Pravda, február 1978 (LIX/27-50)

1978-02-01 / No. 27

S MYTHS A PRAVDA edernnósfmiliónová armáda nezamestnaných je najpresvedčivejším dôkazom neudržateľnosti súčasného kapitalizmu a jeho neschop­nosti riešiť základné problémy spoločenského života. „Udalosti posledných rokov rukolapne potvrdzujú," konštatoval XXV. zjazd KSSZ, „že kapitalizmus je spoločnosť, ktorá nemá budúcnosť." Imperializmus sa stáie preufcaznejšie prejavuje ako zriadenie, ktoré ohrozuje samo právo človeka na existenciu. V mene obohacovania mo­nopolov, bŕstky finočnýclh magnátov s vervou podnecuje a podporuje ne hatené horúčkovité Zbrojenie, prípravu vojen a v nich mrhá najväčšími hodnotami národov, ľudstva. Sami západní sociológovia charakterizujú súčasný stav kapitalistickej spoločnosti pojmami - labilita, ustatosť a davová psychóza. Ak sa po­kúsime nájsť pre túto spoločnosť spoločného menovateľa, evidentne ním bude strach z budúcnosti. Neistý zajtrajšok vyvoláva adekvátnu psycho­logickú klímu a'otravuje život ľudí. Buržoázia svojho času vystúpila ako reprezentantka ľudových más. Jej iboj proti stredovekým poriadkom prebiehal v znamení hesla rovnosti a ochrany slobôd jednotlivca. Prestavba spoločnosti ako výsledok bur­žoáznych revolúcií viedla k tomu, že všetci občania boli pred zákonom formálne rovnoprávni. Zákon mal rovnako chrániť všetkých, ale predo­všetkým majetok tých, čo ho mali - pred masami, z ktorých, pretože okrem vlastných rúk nemali nič, sa postupne stával proletariát. Ako napísal Lenin, buržoázna demokracia, ktorá je v porovnaní so stredove­kom veľkým historickým pokrokom, vždy ostane - a za kapitalizmu ani nemôže neostať - úzko ohraničenou, okyptenou, falošnou, pokryteckou, rajom pre bohatých a pascou a klamstvom pre vykorisťovaných, pre chudobných. Tente mýtus a túto pravdu charakterizoval G. B. Shaw: „Naše (to jest buržoázne) zákony vytvárajú bezzákonnosť, naša sloboda ničí «iobodu, naše vlastníctvo je organizovaná lúpež, naša morálka je po­krytectvo, naša česť je lživá v kaž dom smere.“ Július Fučík, keď roku 1936 v Tvorbe po­rovnával buržoázne zriadenie a jeho ústavy s návrhom ústavy ZSSR, napí­sal: „...kapitalis­tický poriadok je len organizovaný neporiadok. Alebo azda možno vidieť niečo poriadne v spaľovaní bavlny a v sypaní tisícov ton obiiia do mora pred očami otrhaných a hladujúcich? Či možno nazvať poriadkom, keď pod oknami človeka, ktorý sa má dobre, pretože nič nerobí - cho­dia stovky iných, čo trpia núdzou, pretože nič nemôžu robiť?" Vrátiac sa do súčasnosti, musíme objektívne konštatovať: oslabenie ideových .pozícií kapitalizmu a degradácia duchovných a morálnych kri­térií buržoáznej spoločnosti sú trvalým znakom všeobecnej a ustavične 6a prehlbujúcej krízy kapitalistického systému. „Systém kríz, nezamest­nanosti, inflácie, neistoty o beznádeje,” napísali noviny západonemec­­kýclh komunistov Unsere Zeit, „sa bojí súťaženia s najľudskejším, naj­spravodlivejším, .najspoľahlivejším a najúspešnejším spoločenským zria­dením na svete - so socializmom." V tejto situácii sa ideológovia a politici imperializmu zúfalo usilujú nájsť nejaké účinné prostriedky proti ďalšiemu rozširovaniu socialistic­kých myšlienok vo svete, aby si masy neuvedomili nevyhnutnosť .socia­listickej prestavby spoločnosti. Kampaň lží a ohovárania socialistickej demokracie v kapitalistických krajinách a vonkoncom (neopodstatnené tvrdenia, že v krajinách reálneho socializmi*»Vraj nejestvujú ľudské práva a slobody, je súčasťou rozsiahleho programu opatrení, ktorými si chce imperializmus upevniť podkopané pozície. Cieľom všetkých týchto úsilí je pomôcť zachovať ešte existujúce ilúzie o hodnote buržoáznych „slo­bôd" v spoločnosti biznizu a bezuzdného vykorisťovania. Sú to však kroky na príliš tem(com ľade. Súdny človek u nás sa logicky pýta: došlo azda v tomto modernom svetovom Babylone k zmäteniu jazykov? Ani nie; iba dva svety v jednom svete .stoja na dvoch protichodných triednych pozíciách a od základov protirečivých platformách. V ideologickom a politickom boji okolo ľudských práv sa vykryšta­lizovali dva diametrálne rozdielne prístupy, dve odlišné chápania rie­šenia tejto otázky: demokratický a liberálny. Socializmus je stelesnením skutočne deimokratickéího prístupu. Jeho základom je predovšetkým starostlivosť o práva širokých más pracujú­cich, o práva drvivej väčšiny obyvateľstva. Práve preto socialistická demokracia kladie taký dôraz ma sociálne práva: práva na prácu, odpo­činok, vzdelanie atď. - a sociálino-ekomomické slobody - najmä oslo­bodenie od všetkých foriem vykorisťovania. Buržoáznoiiberálny prístup, ktorý koncentruje pozornosť na úzko chá­panú slobodu slova a svedomia, v podstate bojuje za ochranu práv vy­korisťovateľov, privilegovanej elity. Preto je súčasný kapitalizmus spo­ločnosťou vykorisťovania a nerovností, nezamestnanosti a korupcie, rasového útlaku a amorálnosti a neguje základné práva a slobody člo­veka. Zvláštnosťou - vari presnejšie - výraznou prednosťou socialistickej demokracie na rozdiel od demokracie buržoáznej je, že nestojí na mieste, ole sa stále rozvíja, prehlbuje a zdokonaľuje. Napr. nová Ústava ZSSR ukazuje nielen skutočne dosiahnutú úroveň demokracie, ale aj to, čo sa bude ďalej prehlbovať, rozširovať a zabezpečovať, perspektívy ďalšieho rozvoja socialistickej demokracie a celého politického .systému socializ­mu. Ďalšou konkrétnou zvláštnosťou socialistickej demokracie v porovnaní s demokraciou buržoáznou je nevídané rozšírenie práv a slobôd osob­nosti a ich platnosť nielen v politickej, ale aj v ekonomickej, sociálnej o kultúrnej oblasti. V podmienkach súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov, v pod­mienkach nadvlády monopolítickéiho kapitálu hospodársku a sociálnu demokraciu nemožno uskutočňovať, kým sa nezlikviduje moc monopolov. Buržoázna demokracia slovami síce deklaruje osobné práva a slobody - no sám sociáltno-ekonomický systém založený na nerovnosti tried, .so­ciálnych skupín a národností stavia neprekonateľné bariéry, keď chcú pracujúci tieto práva využiť. Na druhej strane; socialistická demokracia nepozná tieto bariéry a neskrýva sociálne zameranie ani politický zmysel práv a slobôd osob­nosti. Sloboda jednotlivca je základom slobody všetkých, práve tak, ako sloboda všetkých je základom slobody každého. Jednoduchá analýza západnej tlače ukazuje, že za prototyp, model realizácie ľudských práv sa berie kapitalistický svet - presnejšie USA. Politici a ideológovia, ktorí vystupujú na obranu ľudských práv, vychá­dzajú z predpokladu, že vzorom chápania rozsahu, charakteru a zásad týchto práv je západná demokracia, ústavy a život v krajinách kapitálu. Je však príznačné, že sa na Západe v diskusiách o ľudských právach hovorí o všetkom, len nie o podstate veci. V ich „starostlivosti" o nás akoby im išlo o práva občanov v socia­lizme - či presnejšie - o „okliešťovanie" týchto práv. V skutočnosti ide o niekoľko osôb, ktoré sa postavili proti socialistickej spoločnosti, dopustili sa nezákonných činov a boli za to potrestaní. Tieto osoby Západ opisuje ako „nevinné obete zvole" a majú byť „dôkazom" poru­šovania ľudských práv v socializme vôbec. Pravda však je, že tresty týchto jednotlivcov sú trestami na základe a podľa zákona, na základe rozsudku. Nie sú teda „dôkazom“ porušovania ľudských práv, ale do­kladom toho, ako socialistický štát tieto práva rozhodne bráni. Niekto môže namietnuť, že takýto prístup predsa len je obmedzovaním slobody osobnosti. Ano - je to obmedzovanie slobody, lebo nikomu nepriznáva právo bojovať u nás proti socializmu. Odmietnuť zanedbateľnej skupin­ke osôb takéto „práva“ - podľa nášho názoru znamená v skutočnosti zabezpečiť práva spoločnosti ako celku a každého jej príslušníka zvlášť. Jedným z ústredných problémov demokracie je problém vzťahu .medzi spoločnosťou a jednotlivcom, .problém rovnoprávnosti a občianskych slobôd. No ani jeden buržoáznodemokratický systém minulosti a prí­tomnosti nedokázal nájsť nielen riešenie, ale ani prístup k riešeniu tohto problému. Pretože v kapitalistickej spoločnosti reálne právo na prácu nejestvuje a všetko sa skláňa pred súkromným vlastníctvom, ho­voriť tu vážne o hospodárskej a sociálnej rovnosti sa vôbec nedá. Táto spoločnosť, ktorá si robí nároky iná prívlastok „slobodná", je iba spo­ločnosťou slobodného (čiže súkromného) podnikania, a ničím iným. Na takomto pozadí je tým Impozantnejšia historická zásluha socia­lizmu, ktorý dal človeku nový, vyšší typ demokracie. Vyriešil problém slobody človeka nielen teoreticky, ale aj prakticky. Je to predovšetkým oslobodenie od vykorisťovania, od rasového a národného útlaku, od du­chovnej poroby a bezprávia, od hladu a chorôb, od strachu z budúcnosti, od nezabezpečenej staroby. Socializmus zaručuje všetky- tieto aspekty slobody človeka, ako aj všetky jelho občianske a politické práva. V socializme sú realitou slová súdruha Brežneva: „Sme za ľudské práva, za reálne, zabezpečené a zákonom Chránené, za práva, ktoré za­ručujú dôstojné postavenie človeka v spoločnosti.” A Moskva (ČSTK) — Rozhodnutie utvoriť Spoločnosť sovietsko-českoslo­­venského priateľstva, ktoré sa zrodilo v širokých kruhoch verejnosti našej krajiny, bolo výrazom úsilia soviet­skych ľudí o prehĺbenie priateľských ,-tykr-,'. s národmi bratského Českoslo­venska. Zdôraznil to včera v Moskve na slávnostnom zasadaní všezväzové­nos iSn ho vedenia Spoločnosti sovietsko­­československého priateľstva k 20. vý­ročiu jej založenia predseda všezväzo­­vého vedenia spoločnosti Alexander Bulgakov. Na zasadaní sa ďalej zúčast­nili zástupcovia kolektívnych členov a odbočiek spoločnosti, delegácia ZČSSP na čele s jeho ústredným tajomníkom Miroslavom Zavadilom a pracovnici československého zastupiteľského úra­du na-čele s veľvyslancom Janom Ha­velkom. Osobitné vyhlásenie New York (ČSTK) — Boj za zasta­venie horúčkovitého zbrojenia a za od­zbrojenie je povinnosťou všetkých ná­rodov, uvádza sa v osobitnom vyhlá­sení Svetovej rady mieru. Toto vyhlá­senie bolo predložená prípravnému vý­boru pre zvolanie mimoriadneho za­sadania Valného zhromaždenia OSN pre odzbrojenie, ktoré sa bude konat v máji až júni tento rok v New Yorku. Byro Predsedníctva Svetovej rady mie­ru jednomyseľne-schválilo toto vyhlá­senie na svojom zasadaní vo Washing­tone, ktoré sa konalo v dňoch 25. až 28. januára. Odstránenie nebezpečen­stva vojny a ozbrojených konfliktov je hlavnou a najnaliehavejšpu úlohou, ktorú má dnes pred sebou celý svet, uvádza sa vo vyhlásení. Jedinou záru­kou, že bude splnená, je všeobecné a úplné odzbrojenie, uvádza sa vo vy­hlásení. Vyše 800 tisíc korún predstavuje socialistický záväzok, ktorý prijal kolektív pracovníkov Stredoslovenských mlie­­kární, závod Žilina, na počesť 30. výročia Víťazného jebruára. V predsavzatiach sa zamerali najmä na šetrenie suro­vinami pri zvyšovaní kvality výrobkov. Olohy vo výrobe tovaru sa rozhodli prekročiť o hodnotu 450 tisíc korún, a to najmä čo sa týka žiadaných inovovaných výrobkov. Ide najmä o mliekárske výrobky so milenou kalorickou hod­notou, pričom sa efektívnejšie využijú najmä mliečne tuky. Na snímke ČSTK: linka ha výrobu nanukov v činnosti. POĽNOHOSPODÁR! Y OKRESE TÁBOR PRIPRAVUJÚ DOBRÉ ZÁKLADY BUDÚCEJ ÚRODY ZoceíiíQ rady silou predsavzali Nedovolia, aby ich jar prekvapila • Veľkú pozornosť venujú porastom ozimín Tábor (Od nášho redaktora) — Väčšia časť okresu Tábor sa rozpre­stiera v oblasti tzv. českej Sibiři, kde čerešne dozrievajú vtedy, keď na Polabí oberajú marhule a broskyne. Preto i v tejto, doteraz miernej zi­me odpočíva tamojšia príroda pod hrubšou snehovou pokrývkou ako v iných krajoch republiky. jar do tohto (Okresu prichádza 'takreče­no bež ohlásenia -a neskoršie ako v teplejších oblastiach. Tým svedomitej-, šie sa poľnohospodári musia prichys­tať na. jarné práce. „V pravidelných intervaloch,“, hovoril nám hlavný agronóm Okresnej poľnohospodárskej správy v. Tábore, mladý inžinier Jiří Novotný, ked sme nedávno navštívili tento okres, „dôkladne kontrolujeme všetky porasty ozimín, repky olejnej a viacročných krmovín. V rámci zim­nej politickej kampane sa do týchto kontrol zapájajú i pracovníci šlužieb agrotechnického podniku, Osevy atď. Na základe dôkladných laboratórnych rozborov jednotlivých porastov včas pripravia všetko potrebné na ich jar­né ošetrenie a prihnojenie. Prácu nám uľahčuje skutočnosť, že v okrese dob­re postupuje koncentrácia výroby. Na­príklad 800 hektárov ozimnej repky sme sústredili na polia piatich pesto­vateľov a hony, na ktorých sa pestuje, majú priemernú rozlohu podstatne väčšiu, ako keď sme mali i to plodinu rozloženú po všetkých poľnohospodár­skych závodoch.“ ©NEZABÚDAJÚ NA KONTROLU Súčasťou-zimnej kampane, je ďalej .kontrola uskladneného zemiakového sadiva. Zo 16 000 ton má doteraz 75 % výbornú kvalitu a aj ostatné zemiaky sú zatiaľ dobré. Podobnú starostlivosť venujú i osivu obilia. „Vlani sme dosiahli pomerne dobrú úrodu obilia,“ pokračoval hlavný agro­nóm. „Zobrali sme v priemere 35,3 q zrna z hektára, ale úroda na koreni bola oveľa vyššia. Mnoho: zostalo von­ku, pre dažde sme niekde vôbec ne­mohli vkročiť na pole.“ Poučení zlými skúsenosťami z vlaňajška sa už teraz v zime pripravujú na žatvu. Napríklad vlani ťažko skúšané stroje postupne rozoberajú a každý dôkladne prezrú, opravia a nakonzervujú. Školia aj ľu­dí na druhú smenú, aby stroje mohli čo najlepšie využiť. Napríklad ľudia zo živočíšnej výroby a údržby si na­dobúdajú kvalifikáciu, aby v nárazom vých prácach mohli sadnúť na stroje a v maštaliach či výkrmniach za nich zaskočia ľudia z administratívy. Po učení z vlaňajška na kombajn nechcú mať viac ako 90 ha obilia a začnú ko­siť aj obilie, ktoré bude treba dosú­šať. Keby vlani 3—4 dni neboli žatvu odkladali, mohli mať úrodu oveľa lep­šiu. © VYUŽÍVAJÚ REZERVY Dažde, ktoré narobili toľko problé­mov a zla v žatve, {prispeli na druhej strane k podstatne vyššej úrode obje­­moyých krmovín. Ale nemožno pove­dať, že by tamojší poľnohospodári, keď plánovanú úrodu objemových kr­i movín prekročili o 20 %, nevyužívali aj tzv. náhradné krmivá, najmä slamu. Niet v okrese ani jedného poľnohospo­dárskeho závodu, ktorý by nejakým spôsobom nevyužíval náhradné krmi­vá. Už vlani napríklad zožali 2000 ha veľmi potáhnutého a porasteného obi­lia rezačkami a takto získanú hmotu pridávali do silážnej kukurice. Podob­ne zobrali i úrodu z 800 hektárov pod­sevov (siali letecky), ktoré potom su­­(Pokračovanie na 2. str.) A i Veľvyslanci Portugalska a Talianska u prezidenta republiky Odovzdali poverovacie listiny Praha (ČSTK) — PrezidK.it ČSSR G. Husák prijal včera na Praž­skom hrade mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Portugal­skej republiky dr. Antonia de Carvalho Ressana Garcíu, ktorý mu odovzdal svoje poverovacie listiny. V súvislosti s odovzdaním poverova­cích listín spomenuli dlhoročnú histó­riu čs.-talianskych stykov a vyjadrili záujem oboch štátov na ich dalšom rozširovaní v duchu princípov miero­vého spolužitia a vzájomnej spoluprá­ce. Na prijatiach bol prítomný prvý námestník ministra zahraničných ve­cí F. Krajčír a vedúci Kancelárie preč Zidenta ČSSR J. Haman. V rozhovore zdôraznili význam prehl­bovania vzájomných vzťahov medzi ČSSR a Portugalskom, ktoré je v záuj m© ľudu oboch krajín a zodpovedá zá sadám zakotveným v Záverečnom akte konferencie o bezpečnosti a spoluprá­ci v Európe. < ■ V ten istý deň vykonal nástupnú au­dienciu. u prezidenta ČSSR aj mimo­riadny a. splnomocnený velvyslanec Talianskej republiky Carlo Albertario. Medzí príslušníkmi Strednej skupiny sovietskych vojsk lubiemn hrdinskej araiädy Na zhromaždení prehovoril súdruh Jozef Lendrt Bratislava (ČSTK) — Členovia Predsedníctva ÜV KSČ, prvý tajom­ník ÚV KSS J. Lenárt a predseda vlády SSR P. C o 1 o t k a, člen Predsedníctva ÚV KSS, predseda SNR V, Š a 1 g o v i č a vedúci oddele­nia ÚV KSS L. Sádovský navštívili včera príslušníkov Strednej skupiny sovietskych vojsk. Spolu s nimi prišiel generálny konzul ZSSR v Bratislave N. G o n č a r o v. V Stredoslovenskom 'krájí privítal' naj vyšších predstaviteľov SSR velú- ’ Strednej skupiny'sovietskych Yojsf ; nerálplukovník D. Suchorukov a vojenskej rady, náčelník Politu, .č. správy .Strednej Skupiny sovietskych vojsk generálporučík K. Maximov, aky aj ďalší predstavitelia Sovietskej' ar mády. Prítomní boli vedúci funkcionári straníckych a Štátnych orgánov Stre­doslovenského kraja' na' čele s vedú cim tajomníkom KV KSS V. Pirošíkom, ako aj veliteľ Východnélío vojenského okruhu generálplukovník S. Kodaj a náčelník Politickej, správý Východné ho vojenského okruhu generálporučík |. Kováčik. Najvyšší predstavitelia SSR si naj­skôr pozreli exponáty izby , revoluč­ných tradícií. Potom sa zúčastnili na besede s príslušníkmi Sovietskej ar­mády. Popoludní sa zúčastnili na zhromaž­dení, ktoré sa nieslo v duchu nedáv nych osláv 60. výročia Veľkého ok­tóbra a blížiaceho sa významného ju­bilea Víťazného februára. Na zhromaž­dení vystúpil člen Predsedníctva ŰV KSČ, prvý tajomník ÚV KSS J. Lenárt. V mene ÚV KSS, pracujúcich a mlá­deže Slovenska srdečne zablahoželal príslušníkom slávnej hrdinskej Soviet­skej armády k blížiacemu sa 60. vý­ročiu jej vzniku. Zdôraznil, že Soviet­ska armáda sa zrodila v úpornom boji ua obranu robóťnícko-rólníckej. moci. Stala- šá spoľahlivou záštitou- vymože­­. nôstí Veľkého októbra,' utvorila pre ľud mladej sovietskej .republiky mie­rové’pôdňii'enky na realizovanie veľké­ho diela socialistickej výstavby. Vy­zdvihol hrdinstvo a statočnosť, soviet­skeho ľudu a jeho armády v rokoch druhej svetovej vojny, keď nielen ubránili svoju slobodu a nezávislosť, ale rozhodujúcim podielom sa pričinili o záchranu európskej a svetovej civi­lizácie.'V tejto súvislosti pripomenul internacionálne poslanie Sovietskej armády pri oslobodzovaní našej vlasti spod jarma fašizmu, veľké obete, kto­­,ré priniesla za našu slobodu. Súdruh J. Lenárt hovoril ďalej o sú­časných úlohách nášho ľudu pri plne­ní programu XV. zjazdu KSČ a inicia­tíve pracujúcich rozvíjajúcej sa na po­česť 30. výročia Víťazného februára. Zdôraznil, že jednou z rozhodujúcich podmienok našich úspechov bola a je vzájomná pomoc, a spolupráca Soviet­skeho zväzu, ktorú bude náš, ľud na­ďalej rozvíjať a prehlbovať. V závere zaželal súdruh, J. Lenárft príslušníkom Sovietskej, armády veľa úspechov pri plnení ich internacionálneho poslania ako opory mieru a pokroku vo svete. Potom si najvyšší predstavitelia SSR pozreli kultúrny program, v ktorom vystúpili íudovo-umelecké súbory. Vo večerných hodinách sa vrátili späť do Bratislavy, Siávnostné zasadanie ORIENTÁCIA STROJÁRSKEJ VÝROBY NÁ ROZVOJOVÉ NOSNE PROGRAMY Kvalitou k lepším perspektnram Strojárstvo prispôsobuje výrubu novým potrebám © Povzbudzujúce výsledky v odbo­re cestných a stavebných strojov © Prevodovky z Považskej Bystrice Bratislava (Od nášho redaktora) — Plán priemyselnej výroby v rokn 1978 vyjadruje úsilie o prebojovanie dlhodobo programova­ných štrukturálnych zmien. Vyššie tempo sa má dosiahnuť v odvet­viach, ktoré sú nositeľmi technického pokroku, rozširujú modernú su­rovinovú základňu a zohrávajú rozhodujúcu úlohu v medzinárodnej deľbe práce i v uspokojovaní meniacej sa štruktúry osobnej spotreby obyvateľstva. Roku 1975 predstavoval podiel rozvojových nosných programov na výrobe tovaru 40 percent, do roku 1980 sa má zvýšiť na 45 percent. V podnikoch rezortu všeobecného strojárstva sú to tieto výrobné odbo­ry: tvarovacie stroje, hydraulické prv­ky a agregáty, polovodičová a slabo­prúdová technika, stavebné a cestné stroje, prevádzková, meracia, riadia­ca a regulačná technika, vrcholkové textilné stroje, výpočtová technika a vybrané obrábacie stroje. Strojári však musia venovať pozornosť nielen týmto odborom, ale podľa potrieb ná­rodného hospodárstva orientovať sa aj -na ďalšie ;; výroby. — vrcholkové garbiarske- a .obuvnícke: stroje, osobné a nákladné autá, zdravotnícku tech­niku;: j valivé ľ : ložiská, strojové systé­my pre poľnohospodársku veľkovýro­bu vrátane traktorov. Tak to zdôraz­nilo aj 3. zasadnutie 0V KSČ. V tom­to zmysle dve výrobnolnospodárske jednotky rezortu Federálneho minis­terstva všeobecného strojárstva v SSR — Závody ťažkého strojárstva a Závody na výrobu ložísk prispôso­bujú štruktúru a proporcie výroby novým potrebám. Na základe najnov­ších poznatkov vedy a techniky pod­statne zvyšujú techníckoekonomickú úroveň vyrábaných strojov a zariade­ní. Potvrdzujú to perspektívne i roč­né plány jednotlivých podnikov. Ü PROGRAM NA DLHÝ ČAS Ešte v nedávnej minulosti nemali pra­cujúci Východoslovenských strojární v Košiciach vyriešené dlhodobé výrobné programy. Keď sa dostali pod jednu strechu Závodov ťažkého strojárstva, vyriešila sa ich perspektiva. Už dnes vedia, že roku 1985 budú vyrábať 1300 nadstavieb nákladných áut. Na zvlád­nutie rastúcich úloh sa pripravujú, dochádza k prestavbe v košickom podniku a rastú aj pobočné závody, najmä v Sabinove. Na základe dohod­nutej špecializácie a kooperácie so ZSSR najviac účelových prepravných prostriedkov pôjde na vývoz. Keďže limitujúcim činiteľom budú podvozky áut, usilujú sa zabezpečiť si dodávky zo sovietskej automobilky KAMAZ. Čoraz väčší význam nadobúdajú cest­né a stavebné stroje. V SSR sa ich má na konci šiestej päťročnice vyrobiť podľa plánu v hodnote 1,6 miliardy korún, o päť rokov neskôr už za 3,25 miliardy korún. To bude predstavovať 20 tisíc malých a 4600 veľkých nakla­dačov, 5 tisíc veľkých rýpadiel, 2500 dokončovacích strojov. Sú to obrov­ské množstvá, o ktorých sa ešte ne­dávno nevyslovovali ani najväčší op­timisti. K splneniu týchto cieľov hodne pri­spejú aj považskobystricki strojári, ktorí začínajú výrobu prevodoviek pre rozvojový nosný program — stro­jové systémy pre poľnohospodársku výrobu, stavebné a cestné stroje. Pr­vú prevodovú skriňu chystajú slávnost­ne odovzdať už v januári 1978. Bude to výrobok vhodný pre kolesový les­ný traktor LKT-120, ako aj pre dvoj­­kubíkové nakladače UNČ 200. Roku 1981 ich už vyrobia zhruba 26 tisíc do poľnohospodárskych strojov a 1300 do stavebných strojov. Tento program im umožnil pristúpiť na zásadné štrukturálne zmeny, lebo si založili výrobný odbor, ktorý má vplyv na rozvoj finálnych mobilných strojov. Z toho dôvodu podstatnú časť doteraj­šej výroby presúvajú do pobočných '(Pokračovanie na 2. str.) Oslávili štvrťstoročie záslužnej práce K o m á r n o (ČSTK) — Štvrťstoročie pôsobenia významnej kultúrnej usta­novizne občanov maďarskej národnos­ti ČSSR — Maďarského oblastného di­vadla — oslávili včera v Komárne. Pri tejto príležitosti sa zišli jeho zaklada­telia, herci a umeleckí pracovnici, aby si pripomenuli úspechy divadla pri realizácii kultúrnej a národnostnej po­litiky KSC, pri výchove pracujúcich a mládeže v duchu socialistického vlas­tenectva a proletárskeho internacio­nalizmu. Privítali medzi sebou člena Predsedníctva DV KSS, ministra kul­túry SSR M. Válka, podpredsedu SNR M. Benyóa, predstaviteľov straníckych a štátnych orgánov Západoslovenské­ho kraja, OV Csemadoku, Slovenského zväzu dramatických umelcov a dalších hostí. Prítomný bol konzul generálne­ho konzulátu MLR v Bratislave G. Zsi­linszky. Dvadsaťpäť rokov záslužnej angažovanej práce MOD ocenil súdruh M. Válek. Súčasne odovzdal predstavi­teľom divadla pozdravné listy GV KSS a vlády SSR. Večer oslavy pokračova­li predstavením Shakespearovej komé­die Veselé panie z Windsoru. Zúčastnil sa na ňom člen Predsedníctva a tajom­ník GV KSS Ľ. Pezlár a ďalší význam­ní hostia. Splniť tohtoročný plán výroby kelimových kobercov do 20. decembra sa na počesť 30. výročia Víťazného jebruára zaviazali v rišňovskom závode výrob­ného družstva Nitratex. Na trh ich do konca roka dodajú navyše za tridsať­­tisí' korún. Odpad priadze budú používať na výrobu obalov, najmä pre nábyt­kársky priemysel. Nitratex Rišňovce vyrába priebežne okolo desať vzorov kobercov v piatich veľkostiach. Snímka ČSTK je z výroby ručne tkaných kelU mových kobercov, 1 i

Next