajcu) — „Pre indicko-českoslo­­venské vzťahy boli moje rokovania s čelnými československými pred­staviteľmi prospešné a užitočné. A to nielen pre rozšírenie dvojstran­nej spolupráce, ale aj preto, že India a Československo zastávajú v medzinárodnej politike mnoho zhodných alebo blízkych stanovísk,“ vyhlásil včera spravodajcovi Pravdy indický minister zahraničných vecí Sardar Svaran Singh, ktorý priletel na jednodennú návštevu hlav­ného mesta SSR v sprievode ministra zahraničných vecí Ing. Bohu­slava Chňoupka, indického veľvyslanca v ČSSR S. H. Desaia a čs. veľ­vyslanca v Indii Z. Trhiíka a ďalších. V stredu podpísanú dohodu o vedec­­kotechnickej spolupráci a priemysel­nej kooperácii medzi oboma krajina­mi označil za veľmi významnú pre ďalší rozvoj stykov v tejto oblasti, kde sa nezačína a kde už boli vzá­jomné tradície stykov. „Bude to veľ­mi užitočná spolupráca pre Českoslo­vensko a Indiu. Výmena v oblasti vedy a techniky bude slúžiť vzájom­nému prospechu oboch, lebo tak Čes­koslovensko, ako aj India dosiahli v mnohých oblastiach značné úspe- Telegram k sviatku Tunisu Praha (ČSTK) — Prezident repub­liky Ludvík Svoboda zaslal blahopraj­ný telegram prezidentovi Habíbovi Burgibuvi k štátnemu sviatku Tunis­kej republiky. Pri tej istej príležitos ti blahoželal predseda vlády ČSSR dr. L. Štrougal predsedovi vlády Tuniskej republiky Hádíovi Nuiruvi a minister zahraničných vecí Ing. B. Chňoupek ministrovi zahraničných vecí Tuniskej republiky Mohainmaduvi Masmúdínm. Blahoželanie k jubileu Bratislava f ČSTK | — Kandidát Predsedníctva ÜV KSČ, tajomník ŰV KSS Ing. M. Hruškovič prijal vče*a za prítomnosti vedúceho podnikového oddelenia ÜV KSS j. Ďurkyho ministra priemyslu SSR Ing. A. Kusalíka pri príležitosti jeho 50. narodenín a odo­vzdal mu pozdravný list Sekretariátu ÜV KSS a pamätnú plaketu K. Gott­­wa'da. N- Ú-ade v'" iub’!.,»-‘«t­vi blahoželali podpredsedovia vlády SSR Ing. j. Hanus, Ing. K. Martinka a Ing. V. Vačok. V Skylabe málo prúdu Houston (ČSTK) — Pre nedosta­tok elektrickej energie v kozmickom laboratóriu Skylab boli včera traja americkí kozmonauti nútení upustiť od plánovaného pozorovania zemské­ho povrchu. Ako oznámilo pozemné riadiace a kontrolné stredisko v Hous­toné, pokazila sa batéria akumulujú­ca elektrickú energiu zo štyroch pa­nelov slnečných batérií, ktoré sú v prevádzke. Táto druhá porucha od uvedenia laboratória na obežnú drá­hu znížila dodávku elektrického prú­du Skylabu o 6 percent. ■ NÁVRAT Z MOSKVY. Z Moskvy sa včera vrátili tajomník CV KSČ J. Baryi a vedúci oddelenia ÜV KSC J. Varga. Na letisko ich prišli priví­tať tajomník ÜV KSČ O. Švestka, zá­stupcovia vedúcich oddelení ÜV KSČ V. Žižka, M. Štefaňák, J. Poláček a E. Žídek spolu so sovietskym veľvyslan­com v ČSSR V. V. Mackevičom. ■ ODCESTOVALI DO VLASTI. Vče­ra odletela do vlasti študijná delegá­cia straníckjch pracovníkov KSSZ, ve­dená O. A. Cukanovom, zástupcom ve­dúceho oddelenia ÜV KSSZ. e PLÉNUM V AUGUSTE. V Bratisla­ve bolo včera prvé zasadnutie pred­sedníctva ÜV SZPB, zvoleného dňa 5. mája t. r. po zjazde SZPB. Za vede­nia úradujúceho podpredsedu ÚV SZPB P. Dudáša prerokovali aktuálne organizačné otázky práce zväzu a pri­jali uznesenie o zvolaní jeho plenár­neho zasadnutia na 24. augusta do Bratislavy. Bude venované 29. výročiu SNP a rozpracuje závery zjazdu SZPB, ako aj májového zjazdu ČSZPB. ■ O VZŤAHOCH ČSSR—MoĽR. Na oficiálnu návštevu ČSSR priletel ná­mestník ministra zahraničných vecí Mongolskej ľudovej republiky Džams­­rangín Jondon. V Prahe včera roko­val o vzájomných vzťahoch medzi ČSSR a MoĽR s námestníkom ministra zahraničných vecí ČSSR Ing. M. Hrú­zom, ktorý na jeho počesť usporiadal večeru. chy a zaznamenali značný rozvoj. Veľmi dobré vyhliadky sú na rozší­renie spolupráce medzi Indiou a so­cialistickým spoločenstvom,“ povedal minister Singh. „India sa bude snažiť nájsť oblasti na zintenzívnenie tejto spolupráce.“ Ministra Singha prijal včera v Bra­tislave člen Predsedníctva ÚV KSČ a prvý tajomník ÚV KSS Jozef Lenárt a-v Sále federácie na Bratislavskom hrade predseda SNR Ondrej Klokoč a podpredseda vlády SSR Ing. Július Hamis. V besedách s predstaviteľmi slovenského politického života vyso­ko ohodnotil statočný boj slovenské­ho ľudu proti fašizmu a venoval veľ­­(Pokračovanie na 2. strane) V úvode svojho vystúpenia konštato­val, že XIV. zjazd KSČ vyzdvihol Bra­tislavu ako jednu z troch najvýznam­nejších prioritných oblastí ČSSR — spolu s Prahou a severočeskou prie­myselnou aglomeráciou. Zhodnotil do­terajší vývoj Bratislavy a povedal, že v porovnaní s najväčšími mestami ČSSR ukazuje sa v nej nízka váha priemyselnej zamestnanosti napriek tomu, že v rokoch socialistickej in­dustrializácie priemyselná zamestna­nosť v Bratislave vzrástla 2,4-krát. Podiel pracovných príležitostí v prie­mysle bol roku 1970 v Bratislave len 28,4 %, v Prahe je 30,3, v Brne 45,5, Plzni 50,9 a v Ostrave 58 %. ■ ČÍSLICE ROZVOJA V rokoch piatej päťročnice sa má na území Bratislavy vynaložiť na vý­stavbu 21,5 miliardy Kčs, z čoho sta­vebné práce predstavujú vyše 15 mi liárd. Zhruba tretina ich objemu sa Čs. stranícka a vládna delegácia do MoĽR a KĽDR Praha (ČTK) — Na pozvanie Dstredného výboru Mongolskej ľudovej revolučnej strany a vlá­dy MoĽR vykoná v polovici júna t. r. oficiálnu priateľskú náv­števu v Mongolskej ľudovej re­publike čs. stranícka a vládna delegácia na čele s generálnym tajomníkom ŰV KSČ G. Husá­­kom. Oficiálnu priateľskú náv­števu na pozvanie ÚV Kórejskej strany práce a vlády KĽDR v druhej polovici júna t. r. vyko­ná čs. stranícka a vládna de­legácia na čele so súdruhom Husákoin aj v KĽDR. Austrálsky veľvyslanec u prezidenta republiky Praha (ČSTK) — Prezident repub­liky armádny generál Ludvik Svobo­da prijal včera na Pražskom hrade mimoriadneho a splnomocneného veľ­vyslanca austrálskeho spoločenstva (ohňa Russela Rowlanda, ktorý mu odovzdal svoje poverovacie listiny. Vo svojom prejave ubezpečil veľvy­slanec prezidenta republiky, že svoje sily plne venuje rozvoju porozumenia a priateľstva medzi národmi Austrá­lie a Československa. Prezident re­publiky odpovedal, že v duchu zásad mierového spolužitia a spolupráce medzi štátmi s rôznym spoločenským zriadením a úsilia o porozumenie a priateľstvo so všetkými národmi sve­ta máme úprimný záujem o rozvoj obojstranne prospešnej spolupráce vo všetkých oblastiach. má realizovat v rozvoji materiálovej výroby, najmä vo výstavbe priemysel­ných objektov, druhá tretina v byto vej a zvyšok v ostatnej výstavbe. Pre­tože takéto objemy nemôžu zabezpe­čit podniky Ministerstva stavebníctva SSR so sídlom v Bratislave, bolo po­trebné určiť objem presunov staveb­ných kapacit z ostatných krajov: zo Západoslovenského v rozsahu pol dru­ha miliardy, z Východoslovenského v rozsahu miliardy a zo Stredosloven­ského kraja v rozsahu 300 miliónov korún. Ako zdôraznil súdruh Martin­ka, presuny kapacít nejdú na úkor vlastného rozvoja týchto krajov, ale sú v súlade s ich investičným prog­ramom. M PLNENIE ÚLOH ZAOSTÄVA Z úlohy, určenej vládou na celú päťročnicu, sa v rokoch 1971—1972 realizovalo v Bratislave len 26,8 %, pričom sa presun kapacít splnil iba na 16,8 %. V tomto roku má sa v Bra­tislave zvýšiť objem stavebných prác o vyše 800 miliónov korún. Ťažisko prírastku v porovnaní s vlaňajškom bude predovšetkým v chemickom prie­mysle, kde sa má zdvojnásobiť objem stavebných prác na stavbách v Slov­­naft© a Chemických závodoch J. Di­mitrova. V bytovej výstavbe sa iná zvýšiť objem prác o 133 miliónov ko­rún, v školstve, kultúre, rozhlase a televízii o ďalších 100 miliónov ko­rún. Podstatne sa zvyšujú úlohy ai v ďalších odvetviach. Z týchto údajov vyplýva, že pre spl­Dosiahnuté výsledky ukazujú, že na formovanie členskej základne priazni­vo pôsobí vývoj politickej situácie v krajine a úspešné plnenie záverov XIV. zjazdu strany. Línia strany na­chádza u pracujúcich širokú podporu. S upevňovaním jednoty a akcieschop­nosti strany a s prehlbovaním jej ve­dúcej úlohy rastie autorita a príťaž­livosť strany. Okrem určujúcich po­zitívnych výsledkov v prijímaní kan­didátov sa prejavuje, ako ukázala kontrola, ešte nerovnoměrnost medzi jednotlivými organizáciami a potreba cieľavedome ďalej prehlbovať sta­rostlivosť o prípravu a výber kandi­dátov hlavne spomedzi mladých ro­botníkov. Spolu s tým zvyšovať v du­chu stanov strany náročnosť na akti­vitu všetkých komunistov. nenie celej päťročnice sú rozhodujúce práva roky 1973 a 1974. Predseda Slo­venskej plánovacej komisie upozornil plénum, že v prvých mesiacoch tohto roku sa v Bratislave i naďalej plní plán o percento> horšie ako v celoslo­venskom priemere. Uviedol príklad, že v Bratislave sa v prvom štvrťroku splnilo iba 16,4 % z celoročných úloh v bytovej výstavbe, pokým, čo na ce­lom Slovensku 23,3 %. Rovnaké za­ostávanie je i v technickej a občian­skej vybavenosti. Podpriemerne malý objem z ročných úloh splnili v Bra­tislave najmä Pozemné stavby Nitra, Žilina a Košice, Stavaindustria Bra­tislava, Chemkostav, Váhestav a Hyd­­rostav. V záujme splnenia úloh päťročnice treba teda neodkladne výrazne Zvýšiť objem a koncentráciu prác v podni­koch so sídlom v Bratislave a v pl­nom rozsahu zabezpečiť presun sta­vebných kapacít do Bratislavy. Súdruh K. Martinka upriamil pozor­nosť poslancov na niektoré nedostat­ky v Investičnej výstavbe, ktoré sa prejavujú najmä v raste rozpočtových nákladov, oneskorenom uvádzaní ka­pacít do prevádzky a ktoré spôsobujú stále väčšie napätie v nasledujúcich rokoch. Zdôrazni], že zabezpečovanie investičnej výstavby v Bratislave v pia­tej päťročnici nemaže byť len vecou Národného výboru hlavného mesta SSR Bratislavy alebo ostatných inves­torov a dodávateľov na jej území, ale musí sa stať vecou pracujúcich na ce­lom Slovensku, lebo budovanie Brati­slavy slúžiacej celej krajine je vý­znamným celonárodným záujmom. ■ PLNÄ PODPORA ROZVOJU BRATISLAVY V rozprave ako prvý vystúpil posla­nec Ján S o 1 o v 1 č. Upozornil na to, (Pokračovanie na 2. str.) Komisia prerokovala rozbor odvola­cej činnosti kontrolných a revíznych komisií KSČ za rok 1972. Z rozboru vyplynulo, že dôsledné dodržiavanie smernice ÚV KSČ pre disciplinárnu činnosť a riešenie členských otázok pôsobí na zvyšovanie aktivity členov a základných organizácií a upevňo­vanie strany. Rozbor tiež potvrdil, že pre zvyšovanie disciplíny a zodpoved­nosti členov a kandidátov má veľký význam súdružská kritika, pohovor i upozornenie. Týmto výchovným pro­striedkom treba v činnosti základných organizácií venovať velkú pozornosť. Komisia sa ďalej zaoberala rozbo­rom hospodárenia KSČ za rok 1972 a výsledkami kontroly zabezpečenia a vybavenia straníckych orgánov a modernou administratívnou a ozna­movacou technikou a jej využitím. Prerokovala správu o činnosti vede­nia ÜKRK KSČ. Oboznámila sa so skúsenosťami, ktoré získala delegácia ŰKRK KSČ z práce kontrolných a re­víznych orgánov SED v NDR. Naši najmenší sviatkujú Praha (ČSTK) — Včera, v predve­čer Medzinárodného dňa detí konali sa vo viacerých mestách našej vlasti slávnostné stretnutia s príslušníkmi našej najmladšej generácie. % Člen Predsedníctva ÚV KSČ a predseda ÚRO Ing, K. Hoffmann prijal včera delegáciu 9 detí zo ZDŠ Mladé buky z Trutnovského okresu, ktorých ko­lekcia 18 výtvarných prác, inšpirova­ných stavbou storočia — tranzitným plynovodom — je vystavená v priesto­roch pražskej budovy ÚRO. 0 Stret­nutím straníckych a verejných pred­staviteľov kraja so stočlennou dele­gáciou pionierov, ktorá bude repre­zentovať východné Slovensko v Pra­he na celoštátnom stretnutí, začali sa včera v Košiciach oslavy MDD vo Vý­chodoslovenskom kraji. 0 Výstavu výtvarných prác bratislavských deti, ktoré sa v priebehu roka zapojili do celomestskej súťaže Poznaj svoje mesto, otvorili včera pri príležitosti MDD v Ústrednom dome pionierov a mládeže K. Gottwalda v Bratislave. SNR o ďalšom rozvoji hlavného mesta Slovenska Očinnejšiu pomoc Bratislave Presuny stavebných kapacít do Bratislavy nejdú na úkor rozvoja ostatných krajov Energicky zabezpečovať zvýšené úlohy # Ocenenie práce vlády a NY Bratislavy Bratislava í jari — Včera, v druhý deň svojho zasadania. Drero­­kovala Slovenská národná rada problematiku zabezpečovania ďalšie­ho rozvoja Bratislavy ako hlavného mesta Slovenskej socialistickej re­publiky. Zhodnotila, ako sa v tejto súvislosti plnia závery XIV. zjazdu KSČ a uznesenia vrcholných straníckych a štátnych orgánov. V mene vlády SSR uviedol rokovanie o Bratislave jej podpredseda a predseda Slovenskej plánovacej komisie Ing. Karol Martinka. Zasadala Ústredná kontrolná a revízna komisia KSČ . Široká podpora línii strany Praha (ČSTK) — V Prahe bolo včera zasadanie Ústrednej kontrol­nej a revíznej komisie KSČ, ktoré viedol jej predseda M. Jakeš. Ko­misia prerokovala výsledky kontroly plnenia smerníc ÜV KSČ o sú­stavnom skvalitňovaní členskej základne strany. Nech deti sveta slzia len pre aškrené kolienka. VEĽKÝ VINŠ MALÝM OSLÁVENCOM Dnes ma, mama, nehreš, dnes mám sviatok... vy­­miefiuje si dieťa šantivé. A uvážlivá mať rečie: vlastne, kedy ty nemáš,sviatok? Nevieš, čo je hlad, čo je záplata, čo je bosonohý školák. A starká prisolí slzami nedobrých spomienok: nevieš čo je žobračenka, nezamestnaný otec, nemôcť chodiť do školy, nosiť po pánčatách prerábané šaty, zamknu­tý chlebík, zbieranie dreva do nôšky v lese, pŕhľa­vy na prívarok. Nevieš, vnúča moje, čo je voj­na... A ak čosi o tom vieš, tak o ďalekých kra­joch, z rozprávok, z televízie, zq školy. No dobre, dobre, že nevieš z vlastnej skúsenosti... Ty po­vieš, mama, daj a — mama, otec dá. Všetko dá. Aký by mal byť veľký vinš malým oslávencom? Hádam takýto: nech všetkým deťom sveta, nielen našim, svieti na hlávky teplé since, nech ich kropí iba dáždik občerstvenia, nech deti všetkých kon­tinentov iba vtedy slzia, keď si pri hre oškrú ko­lienka, nech má každé dieťa v rúčke krajec chleba a v druhej učebnicu, rozprávkovú knižku, nech je obuté, odeté, sýte, a v láske, starostlivosti cho­vané. Prvého júna 1950 sa na podnet Medzinárodnej demokratickej federácie žien po prvý raz v päť­desiatich štátoch sveta oslavoval Medzinárodný deň detí. Deň na obranu detí. Komisie žien socia­listických štátov a žien z pokrokových ženských organizácií kapitalistických krajín od tých čias zostavili už žalobu zo situácie detí nejedného voj­nou, hladom či inými zlami postihnutého spolo­čenstva ľudí z viny neľudského, vykorisťovateľ­ského, agresívneho tiežspoločenstva ľudí, vládnu­ceho mocou, kapitálom. Žalobu, apel, výzvu, pro­test. Jednou rukou túlili k sebe svoje dieťa a dru­hou, natiahnutou ako hrádzu volali: NIE! Prestaňte ubližovať deťom! Deklarácia práv dieťaťa, ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN v roku 1959 medziiným hovorí: „Dieťa požíva osobitnú ochranu. Zákon a ostatné opatrenia nech mu poskytujú príležitosť i pro­striedky, aby sa mohlo rozvíjať fyzicky, duševne, morálne, duchovne a sociálne zdravým a normál­nym spôsobom a v podmienkach slobody a dôstoj­nosti ..." A len si spomeňme, v koľkých prípadoch, v koľkých končinách sveta sa tak nedialo, ne­deje, kým v socialistických krajinách je tak na­ozaj, v zmysle tejto Deklarácie, no je tak aj keby jej nebolo. Záujmami detí, ich životnými podmien­kami sa zaoberala aj Svetová konferencia na ochranu detí v roku 1966 v Stockholme. Očastníci konferencie vo svojej výzve vyhlásili, že v čase veľkých vedeckých objavov a rýchleho vývinu techniky nemožno pripustiť, aby sa vyše 600 mi­liónov detí dosýta nenajedlo, že toľkým deťom sa nedostáva nijakého vyučovania, že milióny deti sú bez prístrešia a umierajú v dôsledku podvýživy, epidémií, bez lekárskej starostlivostí, v dôsledku vojnových hrôz. Nože spomeňme si: milióny deti sú obetami rasovej nenávisti v Južnej Afrike, v Spojených štátoch amerických. Len si spomeň­me na Vietnam a zmrzaéované deti, zabíjané deti bombami, napalmom amerických vojsk... A kde ešte inde vo svete je takto, je podobne, je zle de­ťom, aby mohlo byt dobre nemnohým s plnými vreckami, bruchami! Je to smutné a mrazivé prirovnávanie, ale — ' nedá sa inak dosť dobre vidieť všetko to, čo majú naše detí. Majú to ako samozrejmosť, majú to, pretože im patrí všetka naša starostlivosť, láska, každý náš zámysel do budúcna. Pre ich budúcnosť žijeme, pracujeme, snažíme sa. Im rozširujeme cestu, po ktorej budú kráčať, im staviame školy, domy, paláce vzdelávania a zábavy, ihriská a špor­toviská. Ich rozvoj fyzický i duševný má stále na pamäti socialistická spoločnosť a vyjadruje to všestranným spôsobom, vrátane spôsobu hmotnej zábezpeky rodín s deťmi. Na nich myslia zdravot­níci, na ne myslí každý dobrý, láskavý rodič, keď do vysloveného: mama, otec, daj — vloží žiadané. A je správne, že pritom dávaní neraz povie: máš mať, čo žiadaš, len nezabúdaj, nebolo vždy takto, a váž si, chráň si, pamätaj, že máš žiť tak, aby si to všetko rodičom, spoločnosti vrátil. A navyše, aby si aj ty, dcérka, synček, pozdvihol raz svoj hlas, v ktorom vyslovíš: nech deti celého sveta iba pre oškrené koleno zaslzia ... M. PLIŠTILOVÁ Súdruh lozej Lenárt víta na ÚV KSS ministra zahraničných vecí Indickej republiky. Snímka Dubovský — ČSTK Dnes máme svoj sviatok. Snímka Pravda — Alexy ’I

Next