Pravda, marec 1976 (LVII/51-77)

1976-03-01 / No. 51

KNIHA I NAS T ohtoročný Mesiac knihy sa radi do obdobia, keď všetci naši pracu­júci v príprave na XV. zjazd KSČ s kritickou náročnosťou hodno­tia výsledky dosiahnuté pri realizácii línie záverov XIV. zjazdu KSČ a úloh piatej päťročnice. Rovnako je to aj v oblasti knižnej kultúry. Pracovníci vydavateľstiev, kníhkupectiev a knižníc, ktorých hlavnou úlohou je cieľavedome sprístupňovať literárne hodnoty pracujúcim, skla­dajú práve v Mesiaci knihy účty z vykonanej práce. V rokoch piatej päťročnice prešli vydavateľská zložitým vývojom, ktorý sa vyznačoval veľkým úsilím o obnovenie socialistického charak­teru edičnej činnosti na princípoch marxizmu-lenlnizmu a proletárske­ho internacionalizmu. V tomto úsilí, zameranom na odstránenie škodli­vých dôsledkov negatívneho pôsobenia antisocialistických a revizíonis­­tických síl vo vydavateľskej činnosti v krízových rokoch 1968 - 69 a na dôsledné uplatňovanie zásad socialistickej edičnej politiky, významnú úlohu zohralo uznesenie Predsedníctva Ov KSČ o poslaní knihy a edič­nej činnosti z marca 1970 a závery ideologického zasadnutia Ústredné­ho výboru KSČ, rozpracované na podmienky vydavateľskej činnosti. Kvantitatívne výsledky hovoria o značnom vzraste objemu edičnej čin­nosti v piatej päťročnici. Vydávanie politickej a spoločenskovednej li­teratúry sa zvýšilo o 43 percent a podobne je to aj s ostatnými terna: tickými oblasťami literatúry. Celkový predaj literatúry vzrástol na Slo­vensku o 52 percent. V tomto ukazovateli sa najlepšie odzrkadľuje živý záujem našich čitateľov o každú dobrú knihu, o socialistickú literatúru. Pravdaže, v edičnej činnosti sú rozhodujúce kvalitatívne hľadiská. Tie fednoznačne dokumentujú posun v ideovopolitickej práci vydavateľ­stiev v posledných rokoch, ktorý sa prejavil najmä v zmene edičných pro­porcií v prospech prednostného vydávania politickej, spoločenskovednej, pôvodnej umeleckej a sovietskej prekladovej literatúry. , Edičná činnosť v oblasti politickej a spoločenskovednej literatúry sa v minulých rokoch sústredila najmä na vydávanie lite­ratúry pre potreby ofenzívnej masovo­­politickej práce strany, ekonomic­kej propagandy a svetonázorovej výchovy. Vyšli viaceré práce o vedúcej úlohe strany ö publikácie rozpracúvajúce aktuálne otázky boja proti buržoáznej ideoló- 9»- j Pôvodná tvorba sa úspešne rozvíjala vo všetkých tematických skupi­nách literatúry, no najmä v oblasti poézie, prázy a detskej literatúry. So­cialistická edičná politika sa ukázala príťažlivou nielen pre predstavite­ľov staršej a strednej spisovateľskej generácie, ale aj pre široký okruh mladých a začínajúcich autorov. Pôvodná tvorba dostala účinnú spolo­čenskú podporu. Tvorivá aktivita umeleckých zväzov i cieľavedomá sti­mulačná politika kultúrnych fondov významne prispeli k vzniku mnohých nových literárnych diel a k vydávaniu literatúry slúžiacej potrebám socia­listickej spoločnosti. Závery XIV. zjazdu KSČ o výmene a sprístupňovaní kultúrnych hodnôt medzi oboma našimi bratským) národmi našli svoj pozitívny odraz aj v edičnej praxi. V slovenskom preklade vyšli viaceré významné diela čes­kej pôvodnej tvorby, najmä z oblasti detskej literatúry. V edičnej činnosti slovenských vydavateľstiev pevne zakotvili preklady z literatúr národov socialistických krajín. Oceniť treba najmä všestrannú spoluprácu so sovietskymi vydavateľstvami. Jej výsledkom je nielen znač­ný vzrast vydávania prekladov z mnohonárodnej sovietskej literatúry, ale aj reprezentatívny výber diel zo súčasnej sovietskej literatúry, podávajúci ucelený obraz o literárnom tvorivom ruchu v Sovietskom zväze. Vydavateľstvá pamätali vo svojich edičných plánoch aj na vydávanie literárnych diel zo súčasnej i klasickej západnej literatúry. Z tejto litera­túry sprístupnili čitateľom rad knižných diel, ktoré svojím pokrokovým odkazom a humanistickými myšlienkami sú blízke ideálom našej spoloč­nosti. Výsledky dosiahnuté v posledných rokoch vo vydavateľskej činnosti oprávňujú konštatovať, že sa plne obnovil socialistický charakter edičnej - činnosti, že táto dôležitá oblasť je dnes pevnou súčasťou našej socialis­tickej kultúry. Napriek takémuto hodnoteniu nemôžeme nevidieť, že v edičnej činnosti pretrvávajú niektoré nedostatky, ktoré sa doteraz nepodarilo celkom od­strániť. Profily viacerých nakladateľských edícií nie sú dostatočne vy­hranené so zreteľom na diferencované čitateľské záujmy. Proces prípravy vydania mnohých dôležitých publikácií je pridlhý. Žiaľ, tieto nedostatky idú na vrub aj polygrafického priemyslu, kde sa na neúnosnú mieru pre­dlžujú výrobné cykly odbornej i umeleckej literatúry. Mesiac knihy je príležitosťou, aby sa vydavateľskí pracovníci viac ako inokedy zamysleli nad svojou prácou, nad súčasnými aj budúcimi úlohami. Len aktívnym prístupom k riešeniu otvorených problémov a úloh možno zabezpečiť ďalšie napredovanie aj na tomto kultúrnom úseku. V Liste Ústredného výboru KSČ k príprave XV. zjazdu KSČ sa zdô­razňuje, že v kultúre a umení treba aj ďalej utvárať podmienky na to, aby vznikli nové diela, ktoré budú obohacovať a zušľachťovať duchovný život človeka, svojimi špecifickými formami pravdivo a vysoko umelec­ky zobrazovať zápas strany a ľudu za ďalší rozvoj socialistickej spoloč­nosti, za pokrok a mier vo svete. Pomôcť takémuto smerovaniu našej socialistickej kultúry a umenia je prvoradou úlohou všetkých vydavateľstiev. Celé ich organizačné ústro­jenstvo treba sústrediť na prednostné vydávanie diel pôvodnej literárnej tvorby. Charakteristickou črtou socialistickej vydavateľskej politiky je práve všestranná starostlivosť o rozvoj pôvodnej tvorby, najmä umelec­kej. Táto starostlivosť o pôvodnú tvorbu musí nájsť svoje primerané vy­jadrenie aj vo výške nákladov významných diel prózy aj poézie a v ich cieľavedomom sprístupňovaní čitateľom prostredníctvom kníhkupectiev a širokej obce literárnych dôverníkov v závodoch, družstvách a na ško­lách. V tomto smere vystupuje do popredia aktívna šíriteľská funkcia ce­lého knižného obchodu, ale aj knižníc. Vypracovaná koncepcia aktívnej edičnej politiky predpokladá ďalší kvalitatívny rozvoj edičnej činnosti na Slovensku v šiestej päťročnici aj v ostatných tematických oblastiach literatúry, najmä na úseku spolo­čenskovednej, encyklopedickej a odbornej literatúry. Z hľadiska vydáva­nia odbornej literatúry, predovšetkým prírodovednej, technickej a poľ­nohospodárskej, majú mimoriadny význam tie vedné disciplíny, ktoré nielen reagujú na súčasné potreby materiálnej výroby, ale v rozhodujúcej miere predurčujú aj ďalší progresívny rozvoj. To zároveň vyžaduje, aby sa utvorili priaznivé edičné a polygrafické podmienky na rýchle publi­kovanie výsledkov vedeckého výskumu a operatívne vydávanie vedec­kých a odborných kníh. Sústredenú pozornosť si zasluhuje najmä vydá­vanie odborných diel zo základných prírodovedných odborov, ako je ma­tematika, fyzika, chémia, biológia, genetika a ďalšie. Ale aj publikácií z oblasti vedeckého riadenia a organizácie výropy, komplexnej socialis­tickej racionalizácie práce, bezpečnosti pri práci a ochrany zdravia a tvorby optimálneho pracovného a životného prostredia. Na tradičnej knižnej žatve sa predstavia všetky vydavateľstvá so svo­jou minuloročnou knižnou produkciou. V priamej konfrontácii s vystave­nými knižkami budeme môcť sami posúdiť, čím prispela edičná činnosť k rozvoju socialistickej kultúry. V marci - Mesiaci knihy - prihovoria sa k nám tisícky literárnych dô­verníkov, kníhkupeckých a knižničných pracovníkov, aby nám ponúkli priateľa najlepšieho - knihu, našu socialistickú literatúru. Prijmime ju všetci s dôverou, lebo hlása pravdu, krásu, pokrok a mier. SCHÔDZKA KBSKOYSHHO SIMMCMHO MTIVU IfžMflPMYBMin Moskva (ČSTK) — V stĺpovej sieni moskovského Domu odborov sa v piatok konala schôdza moskovského straníckeho aktívu. Predstaví telov zahraničných komunistických, národnodemokratických a socialis tických strán privítal člen Politického byra OV KSSZ, prvý tajomník Moskovského mestského výboru KSSZ Viktor GRIŠIN. '{Stredobodom pozornosti sovietskych ľudí, Iudu krajín socialistického spolo­čenstva a celej pokrokovej svetovej verejnosti je v týchto dňoch XXV. zjazd KSSZ, povedal Grišin. Účastníci zjazdu a všetci sovietski ľudia si vy­počuli s veľkou pozornosťou správu o činnosti ÚV KSSZ, ktorú predniesol generálny tajomník ÚV KSSZ Leonid Brežnev. Správa jasne a presvedčivo ukazuje úspechy našej strany a ľudu v rozvoji hospodárstva, vedy a kultú­ry, obsahuje dôležité teoretické zo­všeobecnenia a praktické závery k hlavným problémom vnútorného i medzinárodného života. Presne for­muluje úlohy spoločenskoekonomic kej politiky strany v desiatej päťroč nici a program jej zahraničnopolitic kej činnosti. Viktor Grišin potom in­formoval prítomných o pracovných úspechoch, s ktorými prišli Moskov čania na XXV. zjazd KSSZ. V mene všetkých Moskovčanov ti močil Viktor Grišin zahraničným hos­ťom a pracujúcim ich krajín srdečný pozdrav a zaželal im ďalšie úspechy v boji za záujmy pracujúcich, zamier, (Pokračovanie na 4. str. i 7 prestávkach medzi zasadnutiami sa delegáti XXV. zjazdu KSSZ stretajú, na srdečných besedách, jednu z takýchto chvíľ, stretnutie' národného umelca ZSSR Kirilla Lavrova s ďalšími delegátmi, zachytila snímka APN. Nad návrhom Smernice rozvoja ČSSR S oplinwiM do budúcnosti Bratislava — Návrh Smernica hospodárskeho a sociálneho roz­voja ČSSR v rokoch 1976 —- 1980 sa stretol s pochopiteľným záujmom v celej vlasti. Veď to, čo obsahuje, ee týka všetkých a osobitne každé­ho občana. H ZUŽITKUJEME NAŠE DREVO Návrh Smernice organicky nadvä­zuje na výsledky úspešného rozvoja národného hospodárstva v 5. päťroč­nici a správne zdôrazňuje dôležitosť podstatného zvýšenia efektívnosti na­šej ekonomiky. Považujem za správ­ne, že návrh spája naše ekonomické výsledky s ďalším vzrastom životnej úrovne, ba priamo zakotvuje zásadu, podľa ktorej rast spoločenskej výroby a jej efektívnosti je ekonomickou podmienkou pre vyšší stupeň uspo­kojovania . hmotných a duchovných potrieb ľudu. Z toho vidieť, že cieľom politiky KSČ nie je vzrast výroby len pre vykazovanie stále väčších čísiel, ale uspokojovanie potrieb ľudí, upev­nenie ich životných a sociálnych is­tôt. Ako pracovníka drevospracujúce­ho priemyslu ma osobitne zaujala orientácia smernice okrem iného aj na zintenzívnenie využívania domáce­ho prírodného bohatstva. Nás v Bukó­­ze Vranov sa z toho týka, ako sa o tom v smernici hovorí aj konkrétne, dokončenie výstavby veľkej investície na intenzifikáciu výroby celulózy. Š potešením môžem konštatovať, že po veľkých počiatočných ťažkostiach sa práce v minulom roku sľubne rozbeh­li a že bol splnený plánovaný objem stavebných prác v hodnote 44 milió­nov korún. Rozhodujúci však bude tento rok, keď treba vykonať omnoho náročnejší objem prác, predovšet­kým na výstavbe objektu nebielenej celulózy. Urobíme však všetko, aby sa 1. septembra 1977 mohla začať skú­šobná prevádzka tejto významnej ka­pacity, výrazne zhodnocujúce] našu domácu surovinu, drevné bohatstvo východného Slovenska. Ing. Jozef DRUGDA, podnikový riaditeľ, Bufcôza Vranov ■ STROJÁRSTVO — ZÄKLAD DYNAMICKÉHO ROZVOJA SPOLOČNOSTI Nemôže to byt ani ináč. S novými úlohami na Obdobie piatich rokov, ktoré znamenajú istotu v práci, zvy­šovania životnej úrovne, pokojného a tvorivého života, vždy stúpa optimiz­mus všetkých nás, robotníkov a tech­nikov v závodoch. V tretej kapitole návrhu Smernice hospodárskeho a sociálneho rozvoja ČSSR v rokoch 1976 — 1980 je veno­vaná mimoriadna pozornosť strojár­stvu. Zdôrazňuje sa, že je aj naďalej základom dynamického rozvoja celej našej socialistickej ekonomiky. Úlohy v tejto kapitole sa týkajú aj nášho zá­vodu. Už v tomto roku zvýšime výro­bu o 8 percent a v priebehu päťroč­nice zhruba o 44 percent. Uvedomuje­me si, že tieto úlohy musíme zabez­pečiť so súčasným stavom pracovní­kov. V intenciách smernice, ktorá zdô­razňuje Intenzívnejšie využívanie vý­­sledkov vědeckotechnického rozvoja na zvyšovanie technicko-ekonomickej úrovne strojárskych výrobkov, spolu­pracujeme na podnikových úlohách plánu rozvoja techniky. Týkajú sa zvyšovania produkcie závodu, inová­cie, našich finálnych výrobkov — te­rénnych vysokozdvižných vozíkov. Náš závod úspešne spolupracuje r. Vysokou školou strojníckou a elektro­­(Pokračovania na 2. str.) Stretnutia so zaujímavými ľuďmi PRÍMORCI Od našich redaktorov A. BAKA a R. NITTMANNA Ich cesta do Moskvy z centra ďalekovýchodného Prímorského kraja Via­­dtvostoku jedným z najmodernejších lietadiel aviatechntky súčasností — IL-62 — dosahujúcim priemernú rýchlost al 900 ktlnmptrnn m hodinu, trvala takmer dvanásí hodín. Delegáti XXV. zjazdu KSSZ z oblasti, v ktorej dva milióny sovietskych občanov o osem hodín skôr víta kal­­dodenné lúče slnka ako v západných oblastiach krajiny sovietov, pri­niesli zjazdu oznámenie, ie „rybný cech krajiny“, ako sa kraju hovorí, splnil úlohy päťročnice aj v ostatných odvetviach národného hospodár­stva, ktoré vcelku zaznamenalo 43-perc. prírastok. V tomto konštatovaní, ktoré prvý tajomník Prímorského krajského výboru KSSZ Viktor Lomakin zdôraznil aj na už „tradičnom“ nočnom stretnutí delegátov XXV. zjazdu s novinármi v medzinárodnom press­­centre, je veľmi veľavravné a poučné predovšetkým pre organizátorov výroby v priemysle t poľnohospodárstve. Vyplynulo to aj z diskusných vystúpení ďalších delegátov tohto krája, ktorí zavítali medzi novinárov — predsedu krajispolkomu Iľju Stodina, hrdinky socialistickej práce, delegátky štyroch po sebe idúcich zjazdov KSSZ, leriavničky obchodné­ho prístavu v Nachodke Marie Popovej, riaditeľa ďalekovýchodného cen­tra AV ZSSR, akademika Andreja Kaptcu i tajomníka krajskej odboro­vej rady Pavla Cernyša. A čo vyplynulo z ich konštatovaní doložených jaktmi? Ze toto zvý­šenie výroby v deviatej päťročnici dosiahli pri nedostatku pracovných síl, ktorý, vychádzajúc z platných výkonových noriem a výrobných úloh, dosahuje v deficite až 26 000—27 000 robotníkov — špecialistov. Slovom toľko sa ich nedostáva denne na priebežné plnenie plánovaných úloh. Riešenie rovnice o tejto zložitej „neznámej" priviedlo do podnikov Prí­morského kraja vedu, ktorá jediná ju môže vyriešiť v praxi. A aj vyrie­šila — zvyšovaním produktivity práce na báze využívania modernej techniky, progresívnych technologických postupov a organizácie práce. Napriek skutočnosti, že v kraji sa búrlivo rozvíja banský a spracova­teľský priemysel v oblasti celel škály farebných kovov, aj ďalší rozvoj v strojárstve, aj rozvoj stavebníctva je podriadený rybolovu, spracúvaniu rýb a morských produktov i námornej nákladnej doprave, vrátane ex­portu námorných dopravných služieb. Najmä v hlavnom odvetví určujú­com charakter kraja — rybnom priemysle, majú Prímorci veľkú úlohu aj v desiatej päťročnici — dosiahnuť v produktoch zvýšenie výroby o 30—32 pere. A tu už nerozhodujú len rybolovné lode a majstrovstvo tch osádok, ale veda. Vedecká organizácia práce prt zistovaní „rybných poli“, so súčasným prechodom na morské „poľnohospodárstvo“, čiže rozvíjanie „akvakultúry“. Patrí do nej nielen prtkrmovanie morského planktónu priemyselnými hnojivami, teda zlepšovanie krmovinovej zá­kladne na prirodzenú výživu rýb, ale aj zakladanie plantáží na morskom dne. Napríklad morská kapusta, ktorá je vynikajúcim krmivom, ale a) výbornou a navyše liečivou pochúťkou pre ľudí. A na hektári zarodí až tisíc metrických centov... Patrí sem aj rozširovanie potravinárske­ho sortimentu z priemyselne doteraz nedoceňovaných druhov morských živočíchov. A patrí sem aj základné preorientovanie sa vo využívaní mo­ra ako významného producenta potravín, ktoré pri podstatnom obmedze­ní lovu morských rýb, bez akéhokoľvek ohrozenia jeho potenciálu môže dávat ľudstvu až dvojnásobne viac bielkovín ako teraz dáva celoročný výlov rýb. Fantázia budúcnosti? Nie, reálna skutočnosť najbližších rokov, bliž­ších, ako sa môže nazdávať laická veřejnost. Na besede s novinármi o nej hovoril akademik Kapica i prvý tajomník krajského výboru KSSZ súdruh Lomakin. (Pokračovanie na 4. str.) PIATY DEŇ ROKOVANIA XXV. ZJAZDU KOMUNISTICKEJ STRANY SOVIETSKEHO ZVÄZU Sovietsky dnešok pokračovanie Októbra Podnetná diskusia pokračovala aj y sobotu • Vence hostí k Mauzóleu Y. I. Lenina • Y nedeľu prestávka, dnes zjazdové rokovanie pokračuje Moskva (ČSTK) — V sobotu pokračoval v kremeľskom Zjazdovom paláci XXV. zjazd KSSZ diskusiou o správe o činnosti OV KSSZ a ďalších úlohách strany vo vnútornej a zahraničnej politike a o správe Ústrednej revíznej komi­sie. Zasadaniu predsedal člen Politického byra OV KSSZ Vladimir SČERBICKIJ. Jeden po druhom vyjadrovali delegáti presvedčenie, že pod múdrym vedením leninskej strany splní sovietsky lud úlohy, ktoré zjazd určí, a splní svoju vlasteneckú a internacionálnu povin­nosť. Rečníci vysoko hodnotili čin­nosť ÚV KSSZ v rozvíjaní leninského štýlu práce strany a činorodého ovzdušia v krajine, pri upevňovaní a rozvoji spoločenstva socialistických krajín i to, že KSSZ zachováva ne­ochvejnú vernosť proletárskemu in­ternacionalizmu a solidaritu s národ­mi bojujúcimi za národné oslobode­nie a sociálny pokrok, že dôsledne uskutočňuje mierovú politiku. Prvý tajomník vedenia Zväzu skla­dateľov ZSSR TICHON CHRENNIKOV hovoril o bezvýhradnej oddanosti so­vietskych umelcov" strane a ľudu, tom, že sovietske umenie svojím op­o timizmom rozvíja v sovietskom člove­ku vlastnosti budovateľa nového sveta a je mocnou zbraňou v boji proti im­perialistickej ideológii. Búrlivým potleskom odmenil zjazd prejav prvého tajomníka Orenburské­­ho oblastného výboru KSSZ ALEXAN­DRA KOVALENKA, ktorý označil stav­bu plynovodu Orenburg — západné hradnice ZSSR za socialistickú inte­gráciu v praxi, za veľkú štafetu pria­teľstva a školu internacionaiistickej výchovy našich národov. Je to sve­dectvo veľkých predností socializmu, vyhlásil Kovalenko. Uvedomujeme sí v plnom rozsahu zodpovednosť za úspešnú výstavbu tohto objektu a uro­bíme všetko, aby naši priatelia do­stali orenburský zemný plyn a azbest čo najskôr. V diskusii ďalej prehovorili prvý ta­jomník moskovského oblastného vý­boru strany VASILIJ KONOTOP, ta­jomníčka okresného výboru bielorus­kého mesta Grodno ANTONINA BE­­ĽAKOVOVÁ a prvý tajomník ÚV KS Arménska KAREN DEMIRClAN. Zo zahraničných hostí pozdravil zjazd člen Politického byra a tajomník ÚV Francúzskej KS GASTON PLISSO­­NIER a predseda Národnej rady KS' Indie ŠRlPAD AMRIT DANGE. Po krátkej prestávke na sobotnom zjazdovom rokovaní ďalej vystúpili pr­vý tajomník ÚV KS Litvy PIETRAS GRlSKIAVlCjUS, prvý tajomník Dnepro­­petrovského oblastného výboru KS Ukrajiny ALEXEJ VATČENKO, prvý ta­jomník novosibirského oblastného vý­boru KSSZ FIODOR GORJAčEV, trakto­ristka z Kustanajskej oblasti Kazach­stanu KAMŠAT DONENBAJEVOVÄ, pr­vý tajomník Baškirského oblastného výboru strany MITCHAT ŠAKIROV a veliteľ divízie raketových vojsk gene­rálmajor KOČEMASOV, ktorý prehovo­ril v mene delegácie ozbrojených síl ZSSR, ktorá prišla pozdraviť zjazd. Zo zahraničných hostí pozdravili so­botné zasadanie zjazdu ďalej predsed­níčka KS Španielska DOLORES IBÁR­RURI a člen osobitného revolučného štábu ÚV Konžskej strany práce JEAN­­PIERRE TSHISTER-TCHIKAYA. V mene 440 00Q komunistov mos­kovskej oblati vyjadril prvý tajomník moskovského oblastného výboru stra­ny VASILIJ KONOTOP vrelý súhlas s leninským štýlom práce ústredného výboru. My, pracovníci miestnych straníckych organizácií, sa učíme od ústredného výboru tvorivému prístu­pu k riešeniu aktuálnych problémov komunistickej výstavby, povedal. Vysoké ocenenie zasluhuje činnosť ÚV KSSZ pre upevnenie a rozvoj so­cialistického spoločenstva. „Z každo­dennej praxe vidíme, aký reálny pro­spech prináša všestranná spolupráca s bratskými socialistickými krajinami a výmena skúseností.“ Početné kolek­tívy moskovskej oblasti udržiavajú priame kontakty s kubánskymi pod­nikmi, medzi nimi Iuherecký závod poľnohospodárskeho strojárstva. Ko­lektív tohto podniku, kde sa pre Kubu vyrábajú kombajny na zber cukrovej trstiny, spomína veľmi vrelo na ná­vštevu kubánskej delegácie na čele s Fidelom Castrom v tomto závode v roku 1972. „Všetci sovietski ľudia vysoko oce­ňujú revolučné hrdinstvo Kubáncov a ich skvelé sociálne úspechy a obe­tavú prácu,“ vyhlásil Konotop. Za po­tlesku delegátov požiadal Konotop Fidela Castra, aby tlmočil kubánskym pracujúcim najúprimnejšie bratské pozdravy sovietskych ľudí é želanie úspechov pri plnení historických úloh, stanovených I. zjazdom Komunistickej strany Kuby. Vasillj Konotop uviedol, že v uply­nulých piatich rokoch sa hospodár­stvo moskovskej oblasti rozvíjalo plá­­novito a stabilne. Priemysel" tejto ob­lasti splnil medzi prvými päťročnicu pred stanoveným termínom. V pred­večer XXV. zjazdu KSSZ vyrobili v zá­vode na výrobu motorových lokomo­tív v Kolomne lokomotívu s výkonom 6000 koni, ktorá nemá obdobu v sve­tovej praxi. Usilovne sa pracuje na premene moskovskej oblasti na ob­lasť intenzívnej, vysoko vyspelej poľ­nohospodárskej výroby. O avantgardnej úlohe, ktorú majú dedinskí komunisti v úsilí o intenzifi­káciu poľnohospodárskej výroby, in­formovala detegátov ANTONINA BE­­ĽAKOVOVÁ, tajomníčka Okresného vý­boru KSSZ mesta Grodna v Bielorusku. V sobotu prvý tajomník vedenia zväzu skladateľov ZSSR Tichon CHRENNIKOV v diskusii o. i. povedal: Sovietski hudobníci pokladajú za svo­ju životnú povinnosť bojovať všetký­mi prostriedkami svojho umenia za realizáciu programu mieru, vyhláse­ného na XXIV. zjazde KSSZ. lej Západná propaganda, povedal ďa­Tichon Chrennikov, využíva v ideologickom boji tzv. „disidentov“. Nič z toho, čo títo ľudia hovoria a píšu, nie je však produktom nášho vnútorného života, ale, aby som tak povedal, je to importovaný produkt. „Sovietska inteligencia, práve tak aiko všetok ľud, s pohŕdaním odmieta­jú trápne pokusy týchto odpadlíkov zašliapať do bahna naše politické a morálne hodnoty lén pre to, aby sl vyslúžili pochvalu domnelých ochran­cov ľudských práv. Veľmi si váži­me, že široké kruhy pokrokovej za­hraničnej verejnosti správne chápu naše stanovisko a pomáhajú odhaľo­vať antikomunistické a antisovietske výmysly,“ povedal v závere Tichon Chrennikov. O významných úspechoch v rozvo­ji národného hospodárstva Orenbur­­skej oblasti na Uraie informoval zjazd prvý tajomník orenburského oblastné­ho výboru strany Alexander KOVA­LENKO. V 9. päťročnici sa oblasť zmenila na jedno obrovské stavenisko, pove­dal. Do prevádzky dali vyše 100 prie­myselných podnikov. V súlade so smernicami XXIV. zjazdu vyrástol v orenburskej stepi moderný komplex na ťažbu zemného plynu, ktorého vý­roba sa zvýšila 22-krát a prevyšuje dnes objem výroby tejto suroviny vo Francúzsku a NSR dohromady. Orenburská oblast prispieva svojím podielom k plneniu programu kom­plexnej socialistickej integrácie. Na území oblasti so spoločným úsilím členských krajto RVHP buduje plyno­vod Orenburg — západné hranice ZSSR a azbestový závod. Tieto objek­ty sa dajú do prevádzky v najbližšom čase. člen Politického byra a tajomník ÚV Francúzskej komunistickej strany Gaston PLISSONNIER prehovoril V sobotu ako prvý zo zahraničných hos­ti. Označil za mimoriadne dôležitý návrh na uzavretie svetovejdohody o nepoužití sily, ktorý predniesol z tri­búny XXV. zjazdu generálny tajomník (Pokračovanie na 4. str.) Náš redaktor medzi pracovníkmi zvolenskej Bučiny O pár dní ut budú po týchto železných do­pravníkoch buchotat kusiská guľatiny. Zatiaľ však pásovky v novej pil­nici zvolenskej Bučiny sto­ja ešte nepohnute a na dopravníku chlapci zo „striebornej" brigády so­cialistickej práce Jána Ištvana čosi reparujú. Pri skúške sa totiž ukázalo, že vyše dvesto metrov dlhé dopravné cesty sú síce mocné, af fungujú, ale zo­spodu ešte treba primon­tovať akúsi lištu, aby sa retaz o ne pri pohybe ne­­zachytávala. — Ale aby ste si ne­mysleli, že je to naša vina, alebo, že sme vo voľačom chybili — vysvetľuje sú­druh Ištvan. To totiž ne­bolo vo výkresoch, na to sa prišlo až pri skúške. Vari dvadsať chlapov zo strojárskych dielní pod­niku vŕta, zvára, klepoce a buchoce kustskamt žele­za. Dnes sú tu-party Jána Hašku, Jozefa Cigáneka, Jána Holíka, elektrozvára­­či Peter Pacher a Daniel Láni. A neďaleko v diel­ňach sú ešte ďalší: sú­stružník Jano Haško, fer­­guš Kučera a Iní. — Nie je vám ľúto takej prekrásnej soboty? — Aspoň sa lepšie robí. Hneď je aj veselšie, keď svieti slniečko, ako keď sme museli robiť v sneho­vej fujavici či treskúcom mraze — vravia jeden cez druhého. Skupiny ďalších upravo­vali okolie, v brusiarni sa katovali s novou podlahou Ján Skalik' a Valent Lacko. Obnažené moderné zaria­denie píly s tyristormi, tlačenými spojmi, tisícami káblikov, kontaktov dola­ďovali mentért zahraničné­ho dodávateľa. Hoci tu už nebolo toľko ľudí, ako ich bývalo predtým, narátali sme ich v sobotu do päť­desiat. Oficiálne podľa registrač­ného listu mali novú pro­vizórnu ptlnicu odovzdať do júna tohto roku. Veľa bolo takých, čo neverili to­muto termínu. A hľa v sep­tembri začali a objekt je pred dokončením. A aj keď píla nenahradí spracova­teľskou kapacitou tú dote­rajšiu, zničenú požiarom, bude patřit u nás medzi najväčšie. Rok čo rok sa tu má spracovať okolo 120 tisíc plnometrov bukovej guľatiny. — Takto by sa malo sta­vať vždy a všade, — ko­mentuje predseda straníc­kej organizácie závodu 01, ku ktorému píla patrí — Štefan Oravec. Postaviť pílu v hodnote takmer 70 miliónov korún, a v takom rekordne krát­kom čase, to si zaslúži ob­div a uznanie. Pracovníkov vlastného podniku, bansko­bystrickej Stavolndustrle, Elektromontážnych závo­dov v Bratislave, Východo­slovenských strojární, mon­tážneho závodu Košice, strojárskych dielní Bučiny a ďalších kooperujúcich, ktorí podpisovali združený socialistický záväzok, mož­no len pochválit. V sobotu sme sa o sprie­vode nového riaditeľa závo­du 01 zvolenskej Bučiny Já­na Jasu prechádzali budúcou modernou pílnicou. Z mies­ta, kde bude za riadiacim pultom sediet hrdina socia­listickej práce Jurat Rell, vidieť všetko ako na dla­ni. Vľavo dve moderné pá­sovky, tu pod nami dva agregáty, najzložitejšie a najvýkonnejšie stroje celé­ho komplexu. O agregátoch vravia ako o čude, ktoré nielen samo spracuje gu­ľatinu na dosky či podva­ly,.ale bude robit čistúčko — bez odpadu. Ten sa to­tiž hneď spracuje na štiep­ky a odtiaľ potrubím po­putuje do ďalšej modernej časti zvolenskej drevárskej fabriky — výrobne drevo­vláknitých dosák. V týchto dňoch pred spustením sem prichádza­jú po skupinách zvedavci aj z ostatných oddelení zá­vodov a prevádzkární. Aj keď len z diaľky, uznanli­vo prikyvujú a s rešpektom obdivujú. Každý z pracov­níkov Bučiny je rád, že pí­la, o ktorej sa hovorieva ako o srdci každého dre­várskeho podniku, sa one­dlho opát rozbehne svojím pravidelným zdravým a sviežim rytmom. Dolu na samučičkom kon­ci dopravných ciest sú už prvé dosky, a pedvaly, kto­ré vyrobili pri individuál­nych a komplexných skúš­kach zariadení. Vanie z nich radost. JÁN KAPUSTlK FINIŠ V PILNICI t i \

Next