Pravda, október 1978 (LIX/232-257)

1978-10-02 / No. 232

I ORGÁN ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY S LOVENSKA I O uhlf, plyne, rope a elektrine sa právom hovorí, že sú životodar­nou silou národného hospodárstva. Palivá a vSetky druhy energií sú skutočne limitujúcim Činiteľom tak rozvoja ekonomiky, ako aj zvyšovania životnej úrovne ľudu. Naša republika, i keď - až na nie veľké zásoby uhlia * na surovi­nové zdroje palív a energií je pomerne chudobná, patrí v ich spotrebe medzi prvé štáty na svete. Na obyvateľa spotrebujeme u nás totiž tak­mer 7 ton merného paliva za rok, čo je oveľa viac, ako povedzme vo Francúzsku, Anglicku a v ďalších priemyselne vyspelých štátoch. Za prvú polovicu šiestej päťročnice sme pri raste priemyselnej výroby i roz­voji stavebníctva, dopravy a poľnohospodárstva nedosiahli v plnom roz­sahu plánovaný prírastok národného dôchodku predovšetkým preto, že sa nám nedarí znižovať v plánovanom tempe materiálové náklady a má­me najmä vysokú energetickú náročnosť vo výrobe. V porovnaní s NSR, Francúzskom a s ďalšími kapitalistickými štátmi spotrebúvame u nás na jednotku výroby železa, ocele, skla o 20-30 pere. viac palív a ener­gií-Plynulé zásobovať naše hospodárstvo a domácnosti palivami a ener­giou, je jednou z hlavných úloh vytýčených na XV. zjazde KSČ a opäť zdôraznených na 11. zasadaní Ostredného výboru našej strany, nie je vec ľahká, ba čím ďalej zložitejšia. Urobili sme a robíme pre jej splne­nie veľa. Posilňujeme využívanie domácich palív, v prvom rade uhlia. Za uplynulé dva roky vzrástla podstatne jeho ťažba - až o 12 per­cent, čo predstavuje 6,8 milióna ton. Odber zemného plynu zo Soviet­skeho zväzu sme v tom istom období zvýšili o 1,2 mid m*, vysoký je i dovoz ropy. Pomerne dobre plníme i úlohu v stavbe nových elektrár­ní. V smernici schválenej na XV. zjazde sa hovorí e 3500 až 4000 MW nových elektráren­ských kapacít. Do augusta t. r. sme už uviedli do cho­du 2235 MW a do konca roka to bude ešte 955 MW. Zlep­­šenie nastalo aj v dosahovaní projek­tovaných výkonov v nových elektrár­ňach, ako napr. v Počeradoch a Chvo­­leticiach. Uspokojivé sú I výsledky, ktoré ___ sme dosiahli a do­sahujeme v budovaní tranzitných plynovodov, v našej účasti na plynovo­de Sojuz v ZSSR, v budovaní podzemných zásobníkov na plyn, z kto­rých budeme vyrovnávať zvýšenú spotrebu v zime. Najväčšie problémy však máme v ťažbe a v doprave uhlia. Hoci sme vlani vyťažili 121,2 miliána ton uhlia, a teda produkujeme ho ročne 80 q na obyvateľa, stále to nestačí. Pritom ťažíme uhlie v čoraz ťaž­ších a zložitejších geologických podmienkach, a to tak v baniach hlbin­ných, ako aj v povrchových. Situáciou sa zaoberalo nedávno i Predsed­níctvo OV KSČ o v liste, adresovanom krajským výborom strany, mest­ským výborom strany v Prahe a v Bratislave a okresným výborom stra­ny, ich vyzýva, aby prijali také opatrenia, ktoré povedú k minimalizácii výpadkov v ťažbe uhlia, k zlepšeniu v jeho preprave, k vytvoreniu po­trebných zásob v elektrárňach, závodoch i v domácnostiach. 7- tým účelom zvýšime I dovoz vykurovacích olejov a triedeného uhlia. Hoci nevieme, aká bude nastávajúca zima, musíme robiť také opatre­nia, aby sme mohli čeliť í treskúcim a- dlhotrvajúcim mrazom. Ak ne­prídu, tým lepšie. Najzložitejšia situácia v ťažbe uhlia je v Severočeskom hnedouhoľ­nom revíre. Za uplynulé tri roky vybudovali v ňom nové kapacity na ročnú ťažbu približne 16 miliónov ton uhlia a skutočnú ročnú ťažbu zvýšili o 9,3 milióna ton (rozdiel pripadá na „vyuhlené" bane). No tohto roku zostávajú pod plánom asi o 600 000 ton uhlia a v skrývke nodlož­­ných zemín - čo ohrozuje ťažbu do budúcna. Vinu za to nemožno zvaľovať na tamojších baníkov, ktorí pracujú nepretržite vo dne v noci. Vinu na tom nesú tí, čo nevytvorili všetky podmienky pre rozvoj tohto nášho najväčšieho» hnedouhoľného revíru, ktorý dodal vlani národnému hospodárstvu 65,5 milióna ton uhlia. Veľkostroje na skrývku nadložia I ťažbu uhlia majú veľkú poruchovosť, nové nedosahujú projektované výkony, viaceré organizácie nezabezpečili likvidáciu objektov, ktoré musia ustúpiť uhliu atď. Ďalšie manko v ťažbe pripadá na Uhoľné a lig­nitové bane v Prievidzi, kde chýba do plánu asi 70 000 ton uhlia. Na príčine sú najmä ťažké tektonické podmienky, ktoré narúšajú tak prí­pravné práce, ako aj ťažbu. Okrem už spomínaných príčin majú veľa na svedomí I naše železnice, ktoré nepristavili včas potrebné vagóny na odvoz vyťaženého uhlia. Napríklad v Sokolovskom revíre by mohli tohto roku prekročiť plán o 300 000 ton uhlia, len keby mali potrebné vagóny. V posledných tohtoročných mesiacoch stojí pred ČSD úloha odviezť zo Severočeského revíru 14 miliónov ton uhlia, z revíru Sokolov štyri milióny ton o z Ostravska takmer deväť miliónov ton. Iba do prekla­dísk v Severočeskom kraji bude potrebné denne pristavovať 400# va­gónov, do revíru Sokolov 1500 a do ostravského 3500. Odvoz uhlia je v súčasnosti najdôležitejšia úloha, a preto pri jej plnení musia pomáhať všetci a tomuto cieľu treba podriadiť všetky ostatné záujmy. A to I za cenu, že sa situácia na iných miestach skomplikuje. Železnice budú - aby zabezpečili zásobovanie obyvateľstva triede­ným uhlím - voziť toto palivo v ucelených vlakoch na väčšie skládky. V Plzni to bude napríklad skládka pri ústrednej teplárni. Odtiaľ budú triedené uhlie rozvážať do vzdialenosti 50 - 70 km nákladnými autami ČSAD do uhoľných skladov a pre menšie teplárne. Kde to bude potreba vyžadovať, mali by v tejto práci vypomôcť i závody, tak skládkami, ako aj dopravnými prostriedkami. O tom, že baníci chápu- vážnosť situácie v zásobovaní nášho národ­­hého hospodárstva a domácností uhlím, svedčia ich nové záväzky, kto­ré prijímajú o plnia po výzve hrdinov socialistickej práce z tohto od­vetvia. Takmer 80-členný kolektív prvého predáka J. Matiaška z bane Cigeľ, nositeľ strieborného odznaku brigády socialistickej práce, začal pracovať novou metódou a rúbať uhlie v nepretržitej prevádzke, aby tak čo najlepšie využili pracovný čas a do konca roka nahradili výpadok ťažby, spôsobený tektonickými poruchami. Ďalší kolektív z hlbinných baní, ktorý vedie hrdina socialistickej práce F. Gralf, splnil pred pár dňami celoročný plán ťažby a prijal záväzok dať do konca roka navyše 16 000 ton uhlia. Správy o podobných socialistických záväzkoch pri­chádzajú i z Ostravska, zo Sokolova, z revírov na južnej Morave i z ďal­ších. Aby úsilie baníkov, železničiarov a ostatných prepravcov nevyšlo na­zmar, bude potrebné čo-to urobiť aj v záujme zásobenia domácností triedeným uhlím. Napríklad prísne dozerať na to, aby také uhlie nespaľo­­vali v zariadeniach komunálneho hospodárstva, aby sa prebudúvati kotolne na spaľovanie netriedeného uhlia. Avšak ani v domácnostiach nemožno uhlím plytvať a napríklad nevyvážať ho z miest na chaty, kde možno dobre kúriť i odpadovým drevom. Najdôležitejšou cestou, ktorou možno najrýchlejšie a z hľadiska ce­lospoločenského najefektívnejšie zabezpečiť splnenie úlohy vytýčenej na XV. zjazde KSČ, je dôsledná racionalizácia spotreby palív a energií. Za prvé dva roky šiestej päťročnice sme v rámci plnenia štátneho prog­ramu racionalizácie spotreby palív a energií dosiahli úsporu 4,691 000 ton merného paliva, čo zodpovedá 46 percentám z úlohy za celú päťroč­nicu. Veľkú zásluhu na tom má celoštátne organizovaná každoročne vy­hodnocovaná súťaž, ktorá prispieva aj k popularizovaniu a rozširovaniu najlepších zlepšení, vedúcich k úspore palív a energií. Napriek tomu však dosiahnuté tempo nezodpovedá možnostiam, ktoré, ako to ukazu­jú stovky prípadov, čo zistili orgány štátnej energetickej inšpekcie, v tejto oblasti máme. V súvislosti s hospodárnym využívaním palív e energií vystupuje do popredia i práca energetických komisií v závodoch a v okresoch a ich pomoc menším, ale nie nevýznamným odberateľom poľnohospodárskym podnikom Okrem dohľadu nad dodržiavaním predpisov a pokynov o odbere elektriny, plynu si musia viac ako doteraz všímať technický stav spotrebičov, ich vybavenie predpísanou regulačnou technikou atď. Možno povedať, že v súčasnosti niet u nás dôležitejšej úlohy, ako prispieť k zabezpečeniu plynulého zásobovania národného hospodárstva palivami a energiou. To si musia uvedomiť i stranícke organizácie a v pl­nej miere využívať právo kontroly dané im stanovami strany. Len tak budú môcť - okrem vytvárania podmienok pre rozvoj iniciatívy pracu­júcich - plniť svoje poslanie. V LYKOVÝCH TEXTILNÝCH ZÁVODOCH INOVUJI) VÝROBU KOBERCOV Potlačené koberce i Revúcej Dôslednosť sa zúročuje v kvalite • Výrobcovia základného materiálu majú naďalej čo zlepšovať • 0 naše koberce je záujem aj v zahraničí Revúca (Od nášho redaktora) — Pomaly niet u nás domácnosti, v ktorej by nemali všfvané koberce, takzvané rekosy. Na Slovensku ich vyrábajú týkové textilné závody v Revúcej. Tie časy, keď ludia v obchodoch ku­povali každý farebný dezén či vzor, aký momentálne predávali, sú nená­vratne preč. Obchod je vžívanými ko­bercami dostatočne zásobený, a tak si spotrebiteľ má možnosť vyberať, pgrovnávať naše rekosy s kovralmi, vyrábanými v ČSR. Pri kúpe samo­zrejme dávajú prednosť kvalitnejším a pestrejším výrobkom. Z tejto kon­kurencie medzi výrobcami kobercov má najväčší úžitok spotřebitel. Tak je to správne. Treba si len želať, aby podobná konkurencia bola aj medzi ostatnými výrobcami spotrebného priemyslu. lykové textilné závody v Revúcej zatiaľ v tejto konkurencii výrobcov kobercov obstáli dobre. V prvom pol­roku t. r. navyše plánu vyrobili 2064 štvorcových metrov kobercov, čo je v porovnaní s prvým polrokom lan­ského roku zvýšenie o 6 percent. Chvályhodné je, že zvýšenie dosiahli nie novými výrobnými kapacitami, ale predovšetkým zvýšením smennosti, úpravou a celkovým zvýšením výko­nov všivácích strojov. K tomuto úspe­chu v nemalej miere prispeli aj vý­robcovia káblika — najmä pracujú­ci vo Svite a Chemlonu v Humán­nom, ktorí rovnako ako Revúčania zvýšili kvalitu a pestrosť dodávaných káblikov. V tejto súvislosti však tre. ba dodať, že výrobcovia základného materiálu majú v oblasti kvality na­ďalej čo zlepšovať. • BOJ O KVALITU lykové textilné závody v Revúcej sú pri preberaní základného materiá­lu veími dôsledné. Za zníženú kvali­tu nakúpených surovín a materiálov od dodávateľov uplatnili v prvom polroku t. r. zlavu za vyše 400 tisíc korún — najviac voči Chemolaku v Smoleniciach, ktorý za nekvalitnú surovinu musel zľaviť vyše 351 tisíc korún. Touto dôslednosťou pri prebe. raní materiálu v porovnaní s vlaňaj­škom zaznamenali v Revúcej pri zvy­šovaní kvality opäť rastúci trend. Trvajú tn na stopercentnej kvalite, dôslednej kontrole nielen dodávané­ho materiálu, aie aj vlastných výrob­kov. Takýmto spôsobom dosiahli, že podiel prvej kvalitatívnej triedy spl­nili na 102 percent. • PESTROSŤ VZOROV I pri dobrej kvalite všívaných ko­bercov a pestrosti vzorov by mohlo dôjsť k situácii, že odbyt postupne poklesne. Trh sa totiž veľmi rýchle nasýti aj kvalitnými výrobkami. Aby k tomu jedného dňa nedošlo, v Ly­kových textilných závodoch už v tom­to roku začali stavať novú výrobňu, tzv. potlačovňu kobercov. Aké budú tie nové? V podstate také isté ako doteraz, ale predsa iné. Namiesto vží­vania farebných odtieňov ich budú vyrábať jednofarebné. Zväčša v bielej farbe. Potom koberec potlačia vzor­mi, modernými i tzv. orientálnymi. Mal som možnosť vidieť v kancelárii (Pokračovanie na 2 ,str.) Prezident blahoželá Praha (ČSTK) — Prezident česko­slovenskej socialistickej republiky Gustáv Húsúk zaslal blahoprajný te­legram prezidentovi Cyperskej repub­liky Spyrosovi Kyprianuovi pri príle­žitosti štátneho sviatku jeho krajiny. PrKtejto príležitosti blahoželal minis­ter zahraničných vecí ČSSR Bohuslav Chňoupek ministrovi zahraničných vecí Cyperskej republiky Nikosovi Ro. landisovi. Prezident Československa) socialis­tickej republiky Gustúv Husák posial blahoprajný telegram prezidentovi Gninejskej republiky Ahmedovi Sékou Tourémn pri príležitosti štátneho sviatku jeho krajiny. Sovietske kozmické rekordy Moskva (Spravodajca ČSTK) — Dva absolútne svetové rekordy v dĺžke pobytu a prekonanej vzdialenosti v kozme, ktoré patria k oficiálne re­gistrovaným rekordom, dosiahla vče­ra 41 minút po polnoci moskovského času osádka vedeckovýskumného or­bitálneho komplexu Saľut 8 — Sojnx 31 Vladimir Kovaľoaok e Alexander Ivančenkov skončením 106. dňa svoj­ho kozmického leto. Prekonali pobyt sovietskych kozmonautov Jurija Ro­­manenka a Georgija Grečka vo ves­míre o 10 dní a pobyt tretej americ­kej osádky Skyiabu o 22 dní. |e to 51. absolútny svetový rekord soviet­skej kozmonautiky. Na ŠM v Nitrianskom Právne (okres Prievidza j končia prípravu pôdy pod ozi­miny, Pšenicu zasejú na vyše 650 a ozimné miešanky na 150 hektároch. Denne vysokovýkonným traktorom Škoda 180 pripravia okolo sto hektárov pôdy. Na snímke ČSTK: V. Milan (vľavo) a hlavný mechanizátor ŠM Ing. M. Sma­­ko kontrolujú pôdu pripravenú na sejbu ozimín. Sest kandidátov KSC spomedzi najangaíouanejšich mladých ľudí prijali v tomto roku v závode Tesla v Dunajskej Strede. Patri medzi nich aj pracovníčka mon­­tátnej linky autorádií Margita Csánová (na snímke). Je zapojená do saratov­ského systému samokontroly práce a úspešne si počína aj ako Členka výboru SZM. Snímka Pravda — I. Dubovský A. GROMYKO ROKOVAL S PREZIDENTOM J. CARTEROM Dokonať prípravu dohnlv Washington (ČSTK) — Člen Politického byra OV KSSZ, minister zahraničných vecí ZSSR Andrej Gromyko sa v sobotu stretol v Bielom dome vo Washingtone s prezidentom USA famesdm Car. térom. Vymenili si názory na súčasný stav sovietsko-amerických vzťahov a vyslovili sa za urovnanie vzťahov medzi ZSSR a USA a za ich konštruktívne stabilné rozvíjanie. Hlavnú pozornosť venovali otázkam týkajúcim sa obmedzenia útočných strategických zbraní. V tejto súvis­losti podrobne posúdili dosiaľ nedo­hodnuté otázky. Prerokovanie týchto otázok bolo podľa mienky oboch strán užitočné. Obe strany vyslovili niekoľko nových úvah, ktorých cie­ľom je dospieť k vzájomne prijateľ­nému riešeniu týchto otázok. Vyjadrili úmysel dokončiť prípravu dohody o obmedzení strategických zbraní. Má sa pokračovať v rokovaní o konkrét­nych otázkach, týkajúcich sa tejto dohody. Obaja predstavitelia rokovali aj o niektorých dalších otázkach obme­dzenia zbrojenia, o. i. rokovali o zní­žení stavu ozbrojených síl a výzbroje v strednej Európe a úplnom zastave­ní skúšok jadrových zbraní. Všeobecne sa zmienili aj o niekto« rých medzinárodných problémoch. Na rozhovore sa zo sovietskej stra­ny zúčastnili prvý námestník ministra zahraničných vecí ZSSR G. M. Korni­­jenko, veľvyslanec ZSSR v USA A. F. Dobrynin a člen kolégia ministerstva zahraničných vecí ZSSR V. G. Kom­­plektov; z americkej strany minister zahraničných vecí USA C. Vance, mi« nister obrany H. Brown, poradca pre­zidenta Cartera pre záležitosti národ­nej bezpečnosti Z. Brzezinski, riaditeľ agentúry pre kontrolu zbrojenia a od­zbrojenie P. Warnke a veľvyslanec USA v ZSSR M. Toon. Prítomné boli aj ďalšie oficiálne osobnosti oboch strán. J. Carter usporiadal na počesť A. Gromyka obed. Dnes sa začína celoštátna divadelná prehliadka Košice 78 Festival dramatickej tvorby Stretnutie divadelníkov na rôznych prehliadkach a festivaloch býva viac ako sviatkom divákov v mieste organizátorskej scény. Samotným umelcom prináša možnosť konfrontácie tvorivých postupov, výsled­ných umeleckých tvarov čo im pomáha riešiť problémy v jednotlivých divadlách. O podnetné rozhovory v zákulisí nemajú záujem len pra­covníci divadiel. K slovu prichádzajú aj živé dialógy kritikov. )e to totiž ideálna príležitosť na konkrétne úvahy na tému kritérii ume­leckej tvorby a vyhraňovania divadelných názorov jednotlivcov. Na celoštátnej divadelnej prehliadke Košice 78 sa v dňoch od 2. do 7. ok­tóbra stretnú tri české a tri slovenské divadlá. Dnes začína činohra Sloven­ského národného divadla z Bratislavy inscenáciou Tajovského hry Nový ži­vot. Po nej sa predstaví Štítne di­vadlo Ostrava s Jílkovým Dvojitým tepom srdca. Divadlo Slovenského ná­rodného povstania z Martina s Gor­kého Meštiakmi, Divadlo na Vinohra­dech Praha s Tylovou Tvrdohlavou že­nou, činohra Štátneho divadla Košice s Fatamorgánou od i. Bukovčana a s činohra pražského Národného divadla Brechtovým Zadržateľným vzostu­pom Arthura Uiho. Už samotné vymenovanie súborov nasvedčuje, že ide o umelecké telesá, ktoré dosiahli v inscenačnej tvorbe celý rad výrazných úspechov. Reper­toár prehliadky je pestrý. Dve hry reprezentujú klasický odkaz českej a slovenskej dramatickej spisby. Insce­nácie Tylovej i Tajovského hry našli živý ohlas u kritiky a obe sú svojím spôsobom pokusmi o hľadanie nových inscenačných možností textov z lite­rárnej minulosti. Súčasných pôvod­ných dramatikov reprezentujú hry dvoch autorov — tvorcu svojrázneho humoru J. Jílka a dnes už žiaľ neži­júceho popredného slovenského díva« dělného autora, spisovateľa a filmo­vého scenáristu I. Bukovčana. O pri« ťažlivosti Jílkovej tvorby svedčí sku­točnosť, že jeho hry v poslednom čase uviedlo pomerne veľa divadiel. Bu­­kovčanovo celoživotné dielo patrí vo svojich vrcholoch, k najlepšiemu, čo sa na Slovensku vytvorilo. Jeho po­sledná hra (Fatamorgána) je auto­rovou úvahou o hľadaní spravodlivos-APokračtívanie na 2. štr.Ji Nás redaktor na jesenných poliach okresu Topoľčany F sobotu ráno nás z Brati­slavy vyprevádzal ľa­hučký dáždik, ktorý akoby sa bol bál, ie nás odradí od úmyslu navštívit v tento deň poľnohospodárov Západoslo­venského kraja priamo na pra­coviskách . poľnohospodárskej jesene, prestal, len čo sme sa vzdialili niekoľko kilometrov od hlavného mesta SSR sme­rom do okresu Topoľčany. Aká škoda, že človek zatiaľ dažďu nevie rozkázat. Poznat takúto výhodu, celkom určite by sme boli rozhodli, aby neprestalo pršat, ale sa lialo ako z kan­­vy, pretože pohľad na okolité polia nás nenechával na po­chybách, že ani tentoraz polia nedostali z nežičlivých mra­kov čo len minimálnu dávku vlahy a naďalej ich urnára už dlhotrvajúce sucho. Ako sme sa v nedeľu dozvedeli od me­teorológov, v Bratislave na Ko­libe od piatka večera do ne­dele rána napršalo 10,2 mm dažďa a z toho, čo sme v so­botu videli na poliach, možno předpokládat, že väčšiu výdat­­nost nemali dažde ani v ďal­ších okresoch Západosloven­ského kraja. Nuž nie div, že všade, kde sme sa zastavili na kus reči o plnení úloh vyplývajúcich z plánov jesenných poľnohospo­dárskych prác, ľudia nás vítali s rovnakým želaním — dážď ste nám mali priniest, bo nám ho najviac treba. S ostatným si my už poradíme. Ved ne­pristupujeme k jesenným po­vinnostiam prvý raz a navyše okrem skúseností sme bohat­ší aj o ďalšie vklady, ktoré každoročne dávame na rozvoj produkcie potravín. A vzápätí sa reči roztočili o tom, ako sa tažko pripravuje pôda, akú vy­sokú daň sucho berie z toh­toročnej úrody cukrovej repy, zemiakov, kukurice, slovom, z každej plodiny. Z prehľadu o postupe jesen­ných poľnohospodárskych prác, ktorý nám poskytli na Okresnej poľnohospodárskej správe v Topoľčanoch, sme sa napríklad dozvedeli, že hoci sa už začali agrotechnické ter­míny sejby pšenice, ani v naj­lepších podnikoch poľnohospodárskych tohto okresu sa oräčom nepodarilo poor at ce­lú plánovanú plochu pod sej­bu tejto plodiny. Do 28. sep­tembra z plánovanej výmery 16 771 ha uskutočnili predsej­bovú orbu na 14 183 ha. Z plá­novaného osevu 360 ha raži dosial obsiali 150 ha. Oproti plánu 320 ha zasiali ozimný jačmeň iba na 87 ha a z plá­novanej plochy 1345 ha ozim-, ných miešaniek majú ich za­tiaľ v zemi na výmere 370 ha. A to je pri súčasnej kumulácii jesenných povinností, keď značné množstvo traktorov za­mestnáva zber jesenných plo­dín, vskutku málo. Konkrétnu odpoveď ako riešiť situáciu sme hľadali v JRD 50. výročia vzniku KSČ v Horných Obdokovciach, kto­ré sa v Topoľčianskom okrese doteraz zaraďuje medzi naj­lepšie podniky pri plnení úloh tohtoročnej poľnohospodár­skej jesene. V sprievode pred­sedu ZO KSS V. Jakúbka sme navštívili na jesenných po­liach tohto družstva niekoľko pracovných kolektívov. Ich práca jednoznačne ukazovala, že sa chcú statočne vyrovnat so svojimi povinnosťami, len keby sa to počasie už aspoň trochu umúdrilo a konečne im začalo hrot do karát'. Traktoristu J. Poláčka! sme zastihli, ako doorával hlbokou jesennou orbou jeden záhon z rozsiahleho honu, kde vlani pestovali pšenicu. Keďže včas uskutočnili podmietku, brázdy hlbokej orby boli bez väčších hrúd, ale sa drobili ako suchý tvaroh. Na prvý pohľad pekná robota, avšak predseda ZO KSS J. Jakúbek mávol nad ňou rukou a vravel: „Len sa pozri­te, ako sa zem rozsýpá. Keď začne pršat, uľahne a na jar bude tvrdá ako skala. V hlbo­kej orbe majú ostávat za plu­hom súvislé pásy zeme — la­vice, vtedy pôda lepšie prezi­muje, zachytáva viac zimnej vlahy a na jar je kyprejšia a ľahšie sa obrába." Rovnakej mienky bol aj traktorista. Pri rozlúčke sme mu zaželali, aby kvapky dažďa, ktoré sa práve v tej chvíli začali rinúť zo še­divej oblohy ako slzy predstie­raného plaču, zmohutneli v dlhotrvajúci, výdatný lejak. Potom sme zamierili na lány cukrovej repy. Tam nás privítal obraz dob­re zladenej práce. J. Bitara a V. Maček dvojriadkovými orezávačmi orezávali z repy štice listov, ktoré piati trak­toristi odvážali na okraj honu na kopu, kde skupina druž­stevníkov vidlami rovnala rep­né skrojky do štvoruholníko­­vej hroble a pásový traktor ich utláčal, aby z nich bola čo najkvalitnejšia siláž. Za orezávačmi šli hneď vzápätí dva vyorávače repy, ktoré ob­sluhovali družstevnici O. Heu­er a V. Špänik. Z ich strojov repa padala do náklad­ných áut, ktoré ju odvážali na skládku na železničnej stanici vo Veľkých Ripňanoch. A ne­chýbali tam ani stratárky — osem žien, ktoré zbierali po­strácané buľvy repy, aby zbe­rové straty bolí čo najnižšie. Nad kolobehom tohto ľud­ského úsilia bdel jeden zo za­kladajúcich členov družstva — skupinär J. Maco. Vravel nám, že sa už ani nepamätá na takú ťažkú a málo štedrú jeseň, ako je tohtoročná. „Nože, Ľudovít, poď aj ty medzi nás," pozýval skuptnár neďaleko stojaceho traktoristu Magáta, ktorý je takisto živou kronikou druž­stva. „Pamätáš sa, kedy sme sa naposledy museli v jeseni borit s takýmto suchom?" „Hm, a vieš, že si ani ne­spomeniem," odpovedal Magát. Nároky jesene obom týmto statočným pracovníkom, dlho­ročným členom strany, odvial z mysle čas. Zato na ústrky a poníženia, ktorých sa im do­stávalo ako deputátnikom na majeroch tunajších bývalých veľkostatkárov, sa rozpamäta­li hneď, len čo sme obrátili reč na blížiace sa 30. výročie kolektivizácie. Čas letí a za­hojil mnohé rany. Obaja majú dôchodky a ešte sa im ujde aj práca, za ktorou v kapita­listickej republike súdruh Ma­gát neraz prešiel kusisko sve­ta. Socialistická súčasnosť zbavila pracujúcich týchto sta­rostí a dáva im istotu šťastné­ho zajtrajška. A ťažkosti jesene? Človeka znepokojujú, ale aj voči nim je dnes mocnejší a vie ich za pomoci celej spoločnosti zvládnut tak, aby na spoloč­nom stole bolo vždy dost chle­ba aj ďalších potravín. E. FAŠUNG MRAKY SMOKLILI, ALE NENAPRŠAL0

Next