Pravda, september 1980 (LXI/206-231)

1980-09-01 / No. 206

P ri vstupe do nového školského roku, v ktorom si naše školstvo spoločne so všetkým pracujúcim ľudom našej vlasti pripomenie 60. výročie vzniku KSČ sa priam žiada spomenúť si na slová, ktoré povedal Bohumír Šmeral pri vzniku strany: „Sme viac ako politická strana. Sme predvoj nového života. Tvoriac nové pomery, chceme tvoriť aj nových ľudí.“ - Ani dnes, keď po víťazných bojoch strany o vedo­mie človeka a socialistickú školu sústreďujeme úsilie na skvalitnenie a prehĺbenie socialistickej výchovy a vzdelávania, nestratila táto myš­lienka nič na pravdivosti a aktuálnosti. Naše ciele sú však čoraz vyš­šie a úlohy náročnejšie. Drvivá väčšina našich učiteľov, vychovávateľov, majstrov odbornej výchovy a školských pracovníkov začína nový školský rok s odhodlaním čo najdôslednejšie realizovať vo svojej každodennej výchovno-vzdelä­­vacej, riadiacej a organizátorskej činnosti uznesenie Predsedníctva ÜV KSČ o ďalšom rozvoji československej výchovno-vzdelávacej sústavy, ktorého obsah je kompasom výchovno-vzdeiávacieho procesu a hlavnou politickou úlohou našej školy. Doterajší úspešný postup obsahovej prestav­by školstva v uplynulých štyroch rokoch, v ktorých sa nám podarilo plniť úlohy i prekonávať prekážky, nás aj pri vstupe do nového školského roku oprávňuje na optimizmus. Na druhej strane so slovami uznania a ocenenia, ktoré odzneli na adresu učiteľov na 15. zasadnutí OV KSČ, si plne uvedomujeme aj nedostatky v komunistickej výchove mládeže, na ktoré toto zasadnutie otvorene a konštruktívne poukázalo. Olohy a pod­nety, ktoré z tohto rokovania vyplynuli, sme rozpracovali do konkrét­nych plánov - počnúc ministerstvom a končiac každou školou. Teraz pôjde o to, aby sa od prvého vyučovacieho dňa ešte dôslednejšie ako doteraz uplatňoval v práci každého učiteľa a výchovného pracovníka základný princíp socialistickej školy, jednota výchovy a vzdelávania; aby komunistická výchova mladej generácie bola neformálnou, organic­kou a neoddeliteľnou súčasťou výchovno-vzdeiávacieho procesu i mi­moškolskej činnosti. V tejto súvislosti sa žiada zdôrazniť, že len ten učiteľ, ktorý má jasnú predstavu, ako sám prispeje k tomu, aby každá časť výchovno-vzdeiávacieho procesu na jeho hodinách bola tvorivým prínosom pre for­movanie socialis­tického uvedome­­' nia mládeže, správ­ne pochopil aj zá­mery dlhodobého programu ďalšieho zdokonaľovania našej výchovno­­vzdelávacej sú­stavy. Výsledky, ktoré dosiahli učitelia prvého stupňa zá­kladnej školy vo vy­učovaní podľa no-JURAJ BUŠA, minister školstva SSR vej koncepcie, tvo­rivosť a angažova­nosť väčšiny učite­ľov pri utváraní podmienok na pracovné vyučovanie v základných ško­lách, na výučbu voliteľných skupín odborných predmetov v gymnáziách, iniciatíva a zápalistosť učiteľov a majstrov odbornej výchovy stredných odborných učilišť pri skvalitňovaní výchovno-vzdeiávacieho procesu i zvyšovaní svojej kvalifikácie - to všetko utvára reálne predpoklady pre čoraz výraznejšie úspechy aj v socialistickej výchove mladých ľudí. Nadšenie, ktoré preukázala naša mládež pri nácviku a priebehu Česko­slovenskej spartakiády 1980 a svedomitú prácu desaťtisícov žiakov a študentov počas letnej aktivity možno právom pokladať aj za vý­sledok výchovného pôsobenia školy a Socialistického zväzu mládeže. Aj tieto skutočnosti potvrdzujú, že jadro našej mládeže je zdravé Že správne podchytiť a usmerniť elán a revolučnosť mladej generácíb *je nevyhnutná úloha školy pri komunistickej výchove mladého človeka. Sústrediť pozornosť na .toto výchovné poslanie školy je o to potreb­nejšie, že u časti mladých ľudí sa ešte stále prejavujú prežitky buržo­áznej morálky, ľahostajnosť k práci a k spoločensko-politickému životu, vyhýbanie sa zodpovednosti i vysoké osobné požiadavky na rodičov i spoločnosť, nedostatky v správaní, ba i porušovanie socialistickej zákonnosti. Pravda, za tieto prejavy nemožno jednoznačne a výhradne odsudzovať mládež. Veľký podiel viny na nich má aj škola, rodičia - všetci, čo sme spolučiniteľmi výchovy a vzdelávania mladej generácie. Veď nie sme to neraz práve my, starší, od ktorých sa mladí učia ma­lomeštiactvu? Najmä v tom, že zmysel svojho života nachádzajú v osob­nom prospechu a pohodlí? Nie sme to práve my, rodičia, ktorí neraz aj na svoj úkor kupujeme ešte nedospelým deťom najdrahšie a naj­modernejšie šaty, topánky, magnetofóny atď.? A to bez akýchkoľvek zvýšených nárokov na ne, prípadne s podmienkou dosiahnutia lep­šieho prospechu. Potom sa darmo čudujeme, že tieto bezpracné nároky sa stupňujú, že naše deti niekedy nemajú vyhranený zmysel pre po­vinnosť, zodpovednosť a majú labilný vzťah k práci. A neraz práve z toho, čo sme sami zameškali, alebo v čom sme neboli dôslední v ro­dine, obviňujeme školu. Pravda, najvýznamnejšou inštitúciou, ktorá spolu s rodinou utvára mladého človeka, je škola. Veľkú pozornosť budeme venovať skvalit­neniu výchovy v duchu vedeckého svetového názoru marxizmu-leniniz­­mu, socialistického vlastenectva a proletárskeho internacionalizmu i pra­covnej výchove. Olohu školy v týchto oblastiach zvýrazňuje skutočnosť, že najmä v svetonázorovej výchove sa ešte nedosiahlo plné, jednotné pôsobenie rodiny so školou, že na rozdiel od minulosti väčšina mládeže prichádza do škôl bez ustálenejších pracovných návykov z rodiny. Spomínané i ďalšie úlohy socialistickej výchovy mládeže sa vzťahujú na prácu všetkých škôl a školských zariadení a sú neoddeliteľnou sú­časťou uznesenia Predsedníctva OV KSČ o ďalšom rozvoji českoslo­venskej výchovno-vzdelávacej sústavy, ktoré sa v školskom roku 1980 až 1981 bude realizovať už piaty rok. Pre základnú školu znamená postup obsahovej prestavby do 5. roč­níka, t. j. do jej druhého stupňa. Obsah výchovy a vzdelávania podľa novej koncepcie na tomto stupni je výrazne polytechnický. Dôraz sa kladie na matematicko-prírodovedné a technické predmety, ktoré sa postupne spoločne s cudzími jazykmi budú zavádzať aj ako voliteľné predmety. Prirodzene, keďže východiskom pri koncipovaní nového ob­sahu vzdelávania na druhom stupni bol všestranný rozvoj osobnosti, veľ­ká pozornosť sa venuje aj spoločenskovedným predmetom, estetickej a telesnej výchove a osobitne pracovnému vyučovaniu, sledujúcemu spojenie školy so životom. V novom školskom roku pokračuje aj obsahová a organizačná pre­stavba učňovského školstva. K doterajším 208 stredným odborným uči­­lištiam pribúda 33 nových, čo znamená, že celkove sa na tomto type strednej školy bude vzdelávať už vyše 83 pere. učňovskej mládeže. Hlav­nou úlohou stredných odborných učilišť a všetkých zainteresovaných zložiek naďalej zostáva zlepšovať kádrové a materiálno-technické pod­­mieky výchovno-vzdelávacej práce a prehlbovať ideovo-politickú priora­­vu mladého robotníckeho dorastu, rozvíjať jeho spoločensko-politickú aktivitu i hrdosť na príslušnosť k robotníckej triede. Aj ostatné druhy stredných škôl - gymnáziá a stredné odborné ško­ly - budú cieľavedome pokračovať v obsahovej prestavbe vzdelávania. V gymnáziách sa skvalitňuje a rozširuje odborná príprava žiakov, pri­čom skladba voliteľných skupín odborných predmetov sa posunuje v pro­spech strojárstva a elektrotechniky. Stredné odborné školy budú pokra­čovať v overovaní experimentálnych učebných osnov v siedmich štu­dijných odboroch a zvyšovať úsilie o prehĺbenie teoretickej a prak­tickej prípravy absolventov. V osobitnej atmosfére vstupujú do nového školského roku vysoké ško­ly. Nielen preto, lebo ho začínajú spoločne so základnými a stredný­mi školami, ale predovšetkým preto, lebo v ňom budú pracovať v no­vých podmienkach, ktoré im utvoril nový zákon o vysokých školách a vykonávacie predpisy na jeho realizáciu. Je nevyhnutné, aby sa všetci učitelia vysokých škôl nielen dôsledne oboznámili s novými právnymi normami, ale predovšetkým, aby ich pod vedením novovymenovaných akademických funkcionárov cieľavedome vnášali do života, tvorivo uplatňovali v každodennej riadiacej, výchovno-vzdelávacej i vedecko­výskumnej činnosti a najmä pri prehlbovaní spolupráce s praxou. Spojenie s praxou - so životom pokladáme za základný princíp so­cialistickej školy vôbec a chápeme ho obojstranne: na jednej strhne ako prípravu absolventov pre súčasné i perspektívne potreby praxe, na úrovni najnovších poznatkov vedy a techniky, na druhej strane ako spoluprácu výrobnej oblasti s vysokými školami pri riešení aktuálnych celospoločenských úloh a pomoc pri priestorovom, materiálno-technic­­kom zabezpečovaní pracovného vyučovania a odbornej prípravy v základ­ných školách a gymnáziách. Nehovoriac už o tom, že pri skvalitňo­vaní podmienok výchovno-vzdelávacej práce stredných odborných učilišť a zefektivňovaní vedeckovýskumnej činnosti vysokých škôl je pomoc a spolupráca závodov, podnikov a ústavov nevyhnutná. Je potešiteľné, že aj pri vstupe do tohto náročného školského roku, v ktorom naše školstvo očakáva mnoho ďalších úloh, môžeme konštato­vať, že záuiem verejnosti o školu sa zvyšuje a že pod vedením strany čím ďalej tým viac prerastá do konkrétnych činov. A to všetkých pe­dagogických a školských pracovníkov napĺňa pocitom istoty a odhod­laním ai v novom školskom roku zodpovedne splniť svoje poslanie v ko­munistickej výchove a vzdelávaní mladej generácie. SKVALITlOVAľ VÝCHOVU A VZDELÁVANIE 1 Blahoprajné telegramy Praha (ČSTK) — Prezident ČSSR Gustáv Husák poslal blahoprajný te­legram vodcovi líbyjskej revolúcie plukovníkovi Maumarovi Kaddáfímu pri príležitosti štátneho sviatku Lí­byjskej arabskej ľudovej socialistickej džamáhiríje. Aj predseda vlády ČSSR Lubomír Štrougal zaslal blahoprajný telegram členovi generálneho sekretariátu Vše­obecného ľudového kongresu Líbyj­skej arabskej ľudovej socialistickej džamáhiríje Abdasovi Salámoví Ahina­­dovi Džallúdovi. Pri tej istej príležitosti blahoželal minister zahraničných veci ČSSR Bo­huslav Chňoupek vedúcemu Byra pre zahraničné styky generálneho sekre­tariátu Všeobecného ľudového kon­gresu Ahmedovi Sehatímu a tajomní­kovi zahraničných vecí Všeobecného ľudového výboru Alimu Abdasovi Salá­moví Trikimu. □ □ Prezident ČSSR Gustáv Husák poslal blahoprajný telegram aj prezidentovi Republiky Trinidadu a Tobaga sirovi Ellisovi Emmanuelovi Innocentovi Clarkemu k štátnemu sviatku jeho krajiny. □ □ Prezident ČSSR Gustáv Husák poslal blahoprajný telegram aj panovníkovi Malajzie sultánovi haji Ahmad Shahal Mustain Billah ibni al Marhum sultan Abu Bakarovi pri príležitosti štátneho sviatku jeho krajiny. Blahoprajný telegram poslal aj predseda vlády ČSSR Lubomír Štrou­gal predsedovi vlády Malajzie Datuku haji bin Onnovi. Pri tej istej príležitosti blahoželal minister zahraničných veci ČSSR Bo­huslav Chňoupek ministrovi zahranič­ných vecí Malajzie Tengkunvi Datuku Ahmadu Rithauddeenu Alhajovi bin Tengku Ismaiiov-i. Sovietske noviny zdôrazňujú predo­všetkým tie pasáže prejavu Leonida Brežneva, ktoré znova ukazujú od­hodlanie Sovietskeho zväzu i napriek zhoršenej medzinárodnej situácii po­kračovať dôsledne v politike mieru, uvoľňovania a zastavenia horúčkovi­tého zbrojenia, ktorá jedine zodpove­dá záujmom mierumilovnej verejnosti na celom svete. Terajšia medzinárodná situácia je značne zložité a charakterizuje ju po­litický zápas dvoch línií, ktoré na jednej strane reprezentujú sily mie­ru, uvoľňovania a rešpektovania práv národov, a na druhej strane sily útla­ku, militarizmu a reakcie. A práve nekompromisný boj týchto dvoch lí­nií všestranne analyzoval vo svojom prejave Leonid Brežnev, píšu noviny PRAVDA. Ako je známe, Sovietsky zväz a ďalšie socialistické krajiny vy­jadrili neraz svoju ochotu začať o týchto problémoch, ktoré sú pre upevnenie mieru prvoradé, hneď ro­kovať. Svedčí o tom okrem iného do­kument Politického poradného výbo­ru členských štátov Varšavskej zmlu­vy z mája tohto roku r lebo nedávne nové návrhy Sovietskeho zväzu na rozhovory týkajúce sa nových jadro­vých rakiet stredného doletu v zá­padnej Európe a rovnako zníženia stavu ozbrojených síl a výzbroje v strednej Európe. Na tieto návrhy Sovietsky zväz čaká od Západu odpo­veď, zdôrazňuje Pravda. Sovietski ľudia si dobre pamätajú, čo znamená vojna. Dvadsať miliónov ľudských životov, to bola cena za ví­ťazstvo v druhej svetovej vojne. Pre­to mierové návrhy Sovietskeho zväzu majú úplnú podporu sovietskych ob­čanov. Leonid Brežnev vo svojom pre­jave v Alma-Ate znovu ukázal na dobrú vôľu sovietskych ľudí, odhod­lanie strany a vlády usilovať sa o mierové riešenie všetkých zložitých otázok medzinárodnej situácie a po­kračovať v uvoľňovaní medzinárod­ného napätia, zdôrazňujú sovietske noviny. Sofia — Prejav Leonida Brežneva priniesol hlbokú marxisticko-leninskú analýzu medzinárodnej situácie, kto­rá sa v poslednom čase zhoršila vi­nou imperialistických a expanzionis­­tických síl, predovšetkým USA a Čí­ny, napísali sobotňajšie bulharské no­viny RABOTNIČESKO DELO. Noviny uviedli, že najvyšší sovietsky predsta­viteľ dal realistickú a múdru odpo­veď na nebezpečnú politiku tzv. no­vej jadrovej stratégie Spojených štá­tov a na pokusy vyvolať nové kolo horúčkovitého zbrojenia. Vyjadril pri­pravenosť na .rokovanie v záujme' upevnenia mieru a ozdravenia medzi­národnej situácie. Sovietsky zväz spolu s ďalšími so­cialistickými krajinami má pevnú vô­ľu udržať mier. Teraz má slovo Zá­pad a na ňom záleží, ako odpovie na trvalú mierovú iniciatívu socialis­tických krajín, zdôrazňuje Rabotni­­česko delo. Londýn — Britská tlač v sobotu tak isto informovala o prejave Leoni­da Brežneva v Alma-Ate. Noviny THE FINANCIAL TIMES upozornili na tó, že Leonid Brežnev obzvlášť kritizoval rozhodnutie NATO rozmiestiť v zá­padnej Európe nové ,americké jadro­vé rakety a tzv. -novú jadrovú straté­­(Pokračovanie na 4. str.) Svetový ohlas na piatkový prejav Leonida Brežneva Odhodlanie pokračovať ..v uvoľňovaní napätia Moskva (ČSTK) — Včerajšia sovietska tlač venuje mimoriadnu pozornosť prejavu generálneho tajomníka Ov KSSZ a predsedu Pre­zídia Najvyššieho sovietu ZSSR Leonida Brežneva na slávnostnom zhromaždení v Alma-Ate. Celopodnikový socialistický záväzok pracujúcich národného podniku Závody výpočtovej techniky Banská Bystrica na počesť oslobodenia našej vlasti Soviet­skou armádou a 36. výročia SNP má hodnotu vyše 25 miliónov korún. Jeho plnenie je podložené 182 kolektívnymi a 3570 individuálnymi socialistickými záväzkami. V závode Banská Bystrica, v prvom polroku ako najlepší hodnotili kolektív nástrojárně, ktorý prevzal v týchto dňoch putovnú štandardu ZV ROH a vedenia podniku. Popri splnení plánovaných hospodárskych výsledkov plní stredisko na 100 pere. aj sortimentný plán. Celý kolektív sa zapojil do sara­tovského hnutia a 27, pracovníkov patrí už k samokontrolórom. Na snímke ČSTK súradnicový brusič Jozef Valach zhotovuje prípravky s mimoriadnou presnosťou. Prezident Zambijskej republiky odcestoval z ČSSR Rozlúčka so vzácnym hosťom Bratislava (ČSTK) — Prezident Zambijské) republiky Kennetli David K a u n d a zakončil v sobotu svoju Štvordňovú oficiálnu náv­števu 1» Československu a odletel do Bulharska. Na bratislavskom letisku, vyzdobenom zástavami ČSSR a Zambijskej republi­ky, sa s významným africkým štátni­kom a bojovníkom za nezávislosť roz­lúčil člen Predsedníctva OV KSČ, pr­vý tajomník ŰV KSS Jozef Lenárt, člen Predsedníctva ŰV KSS, predseda SNR Viliam Šalgovič, členovia Pred­sedníctva ÚV KSS Ignác Janák a Gej­­za Šlapka, predseda ÚKRK KSS Mi­loslav Boďa, vedúci oddelenia ŰV KSS Daniel Futej, podpredsedníčka SNR Anna Kretová a podpredseda vlády; SSR Ján Gregor. So vzácnym hosťom sa pred odle­tom rozlúčil minister zahraničných’ vecí ČSSR Bohuslav Chňoupek, vedú­ci Kancelárie prezidenta republiky František Šalda a veľvyslanec ČSSR v Zambijskej republike Václav Malý. Na rozlúčke pred odletom prezi­denta Zambijskej republiky a jeho sprievodu do Sofie bol prítomný ge­­merálny konzul BER v Bratislava Dženju Enev-. □ □ Sofia (ČSTK) — Prezident Zambij­skej republiky Kenneth Kaunda pri­letel v sobotu na pozvanie predseda Štátnej rady BER Todora Živkova na oficiálnu priateľskú návštevu Bulhar­skej ľudovej republiky. Popolndnf sa začali oficiálne rozhovory medzi Tó­dorom Živkovom a Kennethom Kaun­­dom. V priateľskom ovzduší posúdili možnosti ďalšieho rozvoja spolupráce medzi Bulharskom a Zambiou a ak­tuálne problémy súčasnej medziná­rodnej situácie. E. Honecker navštívil čs. stánok v Lipsku Boriin (Spravodajca ČSTK1 ■— Ge­nerálny tajomník ÚV SED, predseda Štátnej rady NDR Erich Honecker a ďalší stranícki a štátni predstavite­lia NDR navštívili medzinárodný veľ­trh, ktnrý sa včera začal v Lipsku. Jedna z ich prvých zastávok patrila stánku československého podniku za­hraničného obchodu Investa. Erich Honecker vysoko ocenil vzájomné vzťahy oboch krajín, najmä vyššie formy hospodárskej spolupráce. Zdô­raznil stále rastúci podiel špeciali­zovanej a kooperovanej produkcie na výmene tovaru medzi ČSSR a N' R. Na záver návštevy zaželal česko­slovenským vystavovateľom mnoho úspechov. Aj v sobotu a v nedeľu zne­lo halait Kdeže, nijaké vý­strely z pušiek, brechot psov či praskot konárov, ktorými sa prediera vy­hliadnutý zver. Hoci toto slávnostné trúbenie neod­mysliteľne patrí k lovu, tentoraz, vítalo a sprevá­dzalo návštevníkov celo­štátnej poľnohospodárskej výstavy Agrokomplex 1980 v Nitre, ktorej súčasťou ie prvýkrát aj celoštátna vý­stava poľovníckych trofejí s medzinárodnou účasťou. A treba povedať, že počas uplynulého víkendu bolo skutočne koho vítať. Veď organizátori narátali, že za tieto dva dni prekročilo brány výstaviska okolo 100 000 ľudí. Len v blízkos­ti areálu parkovalo naprí­klad v sobotu vyše 500 autobusov zo všetkých kú­tov našej vlasti, ba aj zo., zahraničia, najmä Maďar­ska a Rakúska. Kto sa túlava nitrian­skym výstavným areálom od jeho. v'zriíku, dá mi za pravdu, že z roka na rok krásnié. Ako dospievajúca deva. Stavby na rovnej pla­nine majú čoraz viac svo­jich susedov vyjadrujúcich krásy voľnej prírody. Kve­ty, trávniky, jazierka, lesí­ky ... Tomuto starobylému mestu, s bohatou históriou a nemenej peknou súčas­nosťou, tak pribudol ne­všedný 40-hektárový rekre­ačný areál. Heslo, ktoré dostal do­­vienka siedmy ročník Agro­komplexu Rozvoj špeciál­nej rastlinnej výroby a po­ľovníctva — dôležité fakto­ry racionálnej výživy, ne­sporne vtlačilo tvár celej výstave. Najmä tá druhá časť — poľovníctvo. A keď­že sobotu vyhlásili za Deň poľovníkov, medzi návštev­níkmi sa to doslova hem­žilo zelenými rovnošatami. Najväčším lákadlom pre väčšinu z nich bol pavilón C, kde sú inštalované sve­tové poľovnícke . trofeje. Medvedie kože, jelenie pa­rohy, diviačie kly ... Všet­ky sú svojou jedinečnos­ťou á neopakovateľnosťou doslova raritami, vzácne o to viac, že takéto úlovky zhromaždili u nás prvýkrát. Nebol v tradičnom zele­nom, ale jeho tvár s mo­hutnými fúzami ma akosi nevdojak nútila, zaradiť ho medzi poľovníkov. Nemýli­la som sa. Jozef Hojp je predsedom Slovenského zväzu poľovníkov. ' — Po vytvorení Federál­neho výboru poľovníckych zväzov v ČSSR sme si po­vedali, že každých päť ro­kov ukážeme verejnosti, ako sme gazdovali, — roz­­priadol našu debatu. — Možno návštevník-nepoľov­­ník, keď si prezrie tých vy­še 4500 exponátov, bude mat nedobrý pocit a začne nás upodozrievať, že našou vinou sú lesy prázdne. Nie je to pravda. My revíry od­bremeňujeme od tej zveri, ktorá tam už nepatrí a dá­vame tak priestor novej ge­nerácii, každý poľovník je zároveň ochrancom príro­dy. Vystavujeme tu zlaté, strieborné i bronzové tro­feje. Pokladáme to za správne. Nech má každý poľovník možnosť popýšiť sa svojim úlovkom, nech si ho vidí- na výstave. Veď poľovníctvo sa po roku 1948 stalo skutočne ľudovým ko­níčkom. Dôkazom je aj to, že naša organizácia má pri­bližne 40 000 členov. Nie každého pritiahlo do Nitry poľovníctvo. Veď Agrokomplex je predovšet­kým výstava poľnohospo­dárska. Stačilo sa prejsť pokusnými políčkami, pavi­lónmi, kde je ustajnený do­bytok, ale najmä pomedzi stroje, a bez námahy bolo • možné uhádnuť, kto je priamo z poľnohospodár­skej praxe. Na jednej z ■ voľných plôch hučali motory. Tra­dičné predvádzanie strojov pritiahlo predovšetkým ľu­dí, ktorí s nimi celý rok pracujú, ako napríklad opravára a kombajnistu Já­na Porubského z JRD vo Veľkom Cetíne. — Keby sme tie moderné mechaniz­my čo najrýchlejšie dosta­li, — povzdychol si. Podob­ne vyjadril svoj názor aj hlavný zootechnik v JRD Uhorské Ing. Ján Vince, či vedúci hospodárstva v SŠM Topoľčany Eugen Mizerák, ktorého som s jeho kolega­mi, tak ako aj družstevní­kov z JRD v Balogu nad Ipľom zastihla pri samo­chodnej sejačke z vývojo­vého strediska v JRD 5a­­rovce. Tak totiž odpovedali aj na moju otázku, s akými dojmami odchádzajú do­mov. Zabudli hovoriť pestrom programe, o boha­o tých expozíciách a láka­vých pochúťkach. Ani na chvíľu sa nezapreli, že sú poľnohospodármi, ľuďmi, ktorí majú radi svoju prá: cu, zem, ktorú obrábajú. Preto hneď skrútli reč na stroje, na to, čo by radi už čoskoro vo svojich poľno­hospodárskych podnikoch videli. JANA JANKO Na víkendových poliach sa stretli s poľnohospodármi tisícky brigádnikov Pri záchrane úrody nehladia na čas V chmeľniciach Trenčianskeho okresu pomáhali stovky študentov • V Turci zostáva zožať obilniny ešte z polovice výmery • V kysuckom Slovšporte neplnia sľuby Trenčín — Martin — Čadca — Košice (Od našich redakto­rov) — Hoci sme v uplynulú sobotu a nedeľu mohli zastihnúť veľa poľnohospodárov na výstave Agrokomplex 80 v Nitre, väčšina z nich prežila oba dni opäť na poliach. V podhorských poľnohospodárskych podnikoch, kde obilniny dozreli až na sklonku leta, vyrazili do cho­tárov kombajnisti. V južnejších oblastiach stovky oráčov zem, pretože o niekoľko týždňov nadíde čas sejby ozimín prevracali úsilovne sa pracovalo aj v chmeľniciach. Tak ako v predchádzajúcich víken­doch, aj tentoraz prišli poľnohospodárom na pomoc tisícky brigád­nikov zo závodov a organizácii NF. A POCHVALA PIEŠŤANSKÝM GYMNAZISTOM Plné ruky práce mali počas soboty a nedele aj poľnohospodári Trenčian­skeho okresu. V najhornatejšej časti okresu v JRD v Drietome, Starej Tu­rej a na ŠM v Hornej Súči žali kom­bajnisti posledné desiatky hektárov husto siatych obilnín. V poľnohospo­dárskych podnikoch, kde sa už skon­čila mlatba — ako napr. na ŠM v No­vom Meste nad Váhom — sa sústre­dili na odpratávanie slamy a predsej­bovú orbu pod oziminy. Novomešťa­­nom prišlo na pomoc do zberu slamy aj 30 brigádnikov z Hydrostavu. Ne­obyčajne rušno bolo v chmeľniciach, ktoré sa v Trenčianskom okrese roz­prestierajú na ploche 595 ha. Do so­boty poľnohospodári spolu s brigád­nikmi — študentmi z trenčianskych stredných škôl pozberali úrodu chme­ľu z 220 ha a ďalšie metráky chme­ľových šušiek pribudli do skladov cez oba voľné dni. Cez víkend sa nezastavil zber chme­ľu ani v JRD Družba v Podolí. Druž­stevníkom pomáha pri česaní 45 gym­nazistov z Piešťan. Vďaka ich pomo­ci, vravel nám hlavný agronóm JRD Ing. T. Mucha, pozberali zo 42 ha Naša redaktorka medzi návštevníkmi Agrokomplexu 1980 v Nitre NIELEN V ZNAMENÍ HALALI chmeľnice úrodu z vyše polovice plo­chy. Študenti obsadili kompletne jed­nu pásovú česačku a sušičku, ktorá pracuje nepretržite celý týždeň. Stroj­ník F. Krajčík, ktorý zabezpečuje ply­nulý chod česacích strojov, si neve­del vynachváliť usilovnosť študen­tiek. „Spolu so mnou pracujú S. Mi­chálková, S. Ševčíková, J. Čapucho­­vá, J. Vodová, I. Letková, D. Strežen­­cová a pravdupovediac nepodávajú o nič menšie výkony ako naši druž­stevnici. Za smenú spracujú 20—24 fúr chmeľovej révy.“ No nielen v chmeľnici vládol čulý pracovný ruch. Traktoristi J. Čechva­­la, M. Vrba a V. Gúčik vyvážali na polia maštaľný hnoj, ktorý oráči J. Čechvala, V. Hluchý, J. Macháč ihneď zaorávali. V sobotu večer vystriedal na škodovke V. Hluchého J. Gono a pokračoval v oračke až do rána. Po­­ďolfanski oráči sa musia ponáhľať, veď z 540 hektárov predsejbovej or­by im prichodí spraviť ešte 300 hek­tárov. V krátkom čase treba podolian­­skym družstevníkom zvládnuť okrem orby veľa poľných robôt. Prácu si však dobre zorganizovali a neľutujú ani voľný čas, aby stihli včas a v ná­ležitej kvalite nielen pozberať všet­ko, čo sa v ich chotári urodilo, ale rovnako dobre položiť aj základy no­vej úrode ozimín. A STAROSTI SO SLAMOU Žatevné práce sa v uplynulom týž­dni naplno rozbehli už aj v Martin­skom okrese. Každým dňom pribúda priemerne 700 hektárov pokosených lánov. Najviac pokosili pšenice — zo 70 percent plôch. Rýchlemu tempu však nestačia zberači slamy. „Výzva najvyšších orgánov prišla skutočne v pravý čas,“ povedal nám Ing. I. Bá­­gel, predseda JRD Gader v Dánovej. i „V sobotu nám prišli pomôcť vojaci miestni občania. Predseda MNV v Blatnici D. Lahuta zorganizoval sku­točne najlepšie sily. Dvanásti Blatni­­čania zberali slamu a výdatne nám pomohli aj športovci z Dánovej. V Be­­niciach sa pochlapili členovia Zväzu požiarnej ochrany, pracovali rovnako pri zvoze slamy.“ Traktoristi zvážali po celý deň sla­mu a veru J. Hanko, L. Pavolka, P. Šajdák, O. Oravec, C. Hupka sa mu­seli poriadne obracať, aby stačili bri­gádnikom. Na druhej strane si pokoj­ne húdli robotnú pieseň kombajny, ktoré viedli I. Brzák, M. Bukovský, P. Hrivnák, J. Bôčik a E. Bibza. Za­­ránky museli počkať na zlepšenie počasia, ale potom už pracovali ne­pretržite do neskorých večerných ho­dín. Na roliach Turca v sobotu a ne­deľu pracovali stovky brigádnikov, najviac o Závodov ťažkého strojár' stva, Železničných opravovní a stro­jární vo Vrútkach, Dreviny v Tura­­noch a Turčianskych Tepliciach. Mar­tinským poľnohospodárom zostáva zo­žať ešte polovicu plochy husto sia­tych obilnín. A to je povzbudzujúce, lebo už sa hlásia mnohé ďalšie prá­ce. Preto družstevníci urobili organi­začné zmeny a spolu s patronátnymi závodmi sa dohodli na dvojsmennej brigádnickej pomoci. Technicko-hos­­podárski pracovníci chodia na pomoc poľnohospodárskym podnikom do 14. hodiny, popoludní nastupujú robotní­ci od strojov. f Pokračovanie na 2. str.) Tohtoročná výstava Agrokomplex 80 v Nitre „rozvoniava“ ovocím.< Je zamera­ná totiž na výsledky dosiahnuté v pestovaní ovocia, zeleniny a iných poľno­hospodárskych plodín. Svoje miesto tu majú rôzne prípravky a technika po­užívané v poľnohospodárstve. Nemenej zaujímavá je aj expozícia poľovníctva a loveckých trofejí z Československa i ostatných socialistických krajín. Na snímke je časť zo sovietskej expozície ovocia a ovocných výrobkov, ktorá zís­kala čestné uznanie Agrokomplexu 80. Snímka Pravda — Mária Žilková íiÉ

Next