Pravda, október 1979 (LX/231-257)

1979-10-01 / No. 231

I PONDELOR 1. OKTÓBRA 1979 K TVORIVÉ VEDOMOSTI­­ZLATV FOND omunistická strana, ktorá predstavuje organické spojenie revo­­lúčneho hnutia robotníckej triedy s najpokrokovejšou spoločen­skou teóriou, s marxizmom-ieniňizmom, venuje od svojho vzniku sústavnú pozornosť straníckemu vzdelávaniu svojich členov, ktoré je jednou z hlavných súčastí jej činnosti. Terajšia sústava straníckeho vzdelávania bola utvorená v učebnom roku 1971/1972. Ďalej sa rozvíjala na základe predchádzajúcich skúseností, pôvodného chápania marxis­­ticko-leninského vzdelávania komunistov a prihliada na potreby súčas­nej praxe strany. Čo je jeho zmyslom? Na nedávnom celomestskom ideologickom aktíve v Prahe to výstižne charakterizoval tajomník ÜV KSČ J. Fojtík, keď povedal: „Stranícke vzdelávanie musí komunistov vyzbrojovať potreb­nými teoretickými poznatkami a argumentmi, pomáhať im orientovať sa v udalostiach doby, upevňovať ich presvedčenie o pravdivosti re­volučnej marxisticko-leninskej ideológie, z ktorej strana vychádza vo svojej činnosti. Podľa tohto zamerania treba voliť metódy vnútrostraníc­kej výchovy a prekonávať formalizmus v politickom školení... Nech pracujú na ktoromkoľvek úseku, musia komunisti bojovať za realizáciu politiky strany, za všetkých situácií brániť jej princípy." ' S osobitným dôrazom zameriavame ideologickú prácu na organizáciu síl nielen komunistom, ale celej spoločnosti pre aktívne, obetavé a ini­ciatívne plnenie hospodárskeho programu strany, ktorý vytýčil XV. zjazd KSČ. Je to zvyšovanie efektívnosti a kvality všetkej práce, čo najprís­nejšia hospodárnosť, principiálny boj s nešvármi, s nezodpovednosťou, s nedostatkami v realizácii uznesení strany. Nový ročník straníckeho vzdelávania sa začína v týchto dňoch. Mali by sme doň vstúpiť vo vedomí, že účinnosť vzdelávania sa meria uplat­ňovaním získaných vedomostí v dennej politickej praxi študujúcich, v iniciatívnom plnení úloh. V uplynulom období sme dosiahli mnohé pozitívne výsledky; upevnila a zdokonalila sa Štruktúra, skvalitnila riadiaca a kontrolná činnosť straníckych orgánov a organizácií a do popredia sa dostala účinnosť a kvalita výchovnej práce. V uznesení Sekretariátu ÚV KSČ z 22. mája tohto roka sa zdôrazňuje, že obsahové zameranie a hlavné smery štúdia členov a kandidá­tov strany v jed­notlivých útvaroch zodpovedajú potre­bám a treba na ne nadväzovať aj nastávajúcom roč­v níku, aj keď pri­rodzene s ešte vyš­šou náročnosťou. Na lektorov a pro­pagandistov, ale aj na poslucháčov. Cieľom je znáso­biť rady takých, akým je Ľubomír Kurtiš,' tavič skla zo Slovenských zá­vodov technického skla, n. p. závod Dúbravka v Bratí-1 slave, ktorý povedal: „Stranícke vzdelávanie mi osobne dalo veľa, hoci som zatiaľ prešiel iba základným stupäom. Pomohlo mi hlbšie preniknúť do politických i ekonomických problémov, s ktorými sa na pracovisku boríme. A čo je najdôležitejšie, dokážem správnejšie chápať požiadavku skvalitňovania a zefektívňovania našej spoločnej, ale aj mojej vlastnej práce." Požiadavka výraznejšieho spojenia teórie a praxe, učenia a využíva­nia osvojených poznatkov v každodennom živote, je logickým vyústením samotnej podstaty marxisticko-leninského učenia. Preto sledujeme, ako sa účinnosť straníckeho vzdelávania odzrkadľuje vo vnútrostraníckom živote, v úrovni členských schôdzí, v kvalite a vecnosti diskusie, vo formovaní a prijímaní záverov. To má tiež vplyv na spôsob a stupeň dôslednosti pri plnení uznesení straníckych orgánov, upevňuje leninské princípy a normy politickej práce vo vedomí členov a kandidátov strany. Má navyše vplyv na rozvoj osobnosti, na prehlbovanie súdružských vzťa­hov v pracovných kolektívoch. Vplyv straníckeho vzdelávania je zre­teľný v rozvoji pracovnej iniciatívy na podporu hospodárskej politiky strany, v socialistickom súťažení, čo možno dokumentovať na príkla­doch. Priaznivý vplyv na rozvoj socialistickej súťaže a pracovnej ini­ciatívy malo stranícke vzdelávanie v uplynulom ročníku v okrese Bra­­tíslava-vidiek napríklad v závodoch Kablo Malacky, Tatra Pezinok, JRD Chorvátsky/Grob, JRD šenkvice a v ďalších. Systém, ktorý sme v straníckom vzdelávaní začali uplatňovať po XIV. zjazde KSČ, sa osvedčil. Pomohol prekonať prvky formalizmu vo vzde­lávacej činnosti a priblížil teóriu marxizmu-leninizmu praxi. Realizácia študijného systému dosiahla úroveň, keď sa pozornosť presúva od organizačných problémov k obsahovým hodnotám a k orientácii na konečný efekt štúdia. Avšak úlohy, ktoré pred stranou v súčasnosti stoja, nedovoľujú uspo­kojovať sa s dosiahnutým. Preto sa zvyšujú nároky na kontrolnú činnosť. Rozmanité formy kontroly, najmä však priama účasť vybraného straníc­keho aktívu v študijných útvaroch čoraz výraznejšie zohľadňujú leninskú tézu, že hlavnou úlohou kontroly je „nielen, ba vôbec nie natoľko na­chytať, usvedčovať... ale skôr vedieť pomôcť, naprávať”. Dobré skú­senosti majú v tomto smere v novozámockom Elektrosvite, kde členovia celozávodného výboru strany, členovia ideologickej komisie, podpred­sedovia výborov základných organizácií i členovia lektorských skupín chodia do jednotlivých útvarov na hospitácie. O skutkovom stave predkladajú celozávodnému výboru správy, a ten v prípade potreby robí okamžité opatrenia. Pre nastávajúci ročník ďalej zvýšili úroveň kontroly. Do jednotlivých plánov výuky uviedli aj mená súdruhov, ktorí sa na jednotlivých prednáškach a besedách zúčastnia. Hospitujúci sa takto vopred môžu pripraviť aj na preberanú tematiku, aby mohli fun­dovane posúdiť prednášku i diskusiu. Navyše jednotlivé triedy útva­rov stredného stupňa rozdelili na seminárne skupiny, aby na besedách na každého zvýšil čas, aby lektor mohol poslucháčov lepšie poznať. Napriek dosiahnutým výsledkom však nemôžeme prehliadať niektoré slabiny a nedostatky v straníckom vzdelávaní. Sú ešte prípady, že výbory ZO KSS i členské schôdze strany hodnotia stranícke vzdeláva­nie predovšetkým z hľadiska číselných údajov; podľa počtu zaradených, krúžkov či tried a školení. Sama účasť na školení je však veľmi mólo. Častejšie a hlavne systematicky by mali výbory ZO KSS kontrolovať, či výsledky činnosti poslucháča zodpovedajú tomu, čo sa učí. Ak nie, tak čosi nie je v poriadku a treba to zmeniť. V nastávajúcom ročníku by sme sa mali pričiniť, aby systém kontroly účinnosti vzdelávania výraznejšie prispel k prekonávaniu nebezpečenstva formalizmu, povrch­nosti a živelnosti. Riadiaca a kontrolná činnosť straníckych orgánov a organizácií bude aj v novom ročníku pokračovať v riešení tých problémov, ktoré znižujú úroveň a účinnosť straníckeho vzdelávania. Ide o to, uplatňovať vo vzdelávaní komplexný prístup, jednotu obsahových a metodických otá­zok, rešpektovať diferencovanú štruktúru poslucháčov, realizovať po­žiadavky na jeho kádrové zabezpečenie. Ide najmä o aktív lektorov a propagandistov. Funkcia straníckeho lektora a propagandistu je náročná a veľmi zod­povedná. Od ich politickej vyspelosti a odbornej prípravy y mnohom závisia výsledky. Oprávnene sa na ich prácu kladú čoraz vyššie ná­roky. Má ich charakterizovať úzke spojenie so životom, precíznosť a principiálnosť odpovedí na konkrétne ideovo-politické, ekonomické a ďal­šie problémy, ktoré strana a spoločnosť rieši. V ich práci výrazne vy­stupuje do popredia schopnosť podnecovať o aktivizovať poslucháčov k samostatnému mysleniu, zjednocovať ich názory, učiť ich spájať teo­retické závery s ich konkrétnou realizáciou. Máme dosť erudovaných a skúsených lektorov, propagandistov i. or­ganizátorov straníckeho vzdelávania, ktorí dosahujú výsledky hodné nasledovania. Mnohí spojenie teórie s praxou rozvíjajú aj formami ukladania praktických úloh, vychádzajúcich z potrieb pracovísk a stra­níckych organizácií, vyžadujú od svojich poslucháčov tvorivú aplikáciu študovaných otázok na problémy pracoviska. Všetky dobré skúsenosti načim využiť v novom ročníku, aby stranícke vzdelávanie ešte účinnejšie spĺňalo svoj cieľ - prispievalo k socia­listickej výchove členov strany i nestraníkov. Hlboká znalosť z marxiz­mu-leninizmu, ktorú komunisti budú vedieť tvorivo uplatniť v praxi, to je zlatý fond našej strany i spoločnosti. PROLETÁŘI VŠETKÝCH K R A J f N, S P O J T E SA! PRAVDA ORGÁN ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA ROČNÍK 60. • ČÍSLO 231 A* 50 HALIEROV Poľnohospodári pokročili v plnení svojich povinností Činy vpísané do kroniky jesene Ludanickí repári obmedzujú zberové straty na minimum • iniciatívny kolektív opravá­rov v JRD v Novačanoch • Na Orave dominuje rýchlosť a kvalita Topoľčany — Dolný Kubín — Košice (Od našich redakto­rov) — Možno povedať, že septembrové počasie prialo poľnohospo­dárom. Aj poslednú sobotu a nedeľu bolo slnko štedré na hrejivé lú­če a priam nabádalo traktoristov, agronómov i tisícky brigádnikov do usilovnej práce. V úrodných chotároch južných okresov Slovenska po­kračoval cez víkend vo vysokom tempe zber cukrovej repy, kukurice na zrno, dokončievalo sa siiážovanie kukurice. Veselo bolo v sadoch a vinohradoch. V hornatých oblastiach dominoval zber zemiakov. Možno konštatovať, že oba dni pracovného voľna poľnohospodári zu­žitkovali bez zvyšku a ukrojili z jesenných povinností velký diel. £ DOZBER SA IM VYPLÄCA Od skorého sobotňajšieho rána pano­val na poliach ludanicikého družstva živý pracovný ruch. Pozornosť druž­stevníkov sa sústredila predovšetkým na zber cukrovej repy, ktorú pestujú na ploche 250 hektárov. Počas našej návštevy bola už pätina z tejto výme­ry vyzberaná a prichystaná pre orá­­čov. Ludanickí repári nasadili od za­čiatku vysoké tempo. „Prirodzene, veľmi nám záleží na tdm, aby sme repu čo najrýchlejšie zviezli z polí, ale rovnaký význam pri­pisujeme kvalite zberu, teda zberu s čo najmenšími stratami,“ povedal nám predseda JRD Dezider Matúš. A predseda straníckej organizácie v družstve Ambróz Gerhát ho dopĺňa: „Pozornosť dočasnej straníckej sku­piny, ktorú sme utvorili v brigáde re­­párov, sa sústredila predovšetkým na boj proti stratám. Osilie komunistov i družstevníkov znižiť straty našlo konkrétne vyjadrenie v zostrojení špe­ciálneho stroja — odlisťovača, ktorý nasleduje po orezávači cukrovej repy. Odiisťovač zbaví repu posledných zvyškov listov a doslova vyzametá pred vyorávačom riadky. Pravda, ani tu sa boj proti stratám nekonči. Za vy­orávačom repy kráča rojnica družstev­­ničok, ktoré zberajú nevyoranú repu, prípadne úlomky repy. Verte, že vďa­ka dozberu zachránime v priemere z každého hektára takmer štyri tony buliev.“ Keď sme prišli na repnisko, uvideli sme priam ukážkový, akoby z učebni­ce vystrihnutý obrázok zberu repy. Vodič šesťriadkového orezávača Ľubo­mír Kopček, inak aj vedúci dočasnej straníckej skupiny, orezával z buliev repné listy s presnosťou na centime­ter. Hneď po ňom nasledoval s odlis­­ťovačom Július Kapusta, ktorý pripra­vil riadky na vyoranie Petrovi Vaňoví na vyorávači. Ženy uzatvárali strojovú linku. Pole zostávalo za nimi čisté, do posledného zvyšku muselo vydať úrodu sladkých buliev. Vskutku slad­kých, lebo priemerná cukornatosť lu­­daníckej repy neklesla pod 15,5 %. A výsledok soboty? K 55-hektárovej ploche vyčistenej od cukrovej repy pribudlo ďalších deväť. Pravda, treba tiež dodať, že Ludaničania s rovnakým úsilím pracovali aj pri sejbe ozimnej pšenice, či vo vinohradoch. Vďaka usilovným rukám topolčianskych gymnazistov dokončievali už aj zber zemiakov. Ludanická kronika jesene sa obohatila o nové obetavé činy druž­stevníkov. A S JEDNOZNAČNÝM PREDSTIHOM Len čo sa pod vrchom Kopec, tró­niacim nad peknou oravskou dedin­kou Krivá, rozbřesklo biele ráno, za­­ozývali sa stráne vravou a hukotom motorov. Predseda družstva Ján Gibas nám povedal: „U nás je sobota ako hociktorý iný deň. Hádam len s tým rozdielom, že táto i minulé sú pokoj­nejšie a nie tak poznačené nervozitou ako vlani. Tento rok máme totiž v je­senných prácach oproti vlaňajšku tak­mer jednomesačný predstih.“ A kým bez nádychu pýchy Ján Gi­bas hovorí o dobrej úrode silážnej ku­kurice, aká tu ešte v histórii nebola, i o vysokých hektárových úrodách kŕmnej repy, na družstevnom nádvorí sa zatiaľ bez hlučných príkazov odvíja celkom obyčajný, robotou nabitý deň. Pri triedičke zemiakov nešanovali ru­ky zväzáci z DO SZM v Krivej i členo­via ostatných spoločenských organizá­cií Národného frontu. Na hone Lúžok malo sólo 50 družstevníčok, ktoré zbe­rali r:emiaky za vyorávačom. Traktor obsluhoval traktorista Eduard Sulä. Vela práce mal aj hlavný agronóm Stanislav Tokár, organizujúci odvoz zemiakov, ako aj čajové a chlebové občerstvenie. Neďaleko od zemiaikárov oral so štvorradličným pluhom Alojz Tekel... Vela mien by sme museli (Pokračovanie na 2. str.j Výročie karpotsko-dukelskej operácie HOLD HRDINOM Žatec (ČSTK) — Položením vencov z červených kvetov k pamätní­ku sovietskych a československých vr-akov j Žatci vzdali v sobotu účastnici slávnostného zhromaždenia k 35. výročiu karpatsko-dukel­­skej operácie hold hrdinom, ktorí v boji za slobodu československého ludu, za nezávislosť našej vlasti položili svoje životy. Náčelník Hlavnej politickej správy karpatsko-dukelskej politickej ČSĽA generálporučík A. Brabec pripo­menul na zhromaždení pamiatku troj­násobného hrdinu ČSSR a hrdinu So­vietskeho zväzu armádneho generála L. Svobodu. Pod jeho vedením prešli príslušníci československého - vojska v Sovietskom zväze po boku Soviet­skej armády tisíce kilometrov dlhú víťaznú bojovú cestu. Súdruh Brabec pripomenul, že boj jednotiek 38. so­vietskej armády a 1. československé­ho armádneho zboru v ZSSR o pre­chody Karpát patrí k tým historic­kým udalostiam, ktoré majú trvalé miesto v dejinách našich národov a československého štátu. O □ V Kroměříži si na manifestačnom stretnutí pracujúci a mládež pripo­menuli význam bojov o Duklu, hrdin­stvo vojakov, ktorí položili život za slobodu Československa. Zo zhromaž­denia odoslali pracujúci listy ŰV KSČ a Sovietskemu výboru bývalých účast­níkov vojny. O □ Takmer 300 zväzákov Popradského okresu sä stretlo na spomienkovej slávnosti v Nowom Targu so svojimi mladými priateľmi z družobnej oblas­ti PĽR. Pripomenuli si 35. výročie Sedem brigád socialistickej práce sa aktívne podieľa v Traťovej a strojovej stanici Bratislava na obnove železnič­ného zvršku. Práca nie je ľahká, na­priek tomu kolektívy úlohy plánu pl­nia. Kolektív Karola Belana, ktorý sú­ťaži o zlatá odznaky sme zastihli pri oprave a výmene koľajových polí v úseku trate Ludanice—Koniarovce, kde im bola výborným pomocníkom so­vietska pokladačská súprava. Výmenu zvršku urobila brigáda v dĺžke vyše 8 kilometrov na počesť Dňa železničia­rov mimo plánu. Snímka — Jozef Petrek, Svinná operácie a 60. výročie narodenia jedného zo zakla­dateľov pokrokovej mládežníckej or­ganizácie v Polsku Janka Krasiczke­­ho, ktorý padol v boji proti fašizmu. Jl4 Do 100 učňov Kovodružstva Sedlčany pomáha pri zbere zemiakov pracovnikorri JRD Rozvoj v Košovej Hore v okrese Pribram, ktorí sú najväčšími pestovateľ­mi v Pŕíbramskom okrese. Na snímke ČSTK P. Brož vysýpa pozbierané ze­miaky. Rokovanie ministra B. Ghnoupka y New Yorku UŽITOČNÉ SCHÔDZKY New York (Osobitný spravodajca ČSTK) — Minister zahraničných’ veci ČSSR Bohuslav Chňoupek sa včera stretol v New Yorku s mi­nistrom zahraničných veci Rumunskej socialistickej republiky Štefa­nom Andrejom. V súdružskom rozhovore obaja ministri prerokovali široký okruh otázok obojstranného záujmu. Minister Bohuslav Chňoupek sa v sobotu v sídle OSN v New Yorku zišiel aj s holandským ministrom za­hraničných vecí Christophom van der Klaawom. Minister Bohuslav Chňoupek rokoval včera v New Yorku aj s jordánskym predsedom vlády a ministrom zahra­ničných vecí Mudarom Badránom. V rozhovore, ktorý mal ovzdušie vec­nej výmeny názorov, obaja predsta­vitelia posúdili vývoj československo­­jordánskych vzťahov a niektoré kľú­čové medzinárodné problémy. V sobotu minister B. Chňoupek ro­koval v New Yorku s ministrom za­hraničných vecí Socialistickej Etiópie Feleke Gedle-Giorgisom. V priateľ­skom rozhovore sí obaja ministri vy­menili názory na zásadné otázky čes­­kosloven-sko-etiópSkych vzťahov realizáciu výsledkov rokovania gene­a rálneho tajomníka OV KSČ a prezi­denta ČSSR Gustáva Husáka s pred­sedom Dočasnej vojenskej správnej rady Socialistickej Etiópie Mengistu Haile Mariamom pri jeho návšteve v Československu. V tejto súvislostí vysoko ocenili rozvoj vzájomných po­litických, hospodárskych a kultúr­nych stykov. Blahoprajné telegramy Praha (ČSTK) — Prezident Česko-* slovenskej socialistickej republiky, Gustáv Husák poslal blahoprajný te* legram prezidentovi Botswanskej re­publiky Seretsi Khamovi pri príleži­tosti štátneho sviatku jeho krajiny a prezidentovi Nigérijskej federatívnej republiky Alhajovi Shagarimu pri prí­ležitosti štátneho sviatku Nigérie a k jeho nšstnpu do funkcie prezidenta. Praha (ČSTK) — Predseda vlády ČSSR Lubomír Štrougal poslal blaho­prajný telegram predsedovi Štátnej rady Čínskej ľudovej republiky Chua Kuo-fengovi k 30. výročiu vzniku CĽR. Závodné kuchyne majú vplyv na spokojnosť pracujúcich Obed nie je len kuchárovo vizitko Novinka: diétne jedlá • Varia aj z vlastnej úrody • Malé kuchyne — veľké problémy Bratislava (Od našich redaktorov) — V komplexných progra­moch starostlivosti o pracujúcich jednotlivých podnikov je závodné stravovanie vždy na poprednom mieste. Už dávno sa totiž vie, že kaž­dé zlepšenie, spestrenie stravy, rozšírenie sortimentu ponúkaných je­dál, úprava prostredia, v ktorom sa varí, či konzumuje jedlo má priaznivý ohlas a naopak — každé zhoršenie stravy vyvoláva medzi stravníkmi nespokojnosť, ktorú potom vyjadrujú nielen na schôdzach, ale aj rovno do oči kuchárom. Hoci — je vždy iba kuchár príčinou chvály či kritiky? V dobre vybavenej kuchyni, z dostatočného množ­stva potrebných surovín iba kuchár — babrák zle navarí -.. Výhody závodného stravovania využí­va na Slovensku už 576 000 stravní­kov, čo je o 46 000 viac ako vlani. V závodných vývarovniach sa všeličo zlepšuje, všeličomu však vedenia pod­nikov a ROH musia venovať zvýšenú pozornosť — napríklad lepšiemu vy­užívaniu jestvujúcich kapacít a vare­niu stravy aj pre druhé a tretie sme­ný. $ OBĽÚBENÉ TEPLÉ DESIATY V Komunálnych službách mesta Bra­tislavy varia v závodnej jedálni pre 1400 stravníkov. Pre vlastných za­mestnancov — roztrúsených po pre­­vádzkárfiach veíkej Bratislavy dová­žajú stravu aj do dvoch výdajní — na Rauchovu ulicu a do Petržalky. Varia však aj pre 36 ďalších menších podnikov a inštitúcií v meste. A keď­že už roky pomáhajú pri stravovaní Iným podnikom, časť ich zamestnan­cov sa stravuje zase v iných závod­ných jedálňach v blízkosti ich pra­covísk. V samotnej závodnej kuchyni mi­nulého roku zaviedli aj diétne stra­vovanie: Záujem o šetriacu diétu je veľký. Aj keď v kuchyni zápasia s nedostatkom pracovníkov, 11-člen­­ný kolektív BSP pripravuje pre za­mestnancov obľúbené desiaty. V zá­vode Na paši pracuje veľa žien, kto­ré do zamestnania prichádzajú z vi­dieka. Mnohé až z Dunajskostredské­­ho okresu. Od skorého rána je do obeda ďaleko. Desiaty sú preto po­trebné. Na desiatovom jedálnom líst­ku nie je nijakou zvláštnosťou popri polievkach aj viedenská či kyjevská roštenka, vnútornosti, halušky s bryn­dzou, palacinky, či zemiakové placky. $ POHODLNE NA OBED I Z OBEDA Chotár JRD Gábora Steinera v Ka­­meničnej sa tiahne od Komárna po Kollárovo a podobá sa pätnásť kilo­metrov dlhej „štrúdli“. V tomto veľ­kom priestore sú rozptýlené aj farmy živočíšnej výroby. Z mnohých otázok, ktoré po zlúčení štyroch malých hos­podárstiev pred piatimi rokmi nastolil (Pokračovanie na 2. str.) 1 Návrat A. Gromyka Moskva (ČSTK) — Minister za­hraničných vecí ZSSR Andrej Gromy­ko vrátil sa v sobotu z New Yorku do Moskvy. Andrej Gromyko viedol sovietsku delegáciu na 34. zasadaní Valného zhromaždenia OSN. Naši poslanci v Mníchove Mníchov (Spravodajca ČSTK) — Do Mníchova priletela včera delegá­cia československých poslancov vede­ná predsedom Českej národnej rady Evženom Erbanom. Poslancov na le­tisku srdečne privítali predstavitelia poslaneckých skupín západonemeckej sociálnej demokracie (SPD). Naša delegácia bude rokovať v Mníchove so zástupcami poslaneckých skupín SPD v bonnskom spolkovom sneme a bavorskom krajinskom sneme a o ďal­šom rozvoji vzťahov medzi Českoslo­venskom a spolkovou republikou, ako aj medzi Českou socialistickou repub­likou a Bavorskom. Pamiatke P. Jilemnického Poříčí u Litomyšle (ČSTK) — Bustu a pamätnú tabuľu Petra Ji­lemnického odhalili včera v Poříčí u Litomyšle, kde tento spisovateľ žil v rokoch 1939—1942. Na slávnostnom akte bol prítomný tajomník ÜV KSC Jan Fojtík, zástupcovia politického a kultúrneho života Východočeského kraja. Z Dunajskej Stredy bude kúpeľné mesto Novinová správa o výskyte ďalšieho termálneho prameňa na južnom Slovensku ul dnes nenarobí veľa vzruchu, ten na Žitnom ostrove vyviera osem teplých žriediel a chys­tajú sa ďalšie vrty. No keď pred siedmimi rokmi na juž­nom okraji Dunajskej Stredy z dvaapolkilometrovej hĺbky vystrekli na povrch prvé lit­re deväťdesiat stupňov teplej vody, bola to takmer senzá­cia. □KOMU SA NELENÍ... Vedúci dunajskostredského kúpaliska Vojtech Szabó roz­práva stručnú históriu kúpa­liska v 16-hektärovom areáli. — Žitný ostrov donedávna nemal čim priťahovať turistov a rekreantov. Na aktívny od­počinok tu jednoducho neboli utvorené podmienky. Preto keď sme už mali „zázračnú vodu“, s výstavbou kúpaliska sme nemohli dlho otáľať. Prvých hostí sme privítali v sedemdesiatom tretom roku. Všade boli len provizóriá, ale aj tie poslúžili. Všetky objek­ty sme budovali v akcii Z. Každý rok sme boli o voľačo bohatší. Nenadarmo sa hovo­rí, komu sa nelení, tomu sa zelení. Kráčame po areáli. Všade čistota, udržiavané kvetinové záhony a upravené trávniky. Návštevníkom, slúžia štyri ba­zény — detský, taliansky, re­kreačný a plavecký — s roz­dielnou temperatúrou vody od 24 do 35 stupňov. Opodiaľ sú dva tenisové kurty, dve volej­balové ihriská a minigolfové ihrisko. Na štyroch miestach sú stánky s občerstvením. Vi­deli sme aj predajňu Poštovej novinovej služby -i „malú dro­gériu“ s najzákladnejším sor­timentom pre rekreantov. V areáli sa predáva nanajvýš dvanásfstupňové pivo, inak žiadny alkohol. Zato chlade­ných nealkoholických nápo­jov bolo dost aj v dňoch let­ných horúčav. Len do veľkej chladničky — kamióna, ktorý má Jednota neprestajne na kúpalisku, sa zmestí osem­násťtisíc fliaš. Boli dni, keď kúpalisko navštívilo aj štyri­tisíc ľudí, z toho dve tretiny z Bratislavy a blízkeho oko­lia. S úrovňou hygieny a slu­žieb boli spokojní, no ťažkali si, že kúpalisko nemá ubyto­vacie zariadenia a že ho mož­no využívať len v letných me­siacoch. □ V BAZÉNE AŽ DO VIANOC Ján Ginčura, podpredseda MsNV v Dunajskej Strede, dobre pozná ponosy tohto druhu. — V súčasnosti za najväčší problém pokladáme, že kú­palisko možno využívať len sezónne, od mája do septem­bra, hoci termálnej vody má­me dost po celý rok. Preto sme za tri milióny korún za­čali stavať tzv. posezónny ob­jekt. Jeho najdôležitejšou sú­­častou bude polokrytý bazén s plochou 150 štvorcových met­rov, ku ktorému budú zo šatní viest vykurované chodby. Kú­pajúcich pred jesenným a zimným chladom ochráni pa­ra unikajúca z termálnej vo­dy. Ak nebudú treskúce mra­zy, bude sa v ňom kúpať až do Vianoc a potom opäť od druhej polovice marca. Keďže možnosti na podávanie kom­pletných obedov boli minimál­ne, Jednota začala stavat let­nú reštauráciu s vlastnou vý­varovňou. Za hodinu sa v nej bude môcť najesť 600 ľudí. Škoda len, že bude hotová až v máji 1981. Do budúceho le­ta však stihneme upravit pri­ľahlú vyše dvojhektárovú vod­nú plochu na vodné športy. Giny a vodné bicykle už má­me v sklade, zostáva nám vy­budovat pre ne malý prístav. Mimo areálu postavíme par­kovisko pre šesťsto áut a autokemping. Na jedno i dru­hé sa už robia projekty. Kon­cepčne rátame vybudovat aj vstupnú budovu, v ktorej umiestime šatne a sociálne zariadenia. Najskôr to však bude až v ďalšej päťročnici. V dohľadnom čase návštevní­kom nášho kúpaliska nebude­me môcť zabezpečit ani uby­tovanie v hoteli či v chat­kách. Na všetko naraz nesta­číme, preto musíme zachovat poradie stavieb podľa dôleži­tosti. □ PRED STARTOM VÝSTAVBY V Dunajskej Strede je už všetko pripravené na štart vý­stavby pavilónu balneotera­­pie — prvého objektu, ktorý bude slúžiť zdravotníckym účelom. Vyžiada si náklad takmer päť miliónov korún a budú v ňom vane, priestory na masáž a supertermálny bazén. Teplá voda sa v ňom využije na liečenie reumy, chorôb dýchacích ciest, štítnej žľazy a iných onemocnení. Pod lekárskym dozorom bude vzácny prameň spod zeme nielen utužovat zdravie tisí­cov rekreantov, ale vracať aj chuť do života chorým. Du­najská Streda je ha najlepšej ceste staf sa naším najmlad­ším kúpeľným mestom. FRANTIŠEK BUDA Zdravie prýšti

Next