Pravda, február 1977 (LVIII/26-49)

1977-02-01 / No. 26

UTOROK 1. FEBRUAR A 1977 VEC VŠETKÝCH štvrtok a v piatok uplynulého týždňa sme uverejnili správy šta­tistických úradov - federálneho i oboch národných - o vývoji národného hospodárstva a plnení plánu v roku 1976. Bola to na pohľad záplava čísel, percent, vecných konštatovaní, skrátka: strohá, ale výstižná a veľavravná faktografia. No súčasne dala plastický obraz o výsledkoch spoločenského úsilia za prvý rok šiestej päťročnice. A uká­zala na rastúcu politickú angažovanosť a pracovnú aktivitu nášho ľudu, vďaka ktorej pod vedením strany úspešne plníme sociálno-ekonomický program, vytýčený XV. zjazdom KSČ. Fakty ukázali, že sa podarilo nielen zabezpečiť v podstate plynulý prechod z piatej do šiestej päťročnice, ale súčasne sa zachovala aj dynamika ekonomického rozvoja ČSSR - hoci v náročnejších podmienkach. Ďalší fakt je, že čím je stupeň rozvoja socialistickej spoločnosti vyšší - a my budujeme rozvinutú socialistickú spoločnosť - tým sú náročnejšie úlohy aj v oblasti ekonomiky a vě­deckotechnického rozvoja, ako základne pre ďalšie zvyšovanie životnej úrovríe obyvateľstva, uspokojovanie jeho potrieb, upevňovanie jeho ži­votných a sociálnych istôt. Máme za sebou úspešný rok. Či vlastne: opäť úspešný rok! ,,Môžeme byť právom hrdí na dielo, ktoré sme vytvorili. Je dôkazom správnej, reálnej politiky našej strany a štátu, celého Národného frontu. Je to zá­sluha vás všetkých, ktorí ste túto politiku podporili svojou tvorivou prá­cou, umom a obetavosťou.“ (Z novoročného prejavu generálneho tajom­níka 0V KSČ, prezidenta ČSSR G. Husáka, 1977.) Äno, sme hrdí na vytvorené spoločné naše dielo, v ktorom sme vlani utvorili oproti roku 1975 opäť vyšší národný dôchodok (približne o 4 pere.).; v ktorom sme dosiahli rast priemyselnej výroby vyšší o 5,5 pere.; objem stavebných prác vyšší o 7,6 pere.; v ktorom sme dosiahli celko­vý obrat českoslo­venského zahranič­ného obchodu vyš­ší o 11,1 pere. atď. Životná úroveň čes­koslovenských ob­čanov sa ďalej zvý­šila. V súhrne dosiahnutých výsledkov by sme mali opodstatnený dôvod na spokojnosť. No my - hoci sme na výsledky hrdí - neuspokojujeme sa. Prirodzene. Zaostrujeme svoje kritické pohľady na také miesta, ktoré treba „rozhýbať". Mimochodom - v tom je práve sila socialistických hospodárov, že nezastierame nedostatky, nenasadzujeme si „ružové okuliare", neskresľujeme a neprekrúcame pravdu, ale - kriticky analy­zujeme, hľadáme, aj nachádzame východiská, vyvodzujeme si ponauče­nia každý zo svojich vlastných chýb a omylov, aby sme ich neopakovali. Je nám pritom jasné, že chyby nie sú v našom spoločenskom či eko­nomickom systéme - ale v ľuďoch, jednotlivcoch, pôsobiacich v systé­me. Nebyť takýchto jednotlivostí - ktorých dôsledky sa stratia v glo­bálnom výsledku - nemuseli by sme v súvislosti s hodnotením uplynu­lého roka vidieť, že plynulosť výroby negatívne ovplyvňovali ťažkosti v zásobovaní elektrickou energiou, spôsobené predovšetkým značnou poruchovosťou elektrárenských kapacít. Alebo: že sa nedokončili v plá­novaných termínoch niektoré rozhodujúce stavby a že na nových kapa­citách sa nezabezpečila bezporuchová prevádzka a nedodržali sa pláno­vané parametre. Avšak podľa štatistiky: v hlavných ekonomických sme­roch použitia sa zaznamenal najvyšší vzostup dodávok strojov a zaria­dení pre investície (o 9,7 pere.). Stavbári síce prekročili -plánované úlohy na opravách - ale: nepodarilo sa im zabezpečiť plánované zámery v investičnej výstavbe, pritom sa počet pracovníkov v stavebných pod­nikoch v ČSSR zvýšil (oproti r. 1975) o vyše 6 tisíc! Poľnohospodári zase na jednej strane majú celoštátnu potrebu ja­derných krmív pokrytú na 100 pere., no na druhej strane je značne ne­rovnomerná ich zásoba v okresoch. A o efektívnej spotrebe jadra tiež nemožno hovoriť jednoznačne pozitívne; sú priveľké rozdiely v živočíšnej výrobe - podľa krajov ČSSR - vo váhovom prírastku na spotrebu kg jadra. Alebo ďalej: dodávky z časti priemyselných podnikov pre uspo­kojovanie potrieb vnútorných i zahraničných odberateľov mali ešte stále nedostatky najmä v dodržiavaní dohodnutých lehôt a v kvalite dodá­vok. Takýchto a podobných nedostatkov sa budeme musieť v ďalšom našom hospodárskom živote vyvarovať. Zapríčiňujú ich „štrbiny" vo vnú­tropodnikovom riadení, nedostatočne náročná kontrola vnútropodniková i nadpodniková, a keď k tomu prirátame nejaké promile lajdáctva, čosi rutinérstva a pohodlnfctva, „pricukríme podľa chuti“ populárnou politi­kou - zmierovaním sa s nedostatkami, tak nám takéto jednotlivosti vplyvov ľudského faktora „zablikajú" výstrahu: pozor - neprehliadni v prevahe výrazných úspechov ani toto! Veď ako ľahko by bolo venovať pozornosť len tým najsilnejším, vysoko pozitívnym skutočnostiam! Medzi nimi napríklad, že v chemickom prie­mysle ČSSR sa dosiahlo celkové zvýšenie výroby o 8,6 pere., z toho v priemysle chémie a spracovania ropy o 9,1 pere., atď. Pritom: rýchly rast výroby petrochemického priemyslu, ktorý je založený na dovážanej sovietskej rope, umožnil nám ďalšie prehĺbenie procesu chemizácie čs. národného hospodárstva. V petrochemickom priemysle sa zvýšilo množ­stvo spracovanej ropy o 6,2 pere.; výroba motorovej nafty sa zvýšila o 4,4 pere., automobilového benzínu o 10,7 pere., vykurovacích olejov o 7,2 pere.; že vysoký vzostup sa dosiahol vo výrobe plastických látok a umelých hnojív. Alebo v strojárstve - výroba v r. 1976 v porovnaní ‘ s r. 1975 vzrástla o 8,9 pere. (v SSR o 11,6 pere.), s hlavným dôrazom na rozvojové programy, ktoré zasahujú do 46 výrobných odborov y 134 československých strojárskych podnikoch. A práve z rozvojových pro­gramov - ich produkcie sa dosiahli najvyššie prírastky výroby. Z každého úspechu, ktorý dosahujeme v plnení sociálneho a hospo­dárskeho programu strany, máme radosť a opodstatnený pocit hrdosti. Chyby a nedostatky, zapríčinené človekom - ľudským faktorom - otvo­rene kritizujeme, konštruktívne riešime tak, ako sa zvyšujú nároky a po- .] žiadavky na kvalitatívne vyššiu úroveň každej práce, stupňujú sa spo­ločenské nároky najmä na vyššiu úroveň každej riadiacej práce, v inten­ciách záverov XV. zjazdu KSČ. A takí vedúci pracovníci, ktorí ustrnuli a nestačia svojou úrovňou riadenia na výšku úloh, musia uvoľniť cestu a svoje miesto iným - zdatnejším. Takým, ktorí dokážu nielen operatív­ne „hasiť“ problémy, ale najmä im predchádzať, riadiť vedecky, s vyso­kými znalosťami a schopnosťami, ktorí nepodceňujú aspekt priameho »iadenia, ktorí sa v riadení opierajú o komplexnú analýzu a komplexné opatrenia, sú ekonomicky „ďalekozrakí“ - koncepční. A vo vzťahu k podriadeným i nadriadeným - nekompromisní a vysoko nároční - aj na seba. Chceme ísť a ideme čoraz vyššie a vyššie, pre náš štát, pre súťaž so svetom, pre náš prínos socialistickému táboru. Aj preto si osvoju­jeme leninský štýl práce, komplexné posudzovanie úloh, kritickú analý-' zu problémov, kritické hodnotenie výsledkov. A neuspokojujeme sa s da­ným stavom, staviame si čoraz náročnejšie úlohy a usilujeme sa s ko­munistickou zodpovednosťou a principiálnosťou postaviť sa ku každému spôsobu riešenia. Na to slúži ai naša forma kritiky a sebakritiky, ktorá je povýšená na princíp leninského štýlu práce. Socializmus je vedecky organizovaný a riadený spoločenský systém, v ktorom občianske práva a slobody sú organicky spojené s občianskym1 povinnosťami a zodpovednosťou. Vieme, po akej ceste kráčame, akým smerom sa uberáme. Naša republika svojím ekonomickým potenciálom, rastom výroby, životnou úrovňou, rozvojom kultúry a vzdelanosti, sociál­nymi vymoženosťami pre pracujúcich zaujala jedno z popredných miest vo svetovom rebríku. Nuž a čo to prináša v triedne rozdelenom svete? Nič iné, len na nes väčšmi sústredenú pozornosť nepriateľov socializmu na druhej strane barikády, ich protisocialistické a protikomunistické útoky, cieľavedome a rafinovane „načasované“ a v najrozmanitejších podobách. Vychádzajú zo základnej črty antikomunizmu, ktorou je snaha o narušenie jednoty socialistickej sústavy, úzkej a komplexnej spolu­práce socialistických štátov, vedených robotníckou triedou. Zbytočne plytvajú silami i peniazmi - presviedčajú sa o tom stále. Pretože - aj dnes aj v budúcnosti sa hlásime a budeme sa hlásiť k Poučeniu z krízo­vého vývoja v strane a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ: „Sme pevnou súčasťou svetového socialistického spoločenstva. Naše úspechy v mi­nulosti i naša cesta vpred sú tesne spojené s prvou krajinou socia­listickej revolúcie - Sovietskym zväzoín. Bez jeho pomoci by sme ne­mohli riešiť a zvládnuť také zložité a veľké úlohy, aké si socialistický vývoj v našej krajine vyžadoval a vyžaduje." m r ORGÁN ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA 50 HALIEROV ROČNÍK 58. • ČÍSLO 26 A*' Uznesenie Ústredného výboru KSSZ k 60. výročiu Velkej októbrovej sociolistickej revolúcie Moskva (ČSTK) — Tlačová agentúra Sovietskeho zväzu uverejnila text uznesenia ÜV KSSZ z 31. januára 1977 k 60. výročiu Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. Díia 7. novembra 1977 uplynie 60 ro­kov od Veľkej októbrovej socialistic­kej revolúcie. 60. výročie Októbra je významným medzníkom v živote sovietskeho ľu­du, v rozvoji celého svetového oslo­bodzovacieho hnutia. Naša krajina a všetko pokrokové ľudstvo vítajú ten­to významný dátum v znamení no­vých víťazstiev socializmu, učenia Marxa, Engelsa a Lenina, ideí prole­társkeho internacionalizmu, ktoré jas­ne potvrdzujú svoju veľkú, revolučne pretvárajúcu silu. Sovietski ľudia vítajú slávne jubi­leum Októbra s nesmiernym morál­nym a politickým elánom, novými vlasteneckými činmi, ktorými plnia historické uznesenia XXV. zjazdu rod­nej komunistickej strany. Pred 60 rokmi povstal hrdinský proletariát Ruska pod vedením stra­ny boľševikov na čele s Vladimírom IIjičom Leninom k rozhodnému úto­ku proti buržoázno-statkárskemu po­riadku a rozdrvil ho. Prvý raz v de­jinách sa skončil boj pracujúcich proti vykorisťovaniu, sociálnemu a národnostnému útlaku ich úplným ví­ťazstvom. VÍŤAZSTVO OKTÓBRA JE HLAVNOU UDALOSŤOU 20. STOR., KTORÁ OD ZÁKLADU ZMENILA VÝVOJ VŠETKÉ­HO ĽUDSTVA. Veľká októbrová so­cialistická revolúcia bola zákonitým výsledkom spoločenského rozvoja, triedneho boja v podmienkach mono­polistického kapitalizmu. Zásluhou jej víťazstva vznikol prvý socialistický štát na svete. Sovietska, moc ukázala všetkým ná­rodom sveta jedine správne východis­ko z krvavého chaosu vojen, do kto­rých ich vháiíal vykorisťovateľský poriadok. Prvým štátnym aktom na­stolenia novej moci sa stal leninský Dekrét o mieri, ktorý vyhlásil jasný a presný program boja za spravodlivý, demokratický a všeobecný mier. Veľ­ký október otvoril novú epochu — epochu prechodu ľudstva od kapita­lizmu k socializmu, epochu boja „za oslobodenie národov od imperializmu, za ukončenie vojen medzi národmi, za zvrhnutie nadvlády kapitálu, za socializmus“ (Lenin). V OKTÓBROVEJ REVOLÚCII SA HL­BOKO A VŠESTRANNE PREJAVILO VEĽKÉ SVĚTODĚJNÉ OSLOBODZO­VACIE POSLANIE ROBOTNÍCKEJ TRIE­DY. Víťazstvo Októbra znamenalo his­torický zvrat v osudoch národov na­šej krajiny. Zachránilo našu vlasť pred hroziacou katastrofou, ku kto­rej ju viedla zločinná. politika vlád­nucich vykorisťovateľských tried — statkárov a buržoázie, vyviedlo ju na cestu skutočne nezávislého rozvoja, všestranného spoločenskú ekonomie' kého a kultúrneho pokroku. Súčasne hrejinský boj robotníkov a roľníkov Rhska, ktorý sa na celom svete stretol s vrelou a účinnou pod­porou pracujúcich, ukázal podľa Le­ninových slov „všetkým krajinám nie­čo, a to veľmi podstatné, z ich ne­vyhnutnej a neďalekej budúcnosť*' Ukázal všetkým utláčaným a bojujú­cim národom etj ich vlastné budúce víťazstvo. Proletariátu mnohonárodného Rus­ka pripadla obťažná, ale súčasne čest­ná úloha priekopníka pri výstavbe no­vej1 spoločnosti. Robotnícka trieda vo zväzku s pracujúcim roľníctvom, vyjadrujúca hlavné záujmy absolút­nej väčšiny obyvateľstva krajiny, za­bezpečila víťazstvo revolúcie a nasto­lila svoju moc. Za revolúciou, za ro­botníckou triedou vykročili široké’mo­­sy pracujúceho ľudu, všetci pokrokoví predstavitelia vedy a kultúry. Zběsilé­mu ozbrojenému, politickému a ideo­logickému odporu reakcie, dezorga­­nizácii hospodárstva a kontrarevoluč­­ným sabotážam, krvavému buržoáz­nemu teroru čelila robotnícka trieda vysokou organizovanosťou a uvedo­melou disciplínou, zomknutosťou oko. lo komunistickej strany a revolučnou bdelosťou. Celý priebeh boja proti vnútornej kontrarevolúcii a zahraničným inter­­venjom ukázal, že revolúcia môže upevniť svoje víťazstvo iba v prípade, ak sa dokáže brániť. Nastolenie a .upevnenie sovietskej moci ako jednej z foriem diktatúry proletariátu zabezpečilo v praxi ne­vídanú slobodu a demokraciu pre obrovskú pracujúcu väčšinu, takú de­mokraciu, aká nie je možná v nijakej kapitalistickej krajine. Na skúsenostiach našej krajiny bo­la presvedčivo dokázaná pravdivosť zásadnej leninskej tézy, že iba ro­botnícka trieda vedená komunistic­kou stranou je schopná viesť všet­kých pracujúcich a vykorisťovaných v boji za likvidáciu jarma kapitálu, v priebehu tejto likvidácie, v boji za udržanie a upevnenie víťazstva a pri budovaní nového spoločenského zria­denia. POD VEDENÍM KOMUNISTICKEJ STRANY SA PRACUJÚCI NAŠEJ KRA­JINY ÚSPEŠNE VYROVNALI S HLAV­NOU A NAJZLOŽITEJŠOU ÚLOHOU SOCIALISTICKEJ REVOLÚCIE — ÚLOHOU BUDOVATEĽSKOU. Splnil sa S leninský plán výstavby socializmu, zahrnujúci: všetky hlavné sféry živo­ta spoločnosti. Túto úlohu musel so­vietsky ľud plniť v neuveriteľne ťaž­kých podmienkach, v nepriateľskom kaDitalistickom obkľúčení. Nízka úro­veň rozvoja výrobných' síl a kultúry, ktorú krajina zdedila po cárskom Rusku, prevaha malovýroby v poľno­hospodárstve, pustošivé dôsledky sve­tovej a občianskej vojny a tiež za­hraničná intervencia — v týchto pod­mienkach sa . začala výstavba novej spoločnosti v našej krajine. Socialistická industrializácia a ko­lektivizácia poľnohospodárstva, kul­túrna revolúcia a spravodlivé vyrieše­­, nie národnostnej otázky zmenili našu vlasť v historicky krátkom čase na mohutnú socialistickú veľmoc. Vierolomný útok fašistického Ne­mecka zmaril, mierovú prácu soviet­skeho ľudu. V dlhej vojne, najťažšej v dejinách našej vlasti, dokázal so­vietsky ľud hrdinstvo, aké ľudstvo doteraz nepoznalo. Dokázal nielen ubrániť svoju Slobodu a nezávislosť, ale prispel rozhodujúcou mierou aj k záchrane eurónskej a svetovej civi­lizácie pred zničením fašistickými barbarmi. Sovietsky ľud dokázal vô Veľkej vlasteneckej vojne . bezpríkladné hr­dinstvo a masové hrdinstvo dokázal aj v mierovej práci pri obnove zniče­ných mies,t a dedín, tovární a závo­dov. ÚSPECHY VLASTI OKTÓBRA ZA ŠESŤ DESAŤROČÍ SÚ PRESVEDČIVÝM DÔKAZOM TOHO, ŽE SOCIALIZMUS ZABEZPEČIL TAKÉ TEMPO ROZVOJA VŠETKÝCH STRÁNOK ŽIVOTA SPO­LOČNOSTI, AKÉ DEJINY NEPOZNALI. Na nepoznanie sa zmenilo naše ná­rodné hospodárstvo. Napriek tomu, že za 60 rokov existencie soviet­skeho štátu pripadlo asi 20 rokov na vojny, ktoré boli nášmu ľudu vnúte­né, a na obnovu hospodárstva, ktorá po nich nasledovala,, v roku 1976 sa náš národný dôchodok zvýšil oproti predrevolučnej úrovni 65-krát. Prie­mysel dnes vyrába za dva a pol dňa toľko výrobkov ako za celý rok 1913. Pred revolúciou pripadalo na našu krajinu niečo málo vyše štyroch per­cent svetovej priemyselnej výroby, kým dnes pätina. V Sovietskom zväze sa vyrába viac liatiny a ocele, ťaží sa viac ropy, že­leznej. mangánovej a chrómovej rudy a uhlia, vyrába sa viac koksu, ce­mentu a traktorov (podľa celkového výkonu motorov), parných a elek­trických lokomotív, bavlny, ľanu, mi­nerálnych, hnojív a mnoho ďalších výrobkov ako v ktoromkoľvek inom štáte sveta. Zásadné zmeny nastali v charakte­re, štruktúre a rozmiestení výrobných síl. Za roky sovietskej moci sa vy­rovnala úroveň hospodárskeho rozvo­ja všetkých sovietskych republík. Veľké premeny sa ’uskutočnili na de­dine. Bola vybudovaná socialistická poľnohospodárska veľkovýroba. V. I. Lenin túžil po tom, aby náš vidiek dostal 100 000 traktorov. V poľnohos­podárstve Sovietskeho zväzu dnes pracuje 2,3 milióna-traktorov, 680 000 obilných kombajnov a rôzne stroje. Celkový objem poľnohospodárskej výroby sa za roky sovietskej moci zvýšil 4,4-krát. Hospodárske upevne­nie kolchozov a sOvchozov, postupné prevádzanie poľnohospodárstva na modernú priemyselnú základňu, ne­ustále zlepšovanie materiálnych, kul­túrnych a sociálnych podmienok pra­cujúcich na dedine vedie k prekoná­vaniu podstatných rozdielov medzi mestom a vidiekom. V našej krajine boli navždy zlikvi­dované také sociálne neduhy vlastné kapitalizmu, ako je hlad a bieda, ne­zamestnanosť a negramotnosť, sociál­ny a národnostný útlak. Reálne príj­my robotníkov v priemysle a staveb­níctve vzrástli v porovnaní s rokom 1913 desaťnásobne a roľníkov štrnásť­­násobne. Realizoval sa rozsiahly prog1 ram bytovej, kultúrnej a sociálnej výstavby. Rekonštruovala sa väčšina starých miest, vybudovalo sa veľa nových miest a zmenila sa tvárnosť vidieka. Teraz sa u nás každé dva roky dáva do používania viac obytnej plochy, ako obsahoval mestský byto­vý fond Ruska pred revolúciou. Kaž­dému sovietskemu človeku sa posky­tuje bezplatná lekárska pomoc a má zaručerié spravodlivé sociálne zabez-’ pečenie. V našej krajine sa úspešne vyrie­šila sociálna úloha nesmierneho his­torického významu — v praxi sa za­bezpečila skutočná rovnoprávnosť žien. Sovietske ženy majú významnú úlohu vo všetkých sférach verejného života. Všetok sovietsky ľud preukazu­je bezmedznú úctu žene-matke, žene­­pracovníčke, žene aktívnej účastníčke komunistickej výstavby. Socializmus otvoril pracujúcim ši­roký prístup k vedomostiam, k bo­hatstvu duchovnej kultúry. V. predre­volučnom Rusku boli asi tri štvrtiny dospelého obyvateľstva negramotné. Teraz “ má viac ako tri štvrtiny pracovníkov zamestnaných v národ­nom, hospodárstve- vysokoškolské ale­bo stredoškolské (ukončené alebo ne­ukončené) vzdelanie. Do všetkých druhov vzdelávania je teraz zapoje­ných vyše 93 miliónov ľudí. V zása­de sa dokončil prechod k všeobecné­mu stredoškolskému vzdelaniu. V spo­ločenskom- vedomí vládne vedecký materialistický svetonázor; rozkvitla sovietska literatúra a umenie, ktoré nesmierne obohacujú celú svetovú kultúru. Socializmus utvoril neobmedzené možnosti pre rozvoj vedy a dal ju do služieb ľudu. V krajine pracuje asi 1,3 milióna vedeckých pracovníkov — 108-krát viac ako roku 1913. So­vietska veda zaznamenala veľké ús­pechy v skúmaní procesov spoločen­ského vývoja, dosiahla prvenstvo v mnohých odboroch, matematiky a me­chaniky, kvantovej elektroniky a fy­ziky pevných látok, jadrovej ener­getiky, chémie a biológie, koz­mického výskumu, vied o zemi a v mnohých ďalších vedných odboroch. VEĽMI VÝZNAMNÝM VÝSLEDKOM OBETAVEJ PRÁCE SOVIETSKEHO ĽU­DU JE SPOLOČNOSŤ ROZVINUTÉHO SOCIALIZMU VYBUDOVANÁ V NASEJ KRAJINE. ■ Rozvinutá socialistická spoločnosť je zákonitou etapou v budovaní ko­munistickej formácie. V tejto etape sa socializmus rozvíja už na vlastnom základe a čoraz plnšie prejavuje svoje tvorivé možnosti, svoju hlboko humánnu podstatu. Rozvinutý socia­lizmus sa vyznačuje spojením výsled­kov vedecko-technickej revolúcie s prednosťami socialistického hospo­dárskeho Systému, dôrazným obra­tom k intenzívnym metódam rozvoja ekonomiky, kvalitatívne novou úrov­ňou a rozsahom výroby, ktoré umož­ňujú bezprostredne plniť úlohy bu­dovania materiálno-technickej zá­kladne komunizmu a zabezpečovať stály rast životnej úrovne pracujú­cich a dosahovať významné úspechy v hospodárskom súťažení s kapitaliz­mom. Rozvinutý socializmus je vyšším stupňom zrelosti celého systému spo­ločenských vzťahov, ktoré postupne prerastajú v komunistické, je mu vlastná nerozborná ideovo-politická a spoločenská zomknutosť pracujúcich, ich bezmedzná oddanosť ušľachtilým ideálom komunistickej strany a ver­nosť zásadám marxizmu-leninizmu. Rozvinutý socializmus je dnes naj­významnejším výsledkom spoločen­ského pokroku. Koncepcia rozvinutej socialistickej spoločnosti, vypracovaná kolektívnym úsilím KSSZ a bratských komunistic­kých a robotníckych strán, je veľ­kým tvorivým prínosom do pokladni­ce marxizmu-leninizmu. KSSZ na zá­klade teórie a praxe rozvinutého so­cializmu určila jasnú a reálnu akčnú líniu pre najbližšie roky i pre dlho­dobejšiu historickú perspektívu konkretizovala spôsob realizácie na­a šich programových cieľov. Uplynulo desať ' rokov od chvíle, keď naša strana a všetok sovietsky ľud slávnostne hodnotili výsledky prvého polstoročia sovietskej moci. V dejinnom meradle to nie je dlhé ob­dobie. Týchto desať rokov však zauj­me významné miesto v hrdinskom le­topise komunistickej výstavby tým, ako bola bohatá na udalosti veľkého his­torického významu v živote krajiny a na medzinárodnej scéne, rozsahom a komplexnosťou spoločenského a hospodárskeho rozvoja, ktorý je cha­rakteristický pre žrelú socialistickú spoločnosť. Za jediné desaťročie sa prakticky zdvojnásobil hospodársky potenciál našej vlasti, utvorený v priebehu uplynulého pol storočia. Bolo dané do prevádzky asi 4000 veľkých prie­myselných závodov. Na základe mo­derných poznatkov vedy a techniky zrekonštruovali sa tisíce závodov a to­vární, na širokom fronte sa plnia gi­gantické komplexné programy pre­tvárajúce obrovské územia nášho štá­tu. Patria k nim programy rozvoja nečernozemného pásmo Ruska, západ­nej Sibíri a priemyselného využitia vý­chodnej Sibíri v oblasti Bajkalsko­­amurskej magistrály. Podstatne sa (Pokračovanie na 7. str.) V Tumenskej oblasti v západnej Sibíri ťažia ropu vo veľmi sťažených klimatických podmienkach, v tajge a močiaroch ul dvanásť rokov. V súčasnej päťročnici budú ťažbu ďalej zvyšovať, v roku 1980 tu budú produkovať 300—310 miliő nov ton ropy. Snímka ČSTK—TASS je z náleziska jugam knejt, jedného z najväčších v západnej Sibíri. Široký ohlas na Vyhlásenie čs. výborov umeleckých zväzov Naša spoločná vec­socializmus Piatkové zhromaždenie československých umelcov v Národnom di­vadle v Prahe je v centre živej a zúčastnenej pozornosti pracujú-* cich v celej našej vlasti. Debatuje sa o ňom, o prijatom Vyhlásení, ako aj o tom, čo vo svojich vystúpeniach povedali na zhromaždení nie­ktorí naši poprední umelci. Pracujúci neskrývane dávajú najavo radosť z toho, že taký obrovský kultúrny a umelecký front, akým je náš československý, ide s nimi po spoločnej ceste budovania socializmu, upevňovania a rozvíjania našich internacionálnych zväzkov, po ceste mieru a šťastia dnešných i budúcich generácií. Medzi prvými umeleckými kolektív­mi sa k Vyhláseniu čs. výborov ume1 leckých zväzov pripojil Štátny ko­morný orchester v Žiline, ktorý sa včera zišiel na osobitnej schôdzi. Z takého úprimného srdca, ako v piatok hovorili predstavitelia ume­leckých zväzov, hovoria teraz pred­stavitelia robotníckej triedy. ,■ VÄŽIME SI PRÄCU NAŠICH UMELCOV Robotník z farbiarne polyetylénu v bratislavskom Slovnafte, člen BSP Jaroslav KOHOUT: „Vyhlásenie na­šich umelcov je jasnou a zrozumiteľ­nou odpoveďou nepriateľom socializ­mu. Vyjadruje jednotu tvorivej práce robotníckej triedy a tvorcov umelec­kých hodnôt socialistickej kultúry. Sledoval som takisto ako milióny občanov našej vlasti televízny pre­nos z pražského Národného divadla. Medzi prítomnými som videl veľa svojich obľúbencov z obrazovky, fil­mového plátna alebo javiska. Nevi­del som v nich len populárnych ľudí, ale predovšetkým významné osobnos­ti nášho spoločenského života. Som rád, že práve oni sa postavili proti tým, čo sa stali nástrojom síl impe­rializmu. Pracovať čoraz lepšie a zodpoved­nejšie je heslom našej BSP. A nielen nás, ale drvivej väčšiny českosloven­ských občanov. Tých zopár jednotliv­cov nás nemôže odradiť od nastúpo­­nej cesty.“ Vedúci BSP ČSSP z oceliarne Šver­mových železiarní v Podbrezovej Ján PURDEK: „S veľkým záujmom som sledoval v televízii zhromaždenie vý­znamných predstaviteľov českoslo­venského kultúrneho frontu v Národ­nom divadle v Prahe. Veľmi hlboko na mňa zapôsobili manifestačné vy­stúpenia našich popredných umelcov. S pocitom zadosťučinenia som si vy­počul, že sa hrdo hlásia k spojenec­tvu s robotníckou triedou a sú od­hodlaní tvorivými činmi podporiť bu­dovanie našej vyspelej socialistickej spoločnosti. My hutníci si vysoko vážime čestnú prácu našich socialistických umelcov. Vyhlásenie československých výborov umeleckých zväzov je rozhodnou od­poveďou skrachovaným autorom lži­vého a ohováračského pamfletu char­ta 77. Naši poprední spisovatelia, vý­tvarníci, skladatelia, architekti i ďal­ší umelci chcú čestne splniť náročné (Pokračovanie na 2. str.) Pred nástupom misie Praha (ČSTK) — Predseda vlády ČSSR L. Štrougal prijal včera v Pra­he- V. Žáka v súvislosti s jeho nástur pom do funkcie čs. veľvyslanca v Li­banone. Vysoké ocenenie B. Bendekovi Bratislava (ČSTK) — Za účasti členov Predsedníctva ÚV KSČ, prvé­ho tajomníka ÚV KSS J. Lenárta a predsiädu vlády SSR P. Colotku odo­vzdal včera člen Predsedníctva ÚV KSS, predseda SNR a podpredseda Čs. spoločnosti pre medzinárodné styky V. Salgovič Zlatú medailu so stuhou generálnemu konzulovi PĽR v Brati­slave B. Bendekovi. Vyznamenanie mu udelila Čs. spoločnosť pre medziná­rodné styky pri príležitosti 70. naro­denín za jeho zásluhy o rozvoj pria­teľstva a spolupráce s ČSSR. Súdruh V. Salgovič v mene ÚV KSS, SNR, vlády SSR a predsedníctva Čs. spo­ločnosti pre medzinárodné styky vy­soko ocenil pôsobenie súdruha B. Ben­­deka vo funkcii generálneho konzula PĽR v Bratislave v prospech rozvoja politickej, ekonomickej a kultúrnej spolupráce našich bratských krajín. Vyzdvihol plodný, bohatý život jubi­lanta, zasvätený boju robotníckej triedy a marxistickej strany, jeho aktívnu účasť na boji proti fašizmu počas druhej svetovej vojny a jeho zásluhy pri budovaní socializmu v PĽR. L Corvalán na mítingu Berlín (ČSTK) — Oslobodenie všet­kých politických väzňov a obnovenie demokratických práv a slobôd je teraz hlavnou úlohou chilských vlastencov a hnutia svetovej solidarity v boji pro­ti Pinochetovmu fašistickému režimu, vyhlásil včera na zhromaždení pracu­júcich závodu Berg-Mann-Borsig v Ber­líne generálny tajomník KS Chile Luis Corvalán. Na zhromaždení sa zúčast­nili generálny tajomník ÚV Jednotnej socialistickej strany Nemecka (SED) a predseda Štátnej rady NDR Erich Honecker a ďalší predstavitelia NDR. Prejav japonského premiéra Tokio (ČSTK) — Predseda japonskej vlády Takeo Fukuda včera v parla­mente v programovom prejave o ja­ponskej vnútornej a zahraničnej poli­tike priznal, že najväčšie kapitalistic­ké krajiny, medzi nimi aj Japonsko, prekonávajú obdobie „hlbokej hospo­dárskej stagnácie“. Najväčším nebez­pečenstvom pre Japonsko je inflácia. Základom japonskej zahraničnej poli­tiky bude ako predtým japonsko-ame­­rická bezpečnostná zmluva, povedal predseda vlády. Priateľské vzťahy so Sovietskym zvä­zom sú pre japonskú diplomaciu veľmi dôležité, povedal Takeo Fukuda. Návšteva z Iraku Moskva (ČSTK) — Na pozvanie ÚV KSSZ a sovietskej vlády prišiel včera do Moskvy na oficiálnu priateľskú návštevu námestník generálneho ta­jomníka regionálneho vedenia Socia­listickej strany arabskej obrody a podpredseda Rady revolučného vele­nia Irackej republiky Saddam Husajn. Na vnukovskom letisku ho privítal člen Politického byra ÚV KSSZ a pred­seda Rady ministrov ZSSR Alexej Kosygin a ďalší sovietski predstavi­telia. B. Chnoupek o výsledkoch aktivity čs. zahraničnej politiky DÔSLEDNE REALIZUIEME HELSINSKÉ D0H0V0DY Praha (ČSTK) — Minister zahraničných vecí ČSSR Bohuslav Chňoupek poskytol ČSTK rozhovor o doterajších výsledkoch do­siahnutých od podpísania Záverečného aktu v Helsinkách a o súčas­nej čs. diplomatickej aktivite, v ktorom o. i. k jednotlivým otázkam povedal: ■ Od helsinskej konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Eu­rópe uplynulo už pol druha ro­ka. Ako hodnotíte, súdruh mi­nister, výsledky, ktoré sa do­siahli na našom kontinente od podpísania Záverečného aktu? Predovšetkým: jednoznačne sa ukáza­lo, že tento kolektívne vypracovaný dokument otvára dlhodobú perspek­tívu realistického, zodpovedného prí­stupu vo vzťahoch medzi štátmi; jas-ne vedie k zmierňovaniu medzinárod­ného napätia, k zastaveniu alebo od­vráteniu vojenských konfliktov a k rozvoju mierovej rovnoprávnej spolu­práce štátov v rôznych oblastiach. Rastie vzájomné porozumenie, zlep­šujú sa vzájomné vzťahy p rozširuje sa spolupráca medzi európskymi štát­mi. Na základe záverov konferencie sa rozširujú styky s kapitalistickými štátmi aj v oblasti kultúry, vzdeláva­­jPokračovanie na 2 str.)

Next