Pravda, máj 1981 (LXII/102-126)
1981-05-01 / No. 102
PROLETÁŘI VŠETKÝCH K R A J í N, S P O J T E SA! PIATOK 1. MÄJA 1981 50 HALIEROV ROCNlK 62. • CISLO 102 A* NECH ŽIJE 1.MÁJ - SVIATOK PRÁCE A INTERNACIONALIZMU! AKT VYZNAMENANIA NAJLEPŠÍCH PRACOVNÍKOV NA PRAŽSKOM HRADE OCENENIE HRDINOM NOVÝCH TVORIVÝCH CÍNOV Y čestnom predsedníctve zasadli najvyšší predstavitelia strany a štátu na čele so súdruhom G. Husákom • Slávnostný prejav predniesol súdruh L. Štrougal • V mene vyznamenaných sa poďakoval nový hrdina socialistickej práce S. Loutchan • Stretnutia a besedy v priestoroch Pražského hradu Praha (Od nášho redaktora Alfonza Bednariča) — V predvečer osláv Sviatku práce, 1. mája, bola včera v Španielskej sále Pražského hradu, na ktorej priečelí bol nápis Česť a sláva vyznamenaným pracovníkom a po stranách československá a červená zástava, dnes už tradičná slávnosť: vyznamenanie najlepších pracovníkov a kolektívov najvyššími štátnymi vyznamenaniami — čestnými titulmi a Štátnymi cenami K. Gottwalda. Na návrh Ústredného výboru KSČ, ÚV NF ČSSR, vlád Českej a Slovenskej socialistickej republiky a Ústrednej rady odborov prepožičal prezident ČSSR k tohtoročnému 1. máju čestný titul hrdina socialistickej práce s právom nosiť Zlatú hviezdu hrdinu socialistickej práce, Rad republiky, Rad Víťazného februára a Rad práce 102 kolektívom a jednotlivcom. Za vynikajúce tvorivé výkony udelil prezident ČSSR 21 Štátnych cien Klementa Gottwalda a deväť tvorivých pracovníkov vyhlásil za národných umelcov. Krátko pred desiatou hodinou zaujali miesta v čestnom predsedníctve generálny tajomník ÚV KSČ a prezident ČSSR Gustáv Husák, predseda vlády ČSSR Lubomír Štrougal a další členovia Predsedníctva ÚV KSČ Vasil Biľak, Peter Colotka, Karel Hoffmann, Václav Hůla, Alois Indra, Miloš Jakeš, Antonín Kapek, Josef Kempný, Josef Korčák a Jozef Lenárt, kandidát Predsedníctva ÜV KSČ Miloslav Hruškovič, tajomníci ŰV KSČ Mikuláš Beňo, Jan Fojtík, Josef Haman, Josef Havlín a Jindřich Poledník, členovia Sekretariátu ÚV KSČ Marie Kabrhelová a Oldřich Švestka a predseda ÚKRK KSČ Miroslav Čapka. Prítomní boli aj vedúci oddelení ÚV KSČ, vedúci tajomníci krajských výborov KSČ a KSS a ďalší stranícki funkcionári, členovia vlád ČSSR, ČSR a SSR, podpredsedovia Federálneho zhromaždenia, predstavitelia politických strán a spoločenských organizácií Národného frontu, Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady a ďalšie osobnosti. Medzi hosťami boli aj vedúci zastupitelských úradov socialistických krajín v ČSSR a predstavitelia Svetovej odborovej federácie. Po československej štátnej hymne otvoril slávnostné zhromaždenie člen Predsedníctva ÚV KSČ a predseda ÚRO K. Hoffmann. Okrem iného povedal, že táto slávnosť sa už stala neodmysliteľnou súčasťou májových osláv našej socialistickej histórie, ktorá sa začala ešte za čias nášho prvého robotníckeho prezidenta súdruha K. Gottwalda. Ďalej uviedol, že vysoké ocenenie obetavej práce dostávajú ludia, čo najviac prispeli k dosiahnutým výsledkom, obetavo plnili úlohy šiestej päťročnice, úspešne zabezpečovali plnenie uznesení XV. zjazdu KSČ a svojimi príkladnými činmi sa významne zaslúžili o ďalšie úspechy v budovaní rozvinutej socialistickej spoločnosti a o rast hmotnej a kultúrnej úrovne robotníckej triedy a všetkých pracujúcich. Súdruh Hoffmann ďalej zdôraznil, že od minuloročného vyznamenania najlepších pracovníkov sme boli svedkami významných udalostí, ktoré podstatne a veľmi pozitívne ovplyvnili politickú atmosféru v našej vlasti. Vyvolali nebývalý rozmach pracovnej a politickej aktivity a socialistického súťaženia. V tejto súvislosti spomenul 35. výročie oslobodenia Československa Sovietskou armádou, ako aj prípravy na XVI. zjazd KSČ a povedal, že od začiatku tohto roku sa (Pokračovanie na 2. str.) Prejav súdruha LUBOMÍRA ŠTROUGALA Sú to už vyše tri desiatky rokov, čo súdruh Klement Gottwald založil tradíciu týchto stretnutí. V miestach, ktoré pamätajú slávne i pohnuté chvíle histórie tejto krajiny a jej ľudu, sa každoročne schádzame v predvečer Sviatku práce a slávnych dní nášho oslobodenia, aby sme vzdali hold obetavosti a tvorivému úsiliu tých našich spoluobčanov, ktorí svojimi činmi predznamenávajú budúci čas. Právom oceňujeme ich novodobé hrdinstvá, zmysel pre nové, úsilie dávať spoločnosti čo najviac, ich postoj skutočných hospodárov. Riečište ich iniciatívy je širšie a širšie, jej čoraz mohutnejší tok odplavuje hlušinu priemernosti a prináša novú úrodnú pôdu, z ktorej vzídu bohaté úrody zajtrajška. Tí najlepší z nich sú dnes tu, medzi nami. Prišli z rozličných miest naše] vlasti, predstavujú rozličné odbory ľudskej činnosti. Sú tu robotníci, družstevní roľníci, technici, vedci, umelci, stranícki i ďalší verejne činní pracovníci. Vo vás, ktorým dnes udelia vysoké štátne vyznamenania, vidíme pokračovateľov tých, ktorých mená sa stali neodmysliteľnou súčasťou histórie socialistickej výstavby, všetkých, ktorí významným spôsobom prispeli k obohateniu života našej spoločnosti, k jej šťastnému dnešku. Vaše dielo je prejavom vysokej občianskej uvedomelosti, výrazom úprimného a hlbokého vzťahu ku krajine, ktorá je vám domovom, a k zápasu všetkého nášho ľudu o nový, lepší svet. Je prejavom úprimného vzťahu k novému spoločenskému poriadku — socializmu. Z neho vychádza naša spoločná sila. Z neho pramení skutočnosť, že nás nerozdeľujú ani nezmieriteľné protiklady triedne, ani národnostné. Sme spoločenstvom práce, spoločenstvom, pre ktoré je socializmus podmienkou života a pokroku dnešných i budúcich generácií. V ňom kotví naša česť a dôstojnosť, túžby a nádeje. Len v podmienkach socializmu si môžeme spoločne klásť vznešený cieľ: urobiť z tejto krajiny čo najšťastnejší domov pre všetkých, ktorí tu žijú a pracujú. Naše tohtoročné stretnutie sa uskutočňuje krátko po tom, čo skončil svoje rokovanie XVI, zjazd Komunistickej strany Československa. Vošiel do bohatej šesťdesiatročnej histórie strany ako zjazd, ktorý znovu, so všetkou presvedčivosťou dokumentoval vernosť ideám, z ktorých sa zrodila a za ktoré v súlade so záujmami pracujúceho človeka trvale a obetavo bojovala, vernosť ideám Veľkého októbra, bratského priateľstva a spojenectva so Sovietskym zväzom, proletárskeho internacionalizmu. Uznesenia XVI. zjazdu predstavujú náročný politický, sociálno-ekonomický a kultúrny projekt ďalšieho rozvoja našej spoločnosti, program posilnenia významu našej krajiny v zápase za spoločenský pokrok, za upevnenie svetového mieru. Máme ešte v živej pamäti jeho vecné hodnotenie minulého obdobia, otvorený a kritický pohľad na naše vlastné slabiny, na to, čo sme neurobili a nerobíme dobre, na všetko, čo ochudobňuje výsledky našej spoločnej práce. V rokovaní a uzneseniach zjazdu dominovala základná starosť o to, ako zachovať a ďalej upevniť všetko, k čomu sme sa až dosiaľ dopracovali, ako dosiahnuť ďalší pokrok vo všetkých oblastiach nášho života, ako rozhojniť hmotné a kultúrne hodnoty našich národov, ako zabezpečiť pokojný a v každom ohľade naplnený život ľudí, ako ďalej posilniť ich istoty pre dnešok i budúcnosť. Tieto náročné ciele sú dôkazom vysokej zodpovednosti Komunistickej strany Československa za osudy tejto krajiny. Sú vyjadrením najvlastnejších záujmov všetkého nášho ľudu. Preto sa aj k uzneseniam XVI. zjazdu prihlásil celý Národný front, ako o tom svedčí i prijaté Vyhlásenie k voľbám. Splnenie tohto programu bude, pravda, vyžadovať od každého statočnú a kvalitnú prácu, lebo priemerné úsilie, priemerné výsledky našim potrebám stačiť nemôžu. Ako soľ potrebujeme čo najširšie využívanie výsledkov vedy a techniky, smelé tvorivé novátorstvo, ktoré denne prekonáva staré normy, dnešnú úroveň produktivity práce. Všetci dobre vieme, že čo bolo dobré včera, nestačí (Pokračovanie na 2. str.) Milan Laskovský preberá z rúk súdruha Gustáva Husáka čestný titul hrdina socialistickej práce. Telefoto ČSTK Kreslil Peter Pollág % MÁJ ŠTEDRO VKROČIL DO NAŠICH ULÍC HOLD PRÁCI - MATKE POKROKU Praha — vzorné socialistické veľkomesto • Miliónové úspory východoslovenských zlepšovateľov • Slovena hlási: dodali sme tovar navyše plánu za 1,5 milióna korún • Poľnohospodári sú odhodlaní úlohy päťročnice splniť Bratislava (PA + ČSTK) — Hoci trocha studený, predsa najkrajší sviatok roka je tu. Prvý máj vkročil do našich ulíc. Okrášlil sa rozvinutými záhonmi, vejúcimi zástavami, pestrými girlandami, rezkou muzikou a radostným úsmevom na našich tvárach. Ľavá, favá, ľavá... Muž a žena, rodič a dieťa, baník a vedec, všetci bok po boku pridávame sa do manifestujúceho prúdu s túžbou, aby mierová pieseň a solidarita objali celú našu planétu. Nekráčame s prázdnymi rukami. Hrdíme sa dielom, ktoré sme vykonali pre radostný a šťastný život našej i budúcich generácii socialistického Československa. Jarným dažďom osviežená Bratislava v plnej svojej kráse dôstojne oslávi dnešný 1. máj — Sviatok práce. Slávnostnú atmosféru cítiť v historickom jadre mesta, ktoré pamätá nielen máje naplnené radosťou a šťastím, ale aj minulých bojov za slobodný dnešok. Sviatočné ovzdušie cítiť aj na nových bratislavských sídliskách, kde práve v týchto predmájových dňoch našla svoj domov stotisíca rodina. Bratislava, plná kvetov a zelene, hýri množstvom farieb a vonia májovým orgovánom. V uliciach mesta povievajú zástavy, okná krášlia pestré vlajočky, letáčiky i tradičné biele holubice — symboly mieru. Priečelia budov závodov, podnikov a inštitúcií zdobia pozdravné heslá vyjadrujúce odhodlanie pracujúcich aktívne prispieť k splneniu úloh, (ktoré vytýčil XVI. zjazd KSČ. V sviatočnom šate je odeté centrum prvomájových osláv — Vajnorská ulica a námestie Františka Zupku, kde dominuje vyzdobená tribúna v pozadí s novým stánkom pracujúcich — Domom ROH. Tadiaľto budú kráčať Bratislavčania a všetci, ktorí s nimi tento prekrásny sviatok oslávia. ★ UŽ ÔSMY RAZ NA LETENSKEJ PLÄNI S pocitom dobre vykonanej práce idú do prvomájového sprievodu osláviť Sviatok práce aj pracujúci a občania hlavného mesta Prahy. Hrdosťou ich napĺňajú nielen úspešné výsledky dosiahnuté v rámci uplynulého volebného programu, ale aj splnené záväzky na počesť XVI. zjazdu KSČ. Praha urobila za minulých päť rokov ďalší krok k tomu, aby sa stala vzorným socialistickým veľkomestom. Do používania sa odovzdalo vyše 52 000 nových bytov so 153 objektmi občianskej vybavenosti, v prevádzke je v súlade s úlohou XV. zjazdu KSČ 20 km trate metra, slúži Severo-južná magistrála. Praha získala nové dominanty v podobe Paláca kultúry, výškových budov pražských podnikov zahraničného obchodu i nových sídlisk. (Pokračovanie na 2. str.) Májový prihovor Pokrok, revolúcia, piesne, mier, solidarita, prehliadka vítazstiev i nových tvŕdzí, ktoré treba dobýjal — to všetko a ešte všeličo pôsobivé, dojímavé i burcujúce sú naše, no nielen naše Prvé máje. Sú a takými boli, aj keď voľakedy v nich prevládalo viac boja ako radostnej atmosféry. Aké tie máje boli, vieme od pamätníkov, z literatúry a, pravdaže, aj zo zožltnutých súdnych spisov režimov, pre ktoré bolo toto májové javiskodejisko-hladisko a najmä bojisko vždy skôr príležitosíou na brúsenie šablí, prípravy zatykačov na organizátorov pochodov, táborov ľudu, demonštrácií. Podľa príkazu, triednej nenávisti buržoáznych vlád, ich prominentov, ktorí sa v takýto deň, napriek tým svojim zbraniam, triasli. Sila tých ulíc sa totiž rovnala prívalu veľrieky. Čože nám dnešnými Pred oslavami Prvého mája vieme, že ideme do ulíc na celoštátnu, celonárodnú, krajskú, okresnú či mestskú prehliadku sústavného úsilia o mier, pokrok, o dobré a ešte lepšie výsledky práce od mája do mája, od začiatku do konca päťročnice. Aj prejaviť sympatie, internacionalizmus s pokrokovo zmýšľajúcimi ľuďmi celého sveta. Vyjadriť solidaritu s utláčanými, po slobode túžiacimi v tých častiach sveta, kde ešte iba vykračujú na cestu, po ktorej sa aj v májovom pochode, nie síce voľajako ľahko, ale ak dôsledne, tak istotne dôjde k cieľu — k slobode, k práci, mieru, právu na vzdelanie, na chlieb pre všetky deti, k úsmevnej pesničke. Veru, čože nám! Vyobliekame sa, možno aj pošomreme na počasie, na autobus, čo je dnes ešte preplnanejší ako vo všedný deň, ale onedlho už vtipkujeme so známymi, so spolupracovníkmi, pospevujeme si s rezkou melódiou tej či onej dychovky, zbierame deťom trepotalky. A ak by nám to nepripomenuli, možno by sme si v tejto záplave tónov, rečí, drobčíacich krokov ani nespomenuli, že z tohto obrovského májového hurhaja sa vždy, keď bolo treba, pripomínalo, že po radosti nemožno len túžiť, ale si ju treba vybojovať, zaslúžiť; že mier nie je len pekné slovo a prirodzené chcenie každého normálneho človeka, aj oň sa treba predovšetkým usilovať; byť solidárnymi s pracujúcimi celého sveta, s pokrokovo zmýšľajúcimi ľuďmi našej planéty, že to nie je len odovzdať na fond solidarity pár korún, ale to je pomoc ako brat bratovi, sestra sestre. Vždy, keď treba. Na princípoch proletárskeho internacionalizmu. len si spomeňme, do koľkých konkrétnych podôb sa myšlienky, túžby, zámery v sfére socialistického internacionalizmu premietli v posledných rokoch v socialistickom spoločenstve. Hovoril o tom na XXVI. zjazde KSSZ súdruh L. I. Brežnev, ktorý okrem iného povedal: „ ... Stranícke organizácie Sovietskeho zväzu a krajín socialistického spoločenstva sú spojené tisícorakými nitkami, a to na všetkých úrovniach — od republík, krajov a oblastí až po okresy a veľké podniky. Živú a plodnú spoluprácu rozvíjajú štátne orgány, spoločenské organizácie a výrobné kolektívy. Trvalým javom sa stali styky v duchovnej oblasti, úzke kontakty na poli ideologickom a kultúrnom. Naša spolupráca sa rozširuje neustále do ďalších oblasti. Ako príklad možno uviesť program Interkozmos. Kozmonauti bratských krajín pracujú nielen pre vedu a pre národné hospodárstvo, ale plnia aj nesmierne významné politické poslanie.“ A v ďalšej časti správy na zjazde sovietskych komunistov sa hovorí o množstve úspechov, ktoré priniesla spoločná práca, o množstve objektov, ako je plynovod, ropovod, spoločný energetický systém, veľké stavby v rozličných krajinách, ako aj o ďalších, ktoré sa pripravujú a majú slúžiť ľuďom, mieru, pokroku. „Taký je dnes socialistický internacionalizmus v praxi,“ povedal súdruh Brežnev. A my si vieme ešte aj doplniť: bol v časoch oslobodzovania, bol a je v hospodárskej pomoci a spolupráci, v obrannom spoločenstve. Bol a je smerom k nám z tejto veľkej krajiny aj každým smerom, kde podobnú internacionálnu pomoc potrebujú a čakajú. A taký je aj náš postoj k tejto sfére myslenia a konania. Na našom XVI. zjazde KSČ povedal súdruh Gustáv Husák: „ ... Najdôležitejšou úlohou, ktorá pred ľudstvom stojí, je uchrániť mier. Nové iniciatívne návrhy, prednesené na XXVI. zjazde KSSZ súdruhom Brežnevom, vytyčujú reálnu mierovú alternatívu proti imperialistickej politike zámerného zostrovania medzinárodného napätia. Naša strana pokladá toto organické pokračovanie a rozvinutie mierového programu KSSZ za spoľahlivú a účinnú cestu k riešeniu najpálčivejších a najnaliehavejších problémov súčasného medzinárodného života. Zároveň v ňom vidíme koncentrovaný výraz vlastných životných záujmov, potrieb a cieľov všetkého československého ľudu v medzinárodných vzťahoch.“ Tešme sa z mieru, ale vedzme, že niet ho všade a že niekde stále striehnu takí, čo sa vojnovým konfliktom tešia, čo ich aj organizujú, čo z krvi iných bohatnú. Tešme sa z mieru a našich malých i veľkých vítazstiev,_na__nezabúdajme,_že hoci červená zástava plápolá v prvomájových sprievodoch, manifestáciách i demonštráciách už v krajinách všetkých kontinentov, ešte vždy na ňu pribúda horúca krv demonštrantov v pochodoch nezamestnaných, hladných, utláčaných, vykorisťovaných. A za nich, s nimi dvíhame aj naše päste do symbolického solidárneho gesta. A to nesymbolické, no o to účinnejšie je: čím lepšie robíme, tým sme silnejší a s nami silnejú aj tí, čo našu podporu potrebujú. Deväťdesiaty prvý Sviatok práce oslavujeme. Nepomohli dávne zákazy, prenasledovania. Idea Prvých májov bola vždy príťažlivá, bolo za čo bojovať, bolo kde spájať sily, bolo sa možno tešiť z narastania tej sily, a nebolo možno nepočuť mohutný hlas dožadujúci sa, napríklad u nás: mieru, občianskych a sociálnych práv, práce, chleba či vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov ... Slovenská robotnícka trieda sa v prvomájových sprievodoch vždy ukázala ako politická sila, ktorá prizývala a aj vítala vo svojich radoch stále nové a nové posily do boja za spravodlivú vec, za krásny ciel; Ciel, ktorý sme my, dnešní, v mnohom ich zásluhou aj svojím pričinením dosiahli. Cieľ, ktorý však nielen blahoželá: dobre, že si tu, ale aj pobáda: kráčaj ďalej, bojuj tým, čo je tvojím najvlastnejším nástrojom pre boj za mier — za spokojnosť, prosperitu spoločnosti — umom, kladivom, počítačom, kombajnom, štetcom, piesňou . .. A potom mávaj na pozdrav tým, čo kráčali a stále idú v tomto boji-úsilí k ďalším métam celkom vpredu, preslávili prácu svojimi výsledkami a ona ozdobila ich — Zlatými hviezdami hrdinov socialistickej práce, vysokými štátnymi vyznamenaniami. Robotníka z továrne, poľnohospodára, baníka, taviča, montéra, budovateľa pomníkov našej doby — vodných diel, energetika, stavbára, pradiarku, vedca, umelca. Hrdinom práce dnešným i tým vlaňajším, predvlaňajším zamávajme, čo ich máme v pamäti a chceme sa im aspoň v niečom podobať. Podnetov na skonkretizovanie takéhoto počinu, a dosť aj naliehavých, dal každému nedávny zjazd KSS i XVI. zjazd KSČ. Chcieť sa im podobať... aj to by bolo pekné, osobné heslo do tohtoročného prvomájového sprievodu, všakže? MARGITA PLIŠTILOVÁ ULICE PLNÉ PIESNI A ODHODLANIA 4 %