Pravda, marec 1974 (LV/51-76)

1974-03-29 / No. 75

PIATOK 29. MARCA 1974 V ýsledky, ktoré sme zaznamenali v priebehu dvadsaťpäťročnej výstavby socialistického poľnohospodárstva, jednoznačne dokazujú jeho prednosti pred niekdajším hospodárením na rozdrobených rolič­kách. No ako ukázalo rokovanie zasadnutia ÜV KSČ v novembri lan­ského roka, napriek týmto výsledkom, napriek tomu, že poľnohospodári za tri roky dokázali splniť v ročnom objeme niektoré ukazovatele piatej päťročnice, respektíve zámery XIV. zjazdu KSČ, ani v tomto výrobnom odvetvi niet dôvodu na sebauspokojenie. Predovšetkým stále existujú veľké rozdiely v úrovni hospodárenia jednotlivých poľnohospodárskych podnikov, v mnohých prípadoch príliš draho vyrábajú rastlinné aj živo­číšne produkty, v žiadúcej miere neutvárajú predpoklady potrebnej repro­dukcie, a mohli by sme vymenovať mnoho ďalších negatívnych stránok výrobného procesu v poľnohospodárstve, ktoré treba v súčasnosti riešiť. Tieto neduhy sa čoraz viac stqvajú prekážkou udomácňovania vědecko­technického pokroku v poľnohospodárskej praxi. Niet pochýb, že zdolávanie spomenutých nedostatkov nemožno usku­točňovať starými praktikami. Inými slovami, čo stačilo včera, dnes už nestačí. A nejde len o zmeny v organizá­cii a riadení výro­by, o zavedenie ta­kej či onakej metó­dy, ale stále viac musíme sústreďo­vať pozornosť, aby vědeckotechnický pokrok, prichádza­júci do poľnohos­podárskych podni­kov, bol výsledni­cou zmeny v mys­lení a živote pra­cujúcich v poľno­hospodárstve. Len tak sa stane trvalou súčasťou ich každodenného ko­nania - ich vlastnou pracovnou metódou a zároveň zdrojom ďalšej tvo­rivej činnosti v prospech úspešného rozvoja poľnohospodárskej výroby. Kto si systematicky, resp. častejšie všfma riešenie problémov v poľ­nohospodárstve, vie, koľko presviedčania a masovopolitickej práce si vyžiadalo, kým sa z drobných a stredných roľníkov stali uvedomelí bu­dovatelia socialistickej poľnohospodárskej veľkovýroby. Dlho trvalo, po­kým si spoločný majetok začali tak vážiť ako svoje vlastníctvo a uve­­domelo ho zveľaďovať aj ochraňovať. Dnes možno konštatovať, že ľudia sa naučili spoločne dorábať chlieb aj iné potraviny, avšak zároveň sa veľmi očividne začína prejavovať skutočnosť, že sa dosiaľ takpovediac nenaučili žiť na úrovni dosiahnutých výsledkov. Napríklad mnohým z nich dnes nerobí ťažkosti dopestovať priemerne 50 q pšenice z hek­tára pôdy na veľkých plochách a nie je, obrazne povedané, ojedinelou lastovičkou ani vysoká priemerná úžitkovosť hospodárskych zvierat. Keď sa však pozrieme, za akých podmienok vyrobili tieto hodnoty, neubráni­me sa dojmu, že kým výrobný proces sa aj vďaka výdatným vkladom spoločnosti do tohto výrobného odvetvia neporovnateľne s malovýrobou modernizoval, v živote ľudí sa to adekvátne neodráža. Vo väčšine prípa­dov si dobre zarobia, postavili si pekné rodinné domy, mnohí sa vozia na vlastných autách, skrátka, majú všetko, čo zodpovedá potrebám mo­derného človeka. No ich život na pracovisku sa často len málo Uši od toho, ako pracovali ich otcovia. Moderné výrobné strediská sa topia v rozbahnených hospodárskych dvoroch, chýbajú sociálne zariadenia, niet sa kde po práci umyť, preobliecť, zajesť si v čistom prostredí a mólo je príležitostí aj na kultúrne vyžitie vo chvíľkach oddychu. Prirodzene, keď človek pracuje v takomto prostredí, na úrovni svojho okolia aj roz­mýšľa, teda v jeho mysli nie je potrebný priestor na adaptovanie vědec­kotechnického pokroku v takých rozmeroch, ako ho život v súčasnosti ponúka, resp* vyžaduje. Nakoniec o tom sa mužne ľahk« pre vedčif, pre­tože tam, kde si túto skutočnosť už pred niekoľkými’ rokmi Uvedomili a popri investíciách do modernizácie výroby investovali prostriedky aj v prospech zlepšenia sociálnych podmienok pracujúcich, dnes vedia rýchlejšie udomácňovať v svojich podmienkach vědeckotechnický pokrok a navyše nemajú starosti ani pri získavaní pracovníkov pre akúkoľvek prácu, či v rastlinnej alebo živočíšnej výrobe. Preto nie náhodou stále viac poľnohospodárskych podnikov začína časť svojich prostriedkov dávať na zlepšenie sociálneho vybavenia svojich pracovísk. Tento zámer plne podporujú aj centrálne riadiace orgány. V kolégiu ministra poľnohospodárstva a výživy SSR prijali zásadu, že ani jeden projekt nových výrobných kapacít neschvália bez kompletného sociálneho vybavenia a na podporu zlepšenia sociálnych podmienok a pracovného prostredia spolu so Slovenským ústredným výborom Zväzu družstevných roľníkov v posledných rokoch organizujú súťaž s príťažli­vou hmotnou zainteresovanosťou. Na program dňa sa teda popri výrobných úlohách dostali takzvané sociálne programy poľnohospodárskych podnikov. Aj keď pri ich vypra­cúvaní v podstate ide o riešenie rovnakých problémov v poľnohospodár­skej praxi, predsa otázky súvisiace s týmito premenami nemožno riešiť podľa jedného receptu. Pretože, ako nám povedali v súvislosti s riešením týchto problémov napríklad v okrese Dunajská Streda, treba vypracovať a úspešne realizovať taký komplexný sociálny program, ktorý bude uspo kojovať potreby pracovníkov na pracovisku aj potreby jeho rodiny. Preto pri vypracovaní komplexných sociálnych programov vychádzajú z toho, že treba objektívne skúmať a zistiť, ako ľudia žijú na pracovisku i mimo pracoviska, a plne si ujasniť, aké zmeny chceme dosiahnuť v skutko­vom stave, kedy ich možno realizovať, teda jednotlivé zámery treba tak povediac umiestniť v čase aj v priestore. Nebude to ľahké a v žiadnom prípade na to nevystačíme len laickým rozumom, ale rovnako ako dôležité kroky vo výrobe aj v tomto prípade bude treba veci konzultovať s ve­deckými pracovníkmi - psychológmi, zdravotníkmi, pracovníkmi z kul­túry a niektorých ďalších vedných odborov. Pravda, to neznamená, že teraz sa celé mesiace budeme baviť o tom, čo dať do komplexného sociálneho programu a ľudia budú žiť po starom. Mnohé veci možno riešiť hneď. Napríklad v JRD v Kráľovičových Krača­­noch v okrese Dunajská Streda, ale aj v mnohých ďalších poľnohospo­dárskych podnikoch majú veľmi pekne upravené hospodárske dvory, tvr­dé bezblatisté cesty, zeleň a ruže medzi hospodárskymi objektmi. To možno robiť všade aj bez veľkých projektov a rovnako treba poskytnúť aspoň v provizóriách ľuďom potrebný priestor aj na sociálne zariadenia. Ľudia v poľnohospodárstve sa už naučili veľkovýrobne vyrábať, v zá­kladných druhoch potravín úspešne plnia aj súčasnú päťročnicu. Treba urobiť všetko pre to, aby postupne aj socialisticky žili. PROLETÁŘI VŠETKÝCH K R A J f N, S P O i T E SA PRAVDA ORGÁN ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA 50 HALIEROV Zasadanie Vojenskej rady Varšavskej zmluvy Budapešť (ČSTK) — V dňoch 26. až 28. marca sa konalo v hlavnom meste Maďarskej ľudovej republiky Budapešti riadne zasadanie Vojenskej rady spojených ozbrojených síl člen­ských štátov Varšavskej zmluvy za predsedníctva hlavného veliteľa spo­jených ozbrojených síl, maršala So­vietskeho zväzu Ivana Jakukovského. Na zasadaní prerokovali bežné otáz­ky činnosti spojených ozbrojených síl a schválili odporúčania. Práca vojen­skej rady sa konala v pracovnom sú­­družskom ovzduší, v duchu úzkej spolupráce a plného vzájomného po­rozumenia všetkých jej účastníkov. Čs.-kórejské rokovanie Praha (ČSTK) — V budove ÜV KSČ v Prahe sa včera začalo roko­vanie medzi čs. a kórejskou straníc­kou a vládnou delegáciou. Za čs. stranu viedol rokovanie člen Pred­sedníctva a tajomník CV KSČ Vasil Bifak. Na čele kórejskej delegácie bol člen Politického byra a tajomník ÜV Kórejskej strany práce Kim Dong­­gju. Delegácie sa informovali o sú­časnej situácii v oboch krajinách a prerokovali otázky ďalšej vzájomnej spolupráce. Rokovanie sa konalo v súdružskom a priatefskom ovzduší. ROČNÍK 55. A ČÍSLO 75 A* Úsilie ZSSR a USA prináša plodné výsledky Konstruktivné a vecne Moskva (ČSTK) — Podfa predchádzajúceho dohovoru bol v dňoch 24. až 28. marca v Moskve minister' zahraničných vecí USA a porad­ca prezidenta pre otázky národnej bezpečnosti Henry Kissinger. Ro­koval s generálnym tajomníkom ÜV KSSZ Leonidom Brežnevom a čle­nom Politického byra ÚV KSSZ ministrom zahraničných vecí ZSSR Andrejom Gromykom. V rozhovoroch venovali velkú po­zornosť problému dalšieho obmedze­nia strategického zbrojenia. Obe strany sa zhodujú, že napriek všet­kej zložitosti tejto otázky možno do­siahnuť vzájomne prijateľné riešenie.. Obe strany chcú ďalej usilovne hľa­dať také riešenie. Rokovali aj o nie­ktorých ďalších otázkach, týkajúcich sa obmedzovania zbrojenia a od­zbrojenia. Obe strany zaznamenali priaznivý rozvoj vzájomných vzťahov vo viacerých oblastiach, vymedzených dohodami medzi Sovietskym zväzom a Spojenými štátmi, a zdôraznili, že chcú i v budúcností rozširovať vzá­jomné výhodné styky a spoluprácu na dlhodobom základe v rozličných oblastiach, napríklad v obchode, hospodárstve, vede a technike. Pri prerokúvaní medzinárodných vecí venovali osobitnú pozornosť (Pokračovanie na 7. str.) Predstavitelia oboch krajin si vyme­nili názory na široký okruh otázok zaujímajúcich obe strany v súvislosti s nadchádzajúcou návštevou prezi­denta USA Richarda Nixona v Soviet­skom zväze. Obe strany s uspokoje­ním konštatovali, že úsilie oboch krajín o zmiernenie napätia a zásad­né zlepšenie vzájomných vzťahov pri­náša. plodné výsledky. Presvedčivo sa prejavil, -mimoriadny, význam zásad­ných dokumentov, prijatých na dvoch predchádzajúcich sovietsko-ameríc­­kých stretnutiach na najvyššej úrov­ni, predovšetkým zásad vzájomných vzťahov medzi ZSSR a USA, dohody o odvrátení jadrovej vojny a dohôd o obmedzení strategického zbrojenia, Obe strany . sú plne odhodlané dô­sledne plniť prijaté záväzky a pokra­čovať v stanovenej línii, aby sa so­­vietsko-americké vzťahy trvalo zlep­šovali. Matej Jurkovič, riaditeľ Základnej de­­; vätročnej školy na Thälmannovej uli­ci v Bratislave, už 46 rokov žije „svo­­: jim“ deíom. Za takmer polstoročie pe­dagogickej práce ho vždy obklopova­li školáci i učitelia, ktorých neustá­le viedol k vlastenectvu, vedeckému svetonázoru a proletárskemu interna­cionalizmu. On zakladal odbočku. ZCSSP a jeho zásluhou sa úspešne rozvíjajú družobné styky aj vý­menné pobyty žiakov i učiteľov so školami v Sovietskom zväze a v Ne­meckej demokratickej republike. Dis­ciplinovaný komunista, vzorný uči­teľ, vlastenec, dobrý človek a od vče­ra aj zaslúžilý učiteľ. Snímka: Pravda — Karolín CELÁ SPOLOČNOSŤ SI PRIPOMENULA DEŇ UČITEĽOV Široko oosledovof vzory najlepších Prijatie na BratisUteiirade # 76 učiteľom čestný titul Zaslúžilý učiteľ ® Oslavy v Prahe a v slovenských krajoch Zvýšiť efektívnosť pôsobenia školy Bratislava (jar) — Včerajší deň výročia narodenia nášho vel­kého pedagóga, učiteľa národov J. A. Komenského, patril už tradič­ne v celej našej vlasti učiteľom. Ústredné celoslovenské oslavy Dňa učiteľov sa začali včera v aule Univerzity Komenského za účasti straníckej a vládnej delegácie, ktorú viedol člen Predsedníctva a ta­jomník ÚV KSS Ľudovít P e z 1 á r a ktorej ďalšími členmi boli pod­predseda vlády SSR Ing. július Hanuš, vedúci oddelenia školstva a vedy ÚV KSS Ivan L i t v a j, minister školstva SSR prof. Ing. Štefan Chochol a minister zdravotníctva SSR prof. MUDr. Emil M a­­t e j í č e k. Na slávnostnom zasadlní sa zúčast­nil ďalej podpredseda Svetovej orga­nizácie učiteľov Paul Ruhig z NDR a námestník ministra školstva ČSR Miroslav Cipro. Po zaspievaní štát­nej hymny Speváckym združením pražských učiteľov minister školstva SSR prof. Ing. Štefan Chochol hodnotil v hlavnom prejave pozitív­ne výsledky, dosiahnuté v rozvoji nášho školstva, v prehĺbení jeho funkcií za posledné obdobie a hovo­ril o dalších úlohách, ktoré pred ním stoja. Spomenul v tomto súvise’po­trebu zlepšiť v súlade s celospolo­čenským záujmom profesionálnu orientáciu mládeže, správne uplatniť a využit nový klasifikačný poriadok, smernice pre činnosť združení rodi­čov a priateľov školy, uplatňovať pri­pravované študijné predpisy pre vy­soké školy, skvalitniť kontrolu a in­špekciu i prípravu a ďalšie vzdelá­vanie učiteľov a ďalšie otázky. Mi­nister školstva hovoril o blížiacich sa oslavách 30. výročia SNE, ktoré hlboko ovplyvňujú výchovno-vzdelá­­vací proces na školách. „Máme pev­né odhodlanie znásobiť doterajšie úspechy v práci učiteľov, vychováva­teľov, majstrov odborného výcviku a školských pracovníkov a máme na to aj všetky predpoklady,“ povedal mi­­•nister Chochol. V mene vrcholných straníckych a štátnych orgánov bla­hoželal vyznamenaným i všetkým pe­dagógom, ktorí si svědomitě a s pe­dagogickým majstrovstvom plnia svo­je povinnosti, tlmočil im ich poďako­vanie a vyslovil presvedčenie, že prí­klad vyznamenaných budú nasledovať ostatní učitelia, vychovávatelia a školskí' pracovníci. M VYZNAMENANIE NAJLEPŠÍM Potom minister školstva odovzdal trom vyznamenaným vysokoškolským pedagógom, akademikovi Vladimírovi Hájkovi, rektorovi Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, akademikovi Andrejovi Siráckemu, DrSc., pro­fesorovi katedry sociológie Filozofic­kej fakulty UK, a prof. PhDr. Micha­lovi Topoľskámu, vedúcemu od­delenia marxistickej filozofie Ústavu marxizmu-leninizmu UK v Bratislave, Medailu J. A. Komenského, ktorú im udelil prezident republiky. Ďalej (Pokračovanie na 2. str.} Yerhichovci — nálepkovci utvorili nové slovenské rekordy v ťažbe v v v DALSIE RIIZI O stenárskom kolektive BSP kpt. J. Nálepku,, vedeného prvým predákom Františkom Verbichom, sa v Novác­kych uholných baniach hovorí, že je priekopníkom technického pokroku, že je vždy tam, kde sa v dobývaní za­vádzajú. novátorské prvky. Kolektív sa tvoril ešte ako mládežnícky roku 1957. Už o tri roky získal hrdý titul BSP. Terajší 104-členný stenársky kolektív zrodil sa z troch BSP. Najskôr pracovali s kombajnom Donbas, dobré výsledky zaznamenali aj so sovietskou výstužou ÖMKT. A opäť prechádzala ich rukami ďalšia mechanizácia. Verbichovci šli vždy tam, kde sa žiadalo robit s niečím no­vým. Nebáli sa novôt. Preto často pre­chádzali z jednej bane do druhej. Aj v rokoch 1972—73 prešli z bane Mier do bane Mládeže. Pracovali s kombaj­nom poľskej výroby KR-1. Dosiahli 700 ton dennej iažby a■ výkon desať ton na pracovníka a smenú. Rozhodujúci úspech zaznamenali však vlani, keď im vedenie' podniku zverilo' jedno z najmodernejších a najdrahších ban­ských zariadení, komplex Hemscheidt z NSR s kombajnmi Ěikopf, ktoré má uľahčiť prácu baníkov v ťažkých pod- DO KYTICE... mienkach. Ešte do konca roka zrúbali tri stenové poruby, z ktorých vyťažili 165 000 ton uhlia. Bolo to na kom­plexných mechanizovaných poruboch v histórii Nováckych uhoľných baní najviac. To je mechanizácia, ktorú nielen potrebujeme, ale musíme ju aj využiť, povedali si stenäri pod vedením pr­vého predáka F. Verbicha. Nie sme nijakí nadľudia, sme baníci, tvrdí chlapi, poväčšine odchovanci odbor­ného účilišfa, nadšenci čierneho pod­zemia. Už ako učni tešili sme sa no­vej technike. Dnes máme jednu z naj­modernejších. Musíme sa ju naučiť do­konale ovládať, využiť ju. Na to nám nebudú stačiť len pracovné dni, treba s ňou robiť aj v soboty a nedele — nepretržite. Chlapom sa to hneď nepozdávalo. Nakoniec súhlasili. Ba podujali sa, že vedno s niektorými technikmi utvoria komplexnú racionalizačnú brigádu na mechanizované- dobývanie. Pomocou nej■ chceli spoločne riešiť všetky otáz­ky súvisiace s uplatňováním komplex­nej mechanizácie. Komplexné riešenie (Pokračovanie na 2. str.) Predsedovia snemovní FZ o jarnom zasadaní V popredí realizáció záverov XIV. zjazdu KSČ Praha (ČSTK) — V súvislosti s Jarným zasadaním Federálneho zhromaždenia, ktoré zvolal prezident republiky, poskytli predseda Snemovne ľudu Václav David a predseda Snemovne národov prof. dr. Dalibor Hanes Čs. tlačovej kancelárii interview o nastávajú­cich úlohách snemovni Federálneho zhromaždenia a ich orgánov. Vo svojich odpovediach uviedli, že Federálne zhromaždenie bude svojou konkrétnou činnosťou napomáhať rea­lizáciu záverov XIV. zjazdu KSČ a zasadaní ÚV KSČ. V druhej polovici apríla sa plánuje spoločná schôdza obidvoch snemovni FZ, na ktorej pre­rokujú legislatívny program a nie­ktoré medzinárodné zmluvy. Z osnov zákonov prichádza do úvahy návrh zákona o Zbore národnej bezpečnosti a návrh colného zákona. Väčšina výborov snemovní — uviedli ďalej v rozhovore predsedo­via snemovní — už prerokovala nie­koľko medzinárodných zmlúv, ktoré by sa mohli zaradiť na program aprí-lovej spoločnej schôdze snemovní. Takmer všetky výbory napr. prero­kovali návrh zásad zákona o územ­nom plánovaní a stavebnom poriad­ku. Niektoré výbory sa zaoberali aj návrhom zásad zákona o poľnohos­podárskej dani. V letnom období je na programe zasadania snemovni a ich orgánov návrh štátneho záverečného účtu čs. federácie za rok 1973, v ktorom sa budú analyzovať výsledky hospodáre­nia s rozpočtovými prostriedkami. Vláda ČSSR predložila Federálne­mu zhromaždeniu na vyslovenie sú­hlasu zmluvu o vzájomných vzťahoch medzi ČSSR a NSR. Zmluvu už po­stúpili na prerokovanie ústavnopráv­nym a zahraničným výborom oboch snemovní. V závere rozhovoru sa predstavi­telia FZ zmienili o prípravách na sa­mostatné schôdze snemovní, ktoré sa uskutočnia pravdepodobne v októbri tohto roku. Súdruh Jozef Lenárt v Senickom okrese Senica (ČSTK) — Člen Predsedníc­tva ÚV KSČ, prvý tajomník ÜV KSS Jozef Lenárt navštívil včera Senický okres. V sprievode vedúceho tajom­níka ZS KV KSS Ignáca janáka a ve­dúceho tajomníka OV KSS Martina úšiaka zavítal do n. p. Slovenský hodváb v Senici. Súdruh Ľenárt sa zaujímal najmä o ďalšiu modernizáciu a zefektívňovanie výroby. Poukázal na to, že sú ešte veľké rezervy v kva­lite a v dodržiavaní technologickej disciplíny. Potom hostia jednotlivé výrobne podniku. navštívili Ďalšia cesta súdruha Ľenárta a jeho sprie­vodu viedla na farmu Movis v Skalici, závodu podniku Monta v Holíči. Hos­tia si prezreli farmu a navštívili aj objekty na spracovanie vlny i mäsa oviec. Na záver zavítali do podniku Monta v Holíči. Súdruh M. Hruškovic navštívil Fakultu VŠP ÚV KSČ Bratislava (ČSTK) — Kandidát Predsedníctva ÚV KSČ, tajomník OV KSS Miloslav Hruškovič prehovoril na Fakulte vysokej školy politickej ÚV KSČ v Bratislave. Poslucháčov školy, funkcionárov strany a vedú­cich hospodársko-politických pracov­níkov informoval o plnení úloh XIV« zjazdu KSČ v ekonomickej oblasti. Vedecká konferencia k 30. výročiu SNP sa skončila ODKAZ POVSTANIA IE STALE M Začiatok nových vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi • Základné idey nestrácajú plat­nosť • Vyvrcholenie doterajšieho teoretického bádania o SNP Banská Bystrica !Od nášho redaktora) — Včera sa v Banskej Bystrici skončila trojdňová celoštátna vedecká konferencia k 30. vý­ročiu SNP s medzinárodnou účastnú. Dovedna odznelo na nej 33 refe­rátov — 16 prednášajúcich bolo z bratských socialistických krajín. Na včerajšom rokovaní vystúpil aka­demik Miloš Gosiorovský, DrSc., z Fi­lozofickej, fakulty UK, ktorý hovoril o Povstaní ako začiatku nových vzťa­hov medzi Čechmi a, Slovákmi. Vply­vom Slovenského národného povsta­nia na formovanie súčasného vedomia našich národov sa zaoberal člen ko­rešpondent ČSAV dr. Ľudovít Holotík, DrSc.; dekan Filozofickej fakulty UK prof. dr. Samuel Cambel, DrSc., hovo­ril o realizácii základných, ideí SNP v rokoch revolúcie a socialistickej vý­stavby. O. i. povedal, že tri základné idey Povstania — sociálna spravodli­vosť, bratský vzťah k Sovietskemu zväzu a svojbytosť Čechov a Slová­kov — nestrácajú platnost ani teraz. Idey SNP, sformulované v dokumen­toch, hovoria rečou svojej doby, ale ich zmysel je dnešný — povedal. Prof. A. M. Sovokin, DrSc., z Ústavu marxizmu-leninizmu ÚV KSSZ sa za­oberal medzinárodným významom SNP a jeho prínosom pre skúsenosti medzinárodného robotníckeho hnutia. a OHLAS POVSTANIA V ČECHÁCH Vplyvom Povstania na rozvoj pro­tifašistického zápasu v Čechách sa zaoberal dr. Miroslav Bouček z Ústa­vu marxizmu-leninizmu ÚV KSČ. Po­vedal, že (ozbrojený boj bratského slovanského národa a revolučný anti­fašistický charakter Povstania ukazo­val cestu najmä českému národu, bol preň signálom i príkladom. Českí ko­munisti sa v období SNP usilovali vy­stupňovať boj proti nemeckým oku­pantom a uplatniť skúsenosti z boja slovenského ľudu v českom národno­oslobodzovacom hnutí. Povstanie vyvo­lalo v Čechách veľký ohlas a malo obrovský význam pre budúce vzťahy českého a slovenského národa. Obnova Československa, — povedal,' Súdruh'Bouček, — bola pre český ná­rod jedným z hlavných cieľov jeho národnooslobodzovacieho boja. Preto keď sa 1. septembra 1944 SNR v mene slovenského národa vo svojej historic­kej deklarácii vyslovila za spravod­livé spolužitie Čechov a Slovákov v spoločnej republike na základe zá­sady rovný s rovným, prijala to čes­ká verejnosť s veľkým nadšením. (Pokračovanie na 2. str.) Veľké národné zhromaždenie schválilo zmeny Nicoloe Mešcu prezidentom Bukurešf (,ČSTK) — Veľké národné zhromaždenie RSR včera zvolilo generálneho tajomníka RKS Nicolae Ceaušesca za prezidenta Rumunskej socialistickej republiky. Nicolae Ceaušescu sa tak stáva prvým rumunským prezidentom. Tento úrad zaviedli na základe ústavnej zmeny, schválenej Vefkým národným zhromaždením. V súlade so zákonom o zmenách v ústave Rumunskej socialistickej re­publiky spája úrad prezidenta RSR funkcie hlavy štátu, hlavného velite­ľa ozbrojených sil RSR, predsedu Ra­dy obrany a predsedu Štátnej rady RSR. Na včerajšom — dvanástom — zasadaní Veľkého národného zhro­maždenia RSR bol Ion Gheorghe Mau­rer na základe vlastnej žiadosti uvoľ­nený z funkcie predsedu Pády mi­nistrov RSR. Za predsedu Rady mi­nistrov RSR zvolili Manea Manesca. Veľké národné zhromaždenie schvá­lilo aj žiadosť Stefana Voiteka uvoľ­niť ho z funkcie predsedu Veľkého národného zhromaždenia. Do tejto funkcie zvolili Mirona Constantines­­ca. Ňa včerajšom zasadaní Veľkého národného zhromaždenia schválili aj ďalšie zmeny v zložení Rady minis­trov Rumunskej socialistickej repub­liky. iri Prijatie pred nástupom Praha (ČSTK) — Člen Predsedníc­tva a tajomník ÚV KSČ Josef Kempný prijal mimoriadneho a splnomocne­ného veľvyslanca ČSSR v Nemeckej spolkovej republike Jiřího Gotza pred jeho nástupom do funkcie. KRONIKU BOIA ZA SLOBODU STREDA 29. MARCA 1944 - V čs. jednotkách v ZSSR po­kračoval výcvik podľa plánu. - 1. čs. samostatná brigáda v ZSSR pokračovala v prijímaní no­vých povolancov spomedzi Čechov žijúcich na Volyni. Súčasne v po­sledných marcových dňoch pokra­čovala reorganizácia brigády. Po­pri 1. a 2. prápore sa tvoril nový, tretí prápor, priezvedný oddiel a ďalšie jednotky. - Dr. E. Beneš odoslal z Lon­dýna odpoveď Slovenskej národnej rade na text Vianočnej dohody z decembra 1943. Odpoveď bola značne pokrytecká. Dohodu neod­mietal, ale ani ju jednoznačne ne­schvaľoval. - Vojská 1. ukrajinského frontu začali ničiť nepriateľa v predhorí Karpát. Súčasne vojská ľavého krídla frontu na vinnickom smere vyšli do priestoru mesta Kamenec Podoľskij z východu a severový­chodu a tak obkľúčili značné ne­priateľské zoskupenie. - Vojská 3. ukrajinského frontu začali z chodu a v bojoch pre­kračovať rieku Južný Bug v pries­tore od Konstantinovky po Nikola­­jev. -pa­

Next