Pravda, marec 1982 (LXIII/50-76)
1982-03-22 / No. 68
Z CELOŠTÁTNYCH ZJAZDOV ODBOROVÝCH ZVÁZOV Tvorba zdrojov rozhoduje o sociblnych programoch Prítomné delegácie Ústredného výboru KSÜ, vlády ČSSR, Ústredného výboru Národného frontu ČSSR a delegácie ÚRO • Vyvrcholila záverečná etapa príprav X. všeodborového zjazdu Praha (Od spravodajcov RP a ČSTK) — V sobotu a v nederu sa konali ďalšie celoštátne zjazdy odborových zväzov. Zúčastnili sa na nich delegácie ÜV KSČ, vlády ČSSR a GV Národného frontu ČSSR. Na ich čele boli členovia Předsednictva OV KSC; na zjazde odborového xvSsu pracovníkov stavebníctva a výroby stavebných hmôt Václav H ú 1 a, železnic Alois Indra, zdravotníctva Josef K e m p n ý, textilného, odevného a kožiarskeho priemyslu Josef K o r č á k, cbemického, papierenského a sklárskeho priemyslu Jozef L e n á r t; kandidát Predsedníctva OV KSC Miloslav Hruikovič na zjazde pracovníkov baníctva a energetiky; tajomníci GV KSC: na zjazde odborového zväzu pracovníkov spojov Jan Fojtík, dopravy a cestného hospodárstva Josef H a m a n, drevopriemyslu, lesného a vodného hospodárstva František P i t r a; vedúci oddelenia OV KSC Július Varga na zjazde pracovníkov potnohospadárstva; podpredsedovia vlády ČSSR, na zjazde odborového zväzu pracovníkov Štátnych orgánov, peňažníctva a zahraničného obchodu Karol Laco a pracovníkov školstva a vedy Matej L ú č a n. Na rokovaní zjazdov sa zúčastnili aj delegácie Gstrednej rady odborov. Uskutočnením týchto zjazdov vyvrcholila záverečná etapa príprav X. všeodborového zjazdu. Delegáti s kritickou náročnosťou prerokúvali správy ústredných výborov odborových zväzov o ich činnosti a o dalších úlohách. V diskusii o týchto správach a v uzneseniach zjazdov vyjadrili odhodlanie zvyšovať podiel zväzov na plnení ekonomického a sociálneho programu, prijatého XVI. zjazdom KSČ a v súlade s uznesením 5. zasadania ÚV KSČ dalej rozvíjať účasť pracujúcich na riadení výroby, prehlbovaní starostlivosti o pracujúcich, skvalitňovaní ideovovýchovnej a kultúrnej práce. Rokovania vyzneli na podporu zásad proletárskeho internacionalizmu, boja za upevnenie svetového mieru a pokroku na celom svete. Vecná diskusia, v ktorej vystúpili aj vedúci delegácií, bohatá na návrhy na prehlbovanie činnosti odborov, znovu dokázala, že odborári sú pevnou oporou KSČ v boji proti nedostatkom na pracoviskách aj v spoločenskom živote, za další rozvoj socialistickej spoločnosti. Zjazdy zvolili nové vedúce orgány odborových zväzov a delegátov na X. všeodborový zjazd. if RACIONALIZOVAT INVESTIČNÍ) VÝSTAVBU Zjazd odborového zväzu pracovníkov v stavebníctve a vo výrobe stavebných látok, ktorý sa konal v Karlových Varoch, zhodnotil úroveň plnenia uznesení XV. zjazdu KSČ a 9. všeodborového zjazdu. Ďalej analyzoval príčiny ťažkosti, ktorými odvetvie v uplynulom období prechádzalo. Ťažisko rokovania položil na zabezpečenie požiadaviek vyplývajúcich z Hlavných smerov hospodárskeho a sociálneho rozvoja našej spoločnosti, prijatých na XVI. zjazde KSČ. Konštatoval, že vďaka obetavosti a iniciatíve pracujúcich sa v hodnotenom období vytvorilo v stavebníctve nemálo vysoko spoločensky prospešných hodnôt. Ale napriek tomu nestačili na úplné splnenie sledovaných cielov. Napríklad v roku 1981 sa úlohy splnili len na 260 z 324 záväzných stavieb, dlh zostal v bytovej výstavbe, technickej a občianskej vybavenosti sídlisk. Časť problémov pramení s rastúcej zložitosti objektívnych podmienok, ale ostatné padajú na vrub subjektívnych činitefov. Nepodarilo sa napr. dosiahnuť zlepšenie úrovne spolupráce odborových a hospodárskych orgánov, čo okrem iného spôsobuje zaostávanie tvorby predpokladov na širšie zapojenie pracujúcich do riadenia, tvorby a prijímania ústretových plánov. Málo dôrazne sa presadzujú zásady súboru opatrení do každodennej praxe. Ako vyplynulo zo správy a z kritickej a konštruktívnej diskusie, spomínané nedostatky sú jednou z príčin, prečo sa v hlavnej stavebnej výrobe v prvých 2 mesiacoch tohto roká* zaznamenal dlh 423 mil. korún. Treba teda venovať prekonaniu týchto nedostatkov zvýšenú pozornosť. Význam stavebníctva pre rozvoj národného hospodárstva, výstavbu a stav materiálno-technickej základne Československa vyzdvihůl v úvode svojho diskusného vystúpenia súdruh Václav Hůla. Zdôraznil, že vzhfadom na stály rast cien surovin a materiálov na svetových trhoch musíme aj u nás efektívnejšie hospodáriť s palivami, energiou i materiálmi, zvyšovať produktivitu práce, technickú úroveň a zhodnotenie výrobkov. Preto je nevyhnutné v podstatne väčšej miere racionalizovať investičnú výstavbu a sústrediť sily na najdôležitejšie stavby. Predpokladom na uskutočnenie týchto cielov je nielen prispôsobenie štruktúry a rozmiestenie stavebných kapacít, ale aj zásadné prehodnotenie doterajšej technickej politiky, budovania vlastnej materiálno-technickej základne a celej sústavy organizácie a riadenia stavebníctva. Zvláštnu pozornosť venoval súdruh V. Hůla úlohe odborov pri zabezpečovaní úloh plánu, odhalovaní vnútorných rezerv, pri rozvoji hnutia komplexných racionalizačných brigád a všetkých foriem socialistického súťaženia. Podtrhol predovšetkým význam aktívneho uplatňovania ekonomickej funkcie odborov, ktoré už má mnoho osvedčených foriem. -vo if DÔRAZ NA OSOBNÚ ZODPOVEDNOSŤ Delegáti zjazdu Odborového zväzu pracovníkov železníc, ktorý sa konal v Prahe, zastupovali vyše štvrť milióna členov modrej armády. Správa i diskusia potvrdili rast úsilia železničiarov o rozvoj a efektívnosť nákladnej a osobnej prepravy. Len pracovnici, ktorí poznajú dobre úlohy, môžu hfadať účinnejšie cesty k ich plneniu. Na mnohých miestach si však hospodárski pracovníci uľahčujú povinnosť oboznámiť podriadených s ukazovateľmi plánu tak, že prídu na zasadanie závodného výboru ROH a funkcionári sa s tým často uspokojujú. Takáto príprava plánu a jeho zabezpečenie je nedostatočné. S iniciatívou pracujúcich nemôžeme nakladať ľahkomyseľne, povedal jeden z delegátov. Odborové organizácie sústredia nabudúce iniciatívu fudí ešte viac na hlavné problémy, plynulosť, spofahlivosť a bezpečnosť dopravy, úspory energie a materiálov a na zvýšenie úrovne riadenia. Zjazd vyzdvihol význam využitia rezerv v priepustnosti tratí a uzlov a lepšom vyťažovaní vlakov 1 vagónov. Tým sa má ušetriť najmenej Jeden nákladný vlak v každom prevádzkovom oddieli. Doterajšie výsledky ukazujú veľké možnosti. V sieti ČSD ušetrili železničiari v druhom polroku vlaňajšieho roku dovedna 17 229 vagónov, teda zhruba 100 vlakov denne. Vyššie statické vyťažovanie vozňových jednotiek prinieslo aj lepšie využívanie drahých lokomotív a vagónov a značné úspory elektrickej energie, nafty a živej práce. Najlepšie si počínali železničiari prevádzkových oddielov Ostrava, Bratislava, Česká Třebová, Osti nad Labem a Přerov. Na podstatné zlepšenie čaká osobná doprava, navyše sa zvyšuje záujem o cesty železnicou. Delegát Jan Tumpach z Vozňového depa Pardubice v diskusií poukázal na to, že zvýšenie kultúry cestovania je významnou verejnou a politickou úlohou. Stavajú sa nové budovy železničných staníc, veľká je výstavba v severočeskom priestore, ale sú miesta, kde železničiari ešte nemajú závodnú kuchyňu. Na odstavnej stanici Prahajuh trvá dokonca nedostatok vody. Veľký záujem sprevádzal vystúpenie súdruha Aloisa Indru. Ocenil prospešnú a zodpovednú prácu železničiarov a úsilie o skvalitnenie jej úrovne, ako o nich hovorili delegáti zjazdu. Nezastupitefnú úlohu aj v tomto smere majú odbory. V tejto súvislosti poukázal na podnety XVII. zjazdu sovietskych odborov a význam vystúpenia súdruha Leonida Brežneva. Rovnako ako v činnosti sovietskych, tak aj našich odborov sa čoraz hlbšie spája starostlivosť o rast spoločenskej výroby so starostlivosťou o podmienky práce a života pracujúcich. Súdruh Indra dalej hovoril o nevyhnutnosti získať všetkých statočných pracovníkov pre tieto úlohy a dalej rozvíjať socialistickú demokraciu. Zásady súboru opatrení vyžadujú, povedal dalej súdruh Indra, aby sa práve na železnici uplatnila osobná zodpovednosť za zverený pracovný úsek a jeho výsledky a pritom sa zároveň uplatnili zásady správneho odmeňovania. Nie vždy dostatočne rozlišujeme statočných pracovníkov od nestatočných, stále sa niektorí nemôžu vymaniť z pút falošného kamarátstva. Východiskom je spoločný a správny postup hospodárskeho vedenia a odborových organizácií. Poriadok, disciplína, dobrá organizácia a riadenie sa musia plne uplatniť predovšetkým v železničnej doprave. Na záver prejavu súdruh Indra vyslovil presvedčenie, že železnica a jej modrá armáda budú pevnou oporou nášho národného hospodárstva. if PREHLBOVAŤ ETIKU V ZDRAVOTNÍCTVE (lh) Asi 380 000 členov má Odborový zväz pracovníkov v zdravotníctve. V neoddeliteľnej jednote s celým odborovým hnutím sa aj tento zväz na zjazde v Prahe prihlásil k uskutočňovaniu uznesení XVI. zjazdu strany za realizáciu náročných úloh starostlivosti o zdravie ľudu, ktorá je jednou z rozhodujúcich súčastí sociálnej politiky našej strany, ktorá významným spôsobom ovplyvňuje rozvoj schopnosti ľudí, ich účasť na raste výroby a ekonomiky. Ako zdôraznila správa, nesú nielen vedúci hospodárski pracovníci, ale aj funkcionári ROH zodpovednosť za mnohé nedostatky v medziľudských vzťahoch, najmä v správaní zdravotníckeho personálu k chorým. V zdravotníctve stále pretrvávajú rozličné formy malomeštiactva, karierizmu a úplatkárstva. Práve na tieto nešváry by mali zväzové orgány i základné organizácie zamerať pozornosť pri väčšom prehlbovaní výchovy v duchu zásad socialistickej etiky. Príkladom musia ísť brigády socialistickej práce, najmä v pôsobení na mladých ľudí. Aj ked sa v zdravotníctve dosiahlo mnoho pozitívnych výsledkov — posilnili sa územné a závodné obvody, rozšíril sa systém diferencovanej starostlivosti o zdravie občanov vrátane prehĺbenia rehabilitačného charakteru kúpeľnej starostlivosti — poukázala správa, ale aj diskusia na nedostatky vo využívaní materiálnej základne, v racionálnom využívaní odborových kádrov, v organizácii práce a kvalite ambulantnej a posteľovej starostlivosti. V diskusii, v ktorej delegáti hovorili o prehlbovaní účasti odborov v ekonomickej oblastí, o zameraní socialistickej iniciatívy, o príklade odborového funkcionára, vystúpil aj Josef Kempný. Zhodnotil výsledky našej hospodárskej a sociálnej politiky, na ktorých sa podieľa aj zdravotníctvo. Uviedol, že by v cieľavedomom spájaní vedy, výskumu a praktickej činnosti mohlo slúžiť príkladom pre ostatné odbory ľudskej činnosti. Takisto aj v uplatnení medzinárodnej socialistickej spolupráce v tejto oblasti. Napriek tamu nezastierame, že v jeho rozvoji sme nedosiahli zatiaľ potrebné technické vybavenie a že všade nemajú zdravotnícke služby potrebnú kvalitu. Ďalej podčiarkol mimoriadnu zodpovednosť národných výborov za utváranie lepších podmienok v zdravotníctve. Podľa toho, aká je starostlivosť o zdravie, posudzujú občania prácu národných výborov, povedal. Práve národné výbory musia ešte viac prispievať k zvyšovaniu úrovne zdravotníckych služieb. V závere vyjadril presvedčenie, že pracujúci v zdravotníctve, odborové jorgány a organizácie nebudú ľutovať sily a vynaložia svoje skúsenosti a schopnosti na ďalšie zlepšenie starostlivost ti o zdravie nášho ľudu. if PODPORA ÜSTRETOVÉMU PLÁNOVANIU (ada) Textilný, odevný a kožiarsky priemysel, ako na zjazde v Brne vyplynulo zo správy o činnosti ústredného výboru odborového zväzu, prekročil rozhodujúce úlohy šiestej päťročnice a výrazne prispel k zabezpečovaniu úloh celého rezortu. Do trhových fondov dodal navyše tovaru za 3,B miliardy korún a prekročil aj vývoz do socialistických a kapitalistických krajín. Tieto výsledky rozhodujúcou mierou zabezpečil každoročný rast produktivity práce pri uplatňovaní intenzifikačných faktorov rozvoja výroby. Podiel na tom mal aj vědeckotechnický rozvoj, ktorý kladne ovplyvnil inováciu, vývoj a výrobu nových druhov tovaru, širšie uplatnenie chemizácie a antiimportných opatrení. Iniciatíva pracujúcich a socialistická súťaž vlani a na začiatku tohto roku prispeli k zníženiu materiálových nákladov o 25 miliónov korún, ušetrilo sa 75 tisíc ton merného paliva atď. Podstatnú časť rokovania venovali delegáti úlohám nasledujúceho obdobia. Bude treba ešte energickejšie zavádzať do výroby progresívne technologické postupy, rozšíriť spracovanie druhotných surovín, bavlny v nižších akostných triedach, zvyšovať výťažnosť lanového vlákna a kúdele z tuzemska. Výraznejšie sa musí rozširovať a lepšie využívať ústretové plánovanie, v ktorom dosiahol najlepšie výsledky vinársky priemysel. Odborári sa zamýšľali aj nad riešením ďalších problémov, ako sú otázky odberateľsko-dodávateľských vzťahov skrátenie času od výroby noviniek po a ich dodanie do predajnej siete. V diskusii na zjazde prehovoril aj súdruh Josef Korčák. Ocenil výsledky činnosti odborárov a ich prístup k plneniu pracovných úloh i k starostlivosti o človeka. Obzvlášť vyzdvihol prácu žien v tomto odvetví prevažujúcich. V spotrebnom priemysle možno zvládnuť požiadavky osemdesiatych (Pokračovanie na 2. str.) Od roku 1972 súťaží v oddelení projekcie a konštrukcie Závodu SNP v Žiari nad Hronom 12-členný kolektív BSP vedený tieňom výboru ZO KSS č. 9, vedúcim konštrukcie Jánom Smútkom. Jeho brigáda si sústavne dobre plnila a plní pracovné povinnosti a v iniciatíve patrí medzi popredné kolektívy podniku. Za doterajšiu záslužnú činnosť dostali piati zakladajúci členovia zlaté odznaky BSP. Vlani členovia brigády splnili socialistický záväzok v hodnote 12 tisíc korún. Aj tohto roku uzavrela brigáda na počesť 65. výročia Veľkého októbra a X. všeodborového zjazdu socialistický záväzok v hodnote 10 tisíc Kčs. Zamerali sa v ňom najmä na pomoc pri plnení výrobných úloh, brigádnickú činnosť, podávanie zlepšovacích návrhov a pod. Teraz pracujú na základe vlastných zlepšovacích návrhov na náhrade grafitových liacich krúžkov z dovozu, dalej odparovacích batérií používaných v kysličnikární a náhrade kolies na válcovací stroj hliníkového drôtu, čo prinesie státisícové úspory devízových korún. Na hornej snímke členovia kolektívu, nositelia zlatých odznakov na operatívnej porade zľava: ved. BSP Ján Smutko, Milan Parničan, Jozef Struhár a Ján Žbirka. Na druhej snímke vedúci straníckej skupiny, nositeľ zlatého odznaku BSP, konštruktér Emil Lišuch pracuje na nových úlohách. Snímky a text Pravda — Ivan Dubovský Veľký medzinárodný význam zjazdu dokumentovala aj účasť 166 delegácií odborárskych ústredni zo 126 krajín všetkých kontinentov a to, že zo zjazdovej tribúny prednieslo svoje prejavy 35 zahraničných hostí, popredných predstaviteľov medzinárodného odborového hnutia, pričom další zahraniční delegáti počas zjazdu vystúpili a ešte vystúpia na viacerých zhromaždeniach pracujúcich v Moskve a v ďalších mestách ZSSR. Počas päťdňového rokovania prehovorilo v diskusii 51 delegátov a ďalších 114 účastníkov zjazdu malo možnosť predniesť svoje diskusné príspevky v šiestich zjazdových sekciách. Predseda Ostrednej rady odborov Stepan Šalajev na záver diskusie zdôraznil, že vystúpenia delegátov odzrkadlili vysoký stupeň pracovnej a tvorivej aktivity, s ktorou sovietski pracujúci plnia uznesenia XXVI. zjazdu KSSZ. Jeho prejavom sú mnohé nové pracovné iniciatívy, podnety a súťažné hnutia pracujúcich Moskvy, Leningradu, Kyjeva, Uralu, Sibiři a iných miest za rast efektívnosti, kvality a úspornosti vo všetkých odvetviach národného hospodárstva, ktoré budú velkým prínosom pre plnenie plánu roku 1982 a celej jedenástej päťročnice. Zjazd jednomyselne prijal viaceré dokumenty —- uznesenie o čiastočných zmenách v stanovách odborov, o listoch adresovaných zjazdu a rezolúciu zjazdu k správe o činnosti a ďalších úlohách sovietskych odborov v duchu uznesení XXVI. zjazdu KSSZ. V zjazdovej rezolúcii sa zdôrazňuje, že starostlivosť o ďalší rozvoj spoločenskej výroby a sústavné zvyšovanie životnej úrovne bola a naďalej zostáva dvojjedinou úlohou odborov a určuje celý obsah Ich činnosti. Upriamujúc svoje úsilie na rozmach socialistickej ekonomiky, odbory budú dôsledne zvyšovať úroveň organizácie a pôsobnosti socialistického súťaženia, ktoré v súčasných podmienkach muzdokonalovaní výroby a výchovy pracujúcich. Na záverečnom zasadaní oboznámili zjazd s výsledkami volieb do riadiacich«orgánov sovietskych odborov Novozvolená Všezväzová ústredná ra da odborov na svojom prvom zasad nutí zvolila za predsedu ústrednej ra dy S. A. Šalajeva a za jeho zástupcu V. I. Prochorova, za tajomníkov ústred nej rady A. P. Biriukovovú, V. F. Bo gatikova, A. V. Viktorova, I. I. Glad kého, L. A. Zemfanikovovú, S. V. Koz lova, K. J. Mackiavičiusa, V. P. Pro votorova, A. M. Subbotina a A. P. Uša kova. Potom zjazd prijal pozdravný list GV KSSZ a jeho generálnemu tajomníkovi í. 1. Brežnevovi, vyjadrujúci ubezpečenie, že odbory sa vo svojej činnosti budú risdit' uzneseniami a pokynmi strany. Predseda ústrednej rady Stepan Salajev vo svojom záverečnom vystúpení osobitne podčiarkol skutočnosť, že zjazd na základe dôslednej analýzy dosiahnutých výsledkov a vychádzajúc z uznesení XXVI. zjazdu KSSZ určil bojový program činnosti odborov, ich ďalšej organizacnej a výchovnej práce a foriem bezprostrednej aktívnej účasti odborárov na realizácii stranou vytýčených grandióznych plánov ekonomického a sociálneho rozvoja krajiny a spoločnosti. # VÝSLEDKY ZJAZDU Hlavnou udalosťou XVII. zjazdu odborov ZSSR bezpochyby bolo vystúpenie generálneho tajomníka ŰV KSSZ, predsedu Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR L. I. Brežneva, zdôraznil tajomník Všezväzovej ústrednej rady odborov Alexandr Subbotin na záverečnej tlačovej konferencii usporiadanej po skončení rokovania v tlačovom stredisku zjazdu. — Jeho prejav má zásadný význam pre zlepšovanie práce odborov vo všetkých sférach ich činnosti, najmä z hľadiska využívania vlastných širokých práv a možností. Jeho prejav je zároveň aj novým prínosom pre rozvoj a obohatenie leninského učenia o odboroch, pôsobiacich v spoločenských podmienkach, keď moc patrí ľudu. L. I. Brežnev zameral pozornosť na to, že s rastom zložitosti úloh socialistickej výstavby sa uskutočňuje proces rozšírenia sféry činnosti odborov, pričom osobitne podčiarkol, že odbory sa musia smelšie zaoberať novými ekonomickými a sociálnymi problémami. Teraz napríklad v ekonomike takými, ako je oveľa iniciatívnejšia účasť na rozvoji no(Pokračovanie na 4. str.) V Moskve sa skončil XVII. zjazd sovietskych odborov Pre blaho ľudu a v prospech miern Od nášho stáleho moskovského redaktora R. NITTMANNA V sobotu zavŕšil v Moskve svoju prácu XVII. zjazd sovietskych odborov, najmasovejšej organizácie sovietskych pracujúcich a vplyvnej sily sovietskej spoločnosti. Vystúpením generálneho tajomníka GV KSSZ, predsedu Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR L. I. Brežneva predložením nových sovietskych mierových iniciatív sa zjazd stal prvoa radou medzinárodnou udalosťou, ktorá vzbudila zaslúženú pozornosť vaintapocnvanúph lrPllVlnír malo a mini modvinávnilnai nnnainnntl Naša redaktorka medzi poľnohospodármi JRO y Novej Bodve II» v piatok popoludní bol hlavný 117 agronóm JRD 25. výročia Vítaz- WL ného februára v Novej Bodve v okrese Košice-vidiek Alexander Papp poriadne namrzený. Hoci sa od rána schyľovalo na dážď, predsa len v kútiku srdca veril, že počasie vydrží a do večera parcelu Majetoky osejú. Krátko poobede sa spustil vytrvalý dážď a s malými prestávkami neustal ani v sobotu. V tejto nie práve najlepšej nálade som sa v sobotu stretla s hlavným agronómom A. Pappom. Nečudo. Prejdú dva-tri dni, pokjaľ sa opäť na Moldavskej nížine rozbehnú práce v príprave pôdy a sejba. Tohto roku totiž nielen na Moldavskej nížine, ale aj v ostatných južne položených okresoch Východoslovenského kraja nástup do jarných poľnohospodárskych prác zaostáva zhruba o štrnásť dní. A. Papp a ostatní družstevníci v Novej Bodve sú zvyknutí, že okolo 15. marca majú jariny v zemi. V roku 1974 dokonca jarný jačmeň zasiali do 8. marca. Preto teraz začínajú byť už nervózni. Z plánovaných 555 hektárov do včerajška zasiali jačmeň na 270 hektárov. Siať totiž začínajú v kraji medzi prvými. Prví vyšli siať jačmeň družstevníci zo susedného JRD v Hrhove, okres Rožňava, a to 10. marca a v Novej Bodve o deň neskôr. Nejde o nijaké súperenie. Tu rozhoduje agrotechnický termín sejby jarného jačmeňa. Ak totiž prudko vyklíči a vzíde až za teplých jarných dní, nemožno očakávať dobrú úrodu. Jač-meň potrebuje pomalé vzchádzanie. Doteraz vždy ustrážili jeho agrotechnický termín, čo sa prejavilo pri zbere úrody. Vlani v Novej Bodve vymlátili priemerne z hektára 4,28 tony. Dokonca čosi viac ako pšenice, lebo celkovú priemernú úrodu obilnín na tomto JRD dosiahli 4,26 tony na hektári. Najlepšiu v okrese Košice-vidiek. V Novej Bodve je rastlinná výroba už roky na dobrej úrovni. Pravda, aj podmienky na Moldavskej nížine ju na to predurčujú. Predsa len rozhodujúci podiel na dosahovaných výsledkoch majú ľudia. Tu medzi prvými pochopili, že len odvodniť pôdu nestačí, ale že ju treba následne zúrodňovať. Každý rok preto 25 percent z celkovej výmery 2785 hektárov ornej pôdy pohnoja organickými hnojivami. Na hektár do zeme zapracujú najmenej 45 ton maštaľného hnoja a ked ho nieto nadostač, pomôžu si kompostom. Tak to bolo aj vlani. Pod kukuricu a čiastočne aj pšenicu rozhodili 5 tisíc ton kvalitného kompostu. Rozhodne sa to oplatí. V roku 1981 z plochy 466 hektárov zrnovej kukurice dosiahli priemernú úrodu 6,45 tony na ha. Pritom časí kukurice im poškodil ľadovec. V tomto družstve platí zásada, že aspoň raz za štyri roky každý hektár pôdy dostane potrebnú dávku organického hnojiva. Nuž a pôda sa za to primerane odmeňuje. Jarné práce na tomto JRD začali s pocitom, že v jeseni urobili všetko náležíte, ako sa patrí. Navozili a zaorali zásoby maštaľného hnoja a kompostu. V týchto dňoch sa ich pozornosť sústreďuje predovšetkým na kvalitnú prípravu pôdy a sejbu. V rámci JRD vytvorili dve pracovné skupiny, ktoré od 11. marca samostatne pripravujú pôdu a sejú jačmeň. Zatiaľ čo prvá skupina vytvorená na hospodárstve v Novej Bodve, kde je vedúcim Imrich Erdélyi, doteraz stihla zasiať iba na 70 hektároch, druhá skupina na hospodárstve v Turnianskom Podhradí, kde je vedúcim Karol Körössy, už zasiala jačmeň na 200 ha. Rozdiel vznikol najmä tak, že okolo Turnianskeho Podhradia je pôda štrkovitá a tam máli podstatne lepšie podmienky už pre prípravu pôdy. Ľudia v oboch skupinách sa však usilujú rovnako. Zatiaľ čo v Novej Bodve oporou pracovného kolektívu sú traktoristi Bartolomej Bodnár, Vojtech Tóth a Ernest Nagy, v Turnianskom Podhradí je to najmä František Horváth, Ladislav Soltés a Ladislav Ando. Nehľadia na to, čj je piatok či sviatok, ale na potreby družstva. V Novej Bodve majú teraz veľké predsavzatie. Len čo dostanú osivo jačmeňa do zeme, vzápätí sa pustia do zakladania trvalých trávnych porastov, lucerny a ďateliny. Doteraz na ornej pôde mali viacročné krmoviny zastúpené sotva 14 percentami. Po sejbe 58 ha lucerny, 20 ha ďateliny a 76 hektárov tráv sa ich zastúpenie zvýši na vyše 18 percent. O čosi plánujú zvýšiť aj výmeru kŕmnej repy, takže k tradičnej silážnej kukurici, ktorá tvorí základnú zložku kŕmnej dávky hovädzieho dobytka, pribudne sena a tvarovaných krmív, aby čo najskôr dosiahli trisíclitrovú dojnost. Hoci dážď v uplynulú sobotu zabrzdil sejbu jarných obilnín, v tomto prípade toto zlo bolo aj na niečo dobré. V nižších a stredných polohách> Východoslovenského kraja dážď rozmočil zvyšky snehu a hlbšie rozmrazil pôdu. Príchodom lepšieho a dúfajme aj slnečného počasia sa už jarné poľnohospodárske práce budú môcť rozbehnúť naplno. MARTA HUSÁKOVÁ KTO SKÔR ZASEJE, VIAC Z0ZNE 4- NAVRAŤ B. CHNOUPKA Z PRACOVNU NÁVŠTEVY V ZSSR V ovzduší úplného vzájomného porozumenia a jednoty názorov Moskva / Praha (ČSTK} — Člen OV KSČ a minister zahraničných veci ČSSR Bohuslav Chňoupek, ktorý bol od štvrtka na pracovnej návšteve v ZSSR, odcestoval v sobotu z Moskvy späť do vlasti. Na letisku sa s nim rozlúčil člen Politického byra ÜV KSSZ a minister zahraničných veci ZSSR Andrej Gromyko a ďalšie oficiálne osobnosti. Na letisku v Prahe ho privítal jeho bol aj chargé d'affaires a. i. sovietnámestník Dušan Spáčil a ďalší ve- skeho veľvyslanectva v ČSSR Marat dúci predstavitelia FMZV. Prítomný Kuznecov. SPOLOČNÉ SOVIETSKO-ČESKOSLGVENSKÉ KOMUNIKÉ V dňoch 18.—20. marca 1982 bol v Sovietskom zväze na návšteve člen OV KSČ, minister zahraničných vecí ČSSR Bohuslav Chňoupek. Oznámili to v sobotu v spoločnom sovietsko-československom komuniké. V priateľskom a pracovnom ovzduší sa konalo rokovanie člena Politického byra ÜV KSSZ, ministra zahraničných vecí ZSSR Andreja Gromyka a Bohuslava Chňonpka, na programe ktorého boli otázky rozvoja sovietsko-československých vzťahov a najaktuálnejšie medzinárodné problémy. Ministri s uspokojením konštatovali, že sovietsko-československé vzťahy sa z roka na rok prehlbujú a upevňujú vo všetkých oblastiach na pevnom základe zmluvy o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci, v duchu zásad marxizmu-leninizmu a socialistického internacionalizmu. Uznesenia XXVI. zjazdu KSSZ a XVI. zjazdu KSČ a dohovory dosiahnuté na stretnutiach Leonida Brežneva s Gustávom Husákom určujú perspektívu ďalšieho rozvoja spolupráce medzi Sovietskym zväzom a Československom vo všetkých hlavných smeroch. Obidve strany zdôraznili, že priateľstvo, vzájomná súčinnosť a spolupráca medzi ZSSR a ČSSR zodpovedajú základným, dlhodobým záujmom národov oboch krajín, záujmom európskej a medzinárodnej bezpečnosti, mieru a socializmu. Ministri potvrdili odhodlanie Sovietskeho zväzu a Československa upevňovať zomknutosť štátov socialistického spoločenstva, združených v obrannom zväzku — organizácii Varšavskej zmluvy, ktoré vždy vystupujú na medzinárodnom poli ako obrancovia mieru, slobody a nezávislosti národov. Zdôraznili stále rastúci význam úzkej spolupráce socialistických krajín v rámci Rady vzájomnej hospodárskej pomoci. Pri výmene názorov na súčasnú medzinárodnú situáciu vyjadrili ministri vážne znepokojenie nad zostrením napätia vyvolaným akciami vojenského bloku NATO na čele s USA. Tieto kruhy sa dali cestou stupňovania horúčkovitého zbrojenia v rozsahu, ktorý nemá obdobu, a pokúšajú sa zvrátiť vo svoj prospech vojensko-strategickú rovnováhu, ktorá vznikla v Európe a na svete, a dosiahnuť vojenskú prevahu, aby mohli voči druhým štátom uskutočňovať politiku sily a diktátu. Proti nebezpečnej militaristickej línii stavia Sovietsky zväz a Československo spolu s ďalšími bratskými socialistickými štátmi dôslednú líniu zameranú na uvoľňovanie, na odvrátenie jadrovej vojny^na koordináciu účinných opatrení v oblasti odzhroje(Pokračovanie na 4. str.)