Pravda, júl 1974 (LV/153-179)

1974-07-01 / No. 153

PONDELOR 1. JULA 1974 PRAVDA ORGÁN ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA 50 HALIEROV Z lícnuiniké o návšteve delegácie !ÍV SEE v ČSSR OSPEŠNE ROKOVANIU Praha (ČSTK) — V sobotu legácia DV SED vedená členom SED Wernerom Krolikowským. komuniké, v ktorom sa okrem V dňoch 26—29. Júna bola v ČSSR na pozvanie ÚV KSČ delegácia ÚV SED vedená členom Politického byra a tajomníkom ÚV SED Wernerom Kro­likowským. Súdruha Wernera Krollkowského prijal generálny tajomník ÚV KSČ Gustáv Husák a viedol spolu s ďalší­mi členmi delegácie rozhovory s čle­nom Predsedníctva a tajomníkom ÚV KSČ Josefom Kempným. Delegácia SED navštívila Juhomo­ravský, Severomoravský a Stredočes-29. júna odcestovala späť do vlasti de- Politického byra a tajomníkom ÚV Na záver pobytu hostí z NDR prijali iného hovori: ký kraj. Na všetkých stretnutiach sa delegácii dostalo vrelé prijatie, ktoré bolo prejavom pevného priateľstva medzi KSČ a SED, medzi ČSSR a NDR< Vzájomné rozhovory sa konali v sr­dečnej a súdružskej atmosfére. Znova sa potvrdila úplná Jednota názorov na všetky prerokúvané otázky. Rozv hovory ocenili aj význam záverov ne* dávneho 28. zasadania RVHP v Sofii a prispeli v ich duchu k ďalšiemu pre­hĺbeniu hospodárskej spolupráce me­dzi oboma krajinami. Položením vencov k pamätníku Sovietskej armády začali sa slávnosti piesni a tancov ukrajinského obyvateľ­­stva ČSSR vo Svidníku. Snímka: ČSTK SOVIETSKO-AMERICKÉ ROKOVANIA NA NAJVYŠŠEJ ÚROVNI POKRAČOVALI NA KRYME Obojstranné lelőnie spolupracovat Podpísali dohodu o podpore spolupráce © Rokovanie o obmedzení skúšok atómových zbraní • Výmena názorov na konferenciu o európskej bezpečnosti a spolupráci © Konštruktívny charakter stretnutia Moskva (ČSTK) — Sovietsky zväz a USA podpísali v sobota de­saťročnú dohodu o podpore hospodárskej, priemyselnej a technickej spolupráce. Táto spolupráca zahrnuje nákup a predaj strojov a za­riadení na stavbu nových závodov a na rozšír*»!? n wdernizáciu už jestvujúcich podnikov v oblasti ťažby surovín, výroby poľnohos­podárskej produkcie, strojov a zariadenia, hotových výrobkov, spo­trebného tovaru a podnikov na úseku služieb. Dohodu podpísali ge­nerálny tajomník ÚV KSSZ Leonid Brežnev a prezident USA Richard Nixon. Sovietsky představitel Leonid Zamia­tin, generálny riadite! TASS-u, ju komentoval slovami, 2e táto dohoda, ktorej ZSSR pripisuje veľký význam, „určí hlavné zameranie sovietsko­­americkej spolupráce a mechanizmus jej uskutočňovania“. „Sme presved­čení,“ povedal, „že dohoda prispeje k rozvíjaniu obchodnéj a hospodár­skej spolupráce medzi ZSSR a USA na pevných zmluvných základoch. Doho­da zodpovedá generálnej línii rozvo­ja vzťahov medzi našimi krajinami a sleduje rozvíjanie rozsiahle] a dlho­dobej spolupráce medzi ZSSR a USA, čo prispeje aj k upevneniu politic­kých stykov medzi oboma krajinami.“ Představitel USA Ronald Ziegler, tlačový tajomník Bieleho domu, po­vedal, že dohoda, ktorú v sobotu pod­písali prezident USA a generálny ta­jomník ÚV KSSZ, „sa zhoduje s poli­tikou oboch vlád, ktorá sleduje roz­víjanie amerlcko-sovietskych hospo­dárskych stykov“. „V tejto dohode sa odzrkadľuje želanie USA a ZSSR roz­víjať mierovú spoluprácu.“ Ako kon­štatoval Ronald Ziegler, podpísaná dohoda je svedectvom úsilia oboch strán o to, aby sa americko-sovietska spolupráca stala dlhodobou. V sobotu pokračovali rozhovory generálneho tajomníka ÚV KSSZ Leo­­nida Brežneva, predsedu Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR Nikolaja Podgorného, predsedu Rady ministrov ZSSR Alexeja Kosygina a ministra za­hraničných vecí ZSSR Andreja Gro­­myka s prezidentom USA Richardom Nixonom a ministrom zahraničných f Pokračovanie na 4. str.) Hosťami slávností boli členovia otraŕifckej a vládnej delegácie — člen '.Předsednictva ÚV KSČ a prvý tajom­­,nfk ÚV KSS Jozef Lenárt, podpredse­da vlády SSR Karol Mariinka a pred­seda Východoslovenského KNV Brani­­slav Bíroš, ďalej generálny konzul ZSSR v Bratislave M. M. Dejev, dele­gácia Východoslovenského KV KSS, delegácia Ministerstva kultúry SSR, predstavitelia Zakarpatskej oblasti Ukrajinskej SSR a ďalšf činitelia ve­rejného a spoločenského života. Slávnosti sa začali v piatok vedec­kou konferenciou o kultúre ukrajin­ského obyvateľstva v Československu a otvorením etnografickej výstavy. Ve­čer sa potom rozhorelo v oblasti Du­klianskeho priesmyku a na ďajšich pa­mätných miestach bojov, ako v Kali­nové, Tokajfku a na Krížoch, 30 sym­bolických vatier, pri ktorých mládež besedovala s účastníkmi Karpatsko­­duklianskej operácie. Pri vatre vo Svidníku sa zišlo okolo 400 mladých ludf, pre ktorých pripravil program súbor Radosť z Gymnázia duklian­skych hrdinov vo Svidníku. V sobotu ráno privítali vo Svidní­ku štafety zo všetkých smerov — z Novej Sedlice, z Košíc, z Kamienky a z Duklianskeho priesmyku. Z pozdra­vov, ktoré prinášali, zostavili posol­stvo do mesta SNP — Banskej Bystrí ce, Rde odniesli z osláv o, :«-sľ z mies­ta bojov v Údolí smrti. Potom zasada­lo plénum Ústredného výboru Kultúr­neho zväzu ukrajinských pracujúcich v Československu, na ktorom vyzna­menali 80 najlepších pracovníkov zvä­zu, organizátorov a tvorcov ukrajin­ského folklóru v Československu. Po­četná skupina účastníkov slávnosti sa vypravila k pamätníku v Duklianskom priesmyku, kde položili vence. Svidnícke slávnosti vyvrcholili v nedeľu. Ráno sa pri pamätníku So­vietskej armády vo Svidníku konal pietný akt kladenia vencov, po ktorom sa v amfiteátri uskutočnil míting za účasti hostí a okolo 10 000 návštev­níkov. Prehovoril člen Predsedníctva ÚV KSČ, prvý tajomník ÚV KSS sú­druh Jozef Lenárt. Výňatok z jeho pre­javu prinášame na Inom mieste. Účast­níkov slávností srdečne pozdravil ge­nerálny konzul ZSSR v Bratislave M. M. Dejev. Z mítingu odoslali pozdrav­né listy ústredným straníckym orgá­nom a veľvyslanectvu. Sovietskeho zväzu v Prahe a protestnú rezolúciu proti fašizmu v Chile. Predpoludňajšiu estrádu nazvanú Pod zástavou mieru a socializmu otvo­rilo impozantné vystúpenie 12 spoje­ných súborov s vyše 2000 účinkujú­cimi, ktoré predviedli kantátové skladby Dohrmeli boja a jubilejná. Vystúpili aj členovia súboru Domu kultúry Maxima Gorkého z Nového Sadu v Juhoslávii a súbor Csemadoku. ■ ■ ■ Gombasek (ČSTK — ve) — V so­botu a v nedelu bol v Gombaseku 19. ročník tradičných slávností piesní a tancov maďarských pracujúcich ČSSR pri príležitosti osláv 30. výročia v SNP e 25. výročia založenia Csema­doku. Na slávnostiach bola prítom­ná stranícka a vládna delegácia, kto­rú viedol člen Predsedníctva ÚV KSČ, predseda vlády SSR Peter Colotka. Členmi delegácie boli námestník mi­nistra kultúry SSR Jozef Mrávfk a predseda Kultúrneho zväzu maďar­ských pracujúcich v ČSSR — Csema­doku Július Lörlncz. Na slávnosti sa zúčastnil György Bjelik, generálny konzul MĽR v Bratislave. K takmer 10 000 účastníkom preho­­vorll v sobotu predseda vlády SSR Pe­ter Colotka. (Časti jeho prejavu uve­rejňujeme na inom mieste.) S revolučnými piesňami vystúpili spevácke a tanečné súbory Csemado­ku zo Slovenska a svojím programom sa predstavil aj Československý štát­ny súbor piesní a tancov z Prahy, No­síte! Radu práce. Včera položili účastníci slávností vence k pamätníku padlých hrdinov Slovenského národného povstania v Rožňave. Na pietnom akte sa zúčast­nila stranícka a vládna delegácia, ve­dená členom Predsedníctva ÚV KSČ, predsedom vlády SSR Petrom Colot­­kom. V amfiteátri v Gombaseku pokračo­val kultúrny program. Takmer desať­tisíc divákov nadšene aplaudovalo aj umeniu folklórnych súborov z dru­žobných oblastí v Maďarsku a Pol­sku. SVIDNÍK A GOMBASEK V ZNAME NÍ INTERNACIONALIZMU Zneli akordy slávy a vďaky Maďarskí a ukrajinskí pracujúci v ČSSR predviedli svoje umenie • Najvyšší stranícki a štátni predstavitelia ich hosťami © Predstavili sa aj súbory zo zahraničia Svidník (Od nášho redaktora) — Po tri dni patril poddukliansky Svidník jubilejným XX. slávnostiam piesní a tancov Ukrajincov v Čes­koslovensku. Mesto vyzdobené vlajkoslávou, transparentmi a kvitnúci­mi záhonmi hostilo vyše 40 000 návštevníkov a účastníkov z blízkych i vzdialených okresov. Pri tejto príležitosti si na posvätnej pôde brány slobody pripomenuli predovšetkým odkaz hrdinov, ktorí pred 30 rokmi kliesnili cestu novému, socialistickému Československu, štátu bratské­ho spolunažívania národov a národností, medzinárodne pevne zabez­pečenému spojenectvom so Sovietskym zväzom. Generamy tajômnlk OV KSSZ Leonid Brežnev (vľavoj v rozhovore s americkým prezidentom Richardom Nixonom v Oreande. Telefoto: ČSTK — TASS Mer - túžba všetkých Český Krumlov (ČSTK) — Tra­dičnú mierovú slávnosť usporiadali v sobotu na juhu Čiech v pohranič­nom Českom Krumlove. Na slávnost­ne vyzdobenom námestí Klementa Gottwalda sa zhromaždilo 8500 pracu­júcich a obyvateľov okresného mesta i šumavských hraničiarov z tejto ob­lasti. K účastníkom manifestácie pre­hovoril člen Predsedníctva ÚV KSČ a predseda FZ ČSSR Alois Indra. Zo zhromaždenia odoslali pozdravné listy ÚV KSČ a veľvyslanectvu ZSSR v Pra­he. Žilina — Manifestáciou nerozbor­nej Čs.-sovietskej družby boli včeraj­šie mierové slávnosti v Žiline. Vyše šesťtisíc pracujúcich a mládeže okre­su a mesta privítalo medzi sebou kan­didáta Predsedníctva ÚV KSČ, tajom­níka ÚV KSS Miloslava Hruškoviča a konzula generálneho konzulátu ZSSR v Bratislave Jurija Petroviča Michaj- Jova. Na mierových slávnostiach v ži­linskom amfiteátri sa zúčastnila aj de­legácia straníckych a štátnych orgá­nov okresu a mesta na čele s vedúcim tajomníkom OV KSS v Žiline Milanom Gorušom. Delegácia ÚRO navštívila Sibír Irkutsk (ČSTK) — Delegácia Ústrednej rady odborov na čele s členom Predsedníctva ÚV KSČ a predsedom ÚRO Karlom Hoffman­nom priletela v sobotu z Taškentu do Irkutská. Československú delegá­ciu prijal člen ÚV KSSZ a prvý tajom­ník irkutského oblastného výboru strany Nikolaj Bannikov. Na priateľ­skom stretnutí informoval českoslo­venských hostí o prírodných zdro­joch na východnej Siblri, o rozvoji ekonomiky a kultúry a o najväčších stavbách. Bratsk — Delegácia ÚRO si vče­ra prezrela mladé sibírske mesto Bratsk. V ten istý deň odletela čes­koslovenská delegácia z Bratska do Moskvy. „Veľký dojem urobila na nás veľkosť Sibíri, jej stavieb a zá­vodov. To hlavné sú však vaši ľudia, výsledky ich obetavej a hrdinskej práce. Zoznámenie s nimi nám umož­nilo urobit si lepšiu predstavu o úlohe Sibíri pri budovaní materiál­­no-technickej základne ZSSR,“ povedal Karel Hoffmann pred odchodom spra­vodajcovi TASS. V slávnostnom prejave kandidát Predsedníctva ÚV KSČ, tajomník ÚV KSS Miloslav Hruškovič pripomenul, že práve v Povstaní si naši pracujúci uvedomili dejinnú spolupatričnosť k národom Sovietskeho zväzu a silu in­ternacionálnej pomoci. Mierové zhromaždenie žilinských pracujúcich a mládeže pozdravil aj konzul generálneho konzulátu ZSSR v Bratislave Jurij Petrovič Michajlov. Účastníci mierovej manifestácie po­slali zdravicu pracujúcim družobnej Tulskej oblasti v ZSSR. Schválili aj protest proti nezákonnému procesu chilskej vojenskej junty proti Luisovi Corvalánovi a ďalším chilským vlas­tencom. PROLETÁRI VŠETKÝCH K R A J f N, S P O J T E SA! ROČNlK 55. # CISLO 153 A* Plníme odkaz SNP, upevnuiiyne našu vlasť Z prejavu člena Predsedníctva ÚV KSČ, prvého tajomníka ÚV KSS súdruha J. LENÁRTA Vážené súdružky a súdruhovia, drahí priatelia, milá mládež Rád som prijal pozvanie zúčastniť sa na tomto peknom a spoločensky významnom podujatí, ktoré sa koná na miestach posvätných, blízkych a drahých všetkému nášmu tudu. Je ušľachtilé a je tiež velmi sym­bolické, že práve tu každoročne usporadúvate váš festival, ktorý je vyjadrením činorodej láskv k nášmu socialistickému životu. Je rozpomien­kou na tých, ktorí tu za slobodný dnešok položili svoje životy. Je ma­nifestáciou vernosti a oddanosti re­volučným ideálom boja nášho Iudu za národnú a sociálnu slobodu. Je to sviatok našich spoluobčanov ukrajin­skej národnosti, ktorí sem zavítali z celej republiky, ale je to tiež svia­tok Slovákov, Čechov, Maďarov, pra­cujúcich podduklianskeho kraja, kto­rých spája spoločná práca, spoločné ciele, spoločné ideály. Zišli sme sa, priatelia, v čase, keď sa naša socialistická vlast pripravu­je osláviť svoje veľké a pamätné ju­bileá — 30. výročie Slovenského ná­rodného povstania, Karpatsko-duk­­lianskej oprácie i 30. výročie oslobo­denia republiky Sovietskou armádou. Vítame a chceme privítať tieto naše revolučné všeľudové sviatky tým naj­cennejším, čo máme — našou dobrou a statočnou prácou, upevňovaním so­cializmu, dôsledným uskutočňovaním programu, ktorý vytýčil XIV. zjazd KSČ. Môžeme povedať, že vďaka uvedo­melosti a pričinlivosti väčšiny pracu­júcich, ktorá sa zračí v čestnom pl­není prijatých záväzkov, v masovom rozvoji socialistického súťaženia, upriamenom zvlášť na splnenie a prekročenie kvalitatívnych úloh plá­nu, i v tomto roku vcelku úspešne plníme naše ciele v priemysle, poľno­hospodárstve 1 na ďalších úsekoch. Preto sme na báze dobrých výsled­kov od začiatku päťročnice mohli ďalej zvyšovať životnú úroveň a upev­niť sociálne istoty pracujúcich. Tieto výsledky nás tešia a povzbudzujú, napĺňajú nás dôverou a Istotou v správnosť našej cesty. Ale nesmú nás viest k sebauspokojeniu, naopak, — aj naďalej nám prichodí stupňo­vať zápas za vysokú efektívnosť v národnom hospodárstve. Musíme lepšie zhodnocovat suroviny, mate­riál, energiu, účinnejšie využívať zá­kladné fondy. Takýto kurz kvalitnej a fortielnej práce a predovšetkým rýchleho uplatňovania výsledkov ve­dy a výskumu treba nám ešte roz­hodnejšie a sústredenejšie uplatňovať všade, pretože to je cesta, ako lepšie (Dokončenie na 2, str.) Náš redaktor na pôde vyzývateľov ZLATÉ PERCENTÁ Neodmysliteľnou súčasťou dobrej organizácie práce je aj hospodárenie s časom. Najmä v poľnohospo­dárstve znamená faktor času, popri kvalitnej prdel, rozhodujúcu úlohu. Poľnohospodári Levického okre­su — ktorí v tohtoročnej žatve majú zobrať úrodu obilta z takmer 47 000 hektárovej plochyvo svo­jej výzve za úspešné zvládnutie žatvy kladú okrem iného dôraz na plnenie týchto významných požia­daviek úspešného zberu obtlta. Nezaškodí preto pozrieť sa na prahu žatvy pria­mo na niektoré z družstiev, ako to vyzerá tam, kde sa v blízkych dfíoch rozhodne o tom, koľko z bo­hatých sľubov úrody sa stane skutočnosťou. Za­stavme sa teda na chvíľu o JRD Pokrok o Tekov­ských lužanoch už aj preto, lebo toto družstvo pátri medzi podniky, ktoré vyrábajú osivo pre budúcu úrodu, čo zvyšuje nároky na dobré hospodárenie s časom t na kvalitu práce. ■ ■ ■ Kto často chodí od začiatku jari po našom vidie­ku, mohol si všimnúť na obilných lánoch na celom Slovensku asi meter krát meter veľké štvorce, ohra­ničené štyrmi kolíkmi. Sú to biologické sondy,.ale­bo môžeme ich nazvat aj kontrolnými plochami, keďže majú veľký význam pri odhade očakávanej úrody. Tesne pred začiatkom žatvy bude už tretia kontrola úrody, keď celkom presne bude možné po­vedať, koľko zrna môžu očakával poľnohospodári z každého hektára. Spomenuté štvorce majú veľký význam najmä v tom, že okrem odhadu výroby sú aj východiskovým bodom na meranie strát. Tento spôsob umožňuje určit presné normy, podľa ktorých možno zisttt znižovanie alebo zvyšovante strát. Predseda družstva Pokrok v Tekovských Luža­noch súdruh Ľudovít Pakusza môže s istotou po­vedanie na celej 1000-hektáropej výmere obilia — pravda ak nedôjde k nepredvídaným prírod­ným zásahom — môžu rátať s úrodou 50 q na každom hektári. Družstvo sa zaviazalo v jubilej­nom roku poľnohospodárov a na počest 30. výro­čia SNP znížil straty o jedno percento a takto získané obilie odpredal potom štátu v nadpláne. Malo by to byt najmenej 5 vagónov zrna. B B B Pohľad na lány dozrievajúceho obilia poteší každého človeka, čo má rád dobrú prácu. Najviac však majú radost z veľkých sľubov poľnohospo­dári. Ale pri radosti je tam aj nepríjemne dotie­ravý pocit: čo ak do toho ešte dačo príde, kým sa zrno dostane pod strechu? Proti prekvapeniu je však najúčinnejším prostriedkom dobrá príprava. — Sú to bezchybne pripravené stroje, ľudia a ešte niečo, — konkretizuje otázku prípravy pred­seda družstva. A dodáva: — Už pred žatvou si treba uvoľnil ruky, aby sme sa potom plne mohli zamerať na zber obilia. Teda urobit .Seiko včas, čo sa pred žatvou urobil má, — zdôraznil. Ako u dobrých hospodárov, aj v Tekovských Lužanoch plne- platí predsedom vyrieknutá zása­­dia: viacročné krmoviny z 370-hektárovej plochy majú už o senážnych vežiach a v stohoch. V po­riadku sú aj vinohrady, pripravené skladovacie priestory a mlaty. Aby to všetko stihli, pracovali aj cez soboty a nedele. A tak mienia pokračoval aj o žatve. Nestále počasie vyžadovalo od ľudí pružný a organizovane dobre pripravený prístup k plneniu úloh okamžite, keď sa dalo isť do polí. V tomto úsilí je hybnou silou v družstve socialis­tická súťaž, ktorá svoju intenzitu v najbližších dňoch prenesie už do žatvy. Družstvo má 10 vlastných kombajnov a so 4 kombajnami im vypomôže JRD v Sliači. Majú vzá­jomne veľmi dobré skúsenosti. Veľkú pozornost budú venoval aj rýchlemu odpratávaniu slamy. Pripravili dostatok zberacích vozov na tento účel, keďže v tomto roku upustia od lisovania slamy, budú ju rezať, a potom fúkat do drôtených ohrád. Okrem toho, že urýchlia očistenie polí od slamy, len na špagátoch ušetria okolo 100 000 korún. B B B Slnko rozpaluje chotár, <ale na severe sa na oblohe zjavujú chumáče čiernych mračien — kam pôjdu a čo. urobia? — Takéto otázky znepokojujú človeka. Nedá sa robit inšie, aj na nepriaznivé počasie sa treba pripraviť. Družstevníci v Tekov­ských Lužanoch rátajú aj s takýmito ťažkosťami. Uvedomujú si, že horšie počasie môže klást mi­moriadne nároky na pozberovú úpravu obilia, ohrožovat percentá, ktoré chcú získal v boji proti stratám. V družstve Pokrok môžu z očakávanej 500-vagánovej úrody obilia uskladniť pod strechou len asi 300 vagónov zrna. Pre ostatné však pri­pravili bezpečné miesta pod fóliami. Takisto majú k dispozícii sušičky, ktoré budú ľudia obsluhoval podľa potreby, hoci aj v troch směnách. Zrno sa na celom svete rovná zlatu. A zlaté sú teda aj percentá, ktoré možno získal znížením strát v žat­ve. Preto je dobré vidiel snahu ľudí, poznal ich odhodlanie využil každú hodinu a urobil všetko pre to, aby sa boj proti stratám skončil ich víťaz­stvom. JÁN MIKĽÄ PRILETEL STOH NA l OBLAKOV - ZEMI Sobotňajšie predpoludnie. Priestory Zväzu slovenských spisovateľov dýcha­li spomienkami a úprimným priateľ­stvom. Ani na minútu neutichol rozho­vor štyroch ľudí - národných umelcov Andreja Plávku a Pavla Horova, dra­matika Jána Soloviča a hosťa Zväzu slovenských spisovateľov Borisa Niko­­lajeviča Polevého. Hoci to slovo hosť nie je to pravé. - Nepatrí sa vitat ta ako hosťa, hovoril súdruh Plávka, - veď ty pri­chádzaš domov.. . Keď pristálo na bratislavskom letis­ku lietadlo, pristávacia plocha bola preplnená červenými šatkami a kvet­mi. Autora Príbehu opravdivého člove­­ko, Doktorky Viery, románov Zlato a My, sovietski ľudia, vítali úprimne pionieri z bratislavských škôl, ale len tí, čo mali na vysvedčení samé jed­notky. A súdruh Polevoj nemohol ne­spomínať. Na minútu, na krátky oka­mih sa vrátil do tých pred 30 rokmi. Aj vtedy priletel na Slovensko. Nikto ho však nevítal, nebolo času na ví­tanie, bola tmavá noc a padák letel závratnou rýchlosťou v ústrety nezná­mym horám. - Zachytil som sa na strome, - spomína súdruh Polevoj, - a ostal som visieť. Keď so mi konečne poda­rilo vymotať sa, dopadol som na zem tak nešťastne, že som si vytkol no­hu... V takej situácii ho objavil starček Milan. - Ty si dôstojník? - pýtal sa. Dal - Aha, Rus, tak vitajl Na chrbte ho dotiahol do dediny Baláže, kde za päť dní starostlivé ženské ruky dali nohu do poriadku. A aj pre tie prvé slovenské slová, pre Radosť vládla v Strážnici Strážnice (ČSTK) — Včera sa skončil v Strážnici trojdňový 29. me­dzinárodný folkloristický festival. Za veľmi nestáleho počasia sa 30 000 návštevníkom predstavilo v prírod­ných amfiteátroch a v mnohých zábavných strediskách zámockého parku i v meste 1529 ľudových hu­dobníkov, spevákov a tanečníkov zo 60 folklórnych súborov a skupin z ČSSR, Litovské) SSR, Rnmunska a Veľkej Británie. Vyvrcholením festivaln bol program, venovaný 25. výročiu zrodu Pionier­skej organizácia SZM. ten nezabudnuteľný pocit ľudského vzťahu prišiel súdruh Polevoj na Slo­vensko. Bude zbierať materiál ku kni­he, v ktorej sa spomienky budú pre­línať so súčasnosťou, v ktorej si po­dajú ruky starí otcovia a vnuci. Šéfredaktor časopisu Junosť, člen Všesvetovej mierovej rady, dvojnásob­ný nositeľ Leninovej ceny, nositeľ vy­sokých vojenských vyznamenaní, čest­ný občan Banskej Bystrice, človek. Človek-komunista, človek-spisovateľ, ktorý sa nebojí stvárňovať vo svojich dielach živých hrdinov, lebo „vlast­ne život je najkrajšia literatúra, len sa ju treba vedieť naučiť čítať“. > Svojich hrdinov si nevymýšľam, ja o nich len píšem. A preto najkrajšie dielo, ktoré sme stvorili, - Boris Ni­­kolajevič sa obrátil s úsmevom na ľnanžélku, - je, tuhľa, naša dcéra Jelana, a naši dvaja vnuci. Oni budú pokračovať v tom, čo sme my začoli... A vari, tu, v tom cite - vidieť ži­vot v jeho ďalekej perspektíve, - je ukrytý elixir mladosti. Lebo mladý op­timizmus je najcharakteristickejšia čr­ta 66-ročného Borisa Polevého. EVA TRANCIKOVÄ KRONIKA B01A ZA SUMU SOBOTA 1. JÚLA 1944 - V československých jednot­kách pokračoval výcvik aj v zdo­­konaľovacích kurzoch. Najdôleži­tejšie poznatky pre svoju prácu v nich získavali velitelia družstiev a čiat, odstreľovači, spojári ä delo­streleckí pátrači. - Vojská 1. pribaltického fron­tu oslobodili Kazimírovo, Jevninu, Trosnicu, Semenec, Hakomsu, Po­­ľudoviči, Germanoviči, Lužky Pše­­vuz. -í Vojská 3. bieloruského frontu oslobodili mesto Borisov. - Na Slovensku pokračovala oktivizácia ilegálnych revolučných národných výborov, ktoré sa od ja­ri utvárali veľmi rýchlym tempom. -pa-

Next