Pravda, október 1980 (LXI/232-258)

1980-10-01 / No. 232

O ČLOVEK A KRAJINA krem nášho Slovenska vari niet inej krajiny na svete, ktorá by na takom malom území koncentrovala priam neuveriteľnú mnohotvárnost krajinných prvkov a ich pestrých kombinácii. Striedajú sa tu vrásové a krasové vápencové útvary, reliéf pásmových pohorí spestruje oblúk Banskoštiavnických hôr, výbežky teplej panónskej kveteny na sva­hoch Devínskej Kobyly kontrastujú s krehkou krásou kveteny alpínskeho pásma v najvyšších polohách Tatier, zlatožlté klasy obilných polí dolnej zeme zas s bielymi kalichmi maku na horských políčkach. Vodné plochy južného a východného Slovenska patria k najvýznamnejším európskym lokalitám vodného vtáctva. A pokračovať by sme mohli ďalej - máme •ndemity, relikty, lesostep, rašeliniská, prales ... Tento zoznam je sku­točne dlhý. Za bohatstvom prírodných krás nijako nezaostáva ani bohatstvo hod­nôt vytvorených človekom, najmä v ľudovej kultúre, čo región a nie je ich málo, to iný prejav vyjadrený architektúrou, odevom, slovesnou tvor­bou. V pestrosti nezaostáva oni staršia urbanizácia a svetská či sak­rálna architektúra. Popri roľníckych usadlostiach vznikali svojrázne ban­ské mestá a mestečká, gotiku doplnila renesancia, kamenné materiály pretkalo drevo. Popri rozľahlejších mestách na rovine sa do venca sopeč­ného pohoria uchýlila Banská Štiavnica, Ružomberok a jeho tri továrne sa rozprestreli pod úpätím troch horských pásiem. Nie je nijakou ne­skromnosťou, ak povieme, že tieto naše mestá patria k najkrajšie polo­ženým sídlam v Európe. Krajinu s jej prírodným aj umelým, urbanistickým prostredím sme pre­vzali od predkov. Tisícročia pred nami ju začali kultivovať, stvárňovať, využívať a prispôsobovať sa jej. Prevzali sme ju až s márnivo sa po­núkajúcou krásou. Vari aj preto sme ako prvý štát na svete vyslovili svo­ju úctu k rodnej zemi v rámci ústavného zákona a rozprestreli sme nad ňou ochrannú ruku legislatívy. Právom sa teda hrdíme prvenstvom prí­kladu, ktorým sme pred celým svetom vykročili vpred a dali ním impulz k definitívnej zmene, k obratu smerujúcemu od koristníckeho vzťahu človeka k prírode k vzájomnému, účelnému spolunažívaniu. Na úroveň právnej ochrany našej prírody sa noozaj nemôžeme sťa­žovať. Hierarchiu chránených území máme rozpracovanú dopodrobna, va­ri naozaj najlepšie na svete - od národných parkov, cez chránené kra­jinné oblasti až po prísne chránené rezervácie. Na čo sa nám však treba sťažovať a dôsledne so usilovať o nápravu, to je skutočný stav ochrany prírody, miestami až neuveriteľný, drastický prístup ku krajine ako celku. Tento sa premieta vo viacerých rovinách a každá z nich si zaslúži trvalú a dôslednú pozornosť. Je to znečisťujúca tech­nológia, erózia pô­dy. neefektívne vy­užívanie prírod­ných zdrojov - mi­nerálov, vody, drev­nej suroviny alebo hrubé, bezcit­né deformovanie reliéfu či malomeš­tiacka rozpínavosť spoločensky neuvá­ženého chatárske­­ho neduhu. Kto prešiel našu krajinu krížom-krážom a trochu precestoval aspoň strednú Európu, či už krajiny socialistického spoločenstva, alebo hor­naté oblasti západných krajín, nemôže nekonštatovať, že kým inde sa možno stretnúť s nekultúrnym vzťahom človeka k prírode a krajine naozaj len výnimočne, u nás je skôr pravidlom ako výnimkou. Máme neúmernú koncentráciu znečisťujúceho priemyslu na malej ploche, liknavý prístup k realizácii ekologických stavieb, jazvy kameňolomov sa otvárajú neraz na esteticky najhodnotnejších miestach' - za mnohé aspoň príklad kra* ľovianskeho kameňolomu hyzdiaceho pohľad na kedysi najkrajší me­ander Váhu, dnes Krpeliansku priehradu. Neúmerne veľké plochy s krik­ľavým zásahom do reliéfu zaberajú dopravné stavby, lúky a polia sú poroztĺnané zbytočnými cestami pre traktory, rýchle sa rozpínajúca ur­banizácia prináša fádnu a uniformnú, ľudsky odťažitú architektúru. Ak k tomu prirátame zásahy, ktoré sme z nevedomosti a neuvážene urobili do poľnohospodárskej pôdy, máme sa nad Čím zamýšľať. Prístup ku krajine, regulácia jej uzavretých ekologických cyklov, silne narušená industrializáciou, je problém nielen náš, ale aj celosve’tový. Ale toto konštatovanie nie je a nemôže byť nijakou výhovorkou ani dôvodom, aby sme zatvárali oči nad spoločensky škodlivým rezortizmom a indivi­duálnymi, celkom neoprávnenými nárokmi niektorých ľudí na vlastníctvo priestoru, ktoré si naša vysokourbanizovaná spoločnosť nemôže dovoliť. Je to pravda tvrdá, nepríjemná, bolestivá. Akokoľvek ju zakrývať, zamlčo­vať, obchádzať znamená zväčšovať napätie medzi človekom o krajinou. A zbytočne. Tu nijaká oponentúra neobstojí, ani tá najzákladnejšia, naj­presvedčivejšia. že sme museli industrializovať, stovať dopravnú sieť, uskutočňovať rozsiahlu bytovú výstavbu. Isteže, museli sme a ešte aj musíme. Proti tomu námietok niet. Len či sa to všade o vždy robilo s mierou a účelne? Problém nie je v tom, či stavať, alebo nestavať, ale ako stavať, aká je kultúra našej práce, kde so lajdáckosť, jedno­strannosť, nedomyslenosť na jednom mieste kruto pomstí na inom. Zamýšľame so nad záberom poľnohospodárskej pôdy. Stláčame byto­vú výstavbu na menšie a menšie plochy o pritom mnohých vôbec ne­mrzí, ako priestorovo hazardné sa projektujú priemyselné stavby. Len si pripomeňme, ako racionálne pristupujú k dimenziám priemyselných sta­vieb v iných krajinách. V kapitalistických je drahá podo a ráta so s každým štvorcovým metrom. Napríklad veľký švaičiarsky farmaceutic­ký závod Ciba v Bazileji má všetky objekty na relatívne malej ploche okolo jedného dlhého, úzkeho dvora. Na jednej strane, hneď pri budo­vách je dopravná vlečka, vedľa úzka ulica a na druhej strane zostal priestor pre pás listnatých stromov. Nikde nevidieť priestory s poroz­hadzovaným materiálom či pod holým nebom uložené suroviny, nikde nie je porozlievaný olej. Bolo by potrebné si uvedomiť aj to, že budovanie a vlastníctvo indi­viduálnej chaty má u nás isté hranice a mieru, že predstavy niektorých občanov sú neprijateľné a nerealizovateľné. Odaje získané sociologickým výskumom sú varovné. V Prahe až 40 - 60 percent vlastníkov rodinných domov vlastní aj chatu. V starých obytných súboroch vlastní chaty až 55 percent ľudí, v nových obytných súboroch 50 percent a ďalších tridsať percent obyvateľov sa vyslovilo, že si chce chatu postaviť. Tieto čísla vôbec netreba komentovať. Je predsa nepredstaviteľné, aby každý vlastnil chatu, aby vznikali nové urbanizované oblasti s neujasnenou funkčnos­ťou, väčšinu roka zívajúce prázdnotou. Rozbujnené a dlho nekontrolované chatáronie bolo nielen vyjadrením ekonomickej sily našich občanov, ale aj ich úsilia uniknúť z nehostinného mestského prostredia. Je to druhá stránka mince, daň za neupravenosť a občiansku ne­­vybavenosť mnohých sídlisk a mestských centier. Pri chatárení však treba žiadať viac poriadku a disciplíny. Z celkového počtu 8654 chato­vých objektov v Stredoslovenskom kraji postavili plných 2118 nelegálne! Avšak namiesto postihu a likvidácie kde-kto hľadal a napokon aj našiel cpstu,- ako ich legalizovať. Asanácia sa realizovala len v 49 prípadoch! Ani k tomu netreba komentár. ČO však treba komentovať, a to bezod­kladne, je potreba cieľavedome utvárať atmosféru pre takú verejnú mien ku, ktorá by dokázala usmerňovať vzťah nášho človeka k prírode i k spo­luobčanom, pomáhala by prekonávať úzke rezortnfcke pohľady a naučila aj odborníkov ekologicky a perspektívne myslieť. Ako na to? Odkiaľ vziať poučenia? Na šťastie odpoveď na túto kar­dinálnu otázku nie je komplikovaná. Základný výskum rozvinutý na pôde SAV disponuje dnes dostatkom súborných informácií o našej krajine, o jej prírodnom i spoločenskom bohatstve, o vzájomných vzťahoch a väz­bách medzi jednotlivými zložkami geografickej sféry i sociálnych čin­ností. Pracovníci Ostavu experimentálnej biológie SAV spracovali na­príklad podrobnú geobotanickú mapu a presne vedia, aké rastlinné spo­ločenstvá sú prirodzené pre tú či onú časť našej krajiny. Dnes naozaj netreba špekulovať o tom, ako a či na Záhorí vysadiť smreky, keď tam táto krásna ihličina vôbec nepatrí Pracoviská SAV disponujú infor­máciami z geológie, morfológie, ekológie, botaniky, etnografie... Zá­kladný výskum svojím cieľavedomým, koncepčným zameraním prejavil úctu k rodnej zemi, vykročil príkladom. Premyslená osvetová a publi­cistická práca by však mala rovnako cieľavedome prenášať získané poznatky do spoločenského a individuálneho vedomia. Šetrný vzťah hospodára a starostlivého zveľaďovateľa ku krajine je najvýraznejšou vizitkou vyspelej socialistickej spoločnosti. Máme tu čo doháňať a prax priblížiť úrovni legislatívy. Súdruh Ch. Florakis na návšteve v ČSSR Praha (ČSTK) —. Na pozvanie ge­nerálneho tajomníka CV KSC G. Hu­sáka priletel včera do Českosloven­ska na oficiálnu priateľská návštevu generálny tajomník GV KS Grécka Ch. Florakis. Na letisku hosťa priví­tal člen Predsedníctva a tajomník OV KSČ V. Biľak. Blahoprajné telegramy Praha (ČSTK) — Prezident ČSSR G. Husák poslal blahoprajný teleg­ram prezidentovi Nígérijskej federa­tívnej republiky Alhajímu Shehnvi Shagarimu pri príležitosti Štátneho sviatku jeho krajiny — 20. výročia vyhlásenia nezávislosti. Pri tej istej príležitosti minister ■zahraničných vecí ČSSR B. Chňoupek poslal blahoprajný telegram minis­trovi zahraničných vecí Nigérijskej federatívnej republiky Ishayovi Au­­duovi. □ □ Prezident ČSSR G. Husák poslal blahoprajný telegram prezidentovi Cyperskej republiky S. Kyprianovi pri príležitosti štátneho sviatku jeho krajiny. Pri tej istej príležitosti blahoželal ministrovi zahraničných vecí N. Rd­­landisovi minister zahraničných vecí ČSSR B. Chňoupek. K štátnemu sviatku Č!!R Praha (ČSTK1 — Predseda vlády ČSSR L. Štrongal poslal blahoprajný telegram predsedovi Štátnej rady ČER Čao C'-jangovi pri příležitosti štátneho sviatku ČER. Prijatie u predsedu vlády Praha (ČSTK] — Predseda vlády ČSSR L. Štrougal prijal včera v Pra­he radcu — vyslanca, veľvyslanectva ZSSR v ČSSR N. Maslennikova. Ich rozhovor sa týkal otázok, ktoré sú­visia s ďalším prehĺbením a rozšíre­ním spolupráce medzi Českosloven­skom a Sovietskym zväzom. Na prehliadke exponátov Bratislava f ČSTK) — Výstavu Odkaz SNP v sochárskej tvorbe J. Kostku, ktorá je inštalovaná v brati­slavskom Dome umenia, navštívil včera člen Predsedníctva OV KSČ, predseda vlády SSR P. Colotka. V sprievode národného umelca J. Kostku si prezrel jeho diela čerpajú­ce námety zo Slovenského národné­ho povstania, ktoré sú výpoveďou umelca zdieľajúceho osud domoviny, svojho ľudu, hlboko prežívajúceho je­ho boje í víťazstvá. Angažovaná tvor­ba j. Kostku je neodmysliteľnou sú­časťou modernej slovenskej sochár­skej tradície a trvalou hodnotou so­cialistického umenia. Limitujúcim úsekom pre dokončenie celého plynovodu Konzorcium, ktorým sa má od nového roku. zvýšit preprav­ná kapacita medzinárodnej plynovod­nej sústavy, je jeho časť vedúca cez Silickú planinu. Stavba je 37,1 km dlhá a vedie od kompresorovej stanice v. Jabloňové nad Turňou v okrese Rož­ňava cez Silickú planinu po západná hranice okresu. Zatiaľ je na nej 10 km potrubia napustených plynomt a ďal­ších 8,5 km je po tlakových skúškach. Na ostávajúcich kilometroch treba prá­ve na Stücke j planine vyhĺbiť do kon­ca októbra 7 km ryhy, pričom na pia­tich kilometroch sa kamenistý terén musí narušiť odstrelmi. V súčasnosti sedem vrtných súprav pracuje vo dne i v noci. Na snímke ČSTK Ľ. Čani­­(vľavo J a J. Paták zo Sigmy Praha pri obsluhe centrátora potrubia. VŠEOBECNÁ ROZPRAVA VZ OSN POKRAČUJE Štvavý prejav I. Šanta New York (ČSTK) — Vo všeobecnej rozprave Valného zhromaž­denia OSN, ktorá sa začala 22. septembra, prehovorilo už 60 rečníkov. Minister zahraničných vecí a spolu­práce Konga Pierre Nze v predvče­rajšom prejave zdôraznil, že jeho krajina si neželá nijaké vojenské zá­kladne v Afrike, ktoré by sa mala stať kontinentom mieru. Vyzval na urýchlené poskytnutie nezávislosti Namíbii a povedal, že medzinárodné spoločenstvo by malo vyhlásiť sank cie proti -juhoafrickému režimu. K udalostiam v Afganistane pove dal, že sú vnútornou vecou afganské­ho ľudu a že nie je správne, aby Val­né zhromaždenie diskusiou o tejto otázke zasahovalo do afganskej kom­petencie. Konžský minister kritizoval fakt, že kambodžský ľud nie je v OSN za­stúpený svojimi zákonnými predsta­viteľmi, ale polpotovskon klikou a vyzval zvýšiť medzinárodnú pomne Kambodži. Izraelský minister zahraničných veci jiccnax samir vo svojom preja­ve obraňoval separátne dohovory z Camp Davidu, ktoré sú vraj výsled­kom „ústupkov“ Izraela. Hrubo napa­dol Organizáciu pre oslobodenie Pa­lestíny a potvrdil, že Izrael urobí všetko pre to, aby zabránil Palestín­čanom v uplatnení ich práva na se­baurčenie. Podľa jeho slov je vraj se­baurčenie pre Palestínčanov „eufe­mizmom používaným na likvidáciu Izraela“. Šamir obraňoval aj izrael­skú anexiu arabskej časti Jeruzalema. Arabskí delegáti dali napospol na­javo nesúhlas s jeho štvavým preja­vom tým, že odišli zo zasadacej sálv. Podpredseda vlády a minister za­hraničných vecí Zimbabwe Simon Mzenda oboznámil účastníkov zasa­dania s históriou dlhého boja svojho ľudu za slobodu a nezávislosť. Počas tohto boja, ktorý bol nedávno dovŕ­šený víťazstvom, padli tisíce obyvate­ľov Zimbabwe a štvrť milióna ich mu­selo opustiť svoju krajinu. Nová vláda nezávislej Zimbabwe je odhodlaná uskutočniť rekonštrukciu krajiny a Jej vojnou zničeného hos­podárstva a vvbudovať spoločnosť, Ktorá oy ponúkla rovnakú príležitosť všetkým obyvateľom krajiny, povedal minister zahraničných vecí Zimbab­we. Včera rozprava pokračovala pre­­(Pokračovante na 7. str.) NA SLOVENSKU URČILI A PRIPRAVUJE SA 15033 SČÍTACÍCH KOMISÁROV Zintenzívňujú so prípravy nn sčítanie ľudu Distribuujú sa sčítacie tlačivá • Kedy čakať návštevu sčítačiek komisárov • Pripra­vená je aj výpočtová technika • Povinnosť občanov mať občiansky preukaz v poriadku Bratislava (Od nášho redaktora Jaroslava Mešku) — Vstúpili sme do mesiaca, v ktorom vyvrcholia prípravy na sčítanie ľudu, domov a bytov. Polnoc x 31. októbra na 1. novembra bude rozhodujúcim okamihom, ku ktorému sa bude zisťovať široký okruh informácií o oby­vatelstva, domácnostiach, ekono mickom ■ zapojení všetkého obyvateľ­stva, o rozsahu a štruktúre domového a bytového fondu, o niektorých stránkach životného prostredia a ďalšie, ktoré sa iným spôsobom ne­dajú zistiť. Vlastné sčítanie— návšteva sčítacích komisárov v každej domácnosti, prevzatie a overenie vybraných údajov o sčítacích tlači­vách sa potom realizuje od 1.—9. novembra. Ako sme v súčasnosti na toto význam­né podujatie, ktoré má poskytnúť presné podklady pre ďalšie plánova­nie, utvoriť východiská pre ďalšie for­movanie socialistického spôsobu živo­ta, pripravení? Všeobecne sa vie, že v prípravnom období na sčítanie uzav­rela sa istá etapa zlučovania obcí, kto­rých je v súčasností na Slovensku 2725, urobil sa poriadok v číslovaní domov a bytov, v ktorom sa zohľad­nila asanácia budov za posledné roky i nová mimoriadne rozsiahla bytová výstavba. Povinnosťou občanov bolo a je dať si údaje vo svojich občian­skych preukazoch do súladu s týmito zmenami, ale aj dbať o to, aby mal každý v občianskom preukaze správ­ne uvedené rodné číslo, stav, adresu trvalého pobytn a ďalšie údaje, ktoré sú základným zdrojom informácií pre pripravovaný centrálny register obča­nov. Viaceré fyzické previerky občian­skych preukazov ešte "j v týchto dňoch ukazujú, že si nie Každý občan dôsledne splnil túto svoju povinnosť, a tak to už naozaj urýchlene treba urobit. W POZORNOSŤ SČfTACÍM OBVODOM Národné výbory venovali starostli­vú pozornosť stanoveniu sčítacích ob­vodov, výberu a príprave sčítacích komisárov, revízorov a ich náhradní­kov. Dovedna sa na Slovensku utvori­lo 17 092 sčítacích obvodov — 1350 v Bratislave, 5716 v Západosloven­skom, 5537 v Stredoslovenskom a 4489 vo Východoslovenskom kraji. Na Je­den obvod takto pripadá okolo 260 obyvateľov. Sčítacích komisárov je menej ako sčítacích obvodov, lebo v mnohých prípadoch sa určil jeden komisár pre dva menšie sčítacie ob­vody. Sčítanie ľudu, domov a bytov bnde v SSR zahezpečovaf 15 033 sčíta­­cích komisárov, 2747 revízorov, 120 hlavných revízorov, pričom sa určilo (Pokračovanie na 2. str.) * „Tohto roku sme dosiahli najvyššiu úrodu pšenice v histórii nášho druž­stva. 7 500 ha plochy sme zobrali o priemere 7.03 tony z ha, čim sme sa zaradili medzi sedem najlepších poľ­nohospodárskych podnikov o SSR, ktoré mali úrody obilnín nad sedem ton," povedal nám agronóm J.RD Vŕbo­vá nad Váhom Gabriel Borka. Výsle­dok nebol náhodný, pretože tamojší družstevnici sú za prvé štyri roky tej­to päťročnice najlepší v okrese Ko­márno. Napríklad úrody pšenice ne­klesli ani v jednom roku pod päí ton. „Tohto roku máme plánované výkony 43 miliónov korún — o štyri milióny viac ako vlani, je reálne, že túto úlohu aj prekročíme, pretože len pšenice sme predali navyše plánovaných 54 až 86 vagónov, a to všetko ako osivo,“ po­chválil sa ekonóm družstva Ing. Tibor Hlavatý. V týchto dňoch je v družstve popri zbere jesenných plodín o plnom prúde príprava pôdy pre novú úrodu. Pšenicu zasejú opát na ploche 500 ha. Na snímke vľavo skladník Fran­tišek Benkocký pripravuje posledné vrece pšenice na siatie. Na snímke ho­re uyru/tum r ru/utseic ourKa pomana traktoristovi Tiborovi Tóthovl odstrá­niť reťaz z nota brány, ktorou pripra­vuje pôdu pod oziminy. Snímky a text Pravda — Ivan Dubovský TISÍCE TURČANOV POMÁHAJÚ POĽNOHOSPODÁROM PRI ZBERE IÍRODY NAPĹŇAJÚ VRECIA ZEMIAKMI Z celkovej 2515-hektárovej plochy zemiačnísk doteraz vybrali úrodu z 1100 ha • Y JRD SNP vo Valci už pozberali polovicu úrody • Súťaž organizácií NF o najvyššie výkony v jesenných poľnohospodárskych prácach • Využiť priaznivé počasie Martin ÍOd nášho redaktora Miroslava Ruttkaya) — V jednom z najproduktívnejších zemiakárskych okresov — v okrese Martin — je zber tohtoročnej úrody už v plnom prúde. Z celkovej 2515-hektáro­vej plochy zemiačnísk zatiaľ zobrali úrodu z 11D0 ha. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi však v zbere zomialfov zaostávajú. Pritom im ostáva ešte veľa povinností aj v ďalších jesenných prácach, najmä v príprave pôdy pôd oziminy a v sejbe týchto plodín. „Treba však povedať,“ vysvetľoval nám ľng. Ján Jamrích, námestník ria­diteľa OPS, „že ani za tohto nezávi­deniahodného stavu jesenných poľno­hospodárskych prác v našom okrese nie sme s ich postupom nespokojní, lebo všetky poľnohospodárske podni­ky sa usilujú čím skôr vyrovnať do­terajšie zaostávanie v plnení jesen­ných povinnosti, spôsobené oneskore­nou vegetáciou. Navyše v súčasnosti nám žičí aj počasie, takže práca nám ide dobre od ruky. Napriek tomu, že nás robota súri. kladieme dôraz na bezstratnvý zber a všetky práce so zemiakmi riadime a organizujeme tak. aby sme z úrody vyťažili čo najviac sadivových zemiakov a náležíte uspo­kojili požiadavky spotrebiteľov aj do­dávkami konzumných zemiakov. Cro­­da nie je zlé, avšak na niektorých honoch poškodila zemiaky plieseň.“ A MECHANIZMAMI I RUČNE Polovicu zberu, zemiakov majú už za sebou družstevníci JRD SNP vo Valči, ktorí ich pestovali na 180 hek­tároch. K mm v najbližších dňoch. pribudnú pracovníci Semenárskeho štátneho majetku v Turčianskych Tepliciach. Dobre napreduje zber aj na poliach najväčšieho pestovateľa tejto plodiny, na ŠM v Martine. Z úlohy 565 ha vyorali už takmer 250 hektárov. Podobná situácia je aj v JRD Gader v Dánovej. V tomto druž-, štve už tradične dávajú široký pries­tor kombajnom. Stroje včas pripravi­li, ale všetky nepracujú, lebo k nim nemajú dostatok traktorov na plynulý odvoz úrody. Ako sme sa informovali na OPS, v tomto týždni im miestne závody, zapožičajú zhruba 20 trakto­rmr čím stav zlemšf a mpcHariů zovaný zber sa urýchli nielen v Dá­novej, ale aj v Dubovom, Mošovciach a Agrokomplexe v Turčianskych Tep­liciach. Kombajnami chcú pozberaf úrodu z vyše 700 hektárov. A pomoc. Študentov Ako sme už spomenuli, najďalej sú vo vyorávke v JRD SNP vo Valči. Pod vedením Ing. Milana Jesenského druž­stevníci dobre spolupracujú s patro­nátnymi závodmi. Chvália pracujúcich zo Závodov ťažkého strojárstva, zá­vodu Zetor v Martine, okresného sta­vebného podniku a fakultnej nemoc­nice, odkiaľ mali denne prichádzať osemnásti brigádnici, ale v skutoč­nosti ich chodí až 25. Takto sa im darí obsadzovať výkonnú triedičku v prvej smene brigádnikmi, v ndnoľud­­ňajšej smene domácimi družstevník­mi a brigádnikmi z organizácií Ná­rodného frontu. Pravda, nemožno za­búdať ani na „maličkosti“ v organi­zácii práce. Vo štvrtok, 25. septembra, zle zorientovali šoféra autobusu, kto­rý priviezol brigádnikov z lekárskej. fakulty' UK. Vysadili ich v ležiacho-. ve a odtiaf peši smerovali do Slo­vian, čím stratili dve hodiny. Niekde nemajú hned ráno na poliach vrecia, treba čakať na ich prísun, čo prá ÍPokračovanie na 2. str.l Premeny detskej knihy Praha (ČSTK) — Témou Premeny dnešnej detskej knihy zaoberalo sa včera v Prahe do 400 účastníkov 17. kongresu IBBA, ktorý sa prvý raz ko­k ná v socialistickej krajine a patrí významným kultúrnopolitickým akciám prispievajúcim k priateľstvo a vzájomnému porozumeniu medzi národmi. Hlavný referát včera pred­niesla predsedníčka sekcie IBBA z NSR B. Dankertová. Nazvala ho Sú­časné hry a vývoj literatúry pre deti e zamerala sa v ňom na široký okruh otázok. Podrobne si všimla niektoré tradičné i nové oblasti detskej lite­ratúry, dotkla sa problémov rozvojo­vých krajín v detskej literatúre, ná­rodnostných menšín a ďalej témy tzv. handicapovaných detí. Osobitnú po­zornosť venovala zvýšeniu citlivosti detskej literatúry, napr. v obrazoch prírody a zdôraznila, že tradičné po­krivkávanie detskej literatúry za li­teratúrou pre dospelých je čoraz menšie. Podrobne a na príkladoch si všimla ilustrácie pre deti a úlohy detskej knihy vedľa masových ozna­movacích prostriedkov. Uviedla, že literatúra má v kultúre pre deti naj­dlhšiu tradíciu, môže ovplyvňovať pozitívne aj iné oblasti, ale nesmie sa od oieh izolovat. Diskusné príspev­ky sa zamerali predovšetkým na zá­kladné premeny tradičných literár­nych druhov a žánrov a na skúsenos­ti s novými typovými variantmi kníh pre malé deti. Delegácia poľských odborníkov na čele s prezidentom sekcie IBBA z Poľ­ska W. Žukrowským navštívila včera poľské kultúrne a informačné stre­disko v Prahe, kde si jej členovia pre­­zreii novoinštalovanú výstavu det­ských kníh. ZAČALI SA SOVIETSKO INDICKÉ ROZHOVORY POZORNOSŤ AKTUÁLNYM OTÁZKAM ÉL-SÍK) — V moskovskom Kremli sá včera začali sovietsko­­indické rozhovory. Zúčastňuje sa na nich generálny tajomník ÜV KSSZ a predseda Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR E. Brežnev, člen Politic­kého byra UV KSSZ a prvý podpredseda rady ministrov N. Tichnnov. podpredseda rady ministrov I. Archipov, prvý námestník ministra za­hraničných vecí V. Maľcev a prezident Indickej republiky N. Sandživa Reddí. Y rozhovore, ktorý sa konal v ovzäu­­šf priateľstva a vzájomného porozu­menia, vymenili si predstavitelia obi­dvoch krajín názory na základné otáz­ky sovietsko-indických vzťahov, ktoré majú trvalý základ y zmluve o mieri, priateľstve a spolupráci medzi ZSSR a Indiou z roku 1971. Pri posúdení aktuálnych medziná­rodných problémov venovali veľkú po­zornosť otázkam upevnenia mieru a medzinárodnej bezpečností, boju proti imperializmu, kolonializmu a rasizmu. L. Brežnev vyhlásil, že Sovietsky zväz sa cieľavedome a dôrazne usiluje o. ža­­ehóvahie procesu uvoľňovania napä­tia, o zabezpečenie reálneho opratu od horúčkovitého zbrojenia k odzbro­jeniu a o spravodlivé politické rieše­nie konfliktných situácií. Predstavitelia oboch krajín podrob­ne prerokovali situápiu v Äzii, kde ak­­tivizácia agresívnych síl, vystupujúcich čoraz častejšie jednotne, prispieva k zvýšeniu nebezpečného napätia Leonid Brežnev zdôraznil, že imperia­listické zasahovanie dodáva zhubný charakter konfliktu medzi krajinami tejto oblasti, nahráva imperializmu a jeho prisluhovačom, ktorí ohrozujú mier v Äzii i na célom svete. Prezident Indickej republiky N. Sah­­dživa Reddí charakterizoval tradičné priateľstvo medzi Indiou a ZSSR ako’ príklad plodnej, vzájomne prospešnej í Pokračovanie na 7 sir.) BOMBA DO PREDVOLEBNEJ KAMPANE V NSR Zodpovednosť za výčiny neonacistov Z Bonnu tfalekopisuje náš redaktor JURAJ BYDŽOVSKÝ Výbnch bomby v Mníchove, ktorý si doteraz vyžiadal dvanásť obeti na Tudských životoch a zranil vyše dvesto ludí, z nich viacerých veľ­mi ťažko, zasiahol veľmi výrazne do posledného týždňa kampane k voľbám do Spolkového snemu NSR. Táto tragédia má však nespor­ne oveľa širší význam. Neonacistické nebezpečenstvo sa pri­hlásilo údesne krvavým činom. Túto skutočnosť nezmenia nijaké pokusy prezentovať atentát ako čin osamelé­ho šialenca. Včerajšie vydanie novín Süddeutsche Zeitung konštatuje, že sa treba vážne zaoberať týmto nebez­pečenstvom v Nemeckej spolkovej republike, čo je napokon naliehavé už dlhší čas. Noviny v tejto súvislos­ti pripomínajú, že takzvaná „hitle­rovská vlna“, ktoré sa začala pred niekoľkými rokmi, stále pokračuje. Prejavuje sa odstrašujúca nenávisť voči cudzincom, čoraz zreteľnejší ra­sizmus, ktorý v poslednom čase pre­šiel k vražedným útokom, ako nedáv­no v Hamburgu. Ako je známe, položil bombu v Mníchove podľa výsledkov policaj­ného vyšetrovania príslušník neona­­lPokračovanie na 7 str.)

Next