Pravda, august 1979 (LX/179-205)
1979-08-01 / No. 179
S ZAKLAD EURÓPSKEHO MIERU P resne pred štyrmi rokmi podpísali v Helsinkách Záverečný akt konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe..Najvyšší predstavitelia 35 účastníckych krajín konferencie svojimi podpismi potvrdili tento najdôležitejší politický dokument súčasnosti. Na európskej scéne sa zjavilo niečo nového, veľkého. Zrodila sa dohoda medzi štátmi - aj takými, ktoré sa odlišujú svojimi politickými, hospodárskymi a spoločenskými zriadeniami - že chcú žiť v mieri a aj navzájom spolupracovať. “ Vtedy sa dostal do politického slovníka pojem „duch Helsink“. Utvorila sa široká, ucelená základňa pre spoluprácu na roky, dokonca desaťročia vopred. Socialistické krajiny spájajú „ducha Helsink" predovšetkým s pozitívnymi krokmi pri realizácii dohôd z celoeurópskej konferencie. Duch Helsink je symbolom ochoty a dobrej vôle zlepšovať vzťahy medzi jednotlivými krajinami a hľadať styčné body zbližovania o spolupráce. Člen Politického byra ÜV KSSZ a minister zahraničných vecí ZSSR Andrej Gromyko pred istým časom v Moskve povedal: „Sme za to, aby všetky štáty v plnej miere rešpektovali a plnili uznesenia Záverečného aktu, aby sa nikto nepokúšal prekrúcať obsah tohto dokumentu, alebo znižovať jeho význam." Krajiny socialistického spoločenstva nastúpili pevný kurz realizácie uvoľňovania napätia a to nielen politického, ale aj vojenského. Dlhé stáročia prežívali európske národy obdobia vojen a vojenských stretnutí. Bola v tom akási zákonitosť, ktoTá stála európske národy miliónové obete. Víťazstvo nad fašistickými agresormi v druhej svetovej vojne utvorilo objektívne predpoklady, aby sa Európa mohla vymaniť zo svojej tragickej historickej špirály. Avšak studená vojna, ktorú koncom štyridsiatych rokov rozpútali najagresívnejšie sily imperializmu, zablokovala európskym národom perspektívu mieru. Celé desaťročia musel Sovietsky zväz a ďalšie socialistické krajiny vynakladať húževnaté úsilie, aby sa obnovili mierové perspektívy, aby sa odstránili nánosy studenej vojny, ktoré prekážali na ceste k európskemu mieru a bezpečnosti. Za hlavný výsledok helsinskej konferencie môžeme označiť predovšetkým skutočnosť, že od podpísania Záverečného aktu začal fungovať nový systém vzťahov na európskom kontinente. Európsky mier sa začal upevňovať, ani jeden európsky štát, ani jedna európska viáaa dries neorien-1 tuje svoju zahraničnú politiku na vojnu. To je veľký úspech európskych národov, je to presvedčivý dôkaz uvoľňovania napätia v Európe. Čoraz konkrétnejší a aktívnejší vplyv v politických vzťahoch v Európe nadobúda známych . desať princípov Záverečného aktu,, ktoré tvoria jeho politickú podstatu. V plnom rozsahu sa uskutočňujú opatrenia na posilnenie dôvery, prehlbujú sa obohodné a ekonomické styky medzi európskymi štátmi. Obsažnejšia a bohatšia je aj vědeckotechnická a kultúrna výmena, začala sa príprava na riešenie ekologických problémov v celoeurópskom meradle. Nesporný pokrok sa dosiahol v oblasti výmeny informácii, v riešení praktických problémov týkajúcich sa kontaktov medzí ľuďmi. Po vyše dvoch rokoch od podpísania Záverečného ektu sa konala belehradské stretnutie predstaviteľov účastnických štátov konferencie o bezpečnosti a spolupráci v fcurópe, letore potvŕáno unit« vsenc'ých o prehlbovanie procesu uvoľňovania a všeobecné odhodlanie plniť ustanovenia Záverečného aktu. Na tomto stretnutí sa dohodli ďalšie podnety: napríklad na vypracovanie prijateľných metód mierového urovnávania sporov medzi účastníckymi štátmi celoeurópskej konferencie, prfprava európskeho vedeckého fóra, rozvíjanie ekonomickej, vedeckotechnickej a kultúrnej spolupráce v Středomoří. Vzťahy medzi európskymi štátmi sa teda dostali do mierových koľají. Môžeme dokonca konštatovať, že mier v Európe nadobúda čoraz pevnejší a spoľahlivejší základ. To, pochopiteľne, neznamená, že všetky nebezpečenstvá sú už prekonané. Najväčším nebezpečenstvom pre európsky mier je horúčkovité zbrojenie. Mimoriadne zasadanie Valného' zhromaždenia OSN vlani konštatovalo, že ak sa nezastaví horúčkovité zbrojenie, dostane sa svetový mier, a dokonca i sama existencia ľudstvo, do nebezpečenstva. Platí to, samozrejme, v celosvetovom rozsáhlí, äľé pre stabilitu európskeho mieru má zastavenie horúčkovitého zbrojenia mimoriadne naliehavý význam. V Európe sú sústredené a stoja proti sebe ozbrojené sily dvoch vojensko-politických zoskupení štátov. Nebezpečenstvo tohto faktu spočíva v tom, že krajiny NATO sa usilujú dosiahnuť vojenskú prevahu n«jf kontinente. Akcie i programy, ktorými NATO zosilňuje bojový potenciál v Európe, sú v rozpore s politickým záväzkom, ktorý prijali štáty NATO spolu s ostatnými účastníckymi štátmi európskej konferencie podpísaním Záverečného aktu. Z tohto celkom jasne vyplýva, prečo Sovietsky zväz a ďalšie socialistické krajiny naliehajú, aby sa politické uvoľňovanie prenieslo aj do vojenskej oblasti. Otázky vojenského uvoľňovania nadobúdajú dnes rozhodujúci význam v boji o ďalšie upevnenie mieru v Európe. Ak sa tieto otázky podarí vyriešiť, bude ďalší postup Európy k mieru zabezpečený na mnohé roky dopredu. Ak sa to nepodarí, uvoľňovanie sa zablokuje a možno aj posunie späť. Svet s uspokojením prijal zmluvu SALT 2, ktorú nedávno vo Viedni podpísal generálny tajomník ŰV KSSZ a predseda Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR Leonid Brežnev a prezident Spojených štátov James Carter. Znamená veľa pre uvoľnenie napätia vo svete a má veľký význam pre obmedzovanie zbrojenia. Dnes, keď je už dohoda SALT 2 podpísaná, možno si logicky položiť otázku: Mohla by sa táto udalosť uskutočniť, keby nebolo helsinských dohôd? Cesta k SALT 2 by bola celkom "iste ťažšia a zdĺhavejšia. Hnutie za uvoľňovanie bolo katalyzátorom, impulzom pre dokončenie rokovaní o SALT 2. Pred desiatimi rokmi Sovietsky zväz prvý raz sformuloval myšlienku, celoeurópskej konferencie". A vtedy sa zrodila aj myšlienka obmedzovania strategických zbraní.'Na Západe sa stavali skepticky k obom myšlienkam a predpovedali im porážku. Dnes sa o oboch záležitostiach hovorí ako o niečom samozrejmom. Takmer šesť rokov pokračuje vo Viedni rokovanie o znížení stavu ozbrojených síl a výzbroje v strednej Európe. Takisto vzniklo z iniciatívy Sovietskeho zväzu a ďalších socialistických krajín. Žiaľ, viedenské rokovania neprinášajú pokrok, stoja a prešľapujú na mieste. Socialistické krajiny v úsilí dať do pohybu rokovania, predložili rozličné návrhy a zahrnuli do nich v najväčšej možnej miere podstatné prvky západného stanoviska. Zo strany západných partnerov sa však jednostaj ozývajú skeptické tóny a hľadajú sa nezmyselné „úskoky" a „nástrahy". So svojimi desiatimi princípmi vzťahov medzi štátmi Záverečný akt priam nabáda, aby sa vzťahy budovali v duchu uvoľňovania medzinárodného napätia. Zahŕňa zásadu, že štáty, ktoré sa zúčastnili na helsinskej konferencii, „budú vyvíjať úsilie smerujúce k tomu, aby sa proces uvoľňovania stal nepretržitým, vždy životaschopným a svojím rozsahom univerzálnym". Môže sa toto ustanovenie uskutočniť? Môže uvoľňovanie napätia prekročiť hranice Európy? Áno, môže a musí. Uvoľňovanie napätia sa stane univerzálnym až vtedy, keď Zäpajd zastaví pomoc najreakčnejším rasistickým režimom, keď Západ prestane podporovať tých, ktorí sa dopúšťajú agresie, a tým vyvolávajú napätie. Socialistické krajiny plne rešpektujú a dodržiavajú ustanovenia Záverečného aktu. Výrečne to potvrdzujú napríklad návrhy členských krajín Varšavskej zmluvy, či už zo schôdze Politického poradného výboru v Moskve, alebo stretnutia ministrov zahraničných vecí V Budapešti. Západ sa však dosiaľ k návrhu na zvolanie konferencie, na ktorej by sa zúčastnili všetky európske krajiny, USA a Kanada, nevyjadril. Mohli by sa tam prerokovať konkrétne kroky k ďalšiemu uvoľňovaniu napätia vo vojenskej oblasti. Československá socialistická republika sa výrazným úsilím podieľala na tom, aby sa helsinská konferencia uskutočnila. Po podpísaní Záverečného aktu zase -zodpovedne pristupovala k realizácii jeho Ustanovení. Generálny tajomník Ov KSČ a prezident ČSSR Gustáv Hašálc na XV. zjazde KSČ zdôraznil: „Pokladáme za potrebné, aby sa zmierňovanie politického napätia posilnilo uvoľnením v oblasti vojenskej, aby sa zastavilo horúčkovité zbrojenie a aby sa zabezpečil prechod k obmedzeniu nahromadených zásob zbraní a k odzbrojeniu." Zahraničná politika ČSSR v týchto intenciách postupuje, o čom svedčí aj nedávna iniciatíva vo forme návrhu VZ OSN na deklaráciu o medzinárodnej spolupráci za dosiahnutie cieľov odzbrojenia. Zmysel boja za rozšírenie a prehĺbenie procesu uvoľňovania spočíva v úsilí zabezpečiť národom trvalý mier, medzinárodnú bezpečnosť a spravodlivosť. Za štyri roky, ktoré uplynuli od podpísania Záverečného aktu, sa jasné ukázalo, že výsledky konferencie obsahujú obrovský potenciál na zlepšovanie života národov, na rozvíjanie vzťahov medzi štátmi. Najvyššou povinnosťou všetkých Európanov je dôsledne a s čoraz väčšou energiou prispievať k tomu, aby sa tento potenciál náležitá zužitkúval. A f Blahoželanie prezidenta republiky do Švajčiarska Praha (ČSTK) — Prezident ČSSR 0. Husák poslal blahoprajný telegram prezidentovi Švajčiarskej konfederácie H. Hiiriimannovi pri príležitosti štátneho sviatku jeho krajiny. Rozlúčka s národnou umelkyňou J. Urbánkovou Brno (ČSTK) — Posledná rozlúčka s národnou umelkyňou J. Urbánkovou, nositeľkou Radu práce, bola včera vo foyeri Mahenovho divadla v Brne. Stovky obdivovateľov jej hereckého majstrovstva prišli poďakovať umelkyni, ktorá 60 rokov1 svojho tvorivého života venovála Brnu a natrvalo ovplyvnila , český, herecký prejav. Na čestnej stráži pri. katafalku s rakvou, zahalenou čs. Štátnou .vlajkou a obklopenou kvetmi, v ktorých strede bol položený veniec generálneho tajomníka OV KSČ a prezidenta ČSSR G. Hpséka a vence vlád ČSSR a ČSR. sa vystrie dali- -i čienavia brněnských divadiel, JAMU 1 a ďalších zložiek kultúrnebp jjfOntu.' Nad .ostatkami zosnulej 'predniesol smútočný prejav námestník miňisjra. kultúry ČSR J. ŠVagera. Za Zväz českých, dramatických umelcov ša rozlúčila predsedníčka zväzu, zaslúžila umelkyňa j. Švorcová. Potom vzdali poslednú poctu j. Urbánkovej„predstavitelia Brněnského štátneho divadla. Smútočný. obrad zakončila čs. štátna hymna. <•. .. v i-' T- Xřrv\■ ,rJFť'ŕ'/>' :, V* L , . . í - ; Stretnutie súdruhov G. Husáka a E. Giereka na Kryme PosiiflK otázky spolupráce Moskva (ČSTK) — Na Kryme sa včera uskutočnilo priateľské stretnutie generálneho tajomníka OV KSC a prezidenta ČSSR Gustáva Husáka s prvým tajomníkom OV PZRS Edwardom G i e r e k o m. V priebehu rozhovoru posúdili otázky spolupráce medzi oboma stranami a štátmi. Súčasne prerokovali najdôležitejšie problémy medzinárodnej situá cie. NAŠI PREDSTAVITELIA MEDZI POĽNOHOSPODÁRMI NA ŽATEVNÝCH LÁNOCH Brno (ČSTK) — Cien Predsedníctva OV KSC a predseda vlády ČSSR L. Štrougai prišiel včera na pracovnú návštevu do Juhomoravského kraja. Spoln s kandidátom Predsedníctva a tajomníkom OV KSC M. Jakešom sa v Znojemskom a Uherskohradištskom okrese oboznámili s celkovou situáciou v poľnohospodárstve a s postupom žatevných prác. ského KV KSČ K. Neubert, viedla do okresu Znojmo. Na pozemkoch JRD Mier v Práčoch zavítali medzi kombajňistov, ktorí začali. mlátiť druhú polovicu úrody. V Práčoch sa oboznámili aj s činnosťou svojpomocne vyrobeného čelného stohovača. Toto zariadenie zberá za deň slamu z plochy až 180 ha, čo predstavuje výkon asi 18 samozberacích áut. (Pokračovanie na 2. str.]1 Juhomoravský kraj sa zúčastňuje na obilnej produkcii ČSR vyše štvrtinou. Obilie, ktoré tam vypestovali poľnohospodári na 343 tisícoch hektároch, je už takmer z patiny výmery pod strechou. Prvá cesta súdruhov Štrougala a Jakeša, ktorých sprevádzal vedúci oddelenia OV KSČ J. Varga., minister poľnohospodárstva a výživy ČSSR J. Nágr a vedúci tajomník Juhomorav S M Fiľakovo, hospodárstvo Egreš, využíva na pozberovú úpravu obilia, prevažne osivového, dosušovanie studeným vzduchom. Starý motor z vyrade-. ného kombajnu SK-4 poháňa ventilátor, ktorý ženie vzduch do zásobníkov s dvesto tonami zrna. Počas 48 hodín dokážu pomocou tohto zariadenia znížiť vlhkost obilia z 20 na 15 percent. Na snímke zľava ČJejza Rakotyai, skladník. obilia na hospodárstve'Egreši a Ján Bána, traktorista, ktorý sa stará o údržbu motora. V pozadí• sú zásobníky.,s obilím . ZBER SLAMY A PODMIETKA OPÄŤ ZAOSTÁVAJÚ Pokrok hatia rady tradícii ^ Y porovnaní $ vlaňajškom sa v následných žatevných prácach veľa nezmenilo • Prekážkou rýchlejšieho postupu sú nielen dažde, ale aj subjektívne príčiny Bratislava (Od nášho redaktora Eduarda Fašunga) — V prípravách na tohtoročný zber úrody obilnín sa v duchu uznesení 13. zasad. nútia GV KSC a marcového rokovania ÚV KSS jednoznačne zdôrazňovala potreba, aby všetci účastníci žatevných prác vynaložili maximálne úsilie predovšetkým na dosiahnutie vysokej kvality každej výrobnej operácie, a tým zabezpečili prvotriednu akosť celej úrody obilia aj slamy. Prešlo niekoľko žatevných týždňov, ba v najjužnejších oblastiach republiky už žatvu skončili, takže nezaškodí, keď sa obzrieme späť s otázkou, či sa dostatočne rešpektujú zásady, ktoré si poľnohospodári vytýčili vo vlastných poiitickoorganizačných opatreniach na zvládnutie tohtoročnej žatvy. A priebeh žatvy Prehľad o postupe žatevných prác, ktorý nám poskytli pracovníci Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR, hovorí, že do začiatku tohto týž. dňa poľnohospodári na Slovensku zožali obilniny z 377 400 ha, t. j- 58,1 percenta, slamu pozbierali z 237 540 hektárov, t. j. na 36,6 percenta, podmietli 161 071 ha, t. j. ne 29,5 péreenta, a strniskové miešanky zasiali na výmere 48 253 ha, t. j. na 65,7 percenta plánovaných plôch. Z porovnania týchto čísel aj bez dlhého rátania vidíme, že zber slamy a podmietka aj tohto roku za kombajnami zaostávajú, ba možno povedať, že v porovnaní s predchádzajúcim rokom sa v tomto smere takmer nič neobrátilo k lepšie-mu. Vlani v tomto čase zber slamy zaostával za zberom zma o 141 025 ha a tohto roku o 139 940 ha. V podmietke je situáčia' ešte horšia, pretože vlani za zberom zrna zaostávala o 187 260 hektárov a tohto roku až o 216 329 ha. Lepšie ako vlani poľnohospodári pristupujú k plneniu úloh v sejbe strniskových miéšaniek, ktoré v lanskom roku mali v tomto čase zasiate na 18 583 ha a pián plnili na 32 percent a tohto roku. ako sme už povedali, podstatne vyšši plán plnia na 85,7 percenta a oproti vlaňajšku doteraz zasiali strniskové miešanky na ploche väčšej o 39 690 ha. A ZOHĽADNIŤ AJ PERSPEKTÍVY Z toho vyplýva, že doteraz,sa poľnohospodárom nepodarilo na žatev-ných poliach udomácniť zásady vyplývajúce z uznesení 13. zasadnutia ÜV KSČ. Svedčí o tom predovšetkým skutočnosť, že opäť nezvládli komplexnosť žatevných prác. Nepopierame, nejednu prekážku im v tomto smere stavia do cesty nežičlivé počasie, avšak na zaostávaní zberu 'slamy a podmietky aj sami majú veľký podiel. Starosť o zrno znova potláča v ich rozhodovaní záujem o následné ža- ' tevné práce. A s tým sa-nemožno stotožniť, pretože aj keď zrno je prvoradé, na plnenie obilninárskeho programu sa nemožno pozerať len z hľadiska tohtoročnej úrody obilia, aie treba plne zohľadňovať aj perspektívy budúcich úrod. A práve kvôli nim nemožno následné žatevné práce presúvať zo dňa na deň ako čosi druhora(Pokračovanie na 2. str.) Na záver misie Praha (ČSTK) — Člen Predsedníctva a tajomník GV KSČ V. Biľak prijal včera veľvyslanca Bulharskej ľudovej republiky v ČSSR Ch. Šanova v súvislostí so skončením jeho diplomatickej misie v Československu. Ch. Šanova prijal včera pri tej istej príležitosti aj prvý námestník čs. ministra zahraničných vecí J. Knižka. Na počesť veľvyslanca potom usporiadal j. Knižka slávnostný obed. \ľ kolektíve smený staničného dispečera Jána Albertyho v železničnej stanici Zvolen pracuje vedúci posunu II. staničnej zálohy komunista Vladimír Lukáč. jeho výsledky ho zaraďujú medzi veľmi dobrých pracovníkov, ktorí si vedia dobre prácu organizovať, hoci v jeho čate chýbajú dvaja posunovači. I najrriek tomu prácu vykonáva kvalitne a včas. Ochotne zastáva aj rozličné ťunkcie. Je členom ZV ROH a predsedom bytovej komisie. Agilne pracuje aj v SZM. Na snímke súdruh Lukáč pri rozpqsunovaní vozňov na nákladnej stanici. Snímka Pravda — Ján Géci Snímka Pravda — Ivaii Dubovský Plnenie programu XV. zjazdu KSČ — úloha všetkých Náročne o komplexne v pohovoroch Skúsenosti, námety a pripomienky využiť v praxi • Konkrétnymi úlohami posilňovať realizačnú schopnosť strany • Všeobecné poverenia sa míňajú s cieľom Bratislava (Od našej redaktorky Márie Dvuiitovej) — Už mesiac prebiehajú vo výboroch základných organizácií pohovory s členmi strany. Sú jednou z najdôležitejších súčastí príprav na výmenu legitimácií, sú prostriedkom náročného a komplexného zhodnotenia práce každého komunistu a mali by sa stať podnetom pre skvalitnenie celkovej činnosti strany. Aby sme mohli príkladne, iniciatívne a obetavo zabezpečovať politiku strany na pracoviskách a v spoločenskom živote, prichodí nám v každej základnej organizácii ustavične a na čoraz vyššej úrovni rozvíjať vnútrostranícky život, uplatňovať vysokú náročnosť a zodpovednosť pri plnení úloh. Z tohto hľadiska pristupujú jédnotiivé výbory základných organizácií aj k pohovorom s členmi. yychádzajúc z doterajších skúseností možno povedať, že prevažná väčšina straníckych organizácií správne pochopila svoje poslanie vyplývajúce z uznesenia ÜV KSČ a jeho orgánov zmobilizovať členstvo (k vyššiemu stupňu aktivity, na" všetkých úsekoch práce. Napriek• tomu sú aj prípady, •keď sa. závažnosť pohovorov a najmä vytyčovanie nových úloh pre jednotlivcov; zľahčuje. . ■ ■+ PRACOVNÁ NÁPLŇ NEMÔŽE BYŤ KONKRÉTNOU ÜLOHOU Okresné výbory strany by sa nemali ■usipokojovaťiiS tým, že vypracovali stanoviská ik práci jednotlivých základných “organizácií, ale všímať si a stále kontrolovať, ako s nimi výbory základných organizácií pracujú, ako z nich vychádzajú pri pohovoroch s jednotlivými členmi. Tam, ikde to situácia vyžaduje, treba robiť aj opatrenia. Okresný výbor strany v Trenčíne skontroloval výsledky pohovorov s členmi výborov ZO KSS, ktoré prebiehali v rámci prvej etapy príprav, a pozastavil sa nad množstvom konkrétnych úloh, ktoré komunisti na pohovoroch prijali. Ukázalo sa, že mnohé z nich sú formálne, konvenčné a všeobecné a navyše sú to úlohy, ktoré vyplývajú z pracovnej náplne.'V niektorých organizáciách sa výbory museli preto k záverom z pohovorov vrátiť a po dohode s jednotlivými členmi ich doplniť. Poznatky svedčia o tom, že čim vyšší hospodárski funkcionári, tým všeobecnejšie úlohy prijímajú,-a keď sa nimi ej sleduje úspešné plnenie úloh pracoviska, nie je to činnosť navyše, ale povinnosť vyplývajúca z pracovnéhp! zaradenia. Mohli hy sme to dokumentovať na príklade vedúcich hospodárskych pracovnikov-komunistov z Koncernu Chirana v Starej Turej. Sú medzi nimi takéto: venovať pozornosť prípravám plánu na rok 1980 a 7. päťročnicu, zabezpečiť zlepšenie účasti komunistov, najmä vedúcich hospodárskych pracovníkov Chiraný, ná celomestských politických a spoločenských podujatiach; venovať pozornosť realizácii opatrení na zvýšenie príťažlivosti práce v strojárstve v oblasti odmeňovania, zlepšiť metodickú prípravu kontrolnej činnosti organizačných jednotiek koncernu, dbať o zvyšovanie pracovnej disciplíny, využívanie pracovného času, zvyšovanie eíektívnosti výrobných fondov a stabilizáciu výrobných robotníkov atď. Ani pri jednej nie je termín, nič o tom, čo urobí zodpovedný pracovník-komunista okrem svojej pracovnej povinnosti navyše, aby spomínané úlohy úspešne zabezpečil. Ako protikladne znie napríklad konkrétna úloha Gejzu Palúcha, vodiča osobného vozidla na Generálnom riaditeľstve Cementární a .vápeniek v Trenčíne, ktorý sa zaviazal, že náklady na prevádzkovú údržbu zvereného vozidla ziiíži oproti vlaňajšku o tri. percentá..Alebo Emílie Samotnej, pracovníčky ONV v Tren(Ppkračovanie na 2. str.) . ML...! . I J ■■■■■■■ V 'f\dziiéš- sa' nadol ■z horného ‘konca JU Liptovskej Lužnej ä len-len že .sa ’ tí nezačne krútiť hlava — taká . j é do strmina. Obzrieš sa zdola nahor, nedovidíš vrchnú», časť obce r—'vyzerá .ako. roztiahnutý''otáznik. Podobu výkričníka má . zase pamätník obetiam SNP ny vŕšku zvanom Kečka. Varuje, napomína, oznamuje, ba hádam zavše aj-prosí: ľudia,-India, nezabúdajte-.:.. : _ Na,, prostriedku, dediny, živo gestikytyjúč, dovrávala šd ó čomsi skupina chlapov-. Ná prvý pohľad bolo vidno, že ; '/iČdnt’gá. domáci a druhí, prtäerií: Neskoršie vysvitlo, že sa rodí nová mapa , dbcq a — akože inak, pri- takom mapovaní sa musí všeličo vyškŕiepiť. A čím sa domáci od príchodzíóh täk kviäitqľne. tíšili? Tvárami ošľahanými vetrom, opálenými inakším’ slnkom, .aker .suieti ű hreje •dolu v mestách,- a rukami, najparádrtejšou vizitkou človeka z hôr. Keď taká ruka chytila zbraň a za krk votrelca ... Mladá žena v džihsóch nakukla ’pomedzi dvere: Sváčkq, kedy príde Jožko domov? Treba opravit aparatúru a _ on je taký. šikovný . .. Príde, príde. Ak nie prvým, tak 'druhým; ak nie ■ druhým, tak tretím autobusom — „spresnil“ opyt-ov'aný. Pribrali sme mladú ženu do debaty. ' Má tridsať rokov, Povstanie1 pozná z rozprávánia príbuzných, zo' školy, knižiek, filmov. Co jej poschodí na um, ak niekto vysloví: Slovenské národné povstanie? — Čokoľvek sa týka spojenia tých troch slov, to pre mňa “ nikdy nie sú heňá, za'ktorýýi-.šc. dá 'čakať, že ktosi bude organizovať ■. brigádu, súťaž, kultúryy program. Kto je z takejto obce ako ja a Vi’é, 'že. tu z‘každého domu bol niekto V-Povstaní a ľudia sa jednostaj delili s partizánmi o svoju skromnú poživeň, taký človek vie, že vtedy sa rodilo čosi veľké, nové, prevratné aj v hlavách jednoduchých ľudí. Zapaľovala sa v nich újnosť. A tá ich nádej, to sme my, ba už aj naše deti. Ja mám troch chlapčekov. Najstarší, tretioK. sa ma raz celý rozľútostený nad akousi poviedkou o partizánoch opýtal, že prečo len museli pomrieť ... Vzala som ho k pamätníku a tam sme sä rozprávali o tom, čo bola vojna, ako partizáni vyháňali z našej krajiny 'fašistov, ako bojovali, mreli, aby bola sloboda; ako mrzli á ako ich všetci stärkt z Lúžnej podporovali. Aj o tom sóm mu'vravela, že tí bojovníci máli istotne aj mňa a jeho na pamäti. Chlapec sa spýtal: a nebáli sa tých fašistov? Možno sa reku aj báli, ale šli. Chlapča odhodlane vyrieklo: aj ja by som šiel! A tak ml prichodilo ďalej vysvetľovať, aká hrozná vec je vojna, kde všade pre ňu ľudia aj dnes trpia a ako treba preto nám veľkým a aj jemu, kept narastie, všetko robit, aby vojeh nebolo. Ale inak som bola hrdá, že je taký statočný, odvážny. Viete, niekedy si totiž my mladí myslíme, že ak by bolo treba opäť brániť domovinu, podobne ako v SNP, že by bez rozmýšľania šli tí najstarší, priami účastníci Povstania a my. O nejedných zo strednej vekovej vrstvy občas zapochybujeme... vyzerajú, akoby ich zaujímal iba vlastný majetok. Neviem si dosť dobre predstaviť, ako by sa taký človek vedel rozdělit s posledným pecňom chleba... Irena Sirotová, osvetová pracovníčka, odbehla pozrieť si najmenšieho synčeka a Celestín Valušiak pohmkával — hm, hm.... vidíš ju, ako vidí, ako cíti. — /a mám štvoro vnúčeniec a už som pradedom. Často mi prichodí roz: právať, ba aj-napomínať. Rozprávaním doplňujem školu, smejem sa, že maturujem na pokračovanie, napomínaním si zase plním aj-občiansku povinnosť ako priamy účastník Povstania, aby deti pamätafi. Žijú si títo mladí v rozkoši. Aj papuľnatí sú, ale nie zlí. Vravím vnukovi: nie že budeš majstrovi odvrávať,, váž sl robotu, nelajdač, takých-za mojej mladostí nikde do roboty nechceli.. Alebo ich nabádam k šanovlivošti a pridám životnú skúsenosť, možno dnes nie práve súcu: len vám okoštovať nezamestnanosti; však by ste vy videli! Hociktorô sa zasmeje: a čože nás strašíte? My sme z vášho rodu, nie bojazliví! Irenka spomínala pamätník. Aj ja vše prejdem okolo, aj popri cintoríne, kde je pochovaných 32 našich, ktorých fašisti postrieľali, umučili. Na kamarátov pomyslím a ústa zaševelia: ani by si. Rudko Kurpáš, nepoznal Lúžnu, taká je utešená, a všade u nás koľkej dobrej roboty, deti krásne! Len by sme mali na lúke dáky omladnlk pohľadať, čo by sme si tu ešte požili, poradovali sa ... nať Ujo Valušiak však nemusí pripomíomladník. Na sedemdesiatku nevyzerá. Zdravie mu slúži, a tak je aj ako dôchodca večne v akejsi robote. Je majstrom všetkých remesiel, ako vlastne každý starší Lúžňan. Pomáhal pri každej spoločnej stavbe obce, brigádničil v štátnych lesoch a teraz pomáha zememeračom, kartografom zhotovovať novú mapu obce. ■: — Aj v tom malo to mladé žieňa pravdu, že sa z niektorých ľudí vytratila tá dávna slovenská skromnosť, dobrosrdečnosť, družnosť. Ľudia sú uzavretejši, ako smé bývali mýv Ale vymenoval by som aj dnes celý rad ľudí, ktorých si jesto za čo vážiť práve preto, že nežijú iba pre seba, ale starajú sa aj o spoločné blaho. Nás starých však mrzí, že aj v organizácii odbojárov sme už zväčša iba takí kmeti. Treba sa nám, myslím členstvo, omladiť. Veď jesto z koho. Musíme kvôli tomu aj čosi urobiť, aby nielen obec bola ako jeden krásny,^Mýptavný pamätník, ale aj ľudia v, tých paletách, ich srdcia, mysle :aby bôli takými. ” MARGITA PI.ISTILOVÁ Mladí sa ohradzujú: a čože nás strašíte ? 1 Ŕ1