Pravda, júl 1979 (LX/153-178)
1979-07-02 / No. 153
S ma na prahu jubilejnej 30. žatvy v podmienkach stále sa rozvíjajúcich socialistických výrobných vzťahov. Jej príprava a samotný zber úrody obilia je v nastávajúcich dňoch jednou z najvýznamnejších poiiticko-hospodárskych úloh, lebo je ďalším krokom k realizácii obiíninárskeho programu šiestej päťročnice, vyplývajúceho z uznesení XV. zjazdu KSČ. Preto vysoko oceňujeme iniciatívu a húževnatosť poľnohospodárov, ktorí v snahe čo najviac eliminovať nepriaznivé vplyvy počasia uskutočnili mnohé agrotechnické opatrenia na zlepšenie porastov hustosiatych obilnín a aj v súčasnosti utvárajú optimálne podmienky, aby včas a kvalitne nielen zobrali, ale aj uskladnili celú úrodu, vrátane slamy, uskutočnili podmietku o v potrebnom rozsahu zasiali strnisková miešanky. Tohto roku v SSR treba zožať vyše 715 000 hektárov obilnín. A keďže ich porasty nesľubujú najhojnejšiu úrodu, treba sa prichystať na žatvu dôkladne, predovšetkým s cieľom znížiť straty na minimum a racionálne hospodáriť doslova s každým kilogramom obilia. Táto nevyhnutnosť sa musí stať ústrednou myšlienkou politickoorganizačných opatrení na úspešné zvládnutie povinností tohtoročnej žatvy vo všetkých krajoch, okresoch, podnikoch a pracovných skupinách. Prirodzene, takýto postup musia presadzovať do života predovšetkým základné organizácie KSS a všetci členovia strany. Vzhľadom na ustavične sa meniace podmienky, najmä vplyvom počasia, ale aj niektorých iných príčin, treba plány sústavne upravovať, aby boli ozajstným nástrojom riadiacej a organizátorskej práce pre úspešné zvládnutie náročných úloh. Zároveň treba zabezpečiť, aby žatevné plány dôkladne poznali nielen vedúci, ale všetci pracovníci, ktorí sa budú na ich plnení bezprostredne zúčastňovať. Vychádzajúc z uznesení 13. zasadnutia ŮV KSČ a naň nadväzujúceho rokovania Ov KSS treba náročné úlohy žatvy zabezpečovať komplexne s vyššími nárokmi na kvalitu a efektívnosť všetkej práce. Tieto požiadavky spĺňa rýchly zber obilia s minimálnymi stratami, rýchly zber slamy, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou objemových krmovín, včasná podmietka ako jeden z rozhodujúcich agrotechnických zásahov proti burine a neodkladná sejba strniskových miešaniek v rozsahu nie podľa „rozpísaného plánu", ale podľa potrieb krmovinovej základne. Pritom súbežne so žatvou treba náležíte plniť aj ostatné úlohy - zber objemových krmovín, kultiváciu okopanín, plne využívať závlahy a celý rad ďalších povinností v rastlinnej, ale aj v živočíšnej výrobe. V živočíšnej výrobe treba sústrediť pozornosť predovšetkým na rovnomerné plnenie plánu štátneho nákupu živočíšnych produktov a efektívne využívanie krmív, najmä jadra. Ani jednu z týchto úloh nemožno podceňovať, alebo jednu na úkor druhej preferovať. Zlé prezimovanie ozimfn si vyžiadalo dotvárať niektoré porasty pšenice prísevom jarín a májové horúčavy zasa na niektorých miestach zapríčinili predčasné C DIII flŕUVUI drULULNYMI hhb SILAMI JÁN JANÍK, člen Predsedníctva a tajomník ÚV KSS zvýšenú starostlivosť zabezpečovaniu dostatku kvalitného obilia pre uspokojovanie potrieb miynsko-pekárenského priemyslu a takisto výrobe dostatočného množstva sladovnického jačmeňa. Žiada sa ešte pred zberom vybrať parcely, z ktorých budeme zberať najkvalitnejšie obilie, osobitne ho ošetriť a skladovať, aby ho bolo dosť na kvalitný chlieb i ďalšie výrobky miynsko-pekárenského priemyslu a v želateľnom rozsahu sa splnila aj plánovaná výroba sladovnického jačmeňa. Ešte väčšiu starostlivosť vyžadujú osivá, lebo v nich je biologický základ budúcej úrody. Preto pracovníci vedeckovýrobného združenia Siovosiva spolu s poľnohospodármi musia zabezpečiť vskutku optimálne podmienky zberu obilia zo všetkých semenárskych honov a ďalším ošetrením znásobovať jeho biologickú hodnotu. Rozhodujúcim činiteľom tohtoročného zberu obilnín sa musí stať maximálne nasadenie žatevnej techniky a jej efektívne využívanie. Žiaľ, aj tohto roku sa znova opakujú niektoré nedostatky v príprave strojov. Je všeobecný nedostatok náhradných súčiastok, čo sa nepriaznivo odráža najmä v neuspokojujúcich opravách kombajnov. V snahe odstrániť tieto disproporcie sme požiadali o pomoc príslušné organizácie ministerstva všeobecného strojárstva, ministerstva ťažkého strojárstva, ako aj podniky poľnohospodárskych služieb, aby uskutočnili opatrenia, ktoré by prispeli k urýchleniu opráv žatevných mechanizmov. Je na škodu veci, že na našu požiadavku doteraz neodpovedali. Treba však, aby urýchlene urobili všetko pre zmiernenie tohto pretrvávajúceho neduhu, ako ich k tomu zaväzujú uznesenia 13. zasadnutia Ov KSČ. Taktiež očakávame, že VHJ STS a Opravovní poľnohospodárskych strojov, ako aj poľnohospodárske podniky vyvinú väčšie úsilie pri renovácii náhradných súčiastok a urýchlení opráv strojov. Tohto roku má no Slovensku žať $163 kombajnov. V rámci kooperácie príde z ČSR vyše 1300 týchto mechanizmov. Pri premyslenej kooperácii medzi krajmi, okresmi a podnikmi a maximálne efektívnom využívaní techniky by žatva mala mať rýchly priebeh a straty možno znížiť na minimum. Skúsenosti ukazujú, že žatvu treba organizovať komplexným, prúdovým spôsobom, t. j. od zberu zrna a slamy až po podmietku a osev strniskových miešaniek. Slovom, zabezpečiť plynulý chod všetkých pracovných operácií. Pravda, prúdový zber predpokladá plne využívať oj pozberové linky, sušiarne o v nákupných organizáciách zabezpečiť takú organizáciu práce, ktorá zníži prestoje pri preberaní obilia na minimum. Komplexnosť, kvalita a efektívnosť prípravy a samotnej žatvy vyžadujú aj nový prístup k rozvoju pracovnej iniciativy a socialistickej súťaže. Okrem hmotných stimulov treba na ich podporu náležité využiť aj morálne ocenenie. Je predsa logické, že o kvalitu chlebového obilia, sladovnického jačmeňa alebo osív, rovnako ako o kvalitu krmív sa poľnohospodárske závody usilujú od začiatku až do konca žatvy, že bez zberu slamy, uskutočnenia podmietky a sejby strniskových miešaniek je žatva neúplná. Preto rozhodujúcim kritériom jej hodnotenia nemôže byt splnenie plánu nákupu obilia do štátnych fondov. Akékoľvek hlásenia obchádzajúce komplexnosť a kvalitu žatevných prác nemôžu objektívne hodnotiť úsilie účastníkov žatvy a často vedú k jednostranným a mylným záverom. Vychádzajúc z tohto poznatku treba politickoorganizátorskú prácu straníckych organizácií sústrediť predovšetkým na komplexné a kvalitné uskutočnenie žatevných prác - podľa toho hodnotit vedúcich hospodárskych pracovníkov i jednotlivé poľnohospodárske podniky. Mimoriadne dôležitou úlohou žatvy je všestranná starostlivosť o človeka. Práca s ľuďmi, ktorí obsluhujú zberovú techniku, zabezpečujú následné operácie s obilím a ďalšie práce, vyžaduje vskutku mimoriadnu pozornosť. V tomto smere, ako aj pri rozvíjaní socialistickej súťaže, ktorá sa tohto roku nesie v znamení 30. výročia socializácie poľnohospodárstva a 35. výročia SNP, by významne mali prispieť spoločenské organizácie Národného frontu - ROH, Zväz družstevných roľníkov, Slovenský zväz žien a Socialistický zväz mládeže. Všestrannú starostlivosť o pracujúcich počas žatvy musia venovať národné výbory a obchodné organizácie. Ich povinnosťou je zabezpečovať plynulé zásobovanie dediny, skvalitňovať úroveň spoločného stravovania a služieb, zabezpečovať opateru detí v materských školách a detských jasliach. Slovom, utvárať optimálne podmienky na včasné a kvalitné uskutočnenie žatevných prác. Zárukou zvládnutia týchto náročných úloh musia byt stranícke organizácie v poľnohospodárskych podnikoch a všetci komunisti. Vo svojej politickej a organizátorskej činnosti by mali oveľa náročnejšie qko v uplynulých rokoch venovať pozornosť koordinácii úloh, plneniu žatevných plánov a ich kontrole, pravidelne hodnotiť priebeh prác a operatívne odstraňovať prípadné nedostatky. Skúsenosti z minulých rokov ukazujú, že v tomto smere zohrávajú dôležitú úlohu dočasné stranícke skupiny, ktorým treba v tohtoročnej žatve venovať náležitú pozornosť. Denne sa s nimi radiť a zovšeobecňovať ich poznatky. Všetky úlohy, ktoré vyplynú z tohtoročnej žatvy, a ich plnenie treba náležité popularizovať i v agitačnej a propagačnej práci, zhodnocovať statočnú prácu a pomáhať odstraňovať prípadné nedostatky. Na poliach dozrievajú klasy tohtoročnej úrody obilia, čaká nás zodpovedná, náročná, ale aj radostná práca. Pristúpme k nej v duchu 13. zasadnutia Ov KSČ - včasným plnením povinností sa pousilujme čo najviac eliminovať dôsledky nepriaznivého počasia, aby sme zobrali z polí všetko, čo sa urodilo; v tom je najspoľahlivejší fundament uspokojivého zásobovania trhu dostatkom kvalitných potravín a ďalšieho rozvoja socialistického poľnohospodárstva. BRIGÁDY SOCIALISTICKEJ PRACE SA VENUJÚ NAJMLADŠEJ GENERÁCII Usmerňujú záujem, spĺňajú túžby deň Pribúdajd nové formy spolupráce • Pozornosť pionierskym skupinám • Technické krúžky — liaheň budúcich remeselníkov Bratislava (Od našich redaktorov) — Príkladom vzorná j starostlivosti o patronátne školy, pionierske skupiny nachádzanie všade mnoho. Najmä teraz, v Medzinárodnom roku dieťaťa, viac ako kedykoľvek predtým závody, podniky, ale najmä brigády socialistickej práce v nich ešte intenzívnejšie spolupracujú so školami, družinami mládeže, s detskými domovmi. Svoju činnosť zameriavajú nielen na brigádnickú a materiálnu pomoc, ale pozornosť upriamujú aj na záujtnovo-výchovnú prácu s mladoň generáciou. Pracujúci bardejovského ÍASU-u majú patronát nad II. ZDŠ v Bardejove. Je len samozrejmé, že pravidelne udržiavajú kontakt s vedením školy, sú aktívni v Združení rodičov a priateľov školy. Desiatky brigádnických hodín odpracovali už na úpravách okolia školy, ale aj v závodných predškolských zariadeniach. Zväzáci podniku kladú dôraz predovšetkým na bezprostredné stretnutia členov mládežníckych brigád socialistickej práce s pioniermi. Z každej ich brigády sú po dvaja — traja inštruktormi pionierskych oddielov. Pod patronát si zobrali aj technické krúžky v škole. Deti si obľúbili najmä modelársky krúžok, v ktorom môžu uplatňovať fantáziu, zručnosť a zároveň v ňom vnikajú do tajov možno svojho budúceho remesla, remesla svojich učiteľov — »modelovania obuvi. Ale aj rybársky či elektrotechnický krúžok má veľa svojich stálych členov. # AJ VÝLET, AJ BESEDA V útvaroch riadenia komárňanských lodeníc udržiava kontakt so školami každá spoločenská organizácia a brigáda socialistickej práce. Najiniciatívnejší sú pätnásti zväzáci, ktorých vedie M. Hatina. Už piaty školský rok obohacujú činnosť Pionierskej skupiny Júliusa Fučíka pri ZDŠ na Komenského ulici. Zhotovili im učebné pomôcky, pomohli ^»riadiť dve špeciálne učebne a stali sa spoluorganizátormi všetkých podujatí v škole. Pionierov často pozývajú do podniku, ukážu im dielne, pracoviská a rozprávajú im o práci staviteľov lodí. Zväzáci sú náruživí turisti, nuž nečudo, že do turistiky zasväcujú a] svojich zverencov. V zime s nimi chodili na ľadovú plochu za mesto, . od jari do jesene prechodia sa turistickými chodníčkami v lesoch. Na táboriskách sa zakaždým rozblčí aj ohník a pri opekaní slaniny, ktorá nesmie nikdy chýbať, sa beseduje. Chlapcov a dievčatá najviac zaujíma minulosť i súčasnosť Komárna. Je to takmer nevyčerpateľná téma. Posledným podujatím, ktoré pred prázdninami usporiadali lodiari pre deti, bola súťaž v kreslení. Aj tri brigády z Tatra nábytku v Martine — E. Súkeníkovej, J. Roháčika, V. Lubomírskej sú príkladom v starostlivosti o deti. Udávajú spolupráci so ZDŠ na Gorkého ulici cieľavedomosť. Pravidelne chodia s deťmi do prírody, putujú po partizánskych chodnikoch, trávia voľné chvíle v zaujímavých besedách. Častými hosťami medzi žiakmi sú príslušníci Ľudových milícií J. Roháčik, Š. Holečka, O. Otruba. Brigáda E. Súkeníkovej má patronát aj nad Detským domovom v Necpaloch. Nedávno ušili pre tamojšie deti hračky. Na návštevy prinášajú aj zvyšky látok, ktoré potom spolu s deťmi pozošívajú na ozdobné vankúše. Žiaci zo školy na Gorkého ulici, najmä ti starší, dôverne poznajú fabriku svojich patrónov. Prichádzajú sem často na exkurzie, pobudnú v dielňach a mnohí z nich sa po skončeni školy vracajú do závodu už ako učni., • PLNIA SVOJE PREDSAVZATIA Jedným z príkladných kolektívov breznianskych Mostární — 42-členná BSP zo stavebnej údržby už pri zrode pred sedemnástimi rokmi prijala predsavzatie: Všestranne pomáhať deťom z Detského domova na ulici Československej armády. — Vo forme patronátu, — hovorí vedúci BSP T. Podkonický, — sme už poopravovali kadečo, ale aj brigádnicky vyrobili. Nábytok, hračky, športové potreby, regály ba aj omietku sme na budove zrenovovali. Brigáda do domova chodí pravidelne a nikdy nepríde z prázdnymi rukami. V lete berú deti na výlety. Kolektív prispieva aj na tematické zájazdy, na ktoré deti chodievajú po republike. A deti? Tie na ne nezabúdajú. Veľkých priateľov vždy prídu pozrieť aj na pracovisko a k sviatku uvijú kyticu spevných pozdravov. (Pokračovanie na 2. str.) Počasie uplynulých víkendových dní umožnilo aj družstevníkom zo Soblahová v Trenčianskom okrese zber objemových krmovín. Prvú kosbu viacročných krmovín na ornej pôde zo 130 ha budú mat o pár dní pod strechou. Tohtoročné úrody sú slabšie ako po iné roky — na jednom hektári okolo 250 metrických centov v. zelenom stave. Soblahovčanja sa venujú v týchto dňoch aj kosbe horských lúk. Z celkovej vymery 203 ha pokosili už 120 ha. Aj keď vplyvom sucha sa im urodilo na hektári v priemere iba 15 metrických centov sena, s jeho kvalitou sú spokojní. Pri kosení horských lúk majú výdatného pomocníka — pred časom si svojpomocne upravili jeden ZETOR 3011, ktorý nazývajú „kačica“. Môže kosiť na svahoch so 40-stupňovým sklonom. Pri kosení horskej lúky Oklačky na dolnej snímke vidíme traktoristu Štefana Gajdošíka so svojou „kačicou“. Na snímke vpravo sme zastihli v sobotu na lúkach pod Ostrým vrchom traktoristov Štefana Betáka, Jaroslava Jurigu, strediskovú agronómku Jitku Vedrődyovú a hlavného agronóma Antona Bulku pri hodrtotení porastu. Snímky Pravda — Pavel Melu'š Predstavitelia Najvyššieho sovietu ZSSR odcestovali z ČSSR ROZLÚČKA NA LETISKU Praha (ČSTK) — Delegácia Najvyššieho sovietu ZSSR, vedené kandidátom Politického byra ÚV KSSZ a prvým podpredsedom Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR V. Kuznecovom, skončila v sobotu oficiálnu priateľskú návštevu Československa, ktorá sa uskutočnila na pozvanie člena Predsedníctva ÚV KSÚ a predsedu FZ ČSSR A. I nd r u, a odletela z Prahy späť do vlasti. V 'delegácii ďalej boli poslanci Sovietu zväzu a Sovietu národností: N. Kiričenko, C. Soktojev, V. Volkov, O. Jonkuová, V. Krjukov a A. Ferensas. Na- ruzyňské letisko sa prišli so sovietskymi poslancami rozlúčiť: člen Predsedníctva ŰV KSČ a predseda FZ ČSSR A. Indra, tajomník ÚV KSČ j. Poledník, podpredseda vlády ČSSR J. Zahradník, podpredsedovia FZ ČSSR — prvý podpredseda J. Marko, predsedá' Snemovne ľudu 1 V. David, predseda Snemovne národov D. Hanes a další poprední predstavitelia nášho najvyššieho zákonodarného zboru. So vzácnymi hosťami sa dalej rozlúčili: minister zahraničných vecí ČSSR B. Chňoupek, predseda ČNR E, Erban a ďalšie osobnosti nášho poli* ťického a verejného života. Prítomný bol aj veľvyslanec ZSSR v ČSSR V. Mackevič s členmi veľvyslanectva, starší predstaviteľ hlavného veliteľa Spojených ozbrojenýcli síl členských štátov Varšavskej zmluvy pri ČSĽA generálplukovník D. Litovcev, veliteľ Strednej skupiny sovietskych vojsk v ČSSR generálplu-i kovník D. Jazov a další sovietski ge-s neráli a dôstojníci. Záber z rozlúčky na ruzynskom letisku. Na snímke ČSTK sprava súdruhovia A. Indra, V. Kuznecov, J. Poledník. FESTIVAL PRIATEĽSTVA ČESKOSLOVENSKU A SOVIETSKU MLÁDEŽE Mier, solidarita, internacionalizmus Predpoludním komsomolci navštívili pamätné miesta v hlavnom meste Prahe • Manifestácia proti vojne, za mier a priateľstvo v Lidiciach Praha (ČSTK) — „Mier, solidarita, internacionalizmus“ znelo heslo siedmeho dňa Festivalu priateľstva československej a sovietskej mládeže. t.ito heslo určilo včerajší program HD0 komsomolcov, zástupcov SZM zo všetkých krajov Československej republiky i hostiteľov, pražských zväzákov. Predpoludním komsomolci so svojimi zväzáckymi sprievodcami navštívili pamätné miesta v hlavnom meste, spojené s revolučnými tradíciami nášho národa. Prezreli si aj stavbu československo-sovietskej spolupráce, pražské métro a moderné sídliskové celky. Politická časť delegácie Komsomolu sa s veľkým záujmom oboznámila so stálou expozíciou v múzeu Klementa Gottwalda. Popoludní sa účastníci festivalu zúčastnili na pietnom akte a manifestácii proti vojne v Lidiciach. Za zvukov Pochodu padlých revolucionárov položili spoločný veniec festivalových delegácií predseda ÜV SZM M. Dočkal, vedúci komsomolskej delegácie, tajomník OV VLKZM V. Gusejnov a čestní hostia festivalu hrdina ZSSR generálporučík N. Domin, hrdinka socialistickej práce M. Vinogradovová, dvojnásobný hrdina ZSSR a hrdina ČSSR letec kozmonaut A. Gubarev, hrdina socialistickej práce Ž. Demjejev a hrdina ČSSR a ZSSR letec kozmonaut major V. Remek. Položením dvanástich vencov červených ruži uctili pamiatku lidických obetí fašistickej zvole aj zástupcovia SZM zo všetkých krajov ČSSR a komsomolci z ich družobných oblastí. Manifestácia proti vojne, ktorá sa v areáli lidického pamätníka konala po skončeni píetného aktu, sa začala štátnymi hymnami ČSSR a ZSSR. Vystúpil na nej podpredseda ŰV SZM a predseda českého Ov SZM J. Jenerél. Vo svojom prejave zdôraznil, že už takmer 35 rokov sa českosloven-ská í sovietska mládež v mieri venuje svojej príprave na život, prácu, budovanie enr-ali^mu, Miqr však nie je dosial zaoezpečený vo všetkých krajinách sveta a denne treba oň viesť uvedomelý zápas. V tomto boji zohráva dôležitú úlohu solidarita pokrokovej mládeže celého sveta, ktorá dôsledne podporuje mierovú politiku socialistických krajín na čele so Sovietskym zväzom. V mene komsomolskej delegácie hovoril na manifestácií zámočník rysovač automobilového závodu leninského Komsomolu, poslanec Najvyššieho sovietu RSFSR N. Sudarikov. Uviedol okrem iného, že mladých sovietskych ľudí nemôžu nechať ľahostajnými súčasné zločiny imperializmu na Blízkom východe, v Afrike, Ázii i Latinskej Amerike, prenasledovanie pokrokovej mládeže v kapitalistických štátoch a pokusy navrátiť svet do obdobia studenej vojny. Súdruh N. Sudarikov taktiež spomenul, že pred vyše 30 rokmi, v roku 1947 prišlo do Lidíc do 5000 delegátov I. svetového festivalu mládeže a studentstva z 55 krajín. Slávnostne vtedy vyhlásili: „Prisaháme na tomto festivale, že budeme verní veci mieru, že neoslabíme svoje úsilie, kým nedosiahneme pevný a spravodlivý demokratický mier.“ K tejto prísahe sa pripájajú dnes i účastníci Festivalu priateľstva československej a sovietskej mládeže. Účastníkov festivalu -potom v mene lidických žien a občanov pozdravila súdružka M. Jarošová a čestný host festivalu hrdina Sovietskeho zväzu generálporučík N. Domín, priamy účastník oslobodzovania Československa Sovietskou armádou. Zdôraznil, že úspechy svetového socializmu, veľké víťazstvo revolučných a národnooslobodzovacích síl, mohutné hnutie bojovníkov za pevný mier sú najlepším dôkazom toho, že krv padlých v boji proti fašizmu nebola preliata zbytočne. Manifestáciu v Lidiciach zakončili Internacionálou. Prezident ČSSR blahoželal Praha (ČSTK) — Prezident ČSSR G. Husák poslal blahoprajný telegram prezidentovi Rwandskej republiky generálmajorovi j. Habyalimanovi pri príležitosti štátneho sviatku jeho krajiny. ■ ■ Prezident Československej socialistickej republiky Gustáv Husák poslal blahoprajný telegram prezidentovi Burundskej republiky plukovníkovi J. B. Bagazovi pri priiežitosti štátneho sviatku jeho krajiny. ■ ■ Prezident Československej socialistickej republiky G. Husák poslal blahoprajný telegram generálnemu guvernérovi Kanady E. R. Schreyerovi pri príležitosti štátneho sviatku jeho krajiny. m m Prezident Československej socialistickej republiky G. Husák poslal blahoprajný telegram prezidentovi Gréckej republiky K. Tsatsosovi pri príležitosti jeho 80. narodenín. Komunisti Švédska na východnom Slovensku Košice (ČSTK) — Delegácia Robotníckej strany komunistov Švédska, ktorá je na pozvanie ÚV KSČ na oficiálnej návšteve Československa, oboznamovala sa v druhý deň pobytu vo Východoslovenskom kraji s Prešovským okresom. Cestou z Košíc do Prešova sa delegácia na čele s predsedom Robotníckej strany komunistov Švédska R. Hagelom zastavila v JRD v Lemešanoch a zaujímala sa o jeho hospodárstvo a pracovné i životné podmienky členov družstva. V Prešove priblížili členom delegácie slávnu históriu Slovenskej republiky rád, ktorej BO. výročie vyhlásenia sme nedávno oslávili. V nedeľu sa delegácia oboznámila s Vysokými Tatrami ako najvyhľadávanejšou oblasťou domácej i zahraničnej turistiky, rekreácie a zimných športov. Vo večerných hodinách odletela z Popradu späť do Prahy. Spojenie na orbite Moskva (ČSTK) — V sobotu o 14. hod. 18. min. moskovského času sa automatická nákladná loď Progress 7 spojila s orbitálnym komplexom Salut 6 — Sojuz 34. Loď Progress 7 dopravila na obežnú dráhu palivo pre stanicu Saľut B, zariadenie a materiály, ktoré umožňujú pobyt osádky, vedecký výskum a experimenty, a poštu. Podľa telemetrických údajov a hlásení osádky pracujú palubné systémy komplexu Saľut 8 — Sojuz 34 — Progress 7 normálne. Náš redaktor s mladými koscami v JRD O leštia Už po štvrtý raz tohto roku si v piatok popoludní sadla do kúta malej krčmičky v kysuckej osade Potôčky skupina zväzákov. Nie kvôli pivu. To teda nie! Z núdze! Pretože na takéto stretnutia nemajú striešku nad hlavou. No to nie je podstatné. Predseda Dedinskej organizácie S-ZM v Potôčkoch f. Palica, rázny mladý muž, začal priamo a bez okolkov: „P. Perďoch napíše plagát a každý člen výboru teraz obíde príslušný plac a oznámi svojim členom naše heslo: jutro idamo košič! Presne tak, ako sme sa dohodli na členskej schôdzi, kde sme prijali záväzok na počest 35. výročia SNP, že nášmu JRD ZČSSP v Olešne\ pokosíme desat hektárov lúk. Rude toho, pravdaže, viac, tak ako sme to dokázali už tri roky za sebou, ale zatiaľ ne?hváľme deň pred večerom Va konci bič predsa plieska!“ „Zraz bude o piatej pred naim pútačom!“ Z dvadsaťšesťčlennej organizácie prišlo štrnásť chlapcov a dve dievčatá. Tí ostatní t vsak nezostali doma preto, že c sa im nechcelo, no v sobotu I boli v Potôčikoch svadby a mu- i seli ist družičkovat a družbo- i vat. A keď s kosami na pleciach i a s humorom na ústach začali t kráčat k svahu poniže osady, -pridal sa k nim aj predseda ' MNV v Olešnej M. Vrbinár, dofkonca aj ich aktivista z DO SS sedemdesiatjedenročný J. lažek, člen KSČ od roku 1928. Práve začali kohúti kikiríkat rannú znelku, keď sa ako na povel rozohnalo šestnásť párov rúk a vyleštené ostria kôs zaťali do vysokej a hustej trávy. Za radom koscov začali pribúdať riadky, rovné a vyrovnané ako vojaci na dejilírke. Občas ktosi zastal, aby osielkou obritvil kosu, občas ■ si- ktosi opakom dlane zotrel ■ ■z čela pot, ale nik si z nich tešiel sadnúť a ponúknuť telu jddych. To by bola predsa tanba, to by bolo smiechu a tosmeškov! Dokonca ani štarty J. Blažek nepostál. Kosil taroono s mladými... Dobre ta držal aj šestnásťročný učeň — žiak učilišfa Pozemných stavieb v Žiline J. Kubiš ml., ktorý narábal kosou tak for‘tieľne ako skúsený majsterkosec. Predseda JRD Ing. M. Gažäk o zväzákoch z Potôčkov hovorí iba uznanlivo: „Nášmu družstvu preukazujú neoceniteľnú pomoc. Z 1270 hektárov lúk a pasienkov chceme pokosiť vyše polovice. Terén v našom chotári, rozprestierajúcom sa vo vrchárskych obciach Olešná, Klokočov a Korňa, je veľmi členitý, pre zberaciu techniku málo prístupný. A tak každý pár rúk s dobrou kosou je pre družstvo ako soľ do chlebového cesta. Dnes v sobotu prišli pomoct aj ostatné spoločenské organizácie. V Klokočové ženy obracajú seno a v Korni zas požiarnici a členovia telovýchovnej jednoty kosia. Slnká už dávno osušilo ro su a pripekalo na nevydržanie. No mladí z Potôčkov sa ešte rozháňali kosami. „Ešte zopár riadkov a aj my už skončíme. Go sme si predsavzali, to predsa musíme z holit!" Konečne odložili kosy, posadali si dohromady, zahryzli chlebíka, otvorili mäsové konzervy a sústo zapíjali dúškami piva, chladeného v potoku. J. Palica ešte červený od páľavy a mokrý od znoja vraví: „Do dnešného dňa sme už skosili 7 hektárov. Družstvu chceme ist pomôcť ešte desai ráz. O týždeň, ak bude pekne, pôjdeme kosiť do vrchov U Cvinčkov, kde chceme stráviť celý deň. Predpoludním budeme kosiť, potom si uvaríme guláš, zahráme si futbal a pri vatre si za sprievodu našich muzikantov zaspievame aj našu už tri roky starú zelenú hymnu: A tá naša družstevníčka, nemá slamy do slamníčka ... Pôjdeme všetci, aj naše dievčatá, čo dnes roztriasali seno — V. Godíšová a B. Kubišová. A ktorí sú najaktívnejší? Príkladne si počínajú komunisti P. Perďoch, F. Maslík, kandidáti KSČ T. Kubiš ml., S. Palica i ďalší členovia našej organizácie S. Godiška, A. Kubiš, J. Torčík... Na koniec senokosby pripravujeme aj tanečnú zábavu.“ V olešianskom družstve pochopiteľne nehliveli ani družstevníci. V sobotu boli v permanencii všetky zberacie mechanizmy. Kosili, sušili, zvážali. silážovali... Hlavné slovo však mali mladí z Potôčkov, pravdaže, nie posledné. DOMINIK MATUŠINSKÝ „JUTRO IDAM0 KOŠIČ“