Pravda, marec 1975 (LVI/51-75)

1975-03-01 / No. 51

* SOBOTA 1. MARCA 1975 „Svätá aliancia” nepriateľov európskej bezpečnosti REÁLNE PODMIENKY PRE ROZIIOI SPOLUPRÁCE Moskva (ČSTK) — Predseda sovietskeho výboru pre európsku bez pečnosť a spoluprácu Alexej Šitikov zdôraznil, že treba „čo najrých­lejšie skončiť druhú etapu celoeurópskej konferencie, usporiadať zá­verečnú etapu na najvyššej úrovni a zabezpečiť ďalšie rozvíjanie a prehlbovanie výsledkov konferencie“. Ätwcej Šitikov, predseda Sovietu zvä­zu, Jednej z komôr Najvyššieho so­vietu ZSSR, vyhlásil novinárom, že „skončenie konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe otvorí novú kapitolu v dejinách nášho svetadielu. Ale i tie najlepšie uznesenia môžu zostať na papieri, ak sa im nedá kon­krétna, hmotná náplň. Na to je po­trebné aktívne a húževnaté úsilie vlád i verejnosti Bez toho, že by sme znižovali význam medzištátnych zmlúv a dohôd, možno povedať, že sú účinnejšie, ak ich aktívne prebojúva široká verejnosť“. Alexej Šitikov sa zmienil o intrigách odporcov bezpeč­nosti v Európe. Dnes sa utvorila „svätá aliancia“ nepriateľov európ­skej bezpečností, od zúrivého ba­vorského ultrapravičiará a revae­­šistu Straussa cez zaprisahaného nepriateľa Sovietskeho zväzu ge­nerálneho tajomníka NATO Lunsa a sionistického senátora Jacksona až po pekinských maoistov, ktorí sú proti uvoľňovaniu napätia v Európe. Všetky tieto a podobné sily uskutoč­ňujú aktívnu podvratnú činnosť proti mieru a zmierňovaniu napätia a sú za posilnenie NATO a imperialistic­kej západnej Európy, ktorá je pod nadvládou monopolov. V Európe sa však utvorili reálne podmienky pre rozvoj sppiupráce a dobrých sused­ských vzťahov medzi krajinami, zdô­raznil: Šitikov. Verejnosť je odhodla­ná prispieť k politickému i vojenské­mu uvoľneniu, lebo len rozvíjaním všetkých foriem spolupráce možno zo zmierňovania napätia urobiť ne­zvratný proces. Najvyššia nezamestnanosť v posledných 40 rokoch KRÍZA NEPOĽAVUJE Ženeva (ČSTK) — Vo vyspelých .kapitalistických štátoch bola vlani najvyššia nezamestnanosť v posledných £0 rokoch. Uvádza sa to v ofi­ciálnej správe Medzinárodnej organizácie práce vydanej v Ženeve. Podľa údajov MOP prekročil počet nezamestnaných v USA 6 miliónov. Počet osôb bez práce napr. v Dánsku vzrástol za minulý rok na štvor­násobok, v NSR a Austrálii sa zdvojnásobil a vo Francúzsku, Holand­sku, Grécku, Izraeli a v ďalších štátoch sa zvýšil najmenej o 40 per­cent. Správa konštatuje, že značnú časť nezamestnaných tvoria ženy a mladí ľudia do 24 rokov. B o n n — Neprestajne rastúca neza­mestnanosť v Nemeckej spolkovej re­publike postihuje obzvlášť ťažko mla­dých ľudí v západonemeekom prie­myselnom centre Porúrí. Nezamest­nanosť mladých ša tam v priemere pohybuje medzi 16 až 17 percentami. Pre tisíce mladých ľudí nastáva úplne bezvýchodisková situácia po skončení školskej dochádzky. Jasne to vyplýva z informácií mestských správ porúr­­skych miest. V Bochume sa o 113 uč­ňovských miest, ktoré má mesto k dis­pozícii, uchádzalo läOO záujemcov, viac ako 13 na jedno miesto, v Esse­ne bolo pre 1500 mladých len 120 miest. Podobné čísla hlásia aj ostatné veľké mestá v Porúrí. Dovedna neza­městnanost v Porúrí prevyšuje 5 per­­(Pokračovanie na 7. str.) Nezanedbateľná sila mierového hnutia AKTÍVNE ZAMIER V Bratislave sa dnes schádza celoslovenská konferencia mierového hnutia, ktoré nedávno oslávilo 25. výročie svojho vzniku a činorodej práce. Pri tejto príležitostí sme požiadali predsedu Slovenskej miero­vej rady, riaditeľa Ústavu expe -imentélnej onkológie Slovenskej aka­démie vied proí. MUDr. Viliama Thurzu, DrSc., aby nám odpovedal na niekoľko otázok. 9 Súdruh profesor, zdá sa, že nie vždy doceňujú niektorí ľu­dia postavenie a možnosti mie­rového hnutia v celkovom úsilí za upevnenie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Čo o tom súdite a v čom vidíte zmysel mierového hnutia? Nazdávam sa, že autorita, akú si zís­kalo mierové hnutie na svete, o čom svedčia napríklad styky Svetovej ra­dy mieru s rozličnými medzinárodný­mi organizáciami, vrátane kontaktov s generálnym tajomníkom OSN a or­gánmi Spojených národov, hneď vy­vracia pochybovačné a podceňujúce názory. Áno, mnohí občania si .mys­leli, že mierové hnutie, ktoré nikde nie je vládnou organizáciou alebo ustanovizňou, len propaguje pekné myšlienky, a to je všetko. Nie je to pravda. Keď sa napríklad pozrieme na vývoj v posledných piatich ro­koch, na vývoj realizovania myšlien ky zvolať konferenciu o bezpečnosti a spolupráci v Európe — zrodenej z iniciatívy Sovietskeho zväzu a so­cialistických štátov — vidíme, že veľmi konzervatívne vlády chtiac ,8i nechtiac na ňu pristúpili a dnes už súhlasia s rýchlym zakončením kon­ferencie na najvyššej úrovni do kon­ca prvého polroku, je to nesporne áj výsledok veľkého tlaku verejnej mienky, najmä v západnej ' Európe, ovplyvnenej mierovým hnutím, tlaku, M. Jakeš v Kladne Kladno (ČSTK) - Predseda ÜKRK KSČ M. Jakeš sa včera zúčastnil na februárovej členskej schôdzi ZO KSČ na Okresnej poľnohospodárskej sprá­ve v Kladne. Schôdza prerokovala v duchu požiadaviek novembrového zasadania O V KSČ úlohy komunistov OPS pri zabezpečovaní rozvoja poľ­nohospodárskej výroby, úrovne jej riadenia a zvyšovania efektívnosti. Žiadosť únoscov * Západný Berlín (ČSTK) — Únoscovia predsedu západoberlinskej organizácie kresíanskodemokratickej únie (CDU) Petra Lorenza žiadajú prepustenie šiestich osôb odsúdených v súvislosti s rôznymi demonštrácia­mi a s atentátom na predsedu zápa­­doberlínskeho súdu von Drenkmén­­na. Únoscovia dávajú na splnenie po­žiadavky 72 hodín. K únosu sa pri­hlásila skupina Hnutie 2. júna. Toho dňa pred ôsmimi rokmi zastrelila zá­­padoberlínska polícia pri demonštrá­cii študenta Benna Ohnesorga. ktorý nemohli nebrať do úvahy rea­listicky uvažujúci politici. 9 Mierové hnutie u nás nie ie zrejme izolované od týchto tendencií, od širokej aktivity mierových síl vo svete. Československé mierové hnutie, a te­da äj tu na Slovensku, je súčasťou mohutného mierového prúdu repre­zentovaného Svetovou radou mieru. Rozvíjame pritom styky s mierovými hnutiami aj mimo nej a vychádzame z toho, že dialógom, porovnávacou metódou môžeme veľa urobiť pre vec mieru v približovaní a zjednocovaní citov a myslí ľudí a organizácií opie­­(Pokračovanie na 2. str.) PRAVDA ORGAN ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA ROČlNllK 56. A ČÍSLO 51 A* 50 HALIEROV Hnutie stotisíckárov v n. p. Slovakofarma Hlohovec prinieslo vlani nášmu národnému hospodárstvu úsporu takmer 5 miliónov Kčs. K najlepším stotisíckárom v podniku patria Ing. Ján Morvic, Ing. Edo Škubla, Ing. Pa­vol Tomiéin, Ing. Jozef Smorádek, Ing. Dezider Tomkuljak a Ing. Jozef Gése, ktorí v spolupráci s Ing. Jozefom Šaušom (na zábere vpravo) ušetrili vlani vyše dvoch a pol milióna Kčs. Vynikajúce výsledky dosiahol aj Ing. Miloslav Gablech (na zábere vľavo), ktorý súhrnom zlepšení vo výrobe vitamínov dosiahol úsporu vyše milió-na Kčs. Snímka Pravda — Ivan Dubovský proletAri všetkých k r a i í n, s p o jt e s a ! Minister zahraničných vecí NDR 0. Fischer odcestoval z ÜSSR SRDEČNÁ ATMOSFÉRA V2AJ0MNEI DflVERY Bratislava {ČSTK) — Minister »hraničných vecí NDR O. F i. scher, ktorý bol na priateľskej oficiálnej návšteve v ČSSR, si včera v Bratislave na Slavine uctil pamiatku sovietskych hrdinov polože­ním venca z červených kvetov. Na pietnom akte sa zúčastnil podpred­seda vlády SSR J. Hanus, minister vnútra SSR Š. Lazar, primátor hlav­ného mesta SSR L. Martinék a ďalší. Prítomný bol generálny konzul NDR v Bratislave F. Pokiser a konzul ge­nerálneho konzulátu ZSSR v Bratisla­ve J. L. Asaturov. Vzácny hosť si potom prezrel pamä­tihodnosti a novú výstavbu Bratisla­vy a oboznámil sa s rozvojom Sloven­ska na jubilejnej výstave k výročiu Februára na Bratislavskom hrade. Ministra O. Fischera potom prijal podpredseda SNR J. Štencl. Hosťa sprevádzal minister zahraničných ve­cí GSSR B. Chňoupek a veľvyslanci oboch krajín R. Dvořák a G. König. Súdruh Štencl srdečne privítal hos­ťa ako predstaviteľa krajiny, s ktorou nás spájajú spoločné ciele pri vý­stavbe socializmu. Minister NDR po­ďakoval za vrelé a srdečné prijatie a hovoril o svojich dojmoch z náv­števy. Podpredseda SNR informoval hosťa o výsledkoch socialistického rozvoja Slovenska. Minister O. Fischer tým skončil svoj pobyt v ČSSR. Na bratislavskom le­tisku sa; s ním rozlúčil minister B. Chňoupek a veľvyslanci oboch krajín. Ministra zahraničných veci NDR při­šlé! na letisko odprevadiť člen Pred­sedníctva a tajomník ÚV KSS J. Janík, generálny konzul NDR s vedúcimi ďal­ších konzulárnych úradov v Bratisla­ve a ďalší predstavitelia. Pred odletom povedal minister O. Fischer o svojich dojmoch z návštevy v ČSSR, že vo vzájomných rozhovo­roch venovali pozornosť rozvoju spo­lupráce medzi NDR a ČSSR vo všet­kých oblastiach, ako aj niektorým ak­tuálnym otázkam súčasnej medziná­rodnej situácie. V tejto súvislosti po­ukázal na úsilie socialistických kra­jín o neustále zmierňovanie medziná­rodného napätia. Pripomenul, že po­čas svojho terajšieho pobytu v hlav­nom meste SSR, ktoré navštívil už viackrát, mal možnosť porovnávať, aký prudký rozmach v ňom nastal v po­sledných rokoch. Krátko pred 15. hodinou odletelo mimoriadne lietadlo so vzácnym hos­ťom na palube z Bratislavy do Sofie. ■ KOMUNIKÉ O NÁVŠTEVE MINISTRA ZAHRAINlCNÝCH VECI NOR O. FISCHERA V ČSSR Na pozvanie ministra zahraničných vecí ČSSR B. Ghňoupka bol od 26. do 28. februára 1975 v ČSSR na oficiál­nej priateľskej návšteve minister za­hraničných veci NDR O. Fischer. Po­čas jeho pobytu v Prahe ho prijal generálny tajomník ÚV KSČ G. Husák a člen Predsedníctva a tajomník ŰV KSČ V. Bil'ak. V Bratislave O. Fische­ra prijal člen Predsedníctva ÜV KSČ a prvý tajomník ÜV KSS J. Lenőrt, člen Predsedníctva ÚV KSČ a predseda vlády SSR P. Colotka a v zastúpení predsedu SNR jej podpredseda j. Štencl. Obaja ministri rokovali o rozvoji vzájomných vzťahov a vymenili si ná­zory na dôležité medzinárodné otáz­ky. S velkým uspokojením konštato­vali, že sa všestranne rozvíja bratská spolupráca medzi oboma štátmi v lí­nii uznesení XIV. zjazdu KSČ a VIII. zjazdu SED. Novými významnými im­pulzmi na jej prehĺbenie a rozšírenie sa stali závery z rokovaní straníckych a vládnych delegácii ČSSR a NDR na čele s generálnym tajomníkom ÜV KSČ G. Husákom a prvým tajomníkom ŰV SED E. Honeckerom v októbri 1974 v Prahe. Spoločným úsilím Iudu oboch krajín sa úspešne uvádzajú do Života. Obidve strany sa informovali o roz­siahlych prípravách na oslavy 30. vý­ročia oslobodenia Československa, ako aj 30. výročia oslobodenia nemecké­ho Iudu od fašizmu slávnou Soviet­skou armádou. Vyjadrili pevné od­hodlanie svojich štátov i naďalej vše­stranne posilňovať bratské zväzky so ZSSR a s ďalšími štátmi socialistické­ho spoločenstva. Aktívnou realizáciou spoločnej koordinovanej zahraničnej politiky členských štátov Varšavskej zmluvy budú prispievať k tomu, aby sa účelne dovŕšil proces pozitívnych zmien na svete a aby sa uvoľnenie medzinárodného napätia stalo trvalé (Pokračovanie na 2. str.J Zvolali zasadanie Federálneho zhromaždenia Praha (ČSTK) — Predseda fede­rálnej vlády L. Strougal oznámil v zastúpení prezidenta republiky svo­jím listom Predsedníctvu FZ ČSSR, že podľa článku 61 ústavného záko­na o čs. federácii zvoláva dňom 1. marca 1975 Federálne zhromaždenie na jarné zasadanie. Rozlúčkové návštevy M. M. Dejeva Bratislava (ČSTK) — Podpred­seda SNR Ján Stenči prijal včera v Bratislave za prítonftiosti podpred­sedov SNR S. Fábryho a J. Gajdošíka generálneho konzula ZSSR v Brati­slave M. M. Dejeva pri príležitosti ukončenia jeho pôsobenia v ČSSR. V srdečnej rozlúčkovej besede sú­druh J. Stenči ocenil osobný prínos M. M. Dejeva pre upevňovanie a pre­hlbovanie bratských vzťahov medzi ČSSR a ZSSR a úprimne mu poďako­val za jeho pomoc a spoluprácu. Sú­druh Dejev sa včera rozlúčil aj s ve­dúcimi pracovníkmi Kancelárie SNR a Oradu vlády SSR. Generálny tajomník KS Španielska v Belehrade Belehrad (ČSTK) — Predseda Zväzu komunistov Juhoslávie Josip Broz Tito prijal včera v Belehrade generálneho tajomníka Komunistickej strany Španielska Santiaga Carilla. Na ich priateľskom rozhovore sa zú­častnil aj tajomník Výkonného výbo­ru Predsedníctva Ústredného výboru ZKJ Stane Dolanc. V osobitnom roz­hovore so Stanom Doiancom, na kto­rom sa zúčastnil aj tajomník Výkon­ného výboru Predsedníctva Ústredné­ho výboru ZKJ Alexander Griičkov', vyjadrili účastníci uspokojenie nad úspešným rozvojom spolupráce medzi ZKJ a KS Španielska. Vymenili si aj názory v záležitostiach týkajúcich sa medzinárodnej činnosti oboch strán a medzinárodného komunistického a robotníckeho hnutia. Nad výsledkami februárových členských schôdzí ZO KSS Rastie realizačná schopnosf strany Prehlbuje sa vedúca úloha strany # Komunisti odhaľujú rezervy a prijímajú záväzky ® Viac pozornosti zvyšovaniu úrovne straníckej práce Členské schôdze strany, na ktorých komunisti hodnotia výsledky svo­jej celoročnej práce a na základe záverov novembrového zasadnutia ÜV KSČ a januárového zasadnutia UV KSS si vytyčujú nové úlohy, sú v plnom prúde. Do 24. februára prebehli členské schôdze vo vyše 40 percentách základných organizácií strany a v týchto dňoch sa už číslo blíži k 50 percentám. Priemerná účasť na schôdzach sa pohy­buje okolo 92 percent a takmer 33 percent zúčastnených vystúpilo v diskusii. Zvýšená politická i metodická po­moc krajských a okresných výborov strany sa pozitívne odráža na dobrej, úrovni a priebehu schôdzí. Správy vystihujú zámery činnosti, poukazujú na nedostatky, komunisti berú na zodpovednosť jednotlivcov. Doterajšie výsledky z rokovaní potvrdzujú, že i keď na programe sú v prvom rade otázky hospodárskej politiky strany a riadiacej práce, veľa pozornosti ve­nujú aj vnútrostraníckej problemati­ke a ideologickej práci. Neustále sa prehlbuje vedúca úloha strany a pod­statne sa zlepšuje realizačná schop nosf základných organizácií. * ZVÝŠIŤ ÚROVEŇ STRANÍCKEJ PRÄCE I keď konečným cieľom úsilia ko­munistov sú hospodárske výsledky na pracoviskách, zvyšovanie životnej úrovne ľudu, nemožno obchádzať ideo­logickú prácu strany, neustále zvyšo­vanie úrovne vnútrostraníckej práce. Bez .zvyšovania politickej uvedomeios ti pracujúcich by sme ťažko zvládli náročné hospodárske úlohy. V nie­ktorých organizáciách ši to zatiaľ ne­dostatočne uvedomujú. Takéto poznat­ky majú aj v mestskej straníckej or­ganizácii v Bratislave. Kým v ekono­mickej oblasti prejavujú komunisti značnú aktivitu, prijímajú konkrétne opatrenia, socialistické záväzky, v ob­lasti straníckej práce, v boji proti spoločenským neduhom sa neprejavu­je taký jednoznačný pristúp. Preto v tomto smere robil mestský výbor strany v niektorých organizáciách opatrenia. V prevažnej väčšine organizácií sú však tieto dve oblasti v rovnováhe. V ZO KSS v závode ČSAD v Bratislave na februárovej členskej schôdzi ve­novali veľkú pozornosť ideovému a početnému rastu členskej základne. Dosiahli dobré výsledky v prijímaní kandidátov, pretože sa im po celý rok systematicky venujú. Na februárovej členskej schôdzi ZO KSS číslo 2 v Po­važských strojárňach v , Považskej Bystrici prijali sedem kandidátov za členov strany, v DO KSS Palín v okre­se Michalovce prijali vlani 17 kandi­dátov. Je to dohrá vizitka práce vý­borov ZO i DO KSS. V ZO KSS číslo jedna v n. p. Považ­ské chemické závody v Žiline kritic­ky hodnotili úroveň straníckeho vzde­lávania i účasť komunistov na ško­lení. Kritiku adresovali aj CZV KSS, ktorý nerešpektoval odporúčanie vý­boru ZO KSS a dvoch členov už po druhý raz zaradil na tie isté pred­nášky. ★ HĽADAJÚ REZERVY, PRIJÍMAJÚ ZÁVÄZKY Vcelku možno konštatovať, že hlav­ným úsilím členských schôdzí je prí­prava nielen na úspešné plnenie ná­rodohospodárskych plánov v roku 1975, ale aj ich prekračovanie a pri­tom šetrenie materiálom, surovinami a energiop. V týchto intenciách prijíma­jú celé kolektívy poď vedením komu­nistov aj hodnotné socialistické zá­väzky. Komunisti ZO KSS v JRD Tvr­­došín v okrese Dolný Kubín vyzvali na členskej schôdzi všetky JRD na Orave, aby šetrili pohonnými hmota­mi, aby im ušetrené hmoty stačili na vykonanie jesennej orby v novoza­ložených JRD. Členovia ZO KSS v Štátnej mincovni v Kremnici boli iniciátormi záväzku, že podnik úlohy hospodárskeho plánu na rok 1975 pre­výši o 1,6 percenta. Hádam sa nenájde členská schôdza,­­kde by komunisti v duchu novembro­vého zasadnutia OV KSČ nerozvíjali pracovnú iniciatívu, neprijali závä. zok. Na mnohých, najmä vo výrob­ných organizáciách však pri hľadaní rezerv kriticky poukazujú aj na ne­dostatky najmä v prísune materiálu a surovín čo spôsobuje nerovnoměr­nost v plnení plánu i časté zmeny vo výrobe a má negatívny vplyv na zvyšovanie produktivity práce. Na začiatku mesiaca bývajú preto veľká prestoje a na kanci sa zasa šturmuje a pracuje v nadčase. Na ilustráciu jeden príklad z JAS-u v Bardejove. Pracovne prestoje tu ročne dosahujú až 450 000 hodín a pritom nadčasy za to isté obdobie tvoria 447 000 hodfn. Takto by bolo možné pokračovať ďa­lej. Komunisti na februárových schô. dzach strany to však chytili za správ­ny koniec, pochopili význam záverov novembrového zasadnutia ÚV KSČ a odhaľujú rezervy nielen v politickej práci, ale aj vo výrobe a v riadiacom procese. (md) floveku sa z času na čas žiada zahľadieť sa (j, naspät a zamysliei sa nad splnenými i ne­splnenými plánmi a veru aj nad sebou. Nevdojak objavuje v sebe aj okolo seba ľudí všelijakých odtieňov. Niekomu možno povedať človek bez rozpakov, no niekoho ťažko čo aj ľudsky osloviť. A niekto nie je ani dobrým tie­ňom človeka. Napriek všetkému život ide do­predu, každé dnes má svoje zajtra a človek je čoraz dokonalejší, múdrejší, mocnejší a krajší aj \vojimi povahovými črtami. Ale jestvujú na svete aj sily,,čo už dávno stratili vieru v člo-' veka a šíria .okolo seba len pesimizmus. Neve­ria: v možnosti ľudského pokroku. Áno, sú brz­dy pokroku, aj ťažké prekážky vývoja, ale pred sa vravíme, že nebolo ešte noci, aby po nej ráno neprišlo. Nemecký filozof Karl Jaspers krátko pred svojou smrťou vyhlásil, že neverí v človeka a že by spolu s Kantom rád zvolal: „Stvorený je z takého krivého stromu, že sa z neho nič rov­né nedá vytvoriť.“ Utrpenie, strach, krutosť, beznádej a nevraživé nepriateľstvo považuje Jaspers za základ a podstatu ľudskej existen­cie, čo sú typické mentálne stavy obdobia úpadku a rozkladu spoločenského poriadku, keď sa aj filozofom mení život človeka na prach a zmar. Pravda, treba přiznat, že aj u nás sú, ešte jedhotlivci, ktorých obsahom žitia je deštruk­cia, smútok a úpadok, ale vývoj určujú milió­ny a o osude ľudstva rozhodujú iba pozitívne činy. Čím sa vôbec meria hodnota človeka? Tým, že má niekto auto, blahobytne býva, či módne sa oblieka? Alebo tým, že chodí do divadla, čí­ta knihy, navštevuje koncerty, má encyklope­dické vedomosti a nosí so sebou vreckové vy­danie Aristotela? Ärio, aj tým je človek veľký. Afe človek kultúrne vyspelý je aj čestný, sta­točný, priamy, žičlivý, húževnatý, smelý, je aj mravne, eticky a nielen esteticky vyspelý. Má vyvinutý zmysel pre cit, spravod.livost, pravdu, ľudskú dôstojnosť a spolužitie. Dostojevský po­vedal, že kto nemá peniaze, je chudobný, kto nemá priateľov, je chudobnejší, ale kto nemá srdce, je najchudobnejší. Človek kultúrny si po­čína ako živá bunka v ľudskom tele. Bunka žije v organizme a pre organizmus, Dáva mu celú svoju energiu a berie si z neho silu pre svoj život... . . ' Uvažujúc o človeku, vynárajú sa pred nami aj ďalšie otázky: odkiaľ sme prišli, kam. sme dospeli, čím sme, kam smerujeme? Čo je vôbec človek, aká je jeho pravda, aké sú v ňom pro­tirečenia, aké sú jeho možnosti, nádeje, hrani­ce jeho síl, jeho veľkosť a neúspechy? Odpove­de majú vždy minimálne dva rozmery: sú plné optimizmu, alebo naopak, plné beznádeje. My, komunisti, v človeka veríme, sme ponajprv realisti, a preto vravíme: človek je bytost síce protirečivá, ale aj bytost rozumná a praktická, schopná svojou cieľavedomou činnostou meniť svet k lepšiemu. Nielen búra, ale aj, tvorí. Sám veľa nezmôže. Príroda ho stvorila ako tvora spoločenského. Uvoľnila mu krídla — ruky a rozum — aby dvíhal svet a seba k výšinám: Spoločnosť mu pritom dáva k dispozícii výdo­bytky celého ľudstva, múdrost predchádzajú­cich generácií. Žijú však aj medzi nami egoisti, ktorí o spo­ločenských vzťahoch neradi počúvajú. Darmo si však namýšľajú, že sa im celkom podarí z ba vif sp spoločenského života tým, že sa utiahnu ďo kamenného bungalova či do veže zo slono­vej kosti. Aj Robinson, čo ako sám, zostával na svojom ostrove v neustálom styku s ľuďmi prostredníctvom výrobkov, ktoré si po strosko­taní zachránil a bez ktorých by svoju samotu neprežil. Udržiavali ho v civilizácii a teda aj v spoločnosti. Človek bez človeka nie je člove­kom. Kipling zaujímavo opisuje život hájnika, ktorý žil v Indii v osamotenom dome uprostred lesa. Každý večer pred jedlom si obliekal čier­ne šaty, „aby v tej samote nestratil úctu k se­be samému“. Socializmus umožňuje rozvoj všetkých členov spoločnosti, pričom zároveň otvára perspektí-vy každého jednotlivca. Za kapitalizmu tak ne­bývalo. „Starší ľudia vedia, ako vtedy žil ro­botník i mnohí ľudia z radov inteligencie, aká bola bieda drobného roľníka na dedine, aký bol pracujúci človek bezmocný proti všemocnej oligarchickej vrstve“ — povedal pred časom ge­nerálny tajomník našej strany súdruh Gustáv Husák na aktíve v Pardubiciach a zdôraznil, že za socializmu, keď človek „robí svoju prácu ako uvedomelý občan socialistického štátu, keď chápe, že tým prispieva k rozvoju spoločnosti, potom nech robí kdekoľvek, jeho cena je pre spoločnosť i pre každého z nás vysoká.“ človek sa naozaj mení a jeho cena narastá od ľudských prvopočiatkov. Človek kozmickej éry nie je taký ako človek poštových dostavní­kov a plynových lámp. A menia sa aj existen­čné podmienky. Vďaka socializmu vždy na je­ho prospech. Premena človeka sa však nedeje automatic­ky a nejde krok za krokom so zmenami vo vý­ PRIHOVOR robe. Tento vztah nie je taký priamo úmerný, ako sa voľakedy vulgárne vykladalo. Ešte je dosf výkričníkov, aj zlého spolužitia i tyranov, rozkrádačov a lenivcov. Niektorí terorizujú svo­je rodiny, deti, susedov priamo, iní vháňajú blížneho do nešiastia, ale nie fyzickou silou a nedajú mu ani arzén. Robia čosi horšie; dusia ho morálne, starajú sa, aby iní nemali nikdy pokoja. Sú to násilia bez viditeľných dôkazov, bez rán. Za ich zločinmi stoja takí dragúni, ako je nenávist, závist, lakomstvo, klebeta a uzur­­pátorstvo. Záujem jednotlivca sa nezhoduje so záujmom všeobecným sám od seba a dobrovoľne. Láska k ľudstvu sa získava aj výchovou. Socializmus vynakladá veľa prostriedkov, aby vytvoril so­ciálne a ekonomické podmienky, v ktorých ne­bude človek človeku vlkom, ale človek- človeku človekom. Nejaký daný, hotový socialistický človek však samozrejme neexistuje. Už sme sa našťastie zbavili predstáv o dokonale vymode­lovaných socialistických bytostiach tým, že skončíme päťročnicu. Aj náš človek ešte trpí na egocentrizmus, hoci ho nedláoi ani životná núdza ani útlak. Prichodí sa nám oslobodiť od I predsudkov o automatickom prerode človeka á ľudí trpezlivo vychovávat, stvárňovat, potrápit sa nad človekom ako sochár, čo v potu tvári kreše svoj model z tvrdého kameňa. Ideál ho­tového človeka je stvoriteľská vízia z biblie, vytvorenie Adama z hliny raz a na všetky ča­sy, so všetkými jeho dobrými a zlými vlastnos­ťami. Priemerný vek človeka v našej vlasti je oko­lo sedemdesiat rokov, čo je asi dvadsatpättisíc­­pätstopäídesiat dní. Je to dost, aj málo. Čas pritom priam cvála a človeku nemôže byt ľaho­stajné, ako ho prežije, aká na neho zostane spomienka. Múdra, cieľavedomá socialistická politika utvára človeku veľký priestor. Veľa závisí predovšetkým od neho, aké šťastie si ukuje, čo na tomto svete vykoná. NA ĽUDSKÚ NÔTU JÄN PODHRADSKÝ Rokovala IÍKRK KSS Bratislava (ČSTK) — V Bratislava včera zasadala Ústredná kontrolná a revízna komisia KSS. Pozornosť sústre­dila na prerokovanie výsledkov kon­troly, prístupu vedúcich pracovníkov — komunistov Ministerstva stavebníc­tva SSR a generálneho riaditeľstva Pozemného staviteľstva v Bratislave k realizácii politiky strany a podielu straníckych organizácií na jej zabez­pečovaní. Komisia prerokovala správu z kontroly plnenia smernice ŰV KSČ o sústavnom skvalitňovaní členskej základne a postupe pri prijímaní kan­didátov a členov KSČ v okrese Trnava, rozbor odvolávacej činnosti v člen. ských otázkach a disciplinárne; prá­ci za rok 1974, informatívnu správu z následnej kontroly plnenia opatre­ní z revízie dodržiavaná smerníc e zásad ÜV KSČ o straníckom hospodá­rení vo východoslovenskej krajskej organizácii KSS. V závere vzala na vedomie prehľad o činnosti UKRK KSS a o plnení vlastných uznesení. KRONIKA BOJA ZA SLOBODU ŠTVRTOK 1. MARCA 1945 - Jednotky 1. čs. armádneho zbory v ZSSR pokračovali v sústredených prípravách na útočnú činnosť sme­rom na Liptovský Mikuláš. - Vojská 53. armády 2. ukrajin­ského frontu oslobodili niekoľko obci o osád okolo Zábavy. Nepriateľské jednotky kládli zúrivý odpor v pries­tore zrúcanín hrodu Bzovlk. - Sovietske a rumunské jednotky oslobodili niekoľko obci a osád v okresoch Zvolen, Levice a Žiar nad Hronom. - Vojská 2. bieloruského frontu úspešne útočili smerom na Kožle. - Vojská 1. bieloruského fronty ktoré sa zapojili do východopruskej operácie v súčinnosti s vojskami 2. bieloruského frontu, prešli do úto­ku vo všeobecnom smere Kolberg o Gollnow. Nepriateľskú obranu prelo­mili. PIATOK 2. MARCA 1945 - 1. čs. samostatná tanková bri­gáda dosiahla bojovú pohotovosť. Prešla do podriadenosti 1. soviet­skej gardovej armády. - Sovietske a rumunské jednotky oslobodili ďalšie obce v okresoch Zvolen a Žiar nad Hronom. - Vojská 2. bieloruského frontu úspešne postupovali v Pomoransku v priestore na severozápad a západ od mesta Neustedten (mená miest uvádzame väčšinou vo vtedajšej transskripcii). - Americké vojská, ktoré zvýšili rýchlosť postupu vďaka rozsiahlej ofenzíve Sovietskej armády, obsadili Trevír. Americké letectvo bombardovalo druhý raz Prahu. - Slovenská národná rada schvá­lila uznesenie o postavení sloven­ského národa v ČSR a o pomere SNR k ústrednej vláde. Toto uznese­nie, na príprave ktorého mali veľký podiel členovia vedenia KSS, sa sta­lo základňou pre postup slovenských predstaviteľov na blížiacich so mos­kovských rokovaniach o zložení no­vej vlády a o vládnom programe. -po­

Next