Pravda, máj 1981 (LXII/102-126)

1981-05-01 / No. 102

PROLETÁŘI VŠETKÝCH K R A J í N, S P O J T E SA! PIATOK 1. MÄJA 1981 50 HALIEROV ROCNlK 62. • CISLO 102 A* NECH ŽIJE 1.MÁJ - SVIATOK PRÁCE A INTERNACIONALIZMU! AKT VYZNAMENANIA NAJLEPŠÍCH PRACOVNÍKOV NA PRAŽSKOM HRADE OCENENIE HRDINOM NOVÝCH TVORIVÝCH CÍNOV Y čestnom predsedníctve zasadli najvyšší predstavitelia strany a štátu na čele so súdruhom G. Husákom • Slávnostný prejav predniesol súdruh L. Štrou­­gal • V mene vyznamenaných sa poďakoval nový hrdina socialistickej práce S. Loutchan • Stretnutia a besedy v priestoroch Pražského hradu Praha (Od nášho redaktora Alfonza Bednariča) — V pred­večer osláv Sviatku práce, 1. mája, bola včera v Španielskej sále Pražského hradu, na ktorej priečelí bol nápis Česť a slá­va vyznamenaným pracovníkom a po stranách českosloven­ská a červená zástava, dnes už tradičná slávnosť: vyzname­nanie najlepších pracovníkov a kolektívov najvyššími štátnymi vyznamenaniami — čestnými titulmi a Štátnymi cenami K. Gottwalda. Na návrh Ústredného výboru KSČ, ÚV NF ČSSR, vlád Českej a Slovenskej socialistickej republiky a Ústrednej rady od­borov prepožičal prezident ČSSR k tohtoročnému 1. máju čest­ný titul hrdina socialistickej práce s právom nosiť Zlatú hviez­du hrdinu socialistickej práce, Rad republiky, Rad Víťazného februára a Rad práce 102 kolektívom a jednotlivcom. Za vy­nikajúce tvorivé výkony udelil prezident ČSSR 21 Štátnych cien Klementa Gottwalda a deväť tvorivých pracovníkov vy­hlásil za národných umelcov. Krátko pred desiatou hodinou zaujali miesta v čestnom predsedníctve generálny tajomník ÚV KSČ a prezident ČSSR Gustáv Husák, predseda vlády ČSSR Lubomír Štrougal a další členovia Predsedníctva ÚV KSČ Vasil Biľak, Peter Colotka, Ka­rel Hoffmann, Václav Hůla, Alois Indra, Miloš Jakeš, Antonín Kapek, Josef Kempný, Josef Korčák a Jozef Lenárt, kandidát Predsedníctva ÜV KSČ Miloslav Hruškovič, tajomníci ŰV KSČ Mikuláš Beňo, Jan Fojtík, Josef Haman, Josef Havlín a Jin­dřich Poledník, členovia Sekretariátu ÚV KSČ Marie Kabrhelo­­vá a Oldřich Švestka a predseda ÚKRK KSČ Miroslav Čapka. Prítomní boli aj vedúci oddelení ÚV KSČ, vedúci tajomníci krajských výborov KSČ a KSS a ďalší stranícki funkcionári, členovia vlád ČSSR, ČSR a SSR, podpredsedovia Federálneho zhromaždenia, predstavitelia politických strán a spoločenských organizácií Národného frontu, Českej národnej rady a Slo­venskej národnej rady a ďalšie osobnosti. Medzi hosťami boli aj vedúci zastupitelských úradov socia­listických krajín v ČSSR a predstavitelia Svetovej odborovej federácie. Po československej štátnej hymne otvoril slávnostné zhro­maždenie člen Predsedníctva ÚV KSČ a predseda ÚRO K. Hoff­mann. Okrem iného povedal, že táto slávnosť sa už stala neodmysliteľnou súčasťou májových osláv našej socialistickej histórie, ktorá sa začala ešte za čias nášho prvého robotnícke­ho prezidenta súdruha K. Gottwalda. Ďalej uviedol, že vysoké ocenenie obetavej práce dostávajú ludia, čo najviac prispeli k dosiahnutým výsledkom, obetavo plnili úlohy šiestej päť­ročnice, úspešne zabezpečovali plnenie uznesení XV. zjazdu KSČ a svojimi príkladnými činmi sa významne zaslúžili o ďal­šie úspechy v budovaní rozvinutej socialistickej spoločnosti a o rast hmotnej a kultúrnej úrovne robotníckej triedy a všet­kých pracujúcich. Súdruh Hoffmann ďalej zdôraznil, že od minuloročného vy­znamenania najlepších pracovníkov sme boli svedkami vý­znamných udalostí, ktoré podstatne a veľmi pozitívne ovplyv­nili politickú atmosféru v našej vlasti. Vyvolali nebývalý roz­mach pracovnej a politickej aktivity a socialistického súťa­ženia. V tejto súvislosti spomenul 35. výročie oslobodenia Československa Sovietskou armádou, ako aj prípravy na XVI. zjazd KSČ a povedal, že od začiatku tohto roku sa (Pokračovanie na 2. str.) Prejav súdruha LUBOMÍRA ŠTROUGALA Sú to už vyše tri desiatky rokov, čo súdruh Klement Gottwald založil tra­díciu týchto stretnutí. V miestach, ktoré pamätajú slávne i pohnuté chvíle histórie tejto krajiny a jej ľu­du, sa každoročne schádzame v pred­večer Sviatku práce a slávnych dní nášho oslobodenia, aby sme vzdali hold obetavosti a tvorivému úsiliu tých našich spoluobčanov, ktorí svoji­mi činmi predznamenávajú budúci čas. Právom oceňujeme ich novodobé hrdinstvá, zmysel pre nové, úsilie dávať spoločnosti čo najviac, ich po­stoj skutočných hospodárov. Riečište ich iniciatívy je širšie a širšie, jej čoraz mohutnejší tok odplavuje hlu­šinu priemernosti a prináša novú úrodnú pôdu, z ktorej vzídu bohaté úrody zajtrajška. Tí najlepší z nich sú dnes tu, medzi nami. Prišli z rozličných miest naše] vlasti, predstavujú rozličné odbory ľudskej činnosti. Sú tu robotníci, družstevní roľníci, technici, vedci, umelci, stranícki i ďalší verejne činní pracovníci. Vo vás, ktorým dnes udelia vysoké štátne vyznamenania, vidíme pokra­čovateľov tých, ktorých mená sa sta­li neodmysliteľnou súčasťou histórie socialistickej výstavby, všetkých, ktorí významným spôsobom prispeli k obohateniu života našej spoločnos­ti, k jej šťastnému dnešku. Vaše dielo je prejavom vysokej ob­čianskej uvedomelosti, výrazom úprimného a hlbokého vzťahu ku krajine, ktorá je vám domovom, a k zápasu všetkého nášho ľudu o no­vý, lepší svet. Je prejavom úprimné­ho vzťahu k novému spoločenskému poriadku — socializmu. Z neho vy­chádza naša spoločná sila. Z neho pramení skutočnosť, že nás nerozde­ľujú ani nezmieriteľné protiklady triedne, ani národnostné. Sme spolo­čenstvom práce, spoločenstvom, pre ktoré je socializmus podmienkou ži­vota a pokroku dnešných i budúcich generácií. V ňom kotví naša česť a dôstojnosť, túžby a nádeje. Len v pod­mienkach socializmu si môžeme spo­ločne klásť vznešený cieľ: urobiť z tejto krajiny čo najšťastnejší domov pre všetkých, ktorí tu žijú a pracujú. Naše tohtoročné stretnutie sa usku­točňuje krátko po tom, čo skončil svoje rokovanie XVI, zjazd Komunis­tickej strany Československa. Vošiel do bohatej šesťdesiatročnej histórie strany ako zjazd, ktorý zno­vu, so všetkou presvedčivosťou doku­mentoval vernosť ideám, z ktorých sa zrodila a za ktoré v súlade so záuj­mami pracujúceho človeka trvale a obetavo bojovala, vernosť ideám Veľ­kého októbra, bratského priateľstva a spojenectva so Sovietskym zväzom, proletárskeho internacionalizmu. Uznesenia XVI. zjazdu predstavujú náročný politický, sociálno-ekonomic­­ký a kultúrny projekt ďalšieho rozvo­ja našej spoločnosti, program posil­nenia významu našej krajiny v zápase za spoločenský pokrok, za upevnenie svetového mieru. Máme ešte v živej pamäti jeho vecné hodnotenie minulého obdobia, otvorený a kritický pohľad na naše vlastné slabiny, na to, čo sme neuro­bili a nerobíme dobre, na všetko, čo ochudobňuje výsledky našej spoločnej práce. V rokovaní a uzneseniach zjazdu dominovala základná starosť o to, ako zachovať a ďalej upevniť všetko, k čomu sme sa až dosiaľ dopraco­vali, ako dosiahnuť ďalší pokrok vo všetkých oblastiach nášho života, ako rozhojniť hmotné a kultúrne hodnoty našich národov, ako zabezpečiť po­kojný a v každom ohľade naplnený život ľudí, ako ďalej posilniť ich is­toty pre dnešok i budúcnosť. Tieto náročné ciele sú dôkazom vysokej zodpovednosti Komunistickej strany Československa za osudy tej­to krajiny. Sú vyjadrením najvlast­nejších záujmov všetkého nášho ľu­du. Preto sa aj k uzneseniam XVI. zjazdu prihlásil celý Národný front, ako o tom svedčí i prijaté Vyhláse­nie k voľbám. Splnenie tohto programu bude, pravda, vyžadovať od každého sta­točnú a kvalitnú prácu, lebo prie­merné úsilie, priemerné výsledky na­šim potrebám stačiť nemôžu. Ako soľ potrebujeme čo najširšie využíva­nie výsledkov vedy a techniky, smelé tvorivé novátorstvo, ktoré denne pre­konáva staré normy, dnešnú úroveň produktivity práce. Všetci dobre vie­me, že čo bolo dobré včera, nestačí (Pokračovanie na 2. str.) Milan Laskovský preberá z rúk súdruha Gustáva Husáka čestný titul hrdina socialistickej práce. Telefoto ČSTK Kreslil Peter Pollág % MÁJ ŠTEDRO VKROČIL DO NAŠICH ULÍC HOLD PRÁCI - MATKE POKROKU Praha — vzorné socialistické veľkomesto • Miliónové úspory východoslovenských zlepšovateľov • Slovena hlási: dodali sme tovar navyše plánu za 1,5 milióna korún • Poľnohospodári sú odhodlaní úlohy päťročnice splniť Bratislava (PA + ČSTK) — Hoci trocha studený, predsa najkraj­ší sviatok roka je tu. Prvý máj vkročil do našich ulíc. Okrášlil sa roz­vinutými záhonmi, vejúcimi zástavami, pestrými girlandami, rezkou mu­zikou a radostným úsmevom na našich tvárach. Ľavá, favá, ľavá... Muž a žena, rodič a dieťa, baník a vedec, všetci bok po boku pridáva­me sa do manifestujúceho prúdu s túžbou, aby mierová pieseň a soli­darita objali celú našu planétu. Nekráčame s prázdnymi rukami. Hrdí­me sa dielom, ktoré sme vykonali pre radostný a šťastný život našej i budúcich generácii socialistického Československa. Jarným dažďom osviežená Bratislava v plnej svojej kráse dôstojne oslávi dnešný 1. máj — Sviatok práce. Sláv­nostnú atmosféru cítiť v historickom jadre mesta, ktoré pamätá nielen má­je naplnené radosťou a šťastím, ale aj minulých bojov za slobodný dnešok. Sviatočné ovzdušie cítiť aj na nových bratislavských sídliskách, kde práve v týchto predmájových dňoch našla svoj domov stotisíca rodina. Bratislava, plná kvetov a zelene, hý­ri množstvom farieb a vonia májovým orgovánom. V uliciach mesta povieva­jú zástavy, okná krášlia pestré vlajoč­ky, letáčiky i tradičné biele holubice — symboly mieru. Priečelia budov zá­vodov, podnikov a inštitúcií zdobia pozdravné heslá vyjadrujúce odhodla­nie pracujúcich aktívne prispieť k spl­neniu úloh, (ktoré vytýčil XVI. zjazd KSČ. V sviatočnom šate je odeté centrum prvomájových osláv — Vajnorská uli­ca a námestie Františka Zupku, kde dominuje vyzdobená tribúna v pozadí s novým stánkom pracujúcich — Do­mom ROH. Tadiaľto budú kráčať Bra­­tislavčania a všetci, ktorí s nimi tento prekrásny sviatok oslávia. ★ UŽ ÔSMY RAZ NA LETENSKEJ PLÄNI S pocitom dobre vykonanej práce idú do prvomájového sprievodu oslá­viť Sviatok práce aj pracujúci a ob­čania hlavného mesta Prahy. Hrdos­ťou ich napĺňajú nielen úspešné vý­sledky dosiahnuté v rámci uplynulého volebného programu, ale aj splnené záväzky na počesť XVI. zjazdu KSČ. Praha urobila za minulých päť ro­kov ďalší krok k tomu, aby sa stala vzorným socialistickým veľkomestom. Do používania sa odovzdalo vyše 52 000 nových bytov so 153 objektmi občianskej vybavenosti, v prevádzke je v súlade s úlohou XV. zjazdu KSČ 20 km trate metra, slúži Severo-južná magistrála. Praha získala nové domi­nanty v podobe Paláca kultúry, výš­kových budov pražských podnikov za­hraničného obchodu i nových sídlisk. (Pokračovanie na 2. str.) Májový prihovor Pokrok, revolúcia, piesne, mier, solidarita, prehliadka vítazstiev i nových tvŕdzí, ktoré treba dobýjal — to všetko a ešte všeličo pô­sobivé, dojímavé i burcujúce sú naše, no nie­len naše Prvé máje. Sú a takými boli, aj keď voľakedy v nich prevládalo viac boja ako radostnej atmosféry. Aké tie máje boli, vieme od pamätníkov, z literatúry a, prav­­daže, aj zo zožltnutých súdnych spisov re­žimov, pre ktoré bolo toto májové javisko­­dejisko-hladisko a najmä bojisko vždy skôr príležitosíou na brúsenie šablí, prípravy za­tykačov na organizátorov pochodov, táborov ľudu, demonštrácií. Podľa príkazu, triednej nenávisti buržoáznych vlád, ich prominen­tov, ktorí sa v takýto deň, napriek tým svo­jim zbraniam, triasli. Sila tých ulíc sa totiž rovnala prívalu veľrieky. Čože nám dnešnými Pred oslavami Prvého mája vieme, že ideme do ulíc na celoštátnu, celonárodnú, krajskú, okresnú či mestskú prehliadku sústavného úsilia o mier, pokrok, o dobré a ešte lepšie výsledky práce od má­ja do mája, od začiatku do konca päťročni­ce. Aj prejaviť sympatie, internacionalizmus s pokrokovo zmýšľajúcimi ľuďmi celého sve­ta. Vyjadriť solidaritu s utláčanými, po slo­bode túžiacimi v tých častiach sveta, kde ešte iba vykračujú na cestu, po ktorej sa aj v májovom pochode, nie síce voľajako ľah­ko, ale ak dôsledne, tak istotne dôjde k cie­ľu — k slobode, k práci, mieru, právu na vzdelanie, na chlieb pre všetky deti, k úsmevnej pesničke. Veru, čože nám! Vyobliekame sa, možno aj pošomreme na počasie, na autobus, čo je dnes ešte preplnanejší ako vo všedný deň, ale onedlho už vtipkujeme so známymi, so spo­lupracovníkmi, pospevujeme si s rezkou me­lódiou tej či onej dychovky, zbierame de­ťom trepotalky. A ak by nám to nepripome­­nuli, možno by sme si v tejto záplave tónov, rečí, drobčíacich krokov ani nespomenuli, že z tohto obrovského májového hurhaja sa vždy, keď bolo treba, pripomínalo, že po ra­dosti nemožno len túžiť, ale si ju treba vy­bojovať, zaslúžiť; že mier nie je len pekné slovo a prirodzené chcenie každého normál­neho človeka, aj oň sa treba predovšetkým usilovať; byť solidárnymi s pracujúcimi ce­lého sveta, s pokrokovo zmýšľajúcimi ľuďmi našej planéty, že to nie je len odovzdať na fond solidarity pár korún, ale to je pomoc ako brat bratovi, sestra sestre. Vždy, keď treba. Na princípoch proletárskeho interna­cionalizmu. len si spomeňme, do koľkých konkrét­nych podôb sa myšlienky, túžby, zámery v sfére socialistického internacionalizmu premietli v posledných rokoch v socialistic­kom spoločenstve. Hovoril o tom na XXVI. zjazde KSSZ súdruh L. I. Brežnev, ktorý okrem iného povedal: „ ... Stranícke orga­nizácie Sovietskeho zväzu a krajín socialis­tického spoločenstva sú spojené tisícoraký­mi nitkami, a to na všetkých úrovniach — od republík, krajov a oblastí až po okresy a veľké podniky. Živú a plodnú spoluprácu rozvíjajú štátne orgány, spoločenské orga­nizácie a výrobné kolektívy. Trvalým javom sa stali styky v duchovnej oblasti, úzke kon­takty na poli ideologickom a kultúrnom. Na­ša spolupráca sa rozširuje neustále do ďal­ších oblasti. Ako príklad možno uviesť prog­ram Interkozmos. Kozmonauti bratských krajín pracujú nielen pre vedu a pre národ­né hospodárstvo, ale plnia aj nesmierne vý­znamné politické poslanie.“ A v ďalšej časti správy na zjazde sovietskych komunistov sa hovorí o množstve úspechov, ktoré pri­niesla spoločná práca, o množstve objektov, ako je plynovod, ropovod, spoločný energe­tický systém, veľké stavby v rozličných kra­jinách, ako aj o ďalších, ktoré sa pripravujú a majú slúžiť ľuďom, mieru, pokroku. „Taký je dnes socialistický internacionalizmus v praxi,“ povedal súdruh Brežnev. A my si vieme ešte aj doplniť: bol v časoch oslobo­dzovania, bol a je v hospodárskej pomoci a spolupráci, v obrannom spoločenstve. Bol a je smerom k nám z tejto veľkej krajiny aj každým smerom, kde podobnú internacio­­nálnu pomoc potrebujú a čakajú. A taký je aj náš postoj k tejto sfére myslenia a ko­nania. Na našom XVI. zjazde KSČ povedal sú­druh Gustáv Husák: „ ... Najdôležitejšou úlohou, ktorá pred ľudstvom stojí, je uchrá­niť mier. Nové iniciatívne návrhy, predne­sené na XXVI. zjazde KSSZ súdruhom Brež­­nevom, vytyčujú reálnu mierovú alternatívu proti imperialistickej politike zámerného zostrovania medzinárodného napätia. Naša strana pokladá toto organické pokračovanie a rozvinutie mierového programu KSSZ za spoľahlivú a účinnú cestu k riešeniu najpál­čivejších a najnaliehavejších problémov sú­časného medzinárodného života. Zároveň v ňom vidíme koncentrovaný výraz vlast­ných životných záujmov, potrieb a cieľov všetkého československého ľudu v medziná­rodných vzťahoch.“ Tešme sa z mieru, ale vedzme, že niet ho všade a že niekde stále striehnu takí, čo sa vojnovým konfliktom tešia, čo ich aj orga­nizujú, čo z krvi iných bohatnú. Tešme sa z mieru a našich malých i veľ­­kých vítazstiev,_na__nezabúdajme,_že hoci červená zástava plápolá v prvomájových sprievodoch, manifestáciách i demonštrá­ciách už v krajinách všetkých kontinentov, ešte vždy na ňu pribúda horúca krv demon­štrantov v pochodoch nezamestnaných, hladných, utláčaných, vykorisťovaných. A za nich, s nimi dvíhame aj naše päste do sym­bolického solidárneho gesta. A to nesymbo­lické, no o to účinnejšie je: čím lepšie robí­me, tým sme silnejší a s nami silnejú aj tí, čo našu podporu potrebujú. Deväťdesiaty prvý Sviatok práce oslavu­jeme. Nepomohli dávne zákazy, prenasledo­vania. Idea Prvých májov bola vždy príťaž­livá, bolo za čo bojovať, bolo kde spájať si­ly, bolo sa možno tešiť z narastania tej sily, a nebolo možno nepočuť mohutný hlas do­žadujúci sa, napríklad u nás: mieru, ob­čianskych a sociálnych práv, práce, chleba či vzniku spoločného štátu Čechov a Slová­kov ... Slovenská robotnícka trieda sa v prvomá­jových sprievodoch vždy ukázala ako poli­tická sila, ktorá prizývala a aj vítala vo svo­jich radoch stále nové a nové posily do bo­ja za spravodlivú vec, za krásny ciel; Ciel, ktorý sme my, dnešní, v mnohom ich záslu­­hou aj svojím pričinením dosiahli. Cieľ, kto­rý však nielen blahoželá: dobre, že si tu, ale aj pobáda: kráčaj ďalej, bojuj tým, čo je tvojím najvlastnejším nástrojom pre boj za mier — za spokojnosť, prosperitu spoločnos­ti — umom, kladivom, počítačom, kombaj­nom, štetcom, piesňou . .. A potom mávaj na pozdrav tým, čo krá­čali a stále idú v tomto boji-úsilí k ďalším métam celkom vpredu, preslávili prácu svo­jimi výsledkami a ona ozdobila ich — Zla­tými hviezdami hrdinov socialistickej prá­ce, vysokými štátnymi vyznamenaniami. Ro­botníka z továrne, poľnohospodára, baníka, taviča, montéra, budovateľa pomníkov na­šej doby — vodných diel, energetika, stav­bára, pradiarku, vedca, umelca. Hrdinom práce dnešným i tým vlaňajším, predvla­­ňajším zamávajme, čo ich máme v pamäti a chceme sa im aspoň v niečom podobať. Podnetov na skonkretizovanie takéhoto po­činu, a dosť aj naliehavých, dal každému nedávny zjazd KSS i XVI. zjazd KSČ. Chcieť sa im podobať... aj to by bolo pekné, osobné heslo do tohtoročného prvo­májového sprievodu, všakže? MARGITA PLIŠTILOVÁ ULICE PLNÉ PIESNI A ODHODLANIA 4 %

Next