Pravda, júl 1980 (LXI/153-179)
1980-07-01 / No. 153
T S partakiáda 1980 sa skončila. Lúčime sa s ňou neradi, aj keď vieme, že každý deň nemôže byť sviatkom. Praha, inokedy predovšetkým stověžatá a zlatá, si v uplynulom týždni pripäla priliehavejší ozdobný prívlastok - spartakiádna, a pristal jej mimoriadne dobre. Teraz sa hlavné mesto našej vlasti vracia k všednému životu. Zástupy na jej uliciach preriedli, v električkách a autobusoch je voľnejšie, občianske oblečenie opäť prevláda. A Pražania, ktorí si počas spartakiády museli odriecť niektoré zvyky, sú z toho odrazu nesvoji. Cvičenci vniesli do ulíc „matky miest“ nové prvky veselosti, predĺžili jej ruch dlho do noci a dokonca diktovali móde, musela sa podriadiť športovým a cvičebným úborom. Budeme na tohtoročnú spartakiádu dlho spomínať. Podarila sa a bolo krásna, hoci jej počasie nežičilo. Skvele nadviazala na predchádzajúce a zdvihla latku, i tak vysokú, ešte vyššie. Skladby spartakiády 1980 boli náročné, vzrástla ich fyziologická hodnota a dynamickosť. Klasická hudba, ktorá vyžaduje od cvičencov plné sústredenie a porozumenie zmyslu jej obsahu, v niekoľkých vystúpeniach dominovala. Odborníci sa vyslovili, že naša telovýchova postúpila vo vývoji masových cvičení zase o krôčik ďalej. Na hodnotení tohtoročnej spartakiády sa ešte pracuje, ale nepomýlime sa, qk povieme, že tentoraz nejde o krôčiky, ale o kroky! Súdruh Gustáv Husák hovoril nám všetkým zo srdca, keď v rozhovore pre Čs. televíziu a rozhlas poďakoval všetkým, ktorí sa dlho pripravovali, nacvičovali, obetovali čas aj sily a vytrvali, ktorí Československú spartakiádu organizovali a prispeli k tomu, že sa toto krásne dielo vytvorilo. Je to veľká vec - zdôraznil súdruh Husák - ktorá je súčasťou nášho socialistického života ... Spartakiáda si podmanila každého, kto miluje hudbu, poéziu a pohyb na veľkom priestore. Na Strahove sa všetko snúbilo v jeden celok a vo vynikajúcom predvedení — áno, vynikajúcom, a možno že by sa patrilo nahradiť toto slovo ešte výraznejším, lebo tam, na ploche najväčšieho štadióna na svete nevystupovali profesionáli, ale ľudia všetkých povolaní, zo všetkých miest našej vlasti, v podstate bez ohľadu na vek, cvičili celé rodiny a niekoľko generácií popri sebe. Cvičencov sa ponúkalo viac, ako mohol štadión ■ ■ ■ f pojať, na tribú-Československa sportokioda - dielo miliónov páčila sa nám jej idea nemal konca ... Môžeme sa odvolať aj na dojmy zahraničných hostí. Jeden z predstaviteľov sovietskeho výboru pre telesnú výchovu a šport súdruh Ajdar Valiachmetov vyhlásil: „Vaša spartakiáda bola fantastická, viesť všetkých občanov k telovýchove." Súdruh Valiachmetov súčasne vystihol podstatu spartakiádnej myšlienky. Pokladáme túto ideu za zavše samozrejmú - ale čo nám je dnes samozrejmé, rodilo sa veky a nie oddelene od základných problémov ľudstva. Už v začiatkoch civilizácie premýšľali vedci, filozofi a pedagógovia nad problémom harmonického rozvoja človeka. Mohli však ostať fba pri želaniach, lebo všade, kde vládne vykorisťovanie, nevyhnutne sa deformuje osobnosť. Riešenie našli až K. Marx a F. Engels. Vychádzali z materialistického výkladu dejín a z pozícií najrevolučnejšej triedy a pojali výchovu ako komplex pozostávajúci z troch základných prvkov: z výchovy myslenia, telesnej výchovy a technickej výuky. a Takáto idea bola tiež v základoch vzniku čs. robotníckej telovýchovy jej masových^ vystúpení, nazývaných podľa Spartaka, ktorého F. J. Chaloupecký, jeden z popredných iniciátorov vzniku Federácie robotníckych telocvičných jednôt, označil „za Jánošíka starého Ríma“. Vysoká ideovosť FRTJ zreteľne vynikla aj v heslách prvého spartakiádněho sprievodu roku 1921, ktorý prevolával slávu III. internacionále a žiadal - okrem iného - zrušiť vtedajší výnimočný stav na revolučné cítiacom Slovensku. Ideový zámer Československej spartakiády 1980 bol koncipovaný do dvoch celkov. Ich obsahom sa prelínalo heslo Za mier, za socializmus, Spartakiáda bola súčasne mohutným záverom osláv 35. výročia oslobodenia našej vlasti Sovietskou armádou, manifestáciou na podporu socialistického internacionalizmu, vzdala hold olympijskej Moskve, utužila jednotu našich národov a potvrdila pevnú vôľu ísť ďalej pod vedením strany cestou výstavby rozvinutej socialistickej spoločnosti. Autori skladieb vyjadrili tieto idey pohybom, hudbou, obrazom, recitovaným slovom, ale i tak mohli stvárniť základné myšlienky len v náznaku. Cvičenci a tribúny však dobre rozumeli a všetko „prečítali“ do poslednej litery. Preto trebárs taký búrlivý potlesk, keď z plochy štadióna zaznela výzva Dopredu, ľavá!... Nevraví sa zbytočne, že ak cítia všetci rovnako, srdce im samo napovie. Na miestnych, obvodných a okresných spartakiádach cvičilo skoro milión ľudí, na ploche Strahovského štadióna sa vystriedalo takmer 180 tisíc cvičencov. Každého, kto nepozná masový charakter a socialistický obsah našej telovýchovy, to prekvapuje. Pracovník kanadskej televízie Oliver Babirad, ktorý sledoval celý priebeh spartakiády, nebol výnimkou: „Je to nádherné, fantastické,“ vyhlásil. „Pre mňa, pravda, ťažko pochopiteľné, pretože nemôžem pochopiť, že desaťtisíce ľudí sú vedené jednotnou myšlienkou, jednotným cieľom, ktorému podriaďujú samých seba - disciplínu, obetavosť, nadšenie." Oliver Babirad bol aspoň úprimný. To isté nemožno povedať o buržoáznej propagande a jej referovaní o spartakiáde. Mnohé sa usiluje „vysvetliť", ale s jedným si nevie rady - s nadšením na Strahovskom štadióne . . . Nadšenie totiž musí byť niekde vnútri, v človeku a musí ho byť toľko, aby mu pomohlo i v zložitejších situáciách A takýchto bolo cez spartakiádu neúrekom! „Pršiplášť proti nepriazni počasia sa nám stal cvičebným úborom, a predsa nám skladba pripadá nádherná, lebo vkladáme do nej lásku, vieru a všetko krásne, čím nás dnešný život sprevádza." Tieto slová vyriekla cvičenka J. Fořtová z Loun. Mužom sa spočiatku nedarilo tak, ako si želali Vynútili si sami ďalšiu skúšku. Ženy čakali na nástup a pršalo. Začali spievať. Bol to vraj najväčší zpor na svete. Zo všetkých dojmov začne pôsobiť na diváka najprv masovosť spartakiády. Je jej atribútom, nie však kvôli efektu. Aj tá má politické jadro. V našej socialistickej spoločnosti nejestvuje akási anonymná masa. Politika Národného frontu na čele s komunistickou stranou je síce politikou pre milióny, ale vyžaduje účasť každého na jej tvorbe a realizácii. Každý má pritom zaručené svoje práva a s nimi prijíma súčasne primeranú zodpovednosť. Odtiaľ pramení masový záujem o verejné dianie, tu má svoje korene masová účasť na telovýchove a slávnostiach, preto milióny priiali svoju účasť na spartakiáde aj ako politické poslanie. A medzi tieto milióny musíme zarátať ešte železničiarov, ktorí cvičencov priviezli v dobrovoľných směnách, pražských dopravókov (vraj prekonali niekoľko svetových rekordov vo svojej profesii) a ďalších, ktorí mali svoje povinnosti. Zapamätajme si spartakiádu a všetko, čo s ňou súviselo, nielen ako nevšedný vzrušujúci pohľad a manifestáciu socialistického vlastenectva a internacionalizmu. Vracajme sa k nej aj pre poučenie v záujme ďalšej politickej a organizačnej oráce. Využime ju na hlbšie rozpracovanie tej myšlienky z referátu, ktorý predniesol na 15. zasadnutí Ov KSČ súdruh V. Biľak: „Sme hrdí na naše spartakiády, ktoré sú prehliadkou sily mladosti a svedectvom širokého záujmu o telovýchovu i dôkazom organizačných schopností nášho telovýchovného hnutia. Samy osebe však nemôžu nahradiť sústavnú každodennú starostlivosť o telesnú výchovu človeka," upozornil súdruh Biľak. V cvičencoch má naša telovýchova veľký aktív. Každý z nich preukázal vlastnosti, ktoré ctia socialistického človeka. Ak prenesú len zlomok z toho, o čo sa vracajú zo spartakiád vnútorne bohatší, na svoje okolie, môže čs. telovýchova smelo kalkulovať s novými úspechmi. Nastali dni všedné. Obrazy zo spartakiády sa k nám budú vracať a s nimi dojatie, ktoré sme prežívali - aj dojatie prichádza samo, ako sprievodca veľkých a silných zážitkov. Vďaka za ne všetkým, čo sa o úspech spartakiády zaslúžilil Čs. parlamentná delegácia odcestovala do MoĽR ■ U PRIATEĽSKÁ HAVSTEVI Praha (ČSTK) — Na pozvanie Veľkého rudového churalu Mongolskej ľudovej republiky odletela včera z Prahy do Ulánbátaru na oficiálnu priateľskú návštevu Mongolska delegácia FZ ČSSR vedená členom Predsedníctva OV KSČ a predsedom FZ ČSSR A. Indro m. predseda vlády ČSSR K. Laco a dalš predstavitelia. Prítomný bol aj veľvyslanec MoĽI v ČSSR Ö. Dordž. Na ruzyns'Kom íetisKU sa s aeiegaciou rozlúčili podpredsedovia FZ V. David, B, Kučera, J. Srb a M. Žákovič, podpredsedovia oboch snemovní FZ, pod- KONKRÉTNEJŠIU EKONOMICKÚ PROPAGANDU V ZVL V DOLNOM KUBÍNE Hovořit k rozumu, prenikaf k srdcu Niet nadostač bojovnej a účinnej agitácie a propagácie • Prečo trpia na pracoviskách neaktuálne plagáty? • Obsah podriadiť hlavným úlohám výroby Dolný Kubín (Od nášho redaktora Miroslava Ruttkaya) — Priamo nad vchodom do koncernového podniku Závodov na výrobu ložísk v Dolnom Kubíne-Mokradi umiestili úhľadne napísané heslo: Najnaliehavejšia úloha — efektívnosť a kvalita všetkej práce. Túto strategickú úlohu v ekonomickej oblasli musí podporovať aj silná ofenzíva v politicko výchovne j práci, aby sa výchova spájala v jednote slov a činov s praktickými potrebami dneška. V dolnokubínskych ZVL zabezpečuje vytýčené úlohy a ciele ekonomickej propagandy a agitácie sedemčlenná riadiaca skupina na čele s Jozefom Šuthom, podpredsedom CZV KSS pre ideologickú prácu. V rozhovore s ním Sme sa zaoberali jednou z účinných foriem ekonomickej propagandy a agitácie — nástennými novinami, pútačmi, bleskovkami, heslami a závodným rozhlasom. ® JE TO AJ VÝSLEDOK EKONOMICKEJ PROPAGANDY , , „Tieto naše zbrane sme namierili na najaktuálnejšie úlo-hy šiestej päťročnice,“ hovorí. „Pokladáme za úspech skutočnosť, že sa nám darí plniť čoraz náročnejší plán výroby tovaru a v kvalite si počíname viac ako úspešne. Za vlaňajší rok sme dosiahli v rámci koncernu ZVL prvé miesto. Je to výsledok aj ekonomickej propagandy, ktorá vhodne pôsobí na myslenie ľudí, na jednotu spoločných záujmov, potrieb a možností, na uvedomelý vzťah k práci a v neposlednom rade k socialistickému vlastníctvu.“ Z jeho ďalších slov sa dalo vycítiť, že napriek snahe mnohých obetavých ľudí sa v tejto oblasti vyskytujú značné nedostatky. „Plán sa plní ťažko, a tak ľuďom zostáva málo času na' zhotovovanie aktuálnych nástenných novín, vydávanie bleskoviek, pútačov ..to bola veta na záver nášho stretnutia. Vycítili sme, že názornej agitácii hrozí sformalizovanie. S naším sprievodcom, referentom rozvoja pracovnej Iniciatívy Vendelínom Mlynarčíkom, sme ponavšte vovalí výrobne ZVL. Pri výrobcoch tenkostenných ložísk stál Ondrej Grisa, vedúci jednej z brigád socialistickej práce (dalšiu vedie Ján Kluska). „Robíme, čo je v našich silách, aby sme plán splnili“, hovorí. „Názorná agitácia pokrivkáva, to je pravda, ale kroniku BSP máme vzornú, môžem ju ukázať.“ Z jeho rečí jasne vyplývalo, že ani sám zatial nedocenil pôsobenie propagácie dosahovaných výsledkov v kolektíve na myslenie ľudí. Ináč by predsa nemohol chodiť vôkol vkusnej skrinky zívajúcej prázdnotou. Keby do nej vyvesili aspoň výsledky za prvý štvrťrok, posledný mesiac alebo dekádu, vypísali mená najlepších, pranierovali absentérov, ľudí nedosahujúcich požadovanú kvalitu ... Na to net-reba hodiny práce, ale predovšetkým — chcieť! A o nič lepšie nástenné noviny sme nevideli ani v BSP vedenej Jánom Kľuskom. Sú ná nich záväzky na prvý polrok, plnenie (Pokračovanie na 2. str.) Prezident blahoželá Praha (ČSTK) — Prezident ČSSR Gustáv Husák poslal blahoprajný telegram generálnemu guvernérovi Kanady Edwardovi Richardovi Schreyerovi pri príležitosti štátneho sviatku jeho krajiny. János Brutvó navštívil ČSSR Bratislava (ČSTK) — Na pozvanie ŰV KSČ bol v dňoch 28.—30. júna na priateľskej návšteve v ČSSR predseda Ústrednej kontrolnej komisie MSRS J. Brutyó. Po príchode do Bratislavy sa zišiel na pracovnom stretnutí s predsedom ÜKRK KSČ M. Čapkom. Obaja predstavitelia sa informovali o aktuálnych otázkach budovania rozvinutej socialistickej spoločnosti vo svojich krajinách. Prerokovali skúsenosti z práce kontrolných v a revíznych komisií a ich spoluprácu ďalšom období. Včera sa J. Brutyó stretol s vedúcimi funkcionármi a pracovníkmi ŰKRK KSS, s ktorými si vymenil skúsenosti zo zvyšovania účinnosti straníckej kontroly a skvalitňovania straníckej práce. J. Brutyóa prijal na záver jeho návštevy kandidát Predsedníctva ÜV KSČ a tajomník ÚV KSS M. Hruškovič. V priateľskom rozhovore sa informovali o výsledkoch realizácie sociálneho a ekonomického programu XV. zjazdu KSČ a o náročných úlohách, ktoré vytýčil XII. zjazd MSRS. Na stretnutiach sa zúčastni] podpredseda ŰKRK KSČ a predseda ÚKRK KSS M. Boďa, veľvyslanec MĽR v ČSSR B. Kovács a pracovník medzinárodného oddelenia ÚV MSRS I. Patoky. Zyäzový tajomník zahraničných vecí SFRJ J. Yrhovec v ČSSR Príspevok k (blšiemu rozvoju vzájomných vzfahov spolupráce Praha (ČSTK) — Na pozvanie ministra zahraničných vecí ČSSR B. Chňoupka priletel včera na oficiálnu priateľskú návštevu ČSSR zväzový tajomník zahraničných vecí SFRJ J. V r h o v e c. Na ruzynskom letisku vzácneho hosťa privítal minister B. Chňoupek. Prítomný bol a] veľvyslanec SFRJ v ČSSR M. Vlahovič. Na počesť J. Vrhovca usporiadal včera v Prahe minister zahraničných vecí ČSSR B. Chňoupek slávnostnú večeru. Zúčastnili sa na nej ďalej: podpredseda vlády ČSSR J. Zahradník, podpredseda Federálneho zhromaždenia ČSSR V. David, podpredseda Ústredného výboru Národného frontu ČSSR T. Trávníček a ďalšie osobnosti fitášho politického a verejného života. Prítomný bol aj veľvyslanec ČSSR v SFRJ O. Pavlovský a veľvyslanec SFRJ v ČSSR M. Vlahovič. Počas večera predniesli obaja predstavitelia prípitky. B. Chňoupek v ňom pozdravil juhoslovanského hosťa ako predstaviteľa krajiny, s ktorou nás spájajú tradičné vzťahy vrelého priateľstva a -spolupráce vychádzajúce z bohatej a pohnutej histórie bojov za národné a sociálne oslobodenie, predovšetkým proti hitlerovskému fašizmu. Zdôraznil tiež, že návšteva juhoslovanského predstaviteľa v Československu nielenže prispeje k rozvoju československo-juhoslovanských vzťahov, ale bude aj významným prínosom v boji za mier a uvoľňovanie medzinárodného napätia. J. Vrhovec potom v odpovedi poďakoval za vrelé uvítanie. Vyjadril uspokojenie nad úspešným rozvojom stykov medzi ČSSR a SFRJ, najmä v hospodárskej oblasti. Pripomenul želanie ľudu oboch krajín žiť v mieri a v bezpečí a v tejto súvislosti odsúdil stále rastúce preteky v zbrojení. Zdôraznil, že jedine za dôsledného rešpektovania zásad mierového spolužitia môže úspešne pokračovať proces zmierňovania napätia vo svete. Začali sa rozhovory medzi ZSSR a NSR na najvyššej úrovni Vzáujme uvoľnenia a irieru Moskva (ČSTK) — Na pozvanie sovietskej vlády včera priletel do Moskvy spolkový kancelár NSR Helmut Schmidt a vicekancelár a minister zahraničných vecí NSR Hans-Dietrich Genscher. Na letisku, vyzdobenom štátnymi vlajkami NSR a ZSSR, privítal hostí generálny tajomník ÚV KSSZ a predseda Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR Leonid Brežnev, predseda Rady ministrov ZSSR Alexej Kosygin, prvý podpredseda Rady ministrov ZSSR Nikolaj Tichonov, minister zahraničných vecí ZSSR Andrej Gromyko a ďalšie oficiálne osobnosti. V moskovskom Kremli sa včera začali oficiálne rozhovory. Za ZSSR sa na nich zúčastňujú Leonid Brežnev a Alexej Kosygin, za NSR Helmut Schmidt a Hans-Dietričh Genscher. Denník Pravda v súvislosti s touto návštevou napísal, že sovietski fudia vítajú príchod predstaviteľov NSR a očakávajú, že táto návšteva prispeje k ďalšiemu rozvoju vzťahov medzi Sovietskym zväzom a Nemeckou spolkovou republikou v záujme Iudu oboch štátov, v záujme uvoľnenia a mieru v Európe. □ □ Táto dlho pripravovaná návšteva vyvolala veľkú nespokojnosť prezidenta USA Jamesa Cartera, rovnako ako nedávne stretnutie francúzskeho prezidenta Giscarda d’Estaing's generálnym tajomníkom ÚV KSSZ a predsedom Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR Leonidom Brežnevom vo Varšave. V ostro formulovanom liste varoval Carter Schmidta, aby nevybočoval z línie NATO a nepodnikal vlastné kroky, ktoré by nezodpovedali Carterovej protisovietskej politike. V rokovaní predstavitelov Sovietskeho zväzu a NSR pôjde okrem aktuálnych medzinárodnopolitických otázok, ktoré v záujme pokračovania procesu uvoľňovania naliehavo vyžadujú riešenie, predovšetkým o hospodársku spoluprácu, o ktorú má NSR vefký záujem. Pre hospodárske styky, medzi ZSSR a NSR bolo v 70. rokoch’ typické výrazné prehĺbenie tejto spolupráce a dynamický rast obchodu. Dnes sa objem obchodného obratu medzi oboma krajinami pohybuje okolo troch miliárd rublov ročne. Za posledných desať rokov sa vzájomný obchod zvýšil takmer osemkrát. Novú etapu v obojstranných hospodárskych stykoch otvorila dohoda o rozvoji a prehlbovaní dlhodobej spolupráce v hospodárstve a priemysle, podpísaná roku 1978 pri návšteve Leonida Brežneva v NSR. Má platnosť 25 rokov. Krátko po podpísaní tejto dohody vyhlásil minister hospodárstva NSR Otto Lambsdorff, že Sovietsky zväz si stabilne udržiava miesto v prvej desiatke najväčších obchodných partnerov NSR. Na hospodárskej spolupráci so ZSSR sa zúčastňuje vyše 1500 spoločností NSR a sovietske objednávky zabezpečujú prácu (Pokračovanie na 7. str.) Do saratovského systému práce je v Závodoch výpočtovej techniky Banská Bys* trlca zapojených 669 pracovníkov, z nich 213 už získalo právo samokontroly^ Aj nástrojár Daniel Dávid (na snímke) je samokontrolórom svojej práce. Člen ZV ROH a držiteľ bronzového odznaku BSP je nositeľom rezortného vyznámenania. Snímka Pravda — Ján GécI Vo výrobnom družstve Rozvoj Kysucké Nové Mesto sa výraznou mierou pričiňuje o plnenie výrobných úloh 14-členná BSP v manipulácii zvrškov ya spodkov obuvi vedená Pavlínou Svahovou. Za svoju obetavú a kvalitnú prácu sú členky kolektívu nositeľkami strieborných odznakov BSP. Vedúca brigády popri príkladnom plnení výrobných úloh je činná aj ako poslankyňa národného výboru, v čom si taktiež počína dobre. Na snímke sme zastihli súdružku Svahovú s vedúcim závodu 02 Stanislavom Paršom pri kontrole správnosti výseku dielca topánok. Snímka Pravda — 1 v.an Dubovský Myšlienka družstevníkov z Počúvadla nachádza ohlas Kvalitnou prácou náhrada časovo strata Rozprúdila sa iniciatíva: dôchodcovia, členovia organizácií Národného frontu i pracovnici patronátnych závodov nachystajú p päť metrákov sena • Komisionálna hodnotenie konzervovania krmovín • V prvých íútových dňoch nž bez mliečneho manka Žiar nad Hronom (Od našej redaktorky Jany Janku) — Na mnohých lúkach a pasienkoch Žiarskeho okresu sa tohto roku vytiahli trávy až do výšky pásu človeka. Dobre zarodili aj viacročné krmoviny na ornej pôde; približne o 18 pereant viac ako napríklad v žičlivom sedemdesiatom ôsmom roku. Nečudo, vlahy mali dosť, ale nemalou mierou sa o to pričinili aj poľnohospodári včasným ošetrovaním a přihnojováním porastov. V týchto dňoch však záleží na tom, či sa im úrodu podarí včas, v dobrej kvalite a bez strát dostať do senníkov, silážnych a senážnych jám, veží a sušičiek. A PRE BOHATÉ ZÁSOBY Čím je pre poľnohospodárov Žiarskeho okresu zber krmovín, prezrádza už samotný pohlad na prírodnú scenériu, v ktorej prevažujú kopce. V číslach to znamená, že 11300 hektárov lúk a pasienkov predstavuje približne dve tretiny poľnohospodárskej pôdy. — Predsavzali sme si, že na každú veľkú dobytčiu jednotku si nachystáme na zimné kŕmenie najmenej 2,8 tony objemových krmovín v prepočte na seno, — informoval nás hlavný agronóm OPS v Žiari nad Hronom Ing. Štefan Bohoš. — Aj vlani, v nie najžičlivejšom roku, sa ukázalo, že to nie je nesplniteľná úloha a podarilo sa nám ju prekročiť. Množstvo teda zabezpečiť vieme, ide nám však hlavne 0 to, aby sme úrodu zobrali včas a v dobrej kvalite. S kosbou viacročných krmovín na ornej pôde sa nž blížime k záveru a zber trvalých trávnych porastov je asi v polovici. Trávy zatiaľ nie sú prestarnuté a najmä v okolí Banskej Štiavnice, Kremnice a na iných vyššie položených miestach sa tá pravá zelená žatva ešte iba dostala do tempa. Tam, kde nž máme lúky a pasienky pokosené 1 úradu z nich odvezenú, vďaka dostatku dažďov bude možné už o dva týždne zberať ďalšiu úrodu. Pokoseným plochám najmä viacročných krmovín dážď vyhovuje, avšak tam, kde stroje či ludia ešte nestihli prísť, hrozí, že úroda začne hniť na koreni. A mrakov, dažďov, ch i lejakových spŕšok si za posledný týždeň užili až-až aj v okolí Žiaru nad Hronom. O to vzácnejšie sú všetky robotné ruky, ktoré sa prihlásili na pomoc. Výzva členov JRD v Počúvadle „zabrala“ v celom okrese. Na jej základe prisľúbili dôchodcovia, členovia rozličných organizácií Národného frontu i pracovníci patronátnych závodov, že nehotovia po päť metrákov sena. Spoločne sa zaviazali, že pokosia 1100 hektárov kanálov, plôch okolo výrobných stredísk, priekop a pod. Tí, čo s kosami nevedia narábať, zase pomôžu pri obracaní sena, isho zvoze či ukladaní do senníkov. Pravdaže, za robotu sa družstevníci náležíte finančne odmenia. A ceny najlepším odovzdá aj okresný výbor Zväzu dn'*otevných roľníkov a OPS. A na čele S VETERINÁRMI Plán hovorí, že poľnohospodári Žiarskeho okresu majú tohto roku vyrobiť vyše 55 500 ton objemových krmív v prepočte na seno. Je to o 4000 ton viac ako vlani. Najlepšie sa zatiaľ darí družstevníkom z Tekovských Nemiec, z tých vyššie položených poľnohospodárskych podnikov, najmä JRD v Starej Kremničke a JRD v Lovčici- Trubíne. — Aké volíme technológie konzervovania? — zamyslel sa Ing. Bohoš. — Tie nám čiastočne diktuje počasie. Keďže slniečko zatiaľ akosi málo žičí sušeniu sena, z prvej kosby robíme väčšinou senáže a siláže. Veríme, že viac sena sa nám podarí nasušiť z druhej kosby. Novinkou je spôsob kontroly kvality práce. Od nej závisí aj kvalita zásob. Stanovili sme kontrolné skupiny pre všetky poľnohospodárske podniky, na čele ktorých je obvodný veterinár. Členom je agronóm, zootechnik, prípadne predseda revíznej komisie. Osvedčilo sa nám ta. (Pokračovanie na 2. str.J I >