Pravda, júl 1980 (LXI/153-179)

1980-07-01 / No. 153

T S partakiáda 1980 sa skončila. Lúčime sa s ňou neradi, aj keď vie­me, že každý deň nemôže byť sviatkom. Praha, inokedy predovšetkým stověžatá a zlatá, si v uplynu­lom týždni pripäla priliehavejší ozdobný prívlastok - spartakiádna, a pristal jej mimoriadne dobre. Teraz sa hlavné mesto našej vlasti vra­­cia k všednému životu. Zástupy na jej uliciach preriedli, v električkách a autobusoch je voľnejšie, občianske oblečenie opäť prevláda. A Pra­žania, ktorí si počas spartakiády museli odriecť niektoré zvyky, sú z toho odrazu nesvoji. Cvičenci vniesli do ulíc „matky miest“ nové prvky ve­selosti, predĺžili jej ruch dlho do noci a dokonca diktovali móde, musela sa podriadiť športovým a cvičebným úborom. Budeme na tohtoročnú spartakiádu dlho spomínať. Podarila sa a bolo krásna, hoci jej počasie nežičilo. Skvele nadviazala na predchádzajúce a zdvihla latku, i tak vysokú, ešte vyššie. Skladby spartakiády 1980 boli náročné, vzrástla ich fyziologická hodnota a dynamickosť. Klasická hudba, ktorá vyžaduje od cvičencov plné sústredenie a porozumenie zmyslu jej obsahu, v niekoľkých vystúpeniach dominovala. Odborníci sa vyslovili, že naša telovýchova postúpila vo vývoji masových cvičení zase o krôčik ďalej. Na hodnotení tohtoročnej spartakiády sa ešte pracuje, ale nepomýlime sa, qk povieme, že tentoraz nejde o krôčiky, ale o kroky! Súdruh Gustáv Husák hovoril nám všetkým zo srdca, keď v rozhovore pre Čs. televíziu a rozhlas poďakoval všetkým, ktorí sa dlho pripravo­vali, nacvičovali, obetovali čas aj sily a vytrvali, ktorí Československú spartakiádu organizovali a prispeli k tomu, že sa toto krásne dielo vy­tvorilo. Je to veľká vec - zdôraznil súdruh Husák - ktorá je súčasťou nášho socialistického života ... Spartakiáda si podmanila každého, kto miluje hudbu, poéziu a pohyb na veľkom priestore. Na Strahove sa všetko snúbilo v jeden celok a vo vynikajúcom predvedení — áno, vynikajúcom, a možno že by sa patrilo nahradiť toto slovo ešte výraznejším, lebo tam, na ploche najväčšieho štadióna na svete nevystupovali profesionáli, ale ľudia všetkých povo­laní, zo všetkých miest našej vlasti, v podstate bez ohľadu na vek, cvičili celé rodiny a niekoľko generácií popri sebe. Cvičencov sa po­núkalo viac, ako mohol štadión ■ ■ ■ f pojať, na tribú-Československa sportokioda - dielo miliónov páčila sa nám jej idea nemal konca ... Môžeme sa odvolať aj na dojmy zahranič­ných hostí. Je­den z predsta­viteľov soviet­skeho výboru pre telesnú vý­chovu a šport súdruh Ajdar Valiachmetov vyhlásil: „Vaša spartakiáda bo­la fantastická, viesť všetkých občanov k telovýchove." Súdruh Valiachmetov súčasne vystihol podstatu spartakiádnej myš­lienky. Pokladáme túto ideu za zavše samozrejmú - ale čo nám je dnes samozrejmé, rodilo sa veky a nie oddelene od základných problémov ľudstva. Už v začiatkoch civilizácie premýšľali vedci, filozofi a pedagó­govia nad problémom harmonického rozvoja človeka. Mohli však ostať fba pri želaniach, lebo všade, kde vládne vykorisťovanie, nevyhnutne sa de­formuje osobnosť. Riešenie našli až K. Marx a F. Engels. Vychádzali z materialistického výkladu dejín a z pozícií najrevolučnejšej triedy a pojali výchovu ako komplex pozostávajúci z troch základných prvkov: z výchovy myslenia, telesnej výchovy a technickej výuky. a Takáto idea bola tiež v základoch vzniku čs. robotníckej telovýchovy jej masových^ vystúpení, nazývaných podľa Spartaka, ktorého F. J. Chaloupecký, jeden z popredných iniciátorov vzniku Federácie ro­botníckych telocvičných jednôt, označil „za Jánošíka starého Ríma“. Vy­soká ideovosť FRTJ zreteľne vynikla aj v heslách prvého spartakiádně­­ho sprievodu roku 1921, ktorý prevolával slávu III. internacionále a žia­dal - okrem iného - zrušiť vtedajší výnimočný stav na revolučné cí­tiacom Slovensku. Ideový zámer Československej spartakiády 1980 bol koncipovaný do dvoch celkov. Ich obsahom sa prelínalo heslo Za mier, za socializmus, Spartakiáda bola súčasne mohutným záverom osláv 35. výročia oslo­bodenia našej vlasti Sovietskou armádou, manifestáciou na podporu so­cialistického internacionalizmu, vzdala hold olympijskej Moskve, utužila jednotu našich národov a potvrdila pevnú vôľu ísť ďalej pod vedením strany cestou výstavby rozvinutej socialistickej spoločnosti. Autori skladieb vyjadrili tieto idey pohybom, hudbou, obrazom, reci­tovaným slovom, ale i tak mohli stvárniť základné myšlienky len v ná­znaku. Cvičenci a tribúny však dobre rozumeli a všetko „prečítali“ do poslednej litery. Preto trebárs taký búrlivý potlesk, keď z plochy štadióna zaznela výzva Dopredu, ľavá!... Nevraví sa zbytočne, že ak cítia všetci rovnako, srdce im samo napovie. Na miestnych, obvodných a okresných spartakiádach cvičilo skoro milión ľudí, na ploche Strahovského štadióna sa vystriedalo takmer 180 tisíc cvičencov. Každého, kto nepozná masový charakter a socialistický obsah našej telovýchovy, to prekvapuje. Pracovník kanadskej televízie Oliver Babirad, ktorý sledoval celý priebeh spartakiády, nebol výnim­kou: „Je to nádherné, fantastické,“ vyhlásil. „Pre mňa, pravda, ťažko pochopiteľné, pretože nemôžem pochopiť, že desaťtisíce ľudí sú vedené jednotnou myšlienkou, jednotným cieľom, ktorému podriaďujú samých seba - disciplínu, obetavosť, nadšenie." Oliver Babirad bol aspoň úprimný. To isté nemožno povedať o bur­žoáznej propagande a jej referovaní o spartakiáde. Mnohé sa usiluje „vysvetliť", ale s jedným si nevie rady - s nadšením na Strahovskom štadióne . . . Nadšenie totiž musí byť niekde vnútri, v človeku a musí ho byť toľko, aby mu pomohlo i v zložitejších situáciách A takýchto bolo cez spartakiádu neúrekom! „Pršiplášť proti nepriazni počasia sa nám stal cvičebným úborom, a predsa nám skladba pripadá nádherná, lebo vkladáme do nej lásku, vieru a všetko krásne, čím nás dnešný život sprevádza." Tieto slová vyriekla cvičenka J. Fořtová z Loun. Mu­žom sa spočiatku nedarilo tak, ako si želali Vynútili si sami ďalšiu skúš­ku. Ženy čakali na nástup a pršalo. Začali spievať. Bol to vraj naj­väčší zpor na svete. Zo všetkých dojmov začne pôsobiť na diváka najprv masovosť spar­takiády. Je jej atribútom, nie však kvôli efektu. Aj tá má politické jad­ro. V našej socialistickej spoločnosti nejestvuje akási anonymná masa. Politika Národného frontu na čele s komunistickou stranou je síce po­litikou pre milióny, ale vyžaduje účasť každého na jej tvorbe a reali­zácii. Každý má pritom zaručené svoje práva a s nimi prijíma súčasne primeranú zodpovednosť. Odtiaľ pramení masový záujem o verejné dia­nie, tu má svoje korene masová účasť na telovýchove a slávnostiach, preto milióny priiali svoju účasť na spartakiáde aj ako politické po­slanie. A medzi tieto milióny musíme zarátať ešte železničiarov, ktorí cvičencov priviezli v dobrovoľných směnách, pražských dopravókov (vraj prekonali niekoľko svetových rekordov vo svojej profesii) a ďal­ších, ktorí mali svoje povinnosti. Zapamätajme si spartakiádu a všetko, čo s ňou súviselo, nielen ako nevšedný vzrušujúci pohľad a manifestáciu socialistického vlastenec­tva a internacionalizmu. Vracajme sa k nej aj pre poučenie v záujme ďalšej politickej a organizačnej oráce. Využime ju na hlbšie rozpraco­vanie tej myšlienky z referátu, ktorý predniesol na 15. zasadnutí Ov KSČ súdruh V. Biľak: „Sme hrdí na naše spartakiády, ktoré sú pre­hliadkou sily mladosti a svedectvom širokého záujmu o telovýchovu i dô­kazom organizačných schopností nášho telovýchovného hnutia. Samy osebe však nemôžu nahradiť sústavnú každodennú starostlivosť o teles­nú výchovu človeka," upozornil súdruh Biľak. V cvičencoch má naša telovýchova veľký aktív. Každý z nich pre­ukázal vlastnosti, ktoré ctia socialistického človeka. Ak prenesú len zlomok z toho, o čo sa vracajú zo spartakiád vnútorne bohatší, na svoje okolie, môže čs. telovýchova smelo kalkulovať s novými úspechmi. Nastali dni všedné. Obrazy zo spartakiády sa k nám budú vracať a s nimi dojatie, ktoré sme prežívali - aj dojatie prichádza samo, ako sprievodca veľkých a silných zážitkov. Vďaka za ne všetkým, čo sa o úspech spartakiády zaslúžilil Čs. parlamentná delegácia odcestovala do MoĽR ■ U PRIATEĽSKÁ HAVSTEVI Praha (ČSTK) — Na pozvanie Veľkého rudového churalu Mongol­skej ľudovej republiky odletela včera z Prahy do Ulánbátaru na ofi­ciálnu priateľskú návštevu Mongolska delegácia FZ ČSSR vedená čle­nom Predsedníctva OV KSČ a predsedom FZ ČSSR A. Indro m. predseda vlády ČSSR K. Laco a dalš predstavitelia. Prítomný bol aj veľvyslanec MoĽI v ČSSR Ö. Dordž. Na ruzyns'Kom íetisKU sa s aeiegaciou rozlúčili podpredsedovia FZ V. David, B, Kučera, J. Srb a M. Žákovič, pod­predsedovia oboch snemovní FZ, pod- KONKRÉTNEJŠIU EKONOMICKÚ PROPAGANDU V ZVL V DOLNOM KUBÍNE Hovořit k rozumu, prenikaf k srdcu Niet nadostač bojovnej a účinnej agitácie a propagácie • Prečo trpia na pracoviskách neaktuálne plagáty? • Obsah podriadiť hlavným úlohám výroby Dolný Kubín (Od nášho redaktora Miroslava Ruttkaya) — Pria­mo nad vchodom do koncernového podniku Závodov na výrobu ložísk v Dolnom Kubíne-Mokradi umiestili úhľadne napísané heslo: Najnalie­havejšia úloha — efektívnosť a kvalita všetkej práce. Túto strategic­kú úlohu v ekonomickej oblasli musí podporovať aj silná ofenzíva v politicko výchovne j práci, aby sa výchova spájala v jednote slov a činov s praktickými potrebami dneška. V dolnokubínskych ZVL zabezpečuje vytýčené úlohy a ciele ekonomickej propagandy a agitácie sedemčlenná riadiaca skupina na čele s Jozefom Šuthom, podpredsedom CZV KSS pre ideologickú prácu. V rozhovore s ním Sme sa zaoberali jednou z účinných foriem ekonomickej propagandy a agi­tácie — nástennými novinami, pútač­mi, bleskovkami, heslami a závodným rozhlasom. ® JE TO AJ VÝSLEDOK EKONOMICKEJ PROPAGANDY , , „Tieto naše zbrane sme namierili na najaktuálnejšie úlo-hy šiestej päť­ročnice,“ hovorí. „Pokladáme za úspech skutočnosť, že sa nám darí plniť čoraz náročnejší plán výroby tovaru a v kvalite si počíname viac ako úspešne. Za vlaňajší rok sme do­siahli v rámci koncernu ZVL prvé miesto. Je to výsledok aj ekonomickej propagandy, ktorá vhodne pôsobí na myslenie ľudí, na jednotu spoločných záujmov, potrieb a možností, na uve­domelý vzťah k práci a v neposled­nom rade k socialistickému vlastníc­tvu.“ Z jeho ďalších slov sa dalo vycítiť, že napriek snahe mnohých obetavých ľudí sa v tejto oblasti vyskytujú znač­né nedostatky. „Plán sa plní ťažko, a tak ľuďom zostáva málo času na' zhotovovanie aktuálnych nástenných novín, vydávanie bleskoviek, púta­čov ..to bola veta na záver nášho stretnutia. Vycítili sme, že názornej agitácii hrozí sformalizovanie. S naším sprie­vodcom, referentom rozvoja pracov­nej Iniciatívy Vendelínom Mlynarčí­­kom, sme ponavšte vovalí výrobne ZVL. Pri výrobcoch tenkostenných ložísk stál Ondrej Grisa, vedúci jednej z bri­gád socialistickej práce (dalšiu vedie Ján Kluska). „Robíme, čo je v našich silách, aby sme plán splnili“, hovorí. „Názorná agitácia pokrivkáva, to je pravda, ale kroniku BSP máme vzornú, môžem ju ukázať.“ Z jeho rečí jasne vyplývalo, že ani sám zatial nedocenil pôsobe­nie propagácie dosahovaných výsled­kov v kolektíve na myslenie ľudí. Ináč by predsa nemohol chodiť vôkol vkusnej skrinky zívajúcej prázdnotou. Keby do nej vyvesili aspoň výsledky za prvý štvrťrok, posledný mesiac alebo dekádu, vypísali mená najlep­ších, pranierovali absentérov, ľudí ne­dosahujúcich požadovanú kvalitu ... Na to net-reba hodiny práce, ale pre­dovšetkým — chcieť! A o nič lepšie nástenné noviny sme nevideli ani v BSP vedenej Jánom Kľuskom. Sú ná nich záväzky na prvý polrok, plnenie (Pokračovanie na 2. str.) Prezident blahoželá Praha (ČSTK) — Prezident ČSSR Gustáv Husák poslal blahoprajný tele­gram generálnemu guvernérovi Kana­dy Edwardovi Richardovi Schreyerovi pri príležitosti štátneho sviatku jeho krajiny. János Brutvó navštívil ČSSR Bratislava (ČSTK) — Na pozva­nie ŰV KSČ bol v dňoch 28.—30. júna na priateľskej návšteve v ČSSR pred­seda Ústrednej kontrolnej komisie MSRS J. Brutyó. Po príchode do Bra­tislavy sa zišiel na pracovnom stret­nutí s predsedom ÜKRK KSČ M. Čap­­kom. Obaja predstavitelia sa informo­vali o aktuálnych otázkach budova­nia rozvinutej socialistickej spoloč­nosti vo svojich krajinách. Preroko­vali skúsenosti z práce kontrolných v a revíznych komisií a ich spoluprácu ďalšom období. Včera sa J. Brutyó stretol s vedúcimi funkcio­nármi a pracovníkmi ŰKRK KSS, s kto­rými si vymenil skúsenosti zo zvyšo­vania účinnosti straníckej kontroly a skvalitňovania straníckej práce. J. Bru­­tyóa prijal na záver jeho návštevy kandidát Predsedníctva ÜV KSČ a ta­jomník ÚV KSS M. Hruškovič. V pria­teľskom rozhovore sa informovali o výsledkoch realizácie sociálneho a ekonomického programu XV. zjazdu KSČ a o náročných úlohách, ktoré vytýčil XII. zjazd MSRS. Na stretnu­tiach sa zúčastni] podpredseda ŰKRK KSČ a predseda ÚKRK KSS M. Boďa, veľvyslanec MĽR v ČSSR B. Kovács a pracovník medzinárodného oddele­nia ÚV MSRS I. Patoky. Zyäzový tajomník zahraničných vecí SFRJ J. Yrhovec v ČSSR Príspevok k (blšiemu rozvoju vzájomných vzfahov spolupráce Praha (ČSTK) — Na pozvanie ministra zahraničných vecí ČSSR B. Chňoupka priletel včera na oficiálnu priateľskú návštevu ČSSR zväzový tajomník zahraničných vecí SFRJ J. V r h o v e c. Na ruzynskom letisku vzácneho hos­ťa privítal minister B. Chňoupek. Prí­tomný bol a] veľvyslanec SFRJ v ČSSR M. Vlahovič. Na počesť J. Vrhovca usporiadal včera v Prahe minister zahraničných vecí ČSSR B. Chňoupek slávnostnú ve­čeru. Zúčastnili sa na nej ďalej: pod­predseda vlády ČSSR J. Zahradník, podpredseda Federálneho zhromažde­nia ČSSR V. David, podpredseda Ústredného výboru Národného frontu ČSSR T. Trávníček a ďalšie osobnosti fitášho politického a verejného života. Prítomný bol aj veľvyslanec ČSSR v SFRJ O. Pavlovský a veľvyslanec SFRJ v ČSSR M. Vlahovič. Počas večera predniesli obaja pred­stavitelia prípitky. B. Chňoupek v ňom pozdravil ju­hoslovanského hosťa ako predstavi­teľa krajiny, s ktorou nás spájajú tradičné vzťahy vrelého priateľstva a -spolupráce vychádzajúce z bohatej a pohnutej histórie bojov za národné a sociálne oslobodenie, predovšetkým proti hitlerovskému fašizmu. Zdôraz­nil tiež, že návšteva juhoslovanského predstaviteľa v Československu nie­lenže prispeje k rozvoju českosloven­­sko-juhoslovanských vzťahov, ale bu­de aj významným prínosom v boji za mier a uvoľňovanie medzinárodného napätia. J. Vrhovec potom v odpovedi poďa­koval za vrelé uvítanie. Vyjadril uspo­kojenie nad úspešným rozvojom sty­kov medzi ČSSR a SFRJ, najmä v hospodárskej oblasti. Pripomenul želanie ľudu oboch krajín žiť v mieri a v bezpečí a v tejto súvislosti od­súdil stále rastúce preteky v zbrojení. Zdôraznil, že jedine za dôsledného rešpektovania zásad mierového spolu­žitia môže úspešne pokračovať pro­ces zmierňovania napätia vo svete. Začali sa rozhovory medzi ZSSR a NSR na najvyššej úrovni Vzáujme uvoľnenia a irieru Moskva (ČSTK) — Na pozvanie sovietskej vlády včera priletel do Moskvy spolkový kancelár NSR Helmut Schmidt a vicekancelár a minister zahraničných vecí NSR Hans-Dietrich Genscher. Na letisku, vyzdobenom štátnymi vlajkami NSR a ZSSR, privítal hostí generálny tajomník ÚV KSSZ a pred­seda Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR Leonid Brežnev, predseda Rady ministrov ZSSR Alexej Kosygin, prvý podpredseda Rady ministrov ZSSR Ni­kolaj Tichonov, minister zahraničných vecí ZSSR Andrej Gromyko a ďalšie oficiálne osobnosti. V moskovskom Kremli sa včera za­čali oficiálne rozhovory. Za ZSSR sa na nich zúčastňujú Leonid Brežnev a Alexej Kosygin, za NSR Helmut Schmidt a Hans-Dietričh Genscher. Denník Pravda v súvislosti s touto návštevou napísal, že sovietski fudia vítajú príchod predstaviteľov NSR a očakávajú, že táto návšteva prispeje k ďalšiemu rozvoju vzťahov medzi So­vietskym zväzom a Nemeckou spolko­vou republikou v záujme Iudu oboch štátov, v záujme uvoľnenia a mieru v Európe. □ □ Táto dlho pripravovaná návšteva vyvolala veľkú nespokojnosť preziden­ta USA Jamesa Cartera, rovnako ako nedávne stretnutie francúzskeho pre­zidenta Giscarda d’Estaing's generál­nym tajomníkom ÚV KSSZ a predse­dom Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR Leonidom Brežnevom vo Varša­ve. V ostro formulovanom liste varo­val Carter Schmidta, aby nevybočoval z línie NATO a nepodnikal vlastné kroky, ktoré by nezodpovedali Carte­­rovej protisovietskej politike. V rokovaní predstavitelov Sovietske­ho zväzu a NSR pôjde okrem aktuál­nych medzinárodnopolitických otá­zok, ktoré v záujme pokračovania procesu uvoľňovania naliehavo vyža­dujú riešenie, predovšetkým o hos­podársku spoluprácu, o ktorú má NSR vefký záujem. Pre hospodárske styky, medzi ZSSR a NSR bolo v 70. rokoch’ typické výrazné prehĺbenie tejto spo­lupráce a dynamický rast obchodu. Dnes sa objem obchodného obratu medzi oboma krajinami pohybuje okolo troch miliárd rublov ročne. Za posledných desať rokov sa vzájomný obchod zvýšil takmer osemkrát. Novú etapu v obojstranných hospo­dárskych stykoch otvorila dohoda o rozvoji a prehlbovaní dlhodobej spo­lupráce v hospodárstve a priemysle, podpísaná roku 1978 pri návšteve Leonida Brežneva v NSR. Má plat­nosť 25 rokov. Krátko po pod­písaní tejto dohody vyhlásil minister hospodárstva NSR Otto Lambsdorff, že Sovietsky zväz si stabilne udržiava miesto v prvej desiatke najväčších ob­chodných partnerov NSR. Na hospo­dárskej spolupráci so ZSSR sa zúčast­ňuje vyše 1500 spoločností NSR a so­vietske objednávky zabezpečujú prácu (Pokračovanie na 7. str.) Do saratovského systému práce je v Závodoch výpočtovej techniky Banská Bys* trlca zapojených 669 pracovníkov, z nich 213 už získalo právo samokontroly^ Aj nástrojár Daniel Dávid (na snímke) je samokontrolórom svojej práce. Člen ZV ROH a držiteľ bronzového odznaku BSP je nositeľom rezortného vyznáme­­nania. Snímka Pravda — Ján GécI Vo výrobnom družstve Rozvoj Kysucké Nové Mesto sa výraznou mierou pričiňuje o plnenie výrobných úloh 14-členná BSP v manipulácii zvrškov ya spodkov obuvi vedená Pavlínou Svahovou. Za svoju obetavú a kvalitnú prácu sú členky kolektívu nositeľkami strieborných odznakov BSP. Vedúca brigády popri príkladnom plnení výrobných úloh je činná aj ako poslan­kyňa národného výboru, v čom si taktiež počína dobre. Na snímke sme zastihli súdružku Svahovú s vedúcim závodu 02 Stanislavom Paršom pri kontrole správnosti výseku dielca topánok. Snímka Pravda — 1 v.an Dubovský Myšlienka družstevníkov z Počúvadla nachádza ohlas Kvalitnou prácou náhrada časovo strata Rozprúdila sa iniciatíva: dôchodcovia, členovia organizácií Národného frontu i pra­covnici patronátnych závodov nachystajú p päť metrákov sena • Komisionálna hodnotenie konzervovania krmovín • V prvých íútových dňoch nž bez mliečneho manka Žiar nad Hronom (Od našej redaktorky Jany Janku) — Na mnohých lúkach a pasienkoch Žiarskeho okresu sa tohto roku vy­tiahli trávy až do výšky pásu človeka. Dobre zarodili aj viacročné krmoviny na ornej pôde; približne o 18 pereant viac ako napríklad v žičlivom sedemdesiatom ôsmom roku. Nečudo, vlahy mali dosť, ale nemalou mierou sa o to pričinili aj poľnohospodári včasným ošetro­vaním a přihnojováním porastov. V týchto dňoch však záleží na tom, či sa im úrodu podarí včas, v dobrej kvalite a bez strát dostať do sen­níkov, silážnych a senážnych jám, veží a sušičiek. A PRE BOHATÉ ZÁSOBY Čím je pre poľnohospodárov Žiar­skeho okresu zber krmovín, prezrádza už samotný pohlad na prírodnú sce­nériu, v ktorej prevažujú kopce. V čís­lach to znamená, že 11300 hektárov lúk a pasienkov predstavuje približ­ne dve tretiny poľnohospodárskej pôdy. — Predsavzali sme si, že na každú veľkú dobytčiu jednotku si nachystáme na zimné kŕmenie najmenej 2,8 tony ob­jemových krmovín v prepočte na se­no, — informoval nás hlavný agro­nóm OPS v Žiari nad Hronom Ing. Štefan Bohoš. — Aj vlani, v nie naj­­žičlivejšom roku, sa ukázalo, že to nie je nesplniteľná úloha a podarilo sa nám ju prekročiť. Množstvo teda za­bezpečiť vieme, ide nám však hlavne 0 to, aby sme úrodu zobrali včas a v dobrej kvalite. S kosbou viacroč­ných krmovín na ornej pôde sa nž blížime k záveru a zber trvalých trávnych porastov je asi v polovici. Trávy zatiaľ nie sú prestarnuté a naj­mä v okolí Banskej Štiavnice, Krem­nice a na iných vyššie položených miestach sa tá pravá zelená žatva ešte iba dostala do tempa. Tam, kde nž máme lúky a pasienky pokosené 1 úradu z nich odvezenú, vďaka do­statku dažďov bude možné už o dva týždne zberať ďalšiu úrodu. Pokoseným plochám najmä viacroč­ných krmovín dážď vyhovuje, avšak tam, kde stroje či ludia ešte nestihli prísť, hrozí, že úroda začne hniť na koreni. A mrakov, dažďov, ch i lejako­­vých spŕšok si za posledný týždeň užili až-až aj v okolí Žiaru nad Hro­nom. O to vzácnejšie sú všetky robot­né ruky, ktoré sa prihlásili na pomoc. Výzva členov JRD v Počúvadle „zabra­la“ v celom okrese. Na jej základe prisľúbili dôchodcovia, členovia roz­ličných organizácií Národného frontu i pracovníci patronátnych závodov, že nehotovia po päť metrákov sena. Spo­ločne sa zaviazali, že pokosia 1100 hektárov kanálov, plôch okolo výrob­ných stredísk, priekop a pod. Tí, čo s kosami nevedia narábať, zase po­môžu pri obracaní sena, isho zvoze či ukladaní do senníkov. Pravdaže, za robotu sa družstevníci náležíte finanč­ne odmenia. A ceny najlepším odovzdá aj okresný výbor Zväzu dn'*otevných roľníkov a OPS. A na čele S VETERINÁRMI Plán hovorí, že poľnohospodári Žiarskeho okresu majú tohto roku vy­robiť vyše 55 500 ton objemových kr­mív v prepočte na seno. Je to o 4000 ton viac ako vlani. Najlepšie sa zatiaľ darí družstevníkom z Tekovských Ne­miec, z tých vyššie položených poľno­hospodárskych podnikov, najmä JRD v Starej Kremničke a JRD v Lovčici- Trubíne. — Aké volíme technológie konzer­vovania? — zamyslel sa Ing. Bohoš. — Tie nám čiastočne diktuje počasie. Keďže slniečko zatiaľ akosi málo žičí sušeniu sena, z prvej kosby robíme väčšinou senáže a siláže. Veríme, že viac sena sa nám podarí nasušiť z druhej kosby. Novinkou je spôsob kontroly kvality práce. Od nej závisí aj kvalita zásob. Stanovili sme kon­trolné skupiny pre všetky poľnohos­podárske podniky, na čele ktorých je obvodný veterinár. Členom je agro­nóm, zootechnik, prípadne predseda revíznej komisie. Osvedčilo sa nám ta. (Pokračovanie na 2. str.J I >

Next