Pravda, jún 1977 (LVIII/127-152)

1977-06-01 / No. 127

r STREDA 1. JÚNA 1977 Najhodnotnejší dar R odičia, školskí, výchovní a osvetoví pracovníci ho majú v kalendári poznačený červenou ceruzkou, deťom vstupuje do sŕdc. Tým naj­menším ho pripomenie lízanka alebo jazda na kolotoči, staršie si ho spájajú s rôznymi hrami, súťažami, s krásami a radosťou, ktoré im dospelí pripravili. Medzinárodný deň detí. Jeho súčasnosť odsúva svet detských hrdinov Fraňa Kráľa, tuda Ondrejova a ďalších majstrov slova do klasiky a minulosti, ktorej dnešná najmladšia generácia pomaly prestáva veriť. Je to výsledok rýchlych sociálno-spoločenských a hospodárskych zmien, logický, prirodzený vý­sledok nóšej socialistickej cesty. Sedem detí ía groš od jarmočného medovnikára, nová píšťalka, nožík­­rybička či stuha do vlasov, hodnoty, ktoré kedysi v detskej duši pred­stavovali vrchol zriedkavej márnotratnosti biedou gniaveného otca, sú až dávno hlboko pod poslednou priečkou rebríčka darov, ktoré dostávajú deti dnes. Nepozastavujeme sa už nad tým, nežialime; sme ďalej a chce me, aby naša cesta viedla k métam, ktoré aj dnešok vo všetkých smeroch neporovnateľne predstihnú, aby smerovala ku komunizmu. To je cieľ našej komunistickej strany, našej spoločnosti. Naša politika, nástroj, ktorý má viesť k uskutočneniu týchto zámerov, má jasne sociálno-triedny charakter. Súčasťou jej obsahu je všestranná starostlivosť o najmladšiu generáciu, o deti. Československá socialistická republika patrí medzi štáty, ktoré vyčle­ňujú vo svojom rozpočte najväčšie percento prostriedkov na to, aby deti od narodenia mali všetky podmienky pre svoj všestranný, harmonický rozvoj. Dvadsať a pol miliardy korún ročne vydáva štát na zabezpečenie starostlivosti o matky a deti. V našej republike bolo začiatkom tohto roku 9554 materských škôl pre 522 tisíc detí. V 1731 jasliach našlo druhý domov a starostlivú opateru vyše 74 tisíc batoliat. Čísla sú to veľavravné, a predsa XV. zjazd KSČ zdôraznil úlohu na­ďalej rozširovať výstavbu predškolských zariadení, zvyšovať ich kapacity, aby sa ešte väč­šiemu počtu detí mohla poskytnúť všestranná starost­livosť, aby sa od­ľahčilo matkám, umožnilo ich opä­tovné začlenenie do pracovného pro­eesu, a tým ešte zvýšili príjmy v rodinách. Lebo je to v súlade s našimi •ieľmi a zásadami, ktorými sa riadime. Chceme mať deti veselé, zdravé. Do komplexu starostlivosti o našu Najmladšiu generáciu preto pochopiteľne patrí aj všestranná zdravotná starostlivosť. Je pravidelná a systematická, na vysokej úrovni a pritom bezplatná. Jej kvality sa odzrkadľujú v úplnej likvidácii celého radu chorôb, ktoré kedysi nechávali stopy na fyzickom i psychickom stave postihnutých alebo spôsobovali smrť. Voľný čas maloletých už dávno nevypĺňa služba u bohatého gazdu či robota za hladový groš v továrni, ktorá pracovným prostredím neraz pripomínala Danteho peklo. Dnes majú deti k dispozícii sieť moderných športových zariadení, personál a priestory osvetových domov, domy pio­nierov a mládeže, rekreačné zariadenia. Právo na vzdelanie je zakotvené vo významných medzinárodných do­kumentoch. Zaručuje ho aj naša ústava. Máme taký systém vzdelávania, ktorý prevažnej väčšine detí umožňuje získať stredoškolské všeobecné alebo stredné odborné vzdelanie a značná časť mladej generácie má možnosti pokračovať v štúdiu na vysokých školách. Každoročne len na denné štúdium prijímajú vysoké školy SSR okolo 10 a pol tisíca poslu­cháčov, približne 10 percent každého populačného ročníka, a - tá treba zdôrazniť - s perspektívou, že po skončení ši absolventi majú možnosť nielen nájsť, ale aj vybrať zamestnanie. Tak je to u nás a prakticky bez odchýlok vo všetkých krajinách socG, Kstického spoločenstva. Ale je aj druhý svet. Aj V ňom sa rodia deti, ktoré by chceli mať radostné detstvo. Chceli by ho mať iste všetky a určite každý poriadny rodič by im ho chcel do­priať. Kapitalistický spoločenský poriadok však takéto možnosti poskytuje iba niektorým - hŕstke, ktorá na to má. Pre tento svet sú charakteris­tické tragédie, uprostred ktorých sa už jedinec rodí, ktoré ho sprevádzajú celý život a neúprosne limitujú možnosti jeho vývoja. Otrasné svedectvá o trhoch s deťmi, ktoré sem-tam preniknú buržoáznou tlačou, odhaľujú iba časť krutej skutočnosti, dilemy, pred ktorou stoja chudobné matky v týchto krajinách. Taliansky juh, známy vysokým percentom nezamestnanosti, je povestný sj „lacnými" deťmi. Bezradní rodičia ich priamo alebo prostredníctvom miestnej mafie ponúkajú záujemcom zo severu krajiny, prípadne i z iných kapitalistických štátov. Cena jedného dieťaťa sa rovná mesačnému platu nekvalifikovaného robotníka. Tržba za takýto „tovar" je iba chabým pokusom chudobných rodičov odvrátiť na nejaký čas hrozbu smrti hla­dom, ktorá hrozí rodine. Nie, matka sa nevzdáva ľahko svojho dieťaťa, ani tá najchudobnejšia. Obáva sa však, - že odmietnutím obchodu by mohla stratiť nie jedno, ole viacero deti. A tie staršie majú - aj keď malú - nádej, že ich aspoň veľkostatkár zamestná. Obyčajne iba za stra­vu. Aj to je však lepšie, ako čakať na smrť s hladným žalúdkom. Detstvo detí z chudobných rodín bezzemkov, maloroľníkov i mestskej chudoby má veru ďaleko od radosti, ktorá by mala byť jeho súčasťou. Podľa talianskych novín Corriere della Sera len na Sicílii pracuje v ne­zdravom prostredí, hluku, prachu okolo tristotisíc detí mladších ako 14 rokov, hoci to talianske zákony zakazujú. Podobne je to v Španielsku, ale aj v NSR, i ďalších krajinách. Vzrastá počet ďetí, ktoré tragicky hynú alebo sú natrvalo poznačené následkami pracovných úrazov. Na­miesto bezstarostného detstva, namiesto hier a školy ich čaká hlad, tvrdá práca na poli alebo v dielni nejakého tzv. dobrodinca, fabrikanta, ktorý zneužíva katastrofálne sociálne postavenie rodiny, neváha vykořisťovat deti a žiť z ich práce. Ani Spojené štáty nie sú imúnne proti obludnos­tiam obchodu s deťmi. Nedávno sa tam začal súdny proces, na ktorom vyšlo najavo, aký výnosný biznis si niektorí právnici a ich agenti spra­vili z ľudskej biedy a utrpenia. Šéfovia kapitalistických štátov si uvedomujú, že medzi hlavné príčiny podobných javov patri zintenzívňujúci sa krízový proces. Priznali to ne­dávno aj na zasadnutí Rady NATO v Londýňe. Najvyšší predstavitelia ÚSA, Veľkej Británie, Francúzska, NSR, Kanady, Japonska a Talianska sa zhodli na tom, že v ich krajinách je najväčším problémom nespokoj­nosť mladých ľudí so súčasnou ekonomickou situáciou. Sú jej obeťami, o tak nečudo, že svoju nespokojnosť dávajú rôznymi spôsobmi a pro­striedkami najavo. Starostlivosť o mladú generáciu, o jej budúcnosť v ka­pitalistických krajinách je však mimo Sféry záujmov tých kruhov, ktoré usmerňujú vnútornú a zahraničnú politiku. Vidieť to markantne na prí­stupe, ktorý prezentoval prezident USA J. Carter na summite v Londýne. Od členských krajín paktu žiadal každoročne zvyšovať vojenské rozpočty o 3 percentá. Diametrálne odlišná je politika socialistických krajín, ktoré svoju bu­dúcnosť, budúcnosť svojich detí vidia v perspektívach mierového medzi­národného spolužitia. Kroky, ktoré podniká Sovietsky zväz i ďalšie kra­jiny socialistického spoločenstva, jednoznačne smerujú k uskutočneniu tohto - pre ľudstvo výsostne dôležitého zámeru. Veď najhodnotnejším darom pre deti celého sveta by bolo zabezpečenie pevného a trvalého mieru. Lebo len v mierových podmienkach možno budovať svet plný detskej radosti. ÚČASTNÍCI PLAVBY PRIATEĽSTVA MEDZI PRIATEĽMI VRELÉ PRIVÍTANIE V BRATISLAVE 'Bratislava (CSTK) — Nábrežie Dunaja neďaleko prístavu osobných lodi v Bratislave zaplnili viera stovky Bratislavčanov, mládež a pionieri. Prišli přivítat účastníkov plavby pria­teľstva loďou Amur po Dunaji z desia­tich socialistických krajín. Plavba je venovaná 60. výročiu Októbra a viedla zo sovietskeho izmailu do BĽR, RSR,, MĽR a Československa. Účastníkov plavby —aktivistov Zväzu sovietskych spoločností pre priateľstvo a kultúrne styky so zahraničím a - spoločností priateľstva so ZSSR zo socialistických krajín, privítal člen Predsedníctva ÚV ZČSSP, tajomník $ÚV ZČSSP M. Bo­­šanský. Prítomní boli aj zástancovia konzulárnych úrokov soninHstlckúnh krajín v Bratislave. Aiz improvizova­nej tribúne zaujali pri privítaní mies­ta vedúci skupín desiatich socialistic­kých krajín zúčastňujúcich sa na plav­be. Jej vedúcim je letec-kozmonaut, hrdina ZSSR, člen Predsedníctva Zvä­zu sovietskych spoločností pre pria­teľstvo ä kultúrne styky so zahrani­čím, predseda ústredného vedenia Spoločnosti sovietsko-vietnamského priateľstva generálmajor G. Titov. Po privítaní chlebom a soľou po­zdravil účastníkôv plavby ‘ primátor Bratislavy L. Mdrtinák. Hosťom zaže­lal, aby sa v Bratislave cítili ako do­ma, medzi svojimi blízkymi priateľmi. Za privítanie poďakoval vedúci bul­harskej skuniny generálplukovník Z. Zacha.riev, ktorý tlmočil radost účast- IPokračovanie na 2. str.' PROLETÁR! VŠETKÝCH KRAJÍN, SPOJTE SA! PRAVDA ORGÁN ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA 50 HALIEROV ROČNÍK 58. * ČÍSLO 127 A* List ministra B. Ohňoupka generálnemu tajomníkovi OSN j Natrvalo vylúčil možnosf akáhokoM agresívneho činu Vláda ČSSR podporuje sovietsky návrh zmluvy Praha , (ČSTK) — Minister zahraničných vecí ČSSR Bohuslav C h ňou p e k poslal generálnemu tajomníkovi OSN Kurtovi Wald­­heimovi list,'v ktorom v súvislosti s rezolúciou XXXI. zasadania Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov 31/9 o uzavretí celosvetovej zmluvy o nepoužití sily v medzinárodných vzťahoch ozna­muje stanovisko vlády Československej socialistickej republiky. V liste sa hovorí: Uzavretie celosvetovej zmluvy o. ne­použití sily v medzinárodných vzťa­hoch súvisí priamo, podlá názoru vlá­dy ;ČSSR; s úsilím o prehĺbenie pro­cesu medzinárodného uvoľnenia o jeho nezvratnosť, o upevnenie zá­a kladov kolektívnej bezpečnosti vo svete, o odstránenie hrozby , vojny a o utyorönié predpokladov pre, prechod k obmedzeniu zbrojenia a .k odzbro­jeniu. . . ., Zásada nepoužiť silu alebo,' hrozbu silou vo vzťahoch medzi štátmi ’bola obsiahnutá v mnohých dvojstranných a mnohostranných medzinárodných opatreniach, deklaráciách, dohodách a zmluvách, vrátane Charty Organizácie Spojených národov. V povojnových desaťročiach 9a však vo svete obno­vovala reťaz medzinárodných sporov a ozbrojených konfliktov, v ktorých došlo k protiprávnemu použitiu sily alebo hrozby silou. Uzavretie celosve­tovej zmluvy o nepoužití sily v medzi­národných vzťahoch by podľa názoru vlády ČSSR významne pomohlo tomu, aby sa zákaz použiť akýkoľvek prejav sily alebo hrozbu silou vo vzťahoch medzi štátmi stal skutočným zákonom medzinárodného života. Len v prípade, že vo vzťahoch medzi štátmi bude na­trvalo a v celosvetovom meradle vy­lúčená možnosf akéhokoľvek agresív­neho činu, môže sa stať uvoľnenie ne­zvratným prvkom celého ďalšieho me­dzinárodného vývoja. Uzavretie- takej zmluvy by podstatne obmedzilo nebez­z pečenstvo, ktoré vzniká, pre celý svet tzv. politiky sily, vychádzajúcej z koncepcie rovnováhy strachu a hro­ziacej vojenskou konfrontáciou, zalo­žilo by rovnoprávne a spravodlivé podmienky na riešenie všetkých zá­kladných otázok vzťahov medzi štátmi. Uzavretie tejto zmluvy by vytvorilo úplne nové priaznivé podmienky pre urovnanie pretrvávajúcich konflikt-ných situácií á pre odstránenie vojno­vých ohnísk vô sveté a zamedzilo by vzniku nových. Podobná ’zmluva by významne posilnila' nédďňateľňé- právo všetkých národov1 na ich politickú a hospodársku nezávislosť, sebaurqénie, rovnoprávnosť a slobodný' a nerušený rozvoj. Zmluva by bola 1 nesporným prínosom, pre urýchlenie pokroku v oblasti odzbrojenia, urobila by ana­chronizmom dosial rastúce arzenály zbraní, najmä zbraní hromadného ni­čenia. - J v ■ . . . i • Vláda ČSSR, vychádzajúc z týchto predpokladov, je presvedčená, že ná­vrh celosvetovej zmluvy o nepoužiti sily v medzinárodných vzťahoch, pred­­ložený Sovietskym zväzom na XXXI. zasadaní Valného zhromaždenia OSN, tvorí ucelený podklad pre dohodnutie konečného textu zmluvy. Tento návrh podľa názoru ČSSR plne vychádza z dôležitých dokumentov rozvíjajúcich zásadu nepoužitia sily v medzinárod­ných vzťahoch, ktoré boli na pôde OSN ’ prijaté v predchádzajúcich ’ ro­koch, ako sú napr. deklarácia o po­silnení medzinárodnej bezpečnosti z r. 1970, Deklarácia o nepoužití sily {Pokračovanie na 2. str.í! Druhý den pobytu súdruha Gustava Husáka v Irackej republike SRDEČNÁ ATMOSFÉRA NÁVŠTEVY Súdruh G. Husák položil veniec k hrobu Neznámeho vojaka • Atmosféra plného porozumenia počas rozhovorov • Prehliadka Irackého múzea v Bagdade • Pozornosť našej delegácii v informačných prostriedkoch Od nášho vyslaného redaktora J. P. LÖRINCZA Bagdad —- V bagdadskom Paláci republiky sa včera predpolud­ním presne o desiatej hodine miestneho času začali oficiálne rozhovo­ry medzi generálnym tajomníkom ÜV KSČ a prezidentom ČSSR Gustá­vom Husákom a prezidentom Irackej republiky a generálnym tajomníkom regionálneho vedenia Socialistickej strany arabskej obro­dy Ahmadom Hasanom B a k r o m. Na rozhovoroch sa z čs. strany zú­častnili: J. Šimon, B. Chftoupek, a M. Jiráska. Z irackej strany boli prítom­ní: minister zahraničných vecí Saa­­dúm Hamadí a veľvyslanec Irackej re­publiky v ČSSR Abdal Sattár Džabbar. Obsahom rozhovorov, ktoré sa ko­nali v priateľskom a srdečnom ovzdu­ší, boli otázky ďalšieho rozvoja vzá­jomných vzťahov medzi oboma štátmi a možnosti ďalšieho prehĺbenia hos­podárskej, obchodnej ‘a vedeckotech­­nickej spolupráce. Bolo dohodnuté, aby podrobnejšie tieto otázky posú­dili -v ďalšom priebehu návštevy čle­novia 'sprievodu oboch štátnikov. Obe strany sa-taktiež navzájom -informo­vali o vývoji v oboch krajinách, o úspešnom plnení úloh politického, hospodárskeho a kultúrneho rozvoja. V atmosfére plného vzájomného poro­zumenia si tiež vymenili názory na aktuálne otázky medzinárodných vzťa­hov. ■ VENIEC K POMNÍKU Ešte predtým sa -uskutočnil pietný akt kladenia venca k pomníku Nezná­meho vojaka'v rušnom centre, Bagda­du na námestí, na ktoré, vyúsťuje jed­na z najdôležitejších tepien, irackého hlavného mesta- — - Saadúmova trieda. Pomník, ktorý sa klenie vo veľkom oblúku nad' večným ohňom, postavili v šesťdesiatych rokoch a nevzťahuje sa konkrétne na nijakú vojnu. Súdruh Gustáv Husák, sprevádzaný súdruhmi, ktorí tvoria jeho sprievod, -položil k pomníku veniec z červených a bielych klincov: a s červenou stuhou a nápisom: Od prezidenta Českoslo­venskej socialistickej republiky. ■ NÁVŠTEVA MÚZEA V popoludňajších hodinách Gustáv ľiusák's’ manželkou, a s členmi, jeho oficiálneho sprievodu navštívil Iracké múzeum v Bagdade, ktoré (pokiaľ ide o'zbierku starovekých pamiatok) pat­rí-medzi štyri najvýznamnejšie múzeá sveta. Sú tu nádherné a priam ohro­mujúce pamiatky — ukážky vyspe­losti kultúr zrodených päťtisíc rokov pred naším letopočtom, potom kultú­ry sumerskej, asýrskej novobabylón­­skej i islamskej. Súdruh Husák na záver prehliadky exponátov múzea zapísal do pamätnej knihy tieto slo­vá: „S veľkým záujmom a hlbokým ubdivom sme si pozreli exponáty Irackého múzea, ktoré sú dokladom tisícročného vývoja ľudskej civilizácie na území dnešného Iraku. Sme šťast­ní, že spriatelený Irak pod revoluč­ným vedepím strany BAAS je dôstoj­ným pokračovateľom historických tradícií.- Iracký ľud buduje vo svojej krajine nový, spravodlivý spoločen­ský poriadok, ktorý pozdvihne kraji-nu k rozkvetu a blahobytu. Iracký ľud a jeho vedenie sa môže v tomto úsilí spoľahnúť na podporu a solida­ritu svojich priateľov v socialistickom Československu.“ O tom, že- v Iraku dnes skutočne venujú veľkú pozornosť zachovaniu kultúrneho dedičstva, sme sa mo-hli presvedčiť v podvečer na prehliadke historického a súčasného odievania, ktorá sa uskutočnila v irackom lo­veckom klube. Súdruh Husák s man­želkou obdaroval účinkujúcich tomto vystúpení veľkým kvetinovým v košom. ■ O DLHODOBEJ SPOLUPRÁCI O hospodárskych- vzťahoch' medzi Československom a Irakom a o vě­deckotechnických otázkach" rokoval včera popoludní ý -Bagdade podpred­seda 'vlády ČSSR J. Šimon s členom Rady revolučného velenia Izzatom Ib­­ráhímom. Rozhovory sa týkali dlho­dobej spolupráce v oblasti strojárskej výroby, chemického priemyslu, pre­dovšetkým petrochémie, a výroby traktorov., Súčasne prerokovali nie­ktoré otázky týkajúce sa ustanove­nia československo-irackého výboru pre- hospodársku a vědeckotechnická spoluprácu. ■ ÚVER IRAKU Námestník ministra zahraničného obchodu- ČSSR J. Jakubec a námest­ník ministra zahraničného obchodu Irackej republiky Mahdí Mushin Audá podpísali' v Bagdade medzivládnu dohodu o ekonomickej, a technickej spolupráci medzi oboma krajinami. Dokúmént stanovuje, že 'ČSSR po­skytne Iraku dlhodobý úver a ďalšiu hospodársku a : technickú pomoc pri výstavbe rozličných priemyselných objektov, najmä keramického závodu na výrobu obkladačiek, dlaždíc, stol­nej a sanitárnej keramiky. Irak je te­raz na prvom mieste v čs. vývoze do rozvojových krajín. ■ SÚDRUŽKA V. HUSÁKOVÁ MEDZI DEŤMI Deti sú budúcnosť národa a kto pracuje pre deti, pracuje pre bu­dúcnosť. S týmito slovami sa včera lúčila súdružka Viera Husáková s riaditeľkou Arabskej detskej kniž­nice v bagdadskej štvrti Saura pani Inaam Munírovou. Návšteva tohto za­riadenia bola posledným, bodom vče­rajšieho osobitného programu man­želky generálneho tajomníka ŰV KSČ a prezidenta! ČSSR, keď predtým nav­štívila ešte Sekretariat Federácie irackých, žien a jedny detské' jasle. Arabská detská knižnica nie jé vlast­ne knižnica v našom chápaní, ale detský dom, v ktorom popri knižnici pracuje viacero záujmových krúžkov,' predovšetkým umeleckého zamera­nia. Deti sem chodia organizovane' zo škôl alebo aj individuálne. A mať možnosť prísť do tohto krásneho a moderného zariadenia, je pre nich istým druhom vyznamenania. Prichá­dzajú sem totiž na základe výsled­kov v škole a práve tento týždeň, keď sa v Iraku začali školské prázd­niny, očakáva pani Inaam Munírová ďalší® deti, ktoré dostali dobré vy­svedčenie. V čase návštevy súdruž­ky V. Husákovej v jednej miestnosti maľovali eteti, vo výtvarnom krúžku a v inej sa zas oboznamovali s klasic­kými arabskými hudobnými nástroj­mi. Na chodbách, a vo vestibule bu­dovy sú po-rozvegované maľby a kres­by detí — sú také pestré a čarovné, ako plody malých výtvarníkov na ce­­(Pokračovanie na 7. str.) Ocenenia jubilantom Bratislava (ČSTK) — Člen Pred­sedníctva ŰV KSČ, prvý tajomník ÜV KSS J. Lenárt odovzdal včera Rad prá­ce tajomníkovi MV KSS v Bratislave G. Kováčovi. Vyznamenanie mu udelil prezident republiky pri príležitosti 50. narodenín za dlhoročnú obetavú ak­tívnu činnosť vo funkciách v strane, na hospodárskom úseku a v odboroch. Na slávnostnom akte bol prítomný člen Predsedníctva OV KSS, vedúci ta­jomník MV KSS v Bratislave G. Šlapka. □ □ Praha — Člen Sekretariátu a ta­jomník ÚV KSČ J. Havlín odovzdal včera v prítomnosti člena Predsedníc­tva ÚV KSČ a vedúceho tajomníka MV KSČ v Prahe A. Kapka riaditeľovi Ná­rodného divadla zaslúžilému umelco­vi P. Kočímu Rad práce, ktorý mu ude­lil prezident republiky k 60. narode­ninám. Súdruh Havlín ocenil jubilan­tovu dlhoročnú záslužnú prácu pre stranu a spoločnosť v riadiacich funkciách v oblasti dramatického umenia i vo vlastnej umeleckej čin­nosti. Jubilantovi pri odovzdaní Radu práce blahoželali vedúci oddelení ÚV KSČ M. Müller a J. Majcharčík, minis­ter kultúry ČSR M. Klusák, minister školstva ČSR M. Vondruška, vedúci tajomník Zväzu českých dramatických umelcov J. Hejna a ďalší hostia. Slávnostný večer Bratislava (ČSTK) — V Bratisla­ve bol včera pri príležitosti 100. vý­ročia štátnej nezávislosti Rumunska slávnostný večer, ktorý usporiadal Čs. výbor zväzov spisovateľov, Mestská knižnica v Bratislave a generálny konzulát RSR v Bratislave. Zúčastnil sa na ňom člen Predsedníctva a ta­jomník ÚV KSS Ľ. Pezlár, generálny konzul RSR C. Cozma a ďalší hostia. V umeleckom programe účinkoval národný umelec M. Huba, H. Michali­­ková a ďalší, ktorí predniesli verše popredných rumunských básnikov. m Dnes majú svoj sviatok, Snímka ČSTK OKRES BRATISLAVA-VIDIEK SA PRIPÁJA K NÁCHODU VIAC MLIEKA A MASA Pezinok (mal) — V Pezinkn sa za účasti tajomníka Západoslo­venského KV KSS Štefana Matejčíka a straníckych a hospodárskych predstaviteľov okresu Bratislava-vidiek a Bratislava mesto konal včera stranícko-hospodársky aktív poľnohospodárov okresu Bratislavavi diek. Prerokovali na -ňom iniciatívu poľno­hospodárov okresu Náchod nositeľov Radu práce, . ktorí vyhlásili v minu­lých dňoch podnetné hnutie na zvy­šovanie Intenzity a efektívnosti chovu hovädzieho dobytka a výroby mlieka, ktorým sa rozhodli v roku 1980 získať minimálne 3700 litrov mlieka od jed­nej dojnice, dodať 1308 litrov mlieka z každého hektára poľnohospodár­skej pôdy a dosiahnuť 105 narode­ných teliat od 100 kráv. Na súťaž vy­zvali všetky poľnohospodárske pod­niky ČSSR. Poľnohospodári okresu Bratisľava­­vidiiek hneď po uverejnení iniciatívy z Náchoda prehodnotili svoje dote­rajšie výsledky a možnosti ďalšieho rozvoja živočíšnej výroby, najmä vo výrobe mlieka a hovädzieho mäsa, a rozhodli sa jeden z najlepších okre­sov vo Východočeskom kraji v tomto nasledovať, pretože ich prímestský charakter im určuje ako rozhodujúcu úlohu venovať sa čo najintenzívnej­šie chovu hovädzieho dobytka a v ňom najmä kráv s vysokou produk­ciou mlieka, ktorým zásobujú hlav­né mesto SSR. K- rozhodnutiu ich podB-iot-ila sku­točnosť, že už viac rokov dosahujú v živočíšnej výrobe dobré výsledky Vo vlaňajšom suchom roku sa nimi. umiestnili na jednom z popredných miest v Západoslovenskom kraji. Bez čerpania jadra z centrálneho fondu krmív a z vlastných zdrojov objemo­vých krmív dosiahli ročnú dojnosf na kravu 3329 litrov mlieka pr,i spotre­be 0,23 kg jadra a od 100 kráv nata- 1-ilu 99,2 kusa teliat. Vynikajúco na­štartovali aj do druhého roka 6. päť­ročnice. Za prvé štyri mesiace splni­li pián dodávky mäsa na vyše 108 percent. Do 20. mája dodali nad plán viac ako 1,5 milióna litrov mlieka. •Ich príspevko-m do novej iniciatívy, ktorou sledujú splniť závery XV. zjazdu KSČ, je dosiahnuť v roku 1980 priemernú ročnú dojnosf na kravu 3700 litrov mlieka a od 100 kráv 105 narodených teliat. Cesly k tomuto cieľu povedú cez ďalšia zvyšovanie sebestačnosti v objemo­vých krmiváclv najmä zakladaním in­­tenzívnych lúk maximálnym využi­tím kapacít sušiarní a granulačných liniek pri spracúvaní netradičných krmív, najmä hroznových výliskov, a cez ďalšie zvyšovanie sebestačnosti v ja-díOVýGh krmivách. Blahoželania do Tuniska Praha (ČSTK) — Prezident ČSSR G. Husák poslal blahoprajný telegram prezidentovi Tuniskej republiky H. Burgibovi pri príležitosti štátneho sviatku jeho krajiny. Pri tej istej príležitosti poslal bla­hoprajný telegram predseda vlády ČSSR L. Štrougal predsedovi vlády Tu­niskej republiky H.'Nuirovi a minister zahraničných vecí ČSSR B. Chnoupek ministrovi zahraničných vecí Tunis­kej republiky H. Šattímu. Súdruh L. I. Brežnev navštívi Francúzsko Moskva (ČSTK) — Na pozvanie prezidenta Francúzskej republiky vy­koná generálny tajomník OV KSSZ Leonid Brežnev v dňoch 20.—22. júna oficiálnu návštevu vo Francúzsku. Oznámila to včera agentúra TASS.

Next