Pravda, august 1977 (LVIII/179-205)

1977-08-01 / No. 179

P RADOSTNE I VARUJÚCE PERCENTA rvý polrok 1977 už «name za sebou. Aký bol ...? Súprava Federál­neho štatistického úradu o vývoji národného hospodárstva a pl­není plánu v ČSSR hovorí, že priniesol viacero pozitívnych vý­sledkov. Aj v zložitejších a náročnejších ekonomických podmienkach sa nám darí postupne napĺňať základné ciele a zámery hospodárskej politiky, ktoré stanovil XV. zjazd KSČ. Všetko príjemné a pozitívne, čo toto obdobie prinieslo, upevňuje v kaž­dom našom človeku presvedčenie, že - tak ako doteraz - pod vedením • našej strany, mobilizováním všetkých zdrojov, síl a prostriedkov môžeme aj v nastávajúcich mesiacoch splniť všetky úlohy, ktoré nám ukladá tohtoročný štátny plán. Vyššiu tvorbu zdrojov v národnom hospodárstve ČSSR i SSR sme v uplynulom polroku dosiahli predovšetkým preto, že drvivá väčšina na­šich pracujúcich sa dobre pripravila a plní tohtoročné úlohy. Nie sú nijako ľahké, no zásluhou ich iniciatívy na rozhodujúcich úsekoch a ob­lastiach národného hospodárstva v porovnaní s prvým polrokom m. r vzrástla priemyselná výroba v ČSSR o 5,6 pere. a v SSR až o 7,8 pere., čo je o deväť desatín bodu viac, ako určuje celoročná úloha štátneho plánu. Celkove pozitívne výsledky dosiahlo aj stavebníctvo, poľnohospo­dárstvo, lesné a vodné hospodárstvo - so svojimi úlohami sa plne ne­vyrovnala doprava. V dôsledku toho sme v celoštátnom rámci úspešne splnili aj vývozné úlohy do socialistických i nesocialistických štátov, rovnako aj plán dovozu. Žiaľ, v importe bol väčší trend z nesocialistic­kých štátov, spôsobený tým, že na kapitalistických trhoch sa v posled­nom období podstatne zvýšili ceny predovšetkým kávy, kakaových bôbov, prírodných textilných surovín a bielkovinových krmív pre poľnohospo­dárstvo. Aké poučenie z toho plynie pre každého z nás? Prispievať k ešte väčšej tvorbe zdrojov - takých výrobkov, ktoré by sme mohli umiestiť aj v najvyspelejších krajinách sveta, odkiaľ musíme dovážať spomínané a ďalšie suroviny, materiál, stroje ap. To však neznamená, že nám prichodí korigovať zásady nášho zahraničného obchodu. Širším zapájaním ČSSR do socialistickej medzinárodnej deľ­by práce prispeje­me k ďalšej stabi­lizácii vonkajších ekonomických vzťa­hov, pričom hlav­nú pozornosť bu­deme naďalej sú­streďovať na pre­hlbovanie a skva­litňovanie vše­strannej spoluprá­ce so Sovietskym zväzom. Všetko pozitívne, čo sme v našom národnom hospo dárstve v posled­nom období do­siahli, prispelo k Upevneniu a zvýšeniu životnej úrovne nášho obyvateľstva. Ďalej vzrást­la osdbná a spoločenská spotreba i objem platených služieb. Naši ľudia si za šesť mesiacov t. r. kúpili tovar za 106,3 mld korún - vlaňajšia úroveň sa tým prekročila o 3,6 miliardy Kčs. Viac prostriedkov sme si mohli „dovoliť" na stravovanie, ešte viac na obstarávanie dlhodobejších priemyselných predmetov do našich domácností. Nie je žiadúce rad-radom vyratúvať všetko, čo tohto roku obohatilo našu víasť, náš kraj, okres, fabriku a či domácnosť. No oceniť ešte tre­ba, že takmer 50 tisíc rodín sa teší z nových moderných bytov, niekto­rým z nich sa už v tomto byte 28. marca t. r. narodilo prvé či ďalšie dieťa, ktorým sa naša ČSSR stala pätnásťmiliónovým štátom. A o kaž­dého z nás je natrvalo - po každej stránke - dobre postarané. K sústavnému zlepšovaniu životných podmienok našich ľudí sme však povinní prispievať všetci. Aj v tejto súvislosti v odvetví priemyslu SSR by každý podnik mal nasledovať príklady takých ťažiskových podnikov, akým je napr. Duslo Šaľa, SMZ Dubnica. Bučina Zvolen, Nafta Gbely, Elektrárne Nováky, Petrochema Dubová, Cementáreň Ladce, niektoré podniky VHJ Tešia, Hydrostav Bratislava, Grafobal Skalica, Ľanárske a konopárske závody Holíč a ďalšie, ktoré sa najviac pričinili o zvýšenie výroby SSR v prvom polroku 1977 za viac ako 73 mld Kčs ako pred rokom. Totiž za pozitívnymi výsledkami či percentami, o ktorých hovo­ríme, nevidieť tie závody a podniky, ktoré zaostali a očakávané prínosy nedocielili. Hoci náš priemysel je v prevažnej miere odkázaný na dovoz surovín a strojov zo zahraničia, sú aj v SSR prípady, že sa dostatočne nevyuží­vajú. Aj z tohto dôvodu 25 podnikov v prvom polroku nesplnilo ani plán hrubej hodnoty výroby. Nemáme čo zastierať, že v každom slovenskom kraji sa vyskytuje niekoľko podnikov, ktoré neplnia dva až šesť ekono­mických ukazovateľov, predovšetkým preto, že sa najviac koncentrujú na dosahovanie hrubej hodnoty výroby. Kvalite, sortimentu, zisku, znižo­vaniu výrobných nákladov1 o pod. venujú menšiu pozornosť, takže ne­patria k ekonomicky prosperujúcim podnikom. Prekvapuje, že medzi takéto podniky patrí BZVIL Ružomberok, Slovakofarma Hlohovec, Tatra­­svit Svit, Sandrik Dolné Hámre, Slovenka Banská Bystrica, ale aj nie­ktoré ďalšie. V žiadnom z týchto podnikov vedúci pracovníci nemôžu s čistým svedomím povedať, že hlavnou príčinou nesplnenia plánovaných úloh boli iba objektívne činitele - nedostatok surovín, energií, pracov­ných šil ap. V prevažnej miere ide najmä o nedostatočné využívanie kapacít, pomalšie tempo zvyšovania spoločenskej produktivity práce predovšetkým pomocou aplikácie najnovších poznatkov vedy a techniky nekoncentrovanie iniciatívy pracujúcich na kľúčové otázky výroby; nie na poslednom mieste ide aj o opatrnícke odhaľovanie a využívanie vnú­torných rezerv. Z toho vyplýva, že slabšie výsledky spomínaných podnikov vznikli zväčša pre subjektívne príčiny, ktoré možno a treba cieľavedome - mi­nisterstvami počínajúc, podnikmi a závodmi končiac - odstraňovať. Oso­bitne to platí o zvyšovaní úrovne riadenia; v zaostávajúcich podnikoch sa po XV. zjazde KSČ a zjazde KSS v tomto smere máločo zmenilo k lepšiemu. Týmito otázkami by sa v nastávajúcom období mali zaoberať príslušné krajské, okresné a celozávodné výbory strany, po kritickej ana­lýze určiť konkrétne úlohy všetkým vedúcim hospodárskym pracovníkom, pravidelne kontrolovať ich plnenie. Zvýšeným úsilím, ktoré naša spoloč­nosť očakáva od 25 priemyselných podnikov SSR, ktoré plán prvého polroka t. r. nesplnili, možno v ďalšom období veľa napraviť, postupne dosiahnuť rovnomernosť v plnení plánu vo všetkých smeroch. Rovnako by si mali počínať aj tie organizácie slovenského stavebníc­tva, ktoré do druhého polroka 1977 vkročili s naštrbenou vizitkou. Ne­môžu sa predsa skrývať za onú „stovku", o ktorú sa pričinili tí najlepší z VHJ Priemyslového, Inžinierskeho či Pozemného staviteľstva alebo z federálne riadených stavebných podnikov. Osobitne to platí o takých podnikoch, ako sú Pozemné stavby Košice, Poľnohospodárske stavby Prešov, Hydromeliorácie Nitra, Pozemné stavby Prešov a Pozemné stavby Bratislava, ktoré - popri niektorých ďalších ukazovateľoch - nesplnili ani plán základnej stavebnej výroby. Prirodzene, ukazovateľ základná stavebná výroba nie je a nemôže byť všetkým. V značnej časti stavebných podnikov a niektorých gene­rálnych riaditeľstvách stavebníctva SSR si to náležíte uvedomujú a správ­ne - už od začiatku roka sa zameriavajú na rovnomerné a predčasné plnenie vecných úloh plánu, predovšetkým v investičnej výstavbe. Možno teda právom kvitovať, že na stavbách magistrálneho plynovodu Oren­burg - západná hranica ZSSR a zdvojení tranzitného plynovodu sta­vebné podniky SSR plánované úlohy prekročili o 11,3 pere., no praniero­vať sa musia slabé výsledky, ktoré sa dosiahli pri budovaní hlavného mesto ČSSR Prahy, hlavného mesta SSR Bratislavy a dokončovaní niektorých dôležitých priemyselných a iných kapacít, ktoré už v tomto období mali prinášať nové materiálové a spoločenské hodnoty. V druhom polroku sa treba stavebníctvu SSR sústrediť najmä na in­vestičnú výstavbu v odvetviach všeobecného strojárstva, výroby staveb ných hmôt, spotrebného priemyslu, v ústredne riadených organizáciách školstva, zdravotníctva, v účelových organizáciách riadených národnými výbormi a tiež v občianskej a technickej vybavenosti sídlisk, pretože v uplynulom polroku Sa v týchto odvetviach plánovaná dynamika rastu určená štátnym plánom nedosiahla. Vlaňajšie i staršie skúsenosti hovoria, že ten, kto bol v prvom polroku slabší - po odstránení nedostatkov, a zmobilizovaní rezerv - došiel do cieľa víťazne. Nejde pritom o mimoriadne zásluhy, ide o základnú po­vinnosť každého, aby čo najskôr odstránil slabiny, a úlohy dnešného dňa, týždňa, každého mesiaca plnil rovnomerne a čím skôr vyrovnal podlžnosti - odstráni! znepokojujúce percentá. * ÚSILIE POĽNOHOSPODÁROV 0 ÚSPEŠNÝ A SKORÝ ZBER A NAKÚP OBILIA Mimoriadna pracovná aktivita Celokrajská smetia na urýchlenie pozberových prác • Žatva sa začína už aj v sever­ných okresoch • Ďalšie okresy splnili plán nákupu obilia Bratislava (pa + ČSTK) — Uplynulá sobota a nedefa na poliach SSR i CSR sa vyznačovala mimoriadnou pracovnou aktivitou. Medzi poľnohospodárov prišli aj stovky brigádnikov z priemyselných závo­dov, študenti a vojaci, aby im pomohli dostať obilie čo najskôr a bez zbytočných strát z puli do skladov. Z poli Západoslovenského kraja zviez­li v sobotu slamu z vyše 14 000 ha a podmietli viac ako 10 000 ha strnísk. Je to výsledok, celokrajskej smený or­ganizovanej na urýchlené dokončenie pozberovýcl) prác, v ktorej družstev­níkom pomáhalo aj 6000 brigádnikov spomedzi miestnych obyvateľov, pra­covníkov páti'ôriSttíýéh závodov, štu­dentov: a vojakov: Vcelku pracovalo na poliach kraja v sobotu asi 20 000 ľudí.: Náj-viac- ’slamy. — z. Ž300 ha — zviezli ž polí 'v Levickom okrese; Pat­ronátne závody pomohli družstvám aj technikou. Mimoriadnou pracovnou aktivitou sa vyznačovala..- uplynulá sobota na­poltad) okresov Nitra, Levice a Nové Zámky. V Okrese Nitra už pokosili obilie na celej vyše 40 000-ha ploche. V sobotu využili všetky dopravné prostriedky na zber slamy. Zá pomoci brigádnikov uvoľnili pre oráčov vyše 1200 ha strnísk. Ná . 60 ha pribudli čerstvé oráčiny v JRD SNP v Topoľ­čiankach. Z posledných 900 ha zbera­jú úrodu obilia v severných oblas­tiach okresu Levice. ■ OPERATÍVNY presun ZBEROVEJ TECHNIKY Stav žatevných prác aj na stred­nom Slovensku svedčí o veľkom úsilí poľnohospodárov kraja úspešne skon­čiť tohtoročný zber obilia. Z celkovej pestovateľskej výmery 125 946 ha po­kosili už takmer 55 percent. Najväč­šie tempo majú práce v troch naj­­produkčnejších okresoch — Rimav­­skosobotskom, Veľkokrtíšskum a Ln­­čenskom, ktorým do skončenia žatvy chýba už požať len okolo desatiny obilných lánov. Plán nákupu splnili už v piatich okresoch. V týchto dňoch začínajú žatvu i poľnohospodári se­verných okresov Stredoslovenského kraja. Obilie v porovnaní s vlaňaj­škom tu dozrieva o dva týždne skôr. Napriek tomu sa darí operatívne pre­súvať zberovú techniku. Poľnohospo­dári na strednom Slovensku majú v tomto roku k dispozícii okolo 2000 kombajnov. Všetky osádky sa zapojili do podnikových- a okresných súťaží kombajnistov o včasný a bezstratový zber. Dobre pomáhajú- i brigádnici, -len z'radov SZfyT pracuje na'poliach asi 15-000 brigádnikov. V okrese Rimavská Sobota, ktorý má tohto roku najväčšiu pestovateľ­skú výmeru — takmer 24 000 ha, ča­ká na koscov už. ,len necelých 2000 hektárov. Ide väčšinou o menšie par­cely jednotlivých .. poľnohospodár­skych podnikov s extrémnymi klima­tickými podmienkami. V. okrese sa v sobotu, sústredili predovšetkým na zber slamy a podmietku. M UŽ DO DRUHEJ POLOVICE Plným.tempom pokračoval.v sobotu a v nedélu’ zber obilnín áj vo Výcho­doslovenskom kraji, kde žatva práve vstúpila , do druhej polovice. Ž celko­vej výmery takmer 184 500 ha pokosi­li: do piatku večera, okolo 95 000. ha, ku ktorým, cez víkend pribudli ďalšie tisíce ha pokosených polí. Najväčší žatevný ruch panoval v okrese Koši­­ce-vidiek, kde pracovalo vyše 250 kombajnov. Z Michalovského a Trebi­šovského okresu sa už kombajny pre­súvajú na severozápad, kde je žatva ešte iba v začiatkoch. jViaceré poľno­hospodárske podniky v okreše ako JRD Caha, Šaca, ŠM Veľká Ida, JRD Hraničná a ďalšie cez Víkend žatvu už aj skončili a mohli urobiť pred­bežnú bilanciu úrody. Zatiaľ najlep­šie výsledky majú v Hraničnej, kde vychádza na hektár úroda 44,9 q. Pri odpratávaní slamy a požatevnej úpra­ve obilia pomáhali poľnohospodárom na východe aj stovky brigádnikov. Len v Košickom okrese ich bolo do 900 a v Trebišovskom takmer 1100. Vďaka tejto cennej pomoci zviezli v Trebišovskom okrese slamu už z vy­še 13 000 ha a v košickom asi z 11 000 ha. Plným tempom pokračovala aj strnisková orba. ■ DÁŽĎ SPOMALIL TEMPO V českých krajoch brzdili plynulý priebeh žatevných prác ojedinelé dažďové prehánky, v niektorých ob­lastiach aj výdatný dážď. V sobotu ,boio ešte za pekného letného poča­sia na poíiách 5850: kombajnov, z'.to­ho na poliach v Juhomoravskom kraji zberalo úrodu .2955. Pvodía predbežnej bilancie v ČSR obilniny zobrali ž vy­še 234100 ha, čo je vyše 14 percent z celkovej výmery, a repka zostáva už len na necelej-štvrtine plôch. Ža­tevné práce sú najďalej v juhomorav­skom kraji,, kde sa bezprostredne pri­blížili k prvej polovice a na severnej, Morave, kde zrno zôbrali zo 10,-1 pere. plôch. V stredných Cechách obilniny zobrali zatiaľ, z 5 percent, vo východ­ných z necelých 4 percent, severných z 3,7 pere., v južných z jedného a v západných Čechách z 0,5 pere. vý­mery. . ’ ■ PRÍKLADNÝ POČIN Medzi okresy, ktoré sa už vyrovna­li so štátnym plánom nákupu obilia, pribudol v sobotu okres Olomouc, Kroměřížsky okres, Prostějovský, Gottwaldovský a ďalšie. Obilninári v okrpse Kroměříž splnili v sobotu aj záväzok odovzdať do štátnych fondov na počesť 60. výročia Veľkého októb­ra navyše 3000 ton zrna. Príkladne si počínajú aj zamestnanci poľnohospo­dárskeho nákupu v Kroměřížskom stredisku. Zastrešili v rekordne krát­kom čase veľkú skládku s aktívnym vetraním pre vyše 4000 ton zrna. V okrese Prostějov pracuje v nepre­tržitej prevádzke 79 sušičiek obilia. Pri tohtoročnej pomerne nízkej vlh­kosti zrnovín ošetrujú privezenú úro­du len jedenkrát. Priamo na polia JRD Čs.-sovietskeho priateľstva v Šaci pri Košiciach nosia stravu žatevmkom Snímka ČSTK % NAVRAŤ 2 DOVOLENKY Praha (ČSTK) — Generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa a prezident Československej socialistickej republiky Gustáv Husák sa v nedeľu vo večerných hodinách vrátil do vlasti zo Soviet­skeho zväzu, kde na pozvanie Ústredného výboru Komunistickej strany So­vietskeho zväzu trávil dovolenku. Na hospodárstve Skalka, Štátneho majetku Lovosice, začali zber ríbezľu Úroda je dobrá, oproti plánovaným 10 vagónom zozbierajú asi 12 vagónov. Z toho 350 q určili na export do kapitalistických štátov, zvyšok spracujú kon­zervárne. So zberom ríbezlí a višní, prišlo pomáhat: 55 brigádnikov, väčšinou študentov Pedagogickej fakulty v Prešove. Na snímke ČSTK: študentka Peda­gogickej fakulty v Prešove Eibuša buptáková oberá ríbezle na hospodárstve Skalka. Vyhlásenie TASS-u o výrobe americkej neutrónovej bomby uHHANIZMUS" A JOBÄEKA" V PRAXI n® Moskva (ČSTK) — Sovietska tlačová agentúra TASS vydala v sobo­tu toto vyhlásenie: Svetová verejnosť si všíma stále nové fakty, ktoré svedčia o stupňovaní ho­rúčkovitého zbrojenia v USA, ktoré vyvíjajú nové druhy a typy zbraní, predovšetkým jadrových. K týmto „no­vinkám“ patria aj tzv. neutrónové bomby. Washington sa snaží ospravedlniť svoju orientáciu na zvyšovanie horúč­kovitého zbrojenia a neutralizovať protesty verejnosti tak v Spojených štátoch, ako aj na celom svete tým, že sa celkom vážne pokúša dokazo­vať výhody tohto nového prostriedku hromadného ničenia tvrdením, že iba zabíja ľudí a materiálne hodnoty po­necháva. Tak vyzerá v praxi „huma­nizmus“ a „morálka“ americkej poli­tiky. Treba si uvedomiť, že tí, čo propa­gujú neutrónové bomby ako nejakú „čistú“ zbraň s obmedzeným účinkom, sa vlastne pokúšajú zotrieť zásadný rozdiel medzi konvenčnými a jadro­vými zbraňami a presvedčiť ľudí, že jadrové zbrane nie sú o nič nebez­pečnejšie ako puška a že ich preto možno rovnako ľahko a jednoducho použiť. Tomuto cieľu slúži aj argument, že neutrónové bomby sa majú použiť predovšetkým. ako taktické zbrane priamo na bojisku. Cieľom tohto ar­gumentu je dokázať, že použitie ne­utrónovej bomby by vôbec nemuselo nevyhnutne viesť k rozsiahlemu jadro' vému konfliktu. Neudržateľnosť a nebezpečnosť ta­kých dôvodov je zrejmá. Ich cieľom je ospravedlniť a zdôvodniť činy, kto­ré by mohli svet přiblížit k jadrovej katastrofe. je tiež celkom jasné, že tieto akcie Spojených štátov sa nezhodujú s ich brmotnými .slovami o mieri, odzbroje­ní a bezmála o likvidácii jadrových zbraní. Nezhodujú sa ani s proklamo­vanou americkou orientáciou na po­silnenie režimu nešírenia jadrových zbraní. Nie je náhoda, že triezvo uvažujúci činitelia priamo v USA vy jadrujú vážne znepokojenie nad nega tívnymi dôsledkami tejto línie pre te rajšie rokovanie o obmedzení zbrani Vojenské kruhy NATO sa nijako ne taja, že chcú získať neutrónové bom by do svojej výzbroje, je však jasné, že plány na rozmiestenie amerických neutrónových bômb na území západ­nej Európy sú v priamom rozpore s upevňovaním mieru a bezpečnosti na európskom kontinente a s cieľmi za­kotvenými v Záverečnom akte konfe­rencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe. Sovietsky zväz dúfa, že si vládnuce kruhy USA-uvedomia, akú zodpoved­nosť preberajú, keď začínajú nové ko­lo horúčkovitého zbrojenia a Že vo (Pokračovanie ua 4. str.J Náš redaktor na lánoch JRD Rozvoj v Nededzi ........ V piatok večer, keď predseda čulo vychádzať spoza hrbaté- zberacie vozy, lisy. a náklad- pre kombajnistov, trakloris- mládežníckej osádke na kom JRD Rozvoj so sídlom v Nede- ho Straníka, ožilo hlavné ná- né autá, ktoré odvážali vy- lov, lisárov, podmietkárov a bájne Eí5.i2-J. Datíidíkovi 'a í dzi Ing, Vendelín Mesko, no- . dvorte v Nededzi i družstevné mlátenú pšenicu, „zlatú doli- opravárov. Počas žatvy vydá- -Hlávkovi slávnostne odovzdá siteT štátneho vyznamenania dvory v Kotr č inej Lúčke, Gbe- nu“, na mlátooisko do Nede- vajú svoj vlastný žatevný žlté, tričko'. V 'zväzáckej: šitia Za vynikajúcu prácu, spolu s ľanoch, Tepličke nad Váhom, dze i k robustnej sušičke BS- - spraoodaj, ktorý pohotovo in- ži Ani zrno ,jiazrnar: zohral Ing. L. Šestákom, hlavným Mojši a Vartne mimoriadnym 6. Nehlioeli ani praktikanti formuje o výsledkoch, ale aj úrodu už zo 110 hektárov , agronómom a J. Ournekom, ruchom a virvarom. Ešte ne- zo žilinskej SPTŠ, ktorí v úlo- chváli vzorných pracovníkov príkladne pomáhali aj pri žat vedúcim mechanizácie, konči- odbilo ani sedem, keď na lá- he stratárov prvý raz zakúša- a pranieruje nedostatky. ve v okrese Lučéhec. li krátku poradu o sobotňaj- noch Prottdvor, Predchrip, ti pravú žatevnú atmosféru. Ing. V. Meskofhovorl, že na .... ť , -šom proqrame, ktosi celkom U Harliníka, Varínske pole a Najveselšie bolo vari pri mla- 738 hektároch ■zasiali v pre- , \ .... ,za ve *< vážne poznamenal, že všetko. • stretnú m aktén, na spoloc by už holo v poriadku.- len __ „ _ mm nom posedem pri hudbe agu Skoda, že -sa ešte neozval Mar- f + * § f ff V lasi A, tento rok uz tradicm ne ÍZá. akoe\aC°zavoľame Júnová vymyslela pre pred dažďa, na sobotu sme vám w'tra r f ah bTľd ' ' objednali exportné slnko!“ Za vápenkou zaburácalo šest tovisku, kde rastlinárky zo vážnej väčšine jačmeň a pše- .. L ^ 0 s earel Aby bolo jasné, M. Zajac, kombajnov a úrodou oiažené skupiny Anny Stanovej nielen nicu. Dotérájšie úrody sa po- _ _ sl' tajomník MNV v Nededzi, je klasy začali dávat svoju tuč- schuti plnili svoje povtnnos- hybujú od 35 do 40 q obilia z už sa súmrak prikrádal dt v občianskom povolaní meteo- nú, žltú daň. Za kapitánskymi ti v pozberovej úprave obilia, jedného hektára. Na poňioc doliny pri Váhu pod Straní rológom na žilinskom letisku mostíkmi týchto korábov na ale aj štebotali — presne tak príde ešte pat kombajnov z kom, keď neded.zskí družstev a jeho predpovede o počasí šírych a. vlniacich sa lánoch ako všetky ženy na svete, keď kooperujúcich družstiev. Ako áici, síce uznojeni, zaprášení družstevníkov ešte ani raz ne- sme spoznali: P. Milú, j. Ľa- sa stretnú pohromade. prví prišli už v sobotu S. Vr- unavení, ale spokojní. s vý sklamali. vidíka, P. Hlávku, j. Kopasa, Družstevníci JRD Rozvoj sa tak so S. Hlbbeňom so svojím sledkom práce sa vracali do­— Bodaj by si nätil to-sln- vynikajúceho pracovníka Mi- aj tento rok na žatvu náleží- kolosom z JRD Dolná Nitra — mov. Ing. V. Mesko bol širo­ko objednal aspoň na desať nisterstva poľnohospodárstva te pripravili. Okrem. porád, na Veľký Cetín, predvlaňajší vi- ký: „Dobrý to bol deň, urodí dní, — ozval sa na to Ing. V. a výživy O. Repáňg so synom ktorých sa jednotlivci a ko- iazi celoslovenskej sútaže sme zobrali z vyše šesfdesia-Mesko, — za ten čas by sme Jánom, F. Varšanskéh-o,. E. lektívy oboznámili š konkrét- kombajnistov. A ani tento Hch hektárov a do poľnohos­totiž chceli mat celú úrodu Muchu a J. Mintála, ktorí, ve- nymi úlohami, zorganizovali rok nechcú zaostať! Zahla- podárskeho nákupného a zá pod strechou! domí. si svojho čestného po- ešte v obciach zlúčeného JRD.. šili prýchod; a zakrátko už aj sobovaeíeho ..závodu sme od-M. Zajac sa ani tentoraz ne- slania, sústredeno a bedlivá spoločné schôdze s funkció- odštartovali na lány pri Tep- viezli deväť vagónov pšenice, zmýlil. Sobota bola naozaj sledovali každý meter pred nármi DO KSS a spoločen- ličke. Medzi kombajnistov Bodaj by tak bolo aj v ostat­ako stvorená na žatvu.: Už sebou a potom i za sebou. Na ských organizácií NF. Zorga- prišiel aj tajomník OV SZM v dni, skoro zaráhky, keď slnko za- polia vzápätí prijachali samo- nizovali socialistickú súťaž Žiline S. Martinický, ktorý DOMINIK MATUŠINSKÍ Prezident blahoželá Praha (ČSTK) — Prezident ČSSR Gustáv Husák zaslal prezidentovi Švajčiarskej konfederácie Kurtov! Furglerovi blahoprajný telegram pri príležitosti štátneho sviatku jeho kra­jiny. v hosť v SSR Piešťany, (ČSTK) — Cien Politic­kého byra a tajomník ÜV BKS Griša Filipov, ktorý je v ČSSR na pracovnej návšteve, prišiel v sobotu v sprievo­de zástupcu vedúceho oddelenia ÚV KSČ V. Hamerníka z Juhomoravského kraja na Slovensko. V Piešťanoch hosťa srdečne privítal člen Predsed­níctva a tajomník ÜV KSS Ľ. Pezlár, vedúci oddelenia ŰV KSS R. Netík a ďalší vedúci funkcionári Západoslo­venského KV KSS a OV KSS Trnava. V srdečnom rozhovore informoval sú­druh Ii. Pezlár bulharského hosťa o rozvoji Slovenska počas rokov so­cialistickej výstavby a o úlohách straníckych orgánov a organizácií v SSR pri realizácii záverov XV. zjaz­du KSČ. Popoludní si súdruh G. Fili­pov so záujmom pozrel kúpeľný areál v Piešťanoch a oboznámil sa s liečeb­nou a kúpeľnou starostlivosťou o na­šich pracujúcich. Včera odcestoval späť do Prahy. Sekretariat ÜV KSČ prerokoval poznatky a skúsenosti juhomo­ravskej krajskej organizácie KSČ z plnenia aktuálnych úloh politickej agitácie medzi pracu­júcimi pri realizácii uznesení XV. zjazdu KSČ. Juhomoravská krajská organizácia strany zís­kala z rozvíjania politickej agi­tácie značné skúsenosti a po­učenia, ktorých zovšeobecnenie môže významne prispieť k pre­hĺbeniu politickej agitácie aj v ostatných krajských organizá­ciách. Tretiu stranu dnešného čísla venujeme preto tejto prob­lematike.

Next