Pravda, apríl 1981 (LXII/77-101)

1981-04-01 / No. 77

BOHATSTVO NAS VŠETKÝCH f* kontextu súčasných predzjazdových dnf zvýšenej pracovnej aktivity 110° tvorivej iniciativy sa, prirodzene, začleňuje aj tohtoročný, dnes ■^"už tradičný Mesiac lesov. Celospoločenská atmosféra vrcholiacich priprav na snemovanie najvyššieho straníckeho orgánu - XVI. zjazdu Komunistickej strany Československa, naplnená nevídanou činorodosťou na hlavnom smere prebojúvania strategickej línie zvyšovania efektívnosti, hospodárnosti a kvality spoločenskej práce i výroby, prechodu na inten­zívnejšie formy rozvoja našej socialistickej ekonomiky, jednoznačne pred­­značuje jeho obsah, limituje dôkladnosť príprav na plnenie hlavných sme rov hospodárskeho a sociálneho rozvoja na roky siedmej päťročnice i v podmienkach činnosti nášho lesného hospodárstva. Naša socialistická spoločnosť zverila lesným hospodárom do opatery neoceniteľné bohatstvo prírodných hodnôt p naše lesy. Zverila im ich s tým, že toto celospoločenské bohatstvo, jedno z najväčších v našej vlasti, nielen uchovajú pre súčasnú i budúce generácie, ale že ho budú i natrvalo zveľaďovať. Lesní hospodári túto náročnú, ale záslužnú úlohu na seba prevzali s vedomím plnej zodpovednosti. S oprávnením dobrých hospodárov môžeme konštatovať, že celková výmera našich lesov i cel­ková zásoba lesných porastov z roka na rok rastie. Len v rokoch šiestej päťročnice vzrástla lesnatosť na Slovensku o vyše 61 tisíc hektárov a celkové zásoby lesných porastov o 18 miliánov kubických metrov. Dnes už lesy Slovenska pokrývajú 39,88 percenta nášho územia. Olohu XV. zjazdu KSČ zvýšiť dodávky úžitkového dreva pre potreby národného hospodárstva o 9 až 10 percent, splnili lesní hospodári už roku 1978. Do konca roku 1980 ich zvýšili viac ako o 14 percent. Rovnako pozitívne výsledky dosiahli i v ostatných činnostiach, v pro­duktivite práce, v znižovaní nákladov na kubický meter vyťaženého dre­va, v úsporách pohonných hmôt i v objeme prác a dodávok pre investičnú výstavbu. Ospešné plnenie úloh XV. zjazdu Komunistickej strany Československa je nesporne výsledkom vysokej úrovne rozvoja tvorivých síl lesných hospo­dárov, robotníkov, technikov, organizátorov výroby i riadiacich pracov­níkov, prejavom ich zodpovedné­ho prístupu k pl­neniu povinností, ktoré na seba prevzali. Rozhodujúce bolo a je cieľa­vedomé uplat­ňovanie progre­sívnych socialis­tických foriem a metód spodobnené práce vo zvyšováni eko­nomickej efek tívnosti a v tr­valom prehlbo­vaní socialistickej sebavýchovy pracujúcich. Takmer 95 percent súťažia­cich stálych pracovníkov v odvetví lesného hospodárstva, 739 brigád so­cialistickej práce a ďalších 517 kolektívov, ktoré o získanie tohto čest­ného názvu súťažia, desiatky stredísk a závodov, ktoré súťažia o získanie názvu strediska alebo závodu socialistickej práce, 58 komplexných racio­nalizačných brigád, vynálezcovské a zlepšovateľské hnutie, hnutie sara­tovského systému riadenia kvality výroby a metóda A. D. Basova praco vať produktivně bez úrazov a havárií, ktorú uplatňuje vo svojej práci takmer 32 percent všetkých pracovníkov v lesnom hospodárstve, to sú dobré predpoklady úspešného plnenia úloh i do budúcností. Je známe, že práca v lesnom hospodárstve je mimoriadne náročná. Namáhavosť, nepriazeň počasia, vzdialenosť a neprístupnosť pracovísk, nebezpečenstvo úrazov i ochorení, to všetko sú jej sprievodné jcvv, s kto­rými musíme v podmienkach lesných pracovísk rátať. Veľa sme toho pri zabezpečovaní úloh komplexnej starostlivosti o pra­cujúcich už urobili, ale rovnako veľa nás tu, i napriek pozitívnemu vývoju v mnohých smeroch, ešte čaká, najmä v oblasti bytovej výstavby, v ďal­šom rozširovaní stravovania robotníkov na vzdialenejších pracoviskách, v rozšírení preventívnej zdravotníckej starostlivosti i pri zabezpečovaní kvalitných pracovných odevov a obuvi. Osobitným problémom, ktorý riešime, je zníženie sezónnosti zamestna­nosti žien, hlavne zabezpečovania vhodných prác v mimosezónnom obdobi. Ak sa nám to podarí - a niektoré dobré skúsenosti tu už máme, potom vyriešime i mnohé problémy, ktoré prináša sezónnosť práve v práci žien. Menovite sú to obmedzené možnosti zvyšovania kvalifikácie, preventívnej zdravotníckej starostlivosti, ale aj ich účasti vo využívaní niektorých sociálnych opatrení. Nemalé úlohy nás čakajú i v oblasti rozvoja vedy a techniky, najmä so zameraním na znižovanie strát pri obnove lesa i v celkovom znižovaní nákladovosti a vo zvyšovaní efektívnosti hospodárenia, v odstraňovaní namáhavosti prác v lese tak v ťažobnej, ako aj v pestovateľskej činnosti. V spolupráci s drevospracujúcim priemyslom nás čaká tiež riešenie prob­lémov v komplexnom využíváni drevnej suroviny, najmä využitie odpado­vého dreva zostávajúceho v lese. Zabezpečovanie plnenia hospodárskych funkcií lesov, to je len jedna stránka náročného a zodpovedného poslania lesných hospodárov. Tou druhou je ich starostlivosť o lesy ako základnej zložky životného pro­stredia. Svojou existenciou a zdravým vývojom zabezpečujú lesy pre ľudskú spoločnosť celý rad užitočných funkcií. Právom môžeme teda hovoriť 0 celospoločenskom poslaní lesov, o ich úlohe, ktorá im patrí pri trvalom zabezpečovaní materiálnych i nemateriálnych potrieb spoločnosti. Očelne ich využívať a presadzovať špecifickým využívaním lesov, zodpovedne ich rozvíjať, to je jedinečné poslanie lesného hospodárstva, všetkých jeho pracovníkov. Ale nielen ich. Nemalý podiel zodpovednosti tu patrí 1 pôrodným výborom ako orgánom štátnej správy lesného hospodárstva. Rýchle tempo technizácie a industrializácie našej spoločnosti, popri nespornom celospoločenskom prospechu, vyvoláva v našom životnom prostredí mnohé nežiadúce javy s negatívnym dosahom na človeka, na jeho zdravie. Vedomie zodpovednosti za zmierňovanie tohto negatívneho dosahu vedie nás k tomu, aby sme do popredia činnosti lesných hospo dárov, ale aj celej spoločnosti, každého občana posúvali zodpovednosť za ochranu a uchovanie našich lesov, starostlivosť o ich zveľaďovanie. Preto sa už dnes budujú v blízkosti sídlisk a priemyselných aglome­rácií rozľahlé lesy rekreačného významu. Na Slovensku je už dnes vybu­dovaných 26 lesoparkov s celkovou rozlohou 36 532 hektárov a 21 kúpeľ­ných lesov vo výmere 5203 hektárov. Zdravotno-rekreačnú funkciu plnia i niektoré ďalšie lesy osobitného určenia, menovite tri národné parky s výmerou 134 185 hektárov. Diferencované hospodárenie v týchto lesoch je pre prácu lesných hospodárov mimoriadne náročné a zložité. Popri rešpektovaní mimopro­­dukčných účinkov, či už obnovou porastov alebo výchovnými zásahmi, treba plne dbať i na trvalosť užitočného pôsobenia lesa tam, kde je jeho význam väčší ako vlastná produkcia dreva. I samotná ochrana lesa pred negatívnymi vplyvmi, najmä človeka, je mimoriadne náročná. V tomto smere je osobitne cenná starostlivosť štátnej správy lesného hospodárstva uložená zákonom o lesoch národným výborom. Štátna správa lesného hospodárstva národných výborov, hoci nie je ešte celkom organizačne i kádrové dobudovaná, sa plne osvedčuje hlavne pri elimi­novaní neúmerných požiadaviek niektorých podnikov na plošný záber lesného pôdneho fondu pre investičnú výstavbu, pri zabezpečovaní dife­rencovaného obhospodarovania lesov v záujme plnenia ich ostatných funkcií i pri kontrole plnenia lesných hospodárskych plánov i nových právnych noriem. Pre svoje priame väzby na aktivitu občanov, na formo­vanie ich vzťahu k našim lesom ako základnej zložke životného prostre­dia je ich poslanie nezastupiteľné. Ak si dnes s príchodom apríla - Mesiaca lesov - s plnou vážnosťou pripomíname význam funkcií našich lesov, ak zdôrazňujeme ich nesmier­ne bohatstvo, ktoré patrí a slúži všetkým ľuďom, robíme tak s vedomím záväznosti a celospoločenskej zodpovednosti bohatstvo našich lesov nie len uchovať a chrániť, ale ho i na prospech celej našej socialistickej vlasti, každého nášho občana - a spolu s ním - i naďalej zveľaďovať. A to nielen počas tohto už tradičného mesiaca, ale po celý rok, pri kaž­dom dotyku s lesom. VLADIMIR MARGETIN, minister lesného a vodného hospodárstva SSR ŠIROKÝ ROZVOJ PREDZJAZDOVEJ INICIATÍVY V STREDOSLOVENSKOM KRAJI PODIIA VZORU HRDINOV PRACE Záväzky v duchu socialistického internacionalizmu «Rok iniciatívy vo zvyšovaní kva­lity a efektívnosti • Staronové hnutie priekopníkov päťročnice Banská Bystrica (Od nášho redaktora Júliusa Krajčfho) — V pondelok tohto týždňa, ako sme už informovali, odovzdali zástup­covia ďalšfch štrnástich podnikov Stredoslovenského kraja generál­nemu konzulovi ZSSR v Bratislave V. M. Stepanovovi texty zá­väzkov, ktoré pracujúci týchto podnikov prijali na počesť XXVI. zjaz­du KSSZ, XVI. zjazdu« KSC a 80. výročia založenia našej strany. Pripojili sa tak k sedemnástim |^| j] ja, ktoré podob­ v vietskeho zväzu ČSSR ešte pred otvorením XXVI. zjazdu KSSZ. Záväzky pracujú­cich jednotlivých podnikov sa, priro­dzene, istým spôsobom líšia. Pri ich prijímaní vychádzali pracujúci zo špecifických podmienok svojich pod nikov. V mnohých bodoch sa však zhodujú, veď boj za vysokú kvalitu výrobkov, za efektívnosť výroby, za znižovanie nákladov, za úspory suro vín, materiálov, palív a energie atď. sa týka všetkých rovnako. Bez roz Telegram prezidentovi USA Praha (ČSTK) — Prezident ČSSR G. Husák poslal v súvislosti s aten­tátom z 3D. marca 1981 prezidentovi Spojených štátov amerických R. W. Reaganovi telegram so ielanlm sko­rého uzdravenia. Zrušil výnimočný stav Quito (ČSTK) — Ekvádorský pre­zident laime Roldos oznámil predvče­rom v Quite, že ruší v krajine výni­močný stav, ktorý bol vyhlásený v Ekvádore 28. januára v súvislosti s vypuknutím pohraničného konfliktu s Peru. Pozorovatelia usudzujú, že po tomto rozhodnutí by mohlo čoskoro nasledovať i opätovné otvorenie hra­níc medzi oboma štátmi. dielu, či pracujú v ťažkom či vše­obecnom strojárstve, v hutníckom či odevnom priemysle, či vyrábajú celu­lózu, gumové alebo sklené výrobky atď. * SPLNIŤ skôr A DAT NAVYŠE Okrem toho je pre všetky záväzky charakteristické predovšetkým to, že sa v nich pracujúci podnikov zaväzu­jú splniť svoje tohtoročné exportné úlohy do ZSSR pred terminom. Kvalit­nou výrobou, kvalitnými dodávkami a splnením kontrahovaných úloh tak, aby do konca roka mohli dať ešte niečo navyše — takýmto rozhodnu­tím pozdravili pracujúci rozhodujú­cich podnikov Stredoslovenského kra­ja zjazdové rokovanie sovietskych komunistov a pozdravujú aj blížiaci sa XVI. zjazd KSČ a 60. výročie jej zalo­ženia. Vo väčšine týchto podnikov budú mať po splnení záväzku k dobru na prekračovanie vývozných úloh ce­lý mesiac, inde pätnásť, resp. desať dní, všade sa rozhodovali podlá vlast­ných možností, dôležité však je, že si takýto ciel dali a že na jeho dosiah­nutie od samého začiatku sústreďujú sily, využívajú existujúce rezervy. * NADVÄZUJÚ NA DOBRÉ TRADICIE Opýtali sme sa pracovníka Stredo­slovenského KV KSS súdruha Antona Černa, v čom krajský výbor strany vidí hlavný zdroj širokého rozvoja predzjazdovej iniciatívy pracujúcich kraja. Odpovedal, že medzi pracujú­cimi kraja sa utvorila a udomácnila, (Pokračovanie na 2. sir.) Hi sstr/š i‘3(D Vyše pol druha milióna korún prinesie spoločnosti splnenie socialistického záväzku, ktorý prijali pracujúci n. p. Mier Topoľčany na počest XVI. zjazdu KSC. Napríklad racionálnym prístupom k súčiastkooej základni usporia na dovoze deväťstotisíc a hospodárnym využívaním materiálu 150 tisíc korún. Významná je aj úspora stodvadsattislc kilowatthodin elektrickej energie a tristopätdesiat ton merného paliva. Stotisíc korunami prispeje k splneniu zá­väzku uplatnenie podaných zlepšovacích návrhov. Na snímke ČSTK lludovít Vlčan v strojovej dielni obsluhuje zrovnávačku. Začal sa Xlfl. zjazd Bulharskej komunistickej strany 0 vzájomnej spolupráci Hrdá bilancia dosiahnutých výsledkov Správu o činnosti Ústredného výboru BKS predniesol súdruh Todor Živkov Sotia (ČSTK) — V Národnom paláci kultúry v bulharskom hlav­nom meste začal sa včera XII. zjazd Bulharskej komunistickej strany. komunistických, robotníckych, ľudo­vodemokratických, socialistických strán a pokrokových hnutí zo 108 krajín. Delegáciu KSČ vedie člen Predsedníctva ÜV KSČ A. Indra. Na čele delegácie KSSZ je člen Po­litického byra ÜV KSSZ a prvý ta­jomník ŰV KS Ukrajiny V. Sčerbic­­kij. Prítomný je aj zodpovedný sek­retár a člen redakčnej rady medzi- Na zjazde sa zúčastňuje do 1700 dele­gátov zastupujúcich 840 000-členskú zá­kladňu BKS. Prítomní sú aj hostia — členovia bulharskej vlády, zástupcovia spoločenských organizácií, zaslúžilí členovia strany, predstavitelia vedec­kého a kultúrneho života a vzorní pracovníci. Na rokovanie bulharských komu­nistov pricestovali aj delegácie 126 národného časopisu komunistických a robotníckych strán Otázky mieru a socializmu P. Auersperg. Po slávnostnom otvorení prvým ta­jomníkom ÚV BKS, predsedom Štát­nej rady BĽR T. Živkovom zvolili (Pokračovanie na 7. str.) Praha (ČSTK) — Predseda vlády ČSSR L. Štrougal prijal včera v Hr­­zánskom paláci v Prahe prezidenta Rakúskej národnej banky S. Koreňa. V priebehu stretnutia sa obaja pred­stavitelia vyslovili k súčasnej sveto­vej hospodárskej situácii a k jaj vplyvu na ekonomiku priemyselne vy­spelých a rozvojových krajín. V tejto súvislosti hovorili aj o možnostiach ďalšieho prehlbovania politickej i hos­podárskej spolupráce medzi Českoslo­venskom a Rakúskom. Na prijatí sa zúčastnil predseda Štátnej banky čes­koslovenskej S. Potáč a velvyslanec Rakúskej republiky v ČSSR H. Wein­berger. POĽNOHOSPODÁRI V POVAŽSKOBYSTRICKOM OKRESE KASAJÜ RUKÁVY V prípravách lepšie ako vlani Technici a traktoristi si na školeniach zopakovali abecedu agrotechniky • Prví začali siať družstevníci JRD v Košeci, Dubnici, Bolešove a Horovciach Považská Bystrica (Od nášho redaktora Dominika Matušin­­ského) — Aj na severe Slovenska cítiť vôňu jari. No vôňa a všetky ostatné symboly jari nie sú určené len na obdiv, sú aj nástojčivým volaním oráča aj sejca na pole. Ano, tieto dni bývajú odjakživa aj sviatkami — sviatkami spojenia semena so zemou, a tak celkom po­kojne môžeme povedať, že na tieto dni sa Považania doslova tešia. To­bôž vtedy, keď sa na jarné práce starostlivo a dôkladne pripravili tak ako tento rok. Prvý raz, možno povedať, že len skú­šobne, vyšli poľnohospodári Považ­­skobystrického okresu do polí 21. marca. Predovšetkým ich bolo vidieť v chotároch JRD v Košeci, Dubnici, Bolešove a Horovciach, kde počas troch dní, kým nezapršalo, zasiali jač­meň na bezmála 200 ha a pripravili pôdu pod jariny na 650 hektárovej ploche. A ZAČALI UŽ V ZIME Ale nepredbiehajme. Ing. Eduard Kucej, výrobno-technický námestník OPS v Považskej Bystrici, pripomína, že s prípravou na jarné práce začali už v zime. Najprv to boli školenia pre technikov a traktoristov, na kto­rých si účastníci dopodrobna zopako­vali celú abecedu agrotechniky, výži­vy a ochrany rastlín. Okrem iného poprední odborníci preskúšali vyše 70 traktoristov, ktorí budú zabezpečovať chemickú ochranu rastlín. Ďalej to bol celookresný aktív o jarných poľ­nohospodárskych prácach a aktívy vo všetkých jedenástich družstvách hospodárskych dvoroch štátneho ma­a jetku, kde sa kolektívy traktoristov a ostatných pracovníkov konkrétne oboznámili s úlohami na prvú etapu jarných prác. Vo februári sa zástupcovia družstiev znova spoločne stretli. Na zasadnutí prerokovali úlohy štátneho plánu, po­­litickoorganizačné zabezpečenie jar­ných prác — potrebu osív, sadív, prie­myselných hnojív i ďalších substrá­tov, a prijali mobilizačné opatrenia na konkrétne činy. K urýchleniu jarných prác významne prispeje kooperácia, inak povedané, pomoc lepších druž­stiev družstvám s horšími podmienka­mi, ako majú napríklad JRD Podhra­die, Domaniža, Štátny majetok v Lies­kové a ďalšie, ktorým pomôžu na 300 až 400 ha kompletnou prípravou pôdy až po sejbu. Poľnohospodári v súčas­nosti uskutočňujú druhú biologickú inventarizáciu, aby vedeli, ktoré ozi­miny majú mechanický zlepšiť, alebo (Pokračovanie na 2. sir.) I BÜR SftOP.1 B. MtfIČKfl I Praha (ČSTK) — Ústredný výbor Komunistickej strany Českoslo­venska a Federálne zhromaždenie ČSSR s hlbokým zármutkom ozna­mujú, že v pondelok 30. marca 1981 zomrel po krátkej chorobe vo veku 76 rokov člen Gstredného výboru Komunistickej strany Česko­slovenska, poslanec Federálneho zhromaždenia, člen Predsedníctva Snemovne fudu a predseda zahraničného výboru Snemovne fudu, predvojnový člen KSČ súdruh Bohuslav Laštovička. slúžil ako dôstojník Čs. armády, z ktorej bol pre politickú činnosť vy­lúčený. V roku 1931 sa stal členom Komunistickej strany Československa, v roku 1932 bol zvolený za vedúceho Komunistickej študentskej frakcie a riadil pritom študentský časopis. Bol jedným z organizátorov vzniku Jed­noty nemajetných pokrokových štu­dentov. Od roku 1934 do roku 1936 pracoval najprv ako redaktor ostrav­ského denníka a potom Rudého prá­va. V roku 1936 odišiel z poverenia strany do Španielska, kde bojoval v interbrigáde proti frankistickému fa­šizmu. Velil protilietadlovej batérii Klementa Gottwalda. V roku 1938 sa vrátil do Československa, kde pôso­bil v rozličných straníckych funk­ciách. Pracoval opäť v Rudom práve ako redaktor, bol Inštruktorom ÜV KSČ a od 1. januára 1939 ilegálnym politickým tajomníkom křaja Brno. Z rozhodnutia vedenia KSČ odišiel toho istého roku do exilu do Anglic­ka, kde pôsobil až do roku 1945. Bol členom delegácie Komunistickej stra­­(Pokračovanie na 2. str.) Súdruh Bohuslav Laštovička sa naro­dil 29. apríla 1905 v Pelhřimove- Vy­rastal v proletárskom prostredí. Vy- študoval reálne gymnázium, zložil štátnu skúšku na Českom vysokom učení technickom a potom krátko Rudolf Macko — delegát na XVI. zjazd KSČ M už s dobrým pohľadom Po strmo stúpajúcej poľnej ceste, roz­brázdenej výmoľmi a hlbokými koľa­jami po vozoch, ktorá vedie na kopec Brehy, sa pomaly škriabal taiký trak­tor s plno naloženou vlečkou. Nezná­my prišelec by si iste v duchu pove­dal, že vyjst ta hore po onej ceste, až kdesi pod oblaky je aj pre vytré­novaného chodca dost a žeby teda do traktora nesadol ani za nič na svete. A tak istotne aj preto mechanizátor JRD Nové Kysuce so sídlom v Čiernom na túto nebezpečnú cestu neposiela hocikoho. Musí to byt skúsený vodič a pravdu povediac aj dostatočne sme­lý, ktorému sa len tak ľahko z výšok hlava nezakrúti a ktorý si vie aj v tých najzložitejších spletitostiach sám a rýchlo poradit. V chotári JRD Čierne je však takých terénov veľmi veta. Oj, neraz-nedva sa stalo, že sa traktor prevrátil i s vlečkou. A tak celkom z pochopiteľných dôvodov dobrý a jortieľny traktorista v tomto družstve požíva zaslúženú úctu. A jedným z nich, práve sediaci v onom revúcom traktore, ponárajúcom sa do jám ako loď do vín, je Rudolf Macko, 35-roč­­ný, junácky urastený muž. Muž s lás­kavým a dobrým pohľadom. Konečne dojachal na miesto. Naj­prv si opakom dlane stiera z čela pot, hlasno pozdravuje skupinku žien, ktoré ručne liadkom přihnojovali lán ozimín. „Doviezol som vám, ženičky, ďalšie hnojivo, aby ste mali čo robit...“ Ony sa mu zas na oplátku veselo prihovárajú a Rudolf Macko, hoci je ostrieľaným diskutérom, sa nemôže dostat k slovu. A prečo sme spomenuli Rudolfa Macku, člena predstavenstva druž­stva a člena výboru ZO KSS? Predo­­všetkúm preto, že je to vunikajúci traktorista a kombajnista, že jeho ro­botu uprostred horúceho leta už se­dem sezón poznajú družstevníci v ok­rese Veľký Krtíš a Trenčín a že už tri razy získal prvenstvo v sútaži kombajnistov v okrese Čadca. Je no­siteľom vyznamenania Vynikajúci pracovník Ministerstva poľnohospo­dárstva a výživy SSR a vedúcim 8- členného kolektívu traktoristov, ktorí sú nositeľmi bronzových a striebor­ných odznakov BSP. Od ostatnej okresnej konferencie je aj členom OV KSS v Čadci. Keby ste sa spýtali ho­cikoho v jeho rodnej obci Čiernom, každý občan by vám povedal, že sú na Ruda pyšní. Je vlastne prvým ob­čanom z tejto dedinky, ktorý dostal takú významnú čest a bude zastupo­vat kysuckých poľnohospodárov na XVI. zjazde KSC. A keby dostal možnost povedať na zjazde niekoľko vlastných myšlienok? Nerozpakoval by sa. Povedal by, že veľa by sa dalo urobit najmä v pre­dlžovaní životnosti traktorov a iných mechanizmov, keby sa v horských a podhorských družstvách venovalo viac pozornosti budovaniu prístupových ciest. Obrátil by sa so žiadosťou aj na strojárov, aby nezabudli, že v našej republike nie sú len družstvá na ro­vinách, ale aj v kopcoch a strminách, teda aby pri výrobe mechanizmov na to tiež mysleli.______________•______ „Náš vedúci tajomn'k OV KSS Fran­tišek Hrudál nám často zdôrazňuje, žr aj my Kysučania .musíme našej spo­ločnosti odovzdať len to najlepšie, aj z Kysúc treba dat na spoločný stôl viac mlieka, masla, mäsa, vlny. Ttšim sa ako ešte nikdy v živote, že idem na zjazd. O to viac budem pozorne sledovat rokovanie, aby som vše ko to, čo sa na zjazde povie i prijme j uzne­sení, mohol doma v mojom kolektíve i na besedách v iných kolektívoch premieňat na každodenné konkrétne činy.“ Už sme povedali, že Rudolf Macko je mužom, ktorý má láskavý -a dobrý pohľad. Mohli by sme ešte dodat, že v onom pohľade sa zračí aj veľké od­hodlanie, aby to, o čom tak presved­čivo hovoril, aj plnil a dával príklad chlapom zo svojej partie. DOMINIK MATUŠINSKÝ Snímka autor

Next