Pravda, august 1980 (LXI/180-205)

1980-08-01 / No. 180

Príklad služby Europe i# J' pred piatimi rokmi vyvrcholila v Helsinkách konferencia o ber-KPn pečnosti a spolupráci v Európe podpisom najvyšších predsta­* U“ viteľov 33 európskych štátov, USA a Kanady na jej Závereč­nom akte, znamenalo to súčasne aj najvyšší stupeň, ktorý do toho času dosiahol proces uvoľňovania medzinárodného napätia v Európe a vo svete. Ak dnes hovoríme, že helsinská konferencia bola vrcholnou uda­losťou praktického uplatňovania tejto politiky v sedemdesiatych rokoch vôbec, znamená to nielen spravodlivé hodnotenie jej mimoriadneho vý­znamu, ale súčasne konštatovanie, že vývoj v posledných piatich ro­koch nebol jednoduchý, že nielen cesta do Helsĺnk bola zložitá, al* že je rovnako zložitá aj cesta ku komplexnej realizácii záverov konferencie v medzinárodných vzťahoch, cesto k novým, rovnako významným, alebo ešte významnejším udalostiom. Pripomeňme si, že generálny tajomník OV KSSZ, predseda Prezidia Najvyššieho sovietu ZSSR Leonid Brežnev vtedy zdôraznil, že podpísa­ný dokument je širokou, ale aj presnou platformou činnóisti štátov v jed­nostrannej, bilaterálnej oj multilaterálnej forme na roky alebo azda no desaťročia vopred. Povedal však súčasne: „Aby sa nádeje národov, spo­jené s týmto stretnutím, so závermi konferencie celkom splnili, aby ich nesklamala prvá nepohoda, sú potrebné ďalšie spoločné úsilia, ďalšia každodenná práca všetkých účastníckych štátov na prehĺbení uvoľ­nenia.” Nik z nás vtedy, ani v slávnostnej a povznášajúcej atmosfére helsin­skej konferencie nepochyboval o tom, že úsilia, o ktorých hovoril Leonid Brežnev, nebudú celkom vyrovnané, že aj naďalej zostáva hlavný podiel boja za upevnenie a ďalšie prehĺbenie procesu uvoľňovania medziná­rodného napätia na Sovietskom zväze a štátoch socialistického spolo­čenstva. My sme, vychádzajúc z tohto vedomia a presvedčenia, svoje záväzky, vyplývajúce z podpisu na Záverečnom akte, bez zvyšku pln'ii a plníme ich naďalej. Kto je však zo súčasného vedenia Spojených štátov ochotný dnes pri­pomínať slová, ktoré povedal v Helsinkách vtedajší prezident Gerald Ford? Napríklad tie, že uvoľnenie je evolučný proces a nie statický stav, že môžeme očakávať trvalý pokrok, ktorý bude prichádzať postupne, krokmi nadväzujúcimi jeden na druhý, predznamenávajúcimi vývoj, ktorý všetci očakávame? Kto z nich je ochotný pripomenúť, že sa prezident v Helsinkách za­viazal, že Spojené štáty berú a budú brať vážne, túto .prácu že „nebu­dú šetriť sily pri vynakladaní úsi­lia na zmierňova­nie napätia a vy­riešenie jestvujú­cich problémov"? Iste nie súčasný prezident Carter, ktorý trpí strieda­vou stratou pamätí aj čo sa týká jeho vlastných výrokov. Namiesto vynakladania úsilia na riešenie jestvujúcich problémov sa jeho vláda stará skôr o utváranie nových problémov. Zmeriy v politike Spojených štátov, prebojúvané zvýšeným vplyvom vó­­jensko-priemyselných komplexov, sú nesporne najnegatívnejším činiteľom, ktorý sa uplatnil po helsinskej konferencii, činiteľom, ktorý je hlavným vinníkom toho, že sa závery z Helsĺnk uplatňujú pomalším tempom, ako by bolo potrebné, že so doteraz nepodarilo splniť hlavnú požiadavku - rozšíriť uvoľnenie z politickej oblasti do vojenskej. Pri tejto príležitosti sa vždy zdôrazňovalo, že kľúčový význam pre splnenie te|to požiadavky má uzavretie novej sovietsko-americkej zmluvy o obmedzení strategických útočných zbraní (SALT 2). Verejnosti celého sveta je dostatočne známe, ako Carterova administratíva s touto kľúčovou otázkáu zaobchádzalo a zaobchádza. Najskôr neúčelne predlžovali rokovanie v predstave, Že sa im podarí vynútiť si pre seba neoprávnené výhody, potom prezident Carter vo Viedni pred rokom dohodu slávnostne podpísal, aby z nej na­pokon znovu urobil predmet trápneho manévrovania vo vnútornej aj me­dzinárodnej politike. A práve za týchto okolností, keď viaceré nezodpovedné kroky súčas­nej vlády Spojených štátov zhoršujú medzinárodné ovzdušie, je mimo­riadne povzbudzujúce vidieť početné dôkazy toho, že pozitívne zmeny vo vzťahoch medzi európskymi štátmi na celom kontinente zakotvili .tak pev­ne, že ich nijaké úsilia negatívnych spoločenských síl nemôžu zmazať. Pred piatimi rokmi sme konštatovali, že konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe formulovala a potvrdila základné zásady vzťahov medzi európskymi štátmi na základe uznania územnej a politickej rea­lity, ktorá sa utvorila v Európe počas druhej svétOvej vojny a po nej, že v tomto zmysle položila bodku zo druhou svetovou vojnou a stalo sa tridsať rokov po jej skončení istým druhom generálnej mierovej zmluvy. Dnes môžeme povedať, že tieto zásady vzťahov sa plne osvedčili, že na ich základe vznikla nová skutočnosť zväzkov, ktoré síce ešte možno na­rušovať, ale nijako nemožno zrušiť. Hospodárske, politické, kultúrne sty­ky medzi štátmi nášho kontinentu, styky a vzťahy medzi ľuďmi so do­stali na celkom novú úroveň poznania, rozsahu, váhy a záväznosti. Medzinárodný vývoj posledných mesiacov priniesol pre túto skutoč­­nbsť početné dôkazy. V období, ked‘-sa súčasná vláda Spojených štátov usilovala a usiluje anulovať všestranne užitočnú spoluprácu medzi eu­rópskymi štátmi s rozličným spoločenským zriadením a rozbiť kontakty, ktoré sa v uplynulých rokoch tak namáhavo budovali, osvedčujú tieto kontakty a táto spolupráca zotrvačnosť, ktorá je na prospech eelému kontinentu, o to bez ohľadu na rozkladné úsilie Washingtonu-Rozhovory, ktoré mal v uplynulých týždňoch Leonid Brežnev s najvyš­šími predstaviteľmi Francúzska a Nemeckej spolkovej republiky, priniesli presvedčivé svedectvá, že zmeny vo vzťahoch medzí európskymi štátmi majú pevnú základňu a že zaoceánske vplyvy ich síce môžu kompliko­vať, ale nie znemožniť. Európa, okrem iného, vyjadrila v Helsinkách ener­gické rozhodnutie uchopiť a udržať svoj osud vo vlastných rukách e ni­jako nemá v úmysle sä vzdať tohto rozhodnutia. V tomto prístupe k veci sa na našom kontinente prejavuje pozoruhodná jednota, bez ohľadu na diferencie v politických názoroch. Je, pravda, nesporné, že vojensko-priemyselné komplexy v Spojených štátoch v súčinnosti s vojensko-priemyselnýmt komplexami v západnej Európe usilujú sa vyvolať novú vlnu horúčkovitého vyzbrojovania, ktorá je v priamom rozpore so závermi helsinskej konferencie. Sem patrí predo­všetkým rozhodnutie Rady Severoatlantického paktu z vlaňajšieho de­cembra o rozmiestení nových typov amerických jadrových, striel na území západoeurópskych štátov. Európska verejnosť kladie tomuto rozhodnu­tiu odpor a vlády zainteresovaných štátov, musia toto stanovisko brať do úvahy. Ako čas pokračuje, je čoraz viac zrejmé, že úsilie súčasnej vlády Spojených štátov pokúsiť so ešte raz zmeniť pomer síl vo svete na prospech imperializmu je nielen beznódeiné, ale znamená priamy útok na záujmy európskych národov, nech už žijú na ktoromkoľvek mies­te nášho kontinentu. , . Májové zasadnutie Politického poradného výboru členských štátov Varšavskej zmluvy, ktoré posúdilo súčasný stav medzinárodných vzťahov v celej ich šírke a zložitosti, predložilo v deklarácii svoie zásadné sta­noviská, jednotne predchnuté spoločnou a neochvejnou vôľou riešiť všet­ky sporné otázky rokovaním, prebojovať zastavenie horúčkovitého zbro­jenia, dospieť k reálnym odzbrojovacím opatreniam, pokračovať v uvoľ­ňovaní medzinárodného napätia a urobiť proces uvoľňovania trvalým a nezvratným cestou jeho rozšírenia do vojenskej oblasti. Štáty, zastú­pené na rokovaní vo Varšave znovu potvrdili, že neiestvuje taký druh zbraní, na ktorého obmedzenie alebo zníženie na základe vzájomnosti by neboli pripravené. Vo svetovej verejnosti vyvolali rozsiahly záujem nové myšlienky a kon­krétne návrhy, ktoré predložil nedávno na rokovaní vedúcich predstavi­teľov Sovietskeho zväzu a Nemeckej spolkovej republiky Leonid Brežnev. Tieto návrhy otvárajú cesty k rokovaniam, v rámci ktorých by sa súčasne a v organickej súvislosti posudzovali otázky, týkajúce sa tak raketových a jadrových zbraní stredného doletu v Európe, ako aj už jestvujúcich amerických jadrových prostriedkov takzvanej predsunutej obrany. Toto rokovanie sa môže začať bez toho, že by sa čakalo na ratifikáciu zmlu­vy SALT 2 v americkom Senáte, za predpokladu, že by sa dosiahnuté dohody realizovali po tom, čo by táto zmluva vstúpila do platnosti. Tieto návrhy sú jednoznačným svedectvom, ako dôsledne realizuje So­vietsky zväz spoločne s ďalšími krajinami socialistického spoločenstva závery helsinskej konferencie. Spôsob, akým no ne druhá strana odpove­dá a odpovie, je súčasne kritériom jej vzťahu k vlastnému podpisu na tak významnom dokumente, ako je Záverečný akt konferencie o bezpeč­nosti a spolupráci v Európe. Krajiny socialistického spoločenstva so môžu s hrdosťou pozrieť na to, ako v uplynulých rokoch realizovali závery z Helsĺnk. Ich dôslednosť a zodpovednosť je príkladom dobrej služby nášmu kontinentu. SĽUBNÁ ÚRODA ZRNOVlN Y TOPOĽČIANSKOM A TRNAVSKOM OKRESE Chotármi kráča iniciatíva poľnohospodárov J. Lenárt, J. Janík a I. Janák na obilných lánoch Západoslovenského kraja e Ľu­dia umnou organizáciou práce zabezpečujú plynulý chod žatvy • Nezabúdajú na vý­chodoslovenských poľnohospodárov • Dožinkové vence voderadských družstevníkov Topoľčany — Trnava (Od nášho redaktora Jozefa Sedláka) — Do žatevných chotárov Topoľčianskeho a Trnavského, okresu včera zavítali na pracovnú návšteva predstavitelia najvyšších straníckych orgánov. Cien Predsedníctva ÜV .KSČ a prvý tajomník ÜV KSS J. La­nári, členovia Predsedníctva ÜV KSS — tajomník ÜV KSS J. Janík a vedúci tajomník ZSKV KSS I. Janák, ďalej tajomník ZSKV KSS S. Matejčíka minister poľnohospodárstva a výživy SSR J. Jano­­v i e sa priamo na lánoch dozrievajúcich obilnín v besedách s hlav­nými aktérmi žatvy — kombajnistami, traktoristami, agronómami a predsedami družstiev — oboznámili so situáciou. Z ich rozhovorov vysvitlo, že všade sú odhodlaní zobrať z polí s minimálnymi stratami a v požadovanej kvalite všetko, čo sa urodilo. Q ZBERAŤ aj vlhké obilie Zlatožltý lán pšenice v chotári JRD Mier v Nitrianskej Blatnici bol prvým miestom, kam zavítali vzácni hostia v sprievode vedúceho tajomníka OV KSS v Topoľčanoch J. Solíka. V krás­nom vyrovnanom pšeničnom poraste pracovalo jedenásť kombajnov. Súdruh Dénárt sa pozdravil s kombajnístami a už aj padali prvé otázky. „Zatiaľ sme zožali len 20 hektárov,“ odpovedal za všetkých vedúci linky R. Jančovič, „ale mlatba sä. nám darí. Z chlapov priam srší chuť do. roboty a-aj mašiny ich poslúchajú. Kolektív sa perfektne zohral pred niekoľkými dňami pri zbere ozimnej repky.“ A ne­boli potrebné ani tieto slová agronó­ma. Stačilo sa pozrieť na nizučRé str­nisko a čisto, vymlátenú slamu, aby sa každý presvedčil, že Blatničania si na žatve dávajú záležať. Predvčerom sa ich chotárom prehnala búrka, ale nevyčkávali pokým slnko a letný vet­rík vysuší navl.hnuté zrno v klasoch. „Nemôžeme sa spoliehať, že o deň či dva bude lepšie počasie,“ vrave] sú­druhovi Lenártovi predseda blatnické­ho družstva A. Kusý. „Máme; sušiareň a neváhame preto mlátiť aj vlhšie obilie. Pravda, prvú zberáme z poľa kŕmnu pšenicu, ktorej nevadí sušenie horúcim vzduchom. Črtá sa nám bo­hatá úroda zrnovín a v rýchlo sa me­niacich poveternostných podmienkach ju včas zoberieme len tak, ak zvolíme správnu taktiku zberu. Uvedomujeme si, že naša spoločnosť ráta s každou tonou obilia .o to viac, že poľnohospo­dárov na Východoslovenskej nížine obrali o úrodu záplavy, je našou po­vinnosťou zobrať všetko, čo sa u nás urodilo, aby sme v ťažkej chvíli moh-li pomôcť východoslovenským poľno­hospodárom.“ „Teší nás,“ povedal súdruh Lenárt, „ako pružne sa viete vo vašom druž­stve prispôsobiť nečakaným změnám počasia. Oceňujeme, že aj v týchto sťažených podmienkach zabezpečujete plynulý zber obilia. Rovnako cenná je iniciatíva, s akou pristupujete k or­ganizovaniu pomoci poľnohospodá­rom na Východoslovenskej nížine.“ • RADOSTNÉ VYZNANIE čulý žatevný' ruch pozorovali hos­tia aj na poliach JRD ČSSP Vyčoma v Klátovej Novej Vsi. Ani tunajší kom­­bajnisti tječakali pokým zrno v kla^ sôch úplne preschne, ale len čo to podmienky dovolili, vyrazili do pše­ničných lánov. A majú sa čo oháňať, ved im prichodí pozberať obilniny z 2205 hektárov. Predseda klátovského družstva J. Gašparík s radosťou v hla­se vravel, že zberajú jednu z najlep­ších úrod zrnovín v posledných ro­koch. „Pamätáš sa,“ prihovoril sa súdru­hovi 1 tenártovi, „keď si prichádza! k nám do Kllžskej doliny presvedčo­vať roľníkov, aby vstúpil! do druž­stva. Nik nechce! veriť, že sa raz po­darí dorobiť toľko zrna. Neľahké boli naše začiatky, ale tie časy sa už dáv­no minulí. Dnes sme veľké a hoci zá­pasiace s niektorými ťažkosťami, pred­sa dobre prosperujúce družstvo. Na­pokon tohtoročná žatva to taktiež do­kazuje.“ $ ELIMINUJÚ VPLYV POČASIA A reč sa opäť skrútila na žatevné práce. Hostia sa zaujímali, ako sa práca darí nielen v JRD Vyčoma, ale v celom Topoľčianskom okrese. Ria­diteľ tamojšej okresnej poľnohospo­dárskej správy I. Halmo jjohotovo In­formoval o situácii v okrese. Nestály ráz počasia poriadne zamiešal karty všetkým topoľčianskym poľnohospodá­rom. A predsa aj v týchto sťažených (Pokračovanie na 2. str.) Šťastný návrat Viktora Gorbatka a Pham-Tuana Zaver týždňa VSR v kozme Od nášho stáleho moskovského redaktora R. NITTMANNA Hovorí sa: cesta domov — cesta krátka. Ak letová dráha sovietsko­­vietnamskej osádky, letiacej do kozmu na lodi Sojuz 37, sa pre­­dlžila až na osemnásť obletov Zeme, trvajúcich dovedna 25,30 hod., návrat kozmúnautóv Viktora Gorbatka a Pham-Tuana, vracajúcich sa na Zem na lodi Sojuz 36, po odpojení od orbitálneho komplexu Saľut B—Sojuz 37 o 15.00 hod. moskovského času po pristátie pres­ne o 18.15 hod. 180 kjú juhovýchodne od kazachstánského mesta Džezkazganu sa skrátila na 3 hodiny 15 minút. Podobná výmena kozmických Vodí je častou praxou. Už aj predchádzajúca medzinárodná sovietsko-maďarská osádka svOju lod Sojuz 36 zanechala k dispozícii, kozmonautom Popovovi a Riuminová a na. Zem sa vracala na ich lodi Sojuz 35. Teraz svoju loď Sojuz 37 zanechali pripojenú k orbi­tálnej stanici V. Gorbatka a Pham- Tuana. To preto, aby členovia základ­nej dlhodobej expedície mali k dis­pozícií vždy lod s čerstvými zdrojmi, ktoré sú pri tomto type lodí'obyčajne vyrátané na 90-dňový pobyt v kozme. Výmena lodí jednotlivých osá'dok predpokladá iba premontovanie fo'­­riem chrbtových operadiel kresiel, od­lievaných presne na mieru každého . kozmonauta, a takisto prenos osob­ných skafandrov, ktoré si kozmonau­ti obliekajú vždy pri štarte, spájaní a odpájaní a nakoniec pri pristávaní kozmických lodí. Na mieste pristátia kozmonautov Gorbatka a Pham-Tuana už oôaká- . vali členovia oddielov vyhľadávacej a záchrannej služby, ktorí ím pomohli vystúpiť z pristávacieho modulu. Ví­tajúci im úprimne blahoželali k šťast­nému pristátiu. Po krátkom oddychu a lekárskej prehliadke kozmonautov vrtuľníkom dopravili do neďalekého Džezkazganu a odtiaľ lietadlom na kozmodrom Bajkonur. Kozmonauti Gorbatko a Pham-Tuan priniesli z kozmu výsledky tridsia­tich experimentov, ktoré mali vo svo­­-jôm programe,: objekty niektorých pokusov a výskumov, ktoré doteraz urobil L. Popov a V. Riumin, filmové kazety a záznamy vizuálnych pozo­rovaní zemského povrchu, atmosféry a hladiny svetových morí, palubnú dokumentáciu i predmety tzv. sym­bolickej činnosti na palube orbitál­neho komplexu, pamätné a spomien­kové predmety, darčeky a ďalšie zá­sielky. Sovietski a vietnamskí vedci vari s najväčším záujmom čakajú na kon­tajnery s vietnamským vodným papra­dím azólou, .mikroskopickými vódný­(Pokračovaníe na 6. str.) Súdruhovia J. Lenárt, J. Janík a 1. Ja­nák o srdečnom rozhovore s kombaj­­nistom JRD Svornost o Joslovských Bo­­huniciach Š. Nádašským Jdruhý zľa­va).' » ; Snímka Pravda, .-n Ivan Dubovský Ohlasy na interview L. Brežneva sovietskej Pravde ZACHOVAT UVOĽŇOVANIE A MIER Varšava, Londýn, Bonn, Moskva, Viedeň (ČSTK) — Odpovede generálneho tajomníka CV KSSZ a predsedu Prezídia Nej­­ryšžiehô sovietu ZSSR Leontda Brežneva na otázky redakcie den­níka Pravda k 5. výročiu helsinskej konferencie vzbudili veľkú pozor­nosť v zahraničí. Komentátor poľského rozhlasu • pri- preteky v zbrojení citujú noviny pomenul slová L. Brežneva, že v te- í’Humanité z-odpovedí Leonida Bréž­­rajšej komplikovanej medzinárodnej ši- neva na otázky redakcie denníka Pravda k piatemu výročiu podpísa­nia Záverečného, aktu helsinskej konferencie.. Denník o. i. pripomína, že najvyšší sovietsky predstaviteľ poukázal na významnú , úlohu tohto dokumentu pre uvoľňovanie napätia a zabezpečenie mieru a zdôraznil, Žé za terajšej zložitej medzinárodnej st­­, tu-ácie sa význam výsledkov helsin­skej konferencie neznižuje, ale na­opak, rastie. . Caracas — Sovietsky. zväz zno­va demonštroval národom našej pla­néty vernosť svojej leninskej .zahra­ničnej politike predchnutej úprimnou starostlivosťou o mierovú budúepbsf všetkého ľudstva. Vyhlásil to včera . v: rozhovore so spravodajcom TASS generálny tajomník Venezuelskej ná­rodnej. mierovej radv Humberto Őr­si ni v súvislosti s, odpoveďami Leó­iddá Brežneva redakcii denň.jka Pravda. . ... ■ ■ -Uviedol, že pokroková verejňošť Latinskej Ameriky .víta -úsilie soviet­skeho štátu, którého cieľom 1e od­vrátiť nebezpečenstvo vojny a po­kračovat ir uvoľňovaní medzinárod­ného " napätia. V odpovediach, naj­vyššieho sovietskeho predstaviteľa ,ša zdôrazňuje odhodlanie ZSSR účmne prispieť k boju národov za všeobec­nú bezpečnosť a predovšetkým sa všestranne zúčastňovať ná upevnení výsledkov helsinskej konferencie. Demokratická vlády, ktoré rešpektu­jú ideály pokroku, musia podporiť mierové úsilie Sovietskeho zväzu, zodpovedajúce želaniam všetkých národov, povedal H. Orsint. tuácii sa význam záverov z Helsĺnk neznižuje, ale naopak vzrastá. Leonid Brežnev označil za hlavnú úlohu štátov, ktoré podpísali hel­sinský Záverečný akt. úsilie o zníže­nie nebezpečenstva vojny pre. Európu i pre celý svet,- konštatuje agentúra Reuter a, dodáva, že podľa presvedče­nia L. Brežneva1 nemožno túto úlohu splniť bez reálnych krokov k obme­dzeniu horúčkovitého zbrojenia. Západonemecká agentúra DDP ci­tuje slová L. Brežneva, že najbližšou úlohou je teraz zabezpečit konštruk­tívny priebeh stretnutia v Madride, a dosiahnuť v ňom významné Výsledkv zabezpečit- zvolani-e konferencie o vojenskom uvoľnení a odzbrojení v Európe. Sovietsky zväz urobil y uplynulých piatich -rokoch všetko pre čeaľzáciu helsinských dohovorov. -Osobitnú po­zornosť si. zaslúžia mierové iniciatí­vy ZSSR, zamerané na ďalšie uvoľňo­vania napätia, na utvorenie ovzdušia dôvery a spolupráce medzi národmi, ktôré vzbudili súhlas miliónov ľudí na svete. Konštatoval to .člen indic­kého parlamentu, tajomník Národné} rady Komunistickej strany Indie Bhú­­péš Gupta. Odpovede L. Brežneva -na otázky redakcie Pravdy uvítali - v Rakúsku všetci ľudia dobrej vôlé. Nejestvuje ušľachtilejšia úloha, ako zachovať uvoľnenie a mier, zdôraznila- sekre­tárka viedenskej organizácie ■ Zväzu demokratických žien Rakúska Theresa Kreutzerová. Paríž — Pod titulkom Obmeď“!■ Závery členských schôdzí k súboru opatrení treba stále znovunastoľovať a dopracúvať Blahoželanie do Švajčiarska získat pre vec každého jednotlivca Môže technika diktovať človekovi? • Sovietske metódy zatiaľ nedosiahnuteľné • ľudské súvislosti modernej výroby sú politickou záležitosťou Bratislava (Od nášho redaktora Gajzn Vilfieka) — Koncernový podnik Tesla Piešťany je typickým predstaviteľom vysokoproduktív­­neho moderného závodu s výrobnou náplňou, ktorá tvorí súčiastko­­vii základňu vrcholkovej techniky. Pretože práve tomuto typu vý­robného závodu patrí budúcnosť, pozrime sa, aký priestor ponúkajú moderné podmienky politickej práci, uplatňovaniu hospodárskej po­litiky strany, aktivite tvorivého človeka. Organizácia, strany y piešťanskej Tes­­le, združujúca 346' členov a kandi­dátov, sa tak ako v iných podnikoch tiež oboznámila so zásadami Súboru opatrení na zdokonalenie sústavy plá­novitého riadenia národného hospo­dárstva. CZV KSS pripravil pre člén­­stvo analýzu doterajšej činnosti a na­črtol smery riešenia úloh v podmien­kach nových opatrení, ‘Závery kon­ferencie o súbore opatrení ukladajú nemalé úlohy a ukazuje sa, že ich bude treba stále znovunastoľovať a dopracúvať v základných organizá­ciách a v straníckych skupinách. Ak by totiž problematika opatrení mala zapadnúť, ostať len vecou výlučne hospodárskej riadiacej sféry, ak by sa tieto otázky nestali vskutku ve­cou každého pracujúceho, dostala by sa organizácia tam, kam sá dostať nechce: súbor opatrení by sa mohol stať nie vecou každého jednotlivca, ale len organizačnou záležitosťou, nie politickým bojom za nové, ale oby­čajným predpisom ako mnoho iných. ■ PREPOTREBNÁ angažovanosť Osobná angažovanosť jednotlivcov vystupuje v. piešťanskej Tešia • ako veľmi dôležitý faktor úspešnej výro­by. Napriek tomu, že pracovné ope­rácie sú predpísané až neuveriteľne presne — vyrábajú tu diódy, polovo­diče, integrovaná obvody, ž© techni­ka a-technológia bezprostredne urču­je, čo a ako robiť. Avšak už sama vôľa a ochota robiť túto prácu si vy­žaduje kladné postoje ľudí. Ide o zá­vod, kde vládne najprísnejšia disci­plína spomedzi všBtkých závodov mes­ta. Pracoviská v kúpeľoch, v službách, v okolitom poľnohospodárstve ponú­kajú neporovnateľne menej náročné (Pokračovanie na 2. str.) Praha (ČSTK) — Prezident ČSSR G. Husák poslat blahoprajný telegram prezidentovi Švajčiarskej konfederácie G. A. Chevallazovi pri príležitosti štát­neho sviatku jeho krajiny. Životaschopnosť dokumentu Moskva (ČSTK) — Rozsiahle poli­tické, hospodárske, vedecko-tecbnie­­ké a kultúrne styky medzi Soviet­skym zväzom a Fínskom môžu byt príkladom vzťahov štátov s rozdiel­nym spoločenským zriadením. Skutoč­nosť, že za uplynulých 25 rokov ne­požadovala ani jedna strana akékoľ­vek doplnky k zmluve o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci, kto­rej platnosť už bola dvakrát predĺ­žená, dostatočne dokazuje života­schopnosť tohto dokumentu. Systém dohôd a ďalších aktov sa na základe zmluvy o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci z roka na rok zdo­konaľuje. Doterajšie skúsenosti umož­ňujú dokonca prechod k vypracova­niu spoločných dlhodobých programov spolupráce. Vynaliezavosť pracovníkov STS v Trebišove P redvčerom ráno nad Zem­plínom viseli ťažké mrač­ná veštiace ďalšiu búrku. Okolo obilných kombajnov v v hospodárskych dvoroch po­stávali skupinky ľudí a s oba­vami hľadeli na mračná. Po necelých troch dňoch dážď z utorka na stredu opát preruSil pomaly sá rozbiehajúcu žatvu. Navyše polovica lánov, na kto­rých pestujú obilie a repku olejnú, je silne podmočená a zaplavená neodvedenými vnú­tornými vodami. Len v Trebi­šovskom okrese je na 35 tisíc hektárov takto postihnutej or­nej pôdy. Ak by ste však očakávali, le po víchriciach, krupobití, dlhotrvajúcich dažďoch, doslo­va po živelnej pohrome stret­nete v poľnohospodárskych podnikoch iba nešťastných a bezradných ľudí, s,.prekvape-, ním zistíte, že to nie je tak. Hoci škody sú vysoké a srdce priamo bolí pri pohľade na zni­čenú úrodu, ľudia nezúfajú, ale hľadajú možnosti, ako čo zachránit, aby škody ďalej ne­rástli. S takýmto oduševnením som sa stretla aj na STS v Trebi­šove. Jej riaditeľ Ján Szabó už pred šiestimi rokmi, -keď daž­de v závere žatvy sťažili prá­cu kombajnov, dal v dielňach STS vyrobit dvojité kolesá klietkového typu, podľa návr­hu, o ktorom sa dočítal v od­bornom časopise. Vtedy na­montovali dvojité kolesá iba na štyri kombajny E-512, ale výborne sa osvedčili. V ďal­ších rokoch však zlepšovací návrh zapadol „prachom“, Jednoducho poľnohospodárom nebolo treba žat až v takých ■ tažkých podmienkach.. Na dvojité kolesá klietkové­­ho typu si J. Szabó opát spo­menul pred necelým mesia­com, keď polia Zemplína čo­raz vážnejšie trpeli prebyt­kom vody a všetko nasvedčo­valo, le tohtoročná žatva bu­de mimoriadne tažká. Na za­sadnutí okresnej komisie pre riadenie poľnohospodárskych prdc v Trebišove preto navr­hol, aby klietkovými kolesami vybavili aspoň tretinu kombaj­nov v okrese. Jeho návrh pri­jali. STS v Trebišove však tú­to výrobu nemala plánovanú. Hrozilo, že nesplní iné, zmluv­ne dohodnuté opravy.' Členovia strany navrhli, aby zdvojené kolesá vyrobili pre poľnohos­podárske podniky v predĺže­ných směnách. Teraz má už v Trebišovskom okrese 64 kom­bajnov na prednej náprave klietkové kolesá. Ďalšie žacie stroje nimi vybavia v nasledu­júcich. dňoch. Podľa trebišov­skej STS vyrábajú zdvojené kolesá na E-512 aj poľnohos­podári v okrese Michalovce, Vranov, Svidník a Humenné. Strojovým a traktorovým sta­niciam v týchto okresoch Tre­­bišovčania vypomáhajú so za­­kružovaním kolies. Je to zaujímavý a najmä účinný spôsob posilnenia prednej nápravy kombajnu. Koleso vyrobili z „côlových“ rúrok a jeho vlastná montáž na koleso kombajnu netrvá viac ako päf minút. „Podľa vyjadrenia našich kombajnistov,“ povedal riadi­teľ STS J. Szabó, namontova­né klietkové kolesá umožňujú stroju ľahší pohyb po poli, čím sa zabezpečí aj lepší zber. Zmierňuje sa prešmykovanie kolies, zvyšuje sa výkonnost kombajnu a súčasne sa znižu­je spotreba pohonných hmôt. Včera som napríklad sledoval na poliach JRD v Zemplínskom Hradišti prácu dvoch kombaj­nov. Jeden z nich nemal kliet­kové kolesá a na strnisku po jačmeni zostávali hlboké ry­hy po kolesách, kým stroj vybavený našimi kolesami ne­­prešmykoval, nezapadal, a te­da nezanechával ani hlboké , ryhy. No treba dodať, že ko­lesá klietkového typu nie sú účinné v celkom extrémnych podmienkach, na lánoch za­plavených vodou a s veľmi rozbahnenou pôdou.“ Vy ste neskúšali zdvojenie pneumatík na kombajnoch? — položila som Otázku. Záporne pokrútil hlavou. „Tie prídavné kolesá, teda pneumatiky, by sme museli odmontovať z trak torov, čím by sme ich úplne odstavili, a to si v Trebišov­skom okrese nemôžeme dovo­liť.“ — dodal na vysvetlenie. Pracovníci STS v Trebišove v rôznych súvislostiach zdô­razňovali, že o výsledku toh­toročnej žatvy v Zemplíne roz­hodnú predovšetkým kombaf­­nisti. Od ich svedomitosti a vynaliezavosti bude závisieť, či zoberú zo zemplínskych po­lí všetko obilie. Aj to,. čo je teraz na : podmáčanej pôde. Z trebišovskej STS pracujú na poliach už siedmi kombajnisti. Za stroje zasfidU tí najlepší — . ľ. Plitko, J. Kocán, J. Lacko. L. Fogdroš. E. Olah, F. Kandó a ďalší. Rovnakú pozornosť venovali výberu vedúcich opravárskych pojazdných čint, ktorých úlohou Je priamo na polt odstraňovat poruchy. Via­cerí z nich, ako napríklad.}. Kudlák, L. Géci, M. Grajciar a O: Tóth, na kombajnoch pra­covali po 15 žatiev. Niektorí ž nich boli dokonca víťazmi celoslovenskej súťaže kombaj­nistov: V rozhovore mi zdô­razňovali, že ich úlohou bude nielen opravovať pokazené kombajny, ale aj pomáhať mladším kombajnistom pri správnom nastavovaní strojov aby straty na obilí boli čo naj­menšie. V tohtoročnej žatve .totižbu­de treba individuálne posu­dzovať každý lán obilia, či po­táhnuté obilie dvíhať pomocou dvlhacích líšt, alebo ich od­montovať, aby sa žacia lišta dostala čo najnižšie ku koré­­ňu. Preto za kombajnistov a opravárov tohto roku vybrali iba najlepších a najskúsenej­ších. Boj o záchranu tohtoroč­nej úrody na zemplínskych po­liach má tisíce podôb. No všetky majú spoločného me­novateľa: pracovnú obetavosť. MARTA HUSÁKOVÁ Vôľa ľudí láme prekážky

Next