Pravda, marec 1978 (LIX/51-76)

1978-03-01 / No. 51

STREDA 1. MARCA 1978 V SOCIALIZME V ýročie Víťazného februára pozdravili slovenské vydavateľstvá mno­hými významnými publikáciami, ktoré dokumentujú a ukazujú cestu, ktorou prešiel náš pracujúci ľud pod vedením Komunistickej stra­ny Československa pri budovaní svojej socialistickej vlasti. Stretneme sa s nimi v kníhkupectvách, na knižných výstavkách v Závodoch a ško­lách a na tradičnej Knižnej žatve v Mesiaci knihy 1978. Od februára 1948 pokročilo Slovensko míľovými krokmi dopredu. Vy­budovali sme mohutný priemysel, máme rozvinuté poľnohospodárstvo, dosiahli sme vysokú životnú úroveň, naše mestá a dediny pulzujú boha­tým spoločenským a kultúrnym životom. Charakteristickou črtou pofeb­­ruárového vývoja je najmä nebývalý rast vzdelanosti a kultúrnej úrovne ľudu. Februárové víťazstvo roku 1948 sa stalo významným medzníkom aj V oblasti knižnej kultúry. Prinieslo znárodnenie polygrafického prie­myslu, vznik jednotného systému štátnych vydavateľstiev a podnikov knižného obchodu a odstránenie komerčného súkromného podnikania z tejto dôležitej kultúrnej oblasti. Socialistický štát a vrcholné spolo­čenské. kultúrne a vedecké inštitúcie prevzali zodpovednosť za ďalší úspešný rozvoj vydavateľskej činnosti. Kultúrna politika Komunistickej strany Československa utvorila široký priestor pre tvorivú aktivitu spi­sovateľov. Vznikli mnohé významné umelecké diela, ktoré patria dnes do základného fondu našej socialistickej literatúry. Cieľavedome sa začalo sprístupňovať masám pracujúcich naše pokrokové literárne de­dičstvo. Z iniciatívy Klementa Gottwalda založili Hviezdoslavovu knižni­cu, v ktorej postupne vyšli všetky základné diela slovenskej literárnej minulosti. Súčasne naša strana vyhlásila neúprosný boj bezideovej a bra­kovej literatúre a pre edičnú činnosť vytýčila zásadu vysokej ideovosti a straníckosti. V kultúrnej politike položila hlavný dôraz na vydávanie diel klasikov marxizmu-leninizmu, publikácií pre masovopolitickú prácu strany a spoločenských organizácií, diel pôvodnej umeleckej tvorby, kníh pre deti a mládež, prekladov zo sovietskej literatúry a na všestranný rozvoj odbornej li­teratúry podľa po­trieb socialistickej spoločnosti a hos­podárskej výstav­­by. K všestrannému uspokojovania di­ferencovaných čita­teľských potrieb vý­znamne prispeli členské edície kluby, najmä Kniž­a nica Pravdy, Klub mladých čitateľov, Spoločnosť priateľov krásnych knih, Kruh milovníkov poézie, Knižnica mládeže Máj, edícia Čítanie študujúcej mládeže, ako aj ďalšie nové edície filozofickej, pedagogickej o populárnonáučnej literatúry. Osobit­ne treba vyzdvihnúť rozvoj vydávania odbornej technickej, pôdohospo­dárskej a zdravotníckej literatúry vo vydavateľstvách Alfa, Práca, Príro­da a Osveta, ktorých edičná činnosť bola úzko spätá s industrializáciou Slovenska, socializáciou poľnohospodárstva a zdravotníctva a s výchovou kádrov pre tieto odvetvia. V krízovom období rokov 1968/69 spôsobili protisocialistické a revi­­zionistické sily vážne deformácie v edičnej činnosti vydavateľstiev a disproporcie v tematickej skladbe knižnej produkcie. Zámerné vytlá­čanie ideovo-politickýclh kritérií z edičnej praxe sa negatívne prejavilo aj v nákladovej politike a v knižnom obchode, ktorého činnost nadobudla v tom období výrazný komerčný charakter. Preto obdobie politickej konsolidácie sa vyznačovalo úsilím obnoviť socialistický charakter edič­nej činnosti na princípoch marxizmu-leninizmu a proletárskeho interna­cionalizmu. Po roku 1970 patrila spoločenská podpora najmä súčasnej pôvodnej umeleckej tvorbe. Tieto literárne diela sa stretli so širokým ohlasom v čitateľskej verejnosti. S rozvojom slovenskej umeleckej literatúry sa zaznamenal v uplynulých rokoch aj rast edičnej činnosti v oblasti do­mácej maďarskej a ukrajinskej literatúry. Všestranná starostlivosť so­cialistickej spoločnosti o mladú generáciu sa prejavila v nebývalom rozmachu vydávania kníh pre deti a mládež. Slovenské detské knihy dosahujú svojím obsahom, vynikajúcou ilustračnou výzdobou, grafickou úpravou i polygrafickým spracovaním vysokú medzinárodnú úroveň. V prekladovej tvorbe dominovala sovietska literatúra najmä zásluhou edícií Nová sovietska tvorba vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ, Pamír vo vydavateľstve Tatran, Jantár vo vydavateľstve Obzor, Lipa vo Východoslovenskom vydavateľstve ako aj edičnou aktivitou ostat­ných vydavateľstiev. Priemerné náklady sovietskych kníh vzrástli na 10 až 15 tisíc výtlačkov na jeden titul. To svedčí o veľkom záujme na- Sich ľudí o súčasnú sovietsku literárnu tvorbu. Vydávanie českej lite­ratúry v slovenskom preklade predstavuje v ostatných rokoch nový významný prvok v edičnej činnosti slovenských vydavateľstiev. Vydáva­nie prekladov z pôvodnej českej literárnej tvorby so v poslednom obdo­bí zdvojnásobilo. Slovenské vydavateľstvá systematicky sprístupňovali čitateľom aj súčasné a klasické diela západnej literatúry, hoci nevšíma­vosť vydavateľov v kapitalistických krajinách voči našej literatúre je zjavná. Z toho najlepšie vidieť, kto skutočne plní helsinský Záverečný akt a kto brzdí výmenu literárnych hodnôt medzi národmi. V uplynulých rokoch ustavične stúpal záujem čitateľov o knihy zo všetkých tematických oblastí literatúry. Pozitívnou črtou je, že v ostat­ných rokoch stúpal najmä predaj politickej, detskej, pôvodnej umeleckej, sovietskej prekladovej a odbornej literatúry. Celkový predaj kníh vzrástol v piatej päťročnici oproti predchádzajúcej o 53 percent a dosiahol sumu prevyšujúcu 1,3 miliardy korún. V minulom roku sa na Slovensku predalo za 25 miliónov korún viac kníh ako v roku 1976. To potvrdzuje, že edičné plány vydavateľstiev čoraz väčšmi odpovedajú na diferencované čita­teľské potreby a že knižný obchod zlepšenou prácou podporil súčasné smerovanie edičnej činnosti vydavateľstiev. Napriek týmto skutočnostiam pretrvávajú v činnosti knižného obcho­du viaceré nedostatky a problémy. Nákupná prax podnikov knižného maloobchodu a kníhkupectiev nie je doteraz dôsledne organicky prepo­jená s kultúrnopolitickými úlohami vydavateľstiev. Nemožno sa uspokojiť so stavom, keď pri absencii dôkladného vydavateľského a kníhkupeckého prieskumu čitateľských potrieb sa často stanovia náklady kníh, ktoré sa rozoberú za pár týždňov a čitateľský dopyt nie je pritom uspokojený. V kníhkupectvách zaostáva práca s jeho návštevníkmi, poradenská služba nie je no žiaducej úrovni a nie vždy nájde zákazník v knižnom regáli hľadanú kniihu, hoci je kníhkupectvu k dispozícii v dostatočnom množstve vo veľkoobchodných skladoch. Pracovníci kníhkupectiev musia viac vykonať aj pre rozširovanie kníh na dedinách, najmä starostlivo zásobovať knižné kútiky Jednôt vhodnou literatúrou. Kníhkupectvá zá­sobujú knihami v rajóne svojej pôsobnosti knižnice všetkých druhov o typov. Celkový predaj kníh knižniciam postupne rastie, avšak v ná­kupe kníh zo strany knižníc treba vo väčšej miere zohľadňovať tema­tickú skladbu vydávanej knižnej produkcie a v knižničných fondoch utvárať oveľa širší priestor pre politickú a pôvodnú umeleckú literatúru, než je to doteraz. Mnohé nedostatky v rozšiřováni literatúry spočívajú v tom, že kníhkupecká sieť nie je na Slovensku dostatočne rozvinutá. Chýbajú špecializované kníhkupectvá a knižné samoobsluhy. Tu by mali viac pomáhať najmä národné výbory v rámci komplexnej občianskej vy­bavenosti sídlisk. Edičná činnosť slovenských vydavateľstiev sa sústredila po XV. zjaz­de KSČ na ešte plnšie uspokojovanie diferencovaných čitateľských potrieb a najmä na vypĺňanie existujúcich edičných medzier. Preto so vo vydavateľských edičných plánoch uprednostňujú základné diela po­litickej a spoločenskovednej literatúry, diela súčasnej prózy a poézie a ich reedície, publikácie z oblasti ekonomickej propagandy, encyklo pédie, slovníky, diela vedeckej a populárnonáučnej literatúry, ktoré vo vedomí ľudí a najmä mládeže upevňujú a rozvíjajú vedecký svetový názor, publikácie pomáhajúce riešiť základné úlohy rozvoja národného hospodárstva, vedy a výskumu, vysokoškolské učebnice, publikácie z ob­losti právnej výchovy a propagandy a ďalšie. Osobitná pozornosť patrí bohatému vydávaniu detských kníh a školských učebníc. Nebývalý rozmach vydávania kníh vo všetkých tematických oblastiach druhoch a žánroch literatúry a ich rozsiahle sprístupnenie pracujúcim, ako dôsledok politických, hospodárskych o sociálnych premien Sloven­ska a všeobecnej demokratizácie kultúry, patrí k pozoruhodným úspechom socialistickej kultúrnej revolúcie v našej krajine po roku 1948. Slovensko patrí dnes v ukazovateľoch vydávania a rozširovania literatúry na po­predné miesto vo svete. Za tridsať rokov vzrástol predaj kníh na Slo­vensku päťnásobne. Základinou a prvoradou úlohou vydavateľstiev a knižného obchodu v súčasnom období je všestranne rozvíjať edičnú činnosť podľa potrieb socialistickej spoločnosti, cieľavedome sprístupňovať vydané knihy pra­cujúcim a aktívne ich rozširovať najmä v robotníckom a roľníckom pro­stredí a medzi miádežou. É PRAVDA ORGÁN ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA ROČNÍK 59. A ČÍSLO 51 A* 50 HALIEROV PROLETÁŘI vilTRfO» K R A I I N. S R o I T E SAI j( BÜBAPESTI Pnom föüAOA DELECACIÍ BRATSKÝCH STRAŇ Budapešť (ČSTK) — V Budapešti včera pokračovala porada tajomníkov ústredných výborov komunistických a robotníckych strán socialistických krajín o ideologických a medzinárodných otázkach. Na porade sú zastúpené: Bulharská komunistická strana, Komunistická sirana Československa, Komu-* nistická strana Kuby, Maďarská socialistická robotnícka strana, Mongolská ľudová revolučná strana, Jednotná socialistická strana Nemecka, Poľská zjed­notená robotnícka strana, Rumunská komunistická strana, Komunistická strana Sovietskeho zväzu a Komunistická strana Vietnamu. Vyprodukovat valivé ložiská v hodnote 100 tisíc korún nad stanovený plán, odpracovať 250 hodín na pomoc vo výrobe a ďalších 200 hodín bez nároku na mzdu pri skrášľovaní pracovného prostredia a podat dva zlepšovacie návrhy je záväzok 37-členného mládežníckeho kolektívu, súťažiaceho o titul BSP .v ZVL v Skalici, na počest 30. výročia Víťazného februára. Na snímke zľava vedúci kolektívu R. Bílka počas operatívnej porady s členkami M. Lipovbu a M. Knot« kovou. Snímka P. Orim iniciatíva poľnohospodárov k 30. výročiu Februára Využitím rezerv k zvýšeniu vyroisy Kvalitne ošetria lúky i pasienky • Väčší dôraz na kvalitu krmovín • Vápnenie pô­dy — predpoklad väčšej a kvalitnejšej úrody Praha f Od nášho redaktora) — Po úspešnom splnení svojich socia­listických záväzkov k BO. výročiu Veľkej októbrovej socialistickej re­volúcie, ktorých hodnota dosiahla v ČSSR 1172 090 000 korún, sme boli od začiatku roka opäť svedkami rozvoja iniciatívy družstev­ných roľníkov. Na počest 30. výročia februárového víťazstva čs. pracujúceho ľudu nad reakciou, ktoré otvorilo cestu k združstevňo­vaniu poľnohospodárstva a jeho socialistickému rozvoju, prijali tisíc­ky družstevných roľníkov socialistické záväzky, zamerané najmä na využívanie rezerv a na zvyšován ig výroby. V Juhočeskom kraji vyšlo s novými socialistickými záväzkami k 30. výro­čiu Februára 14 družstiev, nesúcich názov Víťazného februára. Rozhodli sa prekročiť plán hrubej výroby o 5 245 000 korún a predať navyše plá­nu 200 ton obilia, 820 ton zemiakov, 30 ton repky, 79 ton mäsa, 320 000 lit­rov mlieka a znížiť náklady na výrobu o 2 000 000 korún, najmä úsporou ja­derných krmív, vynžitím dosiaľ riad­ne neobhospodarovaných pasienkov a podobne, V celom Juhočeskom kraji majú okolo 132 000 ha lúk a 36 000 ha pa­sienkov. Z podnetu krajského výboru strany si všetky poľnohospodárske závody vypracovali podrobné lúkárske a krmovinárske programy, podľa kto­rých už časť lúk a pastvín ošetrili a pohnojili na jeseň (44 000 ha) a ostatné vápnia teraz. Vlani zobrali úrodu sena aj z 19 000 hektárov stro­jom neprístupných lúk, najmä vďa­ka pomoci miestnych občanov a bri­gádnikov z patronátnych závodov. Ich najnovšie socialistické záväzky na počesť 30. výročia Februára nazna­čujú, ž© najmenej v takej miere ako vlani pomôžu aj tohto roku. To, čo nemožno na Šumave pokosiť, budú spásať. Vlani mali na týchto plochách­­od jari do príchodu mrazov 59 000 kusov hovädzieho dobytka, z toho 39 000 kráv. Poľnohospodári okresu Strakonice rozširujú tohto roku počet vybudovaných pastevných stredísk tak, že namiesto 1800 jalovíc budú na horských pasienkoch pásť až 3000. Celkový počet takýchto pastvi­­nárskycb stredísk v kraji z vlaňaj­ších 23 tohto roku podstatne rozší­ria. Socialistické záväzky juhočeských družstevníkov sú zamerané i na vy­užívanie kŕmnej slamy a ďalších tzv. balastných krmív, a to nielen v zime, ale aj v období, keď je zeleného kr­miva na prvý pohľad dostatok. Teraz skrmuje slamu 68 pere. dobytka. Ze­lené krmivo budú viac konzervovať sušením, silážovaním i vo. form© sená­­že. Viacročné krmoviny začnú kosiť v polovici mája, aby ešte do začiatku žatvy mail doma i otavy a mohli rá­tať s treťou kosbou. Kukurípu na si­láž budú pestovať na 35 000 ha a na kvalitu siláže chcú vplývať napríklad i tým, že pre každý silážny priestor budú viesť technologickú kartu. Bu­dú na nich figurovať aj mená ľudí, zodpovedných za silážovanie. ■ LUKY ako polia Najlepším okresom v Juhočeskom kraji, pokiaľ id© o starostlivosť o lú­ky a pasienky a o úrody na nich, je okres Pisek. Vlani zobrali z každého hektára lúk priemerne 59,3 q sena. Je to tak už niekoľko rokov najmä preto, že tamojší poľnohospodári ve­nujú lúkam takú istú pozornosť ako poliam. Upravujú ich tak, aby mohli na nich použiť stroje pri hnojeni, ošetrovaní, kosbe i sušení a zvoze. Okrem vápnenia dbajú ,aj na správne hnojenie dusíkatými, draselnými i fos­forečnými hnojivami. Družstevníci v Albrechticiach sa zaviazali zvýšiť tohto roku dojnosť kráv najmenej priemerne o 100 lit­rov. Otázkou zvýšenia úžitkovpsti sa zaoberá komplexná íaciônalizačná brigáda, ktorá spracovala kŕmne dáv­ky podľa vedecky spracovaných pod­kladov. Za plnenie predsavzatí na jednotlivých úsekoch určili ľudí, čo budú zodpovední vedeniu družstva i členskej schôdzi družstva. ■ POZORNOSŤ VÁPNENIU V JRD Posázavie v Okrouhliciacb v okrese Havlíčkův Brod pristupujú k hnojeniu pôdy na základe podrob­ných laboratórnych rozborov. V okre­a se je približne 61 pere. pôd kyslých 28 pere. slabokyslých. „Na kys­lých pôdach,“ hovorí agronóm Ing. B. Dolejší, „nemôžu poľnohospodár­ske plodiny využiť živiny, napríklad fosfor a príjem dusíka i drasla rastli­nami je tiež ťažší.“ Preto sa rozhodli v rámci osevného postupu každý štvr­tý rok pôdu vápniť. Mletý vápenec dávajú na ľahšie pôdy a pálené váp­no na pôdy ťažšie a viac kyslé. Socialistické agrochemických záväzky pracovníkov podnikov sú zame­rané na zlepšenie služieb poľnohos­podárskym závodom a mnohé z nich ich užpo tieto dni aj plnia. (Pokračovanie na 2. str.) Delegácia Sejmu PCR pricestovala do Bratislavy Prehlbovaná priateľskej spolupráce Praha (ČSTK) — Oficiálna delegácia Sejmu Poľskej ľudovej repub­liky vedená členom Politického byra a tajomníkom Ústredného výbo rn Poľskej zjednotenej robotníckej strany, poslancom Sejmu PER S. K a n i o m, venovala včerajšie predpoludnie prehliadke Prahy. V sprievode podpredsedu. Federálne­ho zhromaždenia D. Hanesa a pod­predsedu Snemovne ľudu FZ ČSSR A. Húlu zavítali pofsltí hostia na Praž­ský hrad. Prezreli si Španielsku sálu a ďalšie historické priestory. V Jiŕ­­skom kláštore obdivovali zbierku sta­rého českého umenia. Potom navštívi­li novú vybavovaciu halu hlavnej sta­nice, pražské metro a z Gottwald ovej stanice si pozreli panorámu nášho hlavného, mesta. Bratislava — Delegácia. Sejmu PĽR, vedená S. Kaniom, pricestovala včera popoludní do Bratislavy. Dele­gáciu sprevádza D. Hanes a ďalší predstavitelia FZ. Spolu s nimi prišiel V orbitálnej stanici den aktívneho odpočinku Moskva (ČSTK) — Sovietska nrbl tálna stanica Saľut 6 dokončila včera o 10. hodine moskovského času 2400 letov okolo Zeme, z toho 1248 s osád kou na palube, j. Romanenko a G. Grečko mali včera deň aktívneho od pobinku. Po rannej toalete a raňajkách kontrolovali kozmonauti palubné sys­témy stanice i lode a dávali do poriad ku technickú dokumentáciu. Na prog­rame mali cvičenie na komplexnom trenažéri a veloeŕgometri a „veľké kozmické upratovanie“. Pri rádioko rešpondencii mali „schôdzky“ s rodi­nami. Zo Zeme sa na palubu orbitál neho komplexu vysielali rozhlasové programy a hudba. Podľa hlásenia osádky a telemetrických údajov pra čujú palubné systémy orhitálneho kom plexu Salut 6 — Sojuz 27 normálne. Teplota v pracovných úsekoch kom plexu je 22 stupňov Celzia a tlak 790 milimetrov ortuťového štipca. Kozmo nauti sa cítia dobre. Program letu orbitálneho vedecko­výskumného komplexu Salut 6 — So juz 27 predpokladá fotografovanie zemského povrchu v rozličných spek­trálnych pásmach elektromagnetické ho žiarenia. V rámci spolupráce socia­listických krajín na orbitálnej stanici inštalovali viacpásmový kozmický fo­toaparát skonštruovaný odborníkmi zo ZSSR a NDR. Prvými skúškami prešiel v septembri 1976 na kozmickej lodi ' Sojuz 22. Snímky z kozmu umožnili sovietskym geológom zistiť perspek­tívne oblasti pre hľadanie ložísk ropy, zemného plynu a vymeranie oblasti vrtov vo východnej Sibíri. Snímky taktiež zobrazili procesy, odohrávajú­ce sa vo večne zamr*nulej pôda. mimoriadny a splnomocnený veľvysla­nec PĽR v ČSSR J. Mitrega. Na bratislavskom leŕisku poľských, hostí srdečne privítal člen Predsed­níctva ÚV KSS, predseda SNR V. Šal­­govič, podpredsedovia SNR F. Haga­­ra. J. Gajdošík a M. Benyú a primátor Bratislavy L. Martinék. Prítomný bol generálny, konzul PĽR v Bratislava M. Miskiewicz. Potom odišli poľskí hostia do JRD Čes k os lo v e nsk o - sov i et s ke h o priateľ­stva v Bratislave Rači. Po privítaní podľa starobylej obyčaje — chlebom a soľou — oboznámili sa členovia de­legácie s hospodárením JRD, špeciali­zujúceho sa na vinohradníctvo a ovo­cinárstvo. V súdružskej besede sa za­ujímali o život a prácu družstevníkov a rozvoj poľnohospodárstva tia Slo­vensku. Dnes návšteva oficiálnej de­legácie poľského Sejmu v Bratislave pokračuje!. ^ Zomrel súdruh J Ä N PAŠKO Bratislava — Ústredný výbor Komunistickej strany Českosloven­ska, Ústredná kontrolná a revízna komisia KSČ, Ústredný výbor Ko­munistickej strany Slovenska, Slovenská národná rada a vláda Slo­venskej socialistickej republiky s hlbokým zármutkom oznamujú, že dňa 27. februára 1978 po ťažkej chorobe zomrel vo veku 52 rokov člen Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie KSČ, minister predseda Výbo­ru ľudovej kontroly Slovenskej socialistickej republiky súdruh Ján P a š­­k o. Komunistická strana Československa a naša .socialistická spoločnosť strá­cajú v súdruhovi Jánovji Paškovi čestného a obetavého, socializmu a pracujúcemu ľudu oddaného funkcio­nára. Celý svoj život ako verný syn robotnickqj triedy zasvätil zápasu komunistickej strany za víťazstvo so­cializmu a jeho rozvoj a za šťastný život nášho ľudu. Súdruh Ján Paško , sa narodil dna 11, júla 1925 v Slovenskej Ľupči v ro­botníckej rodine; Ako 19-ročný robot­ník sa zúčastnil v Slovenskom ná­rodnom povstaní. Do komunistickej strany vstúpil v roku 1946. V rokoch 1948—1952 zastával funkciu tajomní­ka OV KSS v Novej Bani a vedúceho tajomníka Okresného výboru KSS v Banslkej Bystrici. Po absolvovaní Vysokej politickej školy ÜV KSSZ v Moskve v roku 1956 pracoval na Ústrednom výbore KSS v Bratislave najskôr ako zástupca vedúceho odde­lenia a od roku 1963 ako vedúci od­delenia. V roku 1966 ho zvolili za člena Ústredného výboru KSS, na XIV. a XV. zjazde strany za člena Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie KSČ. Od roku 1964 bol poslancom Slo­venskej národnej rady. V roku 1971 ho vymenovali dó funkcie ministra predsedu Výboru ľudovej kontroly Slovenskej socialistickej republiky. Za statočnú a obetavú prácu, za aktívnu účasť na boji proti fašizmu, za vernosť a dôsledné prebojúva­­nie marxizmu-leninizmu, socialistické vlastenectvo a internacionalizmus, , za mimoriadne zásluhy pri budovaní a ďalšom rozvoji našej socialistickej spoločnosti súdruhovi Jánovi Paškovi udelili .Rad práce, štátne vyznamena­nie Za zásluhy o výstavbu, pamätnú medailu ZSSR k 100. výročiu naro­denia V. I. Lenina a ďalšie vyzname­nania a medaily. Súdruh Ján Paško ako obetávý ko­munista, príkladný stranícky a verej­ný činiteľ, verný priateľ Sovietskeho zväzu, čestný,a statočný človek, kto­rý celý svoj život venoval záujmom robotníckej triedy, ideálom komunis­tickej strany a veci socializmu, zo­stane navždy v našich mysliach. Česť. jeho práci a svetlej pamiatke! □ a Na_ prípravu štátneho pohrebu čle­na Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie KSČ, ministra predsedu Vý­boru ľudovej kontroly SSR ustanovili komisiu na čele s členom Predsed­níctva Ústredného výboru KSČ a predsedom vlády SSR súdruhom P. Co Iofkont. Rozlúčka so zosnulým bude dňa 4. marca 1978 o 9.00 hod. v Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie v Bra­tislave a o 10.30 hod. v bratislavskom krematóriu. Kondolenčné listiny budú vystave­né v dňoch 2. marca od 13.00 hod. do 17.00 hod. a 3. marca od 8.00 hod. do 12.00 hod. v budove vlády Sloven­skej socialistickej republiky na Gott­waldovou! nám. 1. Súdruh Álvaro Cunhal o vývoji v Portugalsku Eud pevne pti snahám reakcie Stretnutie generálneho tajomníka Portugalskej komunistickej strany s novinármi Za pif mesiacov vstúpilo do RKS 27 tisíc nových členov Praha (Od redaktora RP) — „Naša návšteva v socialistickom Čes­koslovensku sa uskutočňuje v rámci tradičných bratských vzťahov me­dzi oboma komunistickými stranami a sme presvedčení, že prispeje k ďalšiemu utuženiu priateľských zväzkov medzi Portugalskou komu­nistickou stranou a Komunistickou stranou Československa, medzi pracujúcim ľudom oboch krajín, medzi socialistickým Českosloven­skom a novým, demokratickým Portugalskom“, povedal generálny ta­jomník Portugalskej komunistekej strany súdruh álvaro Cunhal vo svojopi úvodnom vystúpení na stretnutí s novinármi, usporiadanom včera v Prahe, Súdruh Cunhal informoval novinárov o súčasnej situácií v Portugalsku a o úlohách portugalských komunistov. Vládnu moc v Portugalsku, uviedol, vykonáva v súčasnosti čudná koalí­cia strany, ktorá sa nazýva socialis­tickou (PS) a krajná pravica, ktorú predstavuje tzv. sociálny a demokra­tický stred (CDS). Táto koalícia sa usiluje odbúrať revolučné vymoženos­ti ľudu, ktoré dôsledne bráni Portu­galské komunistická strana. Táto spiatočnícka ofenzíva však nedosiah­la podstatný úspech, povedal súdruh Cunhal, a vyjadril zároveň presvedče­nie, že sa ani v budúcnosti pravici ne­podarí zlikvidovať práva a slobody portugalských pracujúcich. V odpovedi na otázku spravodajcu Rudého práva — ako by charakteri­zoval hlavné aktuálne úlohy PKS v boji za jednotu pracujúcich a všet­kých demokratických síl proti sna­hám reakcie, súdruh Cunhal uviedol. Že táto Jednota sa ďalej rozvíja a upevňuje. Veľmi významná Je v tom­to ohľade práca odborov. Odborová ústredňa pracujúcich Intersindical dô­sledne bráni záujmy portugalských pracujúcich a požíva medzi nimi vy­sokú autoritu. S ústredňou Intérsin­­dical a jej .207 zväzmi spolupracuje ďalších 80 odborových zväzov, ktoré nie sú priamo jej členmi. Vcelku por­tugalské pokrokové odbory zastupu­jú záujmy jeden milión osemsto ti­síc pracujúcich. Komunisti majú v odboroch i v Ich vedení dobrý vplyv. Posilňujú jednotu odborárov rôznej politickej prísluš­nosti, rozdielnych svetových názorov či náboženstiev, avšak na základe rqzhodnej obrany práv a vymožeností pracujúcich. Významnú úlohu majú aj tzv. robot­­.nicke komisie, ktoré kontrolujú chod podnikov, v ktprých boli ustanovené, a zasahujú do ich riadenia, kde je to (Pokračovanie na 7. str.) Sústrastné listy k úmrtiu J. Poničená Praha / Bratislava (ČSTK) — Generálny tajomník ÚV KSČ a preži« dent ČSSR G. Husák poslal včera sú­­strastný list Ministerstvu kultúry SSR a Zväzu slovenských spisovate­ľov k úmrtiu národného umelca Já­na Poničana. Naša spoločnosť — píše sa v liste — stráca v zosnulom veľ­kého básnika a spisovateľa, ktorý stá! pri zrode slovenskej socialistickej lite­ratúry a bohatou tvorivou činnosťou významne prispel k rozvoju českoslo­venskej kultúry a k obohateniu živo­ta ľudu. Svojím mnohostranným die­lom podal trvalé svedectvo o našej socialistickej súčasnosti. Aj predseda vlády ČSSR t. Štrou­­gal poslal Ministerstvu kultúry SSR a Zväzu slovenských spisovateľov sú­­strastný list k úmrtiu národného umelca Jána Poničana, Zdôraznil v ňom, že naša socialistická kultúra a celá verejnosť stráca v Jánovi Poni­­čanovi popredného predstaviteľa slo­venskej pokrokovej literatúry a slo­venského kultúrnopolitického živo­ta a neochvejného bojovníka za ko­munistický svetový názor. Členovia Predsedníctva ŰV KSČ, prvý tajomník ŰV KSS J. Lenárt a predseda vlády SSR P. Colotka a člen Predsedníctva ÚV KSS, predseda SNR V. Šalgovič vyjadrili hlboký zármutok nad úmrtím národného umelca Jána Poničana Ministerstvu kultúry SSR, Zväzu slovenských spi­sovateľov a manželke zosnulého. V sústrastnom liste o. i. vyzdvihli ce­loživotnú politickú, literárnu a novi­nársku činnosť Jána Poničana, ktorý sa od svojej mladosti ako jeden zo zakladateľov a najiniciatívnejších čle­nov DAV-u cez roky budovania a roz­voja socialistickej kultúry až po dne­šok plne dal do služieb Komunistic­kej strany Československa a svojho ľudu. Prijatie veľvyslanca Praha (ČSTK) — Predseda vlády ČSSR L. Štrougal prijal včera v Prahe nového veľvyslanca Talianskej repub­liky v ČSSR Carla Alberíaría v súvis­losti s jeho nástupom do funkcie. Súdružská návšteva Na prehliadke metra 1 Praha - Moskva (ČSTK) - Na pozvanie ŰV KSSZ odletel včera kan­didát Predsedníctva a tajomník OV KSČ M. Jakeš do Sovietskeho zväzu. Na letisku sa s ním rozlúčil člen Predsedníctva ÜV KSČ a predseda Ústrednej rady odborov K. Hoffmann, predseda ÚKRK KSČ M. Čapka, vedú­ci oddelenia OV KSČ J. Varga a ďalší predstavitelia ÚV KSČ a sovietskeho veľvyslanectva v ČSSR. Na letisku Šeremetevo v Moskve ho privítal člen Politického byra a ta­jomník OV KSSZ F. Kulakov, vedúci poľnohospodárskeho oddelenia OV KSSZ V. Karlov a československý veľ­vyslanec v ZSSR J. Havelka. Praha (ČSTK) — Včera v popolud­ňajších hodinách zavítal generálny ta­jomník Portugalskej komunistickej strany Ä. Cunhal. ktorý je v ČSSR na pozvanie OV KSČ, do pražského metra. Oboznámil sa s jeho prevádzkou i ďal­šou výstavbou a besedoval s vedúcimi pracovníkmi dopravného podniku Metro. Večer sa zúčastnil na opere Macbeth v Smetanovom divadle. Zasadala komisia ÖV KSS Bratislava (ČSTK) — Včera za­sadala v Bratislave ideologická komi­sia ÜV KSS. Jej rokovanie viedol člen Predsedníctva a tajomník ÚV KSS Ľ. Pezlär. Komisia sa o. i. zaoberala pro­jektom optimálnej siete kultúrnú-osve­­tových zariadení' v SSR, otázkami pro­pagácie slovenskej hudby v zahraničí, plánom ideologickej akiivity spoločen­skovedných pracovísk SAV po XV. zjazde KSČ, ako i niektorými ďalšími otázkami. JLI

Next