Pravda, február 1982 (LXIII/26-49)

1982-02-01 / No. 26

PONDELOR 1. FEBRUÁRA 1982 0 ŽIVOTNÚ OROVNI «JUHMI VÝSLEDKY PRACE ■íivotná úroveR je jednou z dôležitých a citlivých otázok. Pripome­­§ null sme si to znova v súvislosti s úpravami niektorých maloob­­“ chodných cien, opatrením, ako povedal predseda vlády ČSSR Ľu­bomír štrougal na aktíve v Ostrave, ktoré sa „dotkne každej rodiny a nie všade ho prijmú s pochopením. S tým musfme rátať. Problém je v tom, že motivácia akéhokoľvek politického a ekonomického rozhod­nutia nemôže spočívať v tom, či bude tzv. populárne alebo nepopulárne. Buď je nevyhnutné a jedine možné, alebo nie. Politici ani ekonómovia sa nemôžu riadiť zbožnými želaniami*. Ano, vývoj životnej úrovne vo svojej podstate je priamo závislý na stupni rozvoja výroby a produktivity spoločenskej práce. Nemôže byť vecou dobrej vôle niekoho, ale len a len výsledkom výkonnosti a efek­tivnosti národného hospodárstva, výsledkom našej práce. Vždy platilo a bude platiť, že medzi jedným a druhým je zákonitá podmienenosť. Uvedomuje si každý rovnako tento vzájomný vzťah? Staré múdroslovie varuje pred jeho opomenutím slovami, že len takou perinou sa môžeš prikryť, akú máš! Keď je krátka, bude tl zima raz na rameno, inokedy na nohy ... Socializmus z nás urobil spoluvlastníkov výrobných prostriedkov. Utvo­ril základy pre sociálnu rovnosť a sociálne istoty. Nie, to nie je zovšednené heslo z transparentu, ale historicky p r og­re s f v n y proces, aký si žiadna Iná spoločnosť nemôže dovoliť. V po­stáváni pracujúceho človeka, v zabezpečeni jeho životných istôt. Je to najvýraznejšia prednosť socializmu a väčšina z nás si to uvedomuje. Druhou otázkou však je, ako si túto vskutku historicky novú pozíciu činorodo osvojuje. Všetko nasvedčuje tomu, že zatiaľ dokonalejšie pô­sobia mechanizmy stimulujúce rast potrieb ako tie, čo motivujú zod­povedné plnenie úlohy spoluvlastníka. Socializmus sa sformoval ako revolučný spoločenský svstém s vlast­nými princípmi. Pokiaľ však tieto nevojdú do života ľudí, nestanú sa vnútorne osvojenou normou ich myslenia a konania a nepremietnu sa do celého spôsobu života každého jednotlivca, ostanú iba princípmi. Ich premena na aktívnu zložku novej kvality života je dlhodobá, ťažká. Prameni z toho, že každá nová spoločenská formácia si ako materské znamienko prináša do svojho lona niektoré črty spoločnosti predchádza­júcej. Nevyhol sa tomu ani socializmus, a tak má čo dočinenia s prežit­kami malomeštiactva, honbou za majetkom, Individualizmom života, obrá­teným rebríčkom hodnôt a podobne. Výskyt týchto javov súvisí aj s istým druhom netrpezlivosti. Akoby všetko - ako si niektorí tento proces predstavujú - muselo byť na­raz a hneď, bez ča­kania. Prirýchla ho­mogenizácia spo­ločnosti, univerzál­ny rast potrieb a skutočnosť, že nie­kam plynú fondy rýchle, vo veľkom množstve a ešte k tomu nezávisle na výkonoch, spo­maľuje dynamiku vývoja. Vznikajú nové spoločenské skupiny, ktoré pa­razitujú na spoloč­nosti. Majú sa dob­re bez ohľadu na to, ako pracujú, a vďaka svojmu postaveniu sa oboha­cujú nesocialistickým spôsobom. „Životná úroveň každého pracovníka," povedal na XVI. zjazde KSC súdruh Husák, „by mala zodpovedať jeho prínosom k rozvoju spoločnosti. Nie je tajomstvom, že sú ľudia, ktorí žijú na účet spoločnosti, že do­stávajú mzdu nie za prácu, ale za to, že chodia do práce. Proti všetkým druhom príživníctva a špekulantstva treba rozhodne bo|ovať.“ Cesta spoločnosti budujúcej rozvinutý socializmus ku komunizmu a s ňou spätý socialistický typ procesov vedecko-technickej revolúcie prináša aj mnohé nové problémy. Pretože spoločenský pokrok nikdy nie je priamočiary, vždy ho sprevádzajú rozpory, prílivy a odlivy, zákruty a niekedy aj pohyb späť. Lenin ukazoval: ...... život sa vyvíja v proti­kladoch a živé protiklady sú oveľa bohatšie, rozmanitejšie, obsažnejšie, ako sa ľudskému rozumu na prvý pohľad vidí.* Nikto si teda vývoj socializmu nemôže predstavovať ako jednoliaty pokrok, ako postup k vyšším stupňom, nepoznajúci nijakú prekážku. Sovietsky akademik P. Fedosejev v tejto súvislosti hovorí, že súčasný kapitalizmus sa napriek rastu výroby v jednotlivých obdobiach a tech­nickému pokroku v priemyselných krajinách pohybuje po naklonenej rovine. Socialistická sústava, prekonávajúc rozpory, ktoré sa v nej pre­tavujú a vznikajú, je na vzostupe a upevňuje sa v boji proti imperializmu. „Obraz svetového vývoja sa však nedá redukovať na jednostrannú schému," pokračuje akademik Fedosejev. „Vzostupná a zostupná línia neznomenajú nijaký rovnomerný vzostup alebo nepretržitý pokles. Vzo­stupná línia spoločenského pokroku sa nezaobíde bez ťažkosti, rozporov, dočasných prekážok, okľúk a zvratov. Zostupnú liniu zase necharakteri­­zuje len pokles, úpadok a kĺzanie do priepasti, ale môže sa vykázať aj dočasnými vzostupmi.* Z toho jasne vyplýva, že by sme boli dogmatikmi, keby sme nepo­chopili dialektiku vývoja socializmu: vyriešením jednoduchších otázok sa nastoľujú zároveň otázky a úlohy svojou povahou zložitejšie a nároč­nejšie. Náročnejšie na zdroje, na riadenie, na poznanie a na čas ich vyriešenia. Všetci vieme, že v sedemdesiatych rokoch sa spoločenský vývoj pod­statne skomplikoval, vznikli niektoré netradičné a často aj úplne nové javy a problémy. Skončilo sa obdobie lacných surovin a predovšetkým ceny palivovo-energetických zdrojov začali rýchle rásť. Cenová úroveň surovin a potravin na svetových trhoch bola v roku 1980 podľa indexu OSN oproti roku 1970 vyššia 7,2-krót, zatiaľ čo cenová úroveň hotových priemyselných výrobkov len 2,9-krát. Pre štáty s prevažne spracovateľským priemyslom - ako je Česko­slovensko - je takýto vývoj nepriaznivý. Znamená uplatňovať v národ­nom hospodárstve úplne novú kvalitu, založenú na efektivnosti, intenzi­fikácii, výsledkoch vedy a techniky. Na maximálnom využívaní tvorivého potenciálu každého jednotlivca. Lebo ten, čo tvorí, súčasne hľadá úspor­né riešenia, lepšie ako minulé. Tvorivosť a úspornosť sa tak stávajú navzájom skĺbenými vlastnosťami, zasahujúcimi nielen do ekonomickej, ale aj morálnej oblasti. Súvisia so vzťahom jedinca k spoločnosti, k jej, a tým aj k svojim osobným perspektívam. Nie všetci a nie dosť jasne sme pochopili tieto nové momenty. Tvárili sme sa, ba niektorí sa aj tvárime, akoby sa nás nič netýkalo. A navyše sa cítime div nie podvedeni a urazeni. Niektorí žili v mylnej predstave, že socializmus musf iba dávať bez nároku na vracanie dlhov. 2iadna spoločnosť však nemôže rozdeliť viac, ako utvoril Správali sme sa tak, akoby zospoločenštenie výrobných prostriedkov automaticky zmenilo člo­veka a samo osebe ho nútilo k vyšším výkonom. Jeden z nedávnych výskumov však ukázal, že plných 80 percent ľud! sa orientuje iba na priemerný výkon! Pritom objektivna potreba vyššej náročnosti, nových prístupov a mys­lenia je očividná! Dôrazne na ňu upozorňujú stranické dokumenty, roz­pracoval ju Súbor opatřeni na zdokonalenie sústavy plánovitého ria­denia národného hospodárstva. Ani problémy, ktoré teraz pred nami stoja, nie sú nové. „Čoje nové, ako sa už mnoho ráz zdôraznilo," povedal v Ostrave súdruh Štrougal, „to je stupeň naliehavosti ich rýchleho a pozitívneho riešenia.“ Aby sa nenahromadili a neviedli k chorobným sociálnym javom a krizovým situáciám, alebo dokonca deformáciám jednotlivých stránok spoločenské­ho života. Sociológovia v tejto súvislosti upozorňujú, že práve nerie­šenie týchto problémov vyvoláva nebezpečenstvo, že pozitívne črty so­cializmu - predovšetkým sociálna rovnosť a sociálna istota - sa môžu znehodnotiť. Ako ukazujú skúsenosti, ani socialistické krajiny nie sú imúnne pred jednotlivými chybami a nedostatkami. Akademik Fedosejev hovori, že „môžu vyplývať z toho, že schvaľované uznesenia nie sú v súlade so zákonitosťami vývoja a s reálnymi podmienkami, t. j. z toho, že sa po­rušila dialektika objektívneho a subjektívneho. Podobné ťažkosti na­stávajú, keď sa nedostatočne využívajú prednosti socializmu v pláno­vaní a riadení hospodárstva“. Netvrdíme - nebolo by to totiž pravdou - že naše uznesenia a opat­renia nie sú v súlade so zákonitosťami vývoja a reálnymi podmienkami. Naopak; tento súlad tu je. Bieda je v inom. V pomalej realizácii týchto uznesení, v mnohých prfpadoch - v nejednote slova a činu. Preto zaznieva taký nástojčivý tán napr. na adresu riadiacej sféry. Aby sa všetky opatrenia v oblasti plánovania, financovania, odmeňo­vania, normovania, zavádzania chozrasčotu uplatňovali na všetkých stupňoch hospodárskeho riadenia, a tým nadobúdali vyššiu účinnosť. Aby tak podmieňovali udržanie a skvalitňovanie dosiahnutej životnej úrovne, osobnú a spoločenskú spotrebu. Naše sociálne istoty. ORGÁN ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA ROČNÍK 63. • ČÍSLO 26 A* 50 HALIEROV Odborári v prípravách na X. vieodborový zjazd CESTA K EFEKTÍVNOSTI VEDIE CEZ PRÁCU S NlDMI Y sobotu rokovali krajské a mestská všeodborová konferencia v Bratislave • Pred­stavitelia straníckych a štátnych orgánov medzi odborármi • Najpoprednejšia úlo­ha: činmi naplniť program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Bratislava (Od našich redaktorov a ČSTK) — V desiatich krajoch ČSSR sa v sobotu konali krajské všeodborové konferencie a v Bratisla­ve mestské všeodborová konferencia. Na rokovaniach sa zúčastnili de­legácie CRO, krajských výborov KSC a KSS, ako aj predstavitelia štát­nych a spoločenských orgánov a organizácii. KSČ, ako o tom na konferencii v Plz­ni hovoril člen Predsedníctva ŰV KSČ, predseda ŰRO K. Hoffmann. Ok­rem iného ocenil najmä úsilie odbo­rárov o odhaľovanie príčin doteraj­ších nedostatkov, ako aj ich prístup k úlohám, ktoré treba riešiť. Konšta­toval, že k X. všeodborovému zjazdu pristupuje ROH s dobrou bilanciou. Obdobie jeho príprav, práca na prog­rame pre díalšie obdobie však ani na okamih nesmie odviesť pozornosť od toho, čo je na programe každého dňa, t. j. od boja za splnenie plánu, za hospodárnosť a vyššiu kvalitu práce Správy i dis­kusie hodnotili kriticky vý­sledky, ktoré odborári do­siahli v uplynu­lom období. Konferencie sú­stredili pozor­nosť na vže­­stranné posil­nenie spoločen­skej zodpovednosti odborových orga­nizácii v uskutočňovaní hospodárske­ho a sociálneho programu XVI. zjazdu a výroby. Ide o to dokázať, že odbo­rári gú schopní účinne prispieť k ďal­šiemu rozvoju ekonomiky a celej spo­ločnosti. Na konferenciách zvolili nové kraj­ské orgány ROH a delegátov na český a slovenský zjazd ROH. ■ PREKONAŤ rutinu A FORMALIZMUS Povedzme to otvorene. V Revolučnom odborovom hnutí, vo vnútrozväzovej činnosti, v riadiacej, organizačnej a politickovýchovnej práci stále pretr­vávajú prvky rutinérstva a formaliz­mu, ktoré znižujú účinnosť pôsobenia ROH na pracujúcich aj v Západoslo­venskom kraji. Kriticky na to pouká­zala aj správa prednesená na kraj­skej všeodborovej konferencii ]. Dova­­lom, predsedom ZSKOR. V tejto súvis­losti i ked sa žiadalo ešte hlbšie na­črieť do rezerv odborárov — predo­všetkým z hľadiska prehĺbenia vplyvu odborových orgánov a organizácií na ekonomiku, výchovu a zlepšovanie pracovných a životných podmienok pracujúcich — správa aj uznesenie konferencie orientovali pozornosť na také úlohy, ako je investičná výstav­ba, kde sa žiada operatívnejšie mobi­lizovať pracujúcich do aktívneho pl­nenia úloh na takých stavbách, ako je výstavba Atómovej elektrárne V 2 v Jaslovských Bohuniciach a Atómo­vej elektrárne v Mochovciach, na vý­stavbe zásobníkov plynu v Lábe a ka­pacít, ktoré budujeme v nadväznosti na dlhodobý program špecializácie a (Pokračovania na 2. sír.) Významný dokument Komunistickej strany Rakúska CIEĽOM H BLAHO PRAMCICH Z Viedne od nášho redaktora BEDŘICHA ZAGARA Zaspievaním Internacionály sa skon­čil v sobotu večer vo Viedni jedno­dňový mimoriadny zjazd Komunistic­kej strany Rakúska (KSRJ, ktorého jediným bodom programu bolo pre­rokovanie a schválenie nového prog­ramu strany. Od januára minulého roku prebie­hala v strane široká diskusia o ná­vrhu programu, ktorá v sobotu vy­ústila do manifestačného jednomy­seľného prijatia tohto dokumentu, ktorý bude mať veľký význam nielen pre rakúskych komunistov, ale pre rakúske robotnícke hnutie, ba všetok rakúsky ľud. Od svojho založenia ro­ku 1918 prijala KSR niekoľko dôleži­tých smerníc pre činnosť strany a konštruktívnych koncepcií, ale tento­raz ide o hlboké a vedecké vypraco­vanie ciest a metód práce na do­siahnutie hlavného cieľa — socializ­mu v rakúskych farbách. Program vychádza z bojových poučení rakús­keho robotníckeho hnutia, zoxskúse­ Tlačová konferencia G. Halia Washington (ČSTK) — Vláda Spojených štátov urýchľuje prípravy na vojnu, stavia na politiku konfron­tácie a agresie, na vyvolávanie na­pätia a krizových situácii na svete, vyhlásil na tlačovej konferencii vo Washingtone generálny tajomník Ko­munistickej strany USA Gus Halí. O protipoľskej kampani Reaganovej vlá­dy Gus Halí vyhlásil, že jej mottom nie sú obavy o dodržiavanie ľudských práv, ako sa tvrdi, ale jej skutočným cieľom je vyvolať chaos a zviesť Poľ­sko z cesty socialistického vývoja. ností antifašistického boja v Rakúsku a mimoriadne cenným zdrojom boli bohaté skúsenosti medzinárodného revolučného martfisticko-leninského hnutia, s ktorým boli rakúski robot­níci vždy zviazaní. Predseda KSR Franz Muhri v hlav­nom referáte i v záverečnom slove analýzou vnútornej i medzinárodnej situácie zdôraznil nevyhnutnosť ta-I Pokračovanie na 4. str ) Spoločné cvičenie vojsk Družba ’82 sa skončilo Ospešné splnenie náročných úloh Praha (ČSTK) — V sobotu, v posledný deň cviCenia Družba '82 sa konal míting príslušníkov pozemných vojsk a letectva Čs. ludovej armády, Sovietskej armády a Maďarskej fudovej armády. Jednotky bratských armád, nastúpe­né pred svojimi tankmi, bojovými vo­zidlami pechoty a ďalšou vojenskou technikou, pozdravil minister národ­nej obrany ČSSR armádny generál M. Dzúr. Na zhromaždení bol prítomný ná­mestník ministra národnej obrany Maďarskej ludovej republiky generál­poručík J. Pacsek, starší predstaviteľ hlavného veliteľa spojených ozbroje­ných síl členských štátov Varšavskej zmluvy pri ČSĽA generálplukovník D. Litovcev, predstaviteľ štábu spo­jených ozbrojených síl členských štá­tov Varšavskej zmluvy generálplukov­ník M. Tereščenko a ďalšie osobnosti. Minister M. Dzúr uviedol, že v prie­behu cvičenia sa podarilo úspešne splniť náročné učebné ciele a do­siahnuté výsledky sú ďalším vkladom do bohatých tradícií vzájomnej spo­lupráce bratských armád Varšavskej zmluvy pri príprave vojsk na obra­nu socializmu. „Veľmi si vážime,“ po­vedal, „že k cvičiacim vojskám zaví­tal generálny tajomník ÜV KSČ a prezident ČSSR G. Husák. Význam cvi­čenia podčiarkuje aj skutočnosť, že jeho priebeh od začiatku sledoval hlavný veliteľ spojených ozbrojených síl členských štátov Varšavskej zmlu­vy maršal Sovietskeho zväzu V. Ku­likov.“ Pripomenul potom, že názov cviče­nia symbolicky vyjadruje internacio­nálne vzťahy medzi národmi krajín socialistického spoločenstva, založe­né na priateľstve a spojenectve so Sovietskym zväzom. Pevná jednota a zomknutosť bratských krajín a úzka spolupráca významne prispievajú k zvyšovaniu ich politickej, ekonomic­kej a vojenskej sily. Je zárukou na­šej kolektívnej bezpečností a života v mieri. Minister M. Dzúr hovoril aj o sú­časnej medzinárodnej situácii. Odsú­dil úsilie reakčných kruhov svetové­ho imperializmu, najmä amerického, ktorý pokračuje v kurze zhoršovania vzťahov so Sovietskym zväzom a s ďalšími socialistickými krajinami. V závere poďakoval všetkým prí­slušníkom cvičiacich jednotiek za úspešné splnenie náročných úloh spoločného cvičenia. „Velenie ČSĽA kladne hodnotí, že velitelia, štáby, politickí pracovníci a vojaci brat­ských armád pri cvičení Družba '82 úspešne splnili úlohy,“ povedal mi­nister. Zdravice nastúpeným jednotkám potom predniesli zástupcovia troch spoločne cvičiacich armád. Míting zakončili Internacionálou. Spoločné cvičenie, ktoré sa skon­čilo 30. januára 1982, sa uskutočnilo v priestore Litoměřic, Liberca, Prahy, Plzne a Karlových Varov a jeho cie­ľom bolo precvičiť súčinnosť medzi veliteľmi a jednotkami spojeneckých armád v zimných podmienkach. Zú­častnili sa na ňom vojská v celko­vom počte 25 000 mužov. Stalo sa jednou z dôležitých foriem upevňo­vania spolupráce a výmeny skúse­ností medzi bratskými armádami Var­šavskej zmluvy. Prinieslo nové pria­teľstvá, jeho účastníci získali bohaté skúsenosti a bojovými úspechmi do­kázali, že sú spoľahlivými obrancami celého socialistického spoločenstva. Vojská, ktoré sa na cvičení zúčast­nili, sa vracajú do svojich posádok. lnovovanů výstul DVP-10 začal po­užívat na novom stenovom porube V. ťažobného úseku Bane Ciget fokres Prievidza) kolektív Jaroslava Šišku. Od Jej využitia očakávajú zvýšenie vý­konov minimálne o 15—20 percent a po zapracovaní sa chcú pokúsiť o re­kordnú ťažbu. V rámci dobrých vzťa­hov a výmeny skúseností sa na mon­táž tejto výstuže prišli pozrieť i po­môcť členovia kolektivu Miroslava Cmaŕku z bane Handlová, ktorí ako prví začali pracovať s takouto výstu­žou. Na snímke ČSTK: členovia ko­lektívu Miroslava Cmarku z bane Han­dlová Štefan Vičík J v popredí vľavo) a Štejan Bálák pomáhajú pri montáži sekcie výstuže DVP-10. JANUÁROVÝCH ČLENSKÝCH SCHÔDZÍ ZÁKLADNÝCH ORGANIZÁCII KSS Krilické hodnotenia si žiadajú aktívne prístupy Skvalitnia rozborové a riadiacu činnosť odborov KNV • Najslabšie miesta v riadení sú priamo vo výrobe • Pre lepšiu činnosť okresných knižníc Bratislava (Od našich redaktorov) — Čo treba robiť, aby sa svýžila realizačná schopnosť základných organizácii strany, ako kon­krétne rozvíjať a kam zamerať pôsobenie komunistov, o tom v záve­re uplynulého mesiaca rokovali ďalšie članské schôdze. Kritický pohľad na plnenie úloh v prvom roku siedmej päťročnice si predovšetkým 'vyžaduje aktívne prí­stupy l komunistov k odstraňovaniu nedostatkov a slabých miest V práci organizácií. Na to poukazovali nie­len správy výborov, ale i diskutujúci, a v tomto duchu prijímali aj uzne­senia a plány hlavných úloh. * ZA UŽŠIE SPOJENIE S OBČANMI Výsledkami, dosiahnutými 'v plnení úloh národných výborov, ako vyplý­vajú z rokovania XVI. zjazdu KSČ, sa analyticky zaoberali na členskej schô­dzi komunisti prvej ZO KSS na Výcho­doslovenskom KNV. „Nejde nám o bi-lanciu, ale o kritické zhodnotenie nášho konkrétneho podielu na plne­ní vytýčených úloh, o hľadanie ciest k skvalitneniu a zefektívneniu prá­ce,“ zdôrazňovala správa výboru ZO KSS, ktorú predniesol predseda orga­nizácie j. Macko. Ospešný priebeh všeobecných volieb i volieb do ob­čianskych výboro'v je nielen vysved­čením dobrej prípravy a práce ko­munistov v národných výboroch, ale, ako podčiarklo rokovanie, sú záro­veň záväzkom pre ich ďalšiu činnosť. Schôdza analyzovala prácu komunis­tov na všetkých úsekoch pôsobnosti prvej ZO KSS a poukázala aj na ne­dostatky. Otvorene nastolila požia­davku, aby vedúci odborov zvýšili núroky na kvalitu práce, ku ktorej musí prispieť aj 'lepšia stabilizácia kádrov. V správe i v diskusii sa ho­vorilo aj o tom, že pri spracúvaní rozborov a analýz pre rokovanie or­gánov a vedenie VSKNV treba dôraz­ne požadovať konštruktívne materiály odhaľujúce podstatu problémov ukazujúce konkrétne riešenia a a východiská. Diskusia potvrdila, že správa adresne odhalila slabiny v práci komunistov i nestraníkov, j. Brondoš vo svojom vystúpení pouká­zal '.na to, ako efektívnejšie plniť úlohy NV, budovať a upevňovať au­toritu poslancov na všetkých stup­ňoch. Zaujalo aj vystúpenie K. Že­lezníka, ktorý upozornil na dvojko­ľajnosť v lorganizovaní podujatí a ak­cií i získavaní objektívnych informá­cií o plnení úloh i o požiadavkách občanov miest a obcí, ale kriticky hovoril aj do vlastných radov, o tom, (Pokračovanie na 2. str.) V Vyhlásenie I. Gándhíovej D ill f (ČSTK) — Predsedníčka indic­kej vlády Indira Gándhiová v inter view pre španielsky týždenník Cam­bio IS vyhlásila, že dôvodom vstupu obmedzeného kontingentu sovietskych vojsk do Afganistanu bola žiadosť afganskej vlády. „V nijakom prípade sa to nemôže považovat za interven­ciu,“ zdôraznila Gándhiová. Pokiaľ ide o vývoj situácie v Poľsku, pred­sedníčka indickej vlády konštatova­la, že je vecou samých Poliakov, a varovala pred zasahovaním do vnú­torných veci PĽR. Zápis 96000 detí do školy Vstup do sveta poznania Pre rodiny s deťmi bol tento víkend slávnostnejší ako ostatné. Väčší žiaci oslavovali úspešne zavŕšený prvý pol­rok školského roku — veď priniesli domov vysvedčenie, a kandidáti na prváctvo za sprievodu rodičov prekro­čili prvý raz prah „veľkej školy“ a zapísali sa za žiakov. Tento vzrušujú­ci okamih prežilo na Slovensku okolo 96 000 šesťročných detí. Prežiť túto chvíľu s budúcimi ško­lákmi bolo veľmi milé. Boli medzi ni­mi takí, čo sa nemohli dočkať, kedy už pôjdu na zápis, i takí, čo v pre­kvapení — stojac prvý raz v naozajst­nej triede, kde je veľká tabuľa, plno písmeniek, čísiel, farebných kried i ceruziek, šlabikáre i písanky, ba aj súdružka učiteľka — zabudli, ako sa volajú. S mnohými sme sa zoznámili aj na novom bratislavskom sídlisku Lúky v Petržalke, kde prvého septem­bra začala svoju činnosť novučičká škola, Už vstúpiť do jej priestorov bo­lo zážitkom. Voňala novotou, všade priestorné chodby, triedy, kabinety, klubovne, jedáleň, množstvo pestrofa­rebných detských kresieb ... Kam oko zavadilo, tam pekné, moderné a účel­né riešenie potrieb žiakov a učiteľov. Skôlkári prišli spolu, vraj aby medzi kamarátmi bravúrnefšie prekonali za­čiatočný ostych, iní prišli s rodičmi. Paľka rodičia nemohli od školy do­mov ani odlákať, tak sa mu v nej pá­čilo, a Jožko vyjednával celou cestou, že dnes musia ísť kúpiť školskú ak­tovku, pretože fu už-ul potrebuje. V sobotu zapísali v tejto škole 150 de­tí, teda päť prvých tried sa naplnilo, v nedeľu pribudla ďalšia. Škola je jed­­nostaj v „pohybe“, stále pribúdajú no­ví žiaci aj do ostatných tried, najmä teraz, v školskom polroku, veď v no­vom sídlisku stále pribúda nových by­tov. A akí prišli budúci prváci? Vítali ich aj učiteľky, ktoré majú s prvákmi dlhoročné skúsenosti, napríklad Mária Orechová a Jindra Majerská. Zhodne konštatovali, že deti sú zväčša smelé, vedia aj veľa pesničiek a básničiek, majú aj matematické predstavy, veď v materských školách sa podľa novej koncepcie výchovnej práce formou hier oboznamujú aj s takými pojma­mi, ako je veľa a málo, čo je skupina a čo kŕdeľ, ba aj pojem množina nie je pre ne cudzím. V rodinách i v školách bolo teda veselo. Tisíce detí urobili prvý krôčik — vstúpili na dlhú a náročnú cestu za poznaním. I keď je to okamih ra­dostný, nie je bezproblémový. Z dieťa­ťa sa zápisom do školy úspešný žiak ešte nestáva. Naša spoločnosť umož­ňuje väčšine detí pred povinnou škol­skou dochádzkou absolvovať „malú školičku“ alebo aspoň jej posledný ročník. V uplynulej päťročnici sme s výstavbou predškolských zariadení výrazne pokročili vpred. Deti, prechá­dzajúce materskými školami, sa už tu cieľavedome formujú na budúcich ško­lákov: učia sa samostatnosti, osvojujú si zmysel pre zodpovednosť, aktívnu činnosť, jednoduché návyky samoob­sluhy, spoluprácu s deťmi, hygienické návyky. Cím je práca materskej školy kvalitnejšia, tým má dieťa väčšie šan­ce byt od začiatku dobrým žiakom. Ked sme sa včera po sčítaní spis­­ných hárkov rozhovorili o dnešných prvákoch, dostali sme sa aj k téme problémovej — ich psychickej zrelosti. I ked niet sporu o tom, že dnešné deti sú neporovnateľne rozhľadenejšie ako v generáciách predchádzajúcich, majú tiež svoje problémy. Psycholo­gické testy zrelosti ukazujú, že tak­mer tretina z nich v prvej triede nevie správne hovoriť. Šušlú, račkujú, er na­hrádzajú s el, majú malú slovnú záso­bu. Už Komenský povedal, že „deti opičiatka sú", najmä v reči. Málo a nesprávne s deťmi hovoríme, televízia vytlačila rozprávky i pesničky z ro­dín. Individuálnu prácu s dieťaťom ni­jaká kolektívna výchova nenahradí. Máme teda ešte pár mesiacov, kým sa začne budúcim prvákom škola. A tu je možnosť napraviť zameškané, aby cestička do školy pre všetkých bola radostná a nie tŕnistá. Veď už prvá trieda je nielen najkrajšia na zážitky, ale nesmierne dôležitá aj pre prácu. A neľahkú! LÝDIA BRABCOVÁ Aj malá Evelina Katriaková sa stala prváčkou. Uvítala ju nová škola na Lú­kach v Petržalke. Snímka Ivan Binder, Bratislava r

Next