Pravda, máj 1976 (LVII/103-128)
1976-05-01 / No. 103
PROLETÁŘI VŠETKÝCH KRAJfN. 8POITP SÄ« SOBOTA 1. MÁJA 1976 50 HALIEROV ROČNÍK 57. # ČÍSLO 103 A* S REÁLNYM OPTIMIZMOM DO PLNENIA ZÁVEROV XV. ZIAZDI KSt Výsledky, ktaré sme dosiahli od XIV. zjazdu, presvedčivo dokazujú, že ideme správnou cestou. Sú dôkazom, že naša strana je verná nesmrteľnému marxisticko- leninskému učeniu, proletárskemu internacionalizmu, že čestne plni svoju historickú úlohu, že hlavným zmyslom jej činnosti je šťastný život robotníckej triedy a všetkého pracujúceho ľudu. v.... ’ ' ■ \ (Zo Správy o činnosti strany a vývoji spoločnosti očí XIV. zjazdu KSČ a ďalších úlohách strany.) SLÁVNOSTNÝ AKT V ŠPANIELSKEJ SÁLE PRAŽSKÉHO HRADU VYZNAMENANIE NAJLEPŠÍCH PRACOVNÍKOV Súdruh G. Husák a vedúci činitelia strany a vlády v čestnom predsedníctve • Prejav predniesol súdruh L Strougal • V mene vyznamenaných poďakoval hrdina socialistickej práce L Sakmar • Beseda v reprezentačných miestnostiach Praha (zd) — Všetko toho dňa akoby zdôrazňovalo velkost chvíle, ktorá sa uskutočnila na staroslávnom Pražskom hrade. Hustia, pozvaní v piatok na desiatu hodinu, vchádzali novoupravenými priestorná Hradu — širokým schodišťom, sálou s mramorovými stĺpmi, pod vysoko polozenými stropmi do rekonštruovanej Španielskej sály. Tam, pod žiariacimi lustrami, uprostred starobylej krásy, sa konalo tradičné vyznamenáváme najlepších pracovníkov. Šesťdesiattri kolektívov a jednotlivcov prevzalo čestné tituly hrdina socialistickej práce s právom nosit Zlatú hviezdu, Rady červenej zástavy, Rady Víťazného februára a Rady práce, ktoré im prepožičal na návrh Ústredného výboru Komunistickej strany Československa, vlády ČSSR a vlád ČSR a SSR prezident republiky k 1. máju 1976. Ďalej prezident republiky udelil za vynikajúce výkony 21 štátnych cien Klementa Gottwalda s príslušným čestným titulom a vyhlásil oserti tvorivých pracovníkov za národných umelcov. V predsedníctve slávnostného zhromaždenia zaujali miesta generálny tajomník ÚV KSČ a prezident republiky G. Husák, predseda vlády ČSSR L. Štrougal a ďalší členovia Predsedníctva ÚV KSČ V. Biíak, P. Colotka, K. Hoffmann, V. Híila. A. Indra, A. Kapek, j. Kempný, J. Korčák a J. Lenárt, kandidáti Predsedníctva ÚV KSČ J. Baryi a M. Hruškovič, predseda Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie KSČ M. Jakeš a členovia Sekretariátu ÚV KSČ j. Fojtík, j. Havlín, M. Kabrhelová, Č. Lovětínský a O. Švestka. Na slávnostnom akte sa zúčastnili vedúci oddelenia ÚV KSČ, vedúci tajomníci krajských výborov strany a ďalší stranícki funkcionári, predstavitelia vlády ČSSR, Federálneho zhromaždenia, oboch národných vlád, strán a organizácií Národného frontu, vedúci zastupiteľských úradov socialistických krajín a zahraničné delegácie, ktoré prišli do Československa na oslavy 1. mája. Osobitne boli uvítaní rodinní príslušníci vyznamenaných, bez porozumenia ktorých — ako sa to neraz v tento deň zdôraznilo — nemohli by vzniknúť nové rekordy, hrdinské pracovné činy, vynikajúce diela našej kultúry. Úvodnp slovo predniesol -predseda Ústrednej rady odborov K. Hoffmann. Podčiarkol, že prepožičanie štátnyph vyznamenaní sa koná bezprostredne po významných historických udalostiach — XXV. zjazde KSSZ a XV. zjazde KSČ. Tieto udalosti inšpirovali našich pracujúcich a prelínali sa do nových úspechov pri budovaní rozvinutej socialistickej spoločnosti v ČSSR. Hlavný prejav predniesol predseda federálnej vlády súdruh L. Štrougal. (jeho prejav uverejňujeme na 2. strane.) Potom súdruhovia Husák a Štrougal odovzdali, jednotlivcom a kolektívom najvyššie, štátne vyznamenania, diplomy a štátne ceny — a súčasne im aj prví gratulovali. Za tieto pocty sa v mene vyznamenaných poďakoval hrdina socialistickej práce L. Sakmar. „Uvedomujeme si pri práci“ — povedal okrem iného — „že sami sme tvorcami svojho šťastia a životnej úrovne, a preto pociínjeme ešte väčšiu zodpovednosť ... Úlohy, ktorá nás čakajú, chceme a budeme riešiť nielen tradičným fortieľom, ale predovšetkým využívaním talentu, umu a nápaditosti, poznatkov vedy a techniky. To je cesta, ako najúčinnejšie plniť Smernice hospodárskeho a sociálneho rozvoja ČSSR na roky 1976—1980.“ Po skončení slávnostného zhromaždenia pozval súdruh Hoffmann v mene generálneho tajomníka ÚV KSČ a prezidenta republiky Gustáva Husáka vyznamenaných, príslušníkov ich rodín a ďalších hostí na besedu do reprezentačných miestností Pražského hradu. Ľudia práce v priestoroch, kam v minulosti, za buržoázneho zriadenia nemali prístup, to bolo viac ako jednoduché hostiteľské gesto. To bolo predovšetkým vyjadrenie faktu, že u nás vládne ľud, potvrdenie širokej demokracie, ktorej sa za socializmu tešíme, a výraz úcty k ľuďom, čo vynikli na fronte budovania novej spoločnosti. Hrdinovi socialistickej práce L. Sakmar-ovi, predákovi baníckej brigády v bani Ostrava v OKR, odkiaľ vyšla (Pokračovanie na 2. str.) Pohľad na časí čestného predsedníctva. V prvom rade zľava súdruhovia J. Kempný, G. Husák, K. Hoffmann, L.'Štrougal a V. Biľak. Vpravo záber zo Španielskej sály Pražského hradu. Telefoto ČSTK A zasa jetul. máj - Sviatok práce. Vítame ho s pocitmi istoty, s dobrými vyhliadkami do ďalších dní. Pevne rozhodnutí vykročiť jednotne, aby závery XV. zjazdu KSČ, ktorého rokovanie máme ešte v živej pamäti, sa premenili na konkrétne činy ďalšieho všestranného rozvoja našej socialistickej spoločnosti. Tak ako každoročne ožijú nielen naše mestá, ale vo všetkých končinách sveta robotnícka trieda rozvinie svoje revolučné červené zástavy, opäť zaznie rozhodné slovo práce a mohutný spev Internacionály, ktorá vyzýva pracujúcich do ďalšieho rozhodného boja, aby sa rozboril sveta starý základ a dosiahli sa nové víťazstvá oslobodenia od vykorisťovania, útlaku a biedy, nové víťazstvá v boji proti kapitálu. V tento slávny deň - 1. máj - ktorý patril k prvým výrazným víťazstvám svetového proletariátu, je azda najvhodnejšia príležitosť zamyslieť sa nad historickou revolučnou úlohou proletariátu ako hrobára kapitalizmu a tvorcu novej komunistickej spoločnosti, ako to po prvýkrát vyzdvihli a vedecky zdôvodnili Marx a Engels. „Buržoázia nielen ukovala zbrane, ktoré jej prinášajú smrť, splodila tiež ľudí, ktorí sa týchto zbraní chopia - moderných robotníkov.“ Vtedy, v polovici 19. storočia neprevyšoval celkový početný stav robotníckej triedy, ktorá bola sústredená v pomerne malej skupine európskych krajín, ani 10 miliónov ľudí. Ešte na začiatku nášho storočia to nebolo viac ako 30 miliónov. V sedemdesiatych rokoch sa podľa prepočtov Ústavu medzinárodného robotníckeho hnutia Akadémie vied ZSSR zvýšil celkový stav robotníckej triedy vo svete na viac ako 600 miliónov ľudí. Tento zákonitý kvantitatívny rast je doprevádzaný aj rastom kvalitatívnym. Zvyšuje sa organizovanosť, uvedomelosť a zomknutosť robotníckej triedy pod vedením komunistického predvoja. Silnie odpor revolučného proletariátu proti tým silám, ktoré sa snažia podlomiť jednotu pracujúcich, rozvrátiť ju, spútať ich vôľu a energiu a oslabiť ich presvedčenie vo víťazstvo myšlienok mieru, demokracie a socializmu. Každým dňom, stále výraznejšie sa naplňuje myšlienka, ktorú ešte v roku 1907 napísal V. I. Lenin: „Robotnícka trieda tvorí hrdinsky, obetavo a iniciatívne svetové dejiny." Toto svetodejinné historické poslanie, revolučná pretvárajúca a tvorivá sila robotníckej triedy vyplýva predovšetkým z jej postavenia v systéme spoločenskej výroby. Táto trieda dnes vyrába viac ako 75 percent svetových spoločenských produktov nutných pre život spoločnosti. Robotnícka trieda je v súčasnom svete tiež nositeľom duchovných hodnôt, revolučnej pretvárajúcej vedeckej ideológie marxizmu-leninizmu. Svetodejinné historické poslanie robotníckej triedy je tiež v tom, že v súčasnosti vystupuje ako najaktívnejšia spoločensko-politická sila epochy postupného zániku kapitalizmu a výstavby novej socialistickej spoločnosti. IMa veľký význam procesov, ktoré vyvoláva ďalší rast moci „celosvetovej armády práce,“ poukázal aj L. I. Brežnev. „Medzinárodná robotnícka trieda, najpokrokovejšia revolučná trieda súčasnosti a jej úloha ako hlavnej výrobnej a spoločensko-politickej sily bude na celom svete i naďalej narastať.“ Mnohé oddiely robotníckej triedy dnes ešte bojujú v podmienkach buržoáznej spoločnosti. V posledných rokoch zostrenie krízových procesov v kapitalistických krajinách, prehlbujúci sa triedny an- Práca všetky rukv spája tagonizmus, ktorý so sebou prináša podstata spoločnosti, založená na súkromnom vlastníctve a vykorisťovaní, ale i rozporné dôsledky vědeckotechnického rozvoja, to všetko vytvorilo stav, keď v prvomájovom sprievode bude kráčať aj mnohomiliónová armáda nezamestnaných, ale tiež tých, čo ešte pracujú, ale prežívajú chvíle bez istoty, perspektívy a nádeje. V tomto boji za svoje základné ľudské práva nie sú osamotení a bez reálnej perspektívy. Tú im ukazuje socialistické spoločenstvo, ako konkrétny výsledok prvých víťazstiev revolučného hnutia. Veľkou októbrovou socialistickou revolúciou začala robotnícka trieda realizovať svoje historické poslanie. Týmto víťazstvom začínajú mať dejiny skutočný svetový charakter. Keď sa V. I. Lenin zamýšľal nad ďalšími osudmi socializmu po Októbrovej revolúcii, predpokladal nástup tokej etapy svetovej histórie, keď sa stane aktuálnou premena diktatúry proletariátu existujúca v jednej krajine na diktatúru medzinárodnú, ktorá bude schopná rozhodujúco vplývať na celkovú svetovú politiku. Svetová história už vstúpila do tejto druhej etapy. Sovietsky zväz a ostatné socialistické krajiny utvorili socialistické spoločenstvo, ktoré sa premenilo na rozhodujúcu silu svetovej histórie. Tak nadobudla história ľudstva novú kvalitu. Svetový revolučný proces, napriek problémom a zložitostiam, dočasným neúspechom či dokonca miestnym porážkam, postupuje nezadržateľne dopredu. V tomto hrdinskom každodennom ústlf, ako ukázal XV. zjazd KSČ, má svoj podiel i naša robotnícka trieda, ako neoddeliteľný oddiel svetového revolučného robotníckeho hnutia. Jej prínos v tomto internacionálnom boji proti kapitálu je predovšetkým v dynamickom rozvoji všetkých oblastí socialistickej spoločnosti. Tak ako XXV. zjazd KSSZ aj náš XV. zjazd KSČ nielen všestranne hodnotil náš prínos, ale súčasne stanovil úlohy, ktoré plne odrážajú potreby ďalšieho rozvoja svetového revolučného procesu. Tento proces, v rámci ktorého sa v celosvetovom meradle uskutočňuje prechod od kapitalizmu k socializmu, sa realizuje v čase vedeckotechnickej revolúcie. Našou úlohou je spojiť prednosti socializmu, socialistických spoločenských vzťahov s vědeckotechnickou revolúciou. V tom sa v súčasnosti odráža osobitosť triedneho boja medzi robotníckou triedou a buržoáziou, medzi socializmom a kapitalizmom. Len v tejto súvislosti je potom možné hlboko pochopiť závery XXV. zjazdu KSSZ, nášho XV. zjazdu KSČ, ale aj ostatných bratských strán. Tu bola schválená spoločná strategická úloha celého socialistického spoločenstva, realizovať ďalší všestranný rozvoj socialistickej spoločnosti na základe vysokej efektívnosti a kvality. Zložitosť a rozsah týchto úloh ukazuje, že vychádzajú za rámec jednej krajiny, že práve tak z hľadiska teórie, ako aj z hľadiska praxe sú neudržateľné myšlienky o výlučne národnej ekonomike či hospodárskej samostatnosti. Proletársky internacionalizmus, ktorý už Marx a Engels v Manifeste komunistickej strany v hesle Proletáři všetkých krajín spojte sa, povýšili na základný princíp svetového revolučného robotníckeho hnutia, má i v novej kvalite vzťahov krajín socialistického spoločenstva svoje rozhodujúce opodstatnenie. Všestranná bratská internacionálna spolupráca socialistických krajín je mohutným urýchľovačom spoločenského pokroku, rastu efektívnosti spoločenskej, výroby, využitia výsledkov vedeckotechnickej revolúcie a vývoja materiálnej a duchovnej kultúry socialistického spoločenstva i jednotlivých krajín a národov. Možno povedať, že spájanie internacio nálnych a národných záujmov nadobúda dnes v so cialistickom spoločenstve objektívnu nevyhnutnosť Preto mohol uviesť na XXV. zjazde KSSZ súdruh L. I. Brežnev: „Súčasne s rozkvetom kcždého so cialistického národa, s upevňovaním zvrchovanosti socialistických štátov sa čoraz viac upevňujú ich vzájomné vzťahy, vzniká čoraz viac spoločných prvkov v ich politike, hospodárstve, spoločenskom živote, postupne sa odstraňuiú rozdiely v úrovni ich vývoja. Tento proces postupného zbližovaniu socialistických krajín sa teraz úplne konkrétne pre javuje ako zákonitosť." Aj tohtoročný 1. máj bude novým triimfom jed noty medzinárodného revolučného hnutie, ešte aktívnejšie a presvedčivejšie zaznejú slovS Internacionály. Ilustrácia: zaslúžilý umelec, akad. maliar Ľ. lletko 1. maj — náš sviatok tvorivej budovateľskej práce Odhodlane k novým víťazstvám r aha — Bratislava (pa) — Jedenatridsiaty Prvý máj od oslobodenia oslavujeme dnes, jedenatridsiaty raz sa schádzame na manifestáciách po víťazstve nad barbarským fašistickým nepriateľom ľudstva; je to už náš deväťadvadsiaty Sviatok práce, skutočne slobodnej práce, lebo práve toľko májov uplynulo od slávnehhistorického Februárového víťazstva nášho pracujúcehr ľudu. Prešli sme za ten čas veľký kus cesty víťaznélic socialistického budovania. Boli síce aj ťažkosti, ale história nepozná iné také obdobie rozvoja a napredovania našej vlasti, aké je toto uplynulé. A budúcnosť ukazuje ešte jasnejšiu tvár. Ideme jej v ústrety s pocitmi dobre vykonanej práce a hlavne s pevným odhodlaním Isť stále vpred po ceste, ktorú nám ukazuje osvedčená vodkyňa ľudu — Komunistická strana Československa. Zoraďujeme sa do Sprievodov, aby sme na slávnostných tribúnach pozdravili predstaviteľov strany a štátu, zástupcov Národného frontu, hrdinov socialistickej práce, nositeľov vyso kých štátnych vyznamenaní, predsta viteľov Ľudových milícií a všetkých ozbrojených zložiek, chrániacich našu pokojnú prácu. Obzvlášť srdečne pozdravíme predstaviteľov štátov, s ktorými naša republika tvorí pevné so cialistické spoločenstvo, pozdravíme našich triednych bratov na celom svete, opäť dokážeme našu neotrasiteľnú vernosť. zásadám proletárskeho internacionalizmu. Pochválime sa doterajšími úspech mi v plnení úloh a záväzkov a vyjadríme odhodlanie rovnako úspešne po kračovaf v realizácii nových cieľov, ktoré pred nás postavil XV. zjazd KSČ. S dvoma červenými zástavami, kto-ŕé získali v socialistickej súťaži počas piatej päťročnice^ prišli do sprievodu pracujúci jedného z najväčších stavebných podnikov na Slovensku, národného podniku Stavoindustria, Bratislava. V základnej stavebnej výrobe prekročili úlohy prvého štvrťroka tohto roka o 3,7 percenta a úlohy na 10 záväzných stavbách splnili na 106 percent. Tohtoročné úlohy — pre(Pokračovanie na 2. str.)