Pravda, júl 1979 (LX/153-178)

1979-07-02 / No. 153

S ma na prahu jubilejnej 30. žatvy v podmienkach stále sa rozví­jajúcich socialistických výrobných vzťahov. Jej príprava a sa­motný zber úrody obilia je v nastávajúcich dňoch jednou z naj­významnejších poiiticko-hospodárskych úloh, lebo je ďalším krokom k realizácii obiíninárskeho programu šiestej päťročnice, vyplývajúceho z uznesení XV. zjazdu KSČ. Preto vysoko oceňujeme iniciatívu a húžev­natosť poľnohospodárov, ktorí v snahe čo najviac eliminovať nepriaznivé vplyvy počasia uskutočnili mnohé agrotechnické opatrenia na zlepšenie porastov hustosiatych obilnín a aj v súčasnosti utvárajú optimálne pod­mienky, aby včas a kvalitne nielen zobrali, ale aj uskladnili celú úrodu, vrátane slamy, uskutočnili podmietku o v potrebnom rozsahu zasiali strnisková miešanky. Tohto roku v SSR treba zožať vyše 715 000 hektárov obilnín. A keďže ich porasty nesľubujú najhojnejšiu úrodu, treba sa prichystať na žatvu dôkladne, predovšetkým s cieľom znížiť straty na minimum a racionálne hospodáriť doslova s každým kilogramom obilia. Táto nevyhnutnosť sa musí stať ústrednou myšlienkou politickoorganizačných opatrení na úspešné zvládnutie povinností tohtoročnej žatvy vo všetkých krajoch, okresoch, podnikoch a pracovných skupinách. Prirodzene, takýto postup musia presadzovať do života predovšetkým základné organizácie KSS a všetci členovia strany. Vzhľadom na ustavične sa meniace podmien­ky, najmä vplyvom počasia, ale aj niektorých iných príčin, treba plány sústavne upravovať, aby boli ozajstným nástrojom riadiacej a organi­zátorskej práce pre úspešné zvládnutie náročných úloh. Zároveň treba zabezpečiť, aby žatevné plány dôkladne poznali nielen vedúci, ale všetci pracovníci, ktorí sa budú na ich plnení bezprostredne zúčastňovať. Vychádzajúc z uznesení 13. zasadnutia ŮV KSČ a naň nadväzujúceho rokovania Ov KSS treba náročné úlohy žatvy zabezpečovať komplexne s vyššími nárokmi na kvalitu a efektívnosť všetkej práce. Tieto požia­davky spĺňa rýchly zber obilia s minimálnymi stratami, rýchly zber slamy, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou objemových krmovín, včasná podmietka ako jeden z rozhodujúcich agrotechnických zásahov proti burine a neodkladná sejba strniskových miešaniek v rozsahu nie podľa „rozpísaného plánu", ale podľa potrieb krmovinovej základne. Pritom súbežne so žatvou treba náležíte plniť aj ostatné úlohy - zber obje­mových krmovín, kultiváciu okopanín, plne využívať závlahy a celý rad ďalších povinností v rastlinnej, ale aj v živočíšnej výrobe. V živočíšnej výrobe treba sústrediť pozornosť predovšetkým na rovnomerné plnenie plánu štátneho nákupu živočíšnych produktov a efektívne využívanie krmív, najmä jadra. Ani jednu z týchto úloh nemožno podceňovať, alebo jednu na úkor druhej preferovať. Zlé prezimovanie ozimfn si vyžiadalo dotvárať niektoré porasty pše­nice prísevom jarín a májové horúčavy zasa na niektorých miestach za­príčinili predčasné C DIII flŕUVUI drULULNYMI hhb SILAMI JÁN JANÍK, člen Predsedníctva a tajomník ÚV KSS zvýšenú starostli­vosť zabezpečova­niu dostatku kva­litného obilia pre uspokojovanie po­trieb miynsko-pe­­kárenského prie­myslu a takisto výrobe dostatočné­ho množstva sla­dovnického jačme­ňa. Žiada sa ešte pred zberom vybrať parcely, z ktorých budeme zberať najkvalitnejšie obilie, osobitne ho ošetriť a skladovať, aby ho bolo dosť na kvalitný chlieb i ďalšie výrobky miynsko-pekárenského priemyslu a v želateľnom rozsahu sa splnila aj plánovaná výroba sladovnického jačmeňa. Ešte väčšiu starostlivosť vyžadujú osivá, lebo v nich je biologický základ budúcej úrody. Preto pracovníci vedeckovýrobného združenia Siovosiva spolu s poľnohospodármi musia zabezpečiť vskutku optimálne podmienky zberu obilia zo všetkých semenárskych honov a ďalším ošet­rením znásobovať jeho biologickú hodnotu. Rozhodujúcim činiteľom tohtoročného zberu obilnín sa musí stať ma­ximálne nasadenie žatevnej techniky a jej efektívne využívanie. Žiaľ, aj tohto roku sa znova opakujú niektoré nedostatky v príprave strojov. Je všeobecný nedostatok náhradných súčiastok, čo sa nepriaznivo odráža najmä v neuspokojujúcich opravách kombajnov. V snahe odstrániť tieto disproporcie sme požiadali o pomoc príslušné organizácie ministerstva všeobecného strojárstva, ministerstva ťažkého strojárstva, ako aj pod­niky poľnohospodárskych služieb, aby uskutočnili opatrenia, ktoré by prispeli k urýchleniu opráv žatevných mechanizmov. Je na škodu veci, že na našu požiadavku doteraz neodpovedali. Treba však, aby urýchlene urobili všetko pre zmiernenie tohto pretrvávajúceho neduhu, ako ich k tomu zaväzujú uznesenia 13. zasadnutia Ov KSČ. Taktiež očakávame, že VHJ STS a Opravovní poľnohospodárskych strojov, ako aj poľno­hospodárske podniky vyvinú väčšie úsilie pri renovácii náhradných sú­čiastok a urýchlení opráv strojov. Tohto roku má no Slovensku žať $163 kombajnov. V rámci kooperácie príde z ČSR vyše 1300 týchto mechanizmov. Pri premyslenej kooperácii medzi krajmi, okresmi a podnikmi a maximálne efektívnom využívaní techniky by žatva mala mať rýchly priebeh a straty možno znížiť na minimum. Skúsenosti ukazujú, že žatvu treba organizovať komplexným, prúdo­vým spôsobom, t. j. od zberu zrna a slamy až po podmietku a osev strniskových miešaniek. Slovom, zabezpečiť plynulý chod všetkých pra­covných operácií. Pravda, prúdový zber predpokladá plne využívať oj pozberové linky, sušiarne o v nákupných organizáciách zabezpečiť takú organizáciu práce, ktorá zníži prestoje pri preberaní obilia na minimum. Komplexnosť, kvalita a efektívnosť prípravy a samotnej žatvy vyžadujú aj nový prístup k rozvoju pracovnej iniciativy a socialistickej súťaže. Okrem hmotných stimulov treba na ich podporu náležité využiť aj mo­rálne ocenenie. Je predsa logické, že o kvalitu chlebového obilia, sla­dovnického jačmeňa alebo osív, rovnako ako o kvalitu krmív sa poľno­hospodárske závody usilujú od začiatku až do konca žatvy, že bez zberu slamy, uskutočnenia podmietky a sejby strniskových miešaniek je žatva neúplná. Preto rozhodujúcim kritériom jej hodnotenia nemôže byt splne­nie plánu nákupu obilia do štátnych fondov. Akékoľvek hlásenia ob­chádzajúce komplexnosť a kvalitu žatevných prác nemôžu objektívne hodnotiť úsilie účastníkov žatvy a často vedú k jednostranným a myl­ným záverom. Vychádzajúc z tohto poznatku treba politickoorganizátor­­skú prácu straníckych organizácií sústrediť predovšetkým na komplexné a kvalitné uskutočnenie žatevných prác - podľa toho hodnotit vedúcich hospodárskych pracovníkov i jednotlivé poľnohospodárske podniky. Mimoriadne dôležitou úlohou žatvy je všestranná starostlivosť o člo­veka. Práca s ľuďmi, ktorí obsluhujú zberovú techniku, zabezpečujú ná­sledné operácie s obilím a ďalšie práce, vyžaduje vskutku mimoriadnu pozornosť. V tomto smere, ako aj pri rozvíjaní socialistickej súťaže, kto­rá sa tohto roku nesie v znamení 30. výročia socializácie poľnohospo­dárstva a 35. výročia SNP, by významne mali prispieť spoločenské or­ganizácie Národného frontu - ROH, Zväz družstevných roľníkov, Slo­venský zväz žien a Socialistický zväz mládeže. Všestrannú starostlivosť o pracujúcich počas žatvy musia venovať ná­rodné výbory a obchodné organizácie. Ich povinnosťou je zabezpečovať plynulé zásobovanie dediny, skvalitňovať úroveň spoločného stravova­nia a služieb, zabezpečovať opateru detí v materských školách a det­ských jasliach. Slovom, utvárať optimálne podmienky na včasné a kva­litné uskutočnenie žatevných prác. Zárukou zvládnutia týchto náročných úloh musia byt stranícke or­ganizácie v poľnohospodárskych podnikoch a všetci komunisti. Vo svojej politickej a organizátorskej činnosti by mali oveľa náročnejšie qko v uplynulých rokoch venovať pozornosť koordinácii úloh, plneniu žatev­ných plánov a ich kontrole, pravidelne hodnotiť priebeh prác a opera­tívne odstraňovať prípadné nedostatky. Skúsenosti z minulých rokov ukazujú, že v tomto smere zohrávajú dôležitú úlohu dočasné stranícke skupiny, ktorým treba v tohtoročnej žatve venovať náležitú pozornosť. Denne sa s nimi radiť a zovšeobecňovať ich poznatky. Všetky úlohy, ktoré vyplynú z tohtoročnej žatvy, a ich plnenie treba náležité popu­larizovať i v agitačnej a propagačnej práci, zhodnocovať statočnú prácu a pomáhať odstraňovať prípadné nedostatky. Na poliach dozrievajú klasy tohtoročnej úrody obilia, čaká nás zod­povedná, náročná, ale aj radostná práca. Pristúpme k nej v duchu 13. zasadnutia Ov KSČ - včasným plnením povinností sa pousilujme čo najviac eliminovať dôsledky nepriaznivého počasia, aby sme zobrali z polí všetko, čo sa urodilo; v tom je najspoľahlivejší fundament uspo­kojivého zásobovania trhu dostatkom kvalitných potravín a ďalšieho rozvoja socialistického poľnohospodárstva. BRIGÁDY SOCIALISTICKEJ PRACE SA VENUJÚ NAJMLADŠEJ GENERÁCII Usmerňujú záujem, spĺňajú túžby deň Pribúdajd nové formy spolupráce • Pozornosť pionierskym skupinám • Technické krúžky — liaheň budúcich remeselníkov Bratislava (Od našich redaktorov) — Príkladom vzorná j starost­livosti o patronátne školy, pionierske skupiny nachádzanie všade mno­ho. Najmä teraz, v Medzinárodnom roku dieťaťa, viac ako kedykoľ­vek predtým závody, podniky, ale najmä brigády socialistickej práce v nich ešte intenzívnejšie spolupracujú so školami, družinami mlá­deže, s detskými domovmi. Svoju činnosť zameriavajú nielen na bri­gádnickú a materiálnu pomoc, ale pozornosť upriamujú aj na záuj­­tnovo-výchovnú prácu s mladoň generáciou. Pracujúci bardejovského ÍASU-u majú patronát nad II. ZDŠ v Bardejove. Je len samozrejmé, že pravidelne udr­žiavajú kontakt s vedením školy, sú aktívni v Združení rodičov a priate­ľov školy. Desiatky brigádnických hodín odpracovali už na úpravách okolia školy, ale aj v závodných predškolských zariadeniach. Zväzáci podniku kladú dôraz pre­dovšetkým na bezprostredné stretnu­tia členov mládežníckych brigád so­cialistickej práce s pioniermi. Z kaž­dej ich brigády sú po dvaja — traja inštruktormi pionierskych oddielov. Pod patronát si zobrali aj technické krúžky v škole. Deti si obľúbili najmä modelársky krúžok, v ktorom môžu uplatňovať fantáziu, zručnosť a záro­veň v ňom vnikajú do tajov možno svojho budúceho remesla, remesla svojich učiteľov — »modelovania obu­vi. Ale aj rybársky či elektrotechnic­ký krúžok má veľa svojich stálych členov. # AJ VÝLET, AJ BESEDA V útvaroch riadenia komárňanských lodeníc udržiava kontakt so škola­mi každá spoločenská organizácia a brigáda socialistickej práce. Najini­­ciatívnejší sú pätnásti zväzáci, kto­rých vedie M. Hatina. Už piaty škol­ský rok obohacujú činnosť Pionier­skej skupiny Júliusa Fučíka pri ZDŠ na Komenského ulici. Zhotovili im učebné pomôcky, pomohli ^»riadiť dve špeciálne učebne a stali sa spo­­luorganizátormi všetkých podujatí v škole. Pionierov často pozývajú do podni­ku, ukážu im dielne, pracoviská a rozprávajú im o práci staviteľov lodí. Zväzáci sú náruživí turisti, nuž ne­čudo, že do turistiky zasväcujú a] svojich zverencov. V zime s nimi chodili na ľadovú plochu za mesto, . od jari do jesene prechodia sa turis­tickými chodníčkami v lesoch. Na tá­boriskách sa zakaždým rozblčí aj ohník a pri opekaní slaniny, ktorá nesmie nikdy chýbať, sa beseduje. Chlapcov a dievčatá najviac zaujíma minulosť i súčasnosť Komárna. Je to takmer nevyčerpateľná téma. Posled­ným podujatím, ktoré pred prázdni­nami usporiadali lodiari pre deti, bo­la súťaž v kreslení. Aj tri brigády z Tatra nábytku v Martine — E. Súkeníkovej, J. Rohá­čika, V. Lubomírskej sú príkladom v starostlivosti o deti. Udávajú spo­lupráci so ZDŠ na Gorkého uli­ci cieľavedomosť. Pravidelne chodia s deťmi do prírody, putujú po parti­zánskych chodnikoch, trávia voľné chvíle v zaujímavých besedách. Čas­tými hosťami medzi žiakmi sú prí­slušníci Ľudových milícií J. Roháčik, Š. Holečka, O. Otruba. Brigáda E. Sú­keníkovej má patronát aj nad Det­ským domovom v Necpaloch. Nedáv­no ušili pre tamojšie deti hračky. Na návštevy prinášajú aj zvyšky látok, ktoré potom spolu s deťmi pozošíva­jú na ozdobné vankúše. Žiaci zo školy na Gorkého ulici, najmä ti starší, dôverne poznajú fab­riku svojich patrónov. Prichádzajú sem často na exkurzie, pobudnú v dielňach a mnohí z nich sa po skon­čeni školy vracajú do závodu už ako učni., • PLNIA SVOJE PREDSAVZATIA Jedným z príkladných kolektívov breznianskych Mostární — 42-členná BSP zo stavebnej údržby už pri zrode pred sedemnástimi rokmi pri­jala predsavzatie: Všestranne pomá­hať deťom z Detského domova na uli­ci Československej armády. — Vo forme patronátu, — hovorí vedúci BSP T. Podkonický, — sme už po­­opravovali kadečo, ale aj brigádnic­ky vyrobili. Nábytok, hračky, športo­vé potreby, regály ba aj omietku sme na budove zrenovovali. Brigáda do domova chodí pravidel­­ne a nikdy nepríde z prázdnymi ru­kami. V lete berú deti na výlety. Ko­lektív prispieva aj na tematické zá­jazdy, na ktoré deti chodievajú po republike. A deti? Tie na ne nezabúdajú. Veľ­kých priateľov vždy prídu pozrieť aj na pracovisko a k sviatku uvijú ky­ticu spevných pozdravov. (Pokračovanie na 2. str.) Počasie uplynulých víkendových dní umožnilo aj družstevníkom zo Soblahová v Trenčianskom okrese zber objemových krmovín. Prvú kosbu viacročných krmovín na or­nej pôde zo 130 ha budú mat o pár dní pod strechou. Tohtoročné úro­dy sú slabšie ako po iné roky — na jednom hektári okolo 250 met­rických centov v. zelenom stave. Soblahovčanja sa venujú v týchto dňoch aj kosbe horských lúk. Z celkovej vymery 203 ha pokosili už 120 ha. Aj keď vplyvom sucha sa im urodilo na hektári v priemere iba 15 metrických centov sena, s jeho kvalitou sú spokojní. Pri ko­sení horských lúk majú výdatného pomocníka — pred časom si svoj­pomocne upravili jeden ZETOR 3011, ktorý nazývajú „kačica“. Mô­že kosiť na svahoch so 40-stupňo­­vým sklonom. Pri kosení horskej lúky Oklačky na dolnej snímke vi­díme traktoristu Štefana Gajdošíka so svojou „kačicou“. Na snímke vpravo sme zastihli v sobotu na lú­kach pod Ostrým vrchom traktoris­tov Štefana Betáka, Jaroslava Ju­­rigu, strediskovú agronómku Jitku Vedrődyovú a hlavného agronóma Antona Bulku pri hodrtotení poras­tu. Snímky Pravda — Pavel Melu'š Predstavitelia Najvyššieho sovietu ZSSR odcestovali z ČSSR ROZLÚČKA NA LETISKU Praha (ČSTK) — Delegácia Najvyššieho sovietu ZSSR, vedené kan­didátom Politického byra ÚV KSSZ a prvým podpredsedom Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR V. Kuznecovom, skončila v sobotu oficiálnu priateľskú návštevu Československa, ktorá sa uskutočnila na pozvanie člena Predsedníctva ÚV KSÚ a predsedu FZ ČSSR A. I n­­d r u, a odletela z Prahy späť do vlasti. V 'delegácii ďalej boli poslanci So­vietu zväzu a Sovietu národností: N. Kiričenko, C. Soktojev, V. Volkov, O. Jonkuová, V. Krjukov a A. Ferensas. Na- ruzyňské letisko sa prišli so sovietskymi poslancami rozlúčiť: člen Predsedníctva ŰV KSČ a predseda FZ ČSSR A. Indra, tajomník ÚV KSČ j. Poledník, podpredseda vlády ČSSR J. Zahradník, podpredsedovia FZ ČSSR — prvý podpredseda J. Marko, predsedá' Snemovne ľudu 1 V. David, predseda Snemovne národov D. Ha­nes a další poprední predstavitelia nášho najvyššieho zákonodarného zboru. So vzácnymi hosťami sa dalej roz­lúčili: minister zahraničných vecí ČSSR B. Chňoupek, predseda ČNR E, Erban a ďalšie osobnosti nášho poli* ťického a verejného života. Prítomný bol aj veľvyslanec ZSSR v ČSSR V. Mackevič s členmi veľvy­slanectva, starší predstaviteľ hlavné­ho veliteľa Spojených ozbrojenýcli síl členských štátov Varšavskej zmlu­vy pri ČSĽA generálplukovník D. Li­­tovcev, veliteľ Strednej skupiny so­vietskych vojsk v ČSSR generálplu-i kovník D. Jazov a další sovietski ge-s neráli a dôstojníci. Záber z rozlúčky na ruzynskom letisku. Na snímke ČSTK spra­va súdruhovia A. Indra, V. Kuz­necov, J. Poledník. FESTIVAL PRIATEĽSTVA ČESKOSLOVENSKU A SOVIETSKU MLÁDEŽE Mier, solidarita, internacionalizmus Predpoludním komsomolci navštívili pamätné miesta v hlavnom meste Prahe • Ma­nifestácia proti vojne, za mier a priateľstvo v Lidiciach Praha (ČSTK) — „Mier, solidarita, internacionalizmus“ znelo heslo siedmeho dňa Festivalu priateľstva československej a sovietskej mlá­deže. t.ito heslo určilo včerajší program HD0 komsomolcov, zástupcov SZM zo všetkých krajov Československej republiky i hostiteľov, praž­ských zväzákov. Predpoludním komsomolci so svojimi zväzáckymi sprievodcami navštívili pamätné miesta v hlavnom meste, spojené s revolučnými tradíciami náš­ho národa. Prezreli si aj stavbu čes­­koslovensko-sovietskej spolupráce, pražské métro a moderné sídliskové celky. Politická časť delegácie Kom­somolu sa s veľkým záujmom obozná­mila so stálou expozíciou v múzeu Klementa Gottwalda. Popoludní sa účastníci festivalu zú­častnili na pietnom akte a manifestá­cii proti vojne v Lidiciach. Za zvukov Pochodu padlých revo­lucionárov položili spoločný veniec festivalových delegácií predseda ÜV SZM M. Dočkal, vedúci komsomol­skej delegácie, tajomník OV VLKZM V. Gusejnov a čestní hostia festivalu hrdina ZSSR generálporučík N. Do­min, hrdinka socialistickej práce M. Vinogradovová, dvojnásobný hrdina ZSSR a hrdina ČSSR letec kozmonaut A. Gubarev, hrdina socialistickej prá­ce Ž. Demjejev a hrdina ČSSR a ZSSR letec kozmonaut major V. Remek. Položením dvanástich vencov čer­vených ruži uctili pamiatku lidic­kých obetí fašistickej zvole aj zá­stupcovia SZM zo všetkých krajov ČSSR a komsomolci z ich družobných oblastí. Manifestácia proti vojne, ktorá sa v areáli lidického pamätníka konala po skončeni píetného aktu, sa začala štátnymi hymnami ČSSR a ZSSR. Vy­stúpil na nej podpredseda ŰV SZM a predseda českého Ov SZM J. Jene­­rél. Vo svojom prejave zdôraznil, že už takmer 35 rokov sa českosloven-ská í sovietska mládež v mieri venu­je svojej príprave na život, prácu, budovanie enr-ali^mu, Miqr však nie je dosial zaoezpečený vo všetkých krajinách sveta a denne treba oň viesť uvedomelý zápas. V tomto boji zohráva dôležitú úlohu solidarita po­krokovej mládeže celého sveta, kto­rá dôsledne podporuje mierovú poli­tiku socialistických krajín na čele so Sovietskym zväzom. V mene komsomolskej delegácie hovoril na manifestácií zámočník ry­­sovač automobilového závodu lenin­ského Komsomolu, poslanec Najvyš­šieho sovietu RSFSR N. Sudarikov. Uviedol okrem iného, že mladých so­vietskych ľudí nemôžu nechať ľa­hostajnými súčasné zločiny imperia­lizmu na Blízkom východe, v Afrike, Ázii i Latinskej Amerike, prenasle­dovanie pokrokovej mládeže v kapi­talistických štátoch a pokusy navrá­tiť svet do obdobia studenej vojny. Súdruh N. Sudarikov taktiež spome­nul, že pred vyše 30 rokmi, v roku 1947 prišlo do Lidíc do 5000 delegá­tov I. svetového festivalu mládeže a studentstva z 55 krajín. Slávnostne vtedy vyhlásili: „Prisaháme na tomto festivale, že budeme verní veci mie­ru, že neoslabíme svoje úsilie, kým nedosiahneme pevný a spravodlivý demokratický mier.“ K tejto prísahe sa pripájajú dnes i účastníci Festi­valu priateľstva československej a sovietskej mládeže. Účastníkov festivalu -potom v mene lidických žien a občanov pozdravila súdružka M. Jarošová a čestný host festivalu hrdina Sovietskeho zväzu generálporučík N. Domín, priamy účastník oslobodzovania Českosloven­ska Sovietskou armádou. Zdôraznil, že úspechy svetového socializmu, veľké víťazstvo revolučných a národnooslo­bodzovacích síl, mohutné hnutie bo­jovníkov za pevný mier sú najlepším dôkazom toho, že krv padlých v boji proti fašizmu nebola preliata zbytočne. Manifestáciu v Lidiciach zakončili Internacionálou. Prezident ČSSR blahoželal Praha (ČSTK) — Prezident ČSSR G. Husák poslal blahoprajný telegram prezidentovi Rwandskej republiky ge­nerálmajorovi j. Habyalimanovi pri príležitosti štátneho sviatku jeho krajiny. ■ ■ Prezident Československej socialis­tickej republiky Gustáv Husák poslal blahoprajný telegram prezidentovi Burundskej republiky plukovníkovi J. B. Bagazovi pri priiežitosti štátne­ho sviatku jeho krajiny. ■ ■ Prezident Československej socialis­tickej republiky G. Husák poslal bla­hoprajný telegram generálnemu gu­vernérovi Kanady E. R. Schreyerovi pri príležitosti štátneho sviatku jeho krajiny. m m Prezident Československej socialis­tickej republiky G. Husák poslal bla­hoprajný telegram prezidentovi Gréc­kej republiky K. Tsatsosovi pri príle­žitosti jeho 80. narodenín. Komunisti Švédska na východnom Slovensku Košice (ČSTK) — Delegácia Ro­botníckej strany komunistov Švédska, ktorá je na pozvanie ÚV KSČ na ofi­ciálnej návšteve Československa, obo­znamovala sa v druhý deň pobytu vo Východoslovenskom kraji s Prešov­ským okresom. Cestou z Košíc do Prešova sa delegácia na čele s pred­sedom Robotníckej strany komunis­tov Švédska R. Hagelom zastavila v JRD v Lemešanoch a zaujímala sa o jeho hospodárstvo a pracovné i životné podmienky členov družstva. V Prešove priblížili členom delegácie slávnu históriu Slovenskej republiky rád, ktorej BO. výročie vyhlásenia sme nedávno oslávili. V nedeľu sa delegácia oboznámila s Vysokými Tatrami ako najvyhľadá­vanejšou oblasťou domácej i zahra­ničnej turistiky, rekreácie a zimných športov. Vo večerných hodinách od­letela z Popradu späť do Prahy. Spojenie na orbite Moskva (ČSTK) — V sobotu o 14. hod. 18. min. moskovského času sa automatická nákladná loď Progress 7 spojila s orbitálnym komplexom Sa­lut 6 — Sojuz 34. Loď Progress 7 do­pravila na obežnú dráhu palivo pre stanicu Saľut B, zariadenie a materiá­ly, ktoré umožňujú pobyt osádky, ve­decký výskum a experimenty, a poštu. Podľa telemetrických údajov a hlásení osádky pracujú palubné systémy kom­plexu Saľut 8 — Sojuz 34 — Progress 7 normálne. Náš redaktor s mladými koscami v JRD O leštia Už po štvrtý raz tohto roku si v piatok popoludní sadla do kúta malej krčmičky v kysuc­kej osade Potôčky skupina zväzákov. Nie kvôli pivu. To teda nie! Z núdze! Pretože na takéto stretnutia nemajú striešku nad hlavou. No to nie je podstatné. Predseda Dedinskej organi­zácie S-ZM v Potôčkoch f. Pa­lica, rázny mladý muž, začal priamo a bez okolkov: „P. Per­­ďoch napíše plagát a každý člen výboru teraz obíde prí­slušný plac a oznámi svojim členom naše heslo: jutro ida­­mo košič! Presne tak, ako sme sa dohodli na členskej schô­dzi, kde sme prijali záväzok na počest 35. výročia SNP, že nášmu JRD ZČSSP v Olešne\ pokosíme desat hektárov lúk. Rude toho, pravdaže, viac, tak ako sme to dokázali už tri ro­ky za sebou, ale zatiaľ ne­­?hváľme deň pred večerom Va konci bič predsa plieska!“ „Zraz bude o piatej pred na­­im pútačom!“ Z dvadsaťšesťčlennej orga­nizácie prišlo štrnásť chlap­cov a dve dievčatá. Tí ostatní t vsak nezostali doma preto, že c sa im nechcelo, no v sobotu I boli v Potôčikoch svadby a mu- i seli ist družičkovat a družbo- i vat. A keď s kosami na pleciach i a s humorom na ústach začali t kráčat k svahu poniže osady, -pridal sa k nim aj predseda ' MNV v Olešnej M. Vrbinár, do­fkonca aj ich aktivista z DO SS sedemdesiatjedenročný J. lažek, člen KSČ od roku 1928. Práve začali kohúti kikirí­­kat rannú znelku, keď sa ako na povel rozohnalo šestnásť párov rúk a vyleštené ostria kôs zaťali do vysokej a hustej trávy. Za radom koscov začali pribúdať riadky, rovné a vy­rovnané ako vojaci na dejilír­­ke. Občas ktosi zastal, aby osielkou obritvil kosu, občas ■ si- ktosi opakom dlane zotrel ■ ■z čela pot, ale nik si z nich tešiel sadnúť a ponúknuť telu jddych. To by bola predsa tanba, to by bolo smiechu a tosmeškov! Dokonca ani štar­ty J. Blažek nepostál. Kosil taroono s mladými... Dobre ta držal aj šestnásťročný učeň — žiak učilišfa Pozemných stavieb v Žiline J. Kubiš ml., ktorý narábal kosou tak for­­‘tieľne ako skúsený majster­­kosec. Predseda JRD Ing. M. Gažäk o zväzákoch z Potôčkov hovo­rí iba uznanlivo: „Nášmu družstvu preukazujú neoceni­teľnú pomoc. Z 1270 hektárov lúk a pasienkov chceme poko­siť vyše polovice. Terén v na­šom chotári, rozprestierajú­com sa vo vrchárskych ob­ciach Olešná, Klokočov a Kor­­ňa, je veľmi členitý, pre zbe­­raciu techniku málo prístup­ný. A tak každý pár rúk s dob­rou kosou je pre družstvo ako soľ do chlebového cesta. Dnes v sobotu prišli pomoct aj ostatné spoločenské organizá­cie. V Klokočové ženy obraca­jú seno a v Korni zas požiar­nici a členovia telovýchovnej jednoty kosia. Slnká už dávno osušilo ro­ su a pripekalo na nevydrža­nie. No mladí z Potôčkov sa ešte rozháňali kosami. „Ešte zopár riadkov a aj my už skončíme. Go sme si pred­savzali, to predsa musíme z ho­lit!" Konečne odložili kosy, po­sadali si dohromady, zahryzli chlebíka, otvorili mäsové kon­zervy a sústo zapíjali dúškami piva, chladeného v potoku. J. Palica ešte červený od pá­ľavy a mokrý od znoja vraví: „Do dnešného dňa sme už sko­sili 7 hektárov. Družstvu chce­me ist pomôcť ešte desai ráz. O týždeň, ak bude pekne, pôj­deme kosiť do vrchov U Cvinč­­kov, kde chceme stráviť celý deň. Predpoludním budeme ko­siť, potom si uvaríme guláš, zahráme si futbal a pri vatre si za sprievodu našich muzi­kantov zaspievame aj našu už tri roky starú zelenú hymnu: A tá naša družstevníčka, nemá slamy do slamníčka ... Pôjde­me všetci, aj naše dievčatá, čo dnes roztriasali seno — V. Go­­díšová a B. Kubišová. A ktorí sú najaktívnejší? Príkladne si počínajú komunisti P. Per­­ďoch, F. Maslík, kandidáti KSČ T. Kubiš ml., S. Palica i ďalší členovia našej organizá­cie S. Godiška, A. Kubiš, J. Torčík... Na koniec senokos­­by pripravujeme aj tanečnú zábavu.“ V olešianskom družstve po­chopiteľne nehliveli ani druž­stevníci. V sobotu boli v per­­manencii všetky zberacie me­chanizmy. Kosili, sušili, zvá­žali. silážovali... Hlavné slovo však mali mla­dí z Potôčkov, pravdaže, nie posledné. DOMINIK MATUŠINSKÝ „JUTRO IDAM0 KOŠIČ“

Next