Pravda, január 1976 (LVII/1-26)

1976-01-03 / No. 1

4 NOUOROČN? PREJAV GENERÁLNEHO TAJOMNÍKA ÜU KSČ A PREZIDENTA ČSSR GUSTAVA HUSAKA S DÔVEROU A OPTIMIZMOM DO NOVÉHO ROKU Drahí spoluobčania, súdružky a súdruhovia! Pri vstupe do nového roku 1976 vás úprimne pozdravujem v mene Ústredného výboru Komu­nistickej strany Československa, Ústredného vý­boru Národného frontu, československej vlády í v mene svojom. Želám vám všetkým dobré zdra­vie, úspechy v práci, radosť zo života, pohodu a šťastie v rodinnom a Osobnom živote. A všetci si želáme, aby dalej v mieri rozkvitala naša vlasť — Československá socialistická republika. Keď máme v túto chvíľu hodnotiť, aký bol uplynulý rok 1975, môžeme stručne povedať: bol to pre našij vlasť, pre náš pracujúci ľud dobrý a úspešný rok. Bol to tridsiaty rok slobodného, mierového ži­vota bratských národov Čechov a Slovákov a ná­rodností Československa. Spomenuli sme v ílom' na vyvrcholenie antifašistického, národnooslobo­dzovacieho zápasu nášho ľudu a na slávne májové dni roku 1945, keď Sovietska armáda víťazne za­vŕšila svoju obetiplnú, osioboditeľskú cestu. Pri­pomenuli sme si, aké významné a hlboké spolo­čenské premeny sa od toho času uskutočnili, ako sa zmenil život pracujúceho človeka v našej krajine, akou zložitou a víťaznou cestou prešiel náš ľud v uplynulých troch desaťročiach. Pri tej príležitosti sme znovu vyjadrili pevné odhodlanie ísť vždy po boku Sovietskeho zväzu, nášho verného priateľa a spojenca. Českosloven­ský ľud, poučený historickými skúsenosťami, dob­re vie, že v tom je rozhodujúca záruka našej národnej slobody, štátnej nezávislosti a mierového rozkvetu našej socialistickej vlasti. Celý náš politický život v lanskom roku bol v znamení upevňovania našej socialistickej spo­ločnosti, jednoty československého ľudu, socialis­tického vlastenectva a internacionalizmu. Jeho významnou súčasťou bola spartakiáda, nezabud­nuteľná slávnosť mladostí a krásy, telovýchovy a športu, ktorá znovu osvedčila vysokú kultúru československého ľudu, jeho zdatnosť a vyspe­losť. Rok 1975 bol významným rokom nášho úsilia o splnenie všetkých úloh, ktoré sme si stanovili na XIV. zjazde. Môžeme povedať, drahí spolu­občania, že náš pracujúci ľud v celom tomto päť­­rpčí dôstojne nadviazal a rozvinul najlepšie tra­dície našich národov a dosiahol výsledky, ktoré budú mať vždy čestné a významné miesto v 'de­jinách Československa. S radosťou môžeme konštatovať, že sa úspešne splnili, a to v mnohých prípadoch s predstihom, hlavné úlohy plánu na rok 1975 í celej päťroč­nice. Zásluhou toho sme urobili veľký krok vpred pri upevňovaní hospodárskej sily našej krajiny, a to í v sťažených podmienkach, ktoré pre1 nás vyplynuli z krízového vývoja kapitalistickej eko­nomiky. Pevnosťou nášho hospodárstva a dynamikou je­ho rozvoja sa obdobie piatej päťročnice zaraďuje medzi najúspešnejšie v celom našom vývoji. Prá­vom to považujeme za veľké víťazstvo nášho ľudu, za výrazný dôkaz správnosti politiky Ko-munis­­tiokej strany Československa a Národného frontu, za dôkaz predností socialistického zriadenia. Na základe dobrých výsledkov výroby sme mohli zabezpečiť všestranný vzostup hmotnej a kultúrnej úrovne ľudu. Svedčí o ňom rast reál­nych miezd a príjmov, osobnej i spoločenskej spotreby. Zachovali sme stabilitu celkovej hla­diny maloobchodných cien, pevnosť a hodnotu meny, zabezpečili dobré zásobovanie vnútorného trhu. Výrazný pokrok sme dosiahli v oblasti by­tovej výstavby, na ktorú položil XIV. zjazd oso­bitný dôraz. V minulom roku sa dalo do použí­vania približne 135 tisíc bytov, čo je dosiaľ naj­vyšší ročný prírastok v našej histórii. V rokoch piatej päťročnice získalo nový, moderný byt vyše 600 tisíc rodín. A to nie je málo. V plnom rozsahu bol naplnený sociálny prog­ram XIV. zjazdu. Uskutočnili sme veľa význam­ných opatrení v prospech mladej generácie, no­vomanželov i rodín s deťmi. Máme radosť, že v dôsledku toho pokračoval v uplynulom roku priaznivý populačný vývoj, z ktorého pre nás, pochopiteľne, vyplývajú i ďalšie nové úlohy vo výstavbe jaslí, materských škôl a ďalších zaria­dení pre ,mladú generáciu. Dnešným dňom sa zvyšujú dôchodky trom mi­liónom našich dôchodcov v ročnom úhrne o 3,3 mld. Kčs. Želáme im, aby toto zlepšenie mohli využiť v zdraví a spokojnosti. Veríme, že aj ko­lektívy podnikov a poľnohospodárskych družstiev budú venovať svojim, niekdajším spolupracovní­kom pozornosť a starostlivosť. Vlaňajší rok bol 1 Medzinárodným rokom ženy. Dovoľte, aby som k úprimnému pozdravu všetkým našim ženám pripojil ubezpečenie, že sa budeme naďalej usilovať o to, aby Ženy mali čoraz lepšie podmienky pre uplatnenie v práci i v spoločen­skom živote, pre plnenie svojho šľachetného ma­terského poslania. Výsledky, ktoré sme vlani a v uplynulých pia­tich, rokoch dosiahli v upevnení politickej jednoty všetkých spoločenských tried a vrstiev, našich ná rodov a národností, v rozvoji hospodárstva, v ras­te životnej úrovne a v zabezpečovaní sociálnych Istôt, vo vzdelanosti, vede a kultúre, preukazujú, že ideme správnou cestou. Dosiahli sme tieto úspechy zásluhou veľkej, obetavej práce miliónov občanov, komunistov i nestraníkov, zásluhou po­litiky komunistickej strany a celého Národného frontu. Chcem dnes znovu úprimne poďakovať pra­cujúcim priemyslu, poľnohospodárstva, stavebníc­tva, dopravy,; obchodu, zdravotníctva, vedy, škol­stva a kultúry a všetkých úsekov, našim robotní­kom, družstevným roľníkom, inteligencii, všetkým, ktorí sa svojou statočnou prácou podieľali na do­siahnutých výsledkoch. Naše uznanie a vďaka patrí členom a funkcionárom strany i všetkých orga­nizácií Národného frontu, pracovníkom národných výborov, štátnych a hospodárskych orgánov, prí­slušníkom ozbrojených zložiek, všetkým, ktorí pri­speli k úspešnému plneniu línie XIV. zjazdu Ko­munistickej strany Československa. Súdružky a súdruhovia! Vstupujeme do nového roku, dôležitého pre náš ďalší vývoj. XV. zjazd Komunistickej strany Čes­koslovenska rozpracuje program ďalšieho vše­stranného rozvoja socializmu v našej vlasti. Na jeseň sa uskutočnia voľby do zastupiteľských zbo­rov všetky ch stupuóv. V zmysle listu, ktorým sa Ústredný výbor KSČ obrátil na komunistov 1 na všetkých pracujú­cich, sa v posledných týždňoch plne rozvinuli prípravy na XV. zjazd strany. Komunisti na vý­ročných členských schôdzach a konferenciách i ostatní občania v zložkách Národného frontu bilancujú prácu posledných rokov, hodnotia zís­kané skúsenosti a zamýšľajú sa nad tým, čo robiť, aby sme ešte lepšie a rýchlejšie postupovali na ceste rozvoja vyspelej socialistickej spoločnosti. Dnešným dňom nastupujeme do šiestej päťroč­nice. Chceme v nej zabezpečiť pokračovanie a roz­voj všetkých pozitívnych stránok vývoja, ktoré sme si overili v predošlej, piatej päťročnici. Kla­dieme si za cieľ pozdvihnúť ďalej technicko-eko­­nomickú úroveň našej krajiny, výrazne pokročiť vo využití možností vedeckotechnlokej revolúcie. Stoja pred nami náročnejšie úlohy vo výrobe, v investičnej výstavbe, v technickom rozvoji, vo vývoze a celkove v hospodárností, ktoré si vy­žadujú pristupovať na každom pracovisku ener­gickejšie k plneniu úloh, k odstraňovaniu nedo­statkov i k prekonávaniu ťažkostí, a rozvíjať tvo­rivé sily našich pracujúcich. Preto vrelo vítame a vysoko oceňujeme veľkú politickú angažovanosť našich pracujúcich a ma­sovú iniciatívu kolektívov a jednotlivcov, ktorí svojou statočnou prácou, socialistickým súťaže­ním a záväzkami splnili a prekročili plánované úlohy vlaňajšieho roku i celej piatej päťročnice a na počesť XV. zjazdu sa hlásia k novým, vyš­ším úlohám. Sú to nespočetné príklady činoro­dého vlastenectva, úprimného vzťahu k socializ­mu, k strane, k nášmu štátu. Sme presvedčení, že tvorivá atmosféra, ovzdušie náročnosti, vôle a odhodlania statočne pracovať pre rozkvet našej vlasti bude určujúce na všetkých pracoviskách a v celom živote našej spoločnosti. Staviame si na budúce obdobie náročné ciele v najvlastnejšom záujme československého ľudu. Preto, aby sme udržali a dalej zvyšovali životnú úroveň, aby sme uspokojovali rastúce hmotné a kultúrne potreby občanov, aby sme s plnou zod povednosťou, s pohľadom do budúcnosti zabez pečovali trvalý, všestranný rozvoj našej socialis­tickej spoločnosti. To bol a je zmysel práce ko­munistickej strany 1 všetkých zložiek Národného frontu. To je pokroková a revolučná úloha dneš­nej doby. Komunistická strana Československa uskutočňuje dôsledne politiku životných záujmov najširších vrstiev ľudu, je úzko spätá s ľudom a opiera sa o jeho dôveru, o aktívnu podporu a spoluprácu všetkých organizácií Národného frontu. Chceme pokračovať v realistickej, ľudu prospeš -isj politike. Pri stanovení náročných úloh opie­rame ga o reálne hodnotenie východísk, o sta­rostlivé zváženie rozhodujúcich vnútorných i von­kajších zdrojov a predpokladov ďalšieho úspeš­ného vývoja. Spoliehame sa aj v ďalších rokoch na našu vy­spelú robotnícku triedu, na obetavé družstevné roľníctvo, na početnú a zdatnú inteligenciu, na um, zručnosť a pracovitosť nášho ľudu, schopného stále lepšie využívať a rozvíjať mohutnú materiál­­notechnickú základňu a svoje bohaté skúsenosti z riešenia zložitých úloh socialistickej výstavby. Veľkú pozornosť budeme í naďalej venovať dob­rej príprave mladých ľudí, ktorí prichádzajú kaž­dým rokom do škôl, závodov, družstiev, vedecko­výskumných inštitúcií a na iné úseky, a ich šir­šiemu uplatneniu v práci i v spoločenskom a politickom živote. Máme pre realizáciu programových zámerov dobré vonkajšie, medzinárodné podmienky. Naše pevné miesto v rodine krajín socialistického spo­ločenstva, naše priateľstvo, spojenectvo a vše­stranná, vzájomne prospešná spolupráca so So­vietskym zväzom — ako to znova ukázala i ne­dávna návšteva našej straníckej a vládnej dele­gácie — sú spoľahlivým garantom nášho ďalšieho úspešného socialistického vývoja. Veľký význam pre našu prácu majú ťb2itivne zmeny v medzinárodných vzťahoch, najmä na eu­rópskom kontinente. Náš štát sa bude spolu so Sovietskym zväzom a ďalšími socialistickými kra­jinami, spolu s ostatnými pokrokovými, demokra­tickými a mierovými silami naďalej podieľať na realizácii výsledkov helsinskej konferencie o bez­pečnosti a spolupráci v Európe a aj v ďalších oblastiach prispievať k úspechom boja za mier a spoločenský pokrok. Chceme upevňovať a prehlbovať na rovnopráv­nom základe naše vzťahy so všetkými štátmi, kde bude pre to dobrá vôľa. Veľký význam pripisujeme zahraničnej politiká nášho štátu, aby život nášho ľudu pokračoval i v budúcich rokoch v mierových podmienkach. Dovoľte mi, aby som pri príležitosti vstupu do nového roku srdečne pozdravil i všetkých našich občanov, ktorí plnia svoje pracovné úlohy za hra­nicami našej vlasti, aby som pozdravil i našich krajanov a všetkých priateľov socialistického Čes­koslovenska. Drahí spoluobčania, súdružky a súdruhovia! Vstupujeme do nového roku s dôverou a opti­mizmom. Pričiňme sa všetci o to, aby sa nám práca da­rila, aby ďalej rozkvitala naša vlasť — Česko­slovenská socialistická republika. Ešte raz vám všetkým prajem dobré zdravie, veľa úspechov v práci, radosť a šťastie v osobnom živote. f Ustupujeme du neveim ruku, dôležitého pre m ďalší vývoj. XU. zjazd Komunis­tickej strany Československa rozpracu­je program ďalšieho všestranného roz­voja socializmu v našej vlasti. (Z novoročného prejavu súdruha Gustáva Husáka) Po^tetvá k mvemii roku 1976 Bratislava — S pocitmi uspokojenia sme završovali uplynulý rok 1975 a vítali nový, 1976. S dobrými pocitmi a veľkým uspokojením preto, že pri všetkých zložitých problémoch, ktorými žije dnešný svet, tým hlavným vý­vojovým trendom, ktorý sa plne uplatnil vo vzťahoch medzi štátmi v uply­nulom roku, bol želaný mierový vývoj a prehlbovanie procesu uvoľňovania napätia. Spredmetnením týchto mierových tendencii sa stala helsinská kon­ferencia o bezpečnosti a spolupráci na našom kontinente. V novoročných posolstvách, ktorými sa štátnici obracali na národy svojich krajin, sa často hovorilo o veľkom prínose pre mier, bezpečnosť a spoluprácu v Európe a vy­slovovali sa želania nezvratnosti uvoľnenia, bezpečnostnej stability a trva­losti mierových istôt. Také priania a túžby prýštia ze samej podstaty so­cializmu. Preto aj novoročné prejavy vrcholných predstaviteľov a posol­stvá národom socialistických krajín ako požiadavku prvoradej dôležitosti vyzdvihovali taký kurz zahraničnej politiky, ktorý bude viesť k likvidácii doterajších ohnísk napätia a ozbrojených konfliktov k zníženiu horúčkovi­tého zbrojenia, k postupným ozdbrojovacím krokom a k celkovému posilne­niu mierových záruk v súčasnom svete. Posolstvo ÚV KSSZ, Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR a Rady ministrov ZSSR sovietskemu ľudu spolu s pozdravmi pracujúcim celého sveta a infor­mácie o novoročných prejavoch predstaviteľov bratských socialistických krajín a vystúpenia štátnikov iných krajín uverejňujeme na 4. strane. (m) Nás redaktor na výstave fotografií SIBÍR ČAROVNÁ I PRACOVNÁ Návštevníci Bratislavy i Bra­­tislavčania uí niekoľko dní majú možnosť veľmi dôverne sa oboznámiť s významnou oblasťou nielen Sovietskeho zväzu, ale celej našej plané­ty. So sovietskou Sibírou a sovietskym Ďalekým výcho­dom, ktoré na výstave foto­grafií v Dome umenia na ná­mestí SNP predstavuje APN. Ako stály moskovský redak­tor Pravdy precestoval som, možno povedať krížom-krá­žom, tieto oblasti, dynamiku ktorých tak verne a vo všet­kej mnohotvárnosti zachycuje výstava. Až tak verne, že us­poriadatelia v priebehu trva­nia výstavy v Prahe i teraz v Bratislave v súbore obsahu vystavovaných fotografií vy­menili novšími takmer jednu tretinu. Lebo Sibír a sovietsky Ďaleký východ dneška menia svoju tvár doslova z hodiny na hodinu. A mení ju pracov­ným entuziazmom predovšet­kým sovietska mládež, ktorá toto teritórium, rozlohou väč­šie ako napríklad celá Austrá­lia, kultivuje pre potreby tud­­stva. Tempom, ktoré udivuje svet a ktoré sa, ako vyspitá z dokumentov predkladaných XXV. zjazdu KSSZ, v desiatej päťročnici bude podstatne zvyšovať. Málokde na svete a nikde na takom rozsiahlom území príroda nesústredila také prí­rodné bohatstvá ako práve na Sibíri a sovietskom Ďalekom východe. A v koncentráciách i množstvách svetového vý­znamu. Až takého, že Sibír a sovietsky Ďaleký východ dnes. národohospodári v jednotli­vých odvetviach právom ozna­čujú za svetový cech či záso­báreň ropy a zemného plynu, železnej rudy a uhlia, diaman­tu a zlata, medi, niklu, vol­frámu, molybdénu a ďalších kovov. Ale i dre'va, vody a elektrickej energie, na ktorú sa v mnohých hydrocentrá­­lach mení sila tokov sibír­skych veľriek. A navyše je to aj významný kožušinový cech sveta. Všetko sa tu dobýva tem­pom, ktoré sa právom nazýva sovietske. Vezmime napríklad západnú Sibír a u nej jednu, Ťumenskú oblasf. V posled­nom desaťročí sa premenila na významného producenta ropy a zemného plynu. Sveto­známym objavom storočia sa stalo samotlorské nálezisko ropy, ktorej tu v tomto roku vyťažia už vyše 150 miliónov ton. Len prírastok v jej tržbe v tejto päťročnici piac ako dvojnásobne prevyšuje celo­ročnú produkciu ropy v azer­bajdžanskom Baku, či našu vyše trojročnú spotrebu. A od Samotloru podzemné moria ropy a zemného plynu sa prak­ticky tiahnu až na Čukotku. Alebo vezmime BAM, stavbu storočia, ktorá tempom vý­stavby prekonáva všetky, aj najoptimistickejšie predpokla­dy. Prírodné podmienky sú tu neľahké, merané očami našin­ca až tvrdé, s výkyvmi teplôt od plus 30 v lete do mínus 50 v zime. Avšak za necelých osem mesiacov stavbári tu do­kázali vybudovať cez 400 met­rov širokú Lenu železničný most a komsomolci za necelý rok v hornatej tajge vybudo­vali od mosta k rieke Ťajura pri sídlisku Hviezdne takmer 70 km dlhú železničnú trať. Mnohí, keď počujú slovo Si­bír, predstavujú si nekonečné zasnežené pláne s drevenico­­vými dedinkami, vzdialenosťa­mi odrezanými navzájom od seba i od sveta. Takou však Sibír bola kedysi a takým ke­dysi bol aj sovietsky Ďaleký východ. Dnes sú to oblasti moderných miest, priemyslu i vedy. Takých miest a priemy­selných i vedeckých centier ako Novosibirsk, Irkutsk, Ulan-Ude, Jakutsk, Tiksi, Cha­barovsk, Vladivostok, Maga­dan, Mirnyj, Bratsk, Ust-H- jinsk, Abakan a nie desiatky, ale stovky ďalších. A všetky, či staré alebo zrodené v po­slednom desaťročí, sú nové, novovybudované so závidenia­hodnou vybavenosťou, v kto­rej sa realizuje princíp soviet­skej starostlivosti o človeka. V práci i mimopracovnom ži­votnom prostredí. Z mnohých príkladov, dokumentovaných na výstave, vezmem len je­den — povodie rieky Angary, rieky „bieleho priemyslu“. Tento názov dostala preto, že od jej ústia prakticky až do Ust-Iľjinska sú sústredené veľ­­kopodniky vyrábajúce biely kov — hliník a papier i celu­lózu. Mestá, ktoré tu vznikli, pútajú nielen svojou výslov­nosťou a výbavenosťou, ale aj ochranou životného prostre­dia. Vo všetkých hlinikárňach ľudia pracujú bez ochranných masiek, ich okolie nedevastu­­jú škodlivé exhaláty, podobne ako rieku ani len gramom od­padu neznečisťujú celulózky a papierne. Príroda ostáva ne­porušená, nedotknutá vo svo­jej očarujúcej kráse. Pravda, je to nelacné, ale je to v záuj­me človeka, v záujme nielen dnešného, ale aj budúceho pokolenia. Sibír a sovietsky Ďaleký vý­chod sedemmíľovými krokmi vstupujú nielen do sovietskej, ale do ekonomiky sveta. A príkladne, vedecky premysle­ne, na najmodernejšej tech­nickej úrovni s príznačným entuziazmom, vlastným so­vietskej mládeži, ktorá je roz­hodujúcim dobyvateľom tých­to nedozerných a nepredsta­viteľne bohatých oblastí. O tom všetkom najvýrečnej- Šie svedectvo podáva výstava fotografií Sibíri a sovietskeho Ďalekého východu, oblastí ča­rovnej krásy a veľkej výstav­by i bohatosti práce a života ich obyvateľov. A je tak troš­ku aj našou hrdosťou, veď v nejednom priemyselnom pod­niku pracujú tu stroje vyrobe­né v Československu a na najťažších úsekoch v oblas­tiach večne zamrznutej zeme zasa naše tatrovky. Ak môžem poradiť tým, čo sa rozhodli obohatit svojg znalosti o Sovietskom zväze návštevou nadmieru zaujíma­vej výstavy fotografií Sibíri a sovietskeho Ďalekého výcho­du, nuž nech nejdú len jed­notlivo, ale predovšetkým v skupinkách. Lebo organizátori okrem obrázkovej časti náv­števníkom môžu premietnuť aj krátkometrážne filmy Lenin — sny a skutočnosť, dalej Si­bírska ropa, Sibírska zugra, Sachalin z juhu na sever a Tajmír. A. BAK Šesťsto nákladných áut Tatra pracuje v Nižnevartovskn pri dobývaní samo­­tlorského podzemného mora ropy, najväčšieho náleziska tejto suroviny na svete. Z novovybudovaného okresného centra k Samotlorň na prepadliskách večne zamrznutej zeme postavili betónovú cestu. Náklady" na jeden kilometer v prepočte dosiahli 18 miliónov korún. No ročná ťažba vysoko presahuje 100 miliónov ton ropy, takže aj tieto náklady sú rentabilné. Nemalý podiel na tom majú aj tatrovky — najvhodnejšie stroje pre tunajšie tvrdé klimatické pod­mienky. Snímka APN NA PRACOVISKÁCH V PRVÝCH DŇOCH ROKA 1976 ŠIESTA PÄŤROČNICA: START Nepretržité prevádzky plnia plán novej päťročnice Výmena kalendára na pracovnom stole, na dispečerskom pulte, v dielni, u směnového majstra je vážnou udalosťou v živote pracov­ných kolektívov. Tí, čo svedomito splnili päťročné plány — a tých je veľká väčšina medzi našimi pracujúcimi — i tí, čo splnili okrem úloh i náročné záväzky, prichádzali predvčerom a včera do prvých smien novej päťročnice. Všetci bez rozdielu nastupovali s rozhodnu­tím: hneď od začiatku plniť náročné úlohy tak, aby rak XV. zjazdu KSČ bol úspešným štartom do ďalších rokov šiestej päťročnice. ’ Prvý deň roku 1976 privítali na svo­jich pracoviskách robotníci, technici, prevádzkoví majstri, údržbári v ne­pretržitých prevádzkach. Z vysokých pecí vypustili prvé tavby pre plán ro­ku 1976, chemici vyrobili prvé tony chemikálií a z elektrární tiekol ne­pretržitý prúd energie. Štart sa Vyda­ril. ■ ■ Košice (ČSTK) — Okolo 2700 pra­covníkov Východoslovenských žele­ziarni nastúpilo 1. januára do prvej smený nového roku a začalo plntf úlohy plánované na prvý rok 6. päť­ročnice. Prvý z 9 vlakov priviedli už o 4. hodine na centrálne prekladisko rúd VSŽ rušňovodič ján Hrinko, vlakvedú­­ci Pavol Šamko a posunovač Ján Maj­­chrovič. Bola to súprava 40 vagónov s 2693 tonami koncentrátu. Prvé surové železo dala vysoká pec č. 1. Odpich tejto 350-tonovej tavby urobil prvý tavič Michal Čopko, ve­dúci kolektivu BSP s bronzovými od­znakmi. Bol to prvý z 31 odpichov, plánovaný na prvý deň nového roku. Tri vysoké pece VSŽ spolu vyprodu­kujú vyše 8000 ton surového železa. Prvú konvertorovú oceľ 6. päťročni­ce vyrobili v oceliarni č. 1 členovia BSP 30. výročia SNP vedenej Mirosla­vom Šimkom. Tavba dala 137 ton a začala sa ňou séria 65 tavieb, na ten deň predpokladaných v oboch oce­liarňach VSŽ. Prvý zvitok plechu na teplej širo­­kopásovej trati vyvalcoval kolektív Jána Jergu — brigáda socialistickej práce 30. výročia SNP. (Pokračovanie na 2. str.) Praha (ČSTK) — Prezident ČSSR Gustáv Husák blahoželal prezidentovi Socialistickej republiky Barmský zväz U Nei Winovi pri príležitosti štátneho sviatku jeho krajiny. Pri tej istej príležitosti zaslali bla­hoprajné telegramy predseda vlády ČSSR Lubomír Štrougal predsedovi vlády Socialistickej republiky Barm­ský zväz U Sein Winovi a minister za­hraničných vecí ČSSR Bohuslav ClK^u­­pek ministrovi zahraničných vecí U Hla Pchonovi. Pozdrav KS Chile Praha (ČSTK) — Ústredný výbor Komunistickej strany Československa zaslal Komunistickej strane Chile k 54. výročiu jej založenia pozdravné posolstvo, v ktorom sa hovorí: 54. „Drahí súdruhovia, pri príležitosti vyočia založenia Komunistickej strany Chile posielame Vám v mene Ústredného výboru Komunistickej strany Československa a českosloven­ského pracujúceho ľudu bojové sú­­družské pozdravy. Vysoko oceňujeme neohrozený boj chilských komunistov, ktorí v zloži­tých a ťažkých podmienkach kladú pod vedením svojho ústredného vý­boru na čele robotníckej triedy, pra­cujúceho roľníctva, pokrokovej inte­ligencie a všetkých čestných vlasten­cov hrdinský odpor fašistickej dikta­túre. Prejavujeme Vám internacionalis­­tickú solidaritu celej našej strany i československého ľudu v zápase za oslobodenie súdruha Luisa Corvalána a všetkých ostatných väznených chil­ských bojovníkov za slobodu. Nech žije Komunistická strana Chile!“ Znárodnenie vo Venezuele Caracas (ČSTK) — Venezuela znárodnila k 1. januáru 1976 všetok naftový priemysel a ukončila tak vyše B0-ročnú nadvládu medzinárodných — prevažne severoamerických — mono­polov. Venezuela patrí k najväčším svetovým producentom nafty, lebo vy­ťaží denne vyše dva milióny barelov ropy. V súvislosti so zákonom o zná­rodnení naftového priemyslu, podpísa­ným prezidentom Carlosom Andrásom Pérezom vlani 29. augusta, prechá­dzajú do rúk venezuelskej vlády prie­myselné objekty a -ariadenia asi 40 naflorých spoločnosti a ich filiálok. Súdruh Gustáv Husák pri novoročnom prejave. biliül., U UblK «

Next