Pravda, október 1980 (LXI/232-258)
1980-10-01 / No. 232
O ČLOVEK A KRAJINA krem nášho Slovenska vari niet inej krajiny na svete, ktorá by na takom malom území koncentrovala priam neuveriteľnú mnohotvárnost krajinných prvkov a ich pestrých kombinácii. Striedajú sa tu vrásové a krasové vápencové útvary, reliéf pásmových pohorí spestruje oblúk Banskoštiavnických hôr, výbežky teplej panónskej kveteny na svahoch Devínskej Kobyly kontrastujú s krehkou krásou kveteny alpínskeho pásma v najvyšších polohách Tatier, zlatožlté klasy obilných polí dolnej zeme zas s bielymi kalichmi maku na horských políčkach. Vodné plochy južného a východného Slovenska patria k najvýznamnejším európskym lokalitám vodného vtáctva. A pokračovať by sme mohli ďalej - máme •ndemity, relikty, lesostep, rašeliniská, prales ... Tento zoznam je skutočne dlhý. Za bohatstvom prírodných krás nijako nezaostáva ani bohatstvo hodnôt vytvorených človekom, najmä v ľudovej kultúre, čo región a nie je ich málo, to iný prejav vyjadrený architektúrou, odevom, slovesnou tvorbou. V pestrosti nezaostáva oni staršia urbanizácia a svetská či sakrálna architektúra. Popri roľníckych usadlostiach vznikali svojrázne banské mestá a mestečká, gotiku doplnila renesancia, kamenné materiály pretkalo drevo. Popri rozľahlejších mestách na rovine sa do venca sopečného pohoria uchýlila Banská Štiavnica, Ružomberok a jeho tri továrne sa rozprestreli pod úpätím troch horských pásiem. Nie je nijakou neskromnosťou, ak povieme, že tieto naše mestá patria k najkrajšie položeným sídlam v Európe. Krajinu s jej prírodným aj umelým, urbanistickým prostredím sme prevzali od predkov. Tisícročia pred nami ju začali kultivovať, stvárňovať, využívať a prispôsobovať sa jej. Prevzali sme ju až s márnivo sa ponúkajúcou krásou. Vari aj preto sme ako prvý štát na svete vyslovili svoju úctu k rodnej zemi v rámci ústavného zákona a rozprestreli sme nad ňou ochrannú ruku legislatívy. Právom sa teda hrdíme prvenstvom príkladu, ktorým sme pred celým svetom vykročili vpred a dali ním impulz k definitívnej zmene, k obratu smerujúcemu od koristníckeho vzťahu človeka k prírode k vzájomnému, účelnému spolunažívaniu. Na úroveň právnej ochrany našej prírody sa noozaj nemôžeme sťažovať. Hierarchiu chránených území máme rozpracovanú dopodrobna, vari naozaj najlepšie na svete - od národných parkov, cez chránené krajinné oblasti až po prísne chránené rezervácie. Na čo sa nám však treba sťažovať a dôsledne so usilovať o nápravu, to je skutočný stav ochrany prírody, miestami až neuveriteľný, drastický prístup ku krajine ako celku. Tento sa premieta vo viacerých rovinách a každá z nich si zaslúži trvalú a dôslednú pozornosť. Je to znečisťujúca technológia, erózia pôdy. neefektívne využívanie prírodných zdrojov - minerálov, vody, drevnej suroviny alebo hrubé, bezcitné deformovanie reliéfu či malomeštiacka rozpínavosť spoločensky neuváženého chatárskeho neduhu. Kto prešiel našu krajinu krížom-krážom a trochu precestoval aspoň strednú Európu, či už krajiny socialistického spoločenstva, alebo hornaté oblasti západných krajín, nemôže nekonštatovať, že kým inde sa možno stretnúť s nekultúrnym vzťahom človeka k prírode a krajine naozaj len výnimočne, u nás je skôr pravidlom ako výnimkou. Máme neúmernú koncentráciu znečisťujúceho priemyslu na malej ploche, liknavý prístup k realizácii ekologických stavieb, jazvy kameňolomov sa otvárajú neraz na esteticky najhodnotnejších miestach' - za mnohé aspoň príklad kra* ľovianskeho kameňolomu hyzdiaceho pohľad na kedysi najkrajší meander Váhu, dnes Krpeliansku priehradu. Neúmerne veľké plochy s krikľavým zásahom do reliéfu zaberajú dopravné stavby, lúky a polia sú poroztĺnané zbytočnými cestami pre traktory, rýchle sa rozpínajúca urbanizácia prináša fádnu a uniformnú, ľudsky odťažitú architektúru. Ak k tomu prirátame zásahy, ktoré sme z nevedomosti a neuvážene urobili do poľnohospodárskej pôdy, máme sa nad Čím zamýšľať. Prístup ku krajine, regulácia jej uzavretých ekologických cyklov, silne narušená industrializáciou, je problém nielen náš, ale aj celosve’tový. Ale toto konštatovanie nie je a nemôže byť nijakou výhovorkou ani dôvodom, aby sme zatvárali oči nad spoločensky škodlivým rezortizmom a individuálnymi, celkom neoprávnenými nárokmi niektorých ľudí na vlastníctvo priestoru, ktoré si naša vysokourbanizovaná spoločnosť nemôže dovoliť. Je to pravda tvrdá, nepríjemná, bolestivá. Akokoľvek ju zakrývať, zamlčovať, obchádzať znamená zväčšovať napätie medzi človekom o krajinou. A zbytočne. Tu nijaká oponentúra neobstojí, ani tá najzákladnejšia, najpresvedčivejšia. že sme museli industrializovať, stovať dopravnú sieť, uskutočňovať rozsiahlu bytovú výstavbu. Isteže, museli sme a ešte aj musíme. Proti tomu námietok niet. Len či sa to všade o vždy robilo s mierou a účelne? Problém nie je v tom, či stavať, alebo nestavať, ale ako stavať, aká je kultúra našej práce, kde so lajdáckosť, jednostrannosť, nedomyslenosť na jednom mieste kruto pomstí na inom. Zamýšľame so nad záberom poľnohospodárskej pôdy. Stláčame bytovú výstavbu na menšie a menšie plochy o pritom mnohých vôbec nemrzí, ako priestorovo hazardné sa projektujú priemyselné stavby. Len si pripomeňme, ako racionálne pristupujú k dimenziám priemyselných stavieb v iných krajinách. V kapitalistických je drahá podo a ráta so s každým štvorcovým metrom. Napríklad veľký švaičiarsky farmaceutický závod Ciba v Bazileji má všetky objekty na relatívne malej ploche okolo jedného dlhého, úzkeho dvora. Na jednej strane, hneď pri budovách je dopravná vlečka, vedľa úzka ulica a na druhej strane zostal priestor pre pás listnatých stromov. Nikde nevidieť priestory s porozhadzovaným materiálom či pod holým nebom uložené suroviny, nikde nie je porozlievaný olej. Bolo by potrebné si uvedomiť aj to, že budovanie a vlastníctvo individuálnej chaty má u nás isté hranice a mieru, že predstavy niektorých občanov sú neprijateľné a nerealizovateľné. Odaje získané sociologickým výskumom sú varovné. V Prahe až 40 - 60 percent vlastníkov rodinných domov vlastní aj chatu. V starých obytných súboroch vlastní chaty až 55 percent ľudí, v nových obytných súboroch 50 percent a ďalších tridsať percent obyvateľov sa vyslovilo, že si chce chatu postaviť. Tieto čísla vôbec netreba komentovať. Je predsa nepredstaviteľné, aby každý vlastnil chatu, aby vznikali nové urbanizované oblasti s neujasnenou funkčnosťou, väčšinu roka zívajúce prázdnotou. Rozbujnené a dlho nekontrolované chatáronie bolo nielen vyjadrením ekonomickej sily našich občanov, ale aj ich úsilia uniknúť z nehostinného mestského prostredia. Je to druhá stránka mince, daň za neupravenosť a občiansku nevybavenosť mnohých sídlisk a mestských centier. Pri chatárení však treba žiadať viac poriadku a disciplíny. Z celkového počtu 8654 chatových objektov v Stredoslovenskom kraji postavili plných 2118 nelegálne! Avšak namiesto postihu a likvidácie kde-kto hľadal a napokon aj našiel cpstu,- ako ich legalizovať. Asanácia sa realizovala len v 49 prípadoch! Ani k tomu netreba komentár. ČO však treba komentovať, a to bezodkladne, je potreba cieľavedome utvárať atmosféru pre takú verejnú mien ku, ktorá by dokázala usmerňovať vzťah nášho človeka k prírode i k spoluobčanom, pomáhala by prekonávať úzke rezortnfcke pohľady a naučila aj odborníkov ekologicky a perspektívne myslieť. Ako na to? Odkiaľ vziať poučenia? Na šťastie odpoveď na túto kardinálnu otázku nie je komplikovaná. Základný výskum rozvinutý na pôde SAV disponuje dnes dostatkom súborných informácií o našej krajine, o jej prírodnom i spoločenskom bohatstve, o vzájomných vzťahoch a väzbách medzi jednotlivými zložkami geografickej sféry i sociálnych činností. Pracovníci Ostavu experimentálnej biológie SAV spracovali napríklad podrobnú geobotanickú mapu a presne vedia, aké rastlinné spoločenstvá sú prirodzené pre tú či onú časť našej krajiny. Dnes naozaj netreba špekulovať o tom, ako a či na Záhorí vysadiť smreky, keď tam táto krásna ihličina vôbec nepatrí Pracoviská SAV disponujú informáciami z geológie, morfológie, ekológie, botaniky, etnografie... Základný výskum svojím cieľavedomým, koncepčným zameraním prejavil úctu k rodnej zemi, vykročil príkladom. Premyslená osvetová a publicistická práca by však mala rovnako cieľavedome prenášať získané poznatky do spoločenského a individuálneho vedomia. Šetrný vzťah hospodára a starostlivého zveľaďovateľa ku krajine je najvýraznejšou vizitkou vyspelej socialistickej spoločnosti. Máme tu čo doháňať a prax priblížiť úrovni legislatívy. Súdruh Ch. Florakis na návšteve v ČSSR Praha (ČSTK) —. Na pozvanie generálneho tajomníka CV KSC G. Husáka priletel včera do Československa na oficiálnu priateľská návštevu generálny tajomník GV KS Grécka Ch. Florakis. Na letisku hosťa privítal člen Predsedníctva a tajomník OV KSČ V. Biľak. Blahoprajné telegramy Praha (ČSTK) — Prezident ČSSR G. Husák poslal blahoprajný telegram prezidentovi Nígérijskej federatívnej republiky Alhajímu Shehnvi Shagarimu pri príležitosti Štátneho sviatku jeho krajiny — 20. výročia vyhlásenia nezávislosti. Pri tej istej príležitosti minister ■zahraničných vecí ČSSR B. Chňoupek poslal blahoprajný telegram ministrovi zahraničných vecí Nigérijskej federatívnej republiky Ishayovi Auduovi. □ □ Prezident ČSSR G. Husák poslal blahoprajný telegram prezidentovi Cyperskej republiky S. Kyprianovi pri príležitosti štátneho sviatku jeho krajiny. Pri tej istej príležitosti blahoželal ministrovi zahraničných vecí N. Rdlandisovi minister zahraničných vecí ČSSR B. Chňoupek. K štátnemu sviatku Č!!R Praha (ČSTK1 — Predseda vlády ČSSR L. Štrongal poslal blahoprajný telegram predsedovi Štátnej rady ČER Čao C'-jangovi pri příležitosti štátneho sviatku ČER. Prijatie u predsedu vlády Praha (ČSTK] — Predseda vlády ČSSR L. Štrougal prijal včera v Prahe radcu — vyslanca, veľvyslanectva ZSSR v ČSSR N. Maslennikova. Ich rozhovor sa týkal otázok, ktoré súvisia s ďalším prehĺbením a rozšírením spolupráce medzi Československom a Sovietskym zväzom. Na prehliadke exponátov Bratislava f ČSTK) — Výstavu Odkaz SNP v sochárskej tvorbe J. Kostku, ktorá je inštalovaná v bratislavskom Dome umenia, navštívil včera člen Predsedníctva OV KSČ, predseda vlády SSR P. Colotka. V sprievode národného umelca J. Kostku si prezrel jeho diela čerpajúce námety zo Slovenského národného povstania, ktoré sú výpoveďou umelca zdieľajúceho osud domoviny, svojho ľudu, hlboko prežívajúceho jeho boje í víťazstvá. Angažovaná tvorba j. Kostku je neodmysliteľnou súčasťou modernej slovenskej sochárskej tradície a trvalou hodnotou socialistického umenia. Limitujúcim úsekom pre dokončenie celého plynovodu Konzorcium, ktorým sa má od nového roku. zvýšit prepravná kapacita medzinárodnej plynovodnej sústavy, je jeho časť vedúca cez Silickú planinu. Stavba je 37,1 km dlhá a vedie od kompresorovej stanice v. Jabloňové nad Turňou v okrese Rožňava cez Silickú planinu po západná hranice okresu. Zatiaľ je na nej 10 km potrubia napustených plynomt a ďalších 8,5 km je po tlakových skúškach. Na ostávajúcich kilometroch treba práve na Stücke j planine vyhĺbiť do konca októbra 7 km ryhy, pričom na piatich kilometroch sa kamenistý terén musí narušiť odstrelmi. V súčasnosti sedem vrtných súprav pracuje vo dne i v noci. Na snímke ČSTK Ľ. Čani(vľavo J a J. Paták zo Sigmy Praha pri obsluhe centrátora potrubia. VŠEOBECNÁ ROZPRAVA VZ OSN POKRAČUJE Štvavý prejav I. Šanta New York (ČSTK) — Vo všeobecnej rozprave Valného zhromaždenia OSN, ktorá sa začala 22. septembra, prehovorilo už 60 rečníkov. Minister zahraničných vecí a spolupráce Konga Pierre Nze v predvčerajšom prejave zdôraznil, že jeho krajina si neželá nijaké vojenské základne v Afrike, ktoré by sa mala stať kontinentom mieru. Vyzval na urýchlené poskytnutie nezávislosti Namíbii a povedal, že medzinárodné spoločenstvo by malo vyhlásiť sank cie proti -juhoafrickému režimu. K udalostiam v Afganistane pove dal, že sú vnútornou vecou afganského ľudu a že nie je správne, aby Valné zhromaždenie diskusiou o tejto otázke zasahovalo do afganskej kompetencie. Konžský minister kritizoval fakt, že kambodžský ľud nie je v OSN zastúpený svojimi zákonnými predstaviteľmi, ale polpotovskon klikou a vyzval zvýšiť medzinárodnú pomne Kambodži. Izraelský minister zahraničných veci jiccnax samir vo svojom prejave obraňoval separátne dohovory z Camp Davidu, ktoré sú vraj výsledkom „ústupkov“ Izraela. Hrubo napadol Organizáciu pre oslobodenie Palestíny a potvrdil, že Izrael urobí všetko pre to, aby zabránil Palestínčanom v uplatnení ich práva na sebaurčenie. Podľa jeho slov je vraj sebaurčenie pre Palestínčanov „eufemizmom používaným na likvidáciu Izraela“. Šamir obraňoval aj izraelskú anexiu arabskej časti Jeruzalema. Arabskí delegáti dali napospol najavo nesúhlas s jeho štvavým prejavom tým, že odišli zo zasadacej sálv. Podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Zimbabwe Simon Mzenda oboznámil účastníkov zasadania s históriou dlhého boja svojho ľudu za slobodu a nezávislosť. Počas tohto boja, ktorý bol nedávno dovŕšený víťazstvom, padli tisíce obyvateľov Zimbabwe a štvrť milióna ich muselo opustiť svoju krajinu. Nová vláda nezávislej Zimbabwe je odhodlaná uskutočniť rekonštrukciu krajiny a Jej vojnou zničeného hospodárstva a vvbudovať spoločnosť, Ktorá oy ponúkla rovnakú príležitosť všetkým obyvateľom krajiny, povedal minister zahraničných vecí Zimbabwe. Včera rozprava pokračovala pre(Pokračovante na 7. str.) NA SLOVENSKU URČILI A PRIPRAVUJE SA 15033 SČÍTACÍCH KOMISÁROV Zintenzívňujú so prípravy nn sčítanie ľudu Distribuujú sa sčítacie tlačivá • Kedy čakať návštevu sčítačiek komisárov • Pripravená je aj výpočtová technika • Povinnosť občanov mať občiansky preukaz v poriadku Bratislava (Od nášho redaktora Jaroslava Mešku) — Vstúpili sme do mesiaca, v ktorom vyvrcholia prípravy na sčítanie ľudu, domov a bytov. Polnoc x 31. októbra na 1. novembra bude rozhodujúcim okamihom, ku ktorému sa bude zisťovať široký okruh informácií o obyvatelstva, domácnostiach, ekono mickom ■ zapojení všetkého obyvateľstva, o rozsahu a štruktúre domového a bytového fondu, o niektorých stránkach životného prostredia a ďalšie, ktoré sa iným spôsobom nedajú zistiť. Vlastné sčítanie— návšteva sčítacích komisárov v každej domácnosti, prevzatie a overenie vybraných údajov o sčítacích tlačivách sa potom realizuje od 1.—9. novembra. Ako sme v súčasnosti na toto významné podujatie, ktoré má poskytnúť presné podklady pre ďalšie plánovanie, utvoriť východiská pre ďalšie formovanie socialistického spôsobu života, pripravení? Všeobecne sa vie, že v prípravnom období na sčítanie uzavrela sa istá etapa zlučovania obcí, ktorých je v súčasností na Slovensku 2725, urobil sa poriadok v číslovaní domov a bytov, v ktorom sa zohľadnila asanácia budov za posledné roky i nová mimoriadne rozsiahla bytová výstavba. Povinnosťou občanov bolo a je dať si údaje vo svojich občianskych preukazoch do súladu s týmito zmenami, ale aj dbať o to, aby mal každý v občianskom preukaze správne uvedené rodné číslo, stav, adresu trvalého pobytn a ďalšie údaje, ktoré sú základným zdrojom informácií pre pripravovaný centrálny register občanov. Viaceré fyzické previerky občianskych preukazov ešte "j v týchto dňoch ukazujú, že si nie Každý občan dôsledne splnil túto svoju povinnosť, a tak to už naozaj urýchlene treba urobit. W POZORNOSŤ SČfTACÍM OBVODOM Národné výbory venovali starostlivú pozornosť stanoveniu sčítacích obvodov, výberu a príprave sčítacích komisárov, revízorov a ich náhradníkov. Dovedna sa na Slovensku utvorilo 17 092 sčítacích obvodov — 1350 v Bratislave, 5716 v Západoslovenskom, 5537 v Stredoslovenskom a 4489 vo Východoslovenskom kraji. Na Jeden obvod takto pripadá okolo 260 obyvateľov. Sčítacích komisárov je menej ako sčítacích obvodov, lebo v mnohých prípadoch sa určil jeden komisár pre dva menšie sčítacie obvody. Sčítanie ľudu, domov a bytov bnde v SSR zahezpečovaf 15 033 sčítacích komisárov, 2747 revízorov, 120 hlavných revízorov, pričom sa určilo (Pokračovanie na 2. str.) * „Tohto roku sme dosiahli najvyššiu úrodu pšenice v histórii nášho družstva. 7 500 ha plochy sme zobrali o priemere 7.03 tony z ha, čim sme sa zaradili medzi sedem najlepších poľnohospodárskych podnikov o SSR, ktoré mali úrody obilnín nad sedem ton," povedal nám agronóm J.RD Vŕbová nad Váhom Gabriel Borka. Výsledok nebol náhodný, pretože tamojší družstevnici sú za prvé štyri roky tejto päťročnice najlepší v okrese Komárno. Napríklad úrody pšenice neklesli ani v jednom roku pod päí ton. „Tohto roku máme plánované výkony 43 miliónov korún — o štyri milióny viac ako vlani, je reálne, že túto úlohu aj prekročíme, pretože len pšenice sme predali navyše plánovaných 54 až 86 vagónov, a to všetko ako osivo,“ pochválil sa ekonóm družstva Ing. Tibor Hlavatý. V týchto dňoch je v družstve popri zbere jesenných plodín o plnom prúde príprava pôdy pre novú úrodu. Pšenicu zasejú opát na ploche 500 ha. Na snímke vľavo skladník František Benkocký pripravuje posledné vrece pšenice na siatie. Na snímke hore uyru/tum r ru/utseic ourKa pomana traktoristovi Tiborovi Tóthovl odstrániť reťaz z nota brány, ktorou pripravuje pôdu pod oziminy. Snímky a text Pravda — Ivan Dubovský TISÍCE TURČANOV POMÁHAJÚ POĽNOHOSPODÁROM PRI ZBERE IÍRODY NAPĹŇAJÚ VRECIA ZEMIAKMI Z celkovej 2515-hektárovej plochy zemiačnísk doteraz vybrali úrodu z 1100 ha • Y JRD SNP vo Valci už pozberali polovicu úrody • Súťaž organizácií NF o najvyššie výkony v jesenných poľnohospodárskych prácach • Využiť priaznivé počasie Martin ÍOd nášho redaktora Miroslava Ruttkaya) — V jednom z najproduktívnejších zemiakárskych okresov — v okrese Martin — je zber tohtoročnej úrody už v plnom prúde. Z celkovej 2515-hektárovej plochy zemiačnísk zatiaľ zobrali úrodu z 11D0 ha. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi však v zbere zomialfov zaostávajú. Pritom im ostáva ešte veľa povinností aj v ďalších jesenných prácach, najmä v príprave pôdy pôd oziminy a v sejbe týchto plodín. „Treba však povedať,“ vysvetľoval nám ľng. Ján Jamrích, námestník riaditeľa OPS, „že ani za tohto nezávideniahodného stavu jesenných poľnohospodárskych prác v našom okrese nie sme s ich postupom nespokojní, lebo všetky poľnohospodárske podniky sa usilujú čím skôr vyrovnať doterajšie zaostávanie v plnení jesenných povinnosti, spôsobené oneskorenou vegetáciou. Navyše v súčasnosti nám žičí aj počasie, takže práca nám ide dobre od ruky. Napriek tomu, že nás robota súri. kladieme dôraz na bezstratnvý zber a všetky práce so zemiakmi riadime a organizujeme tak. aby sme z úrody vyťažili čo najviac sadivových zemiakov a náležíte uspokojili požiadavky spotrebiteľov aj dodávkami konzumných zemiakov. Croda nie je zlé, avšak na niektorých honoch poškodila zemiaky plieseň.“ A MECHANIZMAMI I RUČNE Polovicu zberu, zemiakov majú už za sebou družstevníci JRD SNP vo Valči, ktorí ich pestovali na 180 hektároch. K mm v najbližších dňoch. pribudnú pracovníci Semenárskeho štátneho majetku v Turčianskych Tepliciach. Dobre napreduje zber aj na poliach najväčšieho pestovateľa tejto plodiny, na ŠM v Martine. Z úlohy 565 ha vyorali už takmer 250 hektárov. Podobná situácia je aj v JRD Gader v Dánovej. V tomto druž-, štve už tradične dávajú široký priestor kombajnom. Stroje včas pripravili, ale všetky nepracujú, lebo k nim nemajú dostatok traktorov na plynulý odvoz úrody. Ako sme sa informovali na OPS, v tomto týždni im miestne závody, zapožičajú zhruba 20 traktormr čím stav zlemšf a mpcHariů zovaný zber sa urýchli nielen v Dánovej, ale aj v Dubovom, Mošovciach a Agrokomplexe v Turčianskych Tepliciach. Kombajnami chcú pozberaf úrodu z vyše 700 hektárov. A pomoc. Študentov Ako sme už spomenuli, najďalej sú vo vyorávke v JRD SNP vo Valči. Pod vedením Ing. Milana Jesenského družstevníci dobre spolupracujú s patronátnymi závodmi. Chvália pracujúcich zo Závodov ťažkého strojárstva, závodu Zetor v Martine, okresného stavebného podniku a fakultnej nemocnice, odkiaľ mali denne prichádzať osemnásti brigádnici, ale v skutočnosti ich chodí až 25. Takto sa im darí obsadzovať výkonnú triedičku v prvej smene brigádnikmi, v ndnoľudňajšej smene domácimi družstevníkmi a brigádnikmi z organizácií Národného frontu. Pravda, nemožno zabúdať ani na „maličkosti“ v organizácii práce. Vo štvrtok, 25. septembra, zle zorientovali šoféra autobusu, ktorý priviezol brigádnikov z lekárskej. fakulty' UK. Vysadili ich v ležiacho-. ve a odtiaf peši smerovali do Slovian, čím stratili dve hodiny. Niekde nemajú hned ráno na poliach vrecia, treba čakať na ich prísun, čo prá ÍPokračovanie na 2. str.l Premeny detskej knihy Praha (ČSTK) — Témou Premeny dnešnej detskej knihy zaoberalo sa včera v Prahe do 400 účastníkov 17. kongresu IBBA, ktorý sa prvý raz kok ná v socialistickej krajine a patrí významným kultúrnopolitickým akciám prispievajúcim k priateľstvo a vzájomnému porozumeniu medzi národmi. Hlavný referát včera predniesla predsedníčka sekcie IBBA z NSR B. Dankertová. Nazvala ho Súčasné hry a vývoj literatúry pre deti e zamerala sa v ňom na široký okruh otázok. Podrobne si všimla niektoré tradičné i nové oblasti detskej literatúry, dotkla sa problémov rozvojových krajín v detskej literatúre, národnostných menšín a ďalej témy tzv. handicapovaných detí. Osobitnú pozornosť venovala zvýšeniu citlivosti detskej literatúry, napr. v obrazoch prírody a zdôraznila, že tradičné pokrivkávanie detskej literatúry za literatúrou pre dospelých je čoraz menšie. Podrobne a na príkladoch si všimla ilustrácie pre deti a úlohy detskej knihy vedľa masových oznamovacích prostriedkov. Uviedla, že literatúra má v kultúre pre deti najdlhšiu tradíciu, môže ovplyvňovať pozitívne aj iné oblasti, ale nesmie sa od oieh izolovat. Diskusné príspevky sa zamerali predovšetkým na základné premeny tradičných literárnych druhov a žánrov a na skúsenosti s novými typovými variantmi kníh pre malé deti. Delegácia poľských odborníkov na čele s prezidentom sekcie IBBA z Poľska W. Žukrowským navštívila včera poľské kultúrne a informačné stredisko v Prahe, kde si jej členovia prezreii novoinštalovanú výstavu detských kníh. ZAČALI SA SOVIETSKO INDICKÉ ROZHOVORY POZORNOSŤ AKTUÁLNYM OTÁZKAM ÉL-SÍK) — V moskovskom Kremli sá včera začali sovietskoindické rozhovory. Zúčastňuje sa na nich generálny tajomník ÜV KSSZ a predseda Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR E. Brežnev, člen Politického byra UV KSSZ a prvý podpredseda rady ministrov N. Tichnnov. podpredseda rady ministrov I. Archipov, prvý námestník ministra zahraničných vecí V. Maľcev a prezident Indickej republiky N. Sandživa Reddí. Y rozhovore, ktorý sa konal v ovzäušf priateľstva a vzájomného porozumenia, vymenili si predstavitelia obidvoch krajín názory na základné otázky sovietsko-indických vzťahov, ktoré majú trvalý základ y zmluve o mieri, priateľstve a spolupráci medzi ZSSR a Indiou z roku 1971. Pri posúdení aktuálnych medzinárodných problémov venovali veľkú pozornosť otázkam upevnenia mieru a medzinárodnej bezpečností, boju proti imperializmu, kolonializmu a rasizmu. L. Brežnev vyhlásil, že Sovietsky zväz sa cieľavedome a dôrazne usiluje o. žaehóvahie procesu uvoľňovania napätia, o zabezpečenie reálneho opratu od horúčkovitého zbrojenia k odzbrojeniu a o spravodlivé politické riešenie konfliktných situácií. Predstavitelia oboch krajín podrobne prerokovali situápiu v Äzii, kde aktivizácia agresívnych síl, vystupujúcich čoraz častejšie jednotne, prispieva k zvýšeniu nebezpečného napätia Leonid Brežnev zdôraznil, že imperialistické zasahovanie dodáva zhubný charakter konfliktu medzi krajinami tejto oblasti, nahráva imperializmu a jeho prisluhovačom, ktorí ohrozujú mier v Äzii i na célom svete. Prezident Indickej republiky N. Sahdživa Reddí charakterizoval tradičné priateľstvo medzi Indiou a ZSSR ako’ príklad plodnej, vzájomne prospešnej í Pokračovanie na 7 sir.) BOMBA DO PREDVOLEBNEJ KAMPANE V NSR Zodpovednosť za výčiny neonacistov Z Bonnu tfalekopisuje náš redaktor JURAJ BYDŽOVSKÝ Výbnch bomby v Mníchove, ktorý si doteraz vyžiadal dvanásť obeti na Tudských životoch a zranil vyše dvesto ludí, z nich viacerých veľmi ťažko, zasiahol veľmi výrazne do posledného týždňa kampane k voľbám do Spolkového snemu NSR. Táto tragédia má však nesporne oveľa širší význam. Neonacistické nebezpečenstvo sa prihlásilo údesne krvavým činom. Túto skutočnosť nezmenia nijaké pokusy prezentovať atentát ako čin osamelého šialenca. Včerajšie vydanie novín Süddeutsche Zeitung konštatuje, že sa treba vážne zaoberať týmto nebezpečenstvom v Nemeckej spolkovej republike, čo je napokon naliehavé už dlhší čas. Noviny v tejto súvislosti pripomínajú, že takzvaná „hitlerovská vlna“, ktoré sa začala pred niekoľkými rokmi, stále pokračuje. Prejavuje sa odstrašujúca nenávisť voči cudzincom, čoraz zreteľnejší rasizmus, ktorý v poslednom čase prešiel k vražedným útokom, ako nedávno v Hamburgu. Ako je známe, položil bombu v Mníchove podľa výsledkov policajného vyšetrovania príslušník neonalPokračovanie na 7 str.)