Pravda, december 1975 (LVI/283-308)

1975-12-01 / No. 283

PONDELOR 1. DECEMBRA 1975 /J PROLETÁŘI VŠETKÝCH KRAJÍN, SPOJTE SA! PRAVDA ORGAN ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA ROČNÍK 56. • ČÍSLO 283 A* 50 HALIEROV NÁVRAT ČS. STRANÍCKEJ A VLÁDNEJ DELEGÁCIE Z NÁVŠTEVY V ZSSR Manifestácii priateľstva a bratstva národov Sovietskeho zväzo a Československa Na palube legendárneho krížnika Aurora • Desaťtisíce Leningradčanov vyprevádzali československých predstaviteľov i# Rozlúčka na leningradskom letisku • Privítanie československej straníckej a vládnej delegácie v Prahe Od našich redaktorov A. BAKA a R. NITTMANNA Lening r ad/Praha — Československá stranícka a vládna delegácia na čele s generálnym tajomníkom OV KSČ a prezidentom ČSSR súdruhom Gus­távom Husákom, ktorá bola v dňoch 23.-29. novembra na pozvanie Ostredného výboru KSSZ, Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR a Rady ministrov ZSSR na oficiálnej priateľskej návšteve v Sovietskom zväze, sa v sobotu na­poludnie vrátila zvláštnym lietadlom 11-62 do vlasti. Svoju päfdennú návštevu, ktorá vyznela ako mohutná manifestácia pevného spojenectva, širokej a plod­nej spoiupráce, neochvejného priateľstva a nerozborného bratstva našich kra­jín a národov, zakončila pobytom v Leningrade. V sobotu ráno zavítala čs. stranícka a vládna delegácia na legendárnu bo­jovú loď Aurora, kotviacu v ústí rie­ky Nevky do Nevy pred Nachimov­­ským námorným učilišťom na Petro­­hradskom nábreží. Súdruha G. Husáka a ďalších čs. predstaviteľov na palube krížniká pri­vítal jeho terajší veliteľ kapitán Jurij Fiorodov a nastúpená jednotka ná­­morníkov. V lodnom múzeu im diorá­ma zobrazila jednu z kľúčových uda­lostí Októbrovej revolúcie — historic­kého výstrelu, vypáleného 25. októb­ra (7. novembra) 1917 o 21.45 hpd. z čelného dela Aurory, ktorý bol sig­nálom k útoku na Zimný palác, kde sa pod silnou vojenskou ochranou ukryla dočasná vláda. Odtiaľto, z rá­­diotelegrafickej stanice Aurory sa ší­ril do všetkých končín manifest k ob­čanom Ruska: „Dočasná vláda je zvrhnutá. Štátna moc prešla do rúk orgánov Petrohradského sovietu ro­botníckych a vojenských zástupcov ... Nech žije revolúcia robotníkov, voja­kov a roľníkov!“ H ROZLÚČKA V LENINGRADE Desaťtisíce obyvateľstva hrdinské­ho mesta Leningradu vyšli na ulice pozdravováním a mávaním zástavka­mi, potleskom a skandovaním hesiel, svojím „urá“ a s mnohými transpa­rentmi s nápismi o pozdravoch nášmu ľudu, o našej družbe a spôločnej ces­te vyprevadiť čs- stranícku a vládnu delegáciu. Leningradčania takto lemo­vali celú trasu cesty konvoja áut až na samý okraj mesta, po monument obrancom Leningradu pred nátiskom hitlerovských armád, vybudovaný na námestí Víťazstva. Boli to vskutku prejavy tých najpriateľskejších citov a najúprimnejšej srdečnosti k náro­dom Československa, predstavova­ných našou straníckou a vládnou de­legáciou. V hustých špalieroch práve na námestí Víťazstva holo možné vi­dieť i mladomanželský svadobný pár — ženícha a nevestu v bielom, čo svojou svadobnou kyticou určenou položiť k pamätníku obrancom mesta, radostne mávala na pozdrav našim predstaviteľom. Na nové leningradské letisko sa s československou straníckou a vlád­­npu, delegáciou, vedenou generálnym tajomníkom OV KSČ a prezidentom ČSSR súdruhom Gustávom Husákom prišiel rozlúčiť kandidát Politického býra ÜV KSSZ a prvý tajomník lenin­gradského Oblastného výboru KSSZ G. V. Romanov a ďalší predstavitelia straníckych a sovietskych orgánov oblasti a mesta Leningradu a početní leningradskí pracujúci. Tu sa s člen-, m, našej, delegácie rozlúčil aj. tajom­ník ÚV KSSZ Konstantin Katušev, podpredseda Rady ministrov ZSSR Mi­chail Lešečko a veľvyslanec ZSSR v ČSSR Vladimír Mackevič, ktorí čes­koslovenských hostí sprevádzali pri' ich pobyte v Minsku a Leningrade, a veľvyslanec ČSSR v ZSSR Jan Ha­velka. S POĎAKOVANIE DELEGÁCIE Pri odlete zo Sovietskeho zväzu po­slali generálny tajomník ŰV KSČ a prezident ČSSR Gustáv Husák, člen Predsedníctva OV KSČ a predseda vlády ČSSR Lubomír Štrougal a ďaí­­ší členovia československej straníc­kej a vládnej delegácie z paluby lie­tadla pozdravný telegram generálne­mu tajomníkovi OV KSSZ t. I. Brež­­nevovi, predsedovi. Prezídia Najvyš­šieho sovietu ZSSR N. V. Podgornému a predsedovi Rady ministrov ZSSR A. N. Kosyginovi telegram tohto zne­nia: „Drahí súdruhovia, odlietajúc plní hlbokých a nezabudnuteľných dojmov, ktoré si odnášame z Vašej prekrásnej krajiny, chceli by sme ešte raz z ce­lého srdca poďakovať Ústrednému výboru Komunistickej strany Soviet­skeho zväzu, Prezídiu Najvyššieho so­vietu, Rade ministrov ZSSR, všetké­mu sovietskemu ľudu a Vám osobne za vrelé prijatie, za všetku starosti! vosť a pozornosť, ktorou sme boli po­čas celého pobytu v Sovietskom zvä ze zahrnutí. Ubezpečujeme Vás, drahí súdruho via, že Komunistická strana Česko­slovenska a československý ľud, ver­ní socialistickému internacionalizmu, budú vynakladať všetko úsilie na pre­hlbovanie nášho nerozborného pria­teľstva, cializmu uskutočňovanie ideálov so­a komunizmu, upevnenie mieru vo svete. Želáme Vám, drahí súdruhovia a všetkému sovietskemu ľudu veľa ďal­ších úspechov v plnení smelých a ná­ročných úloh v budovaní socializmu a pri príprave XXV. zjazdu Komunis­tickej strany Sovietskeho zväzu.“ Pri prelete nad územím Poľskej ľu­dovej republiky poslali generálny ta-jo-mník OV KSČ a prezident ČSSR Gustáv Husák, člen Predsedníctva OV KSČ a predseda vlády ČSSR Lubomír Štrougal a ďalší členovia straníckej a vládnej delegácie pozdravný teleg­ram prvému tajomníkovi Ostredného výboru PZRS Edwardovi Gierekovi, predsedovi Štátnej rady PĽR Henry­­kovi Jablonskému a predsedovi Rady ministrov PĽR Piotrovi Jaroszewiczovi. ■ PRIVÍTANIE V PRAHE Práve na poludnie pristálo zvláštne lietadlo s čs. straníckou a vládnou delegáciou na čéle s generálnym ta­jomníkom ÜV KSČ a prezidentom re­publiky Gustávom Husákom na ruzyn­skom letisku v Prahe. Generálneho tajomníka OV KSČ a prezidenta republiky Gustáva Husáka a ďalších členov delegácie privítali členovia Predsedníctva OV KSČ Ka­rel Hoffmann, Alois Indra, Antonín Kapek a Josef Kempný, kandidát Pred­sedníctva OV KSČ Jan Baryi, předse­da Ústrednej kontrolnej a revíznej ko­misie KSČ Miloš Jakeš a členovia Sek­retariátu OV KSČ Jan Fojtík, Josef Havlfn, František Ondřich a Oldřich Švestka. Oficiálny ceremoniál privítania sa začal československou 'a sovietskou štátnou hymnou a hlásením veliteľa čestnej stráže pražskej posádky. Sú­druh Husák v sprievode ministra ná rodnej obrany armádneho generála Martina Dzúra vykonal prehliadku jednotky a poklonil sa jej zástave. Potom členov čs. delegácie priví­tali podpredsedovia vlády ČSSR Fran­tišek Hamouz, Karol Laco, Matej Lú­­čan, Rudolf Rohlíček, Josef Šimon a Jindřich Zahradník, podpredseda FZ ČSSR, predseda Snemovne ľudu Vác­lav David, ministri federálnej vlády a ďalší predstavitelia verejného a po­litického života. Na privítaní bol tiež prítomný aj chargé d’affaires a. f. ZSSR v ČSSR V. N. Beleckij s ďalšími členmi so­vietskeho veľvyslanectva. Privítací obrad zakončil slávnostný pochod čestnej stráže pražskej po­sádky so zástavou. Snímka ČSTK Na ruzynskom letisku po prílete zo ZSSR zľava súdruhovia J. Koreák, V. äiľuk, G. Husák, L. Štrougal, ]. Lenárl a V. Häla. V štyroch obvodoch hlavného mesta SSR Bratislavy Začínajú so výročné členské schôdze Dôraz na náročnosť a adresnosť hodnotiacich správ # Prípravy výročných schôdzi podnietili novú pracovnú aktivitu Viac robotníkov, žien a mladých do nových vý­borov @ Vo výrobných organizáciách ťažisko schôdzí v januári Bratislava (Od nášho redaktora) — V hlavnom meste SSR Bra­tislave sa výročné členské schôdze straníckych organizácii začínajú už dnes, keď napríklad v prvom mestskom obvode sa zídu na záve­rečnú ročnú schôdzu komunisti v Slovenskej filharmónii, tretej a štvrtej organizácie lekárskej fakult v podniku Baruma, v redakcii Pravdy atď. Treba povedať, že výročné členské schôdze a po nich stranícke konferencie sa v Bratislave uskutočnia po starostlivej príprave a dô­kladnom politicko-erganizačnom zabezpečení, aby spínali nároky, ktoré vytyčuje List ÚV KSČ všetkým komunistom a straníckym orgánom. Obdobie príprav na výročné schô­dze bolo súčasne obdobím zvýšeinej aktivity komunistov pri rozpracúvaní Výzvy ÚV KSČ, vlády ČSSR, ÚRO a ÚV SZM pa miestne podmienky. V Elektromontážnyoh závodoch v Bra­tislave si v tomto súvise spevnili zá­väzok, že tohtoročné úlohy vo výrobe tovaru prekročia o 4 milióny Kčs, v Benzinole sa zaviazali znížiť ma­teriálové náklady o 1,5 milióna Kčs a dosiahnuť úspory v dovážaných su­rovinách z kapitalistických krajín o 13,8 milióna Kčs, v Československej plavbe dunajskej v Bratislave sa roz­hodli prekročiť objem prepravy to­varu stanovený tohtoročným plánom o 1,7 percenta a prepraviť 26 000 tou tovaru navyše. Na počesť XV. zjazdu KSČ . vznikol cenný združený socialis­tický záväzok Študijno-projektového a typizač’ného ústavu, Stavoprojefctu, Výskumno-vývojového ústavu, Pozem­ných stavieb, Ľahkých stavebných hmôt a Investingu — všetko bratislav­ských podnikov, spolu s Prefou Veľké Leváre na dokončenie oneskorujúcej sa panelároe vo Vrakuni do mája 1976, na vypracovanie racionalizačných opatrení, aby sa dosiahla v cieľovom roku šiestej päťročnice výsledná sta veništná prácnósť 430 hodín na byto­vú jednotku.. Podobných rozhodnutí mohli by sme spomenúť ešte desiatky. Obdobie príprav výročných člen ských schôdzok v Bratislave ďalej ukázalo, že komunisti si uvedomujú ich zvýšený význam, skutočnosť, že sa [Pokračovanie na str.J * Na Pražskom hrade poskytol Sudruh Ľ. Húsai, rotuuJar čs. masovokomunikač­ným prostriedkom. Zľava: ústredný riaditeľ ČSTK O. Svérčina, šéfredaktor Rudého práva 0. Švestka, G. Husák, ústredný riaditeľ čs. televízie J. Zelenka a z Gs. rozhlasu K. Faix. Snímka ČSTK Rozhovor súdruha Gustáva Husáka o návšteve v ZSSR Preliovof q urfctiivof spoluprácu Praha — Krátko po návrate z oficiálnej priateľskej návštevy v So­vietskom zväze poskytol generálny tajomník ÚV KSČ, prezident ČSSR súdruh Gustáv Husák na Pražskom hrade rozhovor Rudému prá­vu, Československému rozhlasu, Československej televízii a Českoslo­venskej tlačovej kancelárii. V úvode rozhovoru požiadal člen Sektretariátu Úy KSČ a šéfredaktor Rudého práva súdruh Oldřich Švestka súdruha Gustáva Husáka o krátke zhodnotenie tejto významnej udalosti v živote našich národov. „Dojmy a zážitky celej našej dele­gácie boli skutočne najlepšie,“ — povedal súdruh Gustáv Huskák k pri­jatiu a celej oficiálnej priateľskej návšteve straníci.-! a vládnej dele­gácie, v Sovietskom zväze. „Počas píaťch dní, v priebehu nášho pobytu v Moskve, v Minsku a v Leningrade, pri návštevách v kolchoze a v závode sme sa stretávali^na každom kroku s bratským úprimným a srdečným prijatím našej delegácie. Postoj všet­kých sovietskych ľudí, s ktorými sme sa stretli, od najvvšších predstavite­ľov po pracovníkov v kolchoze a v "ávóde, rovnako ako státisícov. ktoré nás vítali v Moskve Minsku a v Lenin­grade, bol prodchnutý vrelým vzťahom k nášmu štátu, k nášmu ľudu, pevným priateľstvom k našim národom, od­hodlaním prehlbovať spoluprácu i do ďalších rokov. Všetci sme boli hlboko dojatí, že Čes­koslovensko má takých silných, veľ­kých a takých úprimných priateľov. Vraciame sa naplnení a pohnutí týmito dojmami, ktoré by asi básnik vedel popísať lepšie ako politik. Robíme z nich záver, že naša cesta, spolu­práca a spojenectvo so Sovietskym zväzom je nielen správna, ale má tiež hlbokú oporu u všetkého sovietskeho ľudu. Ďalší náš poznatok je v tom, že So­vietsky zväz dosahuje obrovský po­krok vo všetkých oblastiach — v ekonomike, vo vedeckotechnickom rozvoji i vo vzdelávaní ľudí. Sovietsky zväz predstavuje nielen teritoriálne veľkú krajinu, ale i mohutný ekono­mický a tvorivý ľudský potenciál. Preto má Sovietsky zväz také meno vo svete. Pre nás to znamená, že s takým vyspelým štátom stojí za to upevňovať a prehlbovať spoluprácu. Treťou pozoruhodnou vecou je obrovská dôvera sovietskeho ľudu k politike Komunistickej strany So­vietskeho zväzu, jeho podpora kurzu XXIV,- zjazdu vo vnútornej i vonkajšej politike, jeho úsilie zabezpečovať cie­le budovania socializmu a komuhizmu, jeho úcta k vedúcim činiteľom KSSZ, jeho láska k súdruhovi Brežeevovi, ktoTá Sa na každom kroku prejavo­vala, i morálno-politická jednota so­vietskeho ľudu okolo komunistickej strany, okolo jej Ústredného výboru. Pohľad odtiaľ na svet ukazuje, že Sovietsky zväz s ostatnými bratskými socialistickými krajinami tvorí veľkú časť našej planéty. Táto spoľahlivá socialistická pevnina, ktorá má hlav­nú silu v Sovietskom zväze, sa v tomto zložitom svete dynamicky, bez kríz a otrasov rozvíja pre šťastie pracujú­ceho človeka. Zo všetkých stránok sú naše dojmy teda tie najlepšie. Komuniké o našej návšteve v So­vietskom zväze vyjadruje všetky hlav­né oblasti, rokovania medzi našimi delegáciami — povedal súdruh Husák k obsahu rozhovorov so sovietskymi predstaviteľmi. Okrem oficiálnych stretnutí 'československej a sovietskej delegácie, bolo i mnoho ďalších rozho­vorov. Mal . som stretnutie so súdru­hom Brežnevom, súdruh Štrougal Správa z Mm Cotonou (ČSTK) — Dahomskú re­publiku premenujú na Beninskú ľudo­vú republiku. Oznámil to prezident re­publiky Mathieu Kérékou na slávnost­nom zhromaždení k prvému výročiu vyhlásenia politiky budovania socia­lizmu v tejto krajine. Benin bol názov africkej ríše v Guinejskom zálive, kto­rá dosiahla svoj najväčší rozkvet v 17. storočí. V roku 1960 získala táto kra­jina po viac ako päťdesiatročnej fran­cúzskej nadvláde nezávislosť. Prezi­dent Kérékou tiež vyhlásil založenie novej strany Ľudovej revolúcie, ktorá sa bude vo svojej činnosti riadiť zása­dami vedeckého socializmu. prerokúval so súdruhom Kosyginom rad ekonomických otázok. Počas po­bytu sme mali i veľa neformálnych rozhovorov s ďalšími vedúcimi pred­staviteľmi Sovietskeho zväzu, s členmi Politického byra ÚV KSSZ a soviet­skej vlády., s vedúcimi pracovníkmi v Minsku, Leningrade atď. • Na čo bol položený hlavný dôraz? Ak sa mám stručne vyjadriť, na to, aby sme v našich vzťahoch všetko pozitívne prehlbovali a našu spolu­prácu ďalej urýchľovali, povedzme v ekonomike a vo vedeckotechnickom pokroku, aby sme upevňovali naše vzťahy v záujme oboch našich strán, v prospech ľudu oboch našich krajín. Takáto bola hlavná tendencia v na­šich rozhovoroch vo všetkých hlav­ných otázkach. Napríklad, pokiaľ ide o vzťahy medzi KSSZ a KSČ, hľadali sme v celom širokom okruhu otázok vnútrostraníckej práce, pôsobení stra­ny v širokých masách ľudu i vzdelá­vaní cestu, taik si vzájomne vymieňať skúsenosti, ako ísť ďalej vpred. Dôležitou zložkou boli prirodzene ekonomické otázky. My í sovietski súdruhovia pripravujeme nový päť­ročný plán. Naša hospodárska spolu­práca sa rozvíja veľmi dobre, ale i tu sme posudzovali možnosti,, akým spô­sobom uviesť do života vvššie prvky integrácie, ako riešiť rad praktických otázok, vrátane rozvoja našej spolu­práce po roku 1980. . Tiež problematika zahraničnopoli­tickej oblasti je veľmi široká. Mô­žeme povedať, že naša delegácia i de­legácia sovietska dospeli k rovnakým záverom, ktoré ztnamenajú posilňovať jednotu socialistického tábora, socia- Iisť'ckých krajín, ďalej prebojúvať myšlienky mieru a uvoľňpvania vzťa­hov medzi národmi, nedať sa spliesť útokmi rozličných reakčných síl, ktoré nás chcú na tejto ceste brzdiť. Myslím, že pre' mierový život našich ľudí a nielen našich, ale všetkých pokroko­vých ľudí, to má nesmiernu cenu. Dô­raz teda bol na praktickom posune spolunráce vored vo všetkých kľú­čových oblastiach, ako je to povedané v komuniké. Môžem povedať, že sme s výsledka­mi rokovaní našich delegácií, s naši­mi rozhovormi veľmi spokojní. Zna­menali prehĺbenie vzájomnej dôvery, vzájomného chápania, spoločné hľa­danie spôsobov urýchlenia nášho vývoja a našej spoluprácé a konkrét­nych ciest, ako túto spoluprácu ďalej roiZvíjať. K' charakteristike záverov, ktoré vyplývajú pre nás najmä v nástupe k XV. zjazdu KSČ, súdruh Gustáv Hu­sák uviedol: „Politický záver je v zá­sade ten istý, aký náš ľud zvolil pred 30 rokmi. Každý vie, akými tragický­mi osudmi prešli naše národy, ako museli zápasiť o svojü národnú slo­bodu, o štátnu samostatnosť i o pokro­kové riešenie problémov pracujúceho človeka. To sú základné otázky kaž­dého národa, každého štátu. Z cesty našej delegácie znovu vyplýva dôve­ra, že sme na správnej strane, že sloboda našich národov, naša štátna samostatnosť, istota šťastného a mie­rového života nášho ľudu, istota so­cialistického vývoja sa opiera o takú obrovskú silu, akou ie Sovietsky zväz. Môžeme jej veriť, spoliehať sa na ňu, venovať sa jednoducho svojej miero­vej práci. Druhý náš záver ie poznanie obrov­ského úsilia Sovietskeho zväzu urých­ľovať naďalej svoj ekonomický rozvoj, vědeckotechnický pokrok, rozvoj ži­votnej úrovne a kultúry. Tými cestami, ktoré sú známe, o ktorých aj my rokujeme na zasadaniach nášho Ústredného výboru.. Mal som však do­jem, že v Sovietskom zväze sa nieke­dy s väčšou intenzitou venujú týmto problémom. Výmena skúseností a spo­lupráca na tomto úseku je -pre nás preto nesmierne dôležitá. Pri zabez­pečení nášho štátu navonok, pri pev­nej väzbe medzi Československom a Sovietskym zväzom, ktorá nám dáva vo všetkých oblastiach silu a istotu ďalšieho vývoja, treba u nás zinten­zívniť zápas proti nedostatkom, za riešenie problémov, energickejšie po­stupovať po ceste určenej XIV. zjaz­dom a zasadaniami Ústredného vý­boru našej strany. Meno Československa má medzi sovietskym ľudom dobrý zvuk. Stretá­vali sme sa so súdruhmi, ktorí bo­jovali na našom území a pomáhali oslobodzovať našu krajinu, s ľuďmi, ktorí poznajú náš priemysel, navšte­vujú našu krajinu a šíria dobré meno československá. Stretli sme sa aj s mnohými ľuďmi, ktorí poznajú naše stroje, naše výrobky. Ekonomika Československa i naše výrobky majú v Sovietskom zväze dobré meno. To nemožno stratiť, ale naonak, toto dob­ré meno si mus'me udržať kvalitou svojich výrobkov, včasnosťou dodá­vok atď. Treba teda na ceste, po ktorej sme kráčali a po ktôrej kráčame, pokra­čovať s ešte väčšou dôverou a isto­tou. Miliônv našich robotníkov, roľ­níkov a príslušníkov inteligencie sa môžu s týmto nocitom istoty a pokoja sústrediť na tvorivú prácu, na rieše­­n!e problémov, aby sa nám lepšie žilo, aby sa upevnilo naše spojenectvo a bratstvo so Sovietskym zväzom, aby sme všetky tis pozdravy a dobré že­lania, ktoré nám sovietski ľudia na každom kroku odovzdávali, v každo­dennej práci a v každodennom živote realizovali. S takouto istotou sa vra­ciame domov,“ uzavrel rozhovpr s predstaviteľmi našich hlavných ozna­movacích prostriedkov súdruh Gustáv Husák. PORTUGALSKO ZNEPOKOJENĚ VÝVOJOM SITUÁCIE REAKCIA ZÍSKAVA POZÍCIE Lisabon (ČSTK) — Hlavné veliteľstvo portugalskej armády v sobotu zrušilo niektoré opatrenia, ktoré boli zavedené po vyhlásení čiastočné­ho výnimočného stavu v Lisabone a jeho okolí. Tak napríklad môžu teraz opäť vychádzať niektoré noviny a čas zákazu nočného vychádza­nia do ulíc takisto skrátili. Naproti tomu zostávajú v platnosti iné opatrenia, ako právo bezpečnostných sil prehľadávať domy, zadržovať oso­by bez zatykača a cenzúra pošty. Poli­tické byro ÚV Portugalskej komunis­tickej strany vydalo vyhlásenie, v kto­rom žiada, aby výnimočný stav v li­sabonskej oblasti bol úplne zrušený a aby sa situácia normalizovala. PKS sa usiluje o politické riešenie krízy i napriek novej situácii a nové­mu pomeru síl. Jedinou cestou k to­mu, uvádza sa ďalej v rezolúcii, je če­liť kontrarevolúcii tak, ako to pred­pokladá základná línia PKS. Na zá­chranu revolúcie je potrebné skonco­vať okamžite s akciami proti ľavici a usilovať sa o spoločný postup všet­kých protifašistických síl proti reak­cii, ktorá pripravuje prevrat. V teraj­šej ťažkej situácii sa musia všetky an­tifašistické sily zblížiť a zjednotiť na obranu slobôd, demokracie a revolú­cie. Rezolúcia zdôrazňuje, že na obranu slobôd a revolúcie je naliehavo po­trebné splniť tieto štyri úlohy: po pr­vé, politickými prostriedkami riešiť si­tuáciu, ktorá vznikla po posledných mocenských presunoch, najmä v ozbro­(Pokračovanie na 4. str.J P ani zima akoby zbadala, Že s tohtoročným prí­chodom to akosi pre­hnala. V sobotu sa „dotápali“ posledné zvyšky čerstvého kyprého snehu a mestá, obce a ich okolie razom stratili ro­mantiku • bielej idyly. Aj ba­nícka Handlová nás privítala čľapkanicou a chladným vet­rom. Nepríjemné. Hriala len myšlienka na událost, ktorá nás k Handlovčanom vlastne priviedla. Presnejšie poveda­né, medzi baníkov. Konkrétne — k čukanovcom. Ano, do kolektívu, ktorý ani nie pred mesiacom utvoril nový Česko­slovenský rekord v razení chodieb, výkonom 660,2 bm za 31 pracovných dní. Brigáda socialistickej práce Júliusa Fučíka, nositeľka Radu práce a mnohých ďalších vyzname­naní a uznaní si pripísala na svoj vrub ďalší skvelý úspech. Z 20-členného razičského ko­lektívu Štefana Gukana jede­nástim členom odovzdal ge­nerálny riaditeľ Uholných a lignitových bani v Prievidzi inžinier Miloslav Valovič a predseda odborového zväzu baní a energetiky Július Kom­pas, zlaté odznaky BSP tretie­ho stupňa. Atmosféra, ktorá vládla v závodnom klube ROH han-dlovských Uhoľných baní sa nedá naaranžovať ani zorga­nizovať. Vytvorili ju sviatoč­ne vyobliekaní baníci s usmie­vajúcimi sa, šťastnými manžel­kami, ktoré. sa s prirodzenou samozrejmosťou tešili z úspe­chu svojich polovičiek. Po­znajú ich každodennú ťažkú a náročnú prácu. Teraz však bol čas na pesničky, humor, zábavu. Prišli mi,na um slová F. Halára, najstaršieho člena kolektívu, G. Kováča a J. No­­vosádka, s ktorými som sa zhovárala ešte pred slávnos­­tou. „Poznáme sa navzájom ako starý peniaz, v robote aj v súkromí: Asi aj to nám po­mohlo aj pomáha formovat celú našu partu. Sme nielen spolupracovníci, ale aj priate­lia." Túto vyslovenú pravdu sme vycítili, keď sme sa na krátku dobu včlenili do veľkej rodiny čukanovcov. „Draci do roboty" je charakteristika naj­výstižnejšia, v ktorých má ve­dúci IV. ťažobného úseku T. Párák a celý podnik ohromné spoľahnutie a istotu. V Han­­dlovských baniach majú . viac výborných kolektívov, ale sú to opäť čukanovci, ktorí sa v socialistickom súťažení dosta­li na najvyššiu priečku so zlatými odznakmi... Najvyš­šia méta socialistického ko­lektívu. Nezahlásili však ho­tovo. V novom kolektívnom záväzku si vytýčili úlohy pre ďalšie obdobie: rovnomerne plniť plánované úlohy základ­ného plánu postupu na 105 percent, výkonovú normu na 1.07 percent, plánované nákla­dy na razení znížiť o 2 per­centá, pracovať bez úrazu atď. Jednoducho v kolektíve chcú byt všetci „zlatí", a oni vedia, že podmienky k dosiahnutiu tohto cieľa môže utvoriť len kolektív. „Kto bude dnes robiť, keď ste všetci tu?“ — podpichu­jem spoločníkov. „Dnešný deň je pre nás mimoriadny,a — dáva vážnu odpoveď G. Kováč. „Ale v pondelok začíname za­se na ostro.“ „Čaká nás veľmi náročná úloha,“ vysvetľuje,, prvý pre­dák súdruh Čukan. „Do 15. decembra musíme doraziť chodbu, na ktorej sme urobili rekord. Teda ešte 220 bežných metrov, aby sme pripravili no­vý porubový front, na ktorom musí bezpodmienečne začať ťažba od nového roku.“ „Dokážeme to určite“ počuť spoza chrbta. „Súdružka re­daktorka, my sme jednoducho fajn chlapci,“ so smiechom hovorí súdruh Hažár. „Robiť vieme a spoločne sa pobaviť tiež. Pozrite sa, Pista László dnes žení syna, a vidíte ho, nedal si ujsť príležitosť. Dneš­ný deň je jednoducho náš ..." Áno, bol skutočne ich. A zaslúžili si ho. A. ZIMÁNIOVÄ Naša redaktorka medzi baníkmi v Handlovej CUKANOVCIS LESKOM ZLA TA t

Next