Pravda, august 1975 (LVI/179-204)

1975-08-01 / No. 179

i PROLETÁŘI VŠETKÝCH K­R­A­J­Í­N, S­P­O­J­T­E SA! PRAVDA ORGÁN ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA I Tretia fáza konferencie o európskej bezpečnosti a spolupráci pokračuje v rokováni DENNÍ PRMAl PRE NEMINOSt MENIA Prvým včerajším rečníkom v Helsinkách bol generálny tajomník ÚV KSČ a prezident ČSSR Gus­táv Husák • Veľký záujem o prejav generálneho tajomníka ÚV KSSZ Leonida Brežneva f V Helsinkách vládne dobrá atmosféra spolupráce i Veľa ďalších vzájomných stretnutí Helsinki (Osobitní spravodajcovia ČSTK) — Štvrtkové zasadanie konfe­rencie o európskej bezpečnosti a spolupráci otvoril svojím vystúpením ve­dúci československej delegácie, generálny tajomník ÜV KSČ a prezident republiky Gustáv Husák. Jeho prejav uverejňujeme v plnom znení. Pred­seda predpoludňajšieho zasadania, juhoslovanský prezident Josip Broz Tito mu udelil slovo ako prvému rečníkovi. Naplnená kongresová sála, kde o pol desiatej po organovej zvučke, oznamujúcej začiatpk zasadania. < zasadí,' všetci vedúci jednotlivých delegácií, si s veľkým záujmom' a pozornosťou vypočula slová generálneho tajomníka ÜV KSČ a nášho prezidenta, vyjad­rujúce československé stanovisko k základným problémom európskej bez­pečnosti a spolupráce. Potom prehovorili predstavitelia Poľska a Francúzska. Za obrovského záujmu celej sály, vo svetle reflektorov a bleskových svetiel fotografov pristúpil potom k rečníckemu pultu generálny tajomník OV KSSZ Leonid Brežnev. Jeho vystúpenie, ktoré takisto prinášame osobitne v plnom znení, naplnilo novinársku galériu do posledného miesta. Tí novinári, čo sa do sály nedostali, sledovali jeho prejav na farebných obrazovkách tele­vízorov v priľahlých sálach a v tlačovom stredisku. Po prejave L. Brežneva oznámil predseda predpoludňajšieho zasadania -juhoslovanský prezident Josip Broz Tito, že oproti pôvodne určenému programu vystúpi ďalší rečník, predseda vlády Írskej republiky, pretože vedúci portugalskej delegácie sa z veľmi vážnych príčin ešte nemohol do­staviť na konferenciu a prehovorí neskôr. utvoril v dôsledku víťazstva národov nad fašizmom, uznesenia postupimskej konferencie a povojnového vývoja. Deklarácia o zásadách medzištátnych vzťahov, ktorú tu podpíšeme, potvr­dzuje základný význam neporušitel­nosti hraníc a územnej- celistvosti štátov. Poľsko spoločne s Nemeckou demo­kratickou republikou uskutočnilo zá­sadný obrat v stáročných ťažkých de­jinách susedstva týchto národov. Na základe zmluvy z roku 1970 Poľsko sa dôsledne usiluje o vyriešenie preží­vajúcich problémov, o ďalšiu norma­lizáciu vzťahov, o prekonanie minu­losti a vybudovanie mierovej spolu­práce medzi PĽR a Nemeckou spol­kovou republikou. Utváranie nových vzťahov medzi Poľskom a oboma nemeckými štátmi a upevňovanie mierového spolužitia v strednej Európe považujeme za ne­ • Z prejavu E. Giereka Prvý tajomník ÜV PZRS Edward Gie­rek v prejave na zasadaní európskej konferencie o bezpečnosti a spoluprá­ci v Helsinkách zdôraznil, že základ­nou myšlienkou, ktorá priviedla všet­kých účastníkov vrcholného stret­nutia celoeurópskej konferencie do fínskeho hlavného mesta, je upevne­nie mieru v Európe. Poľský ľud si zvlášť váži mier, lebo cez jeho územie prešli obidve svetové vojny. Pred 30 rokmi sme v Poľsku vítali mier uprostred hrobov viac ako šiestich miliónov ľudí, uprostred ruín a spálenísk miest a dedín. Náš ľud dospel k víťazstvu vďaka hrdinskému boju a veľkým obetiam. E. Gierek povedal, že poľský ľud víta s hlbokým uspokojením úspech konferencie o bezpečnosti a spolu­práci v Európe, na práci ktorej sa Poľsko aktívne zúčastnilo od samé­ho začiatku. Našu konferenciu a jej základné tézy považujeme za výraz princípov mierového spolužitia krajín s rozdiel­nym spoločenským zriadením. Spolu­žitie dvoch systémov — socialistické­ho a kapitalistického — je v Európe skutočnosťou už niekoľko desaťročí. Poľ9ko, rovnako ako jeho socialistic­kí priatelia, vychádza z predpokladu, že mierové spolužitie, ktor* je histo­rickou nevyhnutnosťou, znamená pre­dovšetkým zrieknutie sa vojny, vrá­tane studenej vojny, ako aj zrieknutia sa všetkých pokusov o zasahovanie do vnútorných záležitostí štátov. Dnes prvý raz v dejinách je miero­vý poriadok Európy založerý na vše­obecnom uznávaní zvrchovaných práv a záujmov všetkých štátov nášho kon­tinentu. Základom tohto poriadku je úzeímno politický status, ktorý sa vyhnutný prínos všetkých jej krajín k trvalej bezpečnosti na celom konti­nente. K uvoľneniu napätia už prispeli a prispievajú ďalej mnohé štáty. Kaž­dá krajina bez ohľadu na rozlohu musí hrať významnú úlohu pri upev­ňovaní tohto procesu. Veľký vplyv na rozvoj tejto konštruktívnej tendencie má súčinnosť Sovietskeho zväzu a Spojených štátov, čo má rozhodujúci význam pre odvrátenie novej svetovej vojny. Závery našej konferencie, vytyčujú­ce zásady medzištátnych vzťahov, musia prispievať k budovaniu stabil­nej štruktúry mieru. Závery konfe­rencie, týkajúce sa hospodárskych vzťahov, prispejú k rozšíreniu mate­riálnej základne mieru, k slobodnému rozvoju obchodu, priemyselnej koope­rácie a vedeckotechnickej spolupráce. Pre všetky tieto otázky by bola dô­ležitá spolupráca Rady vzájomnej hos­podárskej pomoci a Európskeho hos­podárskeho spoločenstva a uzavretie príslušných dohôd medzi týmito orga­nizáciami. Uznesenie konferencie v oblasti kultúrnej výmeny a ďalších kontaktov musíme využiť predovšet­kým na prehĺbenie vzájomnej dôvery medzi našimi národmi, povedal v zá­vere préjavu Edward Gierek. ® Z prejavu Y. Gíscarda d’Estaing Prezident Francúzskej republiky V. Giscard d’Estaing povedal, že v Hel­sinkách sa márne dohodnúť, čo môžu urobiť Európania pre utvorenie pod mienok väčšej bezpečnosti. Očakáva­me, že táto bezpečnosť bude zaruče­ná zmierňovaním napätia, priaznivý­mi vzťahmi medzi štátmi a rozvojom ich spolupráce. Naša bezpečnosť bu­de musieť byť, pochopiteľne, aj v bu­dúcnosti zabezpečovaná' príslušnými obrannými opatreniami. Je však ne­vyhnutné vytrvale hľadať cesty k zní­ženiu napätia. Francúzsky prezident povedal, že záverečný akt konferen­cie nie je mierovou zmluvou, ako sa mu niekedy hovorí. Je to dohoda v zá­ujme mieru. Jej význam je daný tromi faktormi: jej prípravou, jej obsahom a naším stretnutím. (Pokračovanie na 7. str.) Pohlad na sovietsku delegáciu: zluva súdruhovia l. brežnev, A. brumyku, K. Cernenko u A. Kovalev (snímka vlavo], Záber zo stretnutia generálneho tajomníka U V KSC a prezidenta ČSSR Gustáva Husáka s fínskym prezidentom Urho Kekkonenom v prezidentskom paláci (snímka vpravo]. Telefoto ČSTK EUROPA SA CHOPILA HISTORICKEI PRÍLEŽITOSTI Prejav súdruha GUSTÁVA HUSÁKA Vážený súdruh predseda, dámy a pánil Dovoľte mi vyjadriť úprimné poďa­kovanie a uznanie ľudu a vlády ČSSR našim hostiteľom — vláde Fínska a osobne pánu. prezidentovi Kekkone­­novi za ich vytrvalé úsilie pri organi­zovaní a usporiadaní konferencie 0 bezpečnosti a spolupráci v Európe 1 za srdečné prijatie, ktoré nám v Helsinkách preukázali. Naše zhromaždenie, svojím význa­mom v histórii ojedinelé, sa koná krátko po tom, čo sme si pripomenu­li 30. výročie porážky fašizmu a skon­čenia druhej svetovej vojny na našom tak často a tak ťažko skúšanom kon­tinente. Tieto povojnové roky, keď sa tak bolestne zacelovali rany boja pro­ti fašizmu a druhej svetovej vojny, boli svedkom vývoja plného protikla­dov, úsilia o trvalý a spravodlivý mier, ale i napätia, ktoré nprušilo väzby politickej, hospodárskej i kul­túrnej spolupráce; svedkom búrlivého rozvoja tvorivej potencie, výrobných síl, vedy, techniky a kultúry a vše­obecného spoločenského pokroku, Eu­rópy, ale i vynakladania nevídaných materiálnych a ľudských zdrojov na vývoj ničivých prostriedkov. Európa — ako už toľkokrát — sa, znovu ocitla na križovatke dejín. Zo­či-voči poznaniu nebezpečnosti minu­lého vývoja, i poznaniu, že mier je nevyhnutným predpokladom využitia vymožeností vedy a techniky pre lep­ší život národov, sa čoraz dôraznejšie prebojúva vedomie, že v podmien­kach atómového veku niet inej ro­zumnej alternatívy vzájomných vzťa­hov medzi štátmi, ako mierové spolu­žitie. To boli hlavné pohnútky, ktoré viedli k tomu, aby sa v Európe na­stúpila cesta hľadania odpovede na otázky, ako uplatňovať a rozvíjať to, čo nás spája, a nie to, čo nás delí, ako vylúčiť vojny zo života spoloč­nosti. Skutočnosť, že na pozadí týchto vý­znamných spoločenských a politic­kých procesov sa darí uplatňovať práve takýto spôsob myslenia, je pre­javom zrelosti a prezieravosti náro­dov i vlád európskych štátov. Veď vlastne prvý raz vo svojich dejinách sa Európa chopila historickej príle­žitosti utvárať reálne podmienky pre mier, bezpečnosť a pokojnú spoluprá­cu. A to napriek všetkým jestvujúcim politickým, hospodárskym, filozofic­kým či sociálnym odlišnostiam. % POTREBA SÚČASNOSTI — NÁDEJ PRE BUDÚCNOSŤ V tomto narastajúcom vedomí mož­nosti žlť vedľa seba bez neustálej hrozby vojny nespočíva iba praktická potreba súčasnej Európy, ale aj veľ­ká nádej pre jej budúcnosť i príklad pre iných. Je dobré, že takéto naz< ranie nás doviedlo sem, do Helsĺnk aby sme tu urobili v európskej histó rii zatiaľ jedinečný krok. Aby sme sa na tomto rokovaní európskych štátov, ako aj USA a Kanady, dohodli o mie rových zásadách rozvoja nášho kon tinentu a upevnili tak základy nových medzinárodných vzťahov mierového spolužitia štátov s rozdielnym spolo­čenským zriadením Pozitívne zmeny v Európe veľmi ne mohol priaznivý obrat, ku ktorému lrišto vo vzťahoch medzi ZSSR a USA me presvedčení, že výsledky tohto európskeho a sve tového procesu prinesú prospech všetkým európskym štátom, malým i veľkým, socialistickým i nesocialis­tickým. (Pokračovanie na 6. str.) NAŠ SVETADIEL MUSÍ flí A ROZVÍJA? SA V MIERI Prejav súdruha L. I. BREŽNEVA My všetci, čo sa zúčastňujeme na záverečnej etape konferencie o bez­pečnosti a spolupráci v Európe, si uvedomujeme mimoriadny charakter tejto udalosti a jej politický rozsah. Môžeme s istotou povedať, že to isté pociťujú milióny ľudí vo všetkých krajinách zastúpených na konferen­cii, a nielen v tvchto krajinách. Rov­nako ako my chápu zmysel toho, čo sa v týchto dňoch deje vo fínskom hlavnom meste. Čo vyvolalo taký záujem o konfe­renciu najvyšších politických a štát­nych predstaviteľov, ktorí sú tu v sá­le? Odpoveď je zrejme v tom, že s vý­sledkami konferencie sú späté očaká­vania a nádeje, ktoré nevzbudila ni­jaká iná kolektívna akcia v čase, čo nasledoval po známych spoločných spojeneckých uzneseniach povojnové­ho obdobia. Ľudia, patriaci ku generácii, ktorá prežila hrôzy druhej svetovej vojny, obzvlášť zreteľne vidia historický zmysel tejto konferencie. Jej ciele sú blízke rozumu a srdcu i tej generá­cie Európanov, ktorá vyrástla a žije v mieri a ktorá sa právom domnieva, že ináč to ani byť nesmie. Európska pôda bola v rokoch dvoch svetových vojen hojne skropená kr­vou. Najvyšší politickí a štátni pred­stavitelia z 33 európskych krajín, Spojených štátov a Kanady sa zišli v Helsinkách, aby spoločným úsilím prispeli k. premene Európy na sveta­diel, ktorý by už nepoznal vojnový požiar. Právo na mier treba zabez­pečiť všetkým európskym národom. Želáme si, pochopiteľne, aby sa to isté právo zabezpečilo aj všetkým ostat­ným národom sveta. 1 ZÁVERY Z DEJINNÝCH SKÚSENOSTI Európa ako priesečník mnohých vý­razných národných kultúr a ako jeden z vrcholov svetovej civilizácie je schopná byť dobrým príkladom budovania medzištátnych vzťahov na zásadách trvalého mieru. Sovietsky zväz nepovažuje výsled­ky konferencie len za nevyhnutné politické bilancovanie výsledkov dru­hej svetovej vojny. Chceme súčasne ukázať zmysel budúcnosti v súvislosti s realitou dnešného dňa a skúsenos­ťami, ktoré načerpali európske náro­dy za mnoho storočí. Tu, v Európe, boli agresori, neraz korunovaní pochybnými vavrínmi, než na nich padlo prekliatie náro dov. Tu, v Európe, boli na politickú doktrínu povznášané nároky na svete vládu, čo sa končili krachom štátov, ktorých zdroje slúžili zločinným ne­ľudským cieľom. Preto prišiel čas vyvodiť z dejin­ných skúseností nevyhnutné kolek­tívne závery. A my tu robíme tieto závery s plným vedomím vlastnej zod­povednosti za budúcnosť európskeho svetadielu, ktorý musí žiť a rozvíjať sa v mieri. Sotva by chcel niekto popierať, že výsledky konferencie sú starostlivo vyváženou rovnováhou záujmov všet­kých zúčastnených štátov. Preto tre­ba k nim pristupovať obzvlášť po­zorne. Máme za sebou neľahkú cestu od nastolenia samotnej myšlienky celo­európskej konferencie až po jej vy­vrcholenie — dovŕšenie na najvyššej úrovni. Sovietsky zväz triezvo hod­notí pomer a dynamiku rôznych poli­tických síl v Európe a vo svete a je pevne presvedčený, že mocné prúdy uvoľňovania a rovnourávnej spolu­práce, ktoré v "Osl”>ir>ých rokoch čo­­(Pokračovanie na 6. str.) i Živé kontakty predstaviteľov ČSSR v Helsinkách Srdečný d priolefský rozhovor LI. Brräneva o 6. Husáka Helsinki (ČSTK) — Včera sa zišli v Helsinkách na rozhovor gene­rálny tajomník CV KSSZ Leonid Iľjič Brežnev a generálny tajom­ník ÚV KSC, prezident ČSSR Gustáv Husák. Obaja súdruhovia oce­nili priebeh záverečnej fázy celoeurópskej konferencie. Vyjadrili pre­svedčenie, že výsledky práce kon ferencie podstatne prispejú k ďalšie­mu uvoľňovaniu v Európe a povedú k rozšíreniu vzájomne výhodnej spolupráce medzi európskymi štátmi. Súdruhovia L. I. Brežnev, G. Husák, A. A. Gromyko a L. Štrougal, ktorí sa na roz­hovore zúčastnili, zdôraznili odhodlanie KSSZ a KSC robiť i naďalej všetko, čo je v ich silách, pre to, aby proces uvoľňovania mal nezvrat­ný charakter. Rozhovor bol v srdečnom a priateľskom ovzduší. Súdruh G. Husák ßa včera stretol v Helsinkách s prvým tajomníkom OV Maďarskej socialistickej robotníc­kej strany Jánosom Kádárom. V roz­hovore, ktorý sa konal v srdečnom, súdružskom ovzduší, prerokovali ak­tuálne problémy medzinárodnej situá­cie, úlohy spojené s konferenciou o európskej bezpečnosti a spoluprá­ci a otázky ďalšieho rozvoja vzťahov medzi oboma susednými socialistic­kými krajinami a oboma stranami. Na rozhovore sa zúčastnil člen Predsed­níctva ŰV KSČ a predseda vlády ČSSR L. Štrougal a člen Politického byra ŰV MSRS a predseda Rady ministrov MĽR György Lázár. Súdruh G. Husák sa včera stretol s vedúcim poľskej delegácie na kon­ferencii o európskej bezpečnosti a spolupráci, prvým tajomníkom OV Poľskej zjednotenej robotníckej stra­ny Edwardom Gierekom. V rozhovo­re, ktorý mal srdečný ráz, rokovali súdruhovia G. Husák a E. Gierek o ďalšom rozvoji priateľských a dob-> rých susedských vzťahov medzi ČSSR a Poľskou ľudovou republikou a o pre­hĺbení spolupráce medzi KSČ a PZRS. Obaja štátnici rokovali aj o otázkach medzinárodných vzťahov. Na rozho­vore sa ďalej zúčastnili za českoslo­venskú stranu člen Predsedníctva ÜV KSČ, predseda vlády ČSSR L. Štrou­gal a minister zahraničných vecí B. Chňoupek, z poľskej strany členovia Politického byra ŰV PZRS, predseda Rady ministrov P. Jaroszewicz a mi­nister zahraničných vecí S. Olszowski. Na pozvanie prezidenta Fínskej re­publiky Urho Kekkonena sa včera uskutočnilo stretnutie s generálnym tajomníkom ÜV KSČ a prezidentom ČSSR Gustávom Husákom. Na stret­nutí sa ďalej zúčastnili z čs. strany člen Predsedníctva OV KSČ a pred­­(Pokračovanie na 7. str.) JÉoniSííwský a Západoslovenský kraj k XV, zjazdu KSČ Ospešne pinio svoje záväzky Z Juhomoravských polí tento rok nad štátny plán nákupu 54 000 ton obilia # Zo Západoslovenského kraja navyše 65 000 ton zrnín £ Prekračujú výrobu objemových krmo­vín 9 Z oboch krajov viac mäsa, mlieka a vajec £ V po­predí úsilie o dosiahnutie sebestačnosti v zrninách v naj­bližších rokoch £ Kurz na zodpovedné hospodárenie s kr­mivami Praha (ČSTK) — Predsedníctva Ju­homoravského KV KSČ a Západoslo­venského KV KSČ poslali Predsedníc­tvu OV KSČ radostné hlásenia o plne­ní záväzkov poľnohospodárov, ktoré prijali ako odpoveď na výzvu OV KSČ, vlády ČSSR, ÜRO a ÜV SZM k ďalšie­mu rozvoju iniciatívy pracujúcich na počesť 30. výročia oslobodenia Česko­slovenska Sovietskou armádou. Výzva a záväzok oboch krajov a okresu Olo­mouc podnietili najmä po novembro­vom zasadaní ŰV KSČ iniciatívu poľ­nohospodárov vo všetkých ostatných krajoch a okresoch za splnenie a pre­kročenie úloh posledného roku piatej päťročnice v rastlinnej i živočíšnej vý­robe. Na podporu realizácie záverov novembrového zasadania ŰV KSČ, kto­ré vytýčilo významnú politicko-hospo­­dársku úlohu dosiahnuť postupne po­čas niekoľko rokov sebestačnosť vo výrobe zrnín a ďalej zvyšovať našu celkovú sebestačnosí vo výrobe potra­vín — sa v týchto dňoch v poľnohos­podárskych podnikoch rozvíja hnutie za prekročenie štátneho plánu nákupu obilia na počesť XV. zjazdu KSČ. Juhomoravský kraj si pre tento rok vytýčil cieľ dosiahnuť v obilninách celkovú výrobu 1,8 milióna ton pri priemernom hektárovom výnose 43 q. Juhomoravskí poľnohospodári sa za­viazali zvýšiť výrobu objemových kr­mív a dosiahnuť výnos 400 q buliev z každého hektára technickej cukro­vej repy. V živočíšnej výrobe bol zá­väzok zameraný najmä na dosiahnutie ročnej úžitkovostl 3000 1 mlieka na dojnicu. Záväzok Juhomoravského kra­ja je podložený záväzkami jednotli­vých okresov, poľnohospodárskych podnikov, kolektívov, brigád socialis­tickej práce a komplexných raciona­lizačných brigád, vrátane záväzkov jednotlivých pracovníkov v družstvách a na štátnych majetkoch. V kraji sa uzavrelo dovedna 15 889 záväzkov. Sústavná pozornosť venovaná rozvo­ju socialistického súťaženia význam­ne prispela k splneniu a prekročeniu všetkých úloh prvého polroku tohto roku. Cenné je, že sa prekročila pred­pokladaná výroba objemových krmív. Z prvej kosby sa dosiahol výnos 40 q krmovín z hektára a vyrobilo 73150 ton senných a vltaminóZnych úsuškov. Ťažiskom uzavretého záväzku kraja bolo úsilie o zvýšenie výroby obilnín, ktoré kraj tohto roku pestuje na 56,1 pere. ornej pôdy. Dnes, keď celá naša strana žije prípravou na XV. zjazd KSČ, došlo predsedníctvo Juhomorav­ského KV KSČ na základe očakávané­ho zberu, k záveru, že náročný závä­zok na úseku obilnín možno nielen splniť, ale i prekročiť. V liste Ov KSČ sa s hrdosťou oznamuje, že kraj dodá nad štátny plán nákupu vo výške 470 770 ton ďalších 54 000 ton obilia a splní tak plánovanú úlohu na 111 pere. Objem nákupu obilnin plánova­ný na piatu päťročnicu prekročí o 150 tisíc ton. Je potešiteľné, že kraj súčasne s úlohami v rastlinnej výrobe plní k 30. júnu 1975 i časový plán na úseku živočíšnej výroby a to v mäse dovedna na 102 pere., v mlieku na 101,2 pere. a v konzumných vajciach na 100,8 pere. (Pokračovanie na 2 str.l Záber zo stretnutia L. Brežneva s francúzskym prezidentom V. Gtscardoni d’Estaing (druhý sprava]. Telefoto ČSTK Ohlasy na rokovanie konferencie o európskej bezpečnosti VÍTANÝ HELSINSKÝ KROK Praha/Bratislava (ČSTK)— Na konferenciu o európskej bez­pečnosti a spolupráci v Helsinkách, toto nepochybne historické stret­nutie predstaviteľov 33 európskych krajin, USA, Kanady, ktoré je veľ­kým úspechom všetkých mierových a demokratických sil na celom svete, úspechom svetového hnutia za .mier, bezpečnosť a spoluprácu medzi národmi, upriamuje sa pozornosť nás všetkých. S mimoriadnou pozornosťou sledovali všetci členovia BSP Smer prípravy na otvorenie závereční fázy konfe­rencie o európskej bezpečnosti spolupráci, hovorí prvý predák BSP a Ján Pšenák z Bane Cigeľ. Sme si ve­domí, že samotná tretia fáza tejto konferencie je dôsledkom vytrvalého mierového úsilia Sovietskeho zväzu a socialistických krajín. V tomto his­torickom podujatí prvoradého význa­mu vidíme nádej pre mierové rie­šenie všetkých sporných otázok na našej planéte. Realizácia vypracova­ných princípov i samotné uzavretie dohody si iste vyžiadajú veľký kus namáhavej práce. Preto aj naša BSP chce podporiť rokovanie konferencie predovšetkým prácou. Jozef Kratochvíl, vedúci 23-členné­­ho kolektívu maliarov brigády socia­listickej práce v Bratislavskom sta­vebnom podniku: Naša brigáda sa ži­vo zaujíma tak o vnútropolitické, ako aj medzinárodné dianie vo svete. Má­me radosť z dosiahnútých úspechov zahraničnej politiky Sovietskeho zväzu a so záujmom sledujeme úsilie socialistických krajín o vybudovanie trvalého a pevného mieru a spolu­práce na európskom kontinente. Kaž­dý reálne zmýšľajúci človek musí po­tvrdiť, že len život v mieri zaručuje tak osobný a spoločenský rozvoj, ako aj ďalšie vzájomné prehĺbenie hospo­dárskej spolupráce. Akademik Dionýz Blaškovič, riadi­teľ Virologického ústavu SAV: Euró­pa, malá časť našej planéty, má his­torické oprávnenie, aby sa práve na nej overovali nové formy vzťahov. Ak z sa takéto zblíženie darí medzi ľuďmi krajín s rôznym spoločenským zriadením v kozmickom priestore, malo by sa dariť na vyskúšanej pev­nej zemi, ktorá by mala zaručovať stabilitu spolunažívania miliónov ľu­dí. Práve pre toto bolo potrebné uro­biť helsinký krok. (Pokračovanie na 2. str.) É

Next