Pravda, december 1978 (LIX/284-308)

1978-12-01 / No. 284

Silo o neporaziteľnosť marxisticko leninských strán spočíva v neod­deliteľnom spojení s robotníckou triedou, širokými ľudovými ma­sami. Dejiny našej strany túto historickú pravdu potvrdzujú počet­nými príkladmi. Nikdy ich - ani trpké, ani pozitívne - nemôžeme strá­cať z pamäti. Oskalia nás varujú pred zanedbávaním základných povin­ností pri upevňovaní jednoty strany a ľudu, pred spoliehaním sa na akýsi automatizmus v chode spoločnosti. Ospechy si máme nielen pamätať, dôležitejšie je, aby sme ich rozvíjali, obohacovali, zveľaďovali, čo je plne v zhode s objektívnymi požiadavkami a schopnosťami straníckych kolektívov. Spojenie strany s ľudom predstavuje rozhodujúci princíp leninského štýlu práce. Preto ho funkcionári jednotlivých stupňov výstavby strany musia podrobne poznať, ovládať a stále uplatňovať vo svojej činnosti. Pradeno vzťahov medzi stranou a ľudom je zložité a citlivé. Upevňovať a rozvíjať ich môže iba ten, kto dôkladne pozná formy a metódy, ktorými so táto jednota realizuje. Neslobodno zabúdať na zaostávanie spoločen­ského vedomia za spoločenským bytím, že sa môžeme usilovať iba o rea­lizáciu opatrení, ktoré sú reálne. Či pre ne dozreli podmienky, to zistíme skúmaním skutočných podmienok, nálad a situácie medzi ľudom. Táto povinnosť straníckych organizácií a funkcionárov vyplýva aj z dôležitej poučky V. I. Lenino: „Aby predvoj, organizácia mohla slúžiť mase a vy­jadrovať jej správne uvedomelé záujmy, musí celú svoju činnosť robiť medzi masou, vyzdvihovať z nej bez výnimky všetky najlepšie sily, overo­vať na každom kroku, starostlivo a objektívne, Či má spojenie s masami a či je toto spojenie živé.“ Život a dielo V. I. Lenina podáva presvedčivý dôkaz o jednote slov a činov, tvorivom rozpracúvaní základných myšlienok marxizmu, o úlohe ľudu v dejinách, ustavičnom overovaní si správnosti teoretických vývo­dov, dôslednom prihliadaní na skutočné pomery. Zdôrazňoval: „Cím hlb­' šia je premena, ktorú chceme uskutočniť, tým väčší je záujem o ňu a uvedomelý vzťah k nej treba vyvolať, B BI ■ presvedčiť o tejto vfPQHÜ 3 Ilin r^rrt,űf£ ullQlili Q IIIII ho presvedčenia o sile proletariátu a nevyhnutnosti ak­tívneho prístupu revolucionárov vo vzťahu strany a ľudu boí boj, ktorý zviedol na čele boľševikov s oportunistickým krídlom v ruskej sociálnej demokracii ešte pred revolúciou roku 1905. V knihe čo robiť? rozdrvil „argumenty" oportunistov o tom, že sa netreba usilovať o revolučnú politickú stranu proletariátu, vraj stačí, aby tento zápas raz vzplanul a porastie sám od seba. V. I. Lenin povedal, že živelný boj proletariátu so nestane jeho skutočným triednym bojom dovtedy, kým tento boj ne­bude viesť silná organizácia revolucionárov. Stále platné sú leninské normy činnosti funkcionárov strany. Musia sa starať o styk s pracujúcimi, aby si sústavne overovali, ako ľudia zmýšľajú, čo ich teší a čo znepokojuje, s čím sa trápia. Bez dôkladného poznania pracovísk nedokáže ani dnes rozvíjať politickú činnosť ani jeden predseda základnej organizácie, tobôž predseda celozávodného výboru strany. Ak však nedokáže nadviazať neformálny rozhovor s ľuďmi, ak sa radšej uzatvára do svojej pracovne a problémy „študuje" len cez papiere, potom si musíme povedať, že zabúda na svoju významnú povinnosť, ktorú V. I. Lenin formuloval jednoznačne: „Osobný vplyv a vystupovanie na schôdzach v politike znamená veľmi mnoho. Bez toho je politická práca nemožná ..." Ak budeme hovoriť na členských schô­dzach začiatkom budúceho roka o doterajšej činnosti, zaiste sa všade pozrieme na prácu každého funkcionára, ako uplatňuje styk s pracujú­cimi a podľa toho im uložíme konkrétne povinnosti. Uznesenia XV. zjazdu KSČ stanovili rozhodujúce ciele v rozvoji prie­myslu, poľnohospodárstva, služieb, vo zvyšovaní životnej úrovne, V Zve­ľaďovaní kultúry, školstva a zdravotníctva a pod. Niet pochýb o tom, že vyjadrujú najzákladnejšie záujmy našich pracujúcich. Všeobecne sa chá­pe, že bez rozvoja materiálnej základne spoločnosti nemožno zvyšovať životnú úroveň obyvateľstvo. Avšak nie vždy v zhode s touto nevyhnut­nosťou býva postoj a konanie každého jednotlivca, ba niekedy aj závo­dov o podnikov. Socializmus odstránil antagonistické protirečenia, ale ani v jeho podmienkach nezanikli korene protirečení vôbec. Sú, preja­vujú sa, pôsobia, aj my sa s nimi stretávame. Niekedy sa prejavujú sil­nejšie, inokedy slabšie, nebolo by správne, keby sme ich podceňovali. Aj teraz musíme rozvíjať ofenzívnu masovopolitickú a ideovo-výchovnú prácu, presviedčať o nevyhnutnosti vyššej angažovanosti, väčšej inicia­tívy a dôslednosti. V nastávajúcom období nám záleží na lepšom využívaní organizova­ných foriem spojenia strany s pracujúcimi. Máme na mysli predovšetkým verejné členské schôdze základných straníckych organizácií. Súdruhovia ich v nejednom prípade chápu zúžene. Podávajú sa na nich informácie o priebehu a výsledkoch významných rokovaní základných a celozávod­­ných organizácií, o úlohách štátneho plánu v nadchádzajúcom roku. Schôdze sa môžu stať významným a účinným nástrojom politického a ideologického vplyvu na nestraníkov bezprostredným priebehom, prob­lémami, ktoré výbor na nich nastolí. Zaiste, ak žiadame, aby sa členské schôdze pripravovali ešte dôkladnejšie, potom bude niekoľko ráz viac platiť, aby sa príprave rokovania, na ktorom sa zúčastnia aj nestraníci, venovala zvýšená pozornosť. Verejné členské schôdze treba využívať na riešenie kľúčových problémov pracovísk. Cieľ stojí za zvýšenú námahu. Rokovanie, na ktorom sa preberie závažný problém, čo sa dotýka každé­ho pracovníka, jasné a presvedčivé, nastoľujúce život taký, aký v skutoč­nosti je, také rokovanie sa stane veľkou politickou univerzitou. Ak sa uznesenie dôkladne rozpracuje a zabezpečí sa jeho plnenie, môžeme si byť istí, že ho pracujúci plne podporia a ochotne pomôžu pri jeho reali­zácii. Ano, to je jedna z plodných foriem, ktoré nás spájajú s politicky neorganizovanými pracujúcimi. Rozvoj spojenia strany s pracujúcimi napomáhajú stranícke skupiny, ktorým okresné výbory najmä po XV. zjazde venujú sústavnú pozornosť. Vyžadujú od základných organizácií, najmä veľkých, kde sa ZO KSS nedelí na dielčie organizácie, aby sa o skupiny starali. Stranícke skupiny rozvíjajú svoju činnosť priamo na pracoviskách, sú v dennom styku s nestraníkmi. Od ich postoja v mnohom závisí, ako sa pozerajú na čin­nosť základných organizácií, celozávodného výboru. Stranícky vplyv sa upevňuje rozvíjaním osobnej agitácie, ktorej význam v našich súčasných podmienkach prudko vzrastá. Nie je to náhoda. Veď najlepšie a najpruž­­nejšie sa politika strany rozširuje v živom, osobnom styku, neformálnymi rozhovormi a besedami. Poznáme dosah pozitívneho príkladu, ale poznáme aj to, aké škody dokáže napáchať niekoľko jednotlivcov v závode či podniku, kde si oso­bovali právo, ktoré im nikto nedal. Vyvyšujú sa nad kolektívy, ktoré im prejavili svoju dôveru, zanedbávajú plnenie úloh, za ktoré plne zodpove­dajú. Nemôžeme a nesmieme prejavovať zmierlivosť tam, kde ide o roz­hodujúce záujmy hnutia. Aj o tom sme sa presvedčili, aké môže mať zho­vievavosť následky, ako sa takéto škody zdĺhavo odstraňujú. V úsilí ' o čistý štít strany pripadá aj v zmysle uznesenia 11. zasadnutia OV KSČ mnoho povinností okresným a krajským výborom strany. Teší nás, že stranícke organizácie využívajú aj ďalšie formy spojenia strany s pracujúcimi. Poverujú svojich členov prácou v masových a spo­ločenských organizáciách, starajú sa o zvyšovanie ideovej výchovy. Po­­litickovýchovnú činnosť vykonávajú pružne, citlivo a nápadito. Medzi kandidátmi na členstvo v KSČ sú už aj takí súdruhovia, ktorí politicky dorástli pri plnení odborárskych funkcií a nechýbajú podobné príklady z práce zväzu žien a pod. Organizácie strany na dedinách hodnotia pl­nenie volebných programov obcí, darí sa zveľaďovacím akciám, tvoria sa miliónové hodnoty. A čo je ešte dôležitejšie, rastú nám noví, socia­listickí ľudia. Členská základňa strany je čoraz širšia. Rast jej radov potvrdzuje prí­ťažlivosť programu strany. Ľudia sa presviedčajú p tom, že strana vy­jadruje Ich základné životné záujmy a túžby. Stelesňuje humanistický ideál, ktorému sa oddá venovať svoje sily a schopnosti, svoj život. Spo­jenie strany s ľudom sa neutvorilo raz navždy. Nemôžeme predbiehať vývoj, ale nebolo by správne, keby sme sa nechali ovplyvňovať zaostá­vajúcimi. O našich úspechoch rozhoduje Všestranná príprava ľudí na nevyhnutné a neodkladné zmeny. „Ak sú naše slová a činy v jednote," povedal na XV. zjazde KSČ súdruh G. Husák, „ľudia našej politike ro­zumejú, prijímajú ju a uvedomelo realizujú. To je aj jeden z rozhodu­júcich predpokladov jednoty strany a ľudu. Získavať pracujúcich pre našu politiku, to je každodenná výchovná práca s ľuďmi, trpezlivé presvedčovanie a osobný príklad. Táto práca predpokladá húževnatosť a trpezlivosť, pozitívny vzťah k človeku, pochopenie pre jeho starostí a problémy... Upevňovať jednotu strany s ľudom, rozvíjať jeho Inicia­tívu, zovšeobecňovať skúsenosti más, to je naša trvalá úloha.“ i PROLETÁR! VŠETKÝCH K R A J f N, S P O J T E SA! PRAVDA ÁHÄTOK 1. DECEMBRA 1978 50 HALIEROV ROČNÍK 59. # člSLO 284 A* DRUHÝ DER ZASADANIA NAJVYŠŠIEHO SOVIETU ZSSR SCHVAUU PIAN A ROZPOČET Moskva (ČSTK) — Najvyšší soviet ZSSR včera jednomyseľne schvá_ lil zákon o štátnom pláne hospodárskeho a spoločenského rozvoja ZSSR a zákon o štátnom rozpočte ne rok 1979. Na zasadaní sa zúčastnil generálny ta­jomník ÜV KSSZ a predseda Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR L. Brečnev a, další vedúci predstavitelia. Po úpravách, ktoré urobili výbory oboch snemovní, určuje štátny rozpo­­čet ZSSR na rok 1979 príjmy v sume 289 214 296 000 rubľov a výdavky v su. me 268 933 808 000 rubľov, pričom príj­my prevyšujú výdavky o 280 488 000 rubľov. Na oddelenom zasadaní snemovní Najvyššieho sovietu ZSSR — Sovietu zväzu a Sovietu národností — poslan­ci jednomyseľne schválili uznesenie o plnení štátneho plánu hospodárske, ho a spoločenského rozvoja ZSSR na rok 1978, správu o splnení štátneho rozpočtu ZSSR na rok 1977 a prísluš­né uznesenie. Schválili aj výnosy Pre­­židia Najvyššieho sovietu ZSSR z obi dobia od minulého zasadania. Poslanci v diskusii vyslovili plnú podporu uzneseniu zasadania OV, KSSZ, ktoré sa konalo pred zasadaním! Najvyššieho sovietu ZSSR, tézam a zá­verom obsiahnutým v prejave L. Breš­­neva na plenárnom zasadaní. Dnes zasadanie Najvyššieho sovietu ZSSR pokračuje. □ □ □ Od roku 1980 zabezpečia celý prí­rastok výroby elektrickej energie v európskej časti ZSSR jadrové elek­trárne. Oznámil to na zasadaní Naj. (Pokračovanie na 7. str. J Z včerajšieho pobytu Mengistu Haile Marianna v Československu Medzi pracujúcimi Motorletu Hosťa sprevádzal súdruh G. Husák • Návšteva na Staromestskej radni­ci # Rokovanie cs. etióoskych predstaviteľov o spolupráci Praha (ČSTK) — Predseda Dočasnej vojenskej správnej rady a pred­seda Rady ministrov Socialistickej Etiópie podplukovník Mengistu Haile Mariam, ktorý je v ČSSR na oficiálnej priateľskej návšteve, zavítal včera predpoludním spolu s generálnym tajomníkom OV KSČ a prezidentom ČSSR G. Husák o m do n. p. Motorlet, závodu J. Šver. mu v Prahe-Jinoniciach. Vo významnom modernom strojárskou závode očakával hostí člen Predsed níctva OV KSČ a vedúci tajomník .MV KSČ v Prahe A. Kapek, minister vše, obecného strojárstva ČSSR P. Bahy! * zástupcovia obvodných stráníckyct a Štátnych orgánov a podniku .Motor* let. Pionieri V. pražského obvodu odo, vzdali najvyšším predstaviteľom ČSSF a Socialistickej Etiópie kytice červe, ných klinčekov. Po uvítaní podnikovým riaditeľou Motorletu Z. Horčíkom sa hostia odo­brali na prehliadku závodu, k tor j vznikol už r. 1911 a teraz produkuje predovšetkým turbovrtulové leteckí motory. Najskôr sa oboznámili s expozíciót najlepších výrobkov* medzi ktorým: sú i motory pre lietadlá Turbóiét e Albatros. Potom zavítali medzi pracú júcich hlavných výrobní. V montážnej hale a v ďalších od deleniach sa často zastavovali s ro­botníkmi a technikmi, ktorí Ich srdeč­ne pozdravovali. Zapísali sa tu do kro, niky BSP, hovorili š pracujúcimi jed. notlivých cechov. So Záujmom si pre­zreli prácu v meracom laboratóriu le­teckých motorov, v stredisku nume­ricky riadených obrábacích strojov i v oddelení presného liatia. Predstavitelia Motorletu informova­li vzácnych hostí aj o revolučných tradíciách závodu, ktorý bol jedným z centier pražského revolučného ro. botníckeho hnutia v buržoáznej repub­like a v ktorom mala KSČ vždy pevnú a oporu. Na záver návštevy sa G. Husák M. Haile Mariam zapísali do pamätnej knihy závodu. Podnikový riaditeľ Z. Horčík odo­vzdal G. Husákovi Čestné hlásenie, v ktorom ho pracujúci Motorletu v Prahe.Jinoniciách ubezpečili, že sa čestne vyrovnajú s tohtoročnými úlo­hami i ďalších rokov 6. päťročnice. ic PRIVÍTANIE V BROŽÍKOVÉ J SIENI Podplukovník M. Haile Mariam nav­štívil popoludní Staromestskú radnicu v Prahe. Hosťá sprevádzal člen pred­sedníctva a tajomník ÖY KSČ V. Bi-Tak, podpredseda vlády ČSSR J. Ši­mon, zástupca vedúceho oddelenia Ov KSČ Z. Cheben a veľvyslanec ČSSR v Socialistickej Etiópii A. Bernášek. V Brožfkovej sieni privítal M. Haile Mariama a ós. predstaviteľov pražský primátor Z. Zuska. Pripomenul tradič­ne dobré priateľské styky medzi Čes­koslovenskom a Etiópiou a zaželal etiópskym pracujúcim veľa úspechov na ceste k socializmu. M. Haile Mariam podakoval za vrelé prijatie, ocenil podporu Českosloven­ska etiópskemu ľudu v jeho boji za slobodu a pokrok a požiadal primáto­ra, aby tlmočil Pražanom srdečné pozdravy. Po prehliadke Staromestskej radni­ce sa zapísal do pamätnej knihy a prevzal symbolický kľúč od brán * ČS.-ETIÔPSKE ROZHOVORY Podpredseda vlády ČSSR J. Šimon prijal včera v Prahe člena Stáleho vý­boru Dočasnej vojenskej Správnej ra­dy Socialistickej Etiópie G. Wolde Ki­­dana, sprevádzaného dalšími členmi etiópskej delegácie. Obaja predstavi­telia ocenili doterajší úspešný rozvoj vzájomných vzťahov, najmä v ekono­mickej oblasti. Ich rozhovor sa týkal niektorých konkrétnych otázok dlho­dobej hospodárskej spolupráce medzi ČSSR a Socialistickou Etiópiou. V tejto súvislosti posúdili najmä námety na rozšírenie stykov v oblasti poľnohos­podárstva, priemyslu, stavebníctva, obchodu a vědeckotechnického roz­voja. Dohodli, že dalším prerokúvaním týchto otázok sa budú podrobne za­ŕPnVrflčnvanip. na str.l M, Haile Mariam o sprievode G. Husáka počas návštevy v n. p. Motorlet, závod lana Svermu v Prahe ]inoniciach. . Telefoto ČSTK ZASADALO PREDSEDNÍCTVO SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY Pozornosť sociálnym otázkam Bratislava (ČSTK) Predsedníctvo SNR včera prerokovalo na 28, schôdzi, ktoré viedol predseda SNR V. Š a 1 g o v I č, kontrolnú správu e realizácii zásad ďalšieho rozvoja štátnej ochrany, prírody v SSR. nú kontrolnú správu o plnení zásad starostlivosti spoločnosti o starých občanov s osobitným zreteľom na roz­voj sociálnych složieb. Konštatovalo, že starostlivost spoločnosti, ktorá je súčasťou sociálnej, politiky KSČ, sa v súlade s dosiahnutým stupňom eko­nomického rozvoja SSR prehlbuje a skvalitňuje. Významne k tomu prispe. lo aj prerokovanie plnenia úloh so­ciálneho zabezpečenia národnými vý­bormi na 3. schôdzi SNR v apríli 1977. K tejto starostlivosti patrí aj rozšíre. nie okruhu organizácií a profesií, v ktorých sa pracujúcim dôchodcom (Pokračovanie na 2. str;) Konštatovalo, že vďaka starostlivostí straníckych a štátnych orgánov sa do* siahli viaceré pozitívne výsledky v štátnej ochrane prírody na Sloven­sku. Zvýšila sa najmä starostlivosť o chránené územia a o ich kultúrno­­spoločenské využitie. Predsedníctvo v uznesení zdôraznilo potrebu dobu­dovať systém chránených území v SSR, ďalej zlepšovať starostlivosť o príro­du, pričom treba dbať, aby sa pri zá­sahoch do prírodných pomerov ne­uplatňovali úzko odvetvové ani lokál­ne hľadiská na úkor celospoločen­ských potrieb. Predsedníctvo prerokovalo aj súhrn. Na viedenských rokovaniach prehovoril čs. delegát Konkrétne prejavy mierovej politiky Vied e č (Spravodajca ČSTK) — Na včerajšej 188. plenárnej schôdzi účastníkov viedenského rokovania o znížení stavu ozbrojených «fl a vý­zbroje v strednej Európe prehovoril československý delegát E. K e b - 1 ú š e k. Znova potvrdil, že socialistické štáty majú hlboký a úprimný záujem o zachovanie rovnováhy v tejto citlivej oblasti sveta s naj­vyššou koncentráciou vojenských síl a výzbroje a že chcú iGb ďalšie­mu narastaniu zabrániť. to, aby záväzky nezvyšovať číselný stav vojsk mali kolektívny charakter. Toto opatrenie, rovnako ako návrhy Členských štátov Varšavskej zmluvy z 8. júna tohto roku, má prispieť ku kompromisnému riešeniu problému vzájomného zníženia stavu ozbroje­ných síl a výzbroje v strednej Euró­pe na zásade zashovanía bezpečností všetkých strán. Návrhy, ktoré socialistické štáty do­sial predložili vo Viedni, sú konkrét­nym prejavom ich mierovej politiky, smerujúcej k uvoľneniu politického na­pätia a k rozšíreniu tohto procesu i do vojenskej oblastí. V tejto súvis­­{Pokračovanie na 7. str. J Ako informoval novinárov na tlačovej konferencii tlačový tajomník česko­slovenskej delegácie, zaoberal sa veľ­vyslanec Keblúšek návrhom na nezvy­šovanie číselných stavov ozbrojených: síl priamych účastníkov rokovania po obdobie viedenských rozhovorov. Ten­to návrh prvý raz predložili ZSSR, NDR, Poľsko a Československo S. de­cembra 1974. V mene spoluautorov tohto návrhu zmeny predložil čs. delegát na vče­rajšej plenárnej schôdzi nové význam­né doplnky. Socialistické krajiny zo­brali v nich do úvahy stanovisko Zá­padu a vyjadrili ochotu pristúpiť na i nun ninsiLi q jihuski) dohodu ZAlllEM PREHIBIT KONTAKTY Hosťa včera prijal predseda čs. vlády L. ŠTROUGAL Praha (ČSTK) — Predseda vlády ČSSR l. Štrougal prijal včera v Prahe podpredsedu vlády Jamajky a ministra zahraničných vecf, priemyslu, obchodu a turistického ruchu P. J. P a 11 e r s o n a, ktorý prišiel 28. t. m. na oficiálnu návštevu Československa. Predseda federálnej vlády privítal rosťlivosti a zvyšovaní kvalifikácié návštevu podpredsedu vlády Jamajky kádrov pre rozličné odvetvia jamaj­­ako dôležitý krok k rozvoju vzťahov skej ekonomiky. medzi oboma krajinami. Pritom zdô- Počas rozhovoru si t. Štrougal a raznil, že ČSSR sa bude usilovať p, j. Patterson vymenili aj názory na o všestranné rozšírenie a zintenzívne- riešenie najdôležitejších zahranično-nie týchto stykov. Obaja predstavite­lia zhodne vyjadrili záujem o prehĺ­benie politických kontaktov a nazna­čili oblasti, v ktorých by sa mohla v budúcnosti prehlbovať hospodárska a kultúrna spolupráca. Veľké mož­nosti ako uviedol hosť, sa pre čs. priemysel ponúkajú najmä pri indus­trializácii Jamajky, v geologickom prieskume jej nerastného bohatstva, pri zdokonaľovaní zdravotníckej sta-politických otázok. Na prijatí sa zúčastnil minister za­hraničného obchodu ČSSR A. Barčák a radca vyslanec veľvyslanectva Ja­majky v ZSSR A. Thompson. n □ Medzi vládami Československa a Jamajky podpísali včera v Prahe ob­chodnú dohodu ministri A. Barčák a P. J. Patterson. Dohoda utvára pod* mienky na ďalšie rozšírenie a prehĺ­benie vzájomnej obchodnej výmeny tovaru. Predstavitelia oboch vlád sa pri tejto príležitosti znovu vyslovili za rozširovanie obojstrannej hospo­dárskej spolupráce a vyjadrili vzá­jomný záujem o uzavretie dohody o vedeckotechnickej spolupráci. Zasadnúministri obrany štátov Varšavskej zmluvy Praha {ČSTK) — V prvej polovici decembra 1978 sa uskutočni v hlav­nom meste NDR Berlíne riadne zasa­danie Výboru ministrov obrany člen­ských štátov Varšavskej zmluvy. Na zasadaní posúdia otázky bežnej čin­nosti vojenských orgánov Varšavskej zmluvy. Srdečná beseda Praha (ČSTK) — Tajomník ÜV KSČ J. Fojtík prijal včera v Prahe predse. du Výboru pre rozhlas á televíziu PER M. Szczepaňského. Predmetom srdeč­nej besedy boli otázky ďalšieho roz­voja spolupráce televízie a rozhlase oboch bratských krajín.-Na prijatí sa ďalej zúčastnil vedúci oddelenia OV KSČ O. Čmoiik, ústredný riaditeľ Čs. rozhlasu J. Riško a ústredný riaditeľ čs. televízie J. Zelenka. Prítomný bol aj veľvyslanec PĽR v ČSSR J. Mitrega. DELEGÁCIA FEDERÁLNEHO ZHROMAŽDENIA ČSSR V JAPONSKU Využiť rezervy Přinos pre rozvoj vzťahov Tokio (Osobitný spravodajca ČSTK) —- Delegácia FZ ČSSR, ktorá je na oficiálnej návšteve v jap onsku, rokovala včera v Tokiu so sku­pinou poslancov Snemovne reprezentantov japonského parlamentu. KZe­­dúci čs. delegácie, člen Predsedn íctva OV KSČ a predseda FZ A. I n­­dra e podpredseda snemovne Š. Mi ja k e počas rozhovorov zdô­raznili opravdivý záujem obidvoch krajín o mnohostranný rozvoj čes­­koslovensko-japonských stykov e ocenili najmä živé vzťahy medzi par­lamentmi obidvoch krajín. Potom sa čs. poslanci zišli so skupi­nou japonsko-československého pria­teľstva v japonskom parlamente. Sku­pinu založili vo februári 1973 a v sú­časnosti združuje 59 poslancov roz­ličných japonských politických strán. Počas veľmi srdečného stretnutia Ä. Indra odovzdal predsedovi skupi­ny, poslancovi vládnej' liberálnode­mokratickej strany Xi Vsintanimu zla­tú medailu čs. spoločnosti pre medzi­národné styky. Poďakoval sa súčasne skupine priateľstva za jej záslužnú prácu v prospech Československa. A. Indra stretol sa včera v Tokiu s japonským ministrom zahraničných vecí S, Sonodom. Japonský politik v rozhovore vyso­ko ocenil výsledky svojej nedávnej návštevy v ČSSR a zdôraznil, že pre ďalší pozitívny vývoj vzťahov medzi oboma krajinami má velký význam i terajší pobyt čs. parlamentnej dele­gácie v Japonsku. A. Indra a S. Sonoda si vymenili názory na aktuálne problémy medzi­národnej situácie a konštatovali, že Československo a Japonsko majú zhodné názory a stanoviská v klúčo- I Pokračovanie na 7. str.) Kladno (ČSTK) — V Kultúrnom do­me ROH SONP v Kladne bola včera politicko-ekonomická konferencia VHJ Strojových a traktorových staníc a Opravovní poľnohospodárskych stro­jov. Na rokovaní sa zúčastnil kandi­dát Predsedníctva a tajomník OV KSČ M. Jakeš, Generálny riaditeľ VHJ STS a OPS J. Gono oboznámil do 288 zá­stupcov 89 podnikov STS a OPS z ČSR s hospodárskymi výsledkami za tento rok. V diskusii sa súdruh Jakeš poďa­koval pracujúcim VHJ za ich prácu pri rozvoji poľnohospodárskej výroby a významný podiel na dobrých výsled­koch tohto roku. Zdôraznil, že hlavnou úlohou STS a OPS je zabezpečiť pre­vádzkyschopnosť a efektívne využitie poľnohospodárskej techniky, najmä však ťažkých mechanizmov. STS a OPS sa musia viac ako doteraz orien­tovať na pomoc pri zvyšovaní kvali­a fikácie a odbornosti mechanizátoróv opravárov v poľnohospodárskych podnikoch. Súdruh Jakeš hovoril a) o vzrastajúcom význame kooperácie v poľnohospodárstve, kde sú ešte re­zervy pri využívaní ťažkých mecha­nizmov a údržbe techniky. Premyslená starostlivosť o potreby budovateľov celulózky v Ružomberku IMPROVIZÁCIA IE VYLODENÁ Stavať sa už začalo — istota je potrebná vo všetkom # Žiadne provizóriá, ale sta­bilné byty, ubytovne a robotnícky botel pre 2000 budovateľov # Na bezchybné zá­sobovanie potravinami sa musi pamätať • Aj zo Žiliny a Šumperka sa očakáva pomoc Ružomberok (Od nášho redaktora) —Prvú stavbu veľkého a mo­derného celulózovo-papierenského kombinátu v Ružomberku — celu­lózku s investičným nákladom vyše 4,1 mld korún má budovať okolo dvetisíc pracovníkov; väčšina z nich príde zo zahraničia. Väčšina bu­de na mieste už v januári 1988, dokedy je žiadúce vyriešiť i to najzá­kladnejšie pre každého z nich: ubytovanie a stravovanie. Ľahká úloha to veru nebude, pretože investor podniku Severoslovenské ce­lulózky a papierne Ružomberok má dnes k dispozícii iba 80 internátnych a 217 zmluvne prenajatých ubytova­cích miest v okolí mesta. Už v januári 1979 tieto kapacity stačiť’nebudú, ko­nať preto treba ihneď. To preto, lebo istota je potrebná vo všetkom. ■ REALIZÁCIA DOHÔD JE ROZHODUJÚCA Investorovi bolo Už skôr jasné, že úspešnosť rozsiahlej výstavby (celu­lózka sa má spustiť do skúšobnej pre­vádzky už v júni 1981, nevýrobné ob­jekty sa majú dokončiť záverom roka 1982 J zaručí —. popri plynulosti do­dávok — včasné a vyhovujúce ubyto­vanie, stravovanie, zdravotná i ďalšia starostlivosť o každého budovateľa. I túto úlohu, ktorá neznesie žiadnu improvizáciu, dostal na starosť vý­stavbový závod investora, v ktorom už teraz, pod vedením riaditeľa Ing. Ró­berta Lipu pôsobí okolo sto skúse­ných pracovníkov. Ukazuje sa a potešuje, že súdruho­via idú na vec premyslene. Každú úlo­hu už rozpracovali do podrobností, O všetkom májú jasný prehľad a s do­dávateľmi, ako aj s príslušnými, or­gánmi riešia potreby stavby s dosta­točným predstihom. Bez konfliktov sa to nedeje; už teraz je jasné, že roz­hodujúcu úlohu zohrá dôsledná reali­zácia každej zmluvy, každej písom­nej či inej dohody alebo opatrenia. ■ UBYTOVANIE NA ÚROVNI Podľa rozhodnutia Federálneho mi* nisterstva pre technický a investičný rozvoj investor sa musel vzdať pô­vodnej myšlienky — stavať provizór­ne ubytovacie kapacity pre budova­teľov kombinátu. Prikročilo sa k vý­stavbe bytov (neskôr ich prevezme by­tový podnik), ďalej typizovaných montovaných ubytovní a veľmi rýchlo má vyrásť aj robotnícka ubytovňa ho­telového typu. Každý bude bývat na úrovni, každý si v ubytovni dostatoč­ne odpočinie a získa nové sily do práce. Podniku Pozemné stavby Banská Bystrica pripadla „rýchliková“ úloha: (Pokračovanie na 2. str.J,

Next