Pravda, november 1980 (LXI/259-283)

1980-11-01 / No. 259

SOBOTA 1. NOVEMBRA 1980 HV ZAPAS INOifE MYSLENE A ko budeme pracovať, tak budeme žiť. Nezvratná, hlbokou, múd­rosťou a skúsenosťami generácii ľudského rodu pretavená prav­da. Už zakladatelia vedeckého komunizmu K. Marx a F. Engels pripomínali, že skôr, ako sa ľudia mohli zaoberať politikou, vedou, ume­ním atď., museli jesť, obliekať sa a bývať. Za socializmu, na dejinnej ceste ľudstva po prvý raz patria plody práce tým. So ich utvárajú. Ľud sa stal hospodárom vo svojej vlasti, človek práce, jeho blaho a vše­stranný rozkvet najvyššou hodnotou. Ekonomika... Rozhodujúca sféra na ceste k métam komunizmu. „Na rozdiel od buržoázneho zriadenia,“ hovoril V. I. Lenin, „u nás sú hos­podárske záležitosti našou spoločnou vecou. To je pre nás tá najzaují­mavejšia politika." Pre stranu a socialistický štát, ako zdôrazňoval, je ekonomika hlavnou politikou, politikou, od úspechov ktorej v rozhodu­júcej miere závisí postup ku komunizmu a upevňovanie medzinárodných pozícií socializmu. Dialektická jednota politiky, ekonomiky a ideológie, ich vzájomná spätosť a súčinnosť, to je jeden zo základných článkov abecedy mar­xizmu. Politika odzrkadľuje ekonomiku tým lepšie, čím viac sa opiera o znalosť a tvorivé využívanie ekonomických zákonov, o analýzu rozvoja materiálnej výroby, čím hlbšie a vernejšie vyjadruje záujmy ľudu. Na­pĺňať tieto požiadavky konkrétnym obsahom znamená orientovať poli­tickú líniu, prístupy predovšetkým no neustály rozvoj výrobných síl, zvy­šovanie produktivity spoločenskej práce, jej efektívnosti a kvality. Do­slova kategorickou požiadavkou a nevyhnutnosťou nášho ďalšieho postu­pu vpred, ako to výrazne akcentovalo i 18. zasadnutie OV KSČ, je zabezpečovanie intenzívneho rozvoja ekonomiky. Dnes čoraz viac udáva tón ten, čo vlastní duševné bohatstvo, čo pozná nové technické riešenia a sústavne posúva technicko-ekonomickú úroveň výroby dopredu. Jedno­ducho - monopol výroby sa mení na monopol vedy, technického roz­voja a pokroku. Nedostatky v ekonomike, ako povedal tajomník OV KSC súdruh J. Foj­tík na celoštátnom aktíve k uzneseniam 15. zasadnutia OV KSČ, limi­tujú nielen naše programy, pochopiteľne, ktoré, mu­sia byť koncipo­vané tak, aby zod­povedali možnostiam, reálnym ale silne ovplyvňujú aj myslenie ľudí, ich postoje k povinnos­tiam, ich iniciatí­vu, vzťah k spoloč­nosti, k našej poli­tike a ideológii. Podceňovať, pre­hliadať výchovné politicko­­aspekty riadiacej hospo­dárskej činnosti by teda bolo krajne nerozumné, škodli­vé, bolo by to v rozpore s potrebami a sústavným rozvojom socialis­tickej ekonomiky. V 'živote našej spoločnosti niet významnejšej otázky, ktorá by ne­mala politický a ideovovýchovný aspekt. Princíp jednoty politickoorga­­nizátorskej, hospodárskej a ideovovýchovnej práce dnes stojí na naj­vyššej priečke celospoločenských záležitostí. Máme nemálo konkrétnych skúseností s tým, že všetky základné smery nášho zápasu za vysokú efektívnosť, kvalitu a hospodárnosť všetkej práce nerozlučne súvisia s rastom uvedomenia ľudí. Od toho, ako sa nám darí objasňovať a sprí­stupňovať hospodársku politiku, ako jej ľudia rozumejú, závisí Ich vzťah, prístup k plneniu úloh, ich pracovná aktivita a Iniciatíva a do značnej miery i celkový morálno-politlcký stav spoíočnosti. Uvedomovať si túto pravdu je osobitne významné práve teraz, keď pripravujeme pôdu pre pôsobenie Súboru opatrení na zdokonalenie sústa­vy plánovitého riadenia národného hospodárstva. Neodmysliteľným vý­chodiskom k tejto novej kvalite je predbysetkým pochopenie podstaty, zmyslu a cieľov zmien, ktoré súvisia s pretvorením súboru opatrení do každodennej praxe. Nestojíme na začiatku teito cesty. Nemalý kus práce tu urobilo slovo našej propagandy. Konkrétne kroky sa urobili aj v súvislosti s prípravou plánu na rok 1981 i celej siedmej päťročnice. Zdokonalená sústava ria­denia nemôže však byť všeliekom či čarovným prútikom, ktorý nás počnúc 1. januárom 1981 zbaví všetkých ekonomických problémov, sla­bých miest. „Prijaté opatrenia," hovorí sa v správe Predsedníctva OV KSČ o stave prác a hlavných problémoch prípravy 7. päťročného plánu ekonomického a sociálneho rozvoja ČSSR na 18. zasadnutí OV KSČ, „nemôžu ani zďaleka vyčerpať všetko, čo na úseku riadenia musíme riešiť a zlepšovať. Nijaká sústava nemôže pôsobiť automaticky. Navyše zmeny, ktoré zavádzame, budú nepochybne vyvolávať mnohé-konflikty. Preto je tu nenahraditeľná úloha priameho riadenia, úloha zodpovednej a iniciatívnej činnosti vedúcich pracovníkov, sústavné zdokonaľovanie metód, štýlu a organizácie riadenia práce, vysoká účinnosť politickej práce." - :l Z toho vyplýva pre komunistov nevyhnutnosť, aby na všetkých člán­koch riadiacej sféry I v pracovných kolektívoch, v podnikoch a závo­doch, na každom pracovisku iniciatívne otvárali priestor pre neformálnu, sústavnú politickú a ideovovýchovnú prácu, aby pracujúcich viedli k mysleniu a konaniu uvedomelého a starostlivého hospodára, ktorý pra­cuje v prospech celku s plným vynaložením svojich schopností. „Je po­trebné energickejšie riešiť naliehavé koncepčné I praktické otázky v ob­lasti výroby, vědeckotechnického rozvoja, hospodárnosti. Preto musíme ďalej stupňovať záoas o zmenu myslenia, o zodpovednejší prístup k ce­lospoločenským záuimom, o prebojúvanie nových, skutočne straníckych prístupov k úlohám." Citované mvšlienky z prejavu generálneho tajomníka OV KSČ súdruha Gustáva Husáka na 18. zasadnutí OV KSČ sú dnes bojovým heslom dňa, alfou a omegou riadiacej a politickovýchovnej práce vedúcich straníc­kych a hospodárskych funkcionárov, každého komunistu. Zápas o nové, to nie sú krátkodyché akcie či kampane. Ani sebakrai- Sie proklamované tézy, výzvy na pútačoch či honosných monumentoch názornej agitácie. Je to živé slovo, politická Dráča a najmä angažovaná osobná účasť. Na každom pracovisku treba konkrétne ukázať - arqu­­mentov je nadostač - aký ie rozdiel medzi statočnou prácou a laj­dáctvom, medzi dobrým a zlým riadením, medzi osobnými, skuoinovými a celospoločenskými záujmami. Veď praktická realizácia nových ooat­­rení, rázny rozchod s navyknutými formami, metódami práce a mvslenio, s rutinou, šablónou, konzervativizmom či zotrvačnosťou, s neoružnosťou v riadení, bude vyžadovať úsilie, obetavosť, odvahu a dôslednosť. Tento prístup nevyhnutne smeruje k tomu, aby sme maximálne mobili­zovali každého človeka, či ie komunista alebo nestraník, či ptacuie v odboroch, vo zväze mládeže alebo hospodárskej funkcii - k premýš­ľaniu a hľadaniu. Dielo má takú hodnotu, koľko práce sa naň vynaloží. Táto Marxova téza stále platí. Nové opatrenia nenechajú na pokoji tých; čo sl zvykli na pohodlný život, kráčajú vyšliapanými chodníčkami pod hávom sta­rého myslenia. Pritom takéto ich zástoje sú neraz motivované tým, že sú zaujatí sami sebou, konkrétnejšie - svojimi sebeckými záujmami, cieľmi, kalkulujú predovšetkým s tým „čo za to - koľko to vynesie". Usilujú sa kráčať cestou osobného pohodlia, zo svet by nepodstúpili nejaké riziko, neprejavili odvahu, nepriniesli obete. Kto však chce viac dostávať od spoločnosti, musí na spoločný stôl aj viac dávať. Utvárať zdravú, činorodú politickú atmosféru za realizáciu súboru opat­rení vyžaduje nekompromisne zvádzať boi s rozličnými nedostatkami, odstraňovať príčiny ich vzniku. Napríklad vo vlastných podmienkach prebojúvať socialistické zásady odmeňovania podľa množstva, kvality o spoločenského významu práce. Zvádzať denne zápasy s hlásateľmi pochybnej tézy o rovnostárstve, o rovnakých žalúdkoch. Presviedčať ľu­dí, že cesta k vyššej mzde vedie jedine cez kvalitnejšiu prácu. Rozde­ľovať, spotrebovať môžeme predsa len to, Čo máme. Dialektika života znamená stály boj nového so starým, s pohodlnos­ťou. so všetkým, čo bráni rýchlejšiemu postupu. „Splnenie všetkých úloh,“ zdôrazni! súdruh Gustáv Husák v záverečnom slove na 18. za­sadnutí OV KSČ, „si vyžaduje vysokozodDovednú prácu, politický prí­stup na všetkých úrovniach, od plánovacích orgánov a ministerstiev až po podniky a závody, rešpektovanie priority celospoločenských potrieb a čo najširšiu, neformálnu a aktívnu účasť pracovných kolektívov, všet­kých pracujúcich." Ľudia už teraz na svojich pracoviskách musia vedieť, čo sa od nich bude po 1. januári 1981 vyžadovať. Aká práca, v akej kvalite, a za akých podmienok. Robotník, majster, riaditeľ, každý, kto riadi alebo je riadený, ponesie svoj konkrétny podiel zodpovednosti. Tak musí alebo bude nútený myslieť i konať. 50 HALIEROV ROČNÍK 61. • ČÍSLO 259 A* Vzájoimá spolupráca pestovateľov a nákupcov môže prispieť k bohatším zásobám vitamínov Co ie a čo nie je záchrana úrody? Kolotoč okolo opadaných jabĺk • Zemiaky na zimné zásobovanie • Na pretrase už budúcoročná úroda Bratislava (Od našej redaktorky Jany Janků) — K stáročiam ne­menným zvykom a možno povedať aj nevyhnutnostiam, patri chysta­nie zásob na zimu. V posledných rokoch značnú časť starosti gazdi­niek prevzali na svoje plecia socialistické organizácie. Týka sa to na­príklad ovocia a zeleniny i výrobkov z nich, ktoré nakúpia, uskladnia a vo vhodnom čase ponúknu Obchod s ovocím a zeleninou, Jednoty, konzervárne a pod. Žiaľ, práve výroba, odbyt a spracovanie vitamínov je ešte stále úzkym miestom našej poľnohospodárskej produkcie. Problémy s tým súvisiace sa zvyčajne krútia okolo neúrody alebo nad­­úrody toho-ktorého druhu ovocia a zeleniny. Dôkazom toho je aj najaktuálnejší problém týchto dní — opadané jabl­ká. Nie náhodou im venovali podstat­nú časť svojho posledného rokovania aj členovia medzirezortnej komisie pre výrobu a odbyt ovocia a zeleniny v Bratislave. Jablone takmer vo všet­kých oblastiach Slovenska pomerne dobre zarodili. To je na jednej strane potešiteľná skutočnosť. Treba však povedať, že hoci s množstvom by v globále nemali byť starosti, horšie ^je to s kvalitou úrody jabĺk. — Plánovali sme na základe kon­­traktácif s pestovateľmi nakúpiť na Slovensku 17 000 ton konzumných ja­bĺk, vhodných na zimné uskladnenie, — povedal v tejto súvislosti generál­ny riaditeľ OOZ Ing. František Otta­­va. — Posledné hlásenia nám však potvrdili, že to nebude viac ako 11900 ton, a to napriek tomu, že na­kupujeme aj tú úrodu, na ktorú ne­mali vopred uzatvorené zmluvy. Mu­sím však poukázať na neserióznosť niektorých pestovateľov. Mám na mysli najmä velkovýrobcův zo socia­listického sektora, ale týka sa to. aj súkromnikov-záhradkárov. Podľa toho, čo nám ponúkajú, sa zdá, akoby sa tohto roku urodili iba neštandardné jablká a padanky. Žiaľ, vychádza nám z toho, že ide o celkom priehľadnú špekuláciu. Tie najlepšie jablká si ne­chávajú pre vlastnú potrebu, na vlast­né „obchody“. Prirodzene, dávame po­tom prednosť takým pestovateľom, ktorí popri padankách dodávajú aj ja­blká na konzum, vhodné na zimné zá­sobovanie. Kto je a kto nie je záchranca úro­dy? Na túto otázku dá vari každý, kto je zainteresovaný do pestovania a odbytu ovocia a zeleniny, inú od­poveď. Listy, ktoré v týchto dňoch doslova zahŕňajú naše redakčné stoly, sú v podstate sťažnosťami na rozličné nákupné strediská, ktoré padané ja­blká jednoducho odmietajú nakupo­vať. Čo však robiť v skladoch OOZ, LIKO a pod. s takýmito nekvalitnými a na dlhodobejšie skladovanie ne­vhodnými jablRami? Kapacita lisova­cích zariadení závodov LIKO umožňu­je denne spracovať iba 500 ton. Čo s tými ostatnými? Je lepšie, ak zhnijú na kopách na fabrických skládkach, alebo sa jednotliví pestovatelia pokú­sia ich aspoň na čas — na pár dní — ukryť pred mrazmi? To však sme sa nž dostali k dodávateľsko-odberateľ­­ským vzťahom, ktoré, žiaľ, veľmi čas­to majú ďaleko k serióznosti. V pros­pech Obchodu s ovocím a zeleninou i konzervárov však hovoria fakty. Do-teraz nakúpili približne o 200 percent padaných Jabĺk viac, ako im určoval pôvodný plán a v nákupe pokračujú. A MAS DRUHÝ CHLIEB .Medzi najdôležitejšie úlohy jesene patri aj zabezpečenie dostatočných zásob zemiakov. Ako sme už niekoľ­kokrát konštatovali aj na stránkach Pravdy, tento rok nebol pre vegetá­ciu nášho, ako sa hovorí druhého chleba priaznivý. Medzi výrobou a po­trebou trhu sú zatiaľ disproporcie. Hoci niektoré opatrenia, ako je úpra­va normy veľkosti nakupovaných hľúz, nakupovanie aj mechanicky po­škodených zemiakov na tzv. rýchly konzum, obmedzenie priemyselného spracovania zemiakov a pod. pomohli čiastočne zlepšiť situáciu, nie je ešte všetko v poriadku. Potvrdil to aj ria­diteľ odboru MPVž SSR František Martiš. Približne 20 000 ton zemiakov prisľúbili dodať partneri z ČSR. Na­priek tomu je však naďalej nevyhnut­né, aby v poľnohospodárskych podni­koch organizovali dozber po preorani a prebránení zemiačnfsk, vyorané ze­miaky pretrieďovali a vyberali z nich tie, ktoré možno použiť na spomínaný rýchly konzum. Je to zároveň príleži­tosť pre drobnopestovateľov. Hoci kontrakty podpísali tohto roku iba približne na 200 ton, všetky závody PNZ nakúpia od nich každú, prirodze­ne však kvalitnú úroda. Každé tona zemiakov prispeje k tomu, aby táto dôležitá plodina na našom jedálnom lístku nechýbala. V tejto súvislosti sa opäť dostáva do popredia otázka dôkladnej a rov­­(Pokračovanie na 2. str.) Koncernovg podnik Sigma Hodonín má storočnú tradíciu vo výrobe armatúr. Výrobné skúsenosti, teoretické i prak­tické vedomosti pracovníkov sú záru­kou kvality, presnosti a spoľahlivosti výrobkov. Medzi sortiment programu patria aj výrobky diaľkového ovláda­nia pre jadrové elektrárne. Ich naj­väčším odberateľom je Sovietsky zväz. O ich dobrej kvalite svedčí aj to, že zo strany sovietskeho zákazníka do­siaľ nezaznamenali ani jednu rekla­máciu. Podľa uzavretých socialistic­kých záväzkov splnia pracovníci vyrá­bajúci a expedujúci výrobky pre diaľ­kové ovládanie celoročné dodávky ex­portu predčasne. Na snímke ČSTK: Izi­dor Strejček obrába veko čelných skríň pre ovládanie armatúr. B. Chňoupek navštívi NDR Praha (ČSTK) — Minister zahra­ničných vecí Československej socia­listickej republiky B. Chňoupek usku­točni v najbližšfch dňoch na pozva­nie ministra zahraničných vecí Ne­meckej demokratickej republiky O. Fischera pracovné stretnutie v Ne­meckej demokratickej republike. Peking pokračuje v provokáciách Hanoj (ČSTK) — Napriek ostrému protestu vietnamského ministerstva zahraničných vecí z 18. októbra oku­pujú čfnske jednotky ešte stále via­ceré miesta vo vietnamskom pohra­ničnom okrese Xin-man v provincii Ha-Túyen. Pokračujú pritom vo vo­jenských provokáciách i proti ďalším pohraničným provinciám. Ako ozná­mila vietnamská tlačová agentúra VNA, ostreľovali čfnske jednotky v dňoch 24.—28. októbra z veľkokalib­­rovýeh guľometov, mínometov a diel viaceré obce Xinmanského okresu a prenikli na niektorých, miestach ďa­lej do vietnamského vnútrozemia. VNA zdôrazňuje, že tieto akcie ne-' bezpečne zvyšujú napätie na viet­­namsko-čínskych hraniciach, a pri-; pomíňa, že čínska strana nž niekoľ­kokrát odmietla vietnamský návrh na začatie ďalšieho kola i kovania o sporných otázkach medzi oboma štátmi. Iránsky rozhlas zdôraznil, že „pre­pustenie 52 rukojemníkov by bolo víťazstvom Iránu a že by bolo ne­správne ho vysvetľovať ako nespra­vodlivý či zbabelý krok“. Na dnes teheránsky rozhlas ozná­mil tlačovú konferenciu prezidenta Abola Hasana Baní Sadra, ktorú bu­de prenášať aj rozhlas a televízia. Očakáva sa, že prezident bude ho­voriť o probléme amerických rukojem­níkov. Zároveň včera iránsky premiér Mo­hammad Alt Radžái na zhromaždení v priestoroch teheránskej. univerzity vyhlásil, že-Irán donúti Spojené štá­ty, aby mn dodali už skôr zakúpené, a zaplatené zbrane, nie však za cenu akýchkoľvek ústupkov. Abádán, významné centrum rop­ných rafinérii v iránskom Chúzestá­­ne, ktoré je už vyše dva týždne ob­kľúčená irackými vojskami, bol vče­ ÚSILIE DIPLOMATOV ZATIAĽ BEZVÝSLEDNÉ Vypracovali „spravodlivé riešenie" Teherán / Bagdad (ČSTK) — Teheránsky rozhlas včera ozná­mil, že príslušný parlamentný výbor už vypracoval „spravodlivé rie­šenia“ problému amerických rukojemníkov, ktoré umožni odsúdiť po­litiku Spojených štátov voči Iránu pred svetovou verejnosťou. Táto informáciu uverejnili no tom, čo sa vo štvrtok mal záležitosťou na otvorenom zasadaní zaoberať parlament, ale pre údajne nedostatočný počet prítomných poslancov musel rozpravu odložiť na nedeľu. ra opäť cieľom delostreleckej paľby. Teheránsky rozhlas oznámil, že pri tomto ostřelováni zabili šesť civilis­tov. Obrane mesta sa však podarilo podľa tvrdenia rozhlasu zastaviť irac­ký tankový útok. Skutočná bojová si­tuácia okolo tohto mesta je stále, ne­jasná. Vojenské bulletiny oboch strán sú už tradične rozporné a zatiaľ ne­bolo dokázané ako pravdivé tvrdenie Bagdadu, že mesto bolo „prakticky dobyté“. Napriek usilovným diplomatickým snahám islamských a nezúčastnených krajín presvedčiť obe znepriatelené krajiny, aby zastavili paľbu, a pri­viesť ich k rokovaciemu stolu, zdá sa, že koniec bojov, ktoré nž pre­rástli do pozičnej vojny, je nedohľad­ný. V Teheráne zasadala vo štvrtok večer najvyššia rada národnej obra­ny, ktorá vydala vyhlásenie,, že Irán (Pokračovanie na 7. str.) BIAHOZElANiA 00 ALŽÍRSKA Praha (ČSTK) Generálny tajomník OV KSČ a prezident ČSSR G. Hw sák poslal generálnemu tajomníkovi strany Front národného oslobodenia Alžíra a prezidentovi Alžírskej demokratickej a ľudovej republiky B. Š a d- 11mu blahoprajný telegram pri príležitosti štátneho sviatku AIž!rska| demokratickej a ľudovej republiky. V telegrame sa o. 1. uvádza: „Československý íud s hlbokými sympatiami' sleduje úsilie ľudu Alžírska pri plnení uznesení IV. a mimoriadneho zjazdu stra. ny Front národného oslobodenia v budovaní novej spoločnosti, založenej na so­cialistických zásadách. Vysoko si vážime dôslednú protitm'pertalistickú a proti­­kolonialistickú politiku Vašej krajiny, ktorá je základom významného posta* venia a medzi náródnej autority Alžírskej demokratickej a ľudovej republíky,­­a jej aktívnej činnosti v hnutí nezúčastnených krajín. Tešia nás výsledky, ktoré dosiahol alžírsky ľud pri rozvoji svojej nezávislej krajiny, a úprimne Vám k nim blahoželáme.“ V závere telegramu sa vyjadruje presvedčenie, že tradičné vzťahy priateľ* stva a vzájomnej všestrannej spolupráce medzi oboma krajinami sa budú i naďalej rozvíjať a prehlbovať v prospech ľudu Československa a Alžírska, v záujme spoločného úsilia o upevnenie mieru, medzinárodného uvoľnenia a spolupráce medzi národmi celého sveta. □ □ Predseda vlády ČSSR L. Strougal poslal blahoprajný telegram predsedovi vlády Alžírskej demokratickej a ľudovej republiky M. Bin Ahmadovi Abdal­­ghanímu pri príležitosti štátneho sviatku jeho krajiny. Aj minister zahra­ničných vecí ČSSR B. Chňoupek blahoželal ministrovi zahraničných vecí Alžírskej demokratickej a ľudovej republiky M. Sádikuvi Bin jahjámovi. VODNÉ ELEKTRÁRNE V ČSR SŰ PRIPRAVENÉ NA ZIMNÉ OBDOBIE PRÚD Z VLTAVY A JIHLAVY Využiť každý liter vody • Komunisti iniciátormi pri opravách • Osvedčili sa previer­ky opráv • Starostlivosť o pracovníkov Slapy (Od nášho redaktora Alfonza Bednariča) — Hmla, rozostla­­ná zaránky sťa vatové chumáče nad údolnou priehradou Slapy vties­­nenou medzi skalisté strmé úbočia, a nad vodnou elektrárfiou toho istého mena, najrukolapnejší« prezrádza, že do zimy už nie je ďale­ko. Dve tíroviská pod 60 metrov vysokým priechodným múrom pre­zrádzajú, že tretí zo 48 megawattových agregátov elektrárne nie je v prevádzke. „Už od jari,“ odvetil v úvode odpo­vede na otázku, ako je koncernový podnik Vodné elektrárne Tfebenice pripravený na zimu, námestník riadi­teľa pre výrobu a techniku Ing. Mi­roslav Peroutka, „sme robili všetko pre to, aby sme aj v zime 1980/81 čestne zvládli všetky úlohy na nás kladené a využili na výrobu elektri­ny každý liter vody pretekajúcej na­šimi elektrárňami.“ Na vltavskej kas­káde, od Lipna na Šumave až po Vra­né v Prahe, je vo vodních elektrár­ňach 20 turbin a ďalšie štyri, patria­ce do koncernového podniku, má pre­čerpávacia elektráreň Dalešlce na rieke Jihlave. Ak by bežali všetky naraz, majú úctyhodný výkon: 1147 MW. Za prvých deväť mesiacov tohto roku vyrobili na nich — vzhľadom na dobré vodné pomery — spolu 1 740 000 000 MWh elektriny, čim pre­kročili plán o 3,6 pere. Množstvom elektriny, vyrobeným nad plán, ušet­rili tieto vodné elektrárne nášmu ná­rodnému hospodárstvu približne 23 tisíc ton merného paliva. Priamo na Slapoch, kde je sídlo koncernového podniku Vodné elek­trárne, urobili v lete bežnú opravu iba na jednom agregáte, lebo druhé dva chceli čo najviac využiť — pre­tože malí dosť vody — na výrobu elektriny. Na agregáte č. 1 skončili opravu 18. októbra a v pondelok 20. októbra začali robiť bežnú opravu aj na treťom agregáte, ktorý taktiež včas pripravia na plnú zimnú pre­vádzku. Súčasne s bežnými oprava­mi, poznamenal Ing. Peroutka, uro­bili a urobia na všetkých agregátoch aj inováciu budenia strojov. Namiesto točivého dávajú sem tyristorové bu­denie, ktoré dodáva plzepská škodov­ka. Nové zariadenie má nielen vyššiu účinnosť (stroje vyrábajú elektrinu rýchlejšie, pohotovejšie), ale aj šetrí prúdom. Tyristorovú techniku — po dokončení bežnej údržby na Sla­poch — budú mať už na všetkých agregátoch. S výnimkou plánovaných generál­nych a bežných opráv, ako napr. jed­ného agregátu na prečerpávacej elek­trárni v Dalešiciach a jedného v Šté­­chovlciach, budú mať na Vltave í Jih­lave v zime všetky stroje pripravené v plnej pohotovosti na výrobu lacnej elektriny z vody. „Celkove možno novedať,“ zmienil sa ďalej Ing. Peroutka v rozhovore o prípravách na zimu, „že tohto ro­ka sme podstatne lenšie zabezpečení aj pokiaľ ide o náhradné súčiastky. Kde-tu ešte nedostatky sú, napríklad pokiaľ ide o transformátory,“ ale vy­slovil presvedčenie, že ťažkosti pre­konajú. „Škoda len,“ dodal, „že opat­renia federálnej vlády, týkajúce sa generálnych opráv a náhradných sú­čiastok na sto a dvestomegawattové bloky, sa plne nevzťahujú aj na tie menšie, čo sú vo vodných elektrár­ňach. Veď ich pohotovosť a bezporu­chová prevádzka by nám nahradili ďalších desaťtisíc ton uhlia.“ Pravda, v prípravách na zimu ne­mali na zreteli iba agregáty, trans­formátory a iné zariadenia, ale hľa­deli si aj toho, aby sa v zime lepšie pracovalo ľuďom. Na vykurovanie pracovísk budú viac ako doteraz vy­užívať teplo vznikajúce pri prevádz­ke agregátov. Prekontrolovali a opra­vili i chybné tesnenia a na Orlíku, v najväčšej elektrárni vltavskej kas­kády, majú zavedené tzv. kritniové vykurovanie prevádzkových budov. Na zimné mesiace majú už teraz (Pokračovanie na 2.‘■štr. Zlepšovateľské hnutie v k. p. Bane 9. mája v Stonave v Karvinskom okrese má veľmi dobrú úroveň. Za prvý polrok tohto roku tu podali 142 zlepšovacích návrhov so spo­ločenským prospechom 11 800 000 korún. K na/významnejším náme­tom patrí použitie výstuže DVP 7A v rúbaní s fúkanou základkou. Jeho autormi sú Česlav Galuszka a Ing. Jaroslav Vlk. Pre tento spôsob do­bývania sa doteraz používa samo­statná hydraulická stojka, s ktorou baníci dosahujú menšie Výkony. Pri použití výstuže DVP 7A sa v rúbani podstatne zníži fyzické zaťaženie a ušetri sa v porube za smenú 30 pra­covníkov, zlepšia sa pracovné pod­mienky a bezpečnost práce á zvýši sa ťažba. Na snímke ČSTK: zlepšo­vatelia Ing. Jaroslav Vlk fvľavo) a Česlav Galuszka skúmajú možnosť použitia výstuže DVP 7A v rúbani s fúkanou základkou. Pracovná porada Bratislava (ČSTK) — Včera sa stretli v Bratislave na pracovne) po­rade predseda -Českej národnej rady E. Erban a predseda SNR V. Salgovič. Na porade sa zúčastnili podpredsedo­via obidvoch národných rád. Vymenili si skúsenosti z činnosti oboch národ­ných rád a informovali sa o príprave k schôdzok, ktoré budú v decembri návrhom štátnych vykonávacích plánov a štátnych rozpočtov národ­ných republík na rok 1981. ako aj o ďalších aktuálnych úlohách závereč­nej etapy tohto volebného obdobia.. Praha (RP) — Vo veku 75 rokov zomrel v piatok v Prahe po dlhej ťažkej chorobe národný umelec J. Werich. Jeho dielo sa natrvalo zapísalo do histórie nášho divadla i literatúry, do dejín nášho filmo­vého i televízneho herectva a réžie. Meno národného umelca j. Wericha jé neoddeliteľné od Osvobozeného di­vadla, scény; ktorá.'od svojho vzniku stála na pozíciách pokroku v tried nom boji proti buržoázii a v boji proli fašizmu.. West Pocket Revue, Golem, Caesar, Osol a tieň. Kat a blázon, Balada z handier, Rub a líce, Ťažká Barbora, Päsť na oko, to šú názvy aspoň niektorých diel, uvedených v Osvobozenom divadle, o ktorých* J. Fučík napísal: „Stvorili divadlo o akom snívali básnici, a pretože ho stvorili dokonale, stalo sa divadlom ľudovým. Uskutočnili divadelnú poé ziu, a tým zľudštili divadlo. ., Od­pútali divadlo od pretvárky, od pred­stierania „života“, a tým tisíc ráz zmnožili jeho životnosť — urobili' z neho zbraň, ktorou zasahujú do všetkých bojov.“ Významná je aj Werichova činnosť cez vojnu, keď v americkej emigrácii bojoval proti fašizmu. Do dnešných dní sú aktuálne mno­hé Werichové dialógy, mnohé pesnič­ky s melódiami f. Ježka. Stále bude medzj divákmi populárna jeho úloha vo filmovej komédii Cisárov pekár a pekárov cisár, v ďalších filmoch, te­levíznych inscenáciách, v rozhlase, na gramofónových platniach. Aj Werichova literárna a preklada­teľská činnosť bola bohatá — od pre­kladu Sbakespearovho Jindřicha IV’. po knižku rozprávok Finfarum. Národný umelec J. Werich preuká­zal svoj občiansky postoj aj 28. ja­nuára 1977, keď spoločne s ďalšími predstaviteľmi československej kultú­ry a umenia podpísal na zhromaždení v Národnom divadle vyhlásenie čes­koslovenských výborov umeleckých Zväzov za nové tvorivé činy v mene socializmu a mieru. V národnom umelcovi J; Werichovi stráca československá kultúra a ume­nie významnú osobnosť.

Next