Pravda, september 1979 (LX/206-230)

1979-09-01 / No. 206

SOBOTA 1. SEPTEMBRA 1979 Č lovek ako jedinec sa nerád a často len veľmi ťažko zmieruje s rých­lym behom času. Keď sa priblíži k štyridsiatke, má spravidla pocit, že teraz už naozaj začal starnúť a začína pomaly, ale iste s urči­tou nostalgiou spomínať na svoje mladé roky. Ak si však dnes pripo­míname výročie začiatku druhej svetovej vojny, hovoríme s netajeným uspokojením, že od tejto chvíle uplynulo už štyridsať rokov a nesporne si želáme, aby sa časová aj faktická vzdialenosť od tohto krutého obdo­bia európskej a svetovej histórie zväčšovala ešte rýchlejšie, aby vojna öko taká v plnom rozsahu prešla do oblasti spomienok. Tým skôr nesmieme zabúdať na skutočnosť, že ešte stále pretrváva bi na našom kontinente, hoci tu už štvrté desaťročie žijeme v mieri: pretrváva v podobe obrovských hromád zbraní, ktoré neustále rastú p ktoré sú práve v Európe v najväčšej koncentrácii, pretrváva v podobe hrozby, vyplývajúcej zo samej existencie týchto hromád zbraní, z toho, Že ešte sú v kapitalistickom svete sily ochotné tieto zbrane použiť V mene sebectva úzkych imperialistických záujmov, pre protiľudové biele. Piatok, 1. septembra 1939, deň útoku hitlerovského fašizmu na Poľsko, zostane navždy mementom v dejinách nášho kontinentu a sveta. Nikdy si neprestaneme dôrazne pripomínať skutočnosti, ktoré viedli k tomuto okamihu. Nikdy si neprestaneme pripomínať veľkopanské pohŕdanie, s ktorým reagovali vo vtedajšom Londýne a Paríži aj inde na dlhoročné sovietske úsilie vybudovať systém kolektívnej bezpečnosti v Európe, na ich bezhraničnú slepotu, s ktorou podporovali hitlerovskú agresivitu v márnej nádeji, že fašizmus zlikviduje socializmus. Svet sa mohol tejto vojne vyhnúť, keby ho do nej nezavliekla nákaza antikomunizmu a anti­­sovietizmu. Dožičil si však toto najkrvavejšie poučenie v histórii, vyše päťdesiat miliónov mŕtvych, nepredstaviteľné materiálne straty - neuve­riteľná kataklizma za krátkozrakosť a chybné kalkulácie politikov tých kapitalistických krajín, čo niesli zodpovednosť za svetovú politiku bur­žoázie! Je tu zbytočné konštatovať, že v dôsledku vedeckého a tech­nického pokroku cena krátkozrakosti a chybných kalkulácií vzrástla v povojnovom období až k hranici neexistencie ľudstva a života na Zemi vôbec? Pripomíname si so zadosťučinením, že Európa Žije v mieri. Všetci vieme, že to neboli a ani nie sú VAHA HISTORICKÉHO POUČENIA ne neuzavreli. Už sám tento časový odstup svedčí povojnového obdobia. už štvrté desaťročie jednoduché roky. Kon­štatujeme, že trva­lo tridsať rokov od konca druhej sveto­vej vojny, kým sa zišla celoeuróp­ska konferencia na najvyššej úrovni, kým v Helsinkách podpísali Závereč­ný akt, ktorý v podstate uzatvoril vojenské obdobie, ktorý ako medziná­rodný nahrádza dokument mierové zmluvy, ktoré sa po druhej svetovej voj­­jasne o zložitostiach. Z hľadiska potrieb zabezpečenia mieru sa povojnové roky nezačali príliš optimisticky. Ešte sa ani neodstránili hromady trosiek a už svetový imperializmus, ako by čím rýchlejšie chcel zabudnúť na poučenia z uply­nulých rokov, otvoril obdobie studenej vojny v sebavedomej a nerealis­tickej predstave, že mu monopol na jadrové zbrane umožní diktovať svoju vôľu Sovietskemu zväzu a zabrániť socialistickej výstavbe ďalších kra­jín. Keď sa po krátkom čase táto predstava ukázala ako neživotná, trvalo imperialistickým centrám ešte roky, kým z tohq začali vyvodzovať podstatnejšie dôsledky, pričom sa stále snažili zvrátiť vývoj pomeru síl vo svoj prospech, utvoriť situáciu, za ktorej by mohli Sovietskemu zväzu a socialistickému spoločenstvu diktovať. Tejto snahy sa nevzdali podnes, hoci povojnové roky prinášali a prinášajú ďalšie dôkazy o jej nereál­nosti. Tieto roky boli a sú naplnené neochvejným úsilím Sovietskeho zväzu a krajín socialistického spoločenstva dať mieru skutočne pevnú a trvalú podobu, urobiť uvoľňovanie medzinárodného napätia a mierové spolu­nažívanie všetkých štátov bez rozdielu spoločenského zriadenia trvalým a nezvratným. Miesto, ktoré je vyhradené pre tieto riadky, nestačí ani na suchý zoznam všetkých iniciatív, ktoré v tomto smere Sovietsky zväz spolu so svojimi spojencami podnikol. Vďaka trpezlivej, systematickej, koordinovanej zahraničnej politike krajín socialistického spoločenstva sa tieto iniciatívy postupne presadzujú, aj keď si to vyžaduje dlhší čas, než by sme radi videli. Pripomeňme si, že od prvých návrhov na schôdzu všetkých európskych štátov do realizácie a vyvrcholenia konferencie o bezpečnosti a spolu­práci v Európe uplynuli dve desaťročia. Napokon sa konferencia predsa len uskutočnila a predstavuje osobitne pozitívny akt vo vývoji Európy a sveta, je v podstate doterajším vyvrcholením snáh o mierový rozvoj nášho kontinentu, príkladom pre postup v riešení ostatných svetových problémov. Celý povojnový vývoj charakterizuje, že neúprosný tlak faktov učí svet kapitalizmu prijímať realitu tak, ako sa formuje, realitu mohutného rastu významu a sily socializmu, realitu postupného a nezadržateľného oslobodzovania sa krajín z područia imperializmu a neokolonializmu, realitu spoločnosti, v ktorej sila zbraní môže priniesť len nepredstavi­teľnú skazu, ale nie víťazstvo. K tomu však patrí skutočnosť, že ka­pitalizmus neprijíma túto realitu v plynulom procese, ale že sa ju tvrdo­šijne bráni uznať a že opakovane podniká pokusy anulovať ju alebo as­poň odsúvať. Ak sme teda napríklad v prvej polovici sedemdesiatych rokov zazna­menali doteraz najväčší rozmach procesu uvoľňovania medzinárodného napätia, ktorý našiel presvedčivý výraz v podpísaní prvej zmluvy o ob­medzení strategických útočných zbraní (SALT 1) medzi Sovietskym zväzom a Spojenými štátmi, v uskutočnení konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe a v podpise jej Záverečného aktu, potom sa v druhej polovici týchto rokov tempo rozvoja tohto procesu spomalilo. Príčina je všeobecne známa: opäť dostali možnosť uplatniť svoj vplyv na vývoj udalostí činitelia imperializmu, ktorí podliehajú predstave, že by sa znova mohli pokúsiť o zmenu pomeru síl na neprospech socializ­mu, ktorí opäť chcú preniesť do praxe staré, neúspešné teórie o mož­nostiach obmedzovať a zatláčať socializmus. Sú to tie isté vplyvy a sily, čo so usilovali donekonečna preťahovať sovietsko-americké rokovania o príprave novej zmluvy o obmedzení strategických útočných zbraní (SALT 2), rovnakým spôsobom ako do­nekonečna preťahujú viedenské rokovania o znížení ozbrojených síl a výzbroje v strednej Európe a využiť rokovania na prebojúvanie takých podmienok, čo by narušovali súčasnú rovnováhu síl a prinášali výhody a nové pozície imperializmu. Skutočnosť, že sa napriek týmto snahám zišli tohto roku v júni vo Viedni najvyšší predstavitelia Sovietskeho zväzu a Spojených štátov, Leonid Brežnev a James Carter, a podpísali novú sovietsko-americkú zmluvu o obmedzení strategických útočných zbraní (SALT 2), dokument, ktorý kvantitatívne aj kvalitatívne obmedzuje vývoj a výrobu najničivej­ších zbraní súčasnosti a jednoznačne vychádza zo vzájomného uznania rovnováhy síl medzi obidvoma zmluvnými stranami, má mimo­riadne pozitívny význam pre medzinárodnú situáciu. Prakticky otvára cestu, aby uvoľňovanie medzinárodného napätia pokračovalo, významne zlepšuje atmosféru na rokovaniach, týkajúcich sa zastavenia horúčko­vitého zbrojenia a utvorenia podmienok pre reálne odzbrojovacie opat­renia, zlepšuje atmosféru v medzinárodných vzťahoch vôbec. Nemožno, pravda, nevidieť, že tie isté sily, čo stavali prekážky do cesty formulovania a podpísania zmluvy SALT 2 sa teraz usilujú vše­možne sťažiť jej ratifikáciu v americkom Senáte a využiť ju na rozpú­tanie novej vlny horúčkovitého vyzbrojovania v oblastiach, ktoré zmluva neobmedzuje - to znamená v oblasti konvenčných zbraní, a tých ra­ketových zbraní, čo nemajú bezprostredne strategický charakter. Sem patria napríklad plány Pentagonu a významných kruhov Severo­atlantického paktu na modernizáciu raketovojadrových zbraní v západ­nej Európe, na rozmiestnenie okrídlených križujúcich striel a striel Per­shing II na území NSR, Belgicka a Holandska, plány na dodávky množ­stva nových konvenčných zbraní, zbraní novej generácie armádam NATO, ktoré stoja na hranici socialistického spoločenstva. To všetko maskujú hlučnou kampaňou o takzvanom „sovietskom nebezpečenstve", starou známou, ošúchanou, nedôveryhodnou argumentáciou. Neváhali pripraviť na obdobie tesne po štyridsiatom výročí začiatku druhej sve­tovej vojny jednu z najväčších demonštrácií vojenskej sily, rozsiahle manévre pod názvom Autumn Forge - 79. Už samé číslo v názve ma­névrov by im malo ozrejmiť, aké nečasové sú podobné kroky. Hodiny dejín ukazujú napriek všetkým záporným snahám na mier a mierovú spoluprácu. Krajiny socialistického spoločenstva venujú to­muto cieľu všetko svoje úsilie. Majú pritom čoraz väčšiu podporu ná­rodov sveta, všetkých rozumne a realisticky uvažujúcich ľudí. PROLETÁR! VŠETKÝCH K R A J í N, S P O J T E SA! 50 HALIEROV ROČNÍK 60. # ČÍSLO 206 A* CELOŠTÁTNE oslavy dňa baníkov a energetikov Najväčším bohatstvom je statočná práca Účastníci slávnostného zasadania v Havířove srdečne privítali delegáciu Ústredného výboru KSČ a vlády ČSSR, vedenú súdruhom Ľubomírom Štrougalom • Ocenenia najlepším • Priateľská beseda s hrdinami socialistickej práce Havířov (ČSTK) — Pod heslom 30 rokov tradície Dňa baníkov a energetikov zaväzuje úspešne splniť úlohy S. päťročnice sa včera konalo v Havířove spoločné slávnostné zasadanie vedenia Federál­nych ministerstiev palív a energetiky a hutníctva a ťažkého strojár­stva, Ústredného, Českého a Slovenského výboru odborového zväzu pracovníkov baníctva a energetiky a Českého a Slovenského geolo­gického úradu pri príležitosti 30. výročia celoštátnych osláv Dňa ba­níkov a energetikov. Účastníci spoločného zasadania sr­dečne privítali delegáciu ÚV KSČ a vlády ČSSR, vedenú členom Predsed­níctva ŰV KSČ a predsedom vlády ČSSR L. Štrougalom. Jej členmi ďalej boli: kandidát Predsedníctva ÚV KSC a tajomník ÚV KSS M. Hruškovič, tajomník ÜV KSČ J. Haman, podpred­seda FZ a predseda ÚV ZčSSP V. Da­vid, vedúci tajomník Severomorav­ského KV KSČ M. Mamula, podpred­seda ÚRO V. Běžel a minister palív a energetiky ČSSR V. Ehrenborger. Na zasadaní sa ďalej zúčastnili mi­nistri federálnej vlády V. Blažek a L. Lér, prvý námestník ministra hut­níctva a ťažkého strojárstva ČSSR T. Kurtha, hrdinovia socialistickej práce z odvetvia baníctva a energe­tiky a ďalší hostia. Prítomný bol aj generálny konzul ZSSR v Brne V. Maľavko a generálny konzul PĽR v Ostrave J. Majerczak. Po československej štátnej hymne a zdravici pionierov Havířovského okresu otvoril zasadanie predseda ÚVOZ pracovníkov baníctva a ener­getiky O. Bogner. Minister V. Ehrenberger v úvode­­svojho prejavu zhodnotil výsledky rezortu v uplynulom období. Pripo­menul, že i napriek veľkému úsiliu baníkov zostal vlani uholný priemy­sel dlžný 425 000 ton uhlia. Tohto ro­ku majú baníci vyťažiť 124 250 000 ton uhlia a vysoké úlohy ich čakajú i v skrývke zeminy, ktorá rozhodne o pripraveností najmä severočeského hnedouhoľného revíru pre ťažbu v budúcich rokoch. V roku 1978 sa darilo zabezpečo­vať dodávky elektriny a tepla. Za­čiatkom tohto roku sa však situácia skomplikovala a bolo treba veľkú iniciatívu na jej prekonanie. Je dô­ležité, že sa v súčasnosti darí pod­statne- lepšie ako v minulosti před­zásobovat elektrárne palivom. Prob­lémy však sú s dodržiavaním termí­nov niektorých opráv a rekonštruk­cií veľkých blokov. Plynárenský a naftový priemysel patrí medzi stabi­lizované odvetvia rezortu a úspešne sa plní plán i v uránovom priemysle. Ďalšiu časť svojho prejavu venoval problematike investičnej výstavby a v tejto súvislosti poukázal na celý ■rad ťažkostí spojených s uvádzaním' technologických celkov do prevádzky, v povrchových baniach v severných Čechách. Podčiarkol význam výstavby nových a rekonštrukcií existujúcich úpravní uhlia a budovania kompreso­rových staníc tranzitného plynovodu a líniovej časti plynovodu Konzorcium. Za najdôležitejšie úlohy budúceho obdobla označil ťažbu hnedého uhlia, ktorá zostáva do roku 1990 rozhodu­júca pre výrobu elektriny a tepla a pre zásobovanie obyvateľov. Utvore­nie predpokladov pre rozvoj jadrovej energetiky, ktore-j zdroje majú za de­sať rokov dosiahnuť výkon 8—10 tisíc megawattov, patrí k ďalším hlavným úlohám rezortu. Minister palív a energetiky hovoril o racionálnom hospodárení palivami a energiou. O. i. uviedol, že ani na­priek čiastkovým úspechom nemôže­me byť s dosiahnutými výsledkami spokojní a vyzdvihol niektoré dobré skúsenosti, ako napríklad súťaž Za racionálne využívanie palív a energie a úspory v palivovom kombináte 25. únor vo Vřesovej. V oblastí bezpečnosti práce sa vla­ni v porovnaní s rokom 1977 znížil počet pracovných a smrteľných úra­zov a tento trend trvá i tohto roku. Pozornosť sa bude venovať predo­všetkým komplexnej výchove a kon­trolnej a rozborovej činností. V závere- V. Ehrenberger ocenil stá­ly záujem a účinnú pomoc, ktoré ŰV KSČ a vláda ČSSR venujú nášmu pa­­livovo-energetickému komplexu, ubezpečil, že baníci, energetici a ply­a nári vynaložia všetky sily pre splne­nie- línie XV. zjazdu. ť. Štrougal potom odovzdal zástup­com deviatich koncernových podnU kov štandardy a Červené zástavy šies­tej päťročnice za dosiahnuté hospo­dárske- výsledky a za socialistickú' súťaž a 71 najlepším pracovníkom z uholného, uránového a naftového priemyslu, rudného a nerudného ba­níctva, geológie, energetiky a plyná­renstva a národnému podniku Geoin­­dustria Praha Rady Červenej zástavy práce, ktoré im udelili prezident ČSSR ako výraz spoločenského ocenenia dlhoročnej obetavej a príkladnej práce. V mene vyznamenaných poďakoval riaditeľ Koncernového podniku baňa Hlubina v Ostrave J. Valníček. Potom sa ujal slova L. štrougal. (Jeho prejav uverejňujeme na 2. a 3. strane.) Slávnostné zasadanie pri príležitos­ti 30. výročia celoštátnych osláv Dňa baníkov a energetikov zakončili Pies­ňou práce. Delegácia účastníkov ucti­la pamiatku Vladimíra IIjiča Lenina položením kytice kvetov k jeho pom­níku v Havířove. □ □ Členovia delegácie ÜV KSČ a vlády ČSSR, vedenej L. Štrougalom, sa včera predpoludním zišli v Havířove na be­sede s hrdinami socialistickej práce a s vedúcimi pracovníkmi rezortu palív a energetiky. Účastníci besedy hovo­rili o súčasnej situácii v odvetviach uhoľného priemyslu, energetiky a ply­nárenstva a o aktivite a iniciatíve pra­cujúcich pri riešení náročných úloh plánu. Súdruh L. Štrougal prevzal na bese­de záväzky pracujúcich koncernu Os­­travsko-karvinské bane, baňa ČSM Stonava, okresu Karviná a energetic­kých podnikov Severomoravského kra­ja, zamerané na prekračovanie pláno­vaných úloh tohto a budúceho roku. Na záver besedy L. Štrougal zdôraz­nil stále rastúci význam baníckeho po­volania a ocenil zásluhy a úsilie hrdi­nov socialistickej práce. Poukázal na stále rastúci význam nášho palivovo­­en-ergetickéh-o komplexu a vyjadril presvedčenie, že sa najmä v nastáva­júcom zimnom období podarí všetky úlohy v tejto oblasti úspešne zvládnuť. Pohľad na časí pracovného predsedníctva slávnostného zasadania v Havířove pri prejave súdruha Ľubomíra Strou­­gala. Snímka ČSTK TELEGRAMY NAJVYŠŠÍCH ČS. PREDSTAVITEĽOV DO VSR llrdč súdružska pozdravy a srdedié blahoželania Praha — Generálny tajomník ÜV KSC a prezident ČSSR Gustáv Husák a predseda vlády ČSSR Lubomír Štrougal zaslali generálnemu tajomníkovi Ostredného výboru Komunistickej strany Vietnamu Le- Duanovi, prezidentovi Vietnamskej socialistickej republiky Ton-Duc- Thangovi a predsedovi Vládnej rady Vietnamskej socialistickej re­publiky Pham-van-Dongovi pri príležitosti štátneho sviatku Vietnam­skej socialistickej republiky blahoprajný telegram tohto znenia: Drahí súdruhovia, pri príležitosti štátneho sviatku Vietnamskej socialistickej republiky za­sielame Ústrednému výboru Komunistickej strany Vietnamu, vláde Vietnam­skej socialistickej republiky a všetkému bratskému vietnamskému ľudu i Vám osobne vrelé súdružské pozdravy a srdečné blahoželania v mene Ústredného výboru Komunistickej strany Československa, vlády a ludu Československej socialistickej republiky i v mene svojom. Československý Tud si v tento významný deň spoločne s Vami pripomína slávne víťazstvo vietnamského ľudu v boji za slobodu, nezávislosť, zvrcho­vanosť a územnú celistvosť Vašej vlasti proti agresii amerického imperia­lizmu i hrdinstvo, s ktorým sa bratský ľud Vašej krajiny postavil na odpor šovinisticko-hegemonistickej čínskej agresii. S úprimnou radosťou sledujeme veľké politické a pracovné úsilie, s akým vietnamskí pracujúci úspešne rea­lizujú náročné úlohy socialistickej výstavby vytýčenej historickým IV. zjaz­dom Komunistickej strany Vietnamu. Spolu so všetkými mierumilovnými národmi a pokrokovými silami sveta sa úprimne tešíme z neustáleho rastu medzinárodnej autority Vietnamskej socialistickej republiky. Vysoko oceňujeme jej aktívny prínos v boji za mier, národnú nezávislosť, demokraciu a sociálny pokrok i úsilie o nastolenie vzťahov vzájomného porozumenia a dobrej susedskej spolupráce medzi ná­rodmi juhovýchodnej Ázie. Vysoko si vážime toho, že vzťahy priateľstva a bratskej spolupráce medzi našimi stranami a krajinami, založené na osvedčených princípoch marxizmu­­leninizmu a socialistického internacionalizmu, na ktorých spočíva i naše priateľstvo a spojenectvo so Sovietskym zväzom a ďalšími krajinami socia­listického spoločenstva, sa neustále prehlbujú a upevňujú pre blaho našich národov a v záujme ďalšieho posilňovania jednoty a zomknutosti síl socia­lizmu, v záujme mieru a pokroku vo svete. Drahí súdruhovia, dovoľte popriať Vám a Vaším prostredníctvom bratské­mu vietnamskému ľudu mnoho nových úspechov v budovaní socialistického Vietnamu. □ □ Cien Predsedníctva ÚV KSC a predseda FZ ČSSR A. Indra poslal pri tej istej príležitosti blahoprajný telegram členovi Politického byra ÜV KS Viet­namu a predsedovi Stáleho výboru Národného zhromaždenia VSR Truong- Chinhovi. Minister zahraničných vecí ČSSR B. Chňoupek poslal blahoprajný telegram ministrovi zahraničných vecí VSR Nguyen-duy-Trinhovi. Ústredný vý­bor Národného frontu ČSSR poslal k štátnemu sviatku VSR blahoprajný te­legram Ústrednému výboru Vlasteneckého frontu Vietnamu. Ústredná rada odborov poslala včera blahoprajný telegram Všeobecnej federácii vietnam­ských odborov. Blahoželania do Líbye Praha (ČSTK) — Prezident ČSSR G. Husák poslal blahoprajný telegram vodcovi revolúcie 1. septembra Muamarovi Kaddáfímu pri príležitosti sviatku Líbyjskej arabskej ľudovej so­cialistickej džamáhiríje. Pri tej iste] príležitosti poslal predseda vlády ČSSR L. Štrougal blahoprajný tele­gram členovi revolučného vedenia Ab­­dasovi Salámoví Ahmadovi Džallúdovi. Aj minister zahraničných vec! ČSSR B. Chňoupek poslal blahoprajný te­legram tajomníkovi zahraničných vecí Alímu Abdasovi Salámoví Trikimu. Štandardy a červené zástavy lailepšim Vláda ČSSR a Ústredná rada od­borov udelili pri príležitosti Dňa baníkov a energetikov za dosiahnutie najlepších hospo­dárskych výsledkov a za plne­nie ukazovateľov socialistického súťaženia: Štandardu Klementa Gottwalda kolek­tívu pracujúcich Koncernového podni­ku baňa Hlubina v Ostrave. Zástavu sovietskych baníkov pracu­júcim Koncernového podniku Palivový kombinát 25. únor vo Vřesovej. Štandardu rudného baníctva pracu­júcim národného podniku Železnorud­­né bane v Spišskej Novej Vsi. Červené zástavy 6. päťročnice: Kon­cernovému podniku baňa Ostrava v Os­trave — Sliezskej Ostrave, Koncerno­vému podniku baňa Klementa Gott­walda v Libušině, Koncernovému pod­niku bane Vítězného února v Záluží pri Litvínove, Koncernovému podniku Vodné elektrárne v Trenčíne, Koncer­novému podniku Nafta v Gbeloch, Koncernovému podniku Uránový prie­skum v Liberci. D nes sa po roku opát schádzame v staroby­lej Nitre — modernej Mekke slovenských poľnohospodárov — nä tradičných celo­slovenských dožinkoch, aby sme spoločne oslá­vili zavŕšenie žatvy a zbilancovali výsledky uplynulého obilninárskeho roka. Napriek tomu, že nám nedal, čo sme od neho očakávali, pri­chádzame hrdo, lebo boj o tohtoročnú úrodu husto siatych obilnín bol oveľa ťažší, ako v iných rokoch. Suchá jeseň, zimné holomrazy, priam tropické horúčavy v čase tvorby klasu obilnín a časté búrkové lejaky počas ich dozrievania i samotného zberu — to všetko sú veličiny, kto­ré v podmienkach niekdajšieho súkromného gazdovania aj bez takéhoto nahromadenia, kaž­dá sama osebe, vedeli roľníkovi vziať všetko, vohnaí ho do biedy, alebo mu strčiť do rúk priamo žobrác­ku palicu. A nám — nášmu družstev­nému roľníkovi —■ ani po takom, pre pestovateľov obil­nín veľmi nežičli­vom roku, nič také nehrozí. vyúčtovanie Naopgk, úrod svedčí o tom, že sme dorobili dosť obilia pre plné uspokojenie potrieb mlynsko-pe­­kárenského priemyslu až do novej úrody. Priro­dzene, oproti plánu nižšia úroda obilia nemôže stačiť na utvorenie dostatočných zásob aj v kŕmnom fonde. Tento schodok sa však ešte stále môže takmer v úplnom rozsahu vykompen­zovať pomerne dobrou úrodou zrnovej kukurice a objemových krmovín, najmä silážnej kukurice, repných skrojkov a cukrovarníckych rezkov, ako aj racionálnym využívaním všetkých zdro­jov krmív v živočíšnej výrobe optimalizácigu kŕmnych dávok. Navyše istú časť výpadku úro­dy husto siatych obilnín socialistický štát včas vyriešil nákupom obilia v zahraničí. Preto bez zveličovania treba otvorene povedať, že vďaka tvorivému uplatňovaniu Leninovho družstevné­ho plánu ani toľká nežičlivosť počasia, akou oplýval uplynulý obilninársky rok, nepodvrá­­tila ekonomické a sociálne istoty pracujúcich socialistického poľnohospodárstva. Pravda, to neznamená, že nové víťazstvá pri plnení úloh, ktoré nám, poľnohospodárom, vy­plývajú z uznesení XV. zjazdu KSČ a naň nad­väzujúcich rokovaní ústredného výboru strany, budú prichádzať ako na zavolanie. Naopak, tak ako v živote celej našej spoločnosti ani v poľno­hospodárstve niet miesta pre sebauspokojenie, ale každý deň treba dôsledne napĺňať tvorivými činmi. Som presvedčený, že takto zmýšľa väčši­na našich poľnohospodárov, o čom okrem iného svedčia stále nové podnety k nevšednej pracov­nej iniciatíve. Práve z jej najkrajších výhonkov sme tohto roku uvili kytice socialistických zá­väzkov na počesť 35. výročia SNP, 30. výročia socialistického poľnohospodárstva a IX. celo­štátneho zjazdu JRD, ktoré chceme aj čestne splniť a tým ešte viac znásobiť možnosti úspeš­ného uspokojovania potrieb spoločnosti kvalit­nými potravinami, Niet sporu o tom, že ide o náročné úlohy. Avšak rovnakú platnosť má aj tvrdenie, že je v silách poľnohospodárov, aby ich čestne spl­nili. Keďže sa schádzame pod dožinkovými ven­cami, zamyslime sa nad tým, čo všetko sme do nich povpletali. Zvyčajne sú uvité z najbohat­ších klasov. Koľko ich bolo na obilných lánoch, z ktorých sme tch povyberali?. A prečo tieto narástli také krásne, a iné za nimi vzrastom áf úrodou zaostalí? Má na tom podiel vskutku len nepriaznivé počasie? Každý súdny agronóm mi dá iste za pravdu, že by sme veľmi zle triafali do cieľa, keby sme celý neúspech pestovania husto siatych obilnín pripísali len m konto ne­priaznivého počasia. Bola by to nehorázna ka­mufláž na zakrytie vlastných nedostatkov v prá­ci, popieranie existujúcich rezerv, ktoré sa oči­vidne derú na svetlo po vyúčtovaní úrody nielen vo výsledkoch medzi podnikmi hospodáriacimi v približne rovnakých výrobných podmienkach, ale aj vnútri podnikov medzi jednotlivými hon­mi. Inými slovami, aj v tomto pre obilninárov veľmi nepriaznivom roku v značnom rozsahu rozhodoval o úrode predovšetkým človek — je­ho um a fortieľna práca. V tejto súvislosti ne­možno nespomenúť úsilie, ktoré o tohtoročnú úrodu obilia opäť vynaložili šestdesiatkári, Aj keď sa na dnešných celoslovenských dožinkoch vo väčšine prípadov nemôžu pochváliť, že zo­brali priemerne z hektára vyše 60 q obilia ako v predchádzajúcich rokoch, predsa ich úrody patria medzi najhonosnejšie výsledky uplynulé­ho obilninárskeho roka, lebo ich metódy a orga­nizácia práce, spočívajúce nielen v precíznom dodržiavaní agrotechnickej disciplíny, ale aj v sústavnom udomácňovaní najnovších vedec­kých poznatkov a pokrokových skúseností, v sú­časnosti sú síce náročnou, ale najspoľahlivejšou cestou k úspešnému splneniu obilninárskeho programu šiestej päťročnice. Preto keď sa zamýšľame nad uplynulým obil­­vinárskym rokom, nikomu nedovoľme, aby o bu­dúci krajec chleba hral s falošnými tromfami. Z toho vyplýva, že zhodnotenie tohtoročnej úro­dy husto siatych obilnín musí byť dôkladnou analýzou uplynulého obilninárskeho roka, v kto­rej sa bude veľmi otvorene hovortf o tom, akú daň vyinkasovalo nepriaznivé počasie, ako sa osvedčili odrody a predovšetkým, čo mal urobiť a neurobil, alebo čoho sa mal vyvarovať pri pes­tovaní obilnín agronóm a ďalší pracovníci rast­­linnej výroby, nevynímajúc traktoristov pri prí­prave pôdy, sejbe, chemickej ochrane obilnín proti burinám a škodcom, ale ani kombajnistov pri zbere a pracovníkov pri pozberovom ošetro­vaní obilia. Len takýto pravdivý obraz o tohto­ročnom naplnení sýpok obilím bude spoľahli­vým odrazovým mostíkom pre položenie zákla­dov budúcoročnej úrody husto siatych obilním Na tohtoročných celoslovenských dožinkoch sa schádzame pod skromnejšími dožinkovými vencami, ako sme rátali vo vykonávacom pláne. A hoci sme vraveli, že majú na tom podiel aj subjektívne príčiny, treba priznať, že sme pre­žili ťažký obilninársky rok, ktorý si vyžiadal veľa umu aj statočnej práce nielen od poľno­hospodárov, ale aj mnoho tisíc brigádnikov, pra­covníkov poľnohospodárskych služieb, priemys­lu, vedecko-výskúmných inštitúcií i politických a štátnych orgánov. Všetkým patrí naše uzná­­nie a poďakovanie. Završujeme statočnú prácu, preto si bez ostychu zanôtme aj peknú dožin­kovú pieseň, pre radosť i ako prísľub na do­siahnutie ďalších prenikavých úspechov socia­listického poľnohospodárstva — na statočné splnenie úloh, ktoré nám stanovil XV. zjazd KSČ. S týmto odhodlaním sa hneď po skončení do­žiniek chopme povinností na jesenných poliach, lebo, ako povedal na oslavách 35. výročia SNP v Banskej Bystrici generálny tajomník Ov KSČ a prezident ČSSR súdruh Gustáv Husák: „Je ne­vyhnutné urobiť všetko, aby aj v tomto, pre naše poľnohospodárstvo neľahkom roku, sa bez strát zobralo všetko, čo na poliach narástlo." DUMKY SPOD DOŽINKOVÝCH VENCOV JÄN BLCHÄČ, predseda Slovenského výboru Zväzu družstevných roľníkov

Next