Pravda, február 1981 (LXII/27-50)

1981-02-02 / No. 27

PONDELOR 2. FEBRUARA 1981 PRrvý rok 7. päťročnice je viacnásobne významný. Je to rok, v ktorom tš sa uskutočni XVI. zjazd KSČ, zjazd KSS, oslávime 60. výročie ® založenia KSČ, budú sa konať voľby do zastupiteľských orgánov a súčasne v Revolučnom odborovom hnuti sa budeme pripravovať - or­ganizovaním výročných členských schôdzi a konferencii - na X. vše­­odborový zjazd. Obdobie priprav na XVI. zjazd KSČ a zjazd KSS, tak ako to vytýčila X. schôdza 0ŔO a XI. schôdza SOR, využívame na ďalšiu mobilizáciu sfi odborov, na úspešné plnenie úloh prvého roka 7. päťročnice. Všetky odborové orgány a organizácie v SSR vedieme k tomu, aby z bilancií a rozborov vlastnej politickoorganizátorskej i výchovnej práce a zo skva­litňovania ekonomickej funkcie odborov za aktívnej účasti širokého okru­hu členov urobili všetko pre to, aby si ROH čoraz lepšie plnilo svoju zásadnú a nenahraditeľnú úlohu pri uplatňovaní práv a záujmov pracu­júcich, riešení celospoločenských úloh, rozhodovanf o všetkých otázkach sociälnoekonomického rozvoja, zvyšovaní efektfvnosti a kvality práce. Je to náročné, avšak reálna cesta, ako tvorivo napĺňať základné funkcie odborov v politickom systéme socialistickej spoločnosti. Uvedomujeme si, ako to zdôraznilo aj 18. zasadnutie OV KSČ, že nevyhnutnosť väčšej účinnosti odborového hnutia si vyžaduje zvýšiť kvalitu práce všetkých jeho orgánov, organizácii, funkcionárov a členov. Ide o dôslednejšiu spoluprácu odborových a štátnych i hospodárskych orgánov pri organi­zovaní osvedčených foriem demokratickej účasti pracujúcich na riadení a rozvoji výroby, politickoorganizátorskej a výchovnej práci i rozvíjaní komplexnej starostlivosti o pracujúcich. Na týchto zásadách je založená naša dlhodobá spolupráca s vládou SSR, ministerstvami a národnými výbormi. Pri jej ďalšom zdokonaľovaní a skvalitňovaní vychádzame z poslania socialistických odborov, ako ho formuloval V. I. Lenin: „Od­bory sú najbližším a nenahraditeľným spolupracovníkom štátnej moci." Od prvého januára 1981 začali sme realizovať Súbor opatrení na zdo­konalenie sústavy plánovitého riadenia národného hospodárstva. Podľa neho ďalšie prehl­___ ^ ^ ~___ bovanie a skvalit­ix non ir ňovanieúeastipra­tV lull UOILIC ■»*»»• OTTO MONOMAN, tajomník SOR _ _ skych jednotiek je 1^ B » M ■ 1 J £T\ 1Ě neoddeliteľnou U U D U K U V ČvanľaU riadenia^vý­roby. Súbor opatre­ní špecifikuje úlo­hy hospodárskeho vedenia spolu s od­borovými orgánmi. Náš postup v prvom roku 7. päťročnice sme pre­mietli do Hlavných spoločných úloh vlády SSR a SOR, ktoré koncom minulého roka prerokovala a schválila vláda SSR i schôdza SOR. V nich je na poprednom mieste úloha štátnych, hospodárskych a odoorových orgánov a organizácií, podľa ktorej - v súlade so zásadami vlády ČSSR a 0RO - musime skvalitňovať účasť pracujúcich na tvorbe, rea­lizácii a kontrole plnenia úloh plánu na rok 1981 v nadväznosti na úlohy 7. päťročnice. Dnes, keď je etapa účasti pracujúcich na tvorbe plánu už za nami, musime konštatovať, že sme toto obdobie nevyužili na prípravu ľudí na plnenie plánu prvého roka 7. päťročnice. Tým, že sa prevažná. väč­šina pracujúcich nezúčastnila na tvorbe plánu, nemobilizovali sa sily na odhaľovanie rezerv a stanovenie náročnejších úloh v kvalite, zhos­­podárňovaní výrobného procesu, technickej úrovni, úžitkových vlastnos­tiach, ako to vyplývalo zo smernice na zostavenie návrhu plánu na rok 1981. Nepodarilo sa naplniť jednu zo základných podmienok súboru opat­rení - získať pracujúcich pre tvorbu ústretových plánov. Nevyužila sa dostatočne ich iniciativa, podnety a námety, týkajúce s n využíMn^zdro­­jov rastu výroby, efektivnosti a kvality. Vinu na tom majú aj naše od­borové orgány a základné organizácie. Nedostatočná účasť pracujúcich na tvorbe vykonávacieho plánu na rok 1981 znásobuje požiadavky na hospodárske a odborové orgány v týchto a budúcich dňoch. Požadujeme, aby hospodárske orgány spolu s orgánmi a organizáciami ROH prerokovali úlohy v pracovných ko­lektívoch i s jednotlivcami a aby pracujúci podporili ich realizáciu roz­vojom iniciativy na počesť XVI. zjazdu KSČ, 60. výročia jej založenia a kolektívnymi zmluvami na rok 1981. Kolektívne zmluvy sú dôležitým politicko-ekonomicl^ým a právnym nástrojom, významnou formou účasti pracujúcich na riadení národného hospodárstva a správe socialistického majetku. Odzrkadľujú jednotu spoločenských, skupinových a individuálnych záujmov v socialistickej spoločnosti, vyjadrujú súdružskú spoluprácu pracovných kolektívov s hos­podárskym vedením závodu, podniku, smerujú k plneniu a prekračo­vaniu úloh štátneho plánu a rozvíjaniu starostlivosti o pracujúcich. Vytyčujú záväzné a konkrétne opatrenia na splnenie plánovaných úloh organizácie, uplatňovanie socialistických zásad odmeňovania za kvalitnú prácu, zlepšovanie pracovných, zdravotných, sociálnych a kultúrnych podmienok pracujúcich, ako aj na rozvíjanie výchovnej a vzdelávacej činnosti. Prispievajú k prehlbovaniu socialistickej demokracie, uvedo­melej pracovnej disciplíne a vzájomným súdružským vzťahom v organi­záciách. Preto ich tvorbe, plneniu a kontrole musia venovať osobitnú pozornosť hospodárske i odborové orgány a organizácie. Uvedomujeme si veľkosť a zložitosť hospodárskeho a sociálneho roz­voja v tejto päťročnici a v jej nadväznosti aj náročnosť na prácu odbo­rových orgánov a organizácií. X. schôdza 0RO zdôraznila významné postavenie odborových zväzov pri napĺňaní ekonomickej funkcie odborov ako predstaviteľov pracujú­cich voči príslušným ministerstvám a výrobným hospodárskym jednot­kám. Ak má ich politická, organizátorská a výchovná činnosť, ako aj usmerňovanie účasti pracujúcich na riadenie výroby zodpovedať súčas­ným požiadavkám, musí sa opierať o dôkladnú znalosť úloh, podmienok, problémov a praxe každého odvetvia, odboru a VHJ. Hlavné úlohy v období príprav XVI. zjazdu KSČ, ktoré schválila X. schôdza ÚRO, sú záväznou smernicou pre našu prácu v týchto a nasle­dujúcich dňoch, týždňoch, mesiacoch. Vytyčujú konkrétne formy, metódy a postup odborových orgánov a základných organizácií v zapájaní sa všetkých pracujúcich do riešenia konkrétnych úloh a napĺňania cieľov strategickej línie Komunistickej strany Československa v ďalšom rozvoji ekonomiky a všestrannej starostlivosti o pracujúcich. Slovenská odborová rada vyslovila podporu vykonávaciemu plánu rozvoja národného hospodárstva na rok 1981. Na jeho plnení sa budú zúčastňovať všetky orgány a organizácie ROH. Veď zrkadlom účin­nosti každej, teda aj našej odborárskej práce musí byť dynamický a pro­porcionálny rozvoj národného hospodárstva, podstatne lepšie zhodnoco­vanie surovín, energie, materiálov, základných fondov a ľudskej práce, rýchlejšie a širšie uplatňovanie vědeckotechnického pokroku, podstatné zlepšenie procesu investovania a jeho efektivnosti, zvýšenie exportných schopnosti našej ekonomiky a plnšie uspokojovanie požiadaviek spo­trebiteľov v obchode a službách. Na XI. schôdzi Slovenskej odborovej rady sme uložili slovenským výborom odborových zväzov, krajským odborovým radám a Bratislav­skej odborovej rade, aby v úzkej spolupráci s ministerstvami, ústrednými orgánmi štátnej správy, generálnymi riaditeľstvami a národnými výbormi prijali také opatrenia, ktoré utvoria optimálne podmienky na organizo­vanie účasti pracujúcich' na riadení výroby, zvyšovaní ekonomickej a vý­chovnej funkcie a rozvoji iniciatívy na počesť XVI. zjazdu KSČ. Súbor opatrení ukladá hospodárskym orgánom v spolupráci s odbo­rovou organizáciou rozvíjať neformálne socialistické súťaženie za vysokú efektívnosť a kvalitu práce, vzájomné súťaženie jednotlivcov, kolektívov, závodov a podnikov. Na to treba stanoviť konkrétne podmienky súťaže, spôsob kontroly, hodnotenia a oceňovania víťazov. Treba zvýšiťynároč­­nosť na obsah socialistických záväzkov jednotlivcov a kolektívov, závo­dov a podnikov, aby vyjadrovali ich konkrétnu účasť na zabezpečovaní úloh plánu, realizovaní ústretového plánu a úloh prijatých navyše plánu. Celopodnikové záväzky musia vychádzať z individuálnych a kolektívnych predsavzatí. Osobitnú pozornosť a väčšiu obsahovú náročnosť si vyžaduje tvorba združených socialistických záväzkov v oblasti investičnej vý­stavby, spojenia vedy s výrobou, uspokojovania potrieb zahraničného a vnútorného trhu a zabezpečovania vysokej kvality finálnych výrobkov. Podchytiť iniciatívu ľudí a rozvinúť ju do mohutného prúdu tvorivého a obetavého úsilia je náročnou úlohou hospodárskych a odborových orgánov. Znamená to nielen rozvinúť vlastný iniciatívny prístup k tejto úlohe, ale sústavnú prácu medzi ľuďmi, osvojiť si znalosť toho, aké činitele, vplyvy a vzťahy pôsobia na ich iniciatívu. Vzťah k práci, iniciatívny prístup k úlohám, dobré výsledky neznatne­­najú len prínos pre ekonomiku. Sú prejavom ozaj klbdného vzťahu k lí­nii strany, k budovaniu socializmu. Výchova k socialistickému vzťahu k práci, utváranie socialistického uvedomenia ako predpokladu rozvoja iniciatívy pracujúcich a ich účasti na riadení nie sú len vecou školenia, ale každodennej činnosti na pracoviskách. Preto najmä cieľavedomé ovplyvňovanie života pracujúcich, dobré medziľudské vzťahy, principiál­nosť, straníckosť, sú rozhodujúcimi činiteľmi uvedomelej a účinnej účasti pracujúcich na rozvoji národného hospodárstva. K takémuto postupu nás zaväzujú uznesenia 18. zasadnutia OV KSČ i X. schôdze Ústrednej rady odborov. PROLETÁŘI VŠETKÝCH K R A J f N, S P O J T E SA! PRAVDA ORGAN ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA 50 HALIEROV ZO SOBOTŇAJŠÍCH ROKOVANÍ KONFERENCIÍ STRANY Posilnit akceschopnost organizácií Komunisti gottwaldovského Svitu cestou kritickosti a náročnosti • Y Horných Počerní­­ciach úspešne pokračuje akcia Z • Jičínski strojári kladú dôraz na kvalitu a spoľahli­vosť strojov # Y Tlačových podnikoch KSČ — Rudého práva zracionálnia hospodáre­nie m Švermovskí železiari sa zamýšľali nad budúcnosťou výroby Praha / Bratislava (Od našich redaktorov + ČSTK) — Aj záver uplynulého týždňa bol plne v znimenf podnikových, celozivodných a najmä miestnych a mestských konferencii strany, ktoré sú súčasťou príprav XVI. zjazdu KSČ. Ich osou sa stali myšlienky 18. zasadnutia OV KSČ a jeho prístupy k riešeniu problémov. Komunisti analyzovali výsledky svojej politickoorganizátorskej, ideovovýchovnej a masovo­­politickej práce. Hľadali cesty, ako pozdvihnúť spoločenskú výrobu na novú, kvalitatívnu úroveň, ako zvyšovať akcieschopnosť straníckych organizácií a ďalej prehlbovať vedúcu úlohu strany v spoločnosti. Na podnikovej konferencii komunis­tov v n. p. Svit Gotttwaldov, ktorá sa vyznačovala otvorenosťou, kritic­kosťou a náročnosťou, sa zúčastnil člen Predsedníctva OV KSČ a predse da Federálneho zhromaždenia ČSSR A. Indra. Správa dôsledne zhodnotila všet­ky úseky stra­níckej práce a s kritickou ná­ročnosťou sa zaoberala eko­nomickými úlohami podniku. Aj keď sa náš najväčší výrobca obuvi čestne vyrovnal s výrobou tovaru a plne uspokojil zahraničných a tuzemských odberatelov, výrazne obohatil sorti­ment na našom trhu, zazneli na kon­ferencii aj slová nespokojností, pre­dovšetkým na adresu kvality. Z evi­dencie o chybách, ktorú v podniku vedú, vyplýva, že objem reklamácií ovplyvňujú predovšetkým chyby kon­fekčné. Zanedbatelné nie sú ani ne­dostatky materiálové. Hospodárskemu vedeniu aj všetkým komunistom je jasné, že práve oblasť kvality je prakticky hneď dosiahnuteľnou re­zervou, ktorá môže významne ovplyv­niť rentabilitu podniku. Preto maxi­málne zvýšia disciDlínu a zodpoved­nosť v celom výrobnom procese. Roz­hodujúcu úlohu zohrá komplexný sys­tém riadenia akosti výroby, ktorý zaviedli už v mnohých dielňach, ale výsledky nezodpovedajú ešte tomu, čo sa od neho očakáva. Výraznejšie sa tu musí uplatniť aj právo kontro­ly.V n. p. Svit Gottwaldov majú pri­pravený základný inovačný program, ktorý vychádza z dôsledného využíva­nia tuzemských materiálov a surovín, prípadne tých, ktoré dovážame zo socialistických krajín. O nevyhnut­nosti šetrenia hovorí napríklad sku­točnosť, že úspora jedného percenta dovážaných surovín predstavuje hod­notu zhruba 30 miliónov korún vo veľkoobchodných cenách: Ciele, ktoré podniku stanovuje sied­ma päťročnica, sú skutočne náročné. Ako vyplynulo z diskusie, komunisti si uvedomujú, že musia byt príkladom vo zvyšovaní konkrétnej zodpoved­nosti za maximálnu efektívnosť, kva­litu a pravidelné plnenie plánovaných úloh. A takisto, že lepšia a efektív­nejšia práca sa nezaobíde bez sú­stavného zlepšovania organizátorskej, riadiacej a kontrolnej činnosti, plne v súlade so súborom opatrení na zdokonalenie riadenia podniku aj na všetkých jeho pracoviskách. V diskusii prehovoril aj súdruh A. Indra. Zdôraznil, že výročné ro­kovanie komunistov v n. p. Svit do­kumentuje ich úsilie neskrývať, ale riešiť problémy kriticky a konštruk­tívne. Ďalej uviedol, že komunisti sa musia dôsledne zaoberať ekonomický­mi otázkami, ale nesmú pritom na­hrádzať zodpovedných riadiacich a hospodárskych pracovníkov. Veď ich povinnosťou je realizovať známe po­žiadavky, napr. na efektívnosť a kva­litu. Odhaľovanie všetkých rezerv — to (Pokračovanie na 2. str.) Krajský semenársky podnik v Bratislave pripravuje na tohtoročné jarné prá­ce vyše tridsatdvatisic ton jarného jačmeňa, osemtisíc ton strukovín a sedem­tisíc ton kukurice. V Oblastnej Čistiacej stanici osív v Hroboňove (okr. Dunaj­ská Streda), ktorá patrí medzi najnovšie, doteraz namrvilt vyše dvetisíc sto ton kukurice. Viac ako dve tretiny tohto množstva už vydstili a pripravili na osivo. Zásluhu na dobrých výsledkoch tejto čističky majú najmä dve sútažtace BSP. Na snímke ČSTK laborantka Helena Patasiová kontroluje klíčivost pri­pravovaného osiva. CS.-MOZAMBICKÉ ROKOVANIE Záujem o rozvoj spolupráce Praha (ČSTK) — Na oficiálna priateľskú návštevu ČSSR priletel v sobotu do Prahy člen stáleho politického výboru a tajomník OV strany FRELIHO a minister zahraničných veci Mozambickej ľudovej republiky Joaquim Alberto C h i s s a n o. Na ruzynskom letisku, vy­zdobenom štátnymi vlajkami oboch krajín, ho privítal námestník mi­nistra zahraničných veci ČSSR S. Svoboda a ďalší činitelia. rodného komunistického hnutia K. Gottwalda. Po pietnom akte sa Joa­quim Alberta Chissano zapísal do pa­mätnej knihy. (Pokračovanie na 2. str.) Účelom návštevy, ktorá sa uskutoč­ňuje na pozvanie ministra zahranič­ných vecí ČSSR B. Chňoupka, je prispieť k upevneniu a rozšíreniu všestranných čs.-mozambických sty­kov. je výrazom záujmu oboch krajín rozvíjať vzájomnú spoluprácu v po­litickej, hospodárskej, vedecko-tech­­nickej a kultúrnej oblasti. V popoludňajších hodinách zavítal mozambický hosť do Národného pa­mätníka na vrchu Žižkov, kde polo­žil veniec na hrob Neznámeho bo­jovníka a kyticu na hrob význam­ného predstaviteľa KSČ a medziná- Hraničný konflikt pokračuje Lima/Quit o (ČSTK) — Peruánsky prezident Ferdinando Belaúnde Terry podnikol cestu do severných oblasti krajiny, kde pred niekoľkými dňami vypukol ozbrojený pohraničný pe­­ruánsko-ekvádorský konflikt. Včera po svojom návrate usporiadal prezi­dent v Lime tlačovú konferenciu, na ktorej oznámil, že ekvádorské letec­tvo ostreľovalo pozície peruánských vojsk okolo pohraničného miesta Pa­­quisha. Zdôraznil, že letecký útok Ekvádoru skomplikoval situáciu, a va­roval, že jeho vláda bude nútená podniknúť „vážne odvetné kroky“. Podľa správ ekvádorských ozbroje­ných sil bolo prerušené spojenie s po­sádkou v Paquishe po tom, čo tam boli vysadené peruánské jednotky. Po ťažkom boji boli ekvádorské jed­notky nútené zaujať nové pozície a pokračujú v ozbrojených akciách. ROČNÍK 62. • ČÍSLO 27 A* pozoruhodne výsledky jednej krb v dusle Saka Spájajú zračnosf s tvorivým myslením Od údržby elektromotorov prešli oj na vývoj a výrobu opravárskych zariadení • Dob­rým nápadom treba utvoriť podmienky • Neodmietli pomoc ani iným podnikom Šaľa (Od našej redaktorky Emílie ObžeroveJ) — Národný podnik Duslo Šaľa má produkciou dusíkatých hnojív mimoriadne význam­ná postavenie v národnom hospodárstve ČSSR a nesporne patrf me­dzi najväčšie kombináty tohto charakteru v strednej Európe. Jeho pracujúci dosahujú každým rokom čoraz lepšie výsledky nielen v nos­nom programe — výrobe priemyselných hnojív, ale napríklad aj v strojnej údržbe a zhotovovaní náhradných dielcov i na dovážané stroje. V rámci trustu Slovchémia si zatiaľ ako jediní vybudovali a vybavili cen­trálnu elektrodielňu útvaru elektro­­údržby pri úseku údržby a strojár­skej výroby na takej úrovní, že okrem opráv elektromotorov Dusia pomáhajú v nevyhnutných prípadoch aj iným podnikom. Prečo? Lebo existujúce možnosti opráv elektromotorov z do­mácej i zahraničnej produkcie sú v ČSSR nepostačujúce. Táto skutoč­nosť mala nemalý vplyv aj na vznik komplexnej racionalizačnej brigády v elektroúdržbe Dusia Sala, ktorá pod vedením Jána Klčovanského od roku 1976 rozsieva plody svojej obdi­vuhodnej práce. ZAČIATKY NEBOLI JEDNODUCHÉ „Všetko, čo vidíte, tu ešte pred necelými piatimi rokmi nebolo, stála tu iba prázdna murovaná hala, precL určená slúžiť ako sklad materiálu,“ povedal mi Ján Klčovanský, keď sme prechádzali ich terajším pracovis­kom — dobre vybavenou elektroúdrž­­bárskou dielňou, v ktorej opravujú vysokonapäťové elektromotory. „Pa­mätám si ako dnes, že nastala si­tuácia, keď bolo treba súrne opraviť jeden elektromotor na vysoké napä­tie, ale nenašiel sa realizátor. Nuž sme začali rozmýšľať, ako problém vyriešiť. Rozhodli sme sa založiť kom­plexnú racionalizačnú brigádu a ako náplň práce sme prijali úlohu vyrá­bať, pokiaľ možno z domácich su­rovín, vysokonapäťové vinutia v te­pelnej triede F. Urobili sme si pre­hľad o tom, ktoré stroje treba zre­parovať a aké zariadenia budeme na to potrebovať. Pomohli sme si do­stupnou technickou literatúrou a ne­váhali sme požiadať o pomoc aj Vý­skumný ústav káblov a izolantov v Bratislave, odborníkov z Energe­tických strojárni v Brne a ČKD Pra­ha, výrobňa elektromotorov. Oni za­sa neváhali pomôcť nám, a tak sme získané poznatky prispôsobili na vlastné podmienky, zvládli sme tech­nológiu a vyrobili prvé cievky. Vý­sledky našej práce zaujali aj iné vý­robné podniky a dostali sme prvé mimopodnikové požiadavky. Mnohé z nich boli väčšie, ako sme mohli zvládnuť, preto sme sa na nadriade­nú VHJ obrátili so žiadosťou o utvo­renie strediska Slovchémie pre výro­bu vysokonapäťových vinutí. Naša KRB vyvinula síce zariadenia, ktoré pre Duslo stačia, avšak na rozsiahlej­šie opravy elektromotorov by sme potrebovali náročnejšie zariadenia. Prísľub sme dostali, no zatiaľ máme k dispozícii iba vlastnú opravársku techniku, s ktorou v rámci možností robíme opravy aj iným podnikom. Doteraz sme poskytli pomoc naprí­klad Slovnaftu, nitrianskej Plastike, (Pokračovanie na 2. str.) ZLEPŠIŤ PRODUKČNÉ SCHOPNOSTI A REPRODUKCIU HOVÄDZIEHO DOBYTKA Tretia etapa šTactititeľského programu Chov jalovíc stále na nízkej technologickej úrovni • Nevyhnutná úzka spolupráca chovateľov s plemenami a veterinármi Košice (Od naše] redaktorky Marty Husákové j) — Ak porovnáme náklady na výrobu jedného kilogramu hovädzieho mäsa s nákladmi, ktoré musime vynaložiť na výrobu kilogramu bravčového mäsa, po­rovnanie jednoznačne vychádza v prospech hovädziny, je to logické, lebo je rozdiel, či sa kŕmi iba objemovým alebo jaderným krmom, ktoré dorábame s podstatne väčšími nákladmi, ako napríklad seno či siláž. To je však iba jeden z mnohých ar­gumentov, pre ktoré 13. zasadnutie ÚV KSČ vytýčilo úlohu komplexné­ho programu rozvoja chovu hovädzie­ho dobytka. Obzvlášť náročné úlohy vyplynuli pre poľnohospodárov na východnom Slovensku, kde sú pre tento chov dobré podmienky, ale jest­vujúce možnosti sa doteraz nevyuží­vali. V rokoch siedmej päťročnice preto dostali za úlohu zvýšiť stavy hovädzieho dobytka, a to najmä kráv z terajších 22 na 26 kusov na 100 hektárov poľnohospodárskej pôdy, s ročnou priemernú dojnostou 3300 lit­rov mlieka. A POROVNANIE V NEPROSPECH KRAJA V súvislosti s touto úlohou vzrástli aj nároky na pracovníkov Krajského plemenárskeho podniku v Košiciach a ich okresné strediská, lebo popri zabezpečení kvalitného objemového krmiva, ktoré predovšetkým podmie­ňuje splnenie cieľov, rovnako dôle­v žitý je podiel práce plemenárov, aby poľnohospodárskych podnikoch chovali vysokoúžítkový hovädzí do­bytok. Na základe šľachtiteľského programu vyplynula pre nich úloha do roku 1985 dosiahnuť takú kvalitu hovädzieho dobytka, aby 22 percent zo stavu kráv bolo dojného typu, 37 percent kombinovaného zošľachtené­­ho a ostatok má tvoriť kombinovaný typ čistokrvný slovenskostrakatý a pinzgauský. Ak vezmeme do úvahy, že vo Východoslovenskom kraji v sú­časnosti v porovnaní s priemerom Slovenska vo výrobe mlieka dosahujú len 87 percent produkcie prerátanej na hektár poľnohospodárskej pôdy a nadväzne v hrubej živočíšnej pro­(Pokračovanie na 2. str.) Dobrý vplyv materských škôl Sobota a nedeľa boli pre ti­sícky detí nevšedne vzrušujú­cimi dňami. Mnohé sa nemoh­li ani rána dospať, tak sa te­šili, pobehovali dokonca s no­vučičkou aktovkou po byte a celú rodinu súrili — nože už podmet Kam? No predsa do školy. Budúci prváci šli na zápis do prvej triedy. Přežit onú chví­ľu s nejedným kandidátom prvej triedy, to bol doslova fascinujúci zážitok. Boli ne­smierne zvedaví, dychtivo si sadali do školských lavíc, s úctou brali do rúk kriedu a napísali alebo nakreslili na tabuľu svoj prvý žiacky vý­tvor. Sĺz bolo málo, deti svoj vstup do prvej triedy už pra­videlne vítajú ako svoj veľký sviatok. Istota dominuje najmä u de­tí, ktoré prešli „malou školič­kou". Predškolské zariadenia, najmä materské školy, veľmi pozitívne ovplyvňujú život de­ti, ich názory, ba i znalosti. Mnohé deti pri zápise zo seba doslova chrlili všetko, čo ui vedia. A nevedia len množ­stvo básničiek a pesničiek, ale celkom suverénne narábajú aj s takými pojmami, ako na­príklad čo je skupina, a čo kŕdel, čo je veta a čo málo, ba ani množina im nebola cu­dzia. Vedia sa úspešne orien­tovať mnohé v priestore, poznajú geometrické tvary. A to všetko si osvojili v ma­terskej škole pri príťažlivých a veselých hrách, vonkoncom nie pri dákom učení, akoby sa neinformovaný človek do­mnieval. Na Sibírskej ulici v Brati­slave nových prvákov čakala prvá trieda, v ktorej si mohli [JUUULtíľUL l/OCLI\Uf C U ĹCU U septembri definitívne uvíta ako školákov: velká tabula s kriedami, pestrofarebné učebné pomôcky, ceruzky i knižky a najmä milé a prí­vetivé súdružky učiteľky, kto­ré ich budú učit v prvej trie­de. Kým sa učiteľka Mária Ďunčová, vedúca metodického združenia pre 1. ročník, roz­právala s rodičmi, ako pripra­viť prváka do školy, deti si išli oči nechať na tom, čo v prvej triede všetko je. Ra­dosť mali aj z darčekov, ktoré pre nich pripravili štvrtáci. Aj v škole na Košickej uli­ci, ktorá za úspešnú výuku matematiky dostala Rad prá­ce, bolo od rána rušno. Deti vítali obrázky o knižkách, aj cukríky. Učiteľky si pohovo­rili s nimi o tom, čo všetko sa naučili o materskej škole, ba či náhodou nepoznajú aj niektoré písmenká. Nie sú to iba také všetečné rozhovory učiteliek so svojimi budúcimi prvákmi. Majú celkom presný ciel. S poznat schopnosti detí, aby do každej triedy rozdelili aj deti šikovnejšie, aj slabšie. Mnohé už poznali z doterajších kontaktov s materskými ško­lami. Očakávali, pravda, väč­ší počet prvákov, ale o ma­tematické školy je ešte stále menší záujem, ako napríklad o školy jazykové. A to je ško­da. V Bidovciach v okrese Koši­­ce-vidiek budúci prváci sa šli zapísat do školy spoločne a slávnostne. Šli s nimi aj uči­teľky materskej školy, aj ro­dičia. Boli medzi nimi aj nie­ktoré deti cigánskych spolu­občanov. V nedalekej cigán­skej osade si rodičia čoraz viac uvedomujú, že pre dobro dietata musia ho posielal do školy. Pravda, za týmto uvedo­mením je kus obetavej práce tamojších učiteliek, ktoré sú pravidelnými návštevníčkami cigánskych rodín a pomocníč­kami detí pri zdolávaní počia­točných školských tažkostí. Ved iba máloktoré cigánske dieta prichádza do školy so znalostou slovenského jazyka, čo, pochopiteľne, brzdí jeho rýchle zblíženie sa s deími i školskými povinnostami. Tisíce detí v sobotu a v ne­deľu prekročili prvý raz prah veľkej školy. Zoznámili sa s triedami, so svojimi budú­cimi učiteľkami, prešli testom školskej zrelosti. Pravda, aj ked sa iba zapísali, predsa sa už cítia školákmi. Vstúpili do školy radostne a plní oča­kávania. Urobili prvý krok k — povinnostiam. LÝDIA BRABCOVÁ NOVÍ PRVÁCI Vyhlásenie angolskej vlády Luanda (ČSTK) — Za podpory a zločinnej zhovievavosti západných mocností vedie rasistická Juhoafrická republika nevyhlásená vojnu proti Angolskej ľudovej republike a využí­va na to územie nezákonne okupova­nej Namibia. Uvádza sa to vo vyhlá­sení vlády AER, ktoré v sobotu predniesli v Luanda na 2. zasadaní Medzinárodnej komisie pre vyšetro­vanie zločinov rasistických režimov a politiky rasovej odlúčenosti v južnej Afrike. V dokumente sa pripomína, že iba od júna 1976 do decembra 1980 podnikli agresori z JAR proti Angole 1274 veľkých ozbrojených provokácii, pri ktorých zahynulo 1868 osôb a zranených bolo 2548 osôb. Aj v tomto roku, v čase, keď sa v Že­neve prerokúvala otázka nezávislosti Namibia, rasistické vojská podnikli nový ozbrojený útok proti AER. Do­kument zdôrazňuje, že juhoafrickí ra­sisti úzko spolupracujú s kontrare­­volučnými bandami z Národného zvä­zu pre úplnú nezávislosť Angoly (Unita). Rasisti ich financujú, vy­zbrojujú a cvičia vo vojenských tá­boroch na území Namibie, odkiaľ ich potom posielajú do Angoly. Hromadné zatýkame v Chile Santiago de Chile (ČSTK) — Podľa správ zo Santiaga v niekoľ­kých posledných dňoch v chilskom hlavnom meste zatkli do 150 osôb. Hromadné zatýkanie robí polícia aj v ďalších mestách v snahe zlikvido­vať protidiktátorskú opozíciu pred 11. marcom, keď má byť podľa novej pseudoústavy formálne uvedený do prezidentského úradu šéf vojenskej junty Pinochet. Nová kampaň repre­sií v Chile, ktorá je výrazom obáv Pinochetovho režimu pred ďalšími protifašistickými demonštráciami, roz­hodne odsudzujú chilské demokratic­ké, odborové a cirkevné organizácie. A

Next