Pravda, júl 1973 (LIV/155-180)

1973-07-02 / No. 155

Pondelok 2. júla 1973 listoricky významný akt pre ďalší vývoj ľudstva Základ pre stabilný mier Všetka sovietska tlač v sobotných vydaniach uverejnila hodnotenie výsledkov návštevy L. I. Brežneva v USA, ktoré na spoločnom zasa­daní prerokovalo Politické byro OV KSZZ, Prezídium Najvyššieho sovietu ZSSR a Rada ministrov ZSSR. Hneď v úvodnej časti hodnote­nia sa zdôrazňuje vysoké ocenenie osobného vkladu L. I. Brežneva pre úspech rokovaní, vrátane jednoznačného odobrenia politických a praktických výsledkov návšteyy, ktorá ako velmi významná udalosť má i veľký principiálny význam. Základom, na ktorom sa rozvíja veľ­mi aktívna zahraničná politika so­vietskeho štátu, je program mieru prijatý XXIV. zjazdom KSSZ, v kto­rom, pre konkrétne riešenie vzťahov medzi národmi vo svete pri danom rozložení triednych síl, sú sformulo­vané základné úlohy vyvierajúce z princípov leninskej politiky mie­rovej koexistencie. Od prijatia programu mieru uply­nulo len dva a štvrť roka, teda čas nie veľmi dlhý. V jeho priebehu však vo svete došlo k podstatným nielen zmenám, ale premenám v medziná­rodnej situácii a vzťahoch medzi ná­rodmi, ktoré nadobúdajú stále jedno­značnejší charakter mierovej spolu­práce krajín s rozdielnym spoločen­ským zriadením. Obzvlášť významný­mi, možno povedať významovo zvra­tovými bodmi na poli boja zabezpe­čujúceho mier a mierovú spoluprácu medzi národmi bolo ukončenie ame­rickej agresie vo Vietname, ďalej podpísanie dohôd medzi ZSSR a NSR i Poľskom a NSR. Patrí sem aj svojím významom historická návšteva L.' I. Brežneva v NSR i dohoda ZSSR a NSR o rozvoji mierovej spolupráce, zrieknutí sa riešenia medzinárodných problémov použitím sily a ich riešení Stretnutie vo Varšave Varšava (ČSTK) — Hlavného veli­teľa spojených ozbrojených síl štátov Varšavskej zmluvy, maršala Sovietske­ho zväzu Ivana Jakubovského, ktorý bol v týchto dňoch v Poľsku, prijali so sprievodom prvý tajomník Ústred­ného výboru Poľskej zjednotenej ro­­bootníckej strany Edward Gierek a predseda Rady ministrov PĽR Piotr Jaroszewicz. Stretnutie sa konalo v srdečnom a priateľskom ovzduší. Delegáciu DRO pozvali do Juhoslávie Praha (ČSTK) — Na pozvanie ÜRO bola v dňoch 24. až 29. Júna 1973 na priateľskej návšteve v ČSSR dele­gácia rady Zväzu odborov Juhoslávie na čele s jej predsedom Dušanom Petrovičom Šanem. Počas pobytu ro­kovala s delegáciou ORO vedenou jej predsedom a členom Predsedníctva OV KSČ Karlom Hoffmannom. Predse­du rady Zväzu odborov Juhoslávie počas jeho pobytu prijal generálny tajomník ÚV KSČ Gustáv Husák. Okrem rozhovorov s delegáciou ÜRO predstavitelia juhoslovanských odbo rov navštívili Bratislavu a rokovali s prvým podpredsedom ÜRO a pred­sedom SOR, členom Predsedníctva ÜV KSS Ladislavom Abrahámom a s ďal­šími slovenskými odborovými predsta­viteľmi. Počas rokovaní sa delegácie vzájomne informovali o súčasnej hos­podárskej a politickej situácii vo svo­jich krajinách a o hlavných úlohách odborového hnutia a o možnostiach ich ďalšieho rozvoja a upevňovania, ako i o niektorých aktuálnych otáz­kach medzinárodného odborového hnutia. Súdruh Dušan Petrovič Sane v mene rady Zväzu odborov Juhoslávie pozval delegáciu ÜRO a« čele s Kar lom Hoffmannom na r*vštevu do Ju­hoslávie. Pozvanie s vďakou prijali. ■ J. BRODELIS V TATRÁCH. Predseda Štátneho výboru Rady ministrov Lo­tyšskej SSR pre učňovské školstvo Já­­nis Brodelis prišiel v sobotu na troj­dňovú návštevu do Vysokých Tatier. O. i. sa zúčastnil na vyraďovaní uč­ňov v odbornom učilišti Interhotel Tatry v Hornom Sinokovci. Po náv­števe Tatier minister odišiel do Pú­­chova. ■ PREDSEDA ČSAV akademik Jaro­slav Kožešník sa v sobotu vrátil do Prahy. Na čele čs. vedeckej delegácie sa vo Varšave zúčastnil na zasadaní II. kongresu poľskej vedy. ■ DO MOSKVY v sobotu odletel mi­nistet predseda Štátneho cenového úra­du Rtdy ministrov ZSSR V. X. Sitnin; rokovil s čs. predstaviteľmi o otáz­kach z cenovej oblasti. ■ PERJÄNSKY MINISTER. Na pozva­nie ministra zahraničného obchodu Ing. Antreja Barčáka priletel v sobo­tu do Pnhy minister práce a sociál­nej starošlivosti Republiky Peru Ped­ro Sala Oiosco. Počas svojej návštevy v ČSSR sa oboznámi so sociálnym za­bezpečením pracujúcich, navštívi nie­ktoré čs. kújele a bude rokovať o mož­nostiach sptlupráce oboch štátov v zdravotnícke a v kúpeľnej oblasti. len mierovými prostriedkami i oboj­strannom úsilí o dosiahnutie garan­tovanej bezpečnosti v Európe. Patria sem pre mierovú spoluprácu krajín s rozdielnym spoločenským zriade­ním príkladné vzťahy spolupráce me­dzi ZSSR a Francúzskom, vrátane pra­videlných konzultácií na najvyššej úrovní. Patria sem aj aktívne rokova­nia o vytvorenie garantovaného mieru v mierovej spolupráci európskych ná­rodov, ku ktorým mnohé vlády pri­viedla aktívna podpora sovietskych návrhov na zvolanie celoeurópskej konferencie o bezpečnosti národov všetkých európskych krajín. Patria sem aj vlaňajšie sovietsko-americké rozhovory na najvyššej úrovni, ktoré sa stali začiatkom obratu vo vzťa­hoch medzi ZSSR a USA, ked napä­tosť zo štvrť storočia Amerikou roz­víjanej studenej vojny začali zamie­ňať vzťahy navodzujúce normalizá­ciu a vzájomnú spoluprácu. A patrí sem aj nedávna návšteva a rokova­nia L. I. Brežneva v USA, ktoré, v du­chu moskovských dohôd, vo svojich výsledkoch utvorili dobrý základ nie­len pre normálny rozvoj sovietsko­­amerických vzťahov a pre upevnenie vzájomne výhodnej spolupráce medzi oboma krajinami, ale súčasne sú t vý­znamným prínosom upevňujúcim a prehlbujúcim zmierňovanie napätia vo svete, upevňujúcim mier a bez­pečnosť národov. Nemožno obísť ani taký fakt, že koexistenčné vzťahy mie­rovej spolupráce krajín s rozdielnym spoločenským zriadením sa rozvíjajú na v programe mieru zvýraznených princípoch rovnoprávnosti a vzájom­ných výhod. V hodnotení návštevy L. I. Brežne­va v USA a jeho rozhovorov s pre­zidentom Nixonom sa o. i. zdôraz­ňuje, že „vážnym krokom na ceste k zmierňovaniu a v konečnom súčte k odstráneniu hrozby vzniku jadro­vej vojny, k vytvoreniu systému reál­ (Pokračovanie na 4. str.) Žatva obilnín ľa Slovensku sa začala — medzi prvým v republike boli poľ nehospodári oknsu Komárno, ktorí vyzvali všetky (kresy na Slovensku na súťaž v rýchlcn, kvalitnom a bez­­stratovom zbere tohtoročnej úrody a nákupe obilia. Pr>é hektáre ozimné­ho jačmeňa zožali v piatok 29. júna na JRD Mier so shiom v lži, ktoré vzniklo zlúčením Jío v lži a Pattn­­ciach. Na obr: ekontm JRD Mier Vin­cent Balog Jvlavo), tnktorista Ondre; Varga (uprostredj a jeho pomocník O. Hegedűs nad prvýr.f klasmi zoža teho ozimného jačmeňi. Snímka Palkivič — ČSTK PROLETÄRI VŠETKÝCH KRAJÍN, SPOJTE SA! PRAVDA Ročník LIV. # Číslo 155 A* 50 halierov ORGAN ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA Schválili výsledky rokováni LI. Brežneva s G. Pampirioiiom Sprúvnosfnosiúpensjcesty Moskva (ČSTK) — Politické byro ÜV KSSZ, Prezídium Najvyššie­ho sovietu ZSSR a Rada ministrov ZSSR plne schválili výsledky stretnutia generálneho tajomníka ÜV KSSZ Leonida Brežneva a pre­zidenta Francúzskej republiky Georgea Pompidoua. V oficiálnej správe o stretnutí, ktorú uverejnili včera v Moskve, sa hovorí: „Politické byro ÚV KSSZ, Prezí­dium Najvyššieho sovietu ZSSR a Rada ministrov ZSSR prerokovali správu o stretnutí generálneho ta­jomníka ÜV KSSZ súdruha L. I. Brež­neva s prezidentom Francúzskej re­publiky G. Pompidouom v júni 1973 a plne schvaľuje jej výsledky, ktoré zodpovedajú záujmom národov oboch krajín a majú pozitívny význam pre upevnenie procesu uvoľňovania na­pätia v Európe a na celom svete. Vývoj uaaícctí * pras+tdčivo potvr­dzuje správnosť opatrení, ktoré ke­dysi urobili Sovietsky zväz a Fran­cúzsko: tieto štáty nadviazali vzťahy konštruktívnej spolupráce a zamerali svoje úsilie na rozvoj dvojstranných vzťahov v politickej, hospodárskej a kultúrnej Gblasti a na utvorenie no­vého systému medzinárodných vzťa­hov v Európe, ktorý je založený na dôslednom uplatňovaní zásad miero­vého spolunažívania štátov s rozlič­ným spoločenským zriadením. Veľký význam má v spoločnom ko­muniké vyjadrené rozhodnutie oboch strán ďalej upevňovať francúzsko­­sovietske styky na základe dôsledné­ho uskutočňovania „deklarácie zá­sad spolupráce medzi ZSSR a Fran­cúzskom“ a „sovietsko-francúzskehu protokolu“ o politických konzultá­ciách a tiež „dohoda o ďalšom so­­vietsko-francúzskom stretnutí na naj­vyššej úrovni začiatkom roka 1974“. Blahoželania čs. prezidenta Praha (ČSTK) — Prezident repub­liky Ludvík Svoboda poslal blahopraj­ný telegram generálnemu guvernérovi Kanady Rolandovi Michenerovi k štát­nemu sviatku jeho krajiny. Rovnaké blahoželanie poslal aj predsedovi Najvyššej revolučnej rady Somálskej demokratickej republiky generálmajorovi Mohammedovi Siado­­vi Barremu. Súdruh Ulbricht 80-ročný Berlin (ČSTK) — Oslava 80. naro­denín predsedu Štátnej rady Nemec­kej demokratickej republiky Waltera Ulbrichta sa konala v sobotu v budo­ve Štátnej rady NDR v Berlíne. Jubi­lantovi srdečne blahoželali prvý tajom­ník Ústredného výboru jednotnej so­cialistickej strany Nemecka (SED) Erich Honecker, člen Politického byra a predseda Rady ministrov Nemeckej demokratickej republiky Willi Stoph, členovia a kandidáti Politického byra ÜV SED, predstavitelia demokratických strán, ktoré sú združené v Národnom fronte a členovia Predsedníctva Ľudo­vej snemovne NDR. E. Honecker odo­vzdal W. Ulbrichtovi pozdravné po­solstvo UV SED, v ktorom sú ocene­né veľké zásluhy W. Ulbrichta o ne­mecké revolučné a medzinárodné ro­botnícke hnutie a Veľkú zlatú hviez­du priateľstva medzi národmi. V me­ne Ústredného výboru KSSZ, Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR a Rady mi­nistrov ZSSR blahoželali W. Ulbrich­tovi veľvyslanec ZSSR v NDR M. Jef­­reinov. Odovzdal jubilantovi sovietsky Rad priateľstva národov. W. Ulbricht potom srdečne poďakoval za blaho­želanie k životnému jubileu a za vy­soké vyznamenanie od ÜV SED, ľudu NDR a od Sovietskeho zväzu. Záver školského roku na VŠP KSČ Praha (ČSTK) — Na Vysokej škole politickej ŰV KSČ bolo na záver toh­toročného školského roku slávnostné zhromaždenie. Na promočnom akte sa zúčastnil člen Sekretariátu a tajom­ník ÜV KSČ Oldřich Švestka, členovia vedeckej rady a učitelia. Medzi hosťa­mi privítal rektor VŠP prof. Ing. Vác­lav Kvěí aj člena Predsedníctva ÜV KSČ, predsedu FZ ČSSR Aloisa Indru. Na slávnosti odovzdali diplomy 10 no­vým kandidátom vied, 14 doktorom sociálnopolitiekýr'’ náuk, BO poslu­cháčom denného a 8 absolventom ex­terného štúdia. Súdruh Václav Kvéš v úvodnom prejave o. i. zdôraznil, aby absolventi stáli naďalej v popredných radoch bojovníkov za internacionalis­­tickú, marxisticko-Ieninskú líniu KSČ. V mene absolventov poďakoval stra­níckym orgánom a predstaviteľom školy za poskytnutú pomoc Josef Ko váčik. V mene ÚV KSC blahoželal dip­lomatom k úspešnému absolvovaniu štúdii súdruh Oldřich Švestka. Poďa­koval aj za dobré pracovné výsledky vedenia školy a celému pedagogické­mu zboru. SKONČIL SA Y. MEDZINÁRODNÝ CHEMICKY VEĽTRH Inchelia úspešnejšia oko vlani Prehlbuje sa komplexná socialistická integrácia £ Kontrak­ty v hodnote 2,5 miliardy korún $ Suroviny pre čs. priemysel Bratislava (jv) — V sobotu večer sa zatvorili brány areálu PKO 72K0ľlC6ílÍ6 FFP 73 v Bratislave, kde sa od 23. júna konal V. medzinárodný chemický veľ­trh Incheba 73. Niekoľkú hodín pred jeho skončením bola tlačová beseda, na ktorej sa naši novinári, ktorých tu bolo akreditovaných 178, z informácie riaditeľa čs. účasti dr. Júliusa Kjrstenera dozvedeli, ako mierová iniciatíva socialistických krajin prináša úspechy aj v oblasti chémie. Veľtrh potvrdil prehlbovanie komplex­nej socialistickej integrácie predo­všetkým v získavaní surovin pre naše národné hospodárstvo. Stal sa význam­ným strediskom konfrontácie dosia­hnutých výsledkov nielen medzi so­cialistickými partnermi, ale aj dôle­žitým miestom medzinárodného obcho­du. Prejavila sa plná účasť na najvyššej úrovni, predovšetkým z krajín socia listického spoločenstva. Nasvedčuje to, ako sa zvýšila príťažlivosť tohto veľ­trhu, jediného so špecializáciou na chémiu v krajinách RVHP. Veľtrh nav štívili mnohé zahraničné delegácie a vedúci činitelia našej strany a vlády. Pokročil aj v tom hlavnom, v obchod­nej činnosti. Kým vlani podpísali zmluvy v hodnote 1,9 miliardy deví­zových korún, v tomto roku predsta­vujú kontrakty 2,5 .miliardy. Je to o tretinu viac ako vlani. Socialistické krajiny sa na tomto objeme zúčast­ňujú 80 percentami a ostatné štáty 20 percentami. Náš vývoz predstavuje 40 a dovoz 60 percent. V dovoznej čin­nosti sa uplatnili najmä chemické su­roviny a výrobky, organické a labora­tórne chemikálie, PVC, chemické vlák­na, pneumatiky, agrochemikálie, syn­tetický kaučuk, motorová nafta, výrob­ky bytovej chémie, priemyselné hno­jivá, ako aj strojárske výrobky pre chemický priemysel, predovšetkým z odboru laboratórnych meracích prí­strojov. Chemapol Praha a Chemapol Brati­slava holi hlavnými predstaviteľmi čs. zahraničného obchodu na veľtrhu. Z celkového obratu dosiahli až 80 percent. Ďalšie kontrakty podpísali organizácie zahraničného obchodu Technoexport Bratislava, Centrotex Praha, Motokov Praha, Kovo Praha, Kerametal Bratislava, Pŕagoinvest Praha, Technoexport Bratislava a ďal­šie. Medzi najvýznamnejšie kontrakty patrí nákup síranu amónneho, drasel­ných solí a síry zo Sovietskeho zväzu v hodnote 19 miliónov rubľov, dovoz kalafuny, sadzí, živice a produktov anorganickej chémie za 25,2 milióna rubľov. Chemapol Praha podpísal kon­trakt o vzájomných dodávkach che­mických výrobkov s AHB Chémie Ex­port—Import z NDR v hodnote 27,2 milióna rubľov. Medzi úspešných ob­chodných partnerov patria účastníci veľtrhu z NSR, zo Švajčiarska, z Ra­kúska, Talianska a z dalších krajin. Mnohé z kontraktov sú ešte rozpra­cované. Opäť sa potvrdilo, že autorita veľ­trhu každoročne vzrastá. Dokázala to nielen účasť 310 vystavovateľov z Čes­koslovenska a 170 účastníkov zo za­hraničia, ale aj to, že na Inchebe 73 bolo akreditovaných sto zahraničných novinárov. Praha (ČSTK) — Udelením cien a premiérou českého filmu režiséra An­tonína Kachlíka Jazdec formule risk sa v sobotu večer v PKO J. Fučíka v Prahe skončil Filmový festival pra­cujúcich 1973. Veľkú cenu FFP — jún 1973 udelila ústredná porota, ktorej predsedal zaslúžilý umelec dr. Miloš Krno, talianskemu filmu Ostrov v ohni. Osobitnú cenu udelili českému filmu Kronika horúceho leta a sloven­skému filmu Hriech Kataríny Pady­­chovej. Cenou za herecký výkon pocti­li Katharine Hepburnovú za úlohu v anglickom filme Lev v zime a Thommyho Berggrena za zobrazenie hlavnej postavy vo švédskom filme joe Hill. Osobitnú cenu poroty získal americký film Malý veľký muž. Cestné lízanie udelili francúzskemu filmu Vzali nohy na plecia a sovietskemu filmu Rozlúčka s Petrohradům. Oso­bitnú cenu a čestné uznanie ÜV SZM dostal film Jazdec formule risk. * Prvý zápas futbalového Interpohára na bratislavskom štadióne nepriniesol to, čo diváci najviac čakajú — góly. Náš záber ukazuje šancu Slovana, ktorej zabránil telom švédsky obranca OLSSON a najmä brankár GUSTAVSSON. Fotografoval M. Tomčik, Bratislav* Kým sa roztancujú ulice festivalového mesta... Posolstvo solidarity a mieru Kolískou myšlienky festivalov bola Moskva • X. jubilejný ako mohutná mierová mani­festácia # Do Berlína vysielame 800-člennu delegáciu • Náš dar — Festivalový kvet Myšlienka zjednotiť mládež sveta — vytvoriť jednotný vlastenecký front proti fašizmu, vznikla v Moskve pri medzinárodnej manifestácii mládeže už roku 1941. Z túžby po mieri sa rodila myšlienka medziná­rodných festivalov, stretnutí mladej generácie celého sveta. ZALISTUJME V KRONIKE FESTIVALOV Na prvý kong­res sa zišla mlá­dež 63 krajín sveta v novem­bri 1945 v Lon­dýne, zastupujúc 30 miliónov mla­dých ľudí. A tá mladá generá­cia, ktorá pre­žila a na vlastnom tele pocítila hrôzy vojny, prišla v roku 1947 do Prahy na svoj prvý svetový festival. Miero­vý festival, ako ho vo svojom prejave charakterizoval Klement Gottwald, mierový festival ako výraz nezlomnej vôle nepripustiť, aby bol svet znova vrhnutý do novej krvavej vojny. V ro­ku 1949 víta Budapešť delegátov už z 82 krajín. V augustových dňoch 1951 skladajú účastníci festivalovú prísahu na berlínskom námestí Marxa a En­­gelsa. Kronika festivalov — Bukurešť, Varšava, Moskva, Viedeň, Helsinki, So­fia. Každý z nich bol výzvou svetu žiť v mieri —■ bez agresií a vojen. V roku 1945 mala Svetová federácia de­mokratickej mládeže 30 miliónov čle­nov z 28 krajín sveta. Dnes, v čase príprav na X. festival, združuje 100 miliónov mladých l'udi z 220 člen­ských organizácii. Spája ich sila myš­lienky jednoty boja, solidarity mieru a priateľstva. Vtedy, v roku 1947, sa stretli dele­gácie v Lidiciach. Začali ich dvíhať zo zoraného rumoviska. Obec vyrastala z práce rúk mladých ľudí rozličných kontinentov. Jej dnešný ružový sad je viac ako symbol úcty — je živý dôkaz, živý čin. @) MESTO JUBILEJNÉHO STRETNUTIA — BERLÍN Mesto, ktoré stavali ľudia spolu so svojim novým životom. V novom štá­te realizovali myšlienky vodcov ne­meckej robotníckej triedy Karola Liebknechta, Rózy Luxemburgovej, Ernsta Thälmanna. Berlín teda bude miestom jubilejné­ho X. svetového festivalu, stretnutia 300 tisíc mládežníkov Nemeckej de­mokratickej republiky a 27 tisíc chlap­cov a dievčat zo 145 krajín sveta. Už teraz pracuje 125 národných festiva­lových výborov. Popri Svetovej fede­rácii demokratickej mládeže a Medzi­národnom zväze studentstva sa na fes­tival pripravuje aj pänafrické hnutie mládeže a viaceré mládežnícke orga­nizácie latinskoamerických krajín. Berlín teda bude miestom, kde sa mládež sveta stretne na spoločných besedách, bude si vymieňať skúsenosti z práce svojich organizácií, zo života svojich krajín. Delegácia českosloven­skej mládeže usporiada vyše sto stret­nutí s členmi delegácií mládežníkov z celého sveta a sama sa zúčastni na dvoch tretinách z 1500 politických, kultúrnych a športových podujatí fes­tivalu. Členovia československej ofi­ciálnej delegácie sa zúčastnia na me­dzinárodných seminároch s problema­tikou profesií a záujmov mladých ľu­dí, na tematických stretnutiach mla­dých odborárov, stavbárov, robotníkov chemického priemyslu, roľníkov, uči­teľov a vychovávateľov', technikov a inžinierov, mladých kovorobotníkov. Naši mládežníci nebudú chýbať ani na stretnutiach členov brigád socia­listickej práce a desiatkach zaujíma­vých podujatí, ktoré sa uskutočnia od 29. júla do 5. augusta nielen v Berlí­ne, ale aj v iných mestách Nemeckej demokratickej republiky. ® O FESTIVALOVÝ KVET Kým sa roztancujú ulice a námestia dnes už na nepoznanie zmeneného mesta, zatiaľ plnia všetky mládežníc­ke organizácie svoje povinnosti k fes­tivalu. Základnou formou pracovnej akti­vity a iniciatívy československej mlá­deže v predfestivalovom období je sú­ťaž nazvaná Festivalový kvet. Zúčast­ňuje sa na nej 709 tisíc českosloven­ských chlapcov a dievčat z vyše 55 tisíc mládežníckych kolektívov, bri­gád socialistickej práce, hliadok Ref­lektora mladých, rád mladých odbor­níkov, pionierskych skupín a oddielov. Nositeľmi festivalového športového odznaku sa už stalo 350 tisíc mladých športovcov. Blížiaci sa termín konania festiva­lu zrýchlil a zintenzívnil prácu v or­ganizáciách SZM, ktoré ožili festiva­lovou tematikou. Zaktivizovalo sa vzá­jomné písanie, organizujú sa aj ďalšie stretnutia družobných okresov. Na be­sedách spomínajú účastníci festivalov na míľniky veľkej mierovej iniciativy, dnešná mladá generácia sa zoznamuje nielen s históriou-deviatich festivalo­vých miest, ale aj s ich prítomnosťou. Celoslovenské súťaže objavili nové piesne s protivojnovou tematikou, an­gažované verše. Rastie festivalový fond z tisícov odpracovaných hodin, aj z takých malých iniciatív, ako nám píšu zo ZDŠ v Spišskej Starej Vsi, kde oddiel Jupiter zo VII. ročníka nacvičil a zahral divadelnú hru, aby časť pe­ňazí poslal na Fond, ktorý do dneš­ného dňa už sústredil takmer 15 mi­liónov korún. (Pokračovanie na 2. strane) Naša redaktorka v rekreačnom stredisku školskej mládeže PRVÝ DEN BEI MAMIČKY Prišli vlakom, autobusmi aj osobnými autami s rodič­mi. Pred rekreačným stre­diskom školskej mládeže v Gelnici, Turzove si deti včera po dlhom sedení po­­naťahovali kríže a nebyť oddlielových vedúcich a ro­dičov, rozutekali by sa ako kurence, keď nad nimi za­krúti jastrab. Veď na túto chvíľu sa tešili celý škol­ský rok, a teraz je tu. Ob­klopené strmými svahmi kopcov, vysokánskými jed­ľami a smrekmi i tajupl­ným horským jazerom, chceli sa čo najskôr podo­bať Pätnásťročnému kapi­tánovi, vyskúšať stopársku J zručnosť, horolezeckú ob­ratnosť a nastaviť ručičku nového kompasu do nezná­meho lákavého smeru. — Súdruh riaditeľ, rastú tu huby? — Budeme môcť zbierať jahody? — Je voda v jazere hl­boká? Pionieri zahrnuli otázka­mi riaditeľa rekreačného strediska súdruha Pavla, obklopeného deťmi z Pe­­zinku, zo Žiliny a z Ko­šíc. Nevedel, komu skôr odpovedať. A potom prišla chvíľa rozlúčky. Tí sedem­roční sprvoti váhali, či rad­šej neodíst s mamičkou a oteckom domov, ale pred kamarátmi si nechceli uro­biť hanbu. Ukradomky stie­rali rozkotúľané slzičky a bežali za ostatnými, aby hlavný pedagogický vedúci Milan Baláž ich nedaj­bože nedal do izby bez kamaráta alebo kama­rátky. divosť za ro­dičmi a domovom v, okami­hu vystriedali nové staros­ti. Ako si uložiť veci, čo si bez pomoci a rady mamič­ky na prvú prázdninovú prechádzku obliecť. Chlapci . problém vyriešili ľahko. Poobliekali si tepláky, texasky s dievčatká... bundami,, ale Každá chcela obliecť to najkraj­si šie, čo mala. Letné kviet­kované satôčky, krátku sukničku s blúzočkou, ale oddielové vedúce boli v tomto -ohľade neúprosné. Prikázali obliecť sa teplej­šie, lebo počasie prvého prázdninového dňa deťom veľmi nežičilo. Po hodine sa Turzovam ozýval bezstarostný det­­. ský smiech. Najobrathejší chlapci víťazoslávne dohá­­šali zo svahov jahody a ga­valiersky ponúkali malým dievčatkám. „Stopári drža­li ako najvzácnejšie skalpy v rukách prvé tohtoročné hríbiky. Detská nekonvenč­nosť prelomila posledné, bariéry ostychu. Chlapci z Košíc si s chlapcami z Pe­­zinku vymieňali odznaky. Vystatovali sa, že vo fut­bale určite vyhrajú, lebo Paľko, ich brankár, sa osobne pozná so Svajlenom z VSS, ktorý ho naučil há­dzať sa za loptou do rohu. Žilinské dievčatká ohŕňali noštekmi nad horským ja­zerom, keď ho porovnávali s Oravskou priehradou. Ale od prekvapenia až híkali, keď im niekoľkí gelnicki šarvanci predviedli, čo zo zvedavosti prišli opáčiť no­vých rekreantov, aká je v jazere hlboká voda. Prvý deň prázdnin utiekol ako voda. Večer skôr ako inokedy, deti unavené, ale šťastné s prvými veľkými dojmami písali domov po­hľadnice, ba niektoré aj lis­ty. Skúpe na slová „s obo­jakými i“ rodičom ozna­movali,.že sa im v bývalých kúpeľoch palaťma Turzu páči. Sľubovali, že do 20. júla celkom určite nazbie­rajú a nasušia za vrecko húb. Prvý júl bol dňom, akých 250 dievčat a chlap­cov z Pezinka, z rodín stav­bárov žilinského Pamiatko­­stavu a vodičov ČSAD Ko­šice. zažije ešte veľa. A nie­len tieto deti. Po nich do tohto krásneho kúta Slo­venského rudohoria prídu do konca prázdnin ďašie deti z Pezinka, Bardejova, Rožňavy a zo Zakarpatskej oblasti ZSSR. Budú to prázdniny plné dobrodruž­stiev a nových priateľstiev. Prázdniny šťastného mie­rového detstva. MARTA HUSÁKOVÁ Vznikajú nové rekreačné strediská IDEME NA DOVOLENKU Bratislava (Od našich redaktorov) — júl a angnst; dva letné mesiace, keď sú rekreačné a turistické oblasti preplnené. Máme ich pred sebou a poväčšine sme si už aj určili trasy, na ktoré sa dáme. Máme veľa prírodných krás, mnohé strediská sú pripravené prijať oveľa viac návštevníkov ako vlani, lebo pri­budli nové zariadenia. O vybavenosti niektorých sme už písali. ■ PRI HOTELI PLÄŽ Najbližším rekreačným zázemím Košičanov, túžiacich v sparnom lete po osviežení pri vode, sú Čanianske jazerá. Tohto roku miestny národný výbor v obci, ktorý spravuje celú oblasť, naozaj potešil návštevníkov. Dokončili a odovzdali do prevádzky hotel Pláž so 60 posteľami. Vynovili a zlepšili vybavenie aj vo vieche, zdo­konalili chladiace zariadenie, takže sa budú podávať aj chladené nápoje a otvorili cukráreň s výrobou zrnrzli-ny. Obohatili aj park požičovne špor­tových potrieb. Postarané je aj o ná­ležitú čistotu a hygienu, čo po dennej návšteve 8—10 tisíc ľudí nie je naj­ľahším problémom. ■ BRATISLAVČANIA MAJÚ SVOJ SENEC Bratislavčania majú bohaté záze­mie na rekreáciu. Vyniká však Senec. Je aj pre tých, ktorí si zabudli naplá­novať dovolenku niekde inde. Veď ak nedostanú ubytovanie, stačí si ráno sadnúť na autobus alebo vlak a ide sa. Miesta na plážach je dosť, a aj o stravovanie je postarané. A večer sa vrátia domov. Ale na brehoch Slneč­ných jazier je dosť aj podnikových chát a chatiek a v nich pekné dni môžu využiť pracujúci Priemstavu, Slovnaítu, Termostavu, Stavoindustrie a dalších závodov. Peknú rekreáciu sľubujú aj zariadenia v Harmónii, na Záhorí alebo pri Dunaji. Pravda, mno­hí pôjdu aj do iných kútov našej krásnej vlasti a do cudziny, kde pre nich pripravili závody a organizácie zahraničné rekreácie. ■ NOVA REKREAČNÁ OBLASŤ pri Najnovšia rekreačná oblasť vznikla Sniny. sninských rybníkoch neďaleko V tomto roku sa tu už budú rekreovať z viacerých závodov a aj pracujúci podniku Vihorlat. Väčšina však z nich strávi dovolenku ešte pri Zemplínskej Šírave a na výmenných rekreáciách v tuzemsku i zahraničí. Pracujúci z Vihorlatu v Snine odces­tujú za slnkom, vodou a vzduchom na čiernomorské pobrežie do Sovietskeho zväzu, Rumunska a na Balaton. Po­dobne aj pracujúci Chemlonu v Hu­­mennom využijú najmä Zemplínsku Šíravu a Domašu. Ale aj Vysoké Tatry. . —sk—ve—to— Prvý plyn Gbely (ČSTK) — Včera o 17,05 hodine — rok po schválení projekto­vej úlohy prvej etapy výstavby — začali prúdiť prvé kubíky importova­ného sovietskeho zemného plynu do podzemného zásobníka Láb v okrese Bratislava-okolie. O tento úspech sa zaslúžili pracovníci generálneho pro­jektanta Banské projekty Bratislava, pracovníci n. p. Montostroj, Západo­slovenských plynárenských závodov a pracovníci Nafta Gbely.

Next