Pravda, december 1974 (LV/284-307)

1974-12-02 / No. 284

PONDELOR 2. DECEMBRA 1974 PRACUJŰCI CHÁPU SPÁJANIE ĽUDSKÉHO INTELEKTU S MATERIÁLOVÝMI ZDROJMI Jasný program racionalizácie Veľavravné výsledky komplexnej socialistickej racionalizácie • V drevárskom a ná­bytkárskom priemysle sa usilujú vyriešiť najpálčivejšie úlohy vo výrobe Žilina (Od nášho redaktora) — Keď sa začalo u nás hovoriť o kom­plexnej socialistickej racionalizácii, bolo ešte veľa všelijakých ne­jasností najmä metodického rázu. Programy neobsahovali reálne údaje, boli v nich akcie, ktoré nemali racionalizačný charakter, čas­to v nich chýbala nadväznosť medzi štátnym plánom a úlohami zá­vodov. V podnikoch neexistovali racionalizačné útvary, dokonca ani len referáty. Tvorba programov prebiehala živelne, prakticky bez akejkoľvek koordinácie. Nechápali ju ako metódu každodennej prá­ce, ale len ako agendu. „Významným medzníkom vo vývoji komplexnej socialistickej racionali­zácie bolo zasadnutie ÜV KSČ vo feb­ruári 1972, povedal nám generálny riaditeľ Drevárskeho a nábytkárske­ho priemyslu Ing. Július Migaľa. Vte­dy sme pochopili podstatu. Súdruh Gustáv Husák povedal: „Hospo­dársky program XIV. zjazdu KSČ nie je možné chápať v úzkom technic­­ko-ekonomickom zmysle, ale v celom jeho spoločenskom a revolučnom do­sahu, ako zápas za trvalý rast pro­duktivity práce, za uplatnenie všet­kých tvorivých sfl a schopností spo­ločnosti v záujme zvyšovania život­nej árovne ľudí. Je to úloha, ktorá sa týka tak oblasti výroby, ako aj nadstavby, práce strany, odborového hnutia a všetkých zložiek Národného frontu, štátnych a hospodárskych or­gánov a národných výborov, skrátka, aj každého obyvateľa nášho štátu.“ Z týchto myšlienok vychádzali aj naše stranícke a spoločenské orga­nizácie pri uplatňovaní komplexnej socialistickej racionalizácie v podni­koch a závodoch našej výrobnej hos­podárskej jednotky.“ ■ ÚSPECHY PODLOŽENÉ SNAHOU Keď dnes bilancujú dosiahnuté výsledky, vidia, že účasť politických a spoločenských organizácií na ďal­šom rozvoji komplexnej socialistickej racionalizácie sa markantne preja­vila najmä v práci s ludmi. Zo spres­nených ročných programov a dote­raz dosiahnutých výsledkov má VHJ predpoklady splniť úlohy piatej päť­ročnice. Mali úlohu dosiahnuť príras­tok hrubej výroby v hodnote 511434 000 korún, doteraz už majú na konte dal 459 879 000 Kčs. Relatív­ne mali ušetriť 3183 pracovných sfl, zatiaľ dokázali odbremeniť a techni­kou nahradiť 2335. Na vlastných ná­kladoch mali ušetriť 257 636 000 ko­rún, doteraz už „majú ' vrecku“ 217 647 000 Kčs. To sú - opti-mistické výsledky pred finišom pia­tej päťročnice a zaručujú aj priaznivý štart do šiesteho päťročného plánu. Popredné miesto v boji o úspechy zaujíma výskumno-vývojová základňa. Podstatnou mierou sa zúčastňuje na plnení ríešitelsko-realizačného prog­ramu komplexnej socialistickej racio­nalizácie. Organizácie VHJ spolupra­cujú aj s poradenskými inštitúcia­mi — Štátnym drevárskym ústavom v Bratislave, Vývojom nábytkárskeho priemyslu v Brne, Vysokou školou lesnickou a drevárskou vo Zvolene, Slovenskou vysokou školou technic­kou v Bratislave a s Ústavom systé­mového inžinierstva priemyslu v Bra­tislave. V rámci VHJ najlepšie vedec­kovýskumné základne majú v Buči­ne vo Zvolene, v Mieri v Topoľča­noch, v Smrečine v Banskej Bystrici a v Drevoindustrii v Žiline. ■ POZORNOSŤ ENERGII Zoberme si Jeden príklad, štátny program racionalizácie v hospodá­­(Pokračovanie na 2. str.) Trebišov oslávil slobodu Trebišov (ČSTK) — Za účasti mi­nistra povereného vedením Federál­neho cenového úradu M. Saholčika a tajomníka Východoslovenského KV KSS M. Sukubu oslávili v sobotu 30. výročie oslobodenia obyvatelia okrasu a mesta Trebišov. Na oslavách boli prítomní aj zástupcovia Strednej sku­piny sovietskych vojsk a delegácia z družobných okresov Sátoraljaújhely v MĽR a Kutná hora v ČSR. Hold oslo­boditeľom vzdali delegácie pracujú­cich okresn položením vencov k pa­mätníku hrdinskej Sovietskej armády na trebišovskom cintoríne. Na kul­túrnom dome potom odhalili pamätnú tabufu, symbolizujúcu vďaku zemplín­skeho fudu Sovietskemu zväzu za oslobodenie, ktorým sa začal v celej oblasti nový život. Na počesť 30. vý­ročia oslobodenia bolo potom v kul­túrnom dome slávnostné zhromažde­nia, z ktorého zaslali pozdravné listy ÚV KSČ a ÜV KSS a veľvyslanectvu ZSSR v ČSSR. Po slávnostnej časti zhromaždenia nasledovala akadémia s kultúrna-umeleckým programom. Medzi baníkmi P 1 z e fl (ČSTK) — Člen Predsedníctva CV KSČ a predseda CRO Karel Hoff­mann zavítal v sobotu medzi baníkov v bani Krimich v Tlučnej pri Plzni. Kolektív razičov V. Matějku tu me­sačným výkonom 269 metrov prekonal o 19 metrov doterajší revírny rekord z marca minulého rokn. Kolektív ra­zí spojovaciu chodbu k novému uhol­nému sloju, v ktorom sa má v budú­com roku začať ťažba. ZAHRANIČNÉ OHLASY NA ZASADNUTIE OV KSČ Hodnotia všestranný rozvoj Moskva (ČSTK) — Moskovská Pravda informovala v sobotu soviet­sku verejnosť o závere zasadania ŰV Komunistickej strany Českoslo­venska. Noviny uviedli, že účastnici zasadania sa zaoberali otázkami plnenia uznesení XIV. zjazdu KSČ, prerokovali návrh národohospodár­skeho plánu i úlohy na rok 1975 a schválili príslušnú rezolúciu. Orgán ÚV KSSZ ďalej poukázal na zá­verečný prejav generálneho tajomní­ka ÚV KSČ Gustáva Husáka na zasad­nutí Ústredného výboru strany. Sofia — Práve skončené zasa­danie ÚV KSČ potvrdilo, že úspechy dosiahnuté pri plnení záverov XIV. zjazdu strany svedčia o reálnosti a správnosti programu, ktorý vypraco­val tento zjazd i pozjazdové zasadnu­tia Ústredného výboru KSČ. Uviedla to v sobotu bulharská tlač. Na zasadaní konštatovali nebývalý vzostup čs. hospodárskeho potenciálu i rozvoj priemyslu, stavebníctva a poľ­nohospodárskej výroby, a to vyšším tempom, ako sa pôvodne predpokla­dalo, zdôraznili bulharské noviny. Sofijské denníky poukazujú, že v diskusii k obom hlavným správam vyslovili členovia i kandidáti ÚV KSČ s týmito dokumentmi úplný súhlas a súčasne predložili viaceré cenné ná­vrhy na ďalší rozvoj straníckej práce a zvýšenie jej úrovne a účinnosti vo všetkých oblastiach. Skončila sa konferencia KZUP v Československu Uplatňovať politiku KSC Prešov (ČSTK) — Ôsma konferencia Kultúrneho zväzu ukrajin­ských pracujúcich v ČSSR sa v sobotu skončila v Prešove. Na jej ro­kovaní sa zúčastnila delegácia ÚV KSS na čele s vedúcim oddelenia ÜV KSS Michalom Hruškovicom, delegácia východoslovenských stra­níckych a štátnych orgánov a okresu Prešov. Prítomná bola aj delegácia Kultúrne­ho zväzu maďarských pracujúcich V ČSSR Csemadoku na čele s jeho ve­dúcim tajomníkom V. Vargom, delegá­cia hlavného výboru Poľského zväzu kultúrno-osvetového v ČSSR vedená jeho vedúcim H. Szmejom, delegácia SÚV ZČSSP na čele s vedúcim tajom­níkom KV ZČSSP v Košiciach G. Po­korným a ďalší hostia. Predpoludním pokračovala konfe­rencia diskusiou k správe o činnosti a úlohách zväzu na ďalšie obdobie, ktorú predniesol vedúci tajomník ÚV KZUP M. Danko. Po správe mandátnej volebnej a návrhovej komisie zvolili delegáti nové 67-členné plénum Ústredného výboru KZUP v ČSSR. Plé­num ÚV na svojom prvom zasadnutí zvolilo predsedníctvo a vedúcich funkcionárov KZUP. Za predsedu ÚV KZUP opäť zvolili Ivana Prokipčáka. Delegáti potom schválili doplnené Stanovy, prijali uznesenie a program zväzu na ďalšie volebné obdobie. V programe konštatujú, že KSČ utvá­ra všestranné podmienky pre rozvoj kultúry Ukrajincov v ČSSR. Vo svojej práci bude vychádzať zo záverov XIV. zjazdu KSČ a zasadaní ŰV KSČ a ÚV KSS. Občanov ukrajinskej národnosti bude i naďalej vychovávať k národnej hrdosti, socialistickému vlastenectvu a proletárskemu internacionalizmu. Najdôležitejšou úlohou zväzu je uplat­ňovať politiku KSČ, riadiť sa straníc­kymi uzneseniami a prostredníctvom rozličných foriem kultúrno-osvetovej práce aktivizovať pracujúcich ukra­jinskej národnosti za ich plnenie. Svo­jou prácou prispeje k utužovaniu pria­teľstva a bratského spolunažívania medzi národmi a národnosťami v ČSSR. Na záver dvojdňovej konferencie schválili delegáti pozdravné' listy ÚV KSČ, ÚV KSS a generálnemu kon­zulátu ŽSSR v Bratislave. Prijali aj protestnú rezolúciu proti zvolí chil­skej reakcie. Hlavným výrobným programom bratislavského závodu Protetika je výroba protéz, korzetov a podporných prístrojov. Vyrábajú tu aj ortopedickú obuv, rehabilitačné sandále, ďalej ochranné rukavice z PVC — teplast, ako aj hliníkové tuby pre farmaceutický priemysel. Na snímke ČSTK Helena Mé­­szárošová pred expedíciou ortopedických sandálov. proletáři všetkých k r aj ř n, s p o j t e SA! Pred návštevou Leonida Brežneva vo Francúzsku ORGÁN ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA ROČNÍK 55. • ČÍSLO 284 A* 50 H ALIEROV Bude to užitočne rokovanie Moskva (ČSTK) — „Alfou a omegou francúzsko-sovietskych vzťa­hov Ich pevným základom jo v súčasnosti deklarácia zásad sovietsko­­francúzskej spolupráce, ktorú podpísali počas historickej návštevy ge­nerálneho tajomníka OV KSSZ Leonida Brežneva vo Francúzsku v ok­tóbri 1971.“ Konštatoval to v novinách Izvestija predseda spoločnosti Francúzsko—ZSSR Guy Desson. seda spoločnosti Francúzsko—ZSSR, „že pravidelná pracovná návšteva Leonida Brežneva vo Francúzsku toh­to roku v decembri odhalí nové ši­roké perspektívy pre obojstranne vý­hodnú francúzsko-sovietsku spoluprá­cu vo všetkých oblastiach.“ „Vo Francúzsku už netreba nikoho vážne presviedčať o nevyhnutr osti všestranného rozvoja stykov a kon­taktov so Sovietskym zväzom,“ napí­sal Guy Desson. O stretnutí, ktoré sa začne na bu­dúci týždeň, Pravda napísala: „V po­sledných rokoch sa sovietsko-fran­­cúzske vzťahy úspešne rozvíjali v mnohých oblastiach. Obe mocnosti, ktoré uskutočňujú tradičnú politiku priateľstva, našli spoločný jazyk v mnohých významných medzinárod­ných otázkach.“ Paríž — Prezident Francúzskej re­publiky i francúzska vláda pripisujú veľký význam upevňovaniu vzťahov medzi Francúzskom a ZSSR, vyhlásil v interview so spravodajcom TASS francúzsky minister hospodárstva a financií Jean-Pierre Fourcade. Tieto vzťahy patria, ako povedal, k stálym prvkom zahraničnej politi­ky, založenej na uvoľňovaní napätia a úsilí o mier. Domnievame sa, že rozvoj francúzsko-sovietskeho pria­teľstva je dôležitým prínosom k uvoľ­ňovaniu medzinárodného napätia a sme radi, že sme na túto cestu vy­kročili ako jedni z prvých. „Vy, sovietski íudia, i my, Francúzi, sme oprávnene hrdí, že hlavné, zá­kladné kamene vzťahov priateľstva a spolupráce, ktoré bolí položené a pre­verené v praxi stykov medzi našimi dvoma krajinami, sú teraz súčasťou pevného základu budovy uvoľňovania napätia a bezpečnosti v Európe,“ na­písal Desson. „Niet pochybností,“ zdôraznil pred- Hostia z Ľubľany do vlasti Bratislava (ČSTK) — Člen Pred­sedníctva OV KSS, vedúci tajomník MV KSS Gejza Šlapka spolu s primá­torom hlavného mesta SSR Bratisla­vy Ladislavom Martinákom prijali v sobotu v reprezentačných miestnos­tiach Primaciálneho paláca oficiálnu družobnú delegáciu juhoslovanského hrdinského mesta — Ľubľany, ktorú viedol predseda mestskej skupštiny Ing. Tone Kovič. Po skončení priateľ­ského stretnutia navštívili hostia kú­pele Piešťany a niektoré rekreačné miesta v okolí Bratislavy. V nedeľu juhoslovanskí hostia odcestovali do vlasti. Pracovníci n. p. Elektráreň Nováky —Zemianske Kostol any podali za posledné dva roky 249 zlepšovacích návrhov, z ktorých sa prialo 151 a realizovalo 119. Hnutie zlepšovateľov je zamerané predovšetkým na šetrenie palivami, na zamedzenie nadmerného oteru ■ strojových súčiastok, na zvýšenie iivotnosti mlynov, na väčšiu bezpečnost pri práci, na šetrenie vodou a podobne. Len za necelé dva roky ušetrili zlepšovatelia v Zemianskych Kostotanoch nášmu národnému hospodárstva takmer tri milióny Kčs. Na zábere (zľavaj: vedúci technik Ladislav Jánoška, ve dúci hydraulického odtroskovania Jozef Mendel a technik údržby Ján Matiaško patria k najlepším zlepšovateľom podniku. Text a snímka Pravda — Ivan Dubovský Ochrana životného prostredia v rezorte priemyslu VZDUCH STÁLE ŤAŽKÝ Najviac trpí Bratislava • Z priemyselných podnikov 19 percent hlavných zdrojov znečistenia produkuje §3 percent všetkých škodlivín S Pomohlo by odsírenie Otázka ochrany životného prostredia sa dostáva na „pretras“ praktic­ky každý deň. Dostala sa do pozornosti straníckych a vládnych orgá­nov, jednotlivých ministerstiev a prostredníctvom nich sa dostáva po­stupne do vedomia zodpovedných hospodárskych pracovníkov v závo­doch a podnikoch. Čisté, zdravé ovzdušie Je len jedna, ale veľmi významná zložka, ktorá je dôležitým kritériom hodnotenia život­ného prostredia v krajine. O tom, že to u nás nie je v tomto smere všetko v poriadku, vari netreba nikoho pre­sviedčať. Ani to, že „najťažší“ vzduch na Slovensku dýchajú obyvatelia hlav­ného mesta Bratislavy, hornej Nitry, horného Pohronia, Považia a Košíc. Rozhodujúce a zaujímavé pre nás je, ako sa bude zabezpečovať ochrana čistoty ovzdušia, a to predovšetkým zo strany priemyselných podnikov, ktoré so zvyšujúcou sa.i výrobou, pri­rodzene, produkujú čoraz viac exha­látov a odpadu. £ Pozornosť h lovným zdrojom znečisťovania V rezorte Ministerstva priemyslu SSR sa na znečisťovaní ovzdušia po­dieľa predovšetkým 31 hlavných zdro­jov produkujúcich exhaláty. Najviac — štrnásť — ich je vo výrobnohospo­­dérskej jednotke Slovchémia, ďalej sú to Slovcepa a Slovakotex, ktoré ich majú po. päť, Slovenská polygrafia tri, Ogako dva a Tatrasklo jeden. Prvora­dú pozornosť pri riešení ochrany ovzdušia v rezorte Ministerstva prie­myslu SSR venujú práve týmto hlav­ným zdrojom. Dôraz sa kladie na tie, ktoré sa nachádzajú v oblastiach s kri­tickým stavom znečistenia ovzdušia, teda predovšetkým v Bratislave, kde je riešenie tohto problému mimoriad­ne naliehavé. Na hornej Nitre, kde je jeden po­­všimnutiahodný znečišťovatel1 n. p. Chemické závody Wilhelma Piecka v Novákoch, môžeme na základe ob­jektívnych informácii povedať, že si­tuácia sa tu bude stále zlepšovať. Od­stránením starých karbitových peci a prechodom na novú technológiu sa rá­ta so znížením celkového množstva exhalátov zo 6403 ton. v roku 1970 na 1836 ton ročpe, ktoré má podnik pro­dukovať v priebehu siedmej päťroč­nice. ® Bratislava má najvážnejšiu situáciá V hlavnom meste Slovenska je si­tuácia oveľa zložitejšia. V Chemic­kých závodoch Juraja Dimitrova sa odstránením výrobni viskôzovej stri­že, sírouhlíka a výroby kyseliny sí­rovej (oleum I a II] znížia ročné úle­ty sírouhlíka v priebehu šiestej päť­ročnice o 1210 ton, sírovodíka o 619 ton a kysličníka siřičitého o 3519 tpň. K ďalšiemu zníženiu by malo dôjsť postupnou hermetizáciou zvlákfíova­­cích strojov vo výrobni yiskézového hodvábu, čím sa predpokladá zníženie pri sírouhlíku o 300 ton a pri síro­vodíka o 128 ton ročne. Žiaľ, i napriek tomu, že so zníže­­ním vypúšťaných exhalátov do ovzdu­šia rátajú takmer vo všetkých pod­nikoch a závodoch, predsa dôjde v bu­dúcich rokoch k celkovému zvýšeniu množstva exhalátov z podnikov re­zortu, a to vinou tých, ktoré sú umiestnené v Bratislave. A to vzhľa­dom na prudký vzrast spotreby vy­­sokosirneho ťažkého výkurovacieho oleja v n. p. Slovnaft, ktorého spaľo­vaním vzniká veľké množstvo kyslič­níka siřičitého. Zabrániť tomu by mohla jedine realizácia odsírovania mazutu, ktorá je však technologicky náročná a investične nákladná. Z to­ho dôvodu, ju zatiaľ nezaradili do ná­vrhu plánu šiestej päťročnice. Znižovanie exhalátov sa bude v ob­lasti závodnej energetiky zabezpečo­vať predovšetkým modernizáciou a re­konštrukciou energetických zariadení z hľadiska optimalizácie spaľovacích procesov a dodatočnou inštaláciou od­lučovacích zariadení. V oblasti tech­nologických postupov zase využíva­ním vhodných surovín, pri ktorých je v technologickom procese vznik exha­látov menší alebo menej škodlivý. Ďa­lej zavádzaním nových technológií a budovaním účinných zariadení slúžia­cich na likvidáciu alebo zamedzenie úniku exhalátov z technologických procesov. V zásade budú uprednostňo­vať realizáciu takých opatrení, ktoré — vzhľadom na vynaložené investič­né prostriedky — prinesú najväčší efekt pre zlepšenie čistoty ovzdušia. (haz) Naša redaktorka na návšteve Domu ČSSP v Bratislave N i a námestí Ľudovíta Štú­ra v Bratislave na du­najskom nábreží stojí trojposchodový dom. Dom, ktorý každý Bratlslavčan po­zná, no nielen on. Cez jeho bránu, ktorá sa nezatvára ani cez voľné dni, neprechádza­jú každodenne len desiatky občanov mesta, ale aj náv­števníci z blízkeho, ďalekého okolia, aj odinakiaľ. Nech sú Trnavčania', Mlchalovčania, Rožňavčania, neobídu tento dom, keď zavítajú do hlavné­ho mesta SSR — Dom Česko­slovensko-sovietskeho priateľ­stva. V jeho výstavných priesto­roch je vždy čo obdivovat. Strieda sa tu výstava za vý­stavou, v kinosále premietajú jeden zaujímavý film za dru­hým, v libresse domu sa mô­že návštevník zoznámiť v mnohých besedách, posede­niach pri samovare so soviet­skymi ľuďmi, oboznámiť sa s ich prácou, rozšiřovat a pre­hlbovať si vedomostí v oblas­ti vedy, techniky, kultúry. Podujatí, ktoré Dom CSSP pre svojich návštevníkov roč­ne usporadúva, by sa dalo vy­měňovat velmi veľa. Pozrime sa len na taký jeden deň, ako bola posledná novembrová so­bota. Výstavné priestory ani v tento deň neosiřeli. Na vý­stave sovietskej literatúry sme predpoludním stretli pio­nierov zo Základnej deväťroč­­nej školy v Devínskej Novej Vsi, zo zédéešky na Thälman­­novej ulici. Výstavu vedecko­­technickej spolupráce ZSSR— ČSSR obdivovali pionierky Moravčíková, Kičínová a ďal­ší ich spolužiaci zo zédeešky na Odborárskej ulici. Zástup­covia SZM pri Bytovom pod­niku 1 na Leškovej ulici si so záujmom prezerali panely Vý­skumného ústavu mechanizá­cie a automatizácie z Nového Mesta nad Váhom. Listujúc v knihe návštev dozvedáme sa o zájazde študentov gymnázia z Partizánskeho, Zvolena, o kolektíve pracovníkov JRD v Hačave, ktorí v rámci Mesia­ca priateľstva navštívili Dom ČSSP, o brigáde socialistickej práce Februárového víťazstva z národného podniku Kablo v Bratislave, BSP Mechanik n. p. Slovnaft, o kolektíve z Drob­neho tovaru a ďalších a ďal­ších ... Veď od otvorenia oboch výstav prešlo ich prie­stormi vyše 30 000 návštevní­kov. Ani popoludní život v prie­storoch domu neustal, naopak, zintenzívnel. Kvíz o sovietskej filmovej tvorbe pre deti a mládež sa tešil veľkej pozor­nosti. Kým sa súťažilo a v premietačke kinpoperatér pri­pravoval kotúče filmu Krásna Varvara, dostali sme sa úzky­mi schodmi vinúcimi sa pod strechou, do ríše ticha. Police, regály oddola nahor napratané knihami. Ocitli sme sa v knižnici Domu ČSSP. Vy­še 11000 titulov, informač­ných prameňov, okolo 1500 gramoplatní, troch stovák ti­tulov periodík ukrýva toto podkrovie. Ukrýva, ale nie pred Čitateľmi. Práve naopak. Okrem utorka 6-krát v týždni ponúka svojim návštevníkom, nevynímajúc sobotu i nedeľu, svoje služby. Knižnica, jediná svojho dru­hu nielen na Slovensku, ale i v ČSSR, nedávno oslávila 10 rokov svojho trvania. Plní funkciu knižnice ruskej a so­vietskej literatúry, funkciu informačného strediska ZSSR a bude plnit i funkciu o Metodického strediska pre prácu s ruskou a sovietskou literatúrou. Kto sem chodí najčastejšie? Nuž predovšet­kým mládež. „Pri príležitosti 10. výročia vzniku sme pripravili čitateľ­ský prieskum,“ hovorí vedúca knižnice Oľga Hricáková. „Ukázal, že motívom zápisu väčšiny čitateľov do knižnice boli študijné záujmy a záujem o sovietsku literatúru v origi­náli. Čo nás zaráža, že pre­kvapujúce nízke percento či­tateľov uvádza, že knižnicu im odporúčala škola. Len 2,7 percenta.“ No napriek tomu, dozvedá­me sa, s niektorými školami veľmi dobre spolupracujú. Ako napríklad s Gymnáziom na Tomášikovej ulici, na Bor­skej, Makarenkovej,, s Gymná­ziom pre pracujúcich. Uspora­dúvajú s nimi besedy o kni­hách, prehrávky gramoplatní a ďalšie spoločenské akcie. „Dá sa tu v pokoji posedieť. Nájsť si, knihu, ktorú potre­bujem,“ povedal nám stály či­tateľ Dušan Bili. Široká pale­ta titulov, slovníkov, krásnej literatúry, encyklopédii, de­jín, fonetiky, gramatiky spi­sovnej ■ ruštiny, publikácií o '■klasikoch marxizmu-lentntz­­mu, o osvete, športe a predo­všetkým o hudbe, to všetko pod jednou strechou je zdro­jom rýchlej informácie, ktorú pri svojej práci ruštinára na bratislavskom konzervatóriu využíva on i jeho žiaci, ktorí sú tu častými návštevníkmi i na besedách o hudbe národov Sovietskeho zväzu na hudob­ných medailónikoch. Každý, koho sa opýtame na prácu knižnice, hovorí o nej len v najlepšom, jediné, čo by jej rpohli vyčítať, je nedosta­tok priestorov, ale hádam t tento rokmi narastajúci problém sa podarí vyriešit. Na sychravé jesenné no­vembrové popoludnie padá tma. Okná Domu ČSSP ešte svietia dlho do noci... J. DROBOVÄ OTVORENÁ BRÁNA ZÍr Na návštevu do Indie Praha (ČSTK) — Predseda vlády Československej socialistickej repub­liky Lubomír Štrougal odletel v nede­ľu z Prahy na oficiálnu priateľskú návštevu Indickej republiky, ktorá sa uskutočňuje na srdečné pozvanie predsedníčky vlády Indickej republi­ky Indíry Gándhíovej. Členmi sprievo­du predsedu federálnej vlády sú mi­nister zahraničného obchodu ČSSR A. Barčák, minister všeobecného strojár­stva ČSSR P. Bahyl a ďalší českoslo­venskí činitelia. Na ruzynskom letisku sa s predsedom vlády ČSSR pred od­letom do Indie rozlúčili podpredsedo­via federálnej vlády }. Gregor, F. Ha­­mouz, V. Hůla, K. Laco a }. Zahrad­ník, minister zahraničných vecí B. Chňoupek a ďalší predstavitelia. Na odlete bol prítomný aj veľvyslanec Indickej republiky v ČSSR Vénkata Siddharthačarrí a veľvyslanec ZSSR v ČSSR V. V. Mackevič. Počas letu nad územím ZSSR odo­slal Ľubomír Štrougal pozdravný te­legram predsedovi Rady ministrov ZSSR Alexejovi Kosyginovi. Cestou sa zastavil v sovietskom Taškente. Na taškentskom letisku ho privítal pred­seda Rady ministrov Uzbeckej SSR Narmachonmadi Chudajberdyjev. Odlet delegácie Praha (ČSTK) — Na tretej všezvä­­zovej konferencii Zväzu sovietskych spoločností pre priateľstvo a kultúr­ne styky so zahraničím pri príležitos­ti 50. výročia jeho založenia sa zú­častní delegácia GV ZČSSP, vedená je­ho predsedom V. Dávidom, podpred­sedom Federálneho zhromaždenia ČSSR, ktorá v nedeľu odletela z Pra­hy do Moskvy. Delegácia sa ďalej zú­častní na otvorení Klubu sovietsko­­československého priateľstva pri Fa­kulte medzinárodných vzťahov Mos­kovskej štátnej univerzity a stretne sa s aktívom Spoločnosti sovietsko­­československého priateľstva moskov­ského závodu Dynamo na zhromažde­ní venovanom Mesiacu českosloven^ sko-sovietskeho priateľstva. S delegá­ciou sa na ruzynskom letisku rozlú­čil ústredný tajomník ÜV ZČSSP A. Kroužil,s radca-vyslanec veľvyslanec­tva ZSSR v ČSSR V. N. Beleckij a predstavitelia Federálneho zhromaž­denia ČSSR. Ocenenie skončenej výstavy Bratislava (ČSTK) — V Bratisla­ve sa včera skončila medzinárodná výstava bižutérie Bratislava 74 — Premeny, ktorá bola reinštaláciou tohtoročnej expozície Jablonec 74. Za dva týždne jej trvania si ju prezrelo vyše 4D tisíc návštevníkov. Umeleckú úroveň výstavy, estetický cit, zruč­nosť a fantáziu desiatok tisíc výrob­cov bižutérie z ČSSR i zahraničia ocenili členovia Predsedníctva OV KSČ — prvý tajomník OV KSS J. Le­­nárt a predseda vlády SSR P. Cnlotka, ďalej podpredseda vlády ČSSR ]. Gre­gor, podpredseda vlády SSR ). Hanus a ďalší. Prišli si ju prezrieť aj pred­stavitelia bratislavských konzulár­nych úradov i hostia z MĽR, NDR, PĽR, ZSSR a Kuby. KRONIKA SOlil ZA SL 0B 000 SOBOTA 2. XII. 1944 - Otok ľavého krídla 1. gardo­vej armády a 18. armády pokračo­val. V ranných hodinách jednotky 15. ženijnej útočnej brigády a 30. streleckej divízie na ľavom krídle 11. streleckého zboru oslobodili mesto Sečovce. Sovietske jednotky pokračovali ďalej v útoku na zá­pad k Slánskému pohoriu. - Sovietske jednotky oslobodili v okrese Trebišov 13 obcí. - Vojská 3. ukrajinského frontu oslobodili ďalšie mestá a obce v Maďarsku. Priblížili sa k mestám Miskolc a Bükkszék. - V Maďarsku sa utvoril Ma­ďarský národný front nezávislosti. - Napriek zúrivým útokom trest­ných nemeckých jednotiek mnohé partizánske skupiny si už vytvorili podmienky na zimný pobyt a ope­račnú činnosť v slovenských ho­rách. -pa- f

Next