Pravda, október 1974 (LV/232-257)

1974-10-01 / No. 232

UTOROK 1. OKTÓBRA 1974 ISTO ŽIJE m m ľudí O dstraňovanie rozdielov medzi duševnou e telesnou prácou a medzi životom v meste a na dedine je jedným zo základných postulá­tov socialistickej spoločnosti. Budovať socialistickú spoločnosť neznamená len rozvíjať výrobné sily, ale oj meniť a na vyššiu úroveň dvíhať podmienky života ľudí a všestranne rozvíjať ľudskú osobnosť. Z toho vyplýva aj nevyhnutnosť vyrovnávať podmienky života na dedine s podmienkami v meste. Premeny, ktoré sa už doteraz odohrali v živote našej dediny, dokazujú* že tu nejde o nejakú vymyslenú suchú teóriu, ale o nojživotnejšiu prax. Je mnoho oblastí, kde už prakticky medzi na ším mestom a dedinou niet rozdielu. Napriek tomu sa však žiada osobitne sa zamyslieť nad životom ľudí v našich mestách, najmä nad otázkou ich vzájomných vzťohov. V nija­kom prípade táto-pozornosť neznamená snahu konzervovať niečo, v čom dedina za mestom ešte prípadne zaostáva. Skdr naopak, pomôcť, aby aj u mestských ľudí našlo úrodnú pôdu to, čo je nesporne zdravé a uži­točné v živote ľudí na dedine. Lebo skutočnosť je taká, že dnes nielen dedina sa môže uč>ť od mesto, ale aj mesto od dediny. Najmä od tých našich dedín, kde občania s pocitom sebauspokojenia pracujú pre celok, vytvárajú hodnoty pre všetkých, skrášľujú a spríjemňujú si životné pro­stredie. Aj keď sa rozdiely medzi mestom a dedinou vyrovnávajú, neznamená to že by sa strácali aj všetky špecifiká, vlastné životu na dedinách a v mestách. Jednou z takých osobitostí miest je napríklad to, že na po­merne malom priestore je nahromadené veľké množstvo ľudí. S tým sú spojené aj rozličné problémy, ktoré na dedine nepoznajú. Napríklad by­ty v mestách so musia stavať inak ako na dedinách. Veľkým problémom miest je hromadná verejná doprava, ale aj zásobovanie tým, čo ľudia potrebujú pre život. Naše mestá nám vyrástli a stále rastú. Zákonitým následkom socia­listickej industrializácie je veľký presun obyvateľstva z dedín do miest. Počet obyvateľstva niektorých našich miest sa v rokoch socialistického bu­dovania zdvoj-, stroj- i zviacnáso­­bil. Mohlo sa tak stať aj preto, že zá­roveň so socialistic­kou industrializá­ciou prebiehala aj soclolistická pre­stavba poľnohospo­dárstva, a tak pra­covné sily, ktoré sa uvoľnil) z práce na poli, sa úplat nili v rozvíjajúcom so priemysle. Zároveň s rastom miest rastú oj špecifické mestské problémy. Sú jed­nak rázu materiálneho, ale aj rázu etického, medzi ktorými prvoradé miesto zaujímajú vzťahy medzi ľuďmi. Mohlo by sa zdať, že čím sú ľudia viac sústredení na určitom mieste, tíým bližšie budú mať k sebe. Život v mestách nás presviedča, že to tak vždy nie je. Nemožno síce poža­dovať, aby v meste každý každého poznal tok, ako sa poznajú ľudia na dedine, ale vonkoncom nemožno pokladať za správne, zdravé, a tým menej za ideálne, ak sa ľudia v meste, ktorí bývajú v jednom dome, majú dvere pri dverách, skoro ani nepoznajú, nevedia o sebe takmer nič. A načo tajiť (tým by sme veci nepomohli), mnohokrát ani komunisti, hoci bývajú v jednom dome, na jednej ulici, nevedia o sebe. To nesved­čí o najlepšej práci uličných organizácií, ani obvodných či mestských výborov strany. Problémy materiálneho rázu sa dajú vyriešiť materiálnymi prostried­kami, najmä realizovaním potrebných investičných zámerov národných výborov. Avšak o riešenie tých druhých, nehmotných problémov, o roz­voj socialistických vzťahov medzi ľuďmi sa musia pričiniť predovšetkým obyvatelia sami. Nijaké finančné investície nedokážu zlepšiť, na vyššiu, socialistickú úroveň privádzať vzťahy medzi ľuďmi, aj keď ich, pravda, môžu podstatne ovplyvniť. Iba ľudia sami, ako tvorcovia nadaní vedo­mím a vôľou, sa môžu pričiniť o to, aby vzťahy medzi nimi boli stále lepšie, kultúrnejšie, ušľachtilejšie, zodpovedajúce predstavám o živote v socialistickej spoločnosti. Pritom si, prirodzene, nemôžeme vec pred­stavovať tok, že si pri stretnutí budú padať do náručia. Ide o celkové správanie sa voči sebe navzájom. Ide o správanie sa určované vedo­mím, že žijeme vedľa seba, že musíme brať vzájomne na seba ohľad že záujmy celku nám musia byť prvoradé! v každej situácii a za každých okolností myslieť na spoluobčanov, vážiť si ich, mať k nim úctu, zbaviť sa každej bezohľadnosti a sebectva.. Keby sme so kohokoľvek zo spoluobčanov opýtali, či majú radi svoju vlasť, absolútna väčšina by bez rozmýšľania odpovedala kladne. Veď láska k vlasti je jednou z najkrajších cností človeka. No možno trochu inak by zneli odpovede, keby sme sa opýtali, ako si kto predstavuje konkrétny prejav lásky k vlasti. Veľmi sa nám žiada na tomto mieste zacitovať slová, ktoré odzneli na októbrovom zasadnutí ÜV KSC roku 1972: „Musíme sa usilovať o to. aby prirodzená láska nášho občana k svojej vlasti našla výraz v obetavej činorodej práci, v odhodlaní brá­niť vec socializmu v každej situácii, rozvíjať revolučné vymoženosti pra­cujúceho ľudu a prispievať k zachovoniu svetového mieru.” Slová „musíme sa usilovať'' majú také oprávnenie, ako hádam v má­loktorej inej súvislosti, lebo naozaj tu všetko záleží na nás, na všetkých. Láska k vlasti je abstraktný pojem dovtedy, kým sa neprejav! konkrétne vo vzťahu jednotlivca k celku, k spoluobčanom, k ľuďom, ktorí ho obklo­pujú, s ktoilými žije a pracuje. Nik, nijaká inštitúcia ani organizácia ne­môže prevziať na seba časť úlohy, ktorá patrí jednotlivcovi. Napríklad vodič verejného dopravného prostriedku musí sám vedieť, ako sa má správať voči cestujúcim a cestujúci zas voči vodičovi a voči sebe na­vzájom. Ak sa niekomu ťaží urobiť dva-tri kroky o kráčať riadne po chodníku, ale radšej šliape krížom-krážom po trávniku, alebo ak inak ničí zeleň, ktorej v mestách aj tak nemáme nadbytok znevažuje prácu iných, znehodnocuje to, čo vytvorili iní. Aj vzťah k spoločným veciam, k tomu, čo má slúžiť všetkým, čo je súčasťou nášho životného prostre­dia, je od začiatku až do konca zrkadlom vzťahu k iným ľuďom, k spolu­občanom. A práve v tomto ohľade by sa nejeden občan mesta mal čo učiť od ľudí z mnohých našich dedín, ktoré vďako usilovnosti, pracovi­tosti a obetavosti občanov i vďaka ich zmyslu pre ochranu spoločného, prekvitajú krásou a úhľadnosťou. V meste so ľudia najviac stretávajú v práci, pri plnení významných úloh v priemysle, stavebníctve, v ústavoch, inštitúciách atď. Tvoria veľké pracovné kolektívy. Spomínané Októbrové zasadnutie OV KSČ nie náhodou zdôraznilo mimoriadny význam pracovných kolektívov, upro­stred ktoriých človek prežíva podstatnú časť svojho života, ich prvoradý vplyv na utváranie a prehlbovanie socialistického spôsobu života. Pra­covné kolektívy sa okrem zabezpečovania pracovných úloh musia stať aj prirodzenou školou výchovy socialistického človeka, vyhňou, kde sa ku!e socialistická morálka. Formovanie a výchova socialistického človeka je neoddeliteľnou súčas­ťou socialistickej výstavby. V mestách, kde je veľká koncentrácia ľudí, sa táto úloha hlási s osobitnou naliehavosťou. Bolo by neodpustiteľnou chybou, keby sme ju odsúvali nabok. Nikdy je nesmú stratiť zo zreteľa ani stranícke, odborárske, mládežnícke i iné spoločenské organizácie. Otázka vzťahov medzi ľuďmi nikdy neprestane byť živá. Musíme na ňu odpovedať. Nuž starajme sa, aby odpoveď bola čoraz optimistickejšia, radostnejšia. Francisco Gomes novým portugalským prezidentom Vfáda kontroluje situáciu Demisia A. Spinolu £ Pravici nevyšiel protivládny útok Lisabon (ČSTK) — V rozhlasovom prejave k národu povedal včera v noci portugalský predseda vlády -Vasco Goncalves, že reakčné sily si zvolili sobotňajšiu neúspešnú manifestáciu za príležitosť na proti­vládny útok. Portugalský ľud a ozbrojené sily sú však bdelé. Program hnutia ozbrojených síl nie je zameraný proti nikomu, povedal portu galský premiér a dodal, že predovšetkým je potrebné za všetkých okol nosti zabrániť občianskej vojne v krajine. Portugalská dočasná vláda plne kon­troluje situáciu na celom území štátu vďaka jednote hnutia ozbrojených síl, vlády a ľudových más. Táto jednota je najlepšou zárukou upevnenia demo kratičkých vymožeností, ktoré sa do­siahli po prevrate z 25. apríla. Pove­dal to portugalský minister bez po; tefeuille major Vietor Alves. Uviedol ďalej, že dočasná vláda je pevne rozhodnutá neutralizovať re­akčné sily, ktoré by sa chceli stavať do cesty demokratizácii. O sobotňajšej (Pokračovanie na 7. str.) S PROLETÁŘI VŠETKÝCH K R A J f M, S P O J T E SA! PRAVDA ORGÁN ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA 50 HALIEROV ROČNÍK 55 £ ČÍSLO 232 A* Delegácia sovietskych poslancov navštívila Ostravu Prelaw úprimného priateľstva Srdečné privítanie na pôde Ostravy • Na mítingu v MG prehovoril aj vedúci so­vietskej delegácie Y. Y. Ščerbickij • Zdravica sovietskemu ľudu# Návrat do Prahy Ostrava (ČSTK) — Päťčlenná delegácia Najvyššieho sovietu ZSSR, vedená členom Politického byra ÜV KSSZ, prvým tajomníkom ŰV KS Ukrajiny a členom Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR V. V. Š č e r b i c­­k ý m včera navštívila Ostravu. Na brehu Ostravice pred tankom čs. brigády, ktorá spoločne so sovietsky­mi jednotkami osiqbodila Ostravu, sa delegácia stretla s politickými pred­staviteľmi Ostravy na Čele s vedú­cim tajomníkom Mestského výboru KSG v Ostrave K. Mátlom a primáto rom mesta Ostravy E. Foltýnom. Pri tomný ,bol aj člen Predsedníctva ÚV KSČ a predseda FZ ČSSR A. Indra, vedúci tajomník Severomoravského KV KSČ M. Mamula a veľvyslanec ZSSR v Československu V. V. Mackevid a ďalší hostia. K štátnym sviatkom Praha (ČSTK) — Predseda vlády ČSSR Ľubomír Štrougal poslal pred­sedovi Štátnej rady Čfnskej ľudovej republiky Čou En-lajovi blahoprajný telegram pri príležitosti 25. výročia založenia Čfnskej ľudovej republiky. Súdruh L. Štrougal posial v zastúpení prezidenta republiky blahoprajný te legram aj predsedovi federálnej vo­jenskej vlády generálovi Yakubovi Gowonovi k štátnemu sviatku Nigé­­rijskej federatívnej republiky. Súčas­ne blahoželal aj prezidentovi Maka­­riosovi k štátnemu sviatku Cyperskej republiky — ku Dňu nezávislosti. U najvyšších predstaviteľov Bratislava (ČSTK) — Nástupné návštevy u najvyšších predstaviteľov straníckych a štátnych orgánov SSR vykonal včera v Bratislave nový mi­moriadny a splnomocnený veľvyslanec SFRJ v ČSSR Milan Venišnik. Juhoslo­vanského veľvyslanca prijal člen Pred­sedníctva ÚV KSČ, prvý tajomník ÚV KSS J. Lenárt. OalŠiu nástupnú náv­števu vykonal u člena Predsedníctva ÚV KSČ, predsedu vlády SSR P. Colot­­ku. Na Slovenskej národnej rade ho prijal člen Predsedníctva ÚV KSS, predseda SNR 0. Klokoč. Na prija­tiach. ktoré mali priateľský, srdečný ráz, sa hovorilo o doterajšej spoluprá­ci SFRJ a ČSSR a o jej perspektívnom rozvoji. Nový veľvyslanec SFRJ vykonal včera návštevu aj u ministra škol­stva SSR S. Chochola a u námestní­ka ministra kultúry SSR 0. Rácza. A. Gromyko y PĽR Varšava (ČSTK) — Na pozvanie poľskej vlády priletel v nedeľu na oficiálnu návštevu do Varšavy člen Politického byra ÚV KSSZ a minister zahraničných vecí ZSSR Andrej Gro­myko. Na letisku ho privítal minis­ter zahraničných vecí PĽR Stefan Ol­­szowski, s ktorým ešte v ten deň rokoval Včera E. Gierek odovzdal A. Gromykovi Rad za zásluhy o PĽR prvého stupňa. Na slávnostnom akte v budove Ústredného výboru PZRS vo Varšave sa zúčastnil predseda Štátnej rady PĽR Henryk Jabloňski. Vysoké vyznamenanie udelila Andrejovi Gro­mykovi Štátna rada PĽR za vynikajúce zásluhy o rozvoj vzťahov medzi Poľ­skom a Sovietskym zväzom, za veľký a všestranný prínos k priateľstvu, spo­lupráci a jednote krajín socialistické­ho spoločenstva, a za činnosť pri for­movaní politiky uvoľnenia, mieru a bezpečnosti vo svete. Q Na návšteve radnice Cestou do budovy ostravskej rad­nice položili sovietski hostia kyticu červených klinčekov k buste oslobo­diteľa a čestného občana Ostravy A. I. Jeremenka. 0 postavení Severomorav­ského kraja v ČSSR informoval dele­gáciu a členov jej oficiálneho sprie­vodu podpredseda KNV B. Majerek, ktorý 'pripomenul aj iniciatívu obča­nov na počesť slávnych výročí. Pri­mátor mesta Ostravy vo svojom vystú­pení pripomenul rozvoj Ostravy, kto­rá udržiava družobné styky so soviet­skym Volgogradom od konca druhej svetovej vojny. Súdruh Ščerbickij poďakoval za vre­lé prijatie, ktoré sa im dostalo nie­len od predstaviteľov, politického a verejného života, ale aj od jednodu­chých občanov mesta. 9 Privítanie v NHKG Z ostravskej radnice viedla cesta vzácnych hostí vyzdobenými ulicami mesta, lemovanými zástupmi pracu­júcich, mládeže i občanov, na prvú stavbu socializmu — Novú hutu Kle­menta Gottwalda v Ostrave-Kunči­­ciach. Podnikový riaditeľ V. Košař ich krátko oboznámil s históriou, súčas­nosťou, perspektívami podniku a ho­voril o podiele NHKG na čs.-sovietskej spolupráci. Pře NHKG má veľký vý­znam dovoz surovín a základných ma­teriálov zo ZSSR. Srdečne pozdravovaní pracujúcimi, ktorí v hustých zástupoch lemovali célú trasu, sä sovietski hostia s ofi­ciálnym sprievodom odobrali na pre­hliadku prevádzkární oceliarne a rú­­rovne. Pri tandemovej peer č. 4 v oce­liarni podpísali sú do pamätnej knihy BSP Hrdinu socialistickej práce M. Hocka q pokračovali prehliadkou tan­demovej pece č. 8. Oceliari sa- po­chválili svojím cieľom — vyrobiť toh­to roku prvýkrát v histórii podniku 3,5 milióna ton ocele. Rovnako nadšene privítali delegáciu Najvyššieho sovietu ZSSR a jej sprie­vod a] pracujúci rúrovne. Valcovači sa pochválili okrem iného tým, že. len v tomto roku dodajú ppe sovietske plynovody asi 20 000 ton špirálovo zváraných rúrok. V červenom kútiku sa potom členovia sovietskej delegá­cie podpísali do pamätnej knihy NHKG. Q Míting priateľstva Položením vencov pri soche K. Gott­walda pred hlavnou bránou podniku päťčlenná delegácia Najvyššieho so­vietu ZSSR si uctila pamiatku nášho prvého robotníckeho prezidenta. Tu sa tiež zišli tisíce pracujúcich NHKG a občania priľahlých mestských obvodov na zhromaždení priateľstva. Po úvode predsedu podnikového vý boru ROH J. Tomáška sa ujal slova vedúci tajomník KV KSČ M. Mamula. Pripomenul podiel a hrdinstvo soviet­(Pokračovanie na 2. str.) Posledná rozlúčka s ministrom J. Matuškom Odišiel wnikaioci M Praha (ČSTK) — Vo veľkej obradnej sieni Strašnického krematória v Prahe bol včera štátny pohreb zosnulého ministra palív a energeti­ky ČSSR, poslanca Snemovne ľudu a dlhoročného funkcionára KSČ prof. Ing. J. Matušku, CŠc. Na jeho poslednej ceste ho prišli od­prevadiť okrem najbližších príbuz­ných členovia Predsedníctva ÚV KSČ — predseda federálnej vlády L. Štrou­gal, tajomník ÚV KSČ J. Kempný, pod­predseda vlády ČSSR P. Colotka a J. Korčák, kandidát Predsedníctva ÚV KSČ a predseda ŠPK, V. Húla, pod­predseda FZ a predseda Snemovne ľudu V. David, podpredsedovia fede­rálnej vlády M. Lúčan, V. Ehrenbür­ger, K. Laco, J. Gregor, R. Rohlíček, J. Zahradník, vedúci oddelenia ÜV KSČ V. Běžel s ďalšími zástupcami ÜV KSČ, členovia federálnej vlády, ministri oboch národných vlád, vedú­ci predstavitelia rezortného minister-štva a další smútoční hostia. Prítomní boli i členovia pražského diplomatic­kého zboru, na pietnom akte sa zú­častnili í desiatky smútočných dele­gácií uhoľných revírov, energetických a plynárskych podnikov. Poslednú poctu zosnulému vzdal v mene ÚV KSČ, Federálneho zhromaždenia, vlá­dy ČSSR a stotisícového kolektívu čs. baníkov, energetikov a plynárov pod­predseda federálnej vlády V. Ehren­­berger, ktorý o. i. povedal, že v sú­druhovi Matuškovi odišiel človek rý­dzeho charakteru, so súdružským a pozorným vzťahom k ľudom, príklad­ne skromný a pracovitý. Človek vyso­ko vedecky erudovaný, s výrazným zmyslom pre všetko nové a pokroko­vé, vynikajúci učiteľ a pedagóg. Pietný akt uzavrela československá štátna hymna. Súdruh L. Štrougal a ostatní smútoční hostia potom vyjad­rili vdove po zosnulom, jeho trom deťom a dalším najbližším príbuzným osobne hlbokú sústrasť. Srdečné bolo privítanie súdruha V. V. Sčerbického v Ostrave. Snímka ČSTK Na návšteve v závodných jedálňach CHUTI nám, ale... Naši redaktori na skusocii tam, kde sa varí a je # Je čo pochváliť, ale sú aj ťažkosti Na výmenu skúseností a starosti © Treba viac zeleniny ® Problémom je stravovanie v malých závodoch „Láska prechádza cez žalúdok.“ Aká je táto naša láska, hovoria šta­tistické čísla zdravotníkov, kturé tvrdia, že nedostatok teplej stravy je príčinou približne 70 percent vredových ochorení zažívacích ústro­jov. Kým roku 198Q pripadalo oa 100 000 pracovníkov 1424 nových prí­padov vredových ochorení, roku 1972 to už bolo 1788 nových prípa­dov a počet sa v súčasnosti ešte zvýšil. Ako vidieť, neveľmi si berie­me k srdcu túto ľudovú múdrosť. Podľa zásad správnej výživy hlavné jedlo (obed) má obsahovať tretinu živin potrebných za deň. Ruku na srdce, skonzumujete tú prepotrebnú živinu každý deň v teplej potrave? Asi nie! Veď v závodných jedálňach v celej Československej socialistickej republike sa stravuje len čosi vyše 22 percent všetkých pracovníkov. Ä to je pre naše zdravie, pre našu aktivitu v práci naozaj málo. Uznesenie VIII. všeodborového zjaz­du uložilo odborovým orgánom pôso biť na zvýšenie kultúry Závodného stravovania, na rozšírenie sortimentu a kvality jedál a taktiež na to, aby sa podávalo viac teplej stravy. Ako sa tieto opatrenia prejavujú v praxi, overili sme si v niektorých veľkých závodoch na Slovensku. ■ Chýbajú priestory V Chemických závodoch Juraja Di­mitrova v Bratislave varia pre svojich pracovníkov v centrálnej závodnej ku­chyni v prvom cechu. Kolektiv 43 pra­covníkov pod vedením šéfkuchára P. Dulanského pripravuje obedy pre 240U až 2500 stravníkov denne. Okrem toho pre druhú a tretiu smenú dalších 50 porcií. Varia aj v sobotu a nedeľu. Strava sa rozváža do desiatich stre­dísk. Od včasného rána je v kuchyni práce neúrekom. Ž jedálneho , lístka si každý deň môžu zamestnanci, vy­brať z dvoch mäsitých, jedného múč­neho - a jedného diétneho jedla. Pri našej návšteve bola na obed ho­vädzia polievka, prírodné bravčové rebierko, ryža, cvikla,- ďalej debrecín­sky guláš s knedľou a napokon duká­tové buchtičky s krémom. Pre dietá rov bolo pripravené bravčové v zele­nine a zemiaky. A na dôvažok ku všetkému ešte jedno jablko. Na tanie­roch však hrali prím dukátové buch tičky. „Keď ich tak dobre vedia pri­praviť,“ hovorí Anna Švíkruhová, predsedníčka stravovacej komisie ROH. „Aj dnes sa na ne prihlásilo vy­še 400 stravníkov. Na stravu sa ne­môžeme sťažovať, najmä od júla, ked sme sa rozhodli z fondu kultúrnvcn potrieb prispievať korunou na jedno hlavné jedlo, konkrétne na ovocie alebo múčnik. Odvtedy nám stav strav­níkov rapídne stúpa. Pred niekoľkými mesiacmi sme šomrali na nekvalitné polievky. Vedenie, závodnej jedálne rozhodlo vyčleniť jedného kuchára len na polievky a odvtedy sa situácia podstatne zlepšila. V druhej a tretej smene však o stravu nie je záujem. Dali sme »von« anketu, aby sa ľudia prihlásili na teplú straytb Zatiaľ sa však nič nedeje.“ Aká je pestrosť jedálnička. Recep­tár závodného stravovania obsahuje 200 druhov? „My musíme , vystačiť so 40—50 druhmi,“ hovorí P. Dulanský. „Naprí­klad. na jar sa možnosť výberu eštď zmenší. Doslova bojujeme o zeleninu, strukoviny; ovocie. Ale skúste aj te­raz, v jesennom období, obstarať väč­šie množstvo karfiólu či papriky!“ Vedúceho závodnej jedálne V. Has­­pruna ťažia aj iné starosti. Málo miesta, priestoru, kde by sa mohla (Pokračovanie na 2. str.) Bohatý program v poslednom štvrťroku SNR vo zvýšenej aktivite Plenárne zasadania v októbri a decembri # Posudzovanie problematík na základe prieskumov poslancov ® Aké zákony sa pripravujú • Rozbory do výborov SNR Bratislava (jar) — V týchto dňoch výbory Slovenskej národnej rady prerokúvajú správu generálneho prokurátora SSR o stave socialistic­kej zákonnosti, s osobitným zreteľom na ochranu socialistickej eko­nomiky. Je to súčasť príprav na plenárne zasadanie SNR, ktoré sa bude zaoberať touto problematikou v závere mesiaca októbra. V tomto roku sa- ešte v decembri zí­de ďalšie plenárne zasadanie SNR, ktoré prerukuje návrh štátneho roz počtu SSR na rok 1975 a súhrnnú správu o zabezpečení a realizácii sú­boru -opatrení na .posilnenie úlohy vědeckotechnického rozvoja pri zvy­šovaní efektívnosti národného , hos podárstva. Pokiaľ ide o zákonodarnú činnost, sa zaoberal Ústavnoprávny výbor SNR návrhom zásad zákona SNR o advo­kácii, ďalej v návaznosti na rokova­nie Federálneho zhromaždenia o ná­vrhu zákona o poľnohospodárskej da­ni prerokujú orgány SNR návrh zá koná SNR o rozpočtovom určení vý nosu a správe poľnohospodárskej da­ne a napokon už spomínanú proble­matiku — návrh zákona SNR o štát­nom rozpočte SSR na rok 1975. Okrem vlastne] normotvorby budú sa i na­ďalej orgány SNR aktívne podieľať na tvorbe právneho poriadku ČSSR, na návrhoch zákonov Federáinehn zhromaždenia. Predsedníctvo SNR popri svojej riadiacej, a. koordinujúcej funkcii bu­de naďalej kontrolovať plnenie dôle­žitých . úlo'h- z oblasti hospodárstva, kultúrneho a sociálneho života na­šej spoločnosti. Z jednotlivých prob* blematík, ktoré sa dostanú na jeho program, spomenieme aspoň 0 správu c stave kvality a sorti­mente výrobkov mäsového a mlieka­renského priemyslu a návrh opatrení ia ich zlepšenie , 0 správn n stave zabezpečenia rozvoja iniciatívy pracujúcich k 30. výročiu SNP a výročiu oslobodenia Sovietskou armádou 0 správu o činnosti Slovenskej akadémie vied so zreteľom na využí­vanie výsledkov jej práce v praxi 0 správu o plnení uznesenia vlády SSR a orgánov SNR o riešení cigán­skej problematiky 0 pripravenosť pre plynulé záso­bovanie národného hospodárstva a obyvateľstva uhlím, vykurovacími olejmi, plynom a elektrickou ener­giou v zimnom období 0 rozbor plnenia opatrení v ob­lasti zvyšovania účasti žien v hospo­dárskom živote a problematiky pra­covných s životných podmienok žien v zmysle uznesenia Predsedníctva SNR z novembra 1973. Viaceré problematiky sa budú v or­gánoch SNR prerokovávať aj z po­hľadu prieskumov, poslancov. Tak sa realizujú poslanecké prieskumy k sta­vu zákonnosti, s osobitným zrete­ľom ha ochranu socialistickej eko­nomiky, k plneniu- uznesení orgánov SNR . o riešení problematiky pracov­ných a životných podmienok žien. k plneniu zákona ŠNR o finančných správach, k stavu kvality a sorti­mentu výrobkov mäsového a mlieká­­renského priemyslu. Poslanci SNR ďalej vykonajú prieskum koncepcie rozvoja ,rýroby. pozberovej úpravy. skladovania a predaja zeleniny, ovo­cia a zemiakov, úrovne poskytovania služieb v závodných a školských je­dálňach, s osobitným zreteľom na kvalitu poskytovaných jedál, dodr­žiavanie hygienických predpisov a zvyšovanie kultúrnosti prostredia. Z mimoriadne bohatého pracovné­ho programu výborov SNR zazname­náme aspoň vyhodnotenie poznatkov o uplatňovaní nových trestnopráv­­nych a občianskoprávnych predpisov, prerokovanie správy o, stave, úrov­ni. a úlohách, právnej výchovy a pro­pagandy, správy o plnení záverov jú­lových plén ÚV KSČ a ÚV, KSS k vý­chove mladej generácie a vyhodnote­nie postihu trestných činov ublíže­nia na zdraví v Ústavnoprávnom vý­bore SNR, správy o výsledku previer­ky dodržiavania štátnej, plánovacej a finančnej discipliny v oblasti in­vestičnej výstavby, ďalej o pln.ení uznesenia vlády o organizácii a vy­konávaní mzdovej kontroly vo Výbo­re SNR pre plán a rozpočet. Výbor SNR pre priemysel a stavebníctvo prerokuje rozbor odstraňovania zá­vad v panelovej výstavbe, kontrolnú správu o účinnosti doteraz prijatých opatrení na zlepšenie investičnej vý stavby, správu o súbore onatrení na podstatné zlepšenie hospodárenia s bytovým fondom, ktorú prerokuje aj Výbor SNR pre národné výbory, štátnu správu a veci národností. Ten má ďalej na programe problematiku prípravy kvalifikovaného dorastu, rozbor činnosti prokuratúry v oblasti všeobecného dozoru, s osobitným za* (Pokračovanie na 2. str.) t A Praha (ČSTK) — študijnú delegá­cia ÚV KŠČ, vedená členom Pred­sedníctva a tajomníkom ÚV KSS J. Janíkom, odletela včera do SFRJ. Bu­de tam študovať otázky straníckej práce v oblasti poľnohospodárstva. Blokáda dožila Lima (ČSTK) — Blokádu Kuby, kto­rá sa už úplne prežila, v blízkej bu­dúcnosti úplne zrušia. Vyhlásil to po návrate z 29. zasadania Valného zhro­maždenia OSN v New Yorku peruán­sky minister zahraničných vecí Miguel de la Flor Valle. Minister oznámil, že o tejto otázke hovoril s ministra­mi zahraničných vecí ostatných člen­ských krajín Organizácie amerických štátov (OAS). Väčšina z nich sa vy­slovila za zrušenie politických a hos­podárskych sankcií proti Kube, ktoré prijala OAS pred 10 rokmi. Havana — Prvý tajomník ÚV KS Kuby a predseda kubánskej revoluč­nej vlády Fidel Castro prijal americ­kých senátorov Jacoba Javítsa a Claf­­horná Pella, ktorí sú od piatku na Ku­be. na neoficiálnej návšteve. Senátori chcú preskúmať možnosti normalisá­­cie vzťahov medzi USA a Kubou. KRONIKA BOJA ZA SLOBODO NEDEĽA 1. OKTÓBRA 1944 - Generál Moskalenko vystriedol sovietsku 241. divíziu, ktorá sa prebojovalo ku Krajnej Porúbke, 1. čs. armádnym zborom, aby čs. vojo­­kom umožnil preniknúť na územia Československa. Otok zboru so však opäť nepodaril. Fašistické ve­lenie pripravilo v tomto priestore veľmi dôkladné obranné postave­nie. - 67. strelecký zbor prekročil v priestore na severozápad od Duk­lianskeho priesmyku čs. hranice. - V bojoch o Dukliansky prie smyk padol nový veliteľ 1. čs. tan­kového práporu kapitán Vrána. - Výsadkové jednotky Leningrad­ského frontu obsadili ostrovy Moonzundského súostrovia Vorm­­si a Muchu. - Vyšiel rozkaz partizánskeho štábu, v ktorom K. Šmidke formu­loval nasledujúce myšlienky: „...nariaďujem, aby, velitelia od­dielov prijímali len také osoby, ktorých spôsobilosť a spoľahlivosť si dostatočne zistili a ich nevyh­nutne. potrebujú. - Poľnú nemocnicu č. 2, ktorá bola v Korytnici, premiestili do Ti­sovca. V nemocnici pracovalo okolo sto sestier a liečilo sa do 700 ro­nených. - po -

Next