Pravda, september 1979 (LX/206-230)
1979-09-01 / No. 206
SOBOTA 1. SEPTEMBRA 1979 Č lovek ako jedinec sa nerád a často len veľmi ťažko zmieruje s rýchlym behom času. Keď sa priblíži k štyridsiatke, má spravidla pocit, že teraz už naozaj začal starnúť a začína pomaly, ale iste s určitou nostalgiou spomínať na svoje mladé roky. Ak si však dnes pripomíname výročie začiatku druhej svetovej vojny, hovoríme s netajeným uspokojením, že od tejto chvíle uplynulo už štyridsať rokov a nesporne si želáme, aby sa časová aj faktická vzdialenosť od tohto krutého obdobia európskej a svetovej histórie zväčšovala ešte rýchlejšie, aby vojna öko taká v plnom rozsahu prešla do oblasti spomienok. Tým skôr nesmieme zabúdať na skutočnosť, že ešte stále pretrváva bi na našom kontinente, hoci tu už štvrté desaťročie žijeme v mieri: pretrváva v podobe obrovských hromád zbraní, ktoré neustále rastú p ktoré sú práve v Európe v najväčšej koncentrácii, pretrváva v podobe hrozby, vyplývajúcej zo samej existencie týchto hromád zbraní, z toho, Že ešte sú v kapitalistickom svete sily ochotné tieto zbrane použiť V mene sebectva úzkych imperialistických záujmov, pre protiľudové biele. Piatok, 1. septembra 1939, deň útoku hitlerovského fašizmu na Poľsko, zostane navždy mementom v dejinách nášho kontinentu a sveta. Nikdy si neprestaneme dôrazne pripomínať skutočnosti, ktoré viedli k tomuto okamihu. Nikdy si neprestaneme pripomínať veľkopanské pohŕdanie, s ktorým reagovali vo vtedajšom Londýne a Paríži aj inde na dlhoročné sovietske úsilie vybudovať systém kolektívnej bezpečnosti v Európe, na ich bezhraničnú slepotu, s ktorou podporovali hitlerovskú agresivitu v márnej nádeji, že fašizmus zlikviduje socializmus. Svet sa mohol tejto vojne vyhnúť, keby ho do nej nezavliekla nákaza antikomunizmu a antisovietizmu. Dožičil si však toto najkrvavejšie poučenie v histórii, vyše päťdesiat miliónov mŕtvych, nepredstaviteľné materiálne straty - neuveriteľná kataklizma za krátkozrakosť a chybné kalkulácie politikov tých kapitalistických krajín, čo niesli zodpovednosť za svetovú politiku buržoázie! Je tu zbytočné konštatovať, že v dôsledku vedeckého a technického pokroku cena krátkozrakosti a chybných kalkulácií vzrástla v povojnovom období až k hranici neexistencie ľudstva a života na Zemi vôbec? Pripomíname si so zadosťučinením, že Európa Žije v mieri. Všetci vieme, že to neboli a ani nie sú VAHA HISTORICKÉHO POUČENIA ne neuzavreli. Už sám tento časový odstup svedčí povojnového obdobia. už štvrté desaťročie jednoduché roky. Konštatujeme, že trvalo tridsať rokov od konca druhej svetovej vojny, kým sa zišla celoeurópska konferencia na najvyššej úrovni, kým v Helsinkách podpísali Záverečný akt, ktorý v podstate uzatvoril vojenské obdobie, ktorý ako medzinárodný nahrádza dokument mierové zmluvy, ktoré sa po druhej svetovej vojjasne o zložitostiach. Z hľadiska potrieb zabezpečenia mieru sa povojnové roky nezačali príliš optimisticky. Ešte sa ani neodstránili hromady trosiek a už svetový imperializmus, ako by čím rýchlejšie chcel zabudnúť na poučenia z uplynulých rokov, otvoril obdobie studenej vojny v sebavedomej a nerealistickej predstave, že mu monopol na jadrové zbrane umožní diktovať svoju vôľu Sovietskemu zväzu a zabrániť socialistickej výstavbe ďalších krajín. Keď sa po krátkom čase táto predstava ukázala ako neživotná, trvalo imperialistickým centrám ešte roky, kým z tohq začali vyvodzovať podstatnejšie dôsledky, pričom sa stále snažili zvrátiť vývoj pomeru síl vo svoj prospech, utvoriť situáciu, za ktorej by mohli Sovietskemu zväzu a socialistickému spoločenstvu diktovať. Tejto snahy sa nevzdali podnes, hoci povojnové roky prinášali a prinášajú ďalšie dôkazy o jej nereálnosti. Tieto roky boli a sú naplnené neochvejným úsilím Sovietskeho zväzu a krajín socialistického spoločenstva dať mieru skutočne pevnú a trvalú podobu, urobiť uvoľňovanie medzinárodného napätia a mierové spolunažívanie všetkých štátov bez rozdielu spoločenského zriadenia trvalým a nezvratným. Miesto, ktoré je vyhradené pre tieto riadky, nestačí ani na suchý zoznam všetkých iniciatív, ktoré v tomto smere Sovietsky zväz spolu so svojimi spojencami podnikol. Vďaka trpezlivej, systematickej, koordinovanej zahraničnej politike krajín socialistického spoločenstva sa tieto iniciatívy postupne presadzujú, aj keď si to vyžaduje dlhší čas, než by sme radi videli. Pripomeňme si, že od prvých návrhov na schôdzu všetkých európskych štátov do realizácie a vyvrcholenia konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe uplynuli dve desaťročia. Napokon sa konferencia predsa len uskutočnila a predstavuje osobitne pozitívny akt vo vývoji Európy a sveta, je v podstate doterajším vyvrcholením snáh o mierový rozvoj nášho kontinentu, príkladom pre postup v riešení ostatných svetových problémov. Celý povojnový vývoj charakterizuje, že neúprosný tlak faktov učí svet kapitalizmu prijímať realitu tak, ako sa formuje, realitu mohutného rastu významu a sily socializmu, realitu postupného a nezadržateľného oslobodzovania sa krajín z područia imperializmu a neokolonializmu, realitu spoločnosti, v ktorej sila zbraní môže priniesť len nepredstaviteľnú skazu, ale nie víťazstvo. K tomu však patrí skutočnosť, že kapitalizmus neprijíma túto realitu v plynulom procese, ale že sa ju tvrdošijne bráni uznať a že opakovane podniká pokusy anulovať ju alebo aspoň odsúvať. Ak sme teda napríklad v prvej polovici sedemdesiatych rokov zaznamenali doteraz najväčší rozmach procesu uvoľňovania medzinárodného napätia, ktorý našiel presvedčivý výraz v podpísaní prvej zmluvy o obmedzení strategických útočných zbraní (SALT 1) medzi Sovietskym zväzom a Spojenými štátmi, v uskutočnení konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe a v podpise jej Záverečného aktu, potom sa v druhej polovici týchto rokov tempo rozvoja tohto procesu spomalilo. Príčina je všeobecne známa: opäť dostali možnosť uplatniť svoj vplyv na vývoj udalostí činitelia imperializmu, ktorí podliehajú predstave, že by sa znova mohli pokúsiť o zmenu pomeru síl na neprospech socializmu, ktorí opäť chcú preniesť do praxe staré, neúspešné teórie o možnostiach obmedzovať a zatláčať socializmus. Sú to tie isté vplyvy a sily, čo so usilovali donekonečna preťahovať sovietsko-americké rokovania o príprave novej zmluvy o obmedzení strategických útočných zbraní (SALT 2), rovnakým spôsobom ako donekonečna preťahujú viedenské rokovania o znížení ozbrojených síl a výzbroje v strednej Európe a využiť rokovania na prebojúvanie takých podmienok, čo by narušovali súčasnú rovnováhu síl a prinášali výhody a nové pozície imperializmu. Skutočnosť, že sa napriek týmto snahám zišli tohto roku v júni vo Viedni najvyšší predstavitelia Sovietskeho zväzu a Spojených štátov, Leonid Brežnev a James Carter, a podpísali novú sovietsko-americkú zmluvu o obmedzení strategických útočných zbraní (SALT 2), dokument, ktorý kvantitatívne aj kvalitatívne obmedzuje vývoj a výrobu najničivejších zbraní súčasnosti a jednoznačne vychádza zo vzájomného uznania rovnováhy síl medzi obidvoma zmluvnými stranami, má mimoriadne pozitívny význam pre medzinárodnú situáciu. Prakticky otvára cestu, aby uvoľňovanie medzinárodného napätia pokračovalo, významne zlepšuje atmosféru na rokovaniach, týkajúcich sa zastavenia horúčkovitého zbrojenia a utvorenia podmienok pre reálne odzbrojovacie opatrenia, zlepšuje atmosféru v medzinárodných vzťahoch vôbec. Nemožno, pravda, nevidieť, že tie isté sily, čo stavali prekážky do cesty formulovania a podpísania zmluvy SALT 2 sa teraz usilujú všemožne sťažiť jej ratifikáciu v americkom Senáte a využiť ju na rozpútanie novej vlny horúčkovitého vyzbrojovania v oblastiach, ktoré zmluva neobmedzuje - to znamená v oblasti konvenčných zbraní, a tých raketových zbraní, čo nemajú bezprostredne strategický charakter. Sem patria napríklad plány Pentagonu a významných kruhov Severoatlantického paktu na modernizáciu raketovojadrových zbraní v západnej Európe, na rozmiestnenie okrídlených križujúcich striel a striel Pershing II na území NSR, Belgicka a Holandska, plány na dodávky množstva nových konvenčných zbraní, zbraní novej generácie armádam NATO, ktoré stoja na hranici socialistického spoločenstva. To všetko maskujú hlučnou kampaňou o takzvanom „sovietskom nebezpečenstve", starou známou, ošúchanou, nedôveryhodnou argumentáciou. Neváhali pripraviť na obdobie tesne po štyridsiatom výročí začiatku druhej svetovej vojny jednu z najväčších demonštrácií vojenskej sily, rozsiahle manévre pod názvom Autumn Forge - 79. Už samé číslo v názve manévrov by im malo ozrejmiť, aké nečasové sú podobné kroky. Hodiny dejín ukazujú napriek všetkým záporným snahám na mier a mierovú spoluprácu. Krajiny socialistického spoločenstva venujú tomuto cieľu všetko svoje úsilie. Majú pritom čoraz väčšiu podporu národov sveta, všetkých rozumne a realisticky uvažujúcich ľudí. PROLETÁR! VŠETKÝCH K R A J í N, S P O J T E SA! 50 HALIEROV ROČNÍK 60. # ČÍSLO 206 A* CELOŠTÁTNE oslavy dňa baníkov a energetikov Najväčším bohatstvom je statočná práca Účastníci slávnostného zasadania v Havířove srdečne privítali delegáciu Ústredného výboru KSČ a vlády ČSSR, vedenú súdruhom Ľubomírom Štrougalom • Ocenenia najlepším • Priateľská beseda s hrdinami socialistickej práce Havířov (ČSTK) — Pod heslom 30 rokov tradície Dňa baníkov a energetikov zaväzuje úspešne splniť úlohy S. päťročnice sa včera konalo v Havířove spoločné slávnostné zasadanie vedenia Federálnych ministerstiev palív a energetiky a hutníctva a ťažkého strojárstva, Ústredného, Českého a Slovenského výboru odborového zväzu pracovníkov baníctva a energetiky a Českého a Slovenského geologického úradu pri príležitosti 30. výročia celoštátnych osláv Dňa baníkov a energetikov. Účastníci spoločného zasadania srdečne privítali delegáciu ÚV KSČ a vlády ČSSR, vedenú členom Predsedníctva ŰV KSČ a predsedom vlády ČSSR L. Štrougalom. Jej členmi ďalej boli: kandidát Predsedníctva ÚV KSC a tajomník ÚV KSS M. Hruškovič, tajomník ÜV KSČ J. Haman, podpredseda FZ a predseda ÚV ZčSSP V. David, vedúci tajomník Severomoravského KV KSČ M. Mamula, podpredseda ÚRO V. Běžel a minister palív a energetiky ČSSR V. Ehrenborger. Na zasadaní sa ďalej zúčastnili ministri federálnej vlády V. Blažek a L. Lér, prvý námestník ministra hutníctva a ťažkého strojárstva ČSSR T. Kurtha, hrdinovia socialistickej práce z odvetvia baníctva a energetiky a ďalší hostia. Prítomný bol aj generálny konzul ZSSR v Brne V. Maľavko a generálny konzul PĽR v Ostrave J. Majerczak. Po československej štátnej hymne a zdravici pionierov Havířovského okresu otvoril zasadanie predseda ÚVOZ pracovníkov baníctva a energetiky O. Bogner. Minister V. Ehrenberger v úvodesvojho prejavu zhodnotil výsledky rezortu v uplynulom období. Pripomenul, že i napriek veľkému úsiliu baníkov zostal vlani uholný priemysel dlžný 425 000 ton uhlia. Tohto roku majú baníci vyťažiť 124 250 000 ton uhlia a vysoké úlohy ich čakajú i v skrývke zeminy, ktorá rozhodne o pripraveností najmä severočeského hnedouhoľného revíru pre ťažbu v budúcich rokoch. V roku 1978 sa darilo zabezpečovať dodávky elektriny a tepla. Začiatkom tohto roku sa však situácia skomplikovala a bolo treba veľkú iniciatívu na jej prekonanie. Je dôležité, že sa v súčasnosti darí podstatne- lepšie ako v minulosti předzásobovat elektrárne palivom. Problémy však sú s dodržiavaním termínov niektorých opráv a rekonštrukcií veľkých blokov. Plynárenský a naftový priemysel patrí medzi stabilizované odvetvia rezortu a úspešne sa plní plán i v uránovom priemysle. Ďalšiu časť svojho prejavu venoval problematike investičnej výstavby a v tejto súvislosti poukázal na celý ■rad ťažkostí spojených s uvádzaním' technologických celkov do prevádzky, v povrchových baniach v severných Čechách. Podčiarkol význam výstavby nových a rekonštrukcií existujúcich úpravní uhlia a budovania kompresorových staníc tranzitného plynovodu a líniovej časti plynovodu Konzorcium. Za najdôležitejšie úlohy budúceho obdobla označil ťažbu hnedého uhlia, ktorá zostáva do roku 1990 rozhodujúca pre výrobu elektriny a tepla a pre zásobovanie obyvateľov. Utvorenie predpokladov pre rozvoj jadrovej energetiky, ktore-j zdroje majú za desať rokov dosiahnuť výkon 8—10 tisíc megawattov, patrí k ďalším hlavným úlohám rezortu. Minister palív a energetiky hovoril o racionálnom hospodárení palivami a energiou. O. i. uviedol, že ani napriek čiastkovým úspechom nemôžeme byť s dosiahnutými výsledkami spokojní a vyzdvihol niektoré dobré skúsenosti, ako napríklad súťaž Za racionálne využívanie palív a energie a úspory v palivovom kombináte 25. únor vo Vřesovej. V oblastí bezpečnosti práce sa vlani v porovnaní s rokom 1977 znížil počet pracovných a smrteľných úrazov a tento trend trvá i tohto roku. Pozornosť sa bude venovať predovšetkým komplexnej výchove a kontrolnej a rozborovej činností. V závere- V. Ehrenberger ocenil stály záujem a účinnú pomoc, ktoré ŰV KSČ a vláda ČSSR venujú nášmu palivovo-energetickému komplexu, ubezpečil, že baníci, energetici a plya nári vynaložia všetky sily pre splnenie- línie XV. zjazdu. ť. Štrougal potom odovzdal zástupcom deviatich koncernových podnU kov štandardy a Červené zástavy šiestej päťročnice za dosiahnuté hospodárske- výsledky a za socialistickú' súťaž a 71 najlepším pracovníkom z uholného, uránového a naftového priemyslu, rudného a nerudného baníctva, geológie, energetiky a plynárenstva a národnému podniku Geoindustria Praha Rady Červenej zástavy práce, ktoré im udelili prezident ČSSR ako výraz spoločenského ocenenia dlhoročnej obetavej a príkladnej práce. V mene vyznamenaných poďakoval riaditeľ Koncernového podniku baňa Hlubina v Ostrave J. Valníček. Potom sa ujal slova L. štrougal. (Jeho prejav uverejňujeme na 2. a 3. strane.) Slávnostné zasadanie pri príležitosti 30. výročia celoštátnych osláv Dňa baníkov a energetikov zakončili Piesňou práce. Delegácia účastníkov uctila pamiatku Vladimíra IIjiča Lenina položením kytice kvetov k jeho pomníku v Havířove. □ □ Členovia delegácie ÜV KSČ a vlády ČSSR, vedenej L. Štrougalom, sa včera predpoludním zišli v Havířove na besede s hrdinami socialistickej práce a s vedúcimi pracovníkmi rezortu palív a energetiky. Účastníci besedy hovorili o súčasnej situácii v odvetviach uhoľného priemyslu, energetiky a plynárenstva a o aktivite a iniciatíve pracujúcich pri riešení náročných úloh plánu. Súdruh L. Štrougal prevzal na besede záväzky pracujúcich koncernu Ostravsko-karvinské bane, baňa ČSM Stonava, okresu Karviná a energetických podnikov Severomoravského kraja, zamerané na prekračovanie plánovaných úloh tohto a budúceho roku. Na záver besedy L. Štrougal zdôraznil stále rastúci význam baníckeho povolania a ocenil zásluhy a úsilie hrdinov socialistickej práce. Poukázal na stále rastúci význam nášho palivovoen-ergetickéh-o komplexu a vyjadril presvedčenie, že sa najmä v nastávajúcom zimnom období podarí všetky úlohy v tejto oblasti úspešne zvládnuť. Pohľad na časí pracovného predsedníctva slávnostného zasadania v Havířove pri prejave súdruha Ľubomíra Strougala. Snímka ČSTK TELEGRAMY NAJVYŠŠÍCH ČS. PREDSTAVITEĽOV DO VSR llrdč súdružska pozdravy a srdedié blahoželania Praha — Generálny tajomník ÜV KSC a prezident ČSSR Gustáv Husák a predseda vlády ČSSR Lubomír Štrougal zaslali generálnemu tajomníkovi Ostredného výboru Komunistickej strany Vietnamu Le- Duanovi, prezidentovi Vietnamskej socialistickej republiky Ton-Duc- Thangovi a predsedovi Vládnej rady Vietnamskej socialistickej republiky Pham-van-Dongovi pri príležitosti štátneho sviatku Vietnamskej socialistickej republiky blahoprajný telegram tohto znenia: Drahí súdruhovia, pri príležitosti štátneho sviatku Vietnamskej socialistickej republiky zasielame Ústrednému výboru Komunistickej strany Vietnamu, vláde Vietnamskej socialistickej republiky a všetkému bratskému vietnamskému ľudu i Vám osobne vrelé súdružské pozdravy a srdečné blahoželania v mene Ústredného výboru Komunistickej strany Československa, vlády a ludu Československej socialistickej republiky i v mene svojom. Československý Tud si v tento významný deň spoločne s Vami pripomína slávne víťazstvo vietnamského ľudu v boji za slobodu, nezávislosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť Vašej vlasti proti agresii amerického imperializmu i hrdinstvo, s ktorým sa bratský ľud Vašej krajiny postavil na odpor šovinisticko-hegemonistickej čínskej agresii. S úprimnou radosťou sledujeme veľké politické a pracovné úsilie, s akým vietnamskí pracujúci úspešne realizujú náročné úlohy socialistickej výstavby vytýčenej historickým IV. zjazdom Komunistickej strany Vietnamu. Spolu so všetkými mierumilovnými národmi a pokrokovými silami sveta sa úprimne tešíme z neustáleho rastu medzinárodnej autority Vietnamskej socialistickej republiky. Vysoko oceňujeme jej aktívny prínos v boji za mier, národnú nezávislosť, demokraciu a sociálny pokrok i úsilie o nastolenie vzťahov vzájomného porozumenia a dobrej susedskej spolupráce medzi národmi juhovýchodnej Ázie. Vysoko si vážime toho, že vzťahy priateľstva a bratskej spolupráce medzi našimi stranami a krajinami, založené na osvedčených princípoch marxizmuleninizmu a socialistického internacionalizmu, na ktorých spočíva i naše priateľstvo a spojenectvo so Sovietskym zväzom a ďalšími krajinami socialistického spoločenstva, sa neustále prehlbujú a upevňujú pre blaho našich národov a v záujme ďalšieho posilňovania jednoty a zomknutosti síl socializmu, v záujme mieru a pokroku vo svete. Drahí súdruhovia, dovoľte popriať Vám a Vaším prostredníctvom bratskému vietnamskému ľudu mnoho nových úspechov v budovaní socialistického Vietnamu. □ □ Cien Predsedníctva ÚV KSC a predseda FZ ČSSR A. Indra poslal pri tej istej príležitosti blahoprajný telegram členovi Politického byra ÜV KS Vietnamu a predsedovi Stáleho výboru Národného zhromaždenia VSR Truong- Chinhovi. Minister zahraničných vecí ČSSR B. Chňoupek poslal blahoprajný telegram ministrovi zahraničných vecí VSR Nguyen-duy-Trinhovi. Ústredný výbor Národného frontu ČSSR poslal k štátnemu sviatku VSR blahoprajný telegram Ústrednému výboru Vlasteneckého frontu Vietnamu. Ústredná rada odborov poslala včera blahoprajný telegram Všeobecnej federácii vietnamských odborov. Blahoželania do Líbye Praha (ČSTK) — Prezident ČSSR G. Husák poslal blahoprajný telegram vodcovi revolúcie 1. septembra Muamarovi Kaddáfímu pri príležitosti sviatku Líbyjskej arabskej ľudovej socialistickej džamáhiríje. Pri tej iste] príležitosti poslal predseda vlády ČSSR L. Štrougal blahoprajný telegram členovi revolučného vedenia Abdasovi Salámoví Ahmadovi Džallúdovi. Aj minister zahraničných vec! ČSSR B. Chňoupek poslal blahoprajný telegram tajomníkovi zahraničných vecí Alímu Abdasovi Salámoví Trikimu. Štandardy a červené zástavy lailepšim Vláda ČSSR a Ústredná rada odborov udelili pri príležitosti Dňa baníkov a energetikov za dosiahnutie najlepších hospodárskych výsledkov a za plnenie ukazovateľov socialistického súťaženia: Štandardu Klementa Gottwalda kolektívu pracujúcich Koncernového podniku baňa Hlubina v Ostrave. Zástavu sovietskych baníkov pracujúcim Koncernového podniku Palivový kombinát 25. únor vo Vřesovej. Štandardu rudného baníctva pracujúcim národného podniku Železnorudné bane v Spišskej Novej Vsi. Červené zástavy 6. päťročnice: Koncernovému podniku baňa Ostrava v Ostrave — Sliezskej Ostrave, Koncernovému podniku baňa Klementa Gottwalda v Libušině, Koncernovému podniku bane Vítězného února v Záluží pri Litvínove, Koncernovému podniku Vodné elektrárne v Trenčíne, Koncernovému podniku Nafta v Gbeloch, Koncernovému podniku Uránový prieskum v Liberci. D nes sa po roku opát schádzame v starobylej Nitre — modernej Mekke slovenských poľnohospodárov — nä tradičných celoslovenských dožinkoch, aby sme spoločne oslávili zavŕšenie žatvy a zbilancovali výsledky uplynulého obilninárskeho roka. Napriek tomu, že nám nedal, čo sme od neho očakávali, prichádzame hrdo, lebo boj o tohtoročnú úrodu husto siatych obilnín bol oveľa ťažší, ako v iných rokoch. Suchá jeseň, zimné holomrazy, priam tropické horúčavy v čase tvorby klasu obilnín a časté búrkové lejaky počas ich dozrievania i samotného zberu — to všetko sú veličiny, ktoré v podmienkach niekdajšieho súkromného gazdovania aj bez takéhoto nahromadenia, každá sama osebe, vedeli roľníkovi vziať všetko, vohnaí ho do biedy, alebo mu strčiť do rúk priamo žobrácku palicu. A nám — nášmu družstevnému roľníkovi —■ ani po takom, pre pestovateľov obilnín veľmi nežičlivom roku, nič také nehrozí. vyúčtovanie Naopgk, úrod svedčí o tom, že sme dorobili dosť obilia pre plné uspokojenie potrieb mlynsko-pekárenského priemyslu až do novej úrody. Prirodzene, oproti plánu nižšia úroda obilia nemôže stačiť na utvorenie dostatočných zásob aj v kŕmnom fonde. Tento schodok sa však ešte stále môže takmer v úplnom rozsahu vykompenzovať pomerne dobrou úrodou zrnovej kukurice a objemových krmovín, najmä silážnej kukurice, repných skrojkov a cukrovarníckych rezkov, ako aj racionálnym využívaním všetkých zdrojov krmív v živočíšnej výrobe optimalizácigu kŕmnych dávok. Navyše istú časť výpadku úrody husto siatych obilnín socialistický štát včas vyriešil nákupom obilia v zahraničí. Preto bez zveličovania treba otvorene povedať, že vďaka tvorivému uplatňovaniu Leninovho družstevného plánu ani toľká nežičlivosť počasia, akou oplýval uplynulý obilninársky rok, nepodvrátila ekonomické a sociálne istoty pracujúcich socialistického poľnohospodárstva. Pravda, to neznamená, že nové víťazstvá pri plnení úloh, ktoré nám, poľnohospodárom, vyplývajú z uznesení XV. zjazdu KSČ a naň nadväzujúcich rokovaní ústredného výboru strany, budú prichádzať ako na zavolanie. Naopak, tak ako v živote celej našej spoločnosti ani v poľnohospodárstve niet miesta pre sebauspokojenie, ale každý deň treba dôsledne napĺňať tvorivými činmi. Som presvedčený, že takto zmýšľa väčšina našich poľnohospodárov, o čom okrem iného svedčia stále nové podnety k nevšednej pracovnej iniciatíve. Práve z jej najkrajších výhonkov sme tohto roku uvili kytice socialistických záväzkov na počesť 35. výročia SNP, 30. výročia socialistického poľnohospodárstva a IX. celoštátneho zjazdu JRD, ktoré chceme aj čestne splniť a tým ešte viac znásobiť možnosti úspešného uspokojovania potrieb spoločnosti kvalitnými potravinami, Niet sporu o tom, že ide o náročné úlohy. Avšak rovnakú platnosť má aj tvrdenie, že je v silách poľnohospodárov, aby ich čestne splnili. Keďže sa schádzame pod dožinkovými vencami, zamyslime sa nad tým, čo všetko sme do nich povpletali. Zvyčajne sú uvité z najbohatších klasov. Koľko ich bolo na obilných lánoch, z ktorých sme tch povyberali?. A prečo tieto narástli také krásne, a iné za nimi vzrastom áf úrodou zaostalí? Má na tom podiel vskutku len nepriaznivé počasie? Každý súdny agronóm mi dá iste za pravdu, že by sme veľmi zle triafali do cieľa, keby sme celý neúspech pestovania husto siatych obilnín pripísali len m konto nepriaznivého počasia. Bola by to nehorázna kamufláž na zakrytie vlastných nedostatkov v práci, popieranie existujúcich rezerv, ktoré sa očividne derú na svetlo po vyúčtovaní úrody nielen vo výsledkoch medzi podnikmi hospodáriacimi v približne rovnakých výrobných podmienkach, ale aj vnútri podnikov medzi jednotlivými honmi. Inými slovami, aj v tomto pre obilninárov veľmi nepriaznivom roku v značnom rozsahu rozhodoval o úrode predovšetkým človek — jeho um a fortieľna práca. V tejto súvislosti nemožno nespomenúť úsilie, ktoré o tohtoročnú úrodu obilia opäť vynaložili šestdesiatkári, Aj keď sa na dnešných celoslovenských dožinkoch vo väčšine prípadov nemôžu pochváliť, že zobrali priemerne z hektára vyše 60 q obilia ako v predchádzajúcich rokoch, predsa ich úrody patria medzi najhonosnejšie výsledky uplynulého obilninárskeho roka, lebo ich metódy a organizácia práce, spočívajúce nielen v precíznom dodržiavaní agrotechnickej disciplíny, ale aj v sústavnom udomácňovaní najnovších vedeckých poznatkov a pokrokových skúseností, v súčasnosti sú síce náročnou, ale najspoľahlivejšou cestou k úspešnému splneniu obilninárskeho programu šiestej päťročnice. Preto keď sa zamýšľame nad uplynulým obilvinárskym rokom, nikomu nedovoľme, aby o budúci krajec chleba hral s falošnými tromfami. Z toho vyplýva, že zhodnotenie tohtoročnej úrody husto siatych obilnín musí byť dôkladnou analýzou uplynulého obilninárskeho roka, v ktorej sa bude veľmi otvorene hovortf o tom, akú daň vyinkasovalo nepriaznivé počasie, ako sa osvedčili odrody a predovšetkým, čo mal urobiť a neurobil, alebo čoho sa mal vyvarovať pri pestovaní obilnín agronóm a ďalší pracovníci rastlinnej výroby, nevynímajúc traktoristov pri príprave pôdy, sejbe, chemickej ochrane obilnín proti burinám a škodcom, ale ani kombajnistov pri zbere a pracovníkov pri pozberovom ošetrovaní obilia. Len takýto pravdivý obraz o tohtoročnom naplnení sýpok obilím bude spoľahlivým odrazovým mostíkom pre položenie základov budúcoročnej úrody husto siatych obilním Na tohtoročných celoslovenských dožinkoch sa schádzame pod skromnejšími dožinkovými vencami, ako sme rátali vo vykonávacom pláne. A hoci sme vraveli, že majú na tom podiel aj subjektívne príčiny, treba priznať, že sme prežili ťažký obilninársky rok, ktorý si vyžiadal veľa umu aj statočnej práce nielen od poľnohospodárov, ale aj mnoho tisíc brigádnikov, pracovníkov poľnohospodárskych služieb, priemyslu, vedecko-výskúmných inštitúcií i politických a štátnych orgánov. Všetkým patrí naše uznánie a poďakovanie. Završujeme statočnú prácu, preto si bez ostychu zanôtme aj peknú dožinkovú pieseň, pre radosť i ako prísľub na dosiahnutie ďalších prenikavých úspechov socialistického poľnohospodárstva — na statočné splnenie úloh, ktoré nám stanovil XV. zjazd KSČ. S týmto odhodlaním sa hneď po skončení dožiniek chopme povinností na jesenných poliach, lebo, ako povedal na oslavách 35. výročia SNP v Banskej Bystrici generálny tajomník Ov KSČ a prezident ČSSR súdruh Gustáv Husák: „Je nevyhnutné urobiť všetko, aby aj v tomto, pre naše poľnohospodárstvo neľahkom roku, sa bez strát zobralo všetko, čo na poliach narástlo." DUMKY SPOD DOŽINKOVÝCH VENCOV JÄN BLCHÄČ, predseda Slovenského výboru Zväzu družstevných roľníkov