Pravda, august 1978 (LIX/179-205)

1978-08-01 / No. 179

UTOROK 1. AUGUSTA 1978 Ovornovanie, bezpečnosť, spolupráca U plynuli tri roky od chvíle, keď sa v hlavnom meste Fínska, Hel­sinkách, skončila konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Euró­pe Toto fáram, ktoré sa zišlo z iniciativy Sovietskeho zväzu a ďalších socialistických krajín, presvedčivo manifestovalo túžbu ná­rodov po mieri a stalo sa vyjadrením a symbolom hlbokých pozitívnych zmien vo svete. Bolo to politické víťazstvo pokroku, víťazstvo rozumu. Každému, kto bol vtedy v mramorovej siení paláca Finlandia, utkvel v pamäti pocit grandiáznosti a neopakovateľnosti chvíle, keď predse­dajúci oznámil, že Záverečný akt sa prijal jednomyseľne. Najvyšší pred­stavitelia 35 štátov potvrdili svojimi podpismi dokument, ktorého zá­kladnou osnovou je upevnenie, prehĺbenie a rozšírenie uvoľňovania me­dzinárodného napätia. Konferencia sa stala udalosťou mimoriadneho významu. Jej hlavný význam spočíva v tom, že je výrazom želania všetkých účastníckych štátov zabezpečit mier. Záverečný akt je vlas.ne mnohostrannou doho­dou signatárskych štátov o tom, ako riešiť aktuálne problémy spojené s mierom, bezpečnosťou a spoluprácou v rozličných oblastiach. Je to sú­hrn medzinárodných záväzkov a široký dlhodobý program zabezpečenia mieru na európskom kontinente. Politika uvoľňovania prináša ojedinelú a možno povedať historickú príležitosť všetkému ľudstvu. Jej prvoradým poslaním je znemožniť vznik tretej svetovej vojny, ktorá by sa s najväčšou pravdepodobnosťou viedla raketovojadrovými zbraňami. Náš kontinent, dejisko neustálych trvalých drám vojnových konfliktov, žije už vyše tretiny storočia v mieri. Dakedy sa to javf až neuveriteľné, že práve tu, v epicentre dvoch najväčších vojnových katastrof, aké svet zažil, kde je doteraz maximálna koncen­trácia vojsk i atómovej výzbroje, sa ľudia tešia pokoju a mierovému životu. Politika uvoľňovania značne rozšírila možnosti rozvoja politických vzťahov medzi štátmi oboch triedne a politicky odlišných systémov. Otvorila dvere pre vzájomne výhodné obchodné, vedec­­ko-technické i kul­túrne styky socia­listických a kapita­listických Pripomeňme krajín. si vplyv uvoľňovania na riešenie takzva­ných neriešiteľ­ných prípadov. Za pôsobenia tejto po­litiky sa dosiahlo viacero veľmi dôle­žitých zmlúv medzi ZSSR a USA, me­dzi socialistickými a kapitalistickými štátmi. Pritom ta­ké významné do­kumenty, ako je Štvorstranná doho­da o Západnom Berlíne alebo zmluvy medzi ZSSR, ČSSR a Poľskom na jednej strane a NSR na druhej strane znamenajú začiatok celkom novej kapitoly v dejinách strednej Európy. Nijaký iný mnohostranný dokument v dejinách medzinárodných vzťa­hov nevzbudzuje toľko pozornosti ako Záverečný akt. Vcelku možno po­vedať, že Záverečný akt je odsúdením imperialistickej politiky „z pozície sily" a zavrhnutím studenej vojny. Význam tohto doSíumeftUi''** * Ji prerástol rámec Európy. Nie je to prekvapujúce, pretože je verným od­zrkadlením tendencie uvoľňovania a demokratizácie medzinárodných vzťahov i v ďalších častiach sveta. Neustdle konkrétnejší a aktívnejší vplyv nadobúda v politických vzťahoch v Eurépe známych 10 zásad Záverečného aktu, ktoré tvoria jeho politickú podstatu. V plnom rozsahu sa uskutočňujú opatrenia na prehĺbenie dôvery, rozširujú sa obchodné a ekonomické styky, obsažnej­šia a bohatšia je aj vědeckotechnická a kultúrna výmena. Dôležitým medzníkom ďalšej konsolidácie európskeho mieru sú dvojstranné stret­nutia a rokovania na najvyššej úrovni. Každé takéto stretnutie je prí­nosom v celkovom kontexte medzištátnych vzťahov a dáva výrazný podnet k ich ďalšiemu rozvíjaniu. Nedoceniteľné sú napríklad výsledky návštevy generálneho tajomníka ŰV KSSZ, predsedu Prezídia Najvyššie­ho sovietu ZSSR L. I. Brežneva v NSR. Táto návšteva významne prispe­la k procesu uvoľňovania a utužovania dobrých susedských vzťahov. Podobne môžeme hodnotiť aj návštevu generálneho tajomníka ŰV KSČ a prezidenta ČSSR Gustáva Husáka. Po teito návšteve, ktorá bola vô­bec prvou návštevou hlavy nášho štátu v NSR, sme vstúpili do kvali­tativně vyššej etapy, v ktorej očakávame - spolu s našimi západone­­meckými partnermi - ďalšiu aktivizáclu vzťahov. V boji za realizáciu Záverečného aktu sa vykonal už značný kus práce. Bolo by však nesprávne pri rozbore výsledkov vidieť len po­zitívne stránky, i keď sú neobyčajne dôležité. Upevňovanie mieru v Eu­rópe, práve tak ako svetového mieru, a proces uvoľňovania napätia narážajú na nemalé ťažkosti. Žiaľ, v súčasnosti pozorujeme oktivizáciu sil militarizmu, ktoré sa snažia utvárať konfliktné situácie. Tie isté sily provokujú zasahovanie do vnútorných záležitosti štátov. Pod Ich vply­vom sa podnikajú pokusy prekrúcať ducha i literu Záverečného aktu a skomolená interpretovať zásady a dohody schválené v Helsinkách. Uvoľňovanie napätia v oblasti politickej treba doplniť uvoľnením v oblasti vojenskej. Prvým predpokladom toho je zastavenie horúčkovi­tého zbrojenia. Sovietsky zväz a ostatné socialistické krajiny sa vytrva­lo usilujú o zastavenie ďalšieho zbrojenia. Nebezpečenstvo termojadro­­vej a globálnej vojny sa odsunulo, ale stále trvá. Štáty NATO neustále zvyšujú svoje vojenské rozpočty a aby ospravedlnili svoje horúčkovité zbrojenie, uvádzajú jediný argument: „sovietska vojenská hrozba." Vedú­ci predstavitelia Sovietskeho zväzu už neraz odhalili absurditu a zlo­myseľnosť tohto „dôvodu“. Šesťdesiatročné dejiny sovietskeho štátu nezvratné dokazujú, že Sovietsky zväz nikdy nikoho neohrozoval a ne­ohrozuje. Z tribúny nedávno ukončeného mimoriadneho zasadania Val­ného zhromaždenia OSN o odzbrojení Sovietsky zväz opäť vyzval všetky štáty, aby sa dohodli o neodkladných krokoch, ktoré môžu zastaviť ho­rúčkovité zbrojenie. Navrhované kroky by vyvolali pozitivny zvrat yo vojenskom uvoľňovaní, ktoré musí pokročiť vpred, aby sa utvorilo ovzdušie dôvery. V boji za dosiahnutie reálnych výsledkov pri zabezpečovaní mieru treba vynakladať neustále mnoho úsilia. Ešte stále pôsobia sily, ktoré by chceli anulovať dohody z Helsfnk alebo aspoň spomaliť uplatňovanie týchto dohôd Niektorí ľudia by chceli využiť Záverečný akt ako jedálny lístok: vyberajú si len tie jedlá, ktoré im chutia. Ide o pokusy istých kruhov zdôrazňovať, že len tretia časť Záverečného aktu je dôležitá. Ale i túto časť interpretujú jednostranne a domnievajú sa, že im dáva prá­vo hrubo zasahovať do vnútorných záležitosti štátov, hoci v Záverečnom akte je napísané niečo celkom opadne. Presne sú v ňom vymedzené zásady nezasahovania do vnútorných záležitosti. Záverečný akt pripisuje všetkým svojim častiam rovnakú dôležitosť. „Majú základný význam a budú sa v dôsledku toho uplatňovať rovnako a bez výhrad, pričom každá z nich sa bude vykladať v kontexte s ostat­nými " To je elementárna politickoprávna skutočnosť Záverečného aktu a ak ju niekto chce ignorovať a pripisovať napríklad princípu ľudských práv, navyše zámerne zdeformovanému, väčší význam ako ostatným princípom, medzi nimi princípu zvrchovanej rovnosti a nezasahovania, tak môže sledovať len jediný cieľ: prekrúcať Záverečný akt, a tým na­rúšať proces uvoľňovania. Národy a verejnosť európskeho kontinentu očakávajú, že uznesenia z Helsfnk budú bez rozdielu plniť všetky signatárske štáty v mene upevňovania mieru v Európe a na celom svete. Československo spolu so Sovietskym zväzom a ďalšími bratskými socialistickými krajinami a so všetkými mierumilovnými a pokrokovými silami sa vytrvalo a dô­razne zasadzujú o to, aby sa zlovestným pokusom nepodarilo prehodiť výhybky na mierovej maqisträle. Zaväzuje na to zahraničnopolitická orientácia XV. zjazdu KSČ a mierové programy XXIV. a XXV. zjazdu KSSZ, ktoré sú vlastné i československému ľudu. Tento jedine správny kurz potvrdilo i významné 11. zasadanie ClV KSČ v marci tohto roku, na ktorom sa konštatovalo: „Československo ako suverénny socialistický štát má dnes pevné medzinárodné postavenie a spolu so Sovietskym zväzom a bratskými socialistickými krajinami sa zúčastňuje na zápase o znižovanie medzinárodného napätia a upevnenie mieru." Ano, za tri roky, ktoré uplynuli od európskej konferencie, sa urobilo nemálo pre prehĺbenie a upevnenie uvoľňovania, ale to, čo sa dosiahlo, je vlastne len začiatkom globálnej mierovej prestavby sveta. Tempo ďalšieho postupu vDred bude v mnohom závisieť od úrovne uvoľňovania a dôvery medzi štátmi. V záujme mieru je nevyhnutné vyvíjať energické úsilie o ďalšie ozdravenie politického ovzdušia v Európe. Články Záve­rečného aktu ooskvtuiú solídny základ pre ďalšiu prácu na tomto poli. Krajiny socialistického spoločenstva sú pevne odhodlané i naďalej robiť všetko pre upevnenie mieru a bezpečnosti v Európe a na celom svete. J PROLETÁŘI VŠETKÝCH K R A J f N, S P O J T E SA! PRAVDA ORGÁN ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA ROČNÍK 59. # ČÍSLO 179 A* 50 HALIEROV Z POBYTU MINISTRA ZAHRANIČNÍCH VECÍ LĽDR JEDNOTA A ÚPLNÁ ZHODA NÁZOROV Súdruh V. Biľak prijal laoského ministra P. Sipraseutha Praha (ČSTK) — Minister zahraničných vecí Laoskej ľudovode­mokratickej republiky P. Sipraseuth, ktorý je v ČSSR na ofi­ciálnej priateľskej návšteve, v pondelok položil veniec červených kvetov k hrobu Neznámeho bojovníka na vrchu Žižkov v Prahe. Pri pietnom aktá ho sprevádzal ná­mestník ministra zahraničných vecí ČSSR D. Spáčil, veľvyslanec ČSSR v Laoskej ľudovodemokratickej republi­ke F. Kán a další činitelia. Po pre­hliadke národného pamätníka sa laoský hosť zapísal do pamätnej kni­hy. Potom si prezrel Prahu. Obozná­­' rŕtu sa i pamätihodnosťami Pražské­ho hradu a Starého Mesta. ■Si O D Popoludní sa v Černínskom paláci začalo rokovanie medzi ministrom zahraničných vecí ČSSR B. Chfioup­­kom a ministrom zahraničných vecí Laoskej ľudovodemokratickej repub­liky P. Sipraseuthom. Na rokovaní sa zúčastnili aj ďalší vedúci pracovníci ministerstiev zahraničných vecí oboch krajín. Obaja ministri si vy­menili názory na situáciu vo svete a na aktuálne problémy medzinárod­nej politiky. Posúdili aj súčasný stav vzájomných československo-laoských vzťahov a prerokovali otázky ich ďalšieho rozvoja. Rokovanie charak­terizovala jednota a úplná zhoda ná­zorov. Ö O Člen Predsedníctva a tajomník ÚV v KSČ V. Biľak prijal včera popoludní Prahe člena Politického byra Ústredného výboru Ľudovej revoluč­nej strany Laosu, podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí LĽDR P. Sipraseutha. V srdečnom a pria­­' teľskom rozhovore sa obaja, predsta­vitelia vzájomne informovali o plne­ní záverov posledných zjazdov oboch ho sprevádzal ná- bratských strán a o výsledkoch bu­dovania socialistickej spoločnosti v ČSSR a v LĽDR a vymenili si názory na niektoré hlavné otázky medziná­rodného komunistického a robotníc­keho hnutia a súčasnej medzinárodnej situácie. Na prijatí sa zúčastnil aj minister zahraničných vecí ČSSR B. CnňoiT- pek. □ □ Na počesť ministra zahraničných" vecí LĽDR P. Sipraseutha usporiadal v Černínskom paláci v Prahe minister zahraničných vecí ČSSR B. Chňoupek slávnostnú večeru. Zúčastnil sa na nej aj podpredseda FZ ČSSR B.-Kuče­ra, minister zahraničného obchodu ČSSR A. Barčák, zástupca vedúceho oddelenia ÚV KSČ Z. Cheben, podpred­seda ČNR O. Voleník a ďalšie osobnos­ti nášho politického a verejného živo­ta. Medzi hosťami bol aj veľvyslanec ČSSR v LĽDR F. Kán a členovia sprie­vodu laoského hosťa. Na večeri, ktorá sa uskutočnila v srdečnom, priateľ­skom ovzduší, predniesli ministri za­hraničných vecí ČSSR a LĽDR prípit­ky- Žáber zo zhromaidenia na XI. svetovom festivale mládeže a studentstva v Ha­vaně, ktoré bolo jednou z akcií Dňa solidarity s národmi, mládežou a štu­­dentstvom arabských krajín, najmä s arabským ľudom Palestíny v jeho boji proti sionizmu, imperializmu a reakcii, za spravodlivý a trvalý mier na Blíz­kom východe. Telefoto ČSTK Sahul Hamid navštívi ČSSR Praha (ČSTK) — Na pozvanie mi­nistra zahraničných veci ČSSR Bohu­slava Chňoupka prichádza dnes na oficiálnu návštevu ČSSR minister za­hraničných veci Srilanskej republiky Sáhul Hamid. (Jeho životopis priná­šame na 7. str-,.] POD TITULKOM Utvárame podmienky pre zvyšovanie efektívnosti uverejňujeme na druhej stra­ne výňatok zo správy Sloven­ského štatistického úradu o vývoji národného hospodár­stva SSR a plnení plánu v tohtoročnom prvom polro­ku, ako aj výňatok zo správy o plnení plánu v ČSR. Medzi tými poľnohospodármi, ktorí vy­užili priaznivé počasie v sobotu a ne­deľu na zber úrody boli aj družstevní­ci jRD Záhoran v jablonci. V okrese Senica nad Myjcwou začali ako prví so zberom pšenice. Majú ju na 1700 ha z celkovej výmery 2600 ha obilovin. Do polí na zber vyšlo okrem 16 vlastných kombajnov aj 1B brigádnických s osád­kami z Jindrichovho Hradca, Söpörne a Sládkovičova Ina obr. vľavo). Na snímke sprava technik rastlinnej výro­by Dušan Mikulka f vľavo j kontroluje s predsedom ZO KSS na JRD Alojzom Haraslinom kvalitu zberu obilia. Snímky ČSTK Blahoprajný telegram Praha (ČSTK) — Prezident ČSSR Gustáv Husák poslal prezidentovi Švajčiarskej konfederácie Willimu Ritschardovi blahoprajný telegram pri priležitosti štátneho sviatku jeho krajiny. Rad práce L. Šupkovi Praha (ČSTK) — Prezident ČSSR G. Husák udelil ministrovi pre tech­nický a investičný rozvoj ČSSR L. Šupkovi za dlhoročnú činnosť vo vy­sokých hospodárskych a štátnych funkciách pri príležitosti jeho 50. na­rodenín Rad práce. Vysoké štátne vyznamenanie mu včera v Prahe odovzdal predseda vlády ČSSR L. Štrougal. Pri tejto príležitosti ocenil záslužnú prácu L. šupku v období budovania socializmu v našej vlasti i jeho úsilie a obetavosť pri plněni súčasných náročných úloh v politic­kej a hospodárskej oblasti. Na sláv­nostnom akte sa zúčastnil podpred­seda vlády ČSSR K. Laco. □ □ L. Šupku prijal včera aj člen Pred­sedníctva OV KSČ a predseda FZ ČSSR A. Indra. Blahoželal mu k vý­znamnému životnému výročiu a k ude­leniu Radu práce a odovzdal mu po­zdravný list FZ ČSSR, oceňujúci jeho významnú politickú a pracovnú an­gažovanosť, ktorou sa zúčastňuje aj ako poslanec Snemovne národov FZ na plnení úloh vyplývajúcich zo zá­verov XV. zjazdu KSČ. Prítomní boli ďalší vedúci funkcionári Federálne­ho zhromaždenia D. Hanes, B. Ku­čera, j. Srb a A. Hůla. ZHROMAŽDENIE PRI PAMÄTNÍKU LODE GRANMA PRAMEŇ INŠPIRÁCIE F. Castro na spomienkovej slávnosti • Medzi zahranič­nými hosťami aj čs. delegácia na čele s J. Lenártom • Z prejavu J. Almeida Havana (Spravodajca ČSTK) — V Havaně sa v nedeľu večer konalo pri pamätníku lode Granma ústredné zhromaždenie, na ktorom si účastníci pripomenuli odkaz bojovníkov padlých za slobodu a nezávis­losť krajiny. Na spomienkovej slávnosti sa zúčastnil prvý tajomník ÜV Komunistickej strany Kuby a predseda Štátnej rady Kubánskej repub­liky Fidel Castro. Medzi zahraničnými hosťami bola prítomná aj československá stranícka a štátna delegácia vedená členom Predsed­níctva OV KSČ a prvým tajomníkom OV KSS jozefom Ĺ e n á r t o m. Pamätník v blízkosti niekdajšieho pre' zidentského paláca otvorili v roku 1976 pri príleži­tosti 20. výročia vylodenia skupi­ny vzbúrencov z jachty Granma s Fidelom Castrom na čele. Dňa 2. decembra 1956 sa pri ných juhovýchod­brehoch ostrova vylodilo z motorovej jachty 82 odporcov Batisto­­vej proamerickej diktatúry. Pamätná loď Granma, umiestená v pavilóne zo skla a kovu, predstavuje monument, pripomínajúci začiatky novej etapy kubánskych dejín. Vylodenie vzbúren­cov z Granmy dalo signál na národné povstanie, ktoré za 25 mesiacov skon­covalo s polofašistickým režimom. Jeden z účastníkov tejto historickej operácie, člen Politického byra ÜV KS Kuby a podpredseda Štátnej rady Ku­bánskej republiky Juan Almeida pre-i hovoril na spomienkovom zhromažde­ní. Pred začatím zhromaždenia polo* žili delegáti XI. svetového festivalu mládeže a študentstva pri pamätníku veniec. Juan Almeida v prejave spomenul hrdinov kubánskej revolúcie, ktorí sú dodnes pre mladú kubánsku generá­ciu prameňom inšpirácie. „Ako povedal José Marti, najväčší hrdina boja kubánskeho ludu za ne­závislosť, za každú revolúciu sa platí vysoká daň. Kubánsky ľud zaplatil ve­­(Pokračovanie na 7. str.) CUBANS FESTIVAL A PROBLÉMY VO SVETE Z Havany ďalekopisuje náš vyslaný redaktor ĽUBOŠ KRÍŽ Svetové festivaly mládeže a Student­stva si môže dovoliť Ignorovať málo­kto na svete. Každý, kto tak robí, Ško­dí sám sebe, vlastnému medzinárod­nému postaveniu, ochudobňuje sa o možnosť rozvíjať spoluprácu, priateľ­stvo, stráca možnosť zaujímať stano­visko k vážnym problémom. Neplatí to len o mládežníckych organizá­ciách. NajväCSie stretnutie mládeže na svete je miestom, kde sa vážne hovorí o najdôležitejších problémoch vo svete. Preto mnohé významné po­litické osobnosti, ktoré sú hosťami festivalu, neváhali zasvätiť mladú ge­neráciu do politiky, ktorú zastávajú. Obrátili sa na predstaviteľov vyše dvadsaťtisíc organizácií mládeže, aby vyjadrili svojím hlasom postoj k naj­pálčivejším problémom na našej pla­néte. Pravdaže, okrem niekoľkých krajín, ktoré do Havany nevyslali svoje de­legácie, sú aj také, ktorých štátna zástava neviala na slávnostnom ná­stupe na Latinskoamerickom stadió­ne, hoci delegácia mládežníckych or­ganizácií z týchto krajín bola prítom­ná. Bola to napríklad švajčiarska de­legácia, či delegácia USA. Nezname­ná to však, že tieto krajiny festival na Kube ignorujú. Naopak, veď na­príklad novinárov zo Spojených štá­tov amerických je na festivale akre­ditovaných veľa a prišiel sem af po­četný televízny štáb spoločnosti ABC. Pravda, je otázne, ako budú pristupo­vať k spravodajstvu z festivalu. Sku­točnosť však skresliť nemožno —­­záujem o antiimperialistickú solidari­(Pokračovanie na 7. str.J Kombajny z južných okresov putujú už no sever Z CHOTÁROV ZNÍE VRAVA ŽATVY Y Éress Komárno n! majú úrodu chleba pod strechou • V Stredoslovenskom kraji zožali doteraz obilie z plochy 10090 hektárov • Príkladná spolupráca okresov Bratislava (Od našich redaktorov) — Uplynulý slnečný týždeň umožnil pofnohóspodárom naplno rozkrútiť žatvu. V južných okresoch Západoslovenského kraja sa už zber obilia chýli kn koncu a ťažisko prác sa začína presúvať do stredného pásma. Všetky druhy obilia tam dozrievajú naraz, čo mimoriadne zvyšuje nároky na organizáciu práce. O úspechu žatvy teraz rozhoduje každá hodina, lebo omeškať sa zna­mená zvyšovať straty, ktoré sú v obilí nenahraditeľné. ■ ČAS KÁŽE EŠTE RÝCHLEJŠIE ■> i V okrese Komárno skončili žatvu kon­com minulého týždňa. Posledné hektá­re pšenice a jačmeňa žnú kombajnisti v chotároch Dunajskostredského, No­vozámockého a Galantského okresu. Z celkovej plochy obilnín 321180 hek­tárov poľnohospodári v Západosloven­skom kraji zožalj do včera 216 034 hektárov, čo je 67,3 pere. Slamu vy­zbierali na 31,7 pero. plôch a zorali 20,7 perc. strnísk. Centrum žatvy sa teraz prenieslo do severnejších okre­sov — Senice, Topoľčian a Trenčína, kde obilie dozrelo iba koncom minu­­,1ého týždňa. Na pomoc senickým poľnohospodá­rom sa vydalo z Komárňanského okre1 su 35 kombajnov a toľko ich posielajú aj poľnohospodári z okresu Dunajská Streda. Do Topoľčian prídu kombajno­vé osádky z Novozámockého a Galant­ského okresu. Trenčanom pomôžu žať kombajnisti z okresov Bratislava-vi-diek a Trnava. V Západoslovenskom' kraji žatva vstúpila do záverečnej eta-Py-„Na programe diia je teraz, ako nám povedal hlavný agronóm KPS v Bratislave Ing. Rudolf Mikulec, „po­pri mlatbe predovšetkým zber slamy a podmietka. Hlavne do orby sa žiada zapojiť ešte viac traktoristov. Plochy, na ktorých sa pestovali obilniny tohto roku a na jeseň sa opätovne do nich "bude ,siať pšenica čí jačmeň, treba urýchiene'zoraf a letecky zastať pře­rušovače, napríklad repku. Času ne­máme nazvyš, so sejbou prerušovačov neradno otáľať, lebo 4—5 týždňov pred siatím obilnín ich bude treba za­­oraf.“ Zo slov hlavného agronóma vyplýva, že v niektorých poľnohospodárskych podnikoch začína mať prúdová žatva slabiny. Zdá sa, že vedúci pracovníci niektorých družstiev a štátnych ma­jetkov rýchlo zabudli na ťažkosti, kto­ré im pri týchto prácach môže spôso­biť zhoršenie počasia. Predsa máme v živej pamäti, koľko problémov nám spôsobila nepriazeň počasia na začiat­ku tohtoročnej žatvy. ■ MASOVEJŠÍ nästup V Stredoslovenskom kraji mala toh­toročná žatva „premiéru“ až 24. júla, oproti vlaňajšku sa začala o 14 dní neskoršie. Na poliach štyroch južných .okresov .— Veľký Krtíš, Lučenec, Ri­mavská Sobota a Zvolen — sa doteraz zožalo obilie z okolo 10 tisíc hektá­rov, čo predstavuje iba 7 percent plôch. Posledná júlová nedeľa a vče­rajší deň však znamenali nástup do žatvy už aj v okresoch Prievidza a Žiar nad Hronom. „V priebehu tohto týždňa,“ infos? fPokračovaníe na 2. str.J] Splnili štátny nákup Břeclav (ČSTK) — Ako prvý v Českej socialistickej republike splnil včera Breclavský okres štátny plán nákupu’ obilia. Jeho poľnohospodárske podniky dodali do nákupnej organi­zácie 50 178 ton obilnín. V DPM8 riešia nedostatky, ktoré zistila mestská kontrolná a revízna komisia KSS Spokojnosť cestujúcich jazýčkom na vúhe Chýba 350 vodičov dopravných vozidiel • Ženy sa osvedčujú ako vodičky električiek • Vozový park potrebuje priestrannejšie vozidlá • Zlepšujú sa pracovné podmienky Bratislava (Od našej redaktorky.) — Stáva sa, že vo veľkom, zložitom mechanizme, ktorý je permanentne v chode, to občas za­škrípe. Tu dobrý hospodár preskúma trecie plochy, premaže kolesá, čo treba, ponapráva, a stroj pokračuje vo svojej predošlej činnosti. Väčšinou spoľahlivejšie, výkonnejšie ako predtým. Podobná situácia sa vyskytla nedávno v Dopravnom podniku mesta Bratislavy na základe sťažností cestujúcich a vyžiadala si previerku mestskou kontrolnou a revíznou komisiou KSS. Po nej nasledovali opatrenia sekretariátu mestského výboru KSS, zamerané na zlepšenie činností tejto dopravnej organizácie. Keďsa nimi nedávno zaoberali zod­povední pracovníci DPMB, najmä ko­munisti prostredníctvom základných organizácií KSS, s cieľom vybrať op­timálnu cestu k zvýšeniu kvality pre­pravy a kultúry cestovania, uvedomili si, že ich najzávažnejším nedostatkom teraz je — nedostatok pracovných síi. Pociťujú ho najmä v doprave. Ako povedal predseda GZV KSS Jozef Hlavina, podnik by potreboval za­mestnať ašl 350 vodičov dopravných prostriedkov. Zatiaľ situáciu riešia nadčasmi, takže nadčasovosť dosahu­je až tridsať percent. Pochopiteľne, také riešenie nie je vhodné. K bezproblémovému chodu podniku neprispieva ani to, že neraz berú ľudí, obrazne povedané, priamo z ulice. Zaškoľujú ich, vychovávajú, no nemajú istotu, že zaučený pracov­ník ostane u nich natrvalo. Často ne­prejde ani rok, a zamestnanec, výcvi­ku ktorého sa venovalo dosť pozor­nosti, ľahostajne utrúsi: „Toto nie je robota pre mňa,“ A viac sa na pra­covisku neukáže. V podniku i v ďalších zaintereso­vaných zložkách si lámali hlavu nad tým, ako definitívne tento problém vyriešiť a dospeli k názoru, že v bu­dúcnosti by nemali ísť na zvyšovanie počtu pracovných síl, ale uberať sa (Pokračovanie na 2. str.j JLi

Next