Pravda, jún 1976 (LVII/129-154)
1976-06-01 / No. 129
UTOROK 1. JÚNA 1976 Za pravdivé a pisiéivé K arol Marx nazýval sociálne revolúcie rušňami histórie. Toto prirovnanie presne vystihuje úlohu revolučných procesov, akú majú v živote ľudskej spoločnosti. Sú urýchľovateľmi jej rozvoja a napredovania. K. Marx videl jasne, ako sociálne revolúcie narúšajú starú spoločenskú formáciu ako vnášajú nové prvky do sociálno-ekonomickej aj politickej štruktúry spoločnosti v ktorej lone vznikali. Niet nič ľahšie, ako v období vědeckotechnického rozvoja nájsť mechanizmus s najväčšou momentálnou rýchlosťou vpred ktorým by sme pomenovali reálny socializmus, úspešne uskutočňovaný na šestine zeme gule. A rovnako presne by vystihol súvekú premenu ľudskej spoločnosti jej rýchlosť za dosiahnutie beztriednej spoločnosti, za dosiahnutie takej sociálno-ekonomickej a politickej štruktúry, ktorú tvoria kvalitativně no vé, neopakovateľné vzťahy k spoločenskému vlastníctvu, k práci a tiež medziľudské vzťahy na vysokej kultúrnej úrovni, ako Marxovo prirovnanie v minulom storočí na úrovni rozvoja svojej doby. Na XV. zjazde KSČ a na zjazde KSS sa táto svetlá stránka histórie spomínala ako predchodkyňa dnešnej výstavby socializmu u nás. pevného zväzku socialistického spoločenstva na čele so Sovietskym zväzom. V tejto grandióznej premene spoločnosti zohrávala aj kultúra svoju úlohu. Lebo kultúru, umenie, oko ideologický jav, nemožno izolovať od spoločenského diania, od spoločenského vedomia. Veď naši revoluční romantici, realisti, či v slovesnom umení, či vo výtvarnom umení, či v hudbe, ale aj bohatá tvorba ľudového umenia zachovali pre dnešné generácie nejeden doklad o konzervativiz me svojej doby, o neschopnosti ďalšieho rozvoja svojej spoločnosti. Pred staviteľom proletárskeho umenia už nestačili „dobové znoky". Z ich tvor by čítame o sile kolektívu, sledujeme perspektívu novej spoločnosti. Tento stručný slovný historizujúci graf nerobí si nárok na úplnosť vývinu umenia k socialistickému umeniu v dnešnej podobe. no je o to naliehavejší, aby sme si uvedomili morálnu hodnotu umeleckej tvorby a jej tvorcov. Ani pokroková umenie v minulosti, v obdobiach, ktoré sme spomenuli, nezobrazovalo len objekt. Také zobrazenie nebolo by prežilo do dneška. No pociťujeme ho ešte aj dnes ako živé, ako umenie, ktoré má čo povedať aj nám len preto, lebo zobrazenie obsahuje v podstatnej miere subjekt tvorcu, jeho postoj k objektu. A o to ide aj dnes. Na XV. zjazde KSČ so v Správe o činnosti strany a_vývoji spoločnosti od XIV. zjazdu KSČ a ďalších úlohách strany konštatuje, že „do popredia umeleckej tvorby sa dostávajú aktuálne otázky súčasnosti, zápas pracujúceho človeka o socializmus, pokrok a mier" a ďalej: „Náš ľud má náročné kritériá na kultúrnu a umeleckú tvorbu, chce, aby bola hlboko pravdivá a pôsobivá. Preto pri hodnotení umeleckých diel kladieme vysoké požiadavky tak na ich umeleckú hodnotu, ako aj na ich ideový obsah." Pohľad na vyše tridsaťročnú umeleckú tvorbu vyzrievajúceho socialistického umenia u nás nenecháva nikoho v pochybnostiach, že sa hrdinom stal predstaviteľ triedy, ktorá veľmi výrazne posunula vývin spoločnosti vpred. Tento hrdina svojimi hrdinskými činmi a postojom v národnooslobodzovacom boji, víťazstvom nad fašizmom a nesmiernou energiou pri budovaní základov socialistickej spoločnosti podmanil si staršiu aj mladšiu generáciu umelcov všetkých umeleckých disciplín. Zobrazovanie jeho plnej existencie na javisku dejinného vývin:» s'.o'o sa príležitosťou mnohorakého pohľadu na rozkošatenie jeho tvorivej schopnosti, utlmovanej stáročia nežičlivými spoločenskými formáciami. Pod úspešným vedením komunistickej strany kráčal a kráča náš hrdina od úspechu k úspechu, pretvára seba a svoje prostredie na nepoznanie. Kým v prvých rokoch sa umenie dotýkalo svojho hrdinu pomocou porovnávania s minulosťou, s jeho životom v buržoáznej republike alebo dokonca na sklonku feudalizmu, dnes sleduje jeho kroky, smerujúce od dobrého k lepšiemu. Stačí spomenúť len jeden príklad. Hečkova Drevená dedina v čase svojho vzniku zobrazovala bezprostredne obrovské, nebývalé premeny na našej dedine priamo pred očami spisovateľa, ktorý vložil do tejto zobrazovanej premeny svoj osobný postoj, svoju vieru v činy tých, čo po odstránení starých poriadkov stavali nové, lepšie, pokrokovejšie - a život po tridsiatich rokoch dal za pravdu Hečkovi a jeho hrdinom. A po týchto tridsiatich rokoch spisovateľ Ján Jonáš v Jedenástom prikázaní vracia sa do Drienkoviec aby po úspešnej ceste Hečkových hrdinov prizrel sa do tváre Drienkovčanov, ako to oni robili, že dnes je pripravená cesta pre veľkovýrobu na dedine, cesta pre ešte pokrokovejší život na dedine. Obidva príklady nie sú ojedinelé v našom umení. Vraciame sa rovnako k hrdinskému boju v SNP, k osobnostiam-komunistom a ich straníckej práci, k organizovaniu spoločnosti s novou sociálno-ekonomickou a politickou štruktúrou. Svedčia o tom nedávno výročia glorifikujúce silu robotníckej triedy a jej predvoj komunistickú stranu. Tieto návraty k svetlým stránkam našich dejín majú svoj hlboký zmysel, výchovný aj ideový? Umelec v nich nachádza a má nachádzať neustále nové a nové hodnoty uvedomenia, sily a odhodlanie zúčastniť sa na realizovaní najpokroko vejšieho programu usporiadania ľudskej spoločnosti, ako ho po analýze celej histórie odvodilo učenie marxizmu-leninizmu. O to väčšmi vystupuje do popredia pripomienka zo zjazdového roko vania, požiadavka „hlbokej pravdivosti a pôsobivosti“ umeleckej tvorby ktorá vzniká, ktorá má zanechať svedectvo o úsilí, citoch a výsledkoch práce dnešného človeka budúcim generáciám. Od XIV. zjazdu si naše umenie preverilo svoje schopnosti. Vzrástli naň požiadavky kvantitatívnej potreby, vynútil si to zmnožený program televízie, dobre prosperujúce divadelné scény, usporadúvanie hudobných festivalov, rozvoj kinematografie, široká, členená sieť vydavateľstiev a podobne. To všetko potrebuje a žiada tvorbu, organizovanie a zoskupovanie tvorcov okolo programu ideového zápasu o city a vedomie člove ka, zabezpečujúceho dynamický rozvoj socialistickej spoločnosti. A o to väčšmi sa čaká na príspevok umenia, úmerný programu tento dynamický rozvoj viesť na úroveň kvalitatívnejšiu. Preto by sa mali po extenzívnom rozvoji umeleckej produkcie pozrieť väčšmi na svoju prácu vydavateľstvá divadlá, televízia, film, rozhlas, ale aj hudobné vydavateľstvo, usporiada telia koncertov a výstav výtvarných diel. Nezmieriteľnosť s priemero sa takto už v zárodku stane hybnou, inšpirujúcou silou pre vznik hĺbok pravdivej a pôsobivej umeleckej tvorby. 0 sovietsko - indických vzťahoch Dillí (ČSTK) — „India bude aj naďalej hľadať nové formy spolupráce so ZSSR, aby sa tempo rozvoja vzťahov medzi oboma krajinami nespomalilo.“ Povedala to indická ministerská predsedníčka Indira Gándhíová, ked prijala skupinu sovietskych novinárov, aby im odpovedala na otázky o svojej blížiacej sa ceste do Moskvy. „Najcharakteristickejšou črtOH indicko-sovietskych vzťahov v posledných dvadsiatich rokoch je stále sa rozširujúca spolupráca medzi oboma našimi krajinami na základe rovnosti, vzájomného porozumenia a vzájomných výhod,“ povedala ministerská predsedníčka. Predsedníčka vlády vysoko ocenila sovietsko-indickú zmluvu mieri, priateľstve a spolupráci. „V roo ku 1971, keď sa zmluva uzavrela, dokonca i naši kritici uznali, že prispeje k medzinárodnej stabilite,“ povedala novinárom I. Gándhíová. Indira Gándhíová privítala sovietsky mierový program, jednou z jeho zložiek je prispievať k ďalšiemu rozvíjaniu spolupráce, vzájomného porozumenia a mierového spoležitia medzi národmi, ktoré idú rozličnými cestami národného rozvoja. „Vždy sme to považovali za najušľachtilejšiu zásadu vo vzťahoch medzi národmi. Sme za urovnanie všetkých rozporov mierovými prostriedkami a vítame úsilie smerujúce k uvoľneniu napätia.“ . PROLETÁŘI VŠETKÝCH K R A J í N, S P O J T E SA! PRAVDA ORGAN ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA ROČNÍK 57. A ČÍSLO 129 A* 50 HALIEROV Naši najmladší majú dnes svoj sviatok. Socialistická spoločnosť venuje ich blahobytu veľké úsilie. Ťažko by bolo vyratúval, koľko ihrísk, koľko parkov, škôl a materských škôl, zdravotníckych stredísk a dalších sočiálno-výchovných zariadení pribudne každý rok. Rôznorodá pomoc našej spoločnosti rodinám s delmt predstavuje 26 miliárd korún ročne ... Žiaľ, nie všetky deti na svete žijú v pokoji a bezstarostne. Pre mnohé, vyrastajúce v kapitalistickom svete, sviatočný deň často znamená skyva chleba. Americký časopis U. S. News and Wcufcí Report sa svojho času zmienil o%Síreni čierneho trhu s detmi. Uviedol, že slobodné americké matky v ňom vidia možnost dobrého lekárskeho zaopatrenia a zabezpečenia domova pre deti. Západonemecký odborársky týždenník Welt der Arbeit napísal, že súkromní podnikatelia v NSR využívajú ako lacnú pracovnú silu do tristotisíc detí, ktoré pracujú vyše desal hodín denne! Na snímkach šťastné naše deti. Snímky Pravda — M. Polakovič Telegramy do Tuniska Praha (ČSTK) — Prezident ČSSR ß. Husák poslal blahoprajný telegram prezidentovi H. Burgibovi k štátnemu sviatku Tuniskej republiky. Pri tej istej príležitosti poslal blahoprajný telegram predseda čs. vlády L. Štrouga] predsedovi vlády Tuniskej republiky H. Nuirovi a minister zahraničných vecí ČSSR B. Chňoupek tuniskému ministrovi zahraničných vecí H. Sattímu. Výmena skúseností z oblasti kontrolnej činnosti Praha (ČSTK) — Na pozvanie ÚV Poľskej zjednotenej robotníckej strany odcestovala včera z Prahy do Varšavy delegácia Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie KSČ, ktorú vedie jej predseda Miloš Jakeš. Delegácia sa oboznámi s prácou kontrolných a revíznych komisií PZRS. Na ruzynskom letisku sa s ňou rozlúčil kandidát Predsedníctva a tajomník ÚV KSČ J. Baryi, podpredseda ŰKRK KSČ M. Čapka a vedúci oddelenia ÚV KSČ A. Vavruš. Prítomný bol aj veľvyslanec PĽR v Prahe J. Mitrega. Na varšavskom letisku delegáciu privítal predseda Ústrednej revíznej komisie PZRS Laszewicz a prvý pod predseda Ústrednej komisie straníc kej kontroly PZRS Pawlak. Krátko po prílete sa delegácia ŰKRK stretla v budove ÚV PZRS s vedúcimi pred staviteľmi ŰKSK PZRS a ŰRK PZRS. Predmetom rokovania bola výmena skúseností z oblasti kontrolnej a revíznej činnosti strany. Na stretnutí sa zúčastnil aj veľvyslanec ČSSR v PĽR J. Mušal. ' Zelená žatva sa začala aj v okrese Ban&á Bystrica ZefekOvfluifl Hrabu krmovii Krmoviny zoberú včas a kvalitne ich zakonzervujú £ Hneď od začiatku zberu dodržať prísne hľadjská hospodárnosti \% Výrobné problémy riešia komplexne Banská Bystrica (Od nášho redaktora) — Pre súčasné obdobie je charakteristický zber krmovín. Druhá etapa jarných prác sa vo všetkých poľnohospodárskych podnikoch rozbehla naplno. Pri zabezpečovaní postupnej sebestačnosti v zrnovinách zohrávajú veľkú úlohn aj krmoviny. Preto pred poľnohospodármi vystuppje do popredia problém ďalšieho zvyšovania intenzity pestovania objemových krmovín na ornej pôde, lúkach a pasienkoch. Doterajšie výsledky ešte nie sú na požadovanej úrovni. O tom, že poľnohospodári venujú krmovinám zvýšenú pozornosť, svedčí príprava a- začiatok tohtoročného zberu. / zvýšením stavov hospodárskych zvierat zhoršilo ' krytie kŕmnych fondov. Tohtoročný zber krmovín si vyžaduje od všetkých vedúcich pracovníkov poľnohospodárskych podnikov zabezpečovať dôkladnú realizáciu krmovinárskeho programu. Smernica hospodářského a sociálneho rozvoja ČSSR v rokoch 1976 až 1980, schválená na XV. zjazde KSČ, v plnom rozsahu potvrdila platnosť záverov októbrového zasadnutia ÚV KSČ z roku 1975, ked zdôraznila význam krmovín v poľnohospodárskej výrobe. Treba však brať do úvahy, že pri zabezpečovaní jednotlivých ročných krmovinárskych programov poľnohospodári musia zvyšovať náročnosť na efektívnu výrobu krmovín, najmä uplatňovaním komplexnej mechanizácie zberu a využívaním vedeckých poznatkov pri Ich konzervovaní. V okrese Banská Bystrica zastúpenie krmovín z poľnohospodárskeho pôdneho fondu predstavuje vyše osemdesiat percent, z čoho prevažnú časf tvoria trvalé trávne porasty. Toto vysoké zastúpenie stavia pre poľnohospodárov v tomto, ale aj v ďalších rokoch úlohy maximálneho využívania krmovín, pretože sú veľkým zdrojom bielkovín a pri kvalitnom zakonzervovaní, uskladnení a efektívnom skr movaní možno racionálne postupovať pri znižovaní spotreby jaderných krmív na jednotku produkcie hospodárskych zvierat. • KRMOVINARSKE PROGRAMY Veľkým prínosom pre poľnohospodárov tohto okresu sú v tomto roku podrobné krmovinárske programy, ktoré vypracovali vo všetkých poľnohospodárskych podnikoch. Už pri ich spracovaní odkryli mnohé nedostatky, najmä pri zabezpečovaní veľkovýrobných spôsobov zberu a konzervo vania krmovín. Najväčšie straty na hmote a živinách vznikajú nezvládnutím včasného zberá jednotlivých kosieb v čase najoptimálnejšej zrelosti a uplatňovaním nesprávnych technológií konzervovania a uskladnenia. V krmovlnárskych programoch poľnohospodári rátajú najmä s progresívnymi formami hospodárenia s krmovinami, s dôrazom na kvalitu a efektívnosť. Všetky poľnohospodárske podniky v okrese vyvíjajú úsilie, aby dopestovali a zakonzervovali vhodným spôsobom maximálne množstvá objemových krmovín na zimné obdobie, pretože podľa predbežnej bilancie sa • PREDCHÁDZAŤ stratäm Hned „od začiatku zberu treba v poľnohospodárskych podnikoch venovať mimoriadnu pozornosť najmä tomu, aby všetky mechanizované linky dosahovali čo najvyššie výkony a aby pracovali v predĺžených směnách. V Banskobystrickom okrese pre zamedzenie oneskoreného začiatku zberových prác vytvorili aktív signaiizátorov, ktori sledujú dozrievanie trávnych porastov a určujú terminy optimálnej zrelosti. Tým poľnohospodári predchádzajú stratám a podstatne urýchľujú samotný zber. Pri zbere objemových krmovín, najmä na svahovitejších plochách, Očakávajú v okrese aj brigádnickú pomoc spoločenských organizácií Ná(Pokračovanie na 2. str.) NA PODPORU AKCIE - TOHTOROČNÉ STAVBY 00 KONCA NOVEMBRA ĎALŠÍ DO PROGRESÍVNEHO ŠÍKIE Bez kolaudačných nedostatkov 80 percent bytov • Dve sídliská v Zlatých Moravciach a Štúrove o mesiac skôr • Pomôžu osvedčené progresívne metódy Nitra (rjč) — Ďalším podnikom VHJ Pozemného staviteľstva v Bratislave, ktorý k iniciatíve podnikov a VHJ Priemyslového staviteľstva zaujal pozitivně stanovisko sú Pozemné stavby v Nitre. Pravda, kritériá tejto dnes už naskutku celoslovenskej iniciatívy stavbárov, investorov a sčasti aj projektantov a niektorých dodávateľov technológie (vo vzťahu k priemyselným stavbám) si Nitrania „uzemnili“ na svoje súčasné špecifické podmienky. Podstatné a rozhodujúce je, že aj 7500 pracovníkov tohto podniku chce kráčať v jednom, progresívne zoradenom šíku a plniť závery XV. zjazdu čo najkvalifikovanejšie a najzodpovednejšie. Ciele tohto podniku, o ktorých nás informoval Jeho ekonomický námestník dr. Eugen Brečka, sú obsiahnuté v eelopodnikovom socialistickom záväzku prijatom na počesť XV. zjazdu a 55. výročia založenia Komunistickej strany Československa. ■ TRI HLAVNÉ OLOHY „Tohto roku máme dokončit 3817 bytov a posledné z nich,“ vysvetľuje súdruh Brečka, „chceme odovzdať do 20. decembra. V Nitre takto pribudne 750 bytov, v okresoch Topoľčany, Levice, Nové Zámky, Dunajská Streda a Komárno po 400 až 500 bytov. Do uvedeného termínu chceme byť so všetkými prácami s tým súvisiacimi celkom hotoví.“ To je ich prvá, náročnejšie stavaná úloha. Ešte s väčším dôrazom sa pustili do riešenia kvality bytovej výstavby. „Tohto roku chceme odovzdať osemdesiat percent bytov bez akýchkoľvek kolaudačných nedostatkov.“ Označili si to ako druhú hlavnú úlohu roka. Treťou — a nedá sa povedať, že menej náročnou úlohou je riešenie „háklivej“ otázky — znižovania prácnosti na výstavbe bytov. Kdekomu vo VHJ Pozemného staviteľstva to nedáva poriadne spať ... Nitrianske Pozemné stavby si pre tento rok vytýčili cieľ — znížiť prácnosť na jednom byte najmenej o 66 normohodín. „V tomto úsilí mienime a budeme pokračovať aj v ďalších rokoch šiestej päťročnice tak, aby sme v roku 1980 vykazovali iba 450-hodi novú prácnosť na jednom byte,“ dokončuje myšlienku ekonomický námestník podniku. 01 ŠTYRI NOSNÉ METÓDY Vytýčiť si náročnejšie ciele je iba predzačiatkom húževnatej' a dobre premyslenej práce vedúcich i radových pracovníkov. Ked v nitrianskych Pozemných stavbách podrobne rozobrali závery XV. zjazdu KSČ a zjazdu KSS a aplikovali ich na súčasné i nastávajúce podmienky stavebnej výroby, zhodli sa na tom, že prv spomínané ciele môžu zabezpečiť pomocou štyroch nosných metód. Prvou z nich je chystané rozšírenie prúdovej prevádzky, druhou rozsiahlejšia aplikácia Zlobinovej metódy, treťou väčší počet a aktivizácia komplexných racionalizačných brigád a posledná metóda sa vzťahuje na dôslednú realizáciu komplexného sociálneho programu. ■ AKO TO BUDE ...? „Prúdové prevádzky,“ spresňuje dr. Eugen Brečka, „do konca tohto roka rozšírime na sedemdesiat percent bytovej výstavby, ktorú zabezpečujeme pomocou 1600 pracovníkov.“ Na začiatku tohto roku bolo v podniku šesť brigád uplatňujúcich progresívnu metódu sovietskeho stavbára N. A. Zlobina — teraz ich už majú osem. Evidujú v nich 483 výrobných pracovníkov, a to hovorí, že prijatý záväzok prekročili o 33 pracovníkov, ktorí sa pridali k jestvujúcim nitrianskym zlobínovcom. Nemyslíme si, že sa s tým uspoko(Pokračovanie na 2. str.) Ch odby v priemyselnej Strednej „kole strojníckej v Kysuckom Novom Meste včera zaránky tak prudko stíchli, ako keby to ani nebola škola. Začali sa tu totiž maturity. V histórii tejto školy už po 25. raz. Najprv sme navštívili triedu 4. C. Skúšajúca profesorka Marta Jedličková počúvala spolu s komisiou Slavomíra Hrúzu, ktorý sp vzrušením vysvetľuje otázku Kultúrna politika KSČ. K solídnemu výkladu nemá nikto pripomienky. Slavomír odchádza von. Pravdaže, spokojný Po ňom sa začína nové kolo. Nový skúšobný predmet: Stavba a prevádzka strojov. Na tabuli kreslí farebnými kriedami Ľubomír Beleš obrazec homogénneho reaktora. Zároveň opisuje jeho činost, ale aj vysvetľuje mierové využitie atómovej energie. Aj tu po skončení odpovede vládne obojstranná spokojnosť. Otvárame dvere v triede 4. A. Najlepší žiak František Duríš zaplavuje miestnosť ľubozvučnou ruštinou, ktorej síce laik veľa nerozumie, pretože je pretavená odbornou terminológiou: veď v ruštine vysvetľuje princípy a význam práškovej metalurgie. S uznaním kvituje jeho odpoveď aj predseda maturitnej komisie. Takisto mňa zaujal. Keď som mu popoludní blahoželal k vynikajúcemu ukončeniu maturitných skúšok, zdôveril sa, že by rád študoval na vysokej škole technickej — odbor stroje a zariadenia. Kým som sa s ním zhováral, vybehla na chodbu rozradostená Margita Daníkovä a zdvihla ruky nad hlavu: „Urobila som!“ Spolužiaci jej postískali pravicu. Bodaj by nie! Ved ako sa nám priznala, predmet technológia, z ktorého práve pred chvíľkou urobila skúšku, bol vždy jej najmilší. Dobre urobila všetky štyri skúšky z ruštigy, zo slovenčiny, zo stavby prevádzkových strojov a z technológie. Jej túžbou je stať sa hutníčkou. Celý deň bol včera nabitý ale nie strachom. V prvý deň zmaturovali všetci. Riaditeľ školy inžinier Jendrušák, ktorý tu už pôsobí dvadsať rokov, i jeho zástupca inžinier Dunajovec, jeden z prvých maturantov na tejto škole, bez nádychu pýchy konštatoval, že táto škola za štvrťstoročie už vychovala a poslala dobre vyzbrojených na front života vyše dvetisíc absolventov, z ktorých sa už mnohí stali významní hospodárski a vedeckí pracovníci, vynálezcovia, nositelia vyznamenaní. Aj tento rok opusfí ich školu 90 čerstvých maturantov, z ktorých väčšina posilní predovšetkým závody, výskumné ústavy a časť aj vysoké školy. Možno raz si títo maturanti spomenú, že aj ich zásluhou utvoril v školskom roku 1975 až 1976 kolektív školy na počest XV. zjazdu KSČ hodnoty bezmála za 280 tisíc korún, že sa pričinili, aby tieto chodby boli vyzdobené diplomami uznaniami za tisícky bria gádnických hodín v družstve, na štátnych majetkoch a pri výstavbe novej vlastnej školy, ale aj za Úspechy vo zväzáckej Činnosti a v športových zápoleniach. Veru, chlapci a dievčatá, ktorí z tejto Školy odídu s vysvedčeniami dospelosti, sú naskutku dobre vyzbrojení! DOMINIK MATUŠINSKÝ Vyzbrojení na front života Z pobytu účastníkov Vlaku družby v Československu V NAŠICH ZÁVODOCH Praha — Bratislava (Za — ČSTK) — Jednotlivé skupiny sovietskych odborárov, účastníkov Vlaku družby včera navštívili ďalšie závody a stavby v hostiteľských krajoch. šia skupina odborárov venovala včerajší deň pobytu v Juhomoravskom kraji návšteve stavby dalešického vodného diela na strednom tokn rieky Jihlavy. Skupina pracovníkov lodiarskeho priemyslu, vodnej a leteckej dopravy, ktorá Je hosťom Západoslovenského kraja, navštfvlta včera Komárno. Osobitne srdečne privítali predstavitelia okresu i mesta hrdinu ZSSR, generálporučíka v zálohe S. A. Andriuščenka, účastňíka oslobodzovacích bojov o Komárno. Sovietski hostia zavítali aj do Slovenských lodeníc. Delegáciu, ktorá je na návšteve Stredoslovenského kraja, privítali včera v okrese Zvolen. Odborári z drevárskeho, lesného a papierenského priemyslu navštívili najväčší drevársky kombinát v strednej Európe — zvolertskú Bučinu. Skupina sovietskych odborárov, ktorá je vo Východoslovenskom kraji, strávila včerajší deň na Gemeri. Najprv sl v Revúcej prezrela výrobu kobercov v Lykových textilných závodoch. Popoludní navštívili sovietski hostia, pracovníci z úseku obchodu a miestneho hospodárstva jaskyňu Domica. Gramozávody a Výskumný ústav gramofónovej techniky v Lodeniciach v okrese Beroun navštívila 30-členná skupina, ktorú tvoria pracovníci kultúry, umenia, školstva a vedy. Ďal- Naliehavá žiadosť o záchranu chilských vlastencov Akcia v mene humanity Len v neobyčajne naliehavých prípadoch, vo vrcholne vypätých situáciách sa členské štáty OSN obracajú na generálneho tajomníka tejto svetovej organizácie. Naliehavosťou záchrany ľudských životov bol motivovaný list predstaviteľov socialistických krajín, ktorý Knrtovi Waldheimovi odovzdal stály predstaviteľ ČSSR v OSN dr. Ladislav Šmíd. V liste je obsiahnutá žiadosť, aby generálny tajomník OSN podnikol okamžitú akciu na záchranu Victora Díaza, Maria Zamorana, Jorge Muňoza a ďalších chilských vlastencov, ktorých nedávno zatkli a ich životy sú vážne ohrozené. Diplomatická akcia v mene humanity, tak by sa dala nazvať iniciatíva, ktorá stelesňuje vôľu miliónov ľudí v socialistických krajinách, obsiahnutá aj v tisíckach rezolúcií a telegramov, ktoré v týchto dňoch prúdia do sídla OSN. Spolu s rezolúciami a výzvami z celého sveta je prejavom živého svedomia ľudstva, ktoré sa neprestajne búri proti zločinom fašistickej junty v Chile. Napriek mnohým rezolúciám Valného zhromaždenia a ostatných orgánov OSN, ako sa uvádza v liste, chilská junta pokračuje v hrubom porušovaní ľudských práv, v zatýkáni a mučeni väzňov. Práve v uplynulých týždňoch s neobyčajnou brutalitou dokázala, že neberie zreteľ na výzvu OSN rešpektovať ľudské práva. Nová vlna masového zatýkania opäť potvrdila, že za jedného prepusteného junta vrhne do žalárov desať nových väzňov, je známe, že terajšie masové represálie sú „prípravou“ fašistických generálov na zasadanie Organizácie amerických štátov, ktoré sa má konať v Santiagu. Chcú mu vraj zabezpečiť pokojný priebeh — pokojom cintorína a mlčaním väzníc. Hnutie solidarity však junta neumlčí. Toto hnutie vynakladá všetky sily, mobilizuje najvplyvnejšie osobnosti, ako o tom svedčí žiadosť adresovaná generálnemu tajomníkovi OSN. Jeho zásah, rovnako ako v minulosti, môže prispieť k záchrane životov väznených chilských vlastencov. (*r) 0 aktuálnych otázkach Moskva (ČSTK) — Člen Politické ho byra OV KSSZ, minister zahraničných veci ZSSR Andrej Gromyko zišiel sa včera s členom OV KSČ, ministrom zahraničných vecí ČSSR Bohuslavám Chňoupkom, ktorý sa zastavil v Moskve cestou do KĽDR. V rozhovore, ktorý sa vyznačoval plným vzájomným porozumením a jednotou názorov, ministri prerokovali otázky dvojstranných vzťahov a taktiež niektoré aktuálne medzinárodné problémy zaujímajúce obe strany. Porada tajomníkov Praha (ČSTK) - Na ÚV KSČ bola včera celoštátna porada tajomníkov krajských výborov strany pre otázky poľnohospodárstva a výživy. Poradu viedol kandidát Predsedníctva a tajomník OV KSČ j. Baryi. Na porade prerokovali rozpracovanie a zabezpečenie úloh XV. zjazdu strany v oblasti poľnohospodárstva a výživy. Veľkú pozornosť venovali úlohám 6. päťročnice a príprave vykonávacieho plánu na rok 1977. Zhodnotili tohtoročné výsledky plnenia plánu, prerokovali poiitickoorganizačné zabezpečenie žatvy a vymenili si skúsenosti z realizácie záverov októbrového zasadania OV KSČ z minulého roku. Návrat angolskej delegácie Moskva (ČSTK) — Zo ZSSR do vlasti včera odcestoval predseda vlády Angolskej Indovej republiky Lopo de Nascimento, ktorý bol v ZSSR na oficiálnej návšteve na pozvanie sovietskej vlády. Počas svojho pobytu sa angolský hosť zišiel na srdečný rozhovor s generálnym tajomníkom OV KSSZ Leonidom Brežnevom. Uskutočnili sa sovietsko-angolské rozhovory, na ktorých si strany vymenili názory na široký okruh otázok. Bola taktiež podpísaná deklarácia o základoch priateľských vzájomných vzťahov a spolupráci medzi Sovietskym zväzom a Angolskou ľadovou repnblikou a mnohé ďalšie doknmenty. (Výňatok zo sovietsko-angolského komuniké prinášame na 7. strane.) I