Pravda, august 1975 (LVI/179-204)
1975-08-01 / No. 179
i PROLETÁŘI VŠETKÝCH KRAJÍN, SPOJTE SA! PRAVDA ORGÁN ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA I Tretia fáza konferencie o európskej bezpečnosti a spolupráci pokračuje v rokováni DENNÍ PRMAl PRE NEMINOSt MENIA Prvým včerajším rečníkom v Helsinkách bol generálny tajomník ÚV KSČ a prezident ČSSR Gustáv Husák • Veľký záujem o prejav generálneho tajomníka ÚV KSSZ Leonida Brežneva f V Helsinkách vládne dobrá atmosféra spolupráce i Veľa ďalších vzájomných stretnutí Helsinki (Osobitní spravodajcovia ČSTK) — Štvrtkové zasadanie konferencie o európskej bezpečnosti a spolupráci otvoril svojím vystúpením vedúci československej delegácie, generálny tajomník ÜV KSČ a prezident republiky Gustáv Husák. Jeho prejav uverejňujeme v plnom znení. Predseda predpoludňajšieho zasadania, juhoslovanský prezident Josip Broz Tito mu udelil slovo ako prvému rečníkovi. Naplnená kongresová sála, kde o pol desiatej po organovej zvučke, oznamujúcej začiatpk zasadania. < zasadí,' všetci vedúci jednotlivých delegácií, si s veľkým záujmom' a pozornosťou vypočula slová generálneho tajomníka ÜV KSČ a nášho prezidenta, vyjadrujúce československé stanovisko k základným problémom európskej bezpečnosti a spolupráce. Potom prehovorili predstavitelia Poľska a Francúzska. Za obrovského záujmu celej sály, vo svetle reflektorov a bleskových svetiel fotografov pristúpil potom k rečníckemu pultu generálny tajomník OV KSSZ Leonid Brežnev. Jeho vystúpenie, ktoré takisto prinášame osobitne v plnom znení, naplnilo novinársku galériu do posledného miesta. Tí novinári, čo sa do sály nedostali, sledovali jeho prejav na farebných obrazovkách televízorov v priľahlých sálach a v tlačovom stredisku. Po prejave L. Brežneva oznámil predseda predpoludňajšieho zasadania -juhoslovanský prezident Josip Broz Tito, že oproti pôvodne určenému programu vystúpi ďalší rečník, predseda vlády Írskej republiky, pretože vedúci portugalskej delegácie sa z veľmi vážnych príčin ešte nemohol dostaviť na konferenciu a prehovorí neskôr. utvoril v dôsledku víťazstva národov nad fašizmom, uznesenia postupimskej konferencie a povojnového vývoja. Deklarácia o zásadách medzištátnych vzťahov, ktorú tu podpíšeme, potvrdzuje základný význam neporušitelnosti hraníc a územnej- celistvosti štátov. Poľsko spoločne s Nemeckou demokratickou republikou uskutočnilo zásadný obrat v stáročných ťažkých dejinách susedstva týchto národov. Na základe zmluvy z roku 1970 Poľsko sa dôsledne usiluje o vyriešenie prežívajúcich problémov, o ďalšiu normalizáciu vzťahov, o prekonanie minulosti a vybudovanie mierovej spolupráce medzi PĽR a Nemeckou spolkovou republikou. Utváranie nových vzťahov medzi Poľskom a oboma nemeckými štátmi a upevňovanie mierového spolužitia v strednej Európe považujeme za ne • Z prejavu E. Giereka Prvý tajomník ÜV PZRS Edward Gierek v prejave na zasadaní európskej konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Helsinkách zdôraznil, že základnou myšlienkou, ktorá priviedla všetkých účastníkov vrcholného stretnutia celoeurópskej konferencie do fínskeho hlavného mesta, je upevnenie mieru v Európe. Poľský ľud si zvlášť váži mier, lebo cez jeho územie prešli obidve svetové vojny. Pred 30 rokmi sme v Poľsku vítali mier uprostred hrobov viac ako šiestich miliónov ľudí, uprostred ruín a spálenísk miest a dedín. Náš ľud dospel k víťazstvu vďaka hrdinskému boju a veľkým obetiam. E. Gierek povedal, že poľský ľud víta s hlbokým uspokojením úspech konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe, na práci ktorej sa Poľsko aktívne zúčastnilo od samého začiatku. Našu konferenciu a jej základné tézy považujeme za výraz princípov mierového spolužitia krajín s rozdielnym spoločenským zriadením. Spolužitie dvoch systémov — socialistického a kapitalistického — je v Európe skutočnosťou už niekoľko desaťročí. Poľ9ko, rovnako ako jeho socialistickí priatelia, vychádza z predpokladu, že mierové spolužitie, ktor* je historickou nevyhnutnosťou, znamená predovšetkým zrieknutie sa vojny, vrátane studenej vojny, ako aj zrieknutia sa všetkých pokusov o zasahovanie do vnútorných záležitostí štátov. Dnes prvý raz v dejinách je mierový poriadok Európy založerý na všeobecnom uznávaní zvrchovaných práv a záujmov všetkých štátov nášho kontinentu. Základom tohto poriadku je úzeímno politický status, ktorý sa vyhnutný prínos všetkých jej krajín k trvalej bezpečnosti na celom kontinente. K uvoľneniu napätia už prispeli a prispievajú ďalej mnohé štáty. Každá krajina bez ohľadu na rozlohu musí hrať významnú úlohu pri upevňovaní tohto procesu. Veľký vplyv na rozvoj tejto konštruktívnej tendencie má súčinnosť Sovietskeho zväzu a Spojených štátov, čo má rozhodujúci význam pre odvrátenie novej svetovej vojny. Závery našej konferencie, vytyčujúce zásady medzištátnych vzťahov, musia prispievať k budovaniu stabilnej štruktúry mieru. Závery konferencie, týkajúce sa hospodárskych vzťahov, prispejú k rozšíreniu materiálnej základne mieru, k slobodnému rozvoju obchodu, priemyselnej kooperácie a vedeckotechnickej spolupráce. Pre všetky tieto otázky by bola dôležitá spolupráca Rady vzájomnej hospodárskej pomoci a Európskeho hospodárskeho spoločenstva a uzavretie príslušných dohôd medzi týmito organizáciami. Uznesenie konferencie v oblasti kultúrnej výmeny a ďalších kontaktov musíme využiť predovšetkým na prehĺbenie vzájomnej dôvery medzi našimi národmi, povedal v závere préjavu Edward Gierek. ® Z prejavu Y. Gíscarda d’Estaing Prezident Francúzskej republiky V. Giscard d’Estaing povedal, že v Helsinkách sa márne dohodnúť, čo môžu urobiť Európania pre utvorenie pod mienok väčšej bezpečnosti. Očakávame, že táto bezpečnosť bude zaručená zmierňovaním napätia, priaznivými vzťahmi medzi štátmi a rozvojom ich spolupráce. Naša bezpečnosť bude musieť byť, pochopiteľne, aj v budúcnosti zabezpečovaná' príslušnými obrannými opatreniami. Je však nevyhnutné vytrvale hľadať cesty k zníženiu napätia. Francúzsky prezident povedal, že záverečný akt konferencie nie je mierovou zmluvou, ako sa mu niekedy hovorí. Je to dohoda v záujme mieru. Jej význam je daný tromi faktormi: jej prípravou, jej obsahom a naším stretnutím. (Pokračovanie na 7. str.) Pohlad na sovietsku delegáciu: zluva súdruhovia l. brežnev, A. brumyku, K. Cernenko u A. Kovalev (snímka vlavo], Záber zo stretnutia generálneho tajomníka U V KSC a prezidenta ČSSR Gustáva Husáka s fínskym prezidentom Urho Kekkonenom v prezidentskom paláci (snímka vpravo]. Telefoto ČSTK EUROPA SA CHOPILA HISTORICKEI PRÍLEŽITOSTI Prejav súdruha GUSTÁVA HUSÁKA Vážený súdruh predseda, dámy a pánil Dovoľte mi vyjadriť úprimné poďakovanie a uznanie ľudu a vlády ČSSR našim hostiteľom — vláde Fínska a osobne pánu. prezidentovi Kekkonenovi za ich vytrvalé úsilie pri organizovaní a usporiadaní konferencie 0 bezpečnosti a spolupráci v Európe 1 za srdečné prijatie, ktoré nám v Helsinkách preukázali. Naše zhromaždenie, svojím významom v histórii ojedinelé, sa koná krátko po tom, čo sme si pripomenuli 30. výročie porážky fašizmu a skončenia druhej svetovej vojny na našom tak často a tak ťažko skúšanom kontinente. Tieto povojnové roky, keď sa tak bolestne zacelovali rany boja proti fašizmu a druhej svetovej vojny, boli svedkom vývoja plného protikladov, úsilia o trvalý a spravodlivý mier, ale i napätia, ktoré nprušilo väzby politickej, hospodárskej i kultúrnej spolupráce; svedkom búrlivého rozvoja tvorivej potencie, výrobných síl, vedy, techniky a kultúry a všeobecného spoločenského pokroku, Európy, ale i vynakladania nevídaných materiálnych a ľudských zdrojov na vývoj ničivých prostriedkov. Európa — ako už toľkokrát — sa, znovu ocitla na križovatke dejín. Zoči-voči poznaniu nebezpečnosti minulého vývoja, i poznaniu, že mier je nevyhnutným predpokladom využitia vymožeností vedy a techniky pre lepší život národov, sa čoraz dôraznejšie prebojúva vedomie, že v podmienkach atómového veku niet inej rozumnej alternatívy vzájomných vzťahov medzi štátmi, ako mierové spolužitie. To boli hlavné pohnútky, ktoré viedli k tomu, aby sa v Európe nastúpila cesta hľadania odpovede na otázky, ako uplatňovať a rozvíjať to, čo nás spája, a nie to, čo nás delí, ako vylúčiť vojny zo života spoločnosti. Skutočnosť, že na pozadí týchto významných spoločenských a politických procesov sa darí uplatňovať práve takýto spôsob myslenia, je prejavom zrelosti a prezieravosti národov i vlád európskych štátov. Veď vlastne prvý raz vo svojich dejinách sa Európa chopila historickej príležitosti utvárať reálne podmienky pre mier, bezpečnosť a pokojnú spoluprácu. A to napriek všetkým jestvujúcim politickým, hospodárskym, filozofickým či sociálnym odlišnostiam. % POTREBA SÚČASNOSTI — NÁDEJ PRE BUDÚCNOSŤ V tomto narastajúcom vedomí možnosti žlť vedľa seba bez neustálej hrozby vojny nespočíva iba praktická potreba súčasnej Európy, ale aj veľká nádej pre jej budúcnosť i príklad pre iných. Je dobré, že takéto naz< ranie nás doviedlo sem, do Helsĺnk aby sme tu urobili v európskej histó rii zatiaľ jedinečný krok. Aby sme sa na tomto rokovaní európskych štátov, ako aj USA a Kanady, dohodli o mie rových zásadách rozvoja nášho kon tinentu a upevnili tak základy nových medzinárodných vzťahov mierového spolužitia štátov s rozdielnym spoločenským zriadením Pozitívne zmeny v Európe veľmi ne mohol priaznivý obrat, ku ktorému lrišto vo vzťahoch medzi ZSSR a USA me presvedčení, že výsledky tohto európskeho a sve tového procesu prinesú prospech všetkým európskym štátom, malým i veľkým, socialistickým i nesocialistickým. (Pokračovanie na 6. str.) NAŠ SVETADIEL MUSÍ flí A ROZVÍJA? SA V MIERI Prejav súdruha L. I. BREŽNEVA My všetci, čo sa zúčastňujeme na záverečnej etape konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe, si uvedomujeme mimoriadny charakter tejto udalosti a jej politický rozsah. Môžeme s istotou povedať, že to isté pociťujú milióny ľudí vo všetkých krajinách zastúpených na konferencii, a nielen v tvchto krajinách. Rovnako ako my chápu zmysel toho, čo sa v týchto dňoch deje vo fínskom hlavnom meste. Čo vyvolalo taký záujem o konferenciu najvyšších politických a štátnych predstaviteľov, ktorí sú tu v sále? Odpoveď je zrejme v tom, že s výsledkami konferencie sú späté očakávania a nádeje, ktoré nevzbudila nijaká iná kolektívna akcia v čase, čo nasledoval po známych spoločných spojeneckých uzneseniach povojnového obdobia. Ľudia, patriaci ku generácii, ktorá prežila hrôzy druhej svetovej vojny, obzvlášť zreteľne vidia historický zmysel tejto konferencie. Jej ciele sú blízke rozumu a srdcu i tej generácie Európanov, ktorá vyrástla a žije v mieri a ktorá sa právom domnieva, že ináč to ani byť nesmie. Európska pôda bola v rokoch dvoch svetových vojen hojne skropená krvou. Najvyšší politickí a štátni predstavitelia z 33 európskych krajín, Spojených štátov a Kanady sa zišli v Helsinkách, aby spoločným úsilím prispeli k. premene Európy na svetadiel, ktorý by už nepoznal vojnový požiar. Právo na mier treba zabezpečiť všetkým európskym národom. Želáme si, pochopiteľne, aby sa to isté právo zabezpečilo aj všetkým ostatným národom sveta. 1 ZÁVERY Z DEJINNÝCH SKÚSENOSTI Európa ako priesečník mnohých výrazných národných kultúr a ako jeden z vrcholov svetovej civilizácie je schopná byť dobrým príkladom budovania medzištátnych vzťahov na zásadách trvalého mieru. Sovietsky zväz nepovažuje výsledky konferencie len za nevyhnutné politické bilancovanie výsledkov druhej svetovej vojny. Chceme súčasne ukázať zmysel budúcnosti v súvislosti s realitou dnešného dňa a skúsenosťami, ktoré načerpali európske národy za mnoho storočí. Tu, v Európe, boli agresori, neraz korunovaní pochybnými vavrínmi, než na nich padlo prekliatie náro dov. Tu, v Európe, boli na politickú doktrínu povznášané nároky na svete vládu, čo sa končili krachom štátov, ktorých zdroje slúžili zločinným neľudským cieľom. Preto prišiel čas vyvodiť z dejinných skúseností nevyhnutné kolektívne závery. A my tu robíme tieto závery s plným vedomím vlastnej zodpovednosti za budúcnosť európskeho svetadielu, ktorý musí žiť a rozvíjať sa v mieri. Sotva by chcel niekto popierať, že výsledky konferencie sú starostlivo vyváženou rovnováhou záujmov všetkých zúčastnených štátov. Preto treba k nim pristupovať obzvlášť pozorne. Máme za sebou neľahkú cestu od nastolenia samotnej myšlienky celoeurópskej konferencie až po jej vyvrcholenie — dovŕšenie na najvyššej úrovni. Sovietsky zväz triezvo hodnotí pomer a dynamiku rôznych politických síl v Európe a vo svete a je pevne presvedčený, že mocné prúdy uvoľňovania a rovnourávnej spolupráce, ktoré v "Osl”>ir>ých rokoch čo(Pokračovanie na 6. str.) i Živé kontakty predstaviteľov ČSSR v Helsinkách Srdečný d priolefský rozhovor LI. Brräneva o 6. Husáka Helsinki (ČSTK) — Včera sa zišli v Helsinkách na rozhovor generálny tajomník CV KSSZ Leonid Iľjič Brežnev a generálny tajomník ÚV KSC, prezident ČSSR Gustáv Husák. Obaja súdruhovia ocenili priebeh záverečnej fázy celoeurópskej konferencie. Vyjadrili presvedčenie, že výsledky práce kon ferencie podstatne prispejú k ďalšiemu uvoľňovaniu v Európe a povedú k rozšíreniu vzájomne výhodnej spolupráce medzi európskymi štátmi. Súdruhovia L. I. Brežnev, G. Husák, A. A. Gromyko a L. Štrougal, ktorí sa na rozhovore zúčastnili, zdôraznili odhodlanie KSSZ a KSC robiť i naďalej všetko, čo je v ich silách, pre to, aby proces uvoľňovania mal nezvratný charakter. Rozhovor bol v srdečnom a priateľskom ovzduší. Súdruh G. Husák ßa včera stretol v Helsinkách s prvým tajomníkom OV Maďarskej socialistickej robotníckej strany Jánosom Kádárom. V rozhovore, ktorý sa konal v srdečnom, súdružskom ovzduší, prerokovali aktuálne problémy medzinárodnej situácie, úlohy spojené s konferenciou o európskej bezpečnosti a spolupráci a otázky ďalšieho rozvoja vzťahov medzi oboma susednými socialistickými krajinami a oboma stranami. Na rozhovore sa zúčastnil člen Predsedníctva ŰV KSČ a predseda vlády ČSSR L. Štrougal a člen Politického byra ŰV MSRS a predseda Rady ministrov MĽR György Lázár. Súdruh G. Husák sa včera stretol s vedúcim poľskej delegácie na konferencii o európskej bezpečnosti a spolupráci, prvým tajomníkom OV Poľskej zjednotenej robotníckej strany Edwardom Gierekom. V rozhovore, ktorý mal srdečný ráz, rokovali súdruhovia G. Husák a E. Gierek o ďalšom rozvoji priateľských a dob-> rých susedských vzťahov medzi ČSSR a Poľskou ľudovou republikou a o prehĺbení spolupráce medzi KSČ a PZRS. Obaja štátnici rokovali aj o otázkach medzinárodných vzťahov. Na rozhovore sa ďalej zúčastnili za československú stranu člen Predsedníctva ÜV KSČ, predseda vlády ČSSR L. Štrougal a minister zahraničných vecí B. Chňoupek, z poľskej strany členovia Politického byra ŰV PZRS, predseda Rady ministrov P. Jaroszewicz a minister zahraničných vecí S. Olszowski. Na pozvanie prezidenta Fínskej republiky Urho Kekkonena sa včera uskutočnilo stretnutie s generálnym tajomníkom ÜV KSČ a prezidentom ČSSR Gustávom Husákom. Na stretnutí sa ďalej zúčastnili z čs. strany člen Predsedníctva OV KSČ a pred(Pokračovanie na 7. str.) JÉoniSííwský a Západoslovenský kraj k XV, zjazdu KSČ Ospešne pinio svoje záväzky Z Juhomoravských polí tento rok nad štátny plán nákupu 54 000 ton obilia # Zo Západoslovenského kraja navyše 65 000 ton zrnín £ Prekračujú výrobu objemových krmovín 9 Z oboch krajov viac mäsa, mlieka a vajec £ V popredí úsilie o dosiahnutie sebestačnosti v zrninách v najbližších rokoch £ Kurz na zodpovedné hospodárenie s krmivami Praha (ČSTK) — Predsedníctva Juhomoravského KV KSČ a Západoslovenského KV KSČ poslali Predsedníctvu OV KSČ radostné hlásenia o plnení záväzkov poľnohospodárov, ktoré prijali ako odpoveď na výzvu OV KSČ, vlády ČSSR, ÜRO a ÜV SZM k ďalšiemu rozvoju iniciatívy pracujúcich na počesť 30. výročia oslobodenia Československa Sovietskou armádou. Výzva a záväzok oboch krajov a okresu Olomouc podnietili najmä po novembrovom zasadaní ŰV KSČ iniciatívu poľnohospodárov vo všetkých ostatných krajoch a okresoch za splnenie a prekročenie úloh posledného roku piatej päťročnice v rastlinnej i živočíšnej výrobe. Na podporu realizácie záverov novembrového zasadania ŰV KSČ, ktoré vytýčilo významnú politicko-hospodársku úlohu dosiahnuť postupne počas niekoľko rokov sebestačnosť vo výrobe zrnín a ďalej zvyšovať našu celkovú sebestačnosí vo výrobe potravín — sa v týchto dňoch v poľnohospodárskych podnikoch rozvíja hnutie za prekročenie štátneho plánu nákupu obilia na počesť XV. zjazdu KSČ. Juhomoravský kraj si pre tento rok vytýčil cieľ dosiahnuť v obilninách celkovú výrobu 1,8 milióna ton pri priemernom hektárovom výnose 43 q. Juhomoravskí poľnohospodári sa zaviazali zvýšiť výrobu objemových krmív a dosiahnuť výnos 400 q buliev z každého hektára technickej cukrovej repy. V živočíšnej výrobe bol záväzok zameraný najmä na dosiahnutie ročnej úžitkovostl 3000 1 mlieka na dojnicu. Záväzok Juhomoravského kraja je podložený záväzkami jednotlivých okresov, poľnohospodárskych podnikov, kolektívov, brigád socialistickej práce a komplexných racionalizačných brigád, vrátane záväzkov jednotlivých pracovníkov v družstvách a na štátnych majetkoch. V kraji sa uzavrelo dovedna 15 889 záväzkov. Sústavná pozornosť venovaná rozvoju socialistického súťaženia významne prispela k splneniu a prekročeniu všetkých úloh prvého polroku tohto roku. Cenné je, že sa prekročila predpokladaná výroba objemových krmív. Z prvej kosby sa dosiahol výnos 40 q krmovín z hektára a vyrobilo 73150 ton senných a vltaminóZnych úsuškov. Ťažiskom uzavretého záväzku kraja bolo úsilie o zvýšenie výroby obilnín, ktoré kraj tohto roku pestuje na 56,1 pere. ornej pôdy. Dnes, keď celá naša strana žije prípravou na XV. zjazd KSČ, došlo predsedníctvo Juhomoravského KV KSČ na základe očakávaného zberu, k záveru, že náročný záväzok na úseku obilnín možno nielen splniť, ale i prekročiť. V liste Ov KSČ sa s hrdosťou oznamuje, že kraj dodá nad štátny plán nákupu vo výške 470 770 ton ďalších 54 000 ton obilia a splní tak plánovanú úlohu na 111 pere. Objem nákupu obilnin plánovaný na piatu päťročnicu prekročí o 150 tisíc ton. Je potešiteľné, že kraj súčasne s úlohami v rastlinnej výrobe plní k 30. júnu 1975 i časový plán na úseku živočíšnej výroby a to v mäse dovedna na 102 pere., v mlieku na 101,2 pere. a v konzumných vajciach na 100,8 pere. (Pokračovanie na 2 str.l Záber zo stretnutia L. Brežneva s francúzskym prezidentom V. Gtscardoni d’Estaing (druhý sprava]. Telefoto ČSTK Ohlasy na rokovanie konferencie o európskej bezpečnosti VÍTANÝ HELSINSKÝ KROK Praha/Bratislava (ČSTK)— Na konferenciu o európskej bezpečnosti a spolupráci v Helsinkách, toto nepochybne historické stretnutie predstaviteľov 33 európskych krajin, USA, Kanady, ktoré je veľkým úspechom všetkých mierových a demokratických sil na celom svete, úspechom svetového hnutia za .mier, bezpečnosť a spoluprácu medzi národmi, upriamuje sa pozornosť nás všetkých. S mimoriadnou pozornosťou sledovali všetci členovia BSP Smer prípravy na otvorenie závereční fázy konferencie o európskej bezpečnosti spolupráci, hovorí prvý predák BSP a Ján Pšenák z Bane Cigeľ. Sme si vedomí, že samotná tretia fáza tejto konferencie je dôsledkom vytrvalého mierového úsilia Sovietskeho zväzu a socialistických krajín. V tomto historickom podujatí prvoradého významu vidíme nádej pre mierové riešenie všetkých sporných otázok na našej planéte. Realizácia vypracovaných princípov i samotné uzavretie dohody si iste vyžiadajú veľký kus namáhavej práce. Preto aj naša BSP chce podporiť rokovanie konferencie predovšetkým prácou. Jozef Kratochvíl, vedúci 23-členného kolektívu maliarov brigády socialistickej práce v Bratislavskom stavebnom podniku: Naša brigáda sa živo zaujíma tak o vnútropolitické, ako aj medzinárodné dianie vo svete. Máme radosť z dosiahnútých úspechov zahraničnej politiky Sovietskeho zväzu a so záujmom sledujeme úsilie socialistických krajín o vybudovanie trvalého a pevného mieru a spolupráce na európskom kontinente. Každý reálne zmýšľajúci človek musí potvrdiť, že len život v mieri zaručuje tak osobný a spoločenský rozvoj, ako aj ďalšie vzájomné prehĺbenie hospodárskej spolupráce. Akademik Dionýz Blaškovič, riaditeľ Virologického ústavu SAV: Európa, malá časť našej planéty, má historické oprávnenie, aby sa práve na nej overovali nové formy vzťahov. Ak z sa takéto zblíženie darí medzi ľuďmi krajín s rôznym spoločenským zriadením v kozmickom priestore, malo by sa dariť na vyskúšanej pevnej zemi, ktorá by mala zaručovať stabilitu spolunažívania miliónov ľudí. Práve pre toto bolo potrebné urobiť helsinký krok. (Pokračovanie na 2. str.) É