Pravda, február 1980 (LXI/27-51)

1980-02-01 / No. 27

M áme za sebou prvé týždne nového roka. Vstúpili sme do neho s vedomím, že stavia pred nás úlohy neobyčajnej náročnosti, že ich realizujeme v zložitých podmienkach a že ide o posledný rok šiestej päťročnice, ktorý rozhodne o jej úspešnom zavŕšení a o rovnako úspešnom nástupe do siedmej päťročnice. Preto od prvých dní pracujúci 'vo fabrikách, doprave, baniach, energetike, poľnohospodárstve, na stavbách a ďalších úsekoch prejavujú vôľu, odhodlanie a inicia­tívu, aby včas, rovnomerne a kvalitne plnili vytýčené ciele. Je povzbudivé, že na čele tohto úsilia idú stranícke orgány a organizácie, tisícky komunistov. Mocným im­pulzom k pozdvihnutiu ich aktivity sa stali výsledky 14. zasadnutia ŰV KSČ a zasadnutia OV KSS. Môžeme povedať, že i v strane na Slovensku sa stretávajú s hlbo­kým záujmom, plným súhlasom a uvedomelou podporou. Vzbudzujú dôveru, súhlas a aktívnu podporu u robot­níckej triedy, družstevných roľníkov, inteligencie, u všet­kých vlastenecky zmýšľajúcich občanov. A je zároveň symbolické, že práve januárové členské schôdze základných organizácií, na ktorých komunisti prevzali nové stranícke preukazy a hlásili sa k svojmu dielu zodpovednosti za realizáciu uznesení decembrové­ho zasadnutia, stávajú sa začiatkom cieľavedomého, or­ganizovaného a sústredeného nástupu za úspešné plne­nie uion lonio roxa. Význam 14. zasadnutia vidíme predovšetkým v tom, že ústredný výbor v leninskom duchu kriticky a sebakri­ticky, objektívne, triezvo a s vysokou náročnosťou, s veľ­kou zodpovednosťou pred stranou a ľudom hodnotil do­siahnuté výsledky a súčasný stav v národnom hospo­dárstve, analyzoval problémy a určil ďalší postup strany pri realizácii úloh plá­nu v tomto roku. To hlavné a určujúce, čo odznelo na zasadnutí OV KSČ. pokiaľ ide o hodnotenie výsled­kov za štyri roky šies­tej päťročnice, je sku­točnosť, ako zdôraznil súdruh Husák, „že sa základné sociálno-eko­­nomické ciele vytýče­né XV. zjazdom KSČ pre rozvoj materiálno­­ekonomickej základne a životnej úrovne náš ho ľudu v základných črtách napĺňajú“. Ďa­lej sa dynamicky roz vijalo národné hospo­dárstvo a vzrástol ekonomický potenciál krajiny. V súlade s vy­tvorenými zdrojmi po­zdvihla sa životná úroveň a upevnili sa sociálne a ži­votné istoty pracujúcich. A to iste nie je maličkosť vzhľadom na súčasné podmienky. Táto vývojová tendencia je charakteristická i pre Slo­vensko. Pripomeňme si, že spoločenský produkt -v po­rovnaní S rokom 1975 je vyšší o viac ako 20 %. Priemy­selná výroba vzrástla o 27,1 %. Poľnohospodárska vý­roba bola v minulých štyroch rokoch oproti rovnakému obdobiu piatej päťročnice vyššia o 8,8 %, z toho rast­linná o 5,3 %. Podiel Slovenska na tvorbe celoštátnych zdrojov sa zvýšil z 28,6 % o® 29,8 °/o. 2ím sa postupne plní smernica zjazdu o zvyšovaní účasti Slovenska na posilňovaní hospodárskeho potenciálu nášho štátu. Všestranný pokrok, ktorým prechádza naša krajina v tomto desaťročí, je presvedčivým dôkazom sily a pred­ností socializmu. Potvrdzuje správnosť a životnosť po­litiky KSČ, jej leninského kurzu, ktorý vedenie strany na čele so súdruhom Husákom dôsledne uplatňuje. Je svedectvom aktívnej a uvedomelej podpory tejto politiky miliónmi pracujúcich. A zračí sa v ňom význam a rastúce možnosti našej spolupráce so Sovietskym zväzom a s ďal­šími socialistickými krajinami. Nevidíme však iba úspechy. Ostredný výbor otvorene poukázal i na mnohé problémy a nedostatky, na ne­využité možnosti, ktoré náš hospodársky rozvoj spre­vádzajú a na ich príčiny, ktoré sú prevažne subjektívneho rázu. Prejavujú sa v nerovnomernom a nekomplexnom plnení plánu, čo narušuje štruktúru dodávok a nepriaznivo vplýva na odberateľsko-dodávateľské vzťahy, na zásobo­vanie vnútorného trhu a plnenie exportných úloh. V in­vestičnej výstavbe sa nám nedarí uvádzať kapacity do prevádzky v plánovaných termínoch, znižovať rozostava­nosť, včas projekčné pripraviť jednotlivé akcie. Neuspo­kojivý je vývoj v napĺňaní základnej línie zjazdu o do­sahovaní rýchleho rastu efektívnosti a kvality, kde naj­mä vo využití výsledkov vedy a techniky máme veľké možnosti. Možno. a treba sa spýtať, prečo práve v súčasnosti tak ostro, vypuklo a s takým citeľným dopadom pre­javujú sa naše subjektívne nedostatky a slabiny. Je to preto, že budujeme rozvinutú socialistickú spo­ločnosť, teda spoločnosť s vysokým stupňom rozvoja výrobných síl, s vyspelými sociálno-politickými vzťahmi, ktoré sa majú prejaviť medzi triedami, národmi a národ­nosťami, majú sa zračiť v obsahu a formách spoločen­ského vedomia, širšom duchovnom obzore ľudí, rozvoji socialistického demokratizmu a v ušľachtilejších vzťa­hoch človeka k človeku. Všetko toto úsilie smeruje k to­mu, aby sa plnšie uspokojovali hmotné a duchovné po­treby ľudí. A preto treba vytvárať predpoklady dosaho­vaním vysokej efektívnosti výroby a vysokej kvality všet­kej práce. V záujme toho musíme umne spájať plody vedecko-technickej revolúcie s prednosťami socializmu. Logicky z toho vyplýva, že vnútorný faktor je, ako prvotný, ktorý determinuje naše vyššie ciele a kritériá. Pochopenie tejto zákonitosti budovania rozvinutej socia­listickej spoločnosti dáva perspektívy, vzbudzuje záujem najširších vrstiev o efektívny rast výroby, napĺňa nás istotou a reálnym optimizmom. Etapa rozvinutého so­cializmu objektívne dáva čoraz väčšie možnosti a vyššie šance pre spĺňanie našich cieľov; veď rozvoj spoločnosti na svojej vlastnej socialistickej základni otvára stále širší priestor pre pôsobenie zákonitostí socializmu. Od subjektu, od nás všetkých závisí, ako sa tieto možnosti využívajú. Naše ciele realizujeme pritom, ako je známe, v zloži­tejších vonkajších ekonomických podmienkach, ktoré v záujme dosiahnutia vytýčených zámerov ešte stupňujú nároky na našu prácu a dosahované výsledky. Pre to všetko stala sa teraz takou osudovou ne­vyhnutnosť, aby sme dôslednejšie napĺňali strategic­kú líniu XV. zjazdu o vysokej efektívnosti a vysokej kvalite. To nové, čo prináša 14. zasadnutie OV KSČ, je vedomie, že prichádzame na križovatku, keď nemáme inú voľbu, ako vyrábať kvalitnejšie a efektívnejšie, pre­tože, ak by sme prešľapovali, nenaplnili by sme predsa­vzatia, ktoré sme si v rozvoji spoločnosti vytýčili. Mu­síme pochopiť, že spotrebovávať na svetovej úrovni pred­pokladá i vyrábať na svetovej úrovni. Prvoradou úlohou teraz je, aby sme všade zabezpečili rovnomerné a (cvalitné plnenie úloh plánu, čo najviac prispeli k realizovaniu cieľov šiestej päťročnice a k vy­tvoreniu predpokladov pre nástup do siedmej päťročnice. Práve v tom vidíme veľký význam plánu na tento rok, ktorého úlohy nie sú ľahké. Pripomeňme si, že naďalej rýchlo sa bude rozvíjať naj­mä strojárstvo a drevopriemysel, pričom dynamika roz­vojových programov v priemysle predstavuje sedem i viac. percent. Ide o realizáciu takých programov, ako sú nákladné autá, obrábacie stroje, mikroelektronika, výpočtová technika, ďalej výroba chemických vlákien, buničiny a papieru, v spotrebnom priemysle pletiarska výroba, nábytok a iné. Aj keď plánovaný rast priemyselnej výroby o 5,2 % je o niečo nižší, ako bola dynamika rastu v predchádza­júcich rokoch päťročnice, prichodí nám tieto úlohy za­bezpečiť s takou úrovňou spotreby materiálu a surovín na jednotku výroby, akú sme dosiaľ v tejto päťročnici nezaznamenali. Spotreba ropných výrobkov vrátane po­honných hmôt má byť na úrovni lanského roku, ďalej sa má racionalizovať spotreba energie a kovov, a mu­síme pokročiť v komplexnom využití drevnej hmoty, ako i ďalších domácich surovín. Celkove sa má znížiť mate­riálová náročnosť výroby, namiesto o 0,3—0,4 °/o dosa­hovaných v tejto päťročnici, o 0,7 %. S cieľom prekonávať v poľnohospodárstve zaostáva­nie rastlinnej výroby za živočíšnou má sa v tomto roku dosiahnuť o 15 % vyššia hodnota rastlinnej produkcie, ako bol priemer rokov 1974- 78, prirodzene pri vyšších materiálových vkladoch. Na základe efektívneho využí­vania zdrojov krmív sa má zvýšiť trhová živočíšna vý­roba o 3,6 % oproti roku 1979. Rast prostriedkov vložených do investičnej výstavby o 5,5 % je zhruba na úrovni predchádzajúcich rokov tejto päťročnice, no ich smerovanie v realizácii investič­nej výstavby musí byť také, aby sa v tomto roku dali do užívania základné prostriedky v hodnote 50 miliárd korún a znížila sa rozostavanosť približne o 7 % v po­rovnaní so stavom v r. 1979. V tomto roku pribudne v priemysle a v stavebníctve zhruba desaťtisíc pracovníkov, kým v predchádzajúcich rokoch bolo to sedemnásťtisíc. To znamená, že vzrast výroby bude treba zhruba z 80 % kryť rastom produktivity práce. Vidíme teda, že úlo­hy rozvoja národného hospodárstva v tomto roku, tak ako ich vy­týčil OV KSČ a na podmienky Slovenska konkretizoval OV KSS, ako sú zakotvené v pláne, sú vysoko mo­bilizačné. Žiadajú, ako zdôraznil súdruh Hu­sák v záverečnom slo­ve na 14. zasadnutí ÜV KSČ - aby sme sa poučili z dobrých skúseností i nedostat­kov, vyvodili z toho závery pre ďalšiu čin­nosť, aby sme hľadali nové tvorivé cesty, ako lepšie pracovať a rýchlejšie odstraňovať všetko, čo prekáža nášmu postupu vpred. Uvedomujeme si, že úlohy tohto roka, ale v miere ešte nástojčivejšej úlohy budúcich rokov, žiadajú, aby sme cieľavedomejšie šli cestou stále vyššej hpspodárnosti a najmä vyššieho zhodnocovania všetkých výrobných faktorov, ktoré máme k dispozícii. O potrebe dosiahnuť obrat v efektívnosti, v zhodnocovacom procese neho­voríme po prvý raz, no predsa sa stretáme s pochyb­nosťami, či je to možné, či máme pre to podmienky. V rokoch socialistickej výstavby vybudovali sme u nás vyspelú a silnú materiálno-výrobnú základňu. Len na Slovensku hodnota základných prostriedkov dnes repre­zentuje vyše 680 miliárd Kčs a za posledných desať rokov sa takmer zdvojnásobila. Máme rozvinutú vedecko­výskumnú bázu, na Slovensku v nej čoskoro bude pô­sobiť 50 tisíc pracovníkov. Nebývalo vzrástla odbornosť a skúsenosti pracujúcich v národnom hospodárstve, tvo­rivý potenciál ľudu. A v našej krajine spracúvame nemálo surovín, spotrebujeme nemálo palív. Napríklad v spotre­be merného paliva na obyvateľa je Československo na druhom mieste vo svete, v spotrebe ocele na prvom mieste, v spotrebe železa, valcovaného materiálu i vo výrobe elektriny patríme medzi popredné krajiny sveta. Máme teda predpoklady a možnosti, no nevyužívame ich náležíte, na úrovni doby. Neuspokojivo využívame základné prostriedky a ich účinnosť sa nezvyšuje, v níz­kej miere zhodnocujeme suroviny a materiál a väčšie možnosti máme i v raste produktivity práce. Preto na jednotku tvorby národného dôchodku spotrebujeme viac energie, surovín a pracovných hodín ako vyspelí zahra­niční partneri. Hlavným článkom, ako zmeniť tento stav a pozdvihnúť výkonnosť ekonomiky, je dať u nás vede a technike také miesto, aké jej v súčasnosti patrí. Preto OV KSČ stavia uplatňovanie vedecko-technického rozvoja ako úlohu strategického významu, ako kľúč k ďalšiemu napredo­vaniu. Od toho, ako rýchlo a kvalitne sa budeme zmoc­­ňovať vedy a techniky, jej vymožeností, závisí, akou mierpu sa bude naša krajina zapájať do prúdu vedecko­­technickej revolúcie, ako budeme využívať jej plody. Aj na Slovensku máme už, ako sme uviedli, pomerne solídnu vedeckovýskumnú základňu a na riešenie úloh v tejto oblasti dáva spoločnosť nemalé prostriedky. No výsledky sú zatiaľ skromné a zďaleka nezodpovedajú progresívnym zahraničným reláciám, kde efektívnosť vy­chádza až 1 : 5. Musíme sa tu rozhodne usilovať o zme­nu a čo najskôr dosiahnuť obrat. Žiada to, aby sa vedecko-technický rozvoj stal hlav­nou metódou plánovitého procesu a nebol iba doplnko­vou ďalšou časťou plánu. Vklady do vedecko-technického rozvoja musia byť efektívne a v záujme toho treba i v tej­to oblasti uplatňovať chozrasčotné prvky, sledovať a vyhodnocovať prínosy s vynaloženými nákladmi a v od­meňovaní výraznejšie uplatniť zásluhy konkrétnych ko­lektívov a jednotlivcov. V záujme urýchlenia cyklu veda - výskum - výroba — využitie je nevyhnutné, aby naše vedeckovýskumné pracoviská boli užšie spojené s praxou. Treba v tomto smere využívať všetky možnosti s cieľom, aby so po­silnila experimentálna vývojová a výrobná základňa vý­skumných ústavov a vedeckých centier. Nezastupiteľným a čoraz plodnejšie pôsobiacim zdro­jom pre vyššiu výkonnosť hospodárstva, pre špecializá­ciu a koncentráciu výroby, pre umocnenie vedecko-tech­nického potenciálu je naša účasť v socialistickej ekono­mickej integrácii a osobitne spolupráca so Sovietskym zväzom. Naše hospodárstvo je v takej etape rozvoja, keď akékoľvek recidívy autarkčnosti sú anachronizmom a sú veľmi škodlivé. Musíme vskutku iniciatívnejšie, rázne a netradične, dobe zodpovedajúcim pochopením rozvíjať kooperáciu a špecializáciu so ZSSR, smelšie spájať naše sily, využívať poznatky a výdobytky jeho mohutného vedeckovýskumného potenciálu v prospech modernizá­cie a prosperity československej ekonomiky. Z toho hľa­diska vedenie strany á štátu prikladá mimoriadny VÝ’ znám vypracovaniu dlhodobého programu špecializácie a kooperácie medzi ČSSR a ZSSR. Úsilie o dosiahnutie obratu vo výkonnosti nášho hos­podárstva je podmienené podstatným skvalitnením . ria­denia, a to na všetkých úsekoch. Uznáva sa, že ria­denie treba dať do súladu s potrebami doby, no nie všade a všetko sa robí tak rýchlo a tak zodpovedne, ako je to potrebné. Nejde pritom len o. nedostatky v sys­téme riadenia. Mnohým ťažkostiam by sme mohli predísť, mnohé problémy by sme mohli rýchlejšie a efektívnejšie, riešiť pri účinnejšom operatívnom nadění. Žiada si to, aby vedúci pracovníci konali s dôkladným poznaním a predvídavosťou, aby prejavili húževnatosť pri realizo­vaní a hlavne dokončení zámerov a plánovaných úloh. Predpokladá to súčasne, aby pre vec vedeli nadchnúť a získať kolektívy a na realizáciu vytvárali predpoklady v organizácii práce, v hmotnej stimulácii, v morálnom (Pokračovanie na 2. str.) OSVOJIT 81, PRACOVAŤ LENINSKÝM STYL JOZEF LENÄRT, člen Predsedníctva ŰV KSČ, prvý tajomník ÜV KSS 4 Rozlúčková návšteva Praha (ČSTK) — Cien Predsedníc­tva ÚV KSC a predseda vlády SSR P. Colotka prijal včera v Prahe veľ­vyslanca ZSSR v ČSSR V. Mackeviča v súvislosti so skončením jeho diplo­matickej misie. Na študijnom pobyte Praha (ČSTK) — Cien Predsedníc­tva a tajomník ÚV KSC J. Kempný prijal včera v Prahe študijnú delegá­cia ÚV SED na čele s kandidátom Ústredného výboru a vedúcim odde­lenia plánovania a financovania ÚV SED G. Ehrenspergerom na záver jej pobytu v ČSSR. Na súdružskej besede sa zúčastnil vedúci oddelenia ÚV KSČ V. Mička. Prítomný bol aj veľvyslanec NDR v ČSSR G. König. Delegácia ÚV SED sa u nás oboznamovala so skú­senosťami strany pri realizácii uzne­sení XV. zjazdu KSČ v oblasti hospo­­aarsKej politiky. Medzi najaktívnejších zlepšovateľov Elektrokarbonu v Topoľčanoch patri člen KSC, predseda DV ROH a prevádz­­kový dispečer Viliam Cápa. V podniku pracuje 26 rokov a za toto obdobie po­dal 40 zlepšovacích návrhov, z ktorých vyše polovice zaviedli do výroby. Sú­druh Cápa sa vo svojich zlepšeniach zameriava na šetrenie domácimi a za­hraničnými materiálmi. Vlani zásluhou jeho dvoch zlepšovacích návrhov ušet­ril závod med za 120 tisíc korún. Na snímke zľava Viliam Cápa v rozhovo­re s vedúcim BSP rezačov uhlíkových materiálov Milanom Bobuľom. Snímka Pravda Ivan Dubovský Odmietli čínsky dokument Peking (ČSTK) — Veľvyslanectvo Vietnamskej socialistickej republiky v Pekingu odmietlo včera vo vyhlá­sení stredajší dokument čínskeho mi­nisterstva zahraničných vecí, ktorým Čína krátko po odročení čínsko-viet­­namských rokovaní obhajovala „ná­rok“ na Paracelské a Spratlyho ostro­vy v Juhočínskom mori vo vietnam­ských vodách. Čínska dokumentácia, ktorá proklamuje zvrchovanosť Pekin­gu nad súostroviami, slednje cieľ za­bezpečiť Číne monopolnú kontrolu nad Juhočínskym morom. Má dopo­môcť Pekingu k uskutočneniu jeho nepriateľských úmyslov voči VSR a poslúžiť ako odrazový mostík pre ďal­šie presadzovanie expanzionizmu a hegemonizmu čínskeho vedenia, zdô­razňuje vyhlásenie vietnamského veľ­vyslanectva. Žiadajú zastaviť represie San Salvador (ČSTK) — Sekre­tariát vedenia Salvadorskej kresťan skodemokratickej strany v hlavnom meste zostáva obsadený skupinou prí­slušníkov ľavicovej ozbrojenej organi­zácie Ľudová liga 28. februára, ktorá žiad?, aby boli oslobodení všetci po­litickí väzni a aby vládnúca vojensko­­civilná junta zastavila protiľudové represie. Medzi osobami, ktorých za­držiavajú v budove sekretariátu, je aj dcéra člena junty Marina Moralesová Erlichová. -----------------► NAJVÄČŠIE VÝCHODOSLOVENSKÉ RÓMKY PODPÍSALI SPOLOČNÍ] DOHODU Dôraz na komplexnejšie využitie domácich surovín Združená socialistická záväzky umožúiijú lepšie využiť talent a pracovitosť našich ľudí • Spolupráca aj pri výrobe náhradných súčiastok • Ušetria náklady na prepravu Košice (Od nášho redaktora Jána Markovíča) — V týchto dňoch me- murovky v kyslíkových konvertoroch, dzi najväčšími východoslovenskými podnikmi — Východoslovenskými Na tejto úlohe už pracuje komplexná železiarňami, Slovenskými magnezitovými závodmi, Keramickými zá- racionalizačná brigáda pracovníkov vodmi v Košiciach, Železnorndnými baňami v Spišskej Novej Vsi SMZ a VSŽ. Pred dvoma rokmi doká-i a Štátnou bankou československou, pobočkou Košice-mesto — podpí- žali v železiarňach v kyslíkových kon­­sali pozoruhodnú dohodu o spolupráci, zameranej na maximálne využi­tie domácich surovinových zdrojuv. i Táto dohoda si zasluhuje pozornosť aj preto, lebo bezprostredne reaguje na posledné zasadnutie ÚV KSČ, na ktorom sa zdôraznilo komplexnejšie využívanie domácich rudných i ne­rudných surovín. Spomínané východo­slovenské podniky túto úlohu zaradili do združeného socialistického záväz­ku na počesť 35. výročia oslobodenia. Okrem tohto spoločného cieľa ich to­tiž spája aj podobnosť výroby, tech­nologického zariadenia a organizácie práce. Táto podobnosť podnietila aj vznik myšlienky spoločnej medzipod­­nikovej kooperácie a spolupráce. To, že spolupráca môže byť ozaj mnohostranná, dokázala tlačová be­seda po podpise dohody. Napríklad podnikový riaditeľ Slovenských mag­nezitových závodov Ing. Pavol Janko­­vič hovoril o tom, že s Keramickými závodmi v Košiciach pracujú na via­cerých spoločných lokalitách. Pritom magnezitári í keramici v komplexnom dobudovaní lokalít majú problémy. Ponúka sa teda možnosť spoločných, združených investícií. Takýmto spô­sobom sa rozhodli dobudovať kalinov­­ský závod, aby v budúcnosti vyrábal nielen hutnícky šamot, ale aj surovi­ny pre keramický priemysel. Vo vzťa­hu k Východoslovenským železiarňam chcú magnezitári vzájomnou spolu­prácou predĺžiť najmä životnosť vý­vertoroch s jednou výmurovkou uro­biť sotva 300 liatí. Odkedy pracuje komplexná racionalizačná brigáda, počet liatí zvýšili priemerne na 431. Cieľom brigády však je dosiahnuť s jednou výmurovkou vyše 700 liatí. Od kvalitného murovacieho materiálu magnezitárov bude teda v budúcnosti závisieť kapacitné využitie kyslíko­vých konvertorov, zníženie nákladov na jednu tonu ocele, ale v neposled­(Pokračovanie na 2. str.) Vedúca BSP H. Grešová sa radí s členkou kolektívu A. Raganovuu, ktorú v minulom roku vyhodnotili ako najlepšiu pracovníčku závodu OZKN v Ko­šiciach. Obe sú držiteľkami oprávnenia na samokontrolu práce. T T Y znamení prekonávania hlbokých dôsledkov minulosti Varujfl pred plánmi Washingtonu Ý R a i> u i (CsVíí) — Terajšia etapa afganskej revolúcie znamená pre vedenie strany a štátu predovšetkým postupné prekonávanie hlbokých dôsledkov feudalizmu a predchádzajúceho AmfnOvho režimu. Medzi oblasti, kde je to obzvlášť zrejmé, patri zdravotníctvo. Ako oznámil spravodajcovi ADN af­ganský minister zdravotníctva dr. Mu­hammad Ibrahim Azím, v krajine pri­padá teraz jeden lekár na viac ako desaťtisíc obyvateľov. Okrem menšie­ho počtu väčších miest je situácia ešte zložitejšia. V budúcich rokoch chce afganská vláda dosiahnuť to, aby dostatočnú lekársku starostlivosť malo 82—85 percent obyvateľstva. Podstatné zlepšenie zdravotníckej starostlivosti je možné s medzinárod­nou pomocou a v pokojných podmien­kach, bez nebezpečenstva teroristic­kých útokov kontrarevolúcie, povedal dr. Muhammad Ibrahim Azím. Moskva — Minister zahranič­ných vecí Afganskej demokratickej republiky Šáh Muhammad Dóst v roz­hovore so spravodajcom Pravdy od­mietol rezolúciu nedávneho islamaj badského zasadania členských štátov islamskej konferencie k tzv. afgan­skej otázke. Táto rezolúcia je v roz­pore s princípmi islamskej solidarity, vo svete, vyhlásil. Minister konštatoval, že snahy ÜSA a maoistickej Číny postaviť proti ADR islamské štáty prijalo afganské oby­vateľstvom s rozhorčením. Spojené štáty a Peking 'nešetrili úsilím, aby (Pokračovanie na 7. str.) ZAČALO SA 20. KOLO VIEDENSKÝCH ROZHOVOROV VÝROČIE BEZ OSLÁV Z Viedne ďaiekopisuje náš redaktor BEDŘICH ZAGAR Po vyše mesačnej prestávke sa včera vo viedenskom Hofburgu zišli zástupcovia 12 krajín NATO a siedmich štátov Varšavskej zmluvy na 225. plenárne zasadanie, ktorým sa začalo 20. kolo viedenských roz­hovorov o znížení stavu ozbrojených sil a výzbroje v strednej Euró­pe. Tomuto zasadaniu predsedal čs. delegát dr. Jan Chandoga v zastúpení neprítomného vedúceho čs. delegácie veľvyslanca dr. Emila Keblúška, ktorý je na konferencii UNIDAD v Dillí. prípravných konzultácií o znížení stavu ozbrojených síl a výzbroje v strednej Európe. Žiaľ, včerajšie za­sadanie neprinieslo nijaký dôvod na oslavy. Po siedmich rokoch rokovania sa európske národy, ktoré majú emi­nentný záujem na znižovaní nebez­pečenstva vojenských konfrontácií, zatiaľ nedočkali nijakého konkrétne­ho výsledku. Veľvyslanec T. Strulak (Pokračovanie na 7. str.)’ Na včerajšom plenárnom zasadaní hol hlavným rečníkom za . krajiny NATO luxemburský veľvyslanec Moli­­tor a za socialistické krajiny vystú­pil vedúci poľskej misie veľvyslanec Tadeusz Strulak, ktorý sa potom zú­častnil aj na tlačovej konferencii. Včerajšie zasadanie sa konalo pres­ne ná siedme výročie viedenských rozhovorov. 31. januára 1973 sa totiž uskutočnila vo Viedni prvá schôdzka Y kolektive, ktorý už s kvalitou nemá problémy J anuárové ráno prebudilo mesto do snehovej roz právky. Záľaha bielej pe-. ririy, Obťažkané konáre stro­mov i kríkov potešili zraky. V taký deň', čo i nohy viaznu, sa do roboty kráča radostnej­šie. Vari preto aj pred bránou košických Odevných závodov kpt. Nálepku bolo viac úsme vov, reči i prívetivosti. To všetko prezrádzalo chut do práce a života.. Aj v skupinke žien ä diev­čat, merajúcich cestu do diel­ne č. 3T4, hneď bolo veselosti až-az. A predsa, nebolo to tak dávno,-iba zopár rokov, čo sa pred tými dverami, za ktorý­mi sedí -riaditeľ závodu a kade aj teraz idú, iba tak potichúč­­ky mihli, aby sa im nebodaj neušlo vyčítavého pohľadu a či karhajúceho slova za to; že sa- im robota -nedarí. „Hej, boli' také časy, keď naša dielňti- patrila nie medzi najlepšie, ale medzi horšie. Robota nám nešla, v kolektí­ve to škrípalo, každý sa so svojimi starosťami uzatváral sám do seba. Ale to je už dáv­no. Dnes je opak pravdou,“ hovorila majsterka dielne Ce cilia Duchoňová a ani sa ne tajila, že je na tú zmenu hrdá. Oprávnene, veď za tých pár rôčkov ženy dokázali pretvo­riť vzťahy medzi sebou, a čo je nemenej dôležité, i svoje prístupy a postoje k práci. Dvadsať osemčlenný kolektív BSP vedený Helenou Grešovou sa v košickom závode zaradil na popredné- miesto. Medzi je ho minuloročnými výsledkami sa popri faktoch o splnených objemových ukazovateľoch vý­roby skvejú vynikajúce výsjed ký v kvalite, „Bolo by možné hovoriť o státisícoch ■ kusov pracovných odevov, ale oveľa sympatickejšie a významnej­šie je to, že táto dielňa robí prakticky iba v prvej triede kvality, pričom na opravu sa im vracia iba 0,81 percenta výrobkov, čo je oveľa menet ako priemer závodu. Tie ženy to jednoducho vedia. K šikov nosti rúk pridali aj urň a sve domitosť. V tom sú korene ich úspechu,“ povedal riaditeľ zá­vodu Michal Bohovský. V dielni má robota máloke dy prestávku. Iba čo si ženy občas účes upravia a prehodia slovko-dve. Vedúca kolektívu sa práve radila s jednou z naj­skúsenejších pracovníčok A Raganovou. Naoko sa hnevala, že ju vytrháme z prace. „Nuž čo, plán sme splnili i prekročili, kvalitu máme dob­rú, záväzky sme si poplnili, brigádnické hodiny na skráš ľovaní pracovného prostredia sme odpracovali, dosiahli sme materiálové úspory i krv sme darovali. Dali sme slovo, spl­nili sme ho. tak načo sa tým hrdiť. Väčšiu radosť máme z toho, že sme popri svojej ro­bote stihli pomôcť pri plnení úloh aj dielňam č. 313 a 316 Predsavzali sme si, že bude me dbať nielen o to, aby sme si plnili vlastné úlohy, ale a/ pomáhali tam, kde majú prob­lémy. Aj v tom vidíme jednu z úloh BSP, jednu z mála vy­užívaných rezerv,“ povedala súdružka Grešová, ktorá je, mimochodom, jednou z ôsmich členiek kolektívu, čo majú právo na samokontrolu. Zdalo by sa teda, že v ta­komto kolektíve, kde sa jeden úspech vŕši na druhý, nie sú nijaké ťažkosti. Ale kdeže! Keď koncom roka vyhodnoco­vali svoje záväzky, Samy po­ukázali na to, že sa im nedarí dosiahnuť ciele v počte ste­hov. Ani túto zdanlivú malič­kosť nezakryli množstvom úspechov. Ba kriticky hovo­řili aj na adresu dvoch spome­dzi seba, ktoré nesplnili vý­konové normy. Hľadali a našli príčiny v nevyužívaní pracov­ného času. Dohodli sa na ná­prave a, prirodzene, dali to áj na papier. „Máme zásadu vždy sa po­zrieť na veci rovno, pravdivo. Nie je to jednoduché, najmä ak ide o niektorú z nás, ale inak sa nedá napredovať. Ani v práci, v jej kvalite, ani v medziľudských vzťahoch. Ne­treba vari hovoriť, že sa to vypláca. Človek môže človeku smelo pozrieť do očí, nemusí pohľadom uhýbať a, pravda-, že, za lepšiu robotu je aj plá­cá vyššia " povedala mafster-_ ka Duchoňová. Šijacie stroje hučali. Za ok­nami sa belel snehový deň: Krásny, slnečný. Kiežby vydr­žal, lebo už ráno sa nejedna zo žien-matiek hotovala po smene s deťmi na výlet, zaslú­žený, po dobrej práci. JÄN DULIN Snímka autor AI RADOST I ÚSPECHOV IE ODMENA T\

Next