Pravda, júl 1982 (LXIII/154-180)

1982-07-01 / No. 154

ŠTVRTOK 1. JULA 1982 Spoločenská zodpovednosť V súvislosti s úsilím o urýchlenie obratu našej ekonomiky na cesty Intenzívneho rozvoja, dostala sa do popredia aj problematika spo­­ločénskej zodpovednosti riadiacich pracovníkov a s ňou kritika prejavov rezortizmu. Všetky stránky rezortizmu nie sú zatiaľ celkom objasnené, ale o jeho negatívnej úlohe niet sporu. Presvedčenie o škod­livosti rezortizmu natoľko preniklo do spoločenského povedomia, že obvinenie z rezortizmu sa pokladá za jedno z najťažších a na koho pad­ne, hľadí sa ho rýchle zbaviť. Rezortizmus je však ako jedovatá burina, zakoreňuje sa znovu a znovu a často na nečakaných miestach. Má mnoho podôb; na jednu z nich upozornil súdruh Vasil Biľak v rozhovore pre Rudé právo a Pravdu, keď povedal, že „niektoré orgány si vysvet­ľujú stranícke uznesenia a smernice vlády po svojom, nekomplexné, podľa svojich úzko rezortných, miestnych, skupinových, či profesionálnych záuj­mov“. Stopy rezortizmu nachádzame v úsilí podnikov a závodov prísť k zisku inak, ako zvyšovaním efektívnosti výroby, rezortizmus je za­kuklený za prípadmi porušovania zmlúv o dodávateľsko-odberateľských vzťahoch a pod. Potrebovali by sme vedieť, či prípadov rezortizmu ubúda alebo na­opak, ale urobiť taký prehľad by bolo prácne. Môžeme však predpokla­dať, že rezortizmus rýchle využil novú situáciu, ktorá vznikla po zvý­šení úlohy hodnotových ukazovateľov a ich určitého „odtrhnutia“ od ukazovateľov prevažne naturálneho charakteru, a obdobie, keď staré metódy riadenia dožívajú a nové sa zatiaľ plne nepresadili. Odkiaľ sa rezortizmus vlastne berie? Základnú odpoveď nájdeme v die­lach V. I. Lenina; poukazoval v nich na to, že rezortizmus, ktorý povy­šuje záujem nižší nad záujem vyšší, spoločenský, je nezlučiteľný so socialistickým hospodárstvom. Zdôrazňoval, že úlohou socializmu je pre­chod všetkých výrobných prostriedkov do vlastníctva všetkého ľudu a vô­bec nie v tom, aby lode patrili lodní­kom a banky ban­kovým úradníkom. Videl v izolovanosti výroby jednotlivých podnikov prekrúte­nie podstaty so­cializmu a podčiar­koval, že v zámene všeľudového vlast­níctva na vlastníc­tvo jednotlivých profesných skupín výrobcov socializ­mus nespočíva. Sovietska ekonomická veda v plnom súlade s týmito princípmi zdô­razňuje, že zámena všeľudového, celoštátneho záujmu so záujmom re­zortným je ústupom od princípov socializmu v praxi. Nositeľmi rezortných záujmov sú najčastejšie riadiaci hospodárski pracovníci. Vyplýva to z rozpornosti ich postavenia, z dvoch nie to­tožných stránok ich zodpovednosti. Riadiaci pracovník má v prvom rade zodpovednosť spoločenskú. Tá mu prikazuje, aby sa do ním riadenej organizácie premietali potreby, preferencie a možnosti spoločnosti; v tom zmysle je objektom riadenia a prijíma úlohy od vyšších riadia­cich orgánov. Ten istý pracovník je súčasne aj subjektom riadenia. Vystupuje v úlohe predstaviteľa organizácie, ktorú vedie, dáva úlohy podriadeným a rozhoduje v okruhu delegovanej mu právomoci. Spoločenská a organizačná zodpovednosť riadiaceho pracovníka sú teda dve stránky jednej a tej istej mince, nie však totožné! A práve ich stotožnenie alebo v horšom prípade zvýraznenie tej druhej je príči­nou toľkých chýb a škôd splodených rezortizmom. Že to nie je dohad, ale skutočnosť, potvrdili výskumy: keď 59 vedúcich pracovníkov odpo­vedalo na otázku, čo to je spoločenská zodpovednosť, skoro všetci zhod­ne zdôraznili jej význam, ale mnohí potom vyhlásili, že je to predo­všetkým zodpovednosť za plnenie úloh. Na prvý pohľad vyznieva priorita dávaná plneniu úloh sympaticky, ale hlbšie zamyslenie ukáže, že spoločnosť má právo žiadať od riadiaceho pracovníka viac ako len prosté plnenie úloh. Kto myslí, že nemusí ísť za hranice povinností, ten má sklony k pasivite, k plneniu len toho, čo mu kto prikáže, a ľahko sklzne do vôd rezortizmu. Keď príde reč na okruh týchto nepresných názorov, mnohí riadiaci pracovníci požadujú, aby ich „zhora“ riadili presnejšie a najmä v sporných záležitostiach podrobnejšie. Riadenie z vyšších stupňov má svoje nedostatky - ale ich riešenie nie je v splnení týchto požiadaviekl Riadiaca práca je predovšetkým práca tvorivá a činnosť riadiaceho pracovníka nemožno postihnúť ďalšími predpismi, normami a pravidlami. Platilo a bude ešte viac platiť, že riadiaci pracovník musí konať čo najsamostatnejšie, vždy však v záujme spoločnosti. čo je to spoločenská zodpovednosť, zodpovedala správne v ankete, ktärú sme spomínali, zhruba tretina z počtu opýtaných. Takže je namies­te dedukcia, podľa ktorej tí riadiaci pracovníci, ktorí nerozlišujú medzi dvoma polohami svojej zodpovednosti, majú sklon viac sa stotožňovať s organizačným aspektom svojej funkcie a rozhodovať proti nadradenému spoločenskému záujmu. Tak dochádza k tomu, že napríklad podnik ne­pracuje - obrazne povedané - na hlavnom ťahu rozvoja spoločnosti, ale niekde vedľa, niekde dokonca proti nemu. Jadrom spoločenskej zodpovednosti je rozhodovanie a konanie ve­dúcich pracovníkov v súlade so záujmami a potrebami spoločnosti. A zá­kladným predpokladom spoločensky zodpovedného konania a roz­hodovania je osobné stotožňovanie sa riadiaceho pracovníka so spo­ločenskými záujmami. Spoločenské záujmy sú - zostávame naďalej pri riadiacich pracov­níkoch - obsiahnuté v hospodárskej politike strany a ich cieľoch, kon­­rétne v dokumentoch XVI. zjazdu KSČ a zjazdu KSS, Im predchádzajú- Ich a na ne nadväzujúcich uzneseniach Ústredného výboru KSČ, ŰV SS a ďalších straníckych orgánov. Riadiaci pracovníci by mali tieto dokumenty študovať a porozumieť im. Spoločenský charakter riadenia totiž bezpodmienečne vyžaduje znalosť spoločenských cieľov. Poznať zákonitosti a tendencie vývoja spoločnosti a ako sa premietajú do odvetví a odborov, rešpektovať ich a prebojúvať, nie je ľahké - tendencie a budúce potreby sa väčšinou neprejavujú bezprostredne a pria­mo, ale sprostredkovane. Aktuálne v tejto súvislosti znejú zas slová súdruha Vasila Biľaka. Pripomenul, že uznesenia vyšších orgánov ne­môžu mať detailný charakter, ale „len podobu viac či menej všeobecnej smernice. Úspech ich splnenia sa zabezpečuje až tým, ako kvalitne tieto smernice rozpracujú nižšie stranícke, štátne a spoločenské orgány na konkrétne podmienky svojej pôsobnosti. Čím nižší orgán, tým konkrét­nejšie musí rozpracovať príslušné uznesenie". Inými slovami - systém vyššieho poriadku musí podľa okruhu svojej zodpovednosti orientovať svoje subsystémy predovšetkým na plnenie záujmov spoločnosti. Každý stupeň riadenia nesie teda svoju mieru zodpovednosti za uplatnenie spoločenského záujmu a utváranie zábran proti rezortizmu. Aj keď socializmus vytvára základňu pre jednotu záujmov spoločnosti a pracovných kolektívov (a pochopiteľne aj jednotlivcov), strana vychá­dza z toho, že tento súlad sa neutvára automaticky. Preto - okrem iného - vložila do stanov ako jednu z prvých povinností komunistov prednostne prebojúvať spoločenský záujem. Na jeho stráži musia trvalo stáť základné organizácie strany, čo pre ne znamená trvalo konfrontovať v okruhu ich zodpovednosti vývoj s potrebami a cieľmi spoločnosti. Nie je to jednoduché; napríklad vědeckotechnický rozvoj pracuje s niekoľko­ročnou perspektívou, ale práca základnej organizácie musí byť kon­krétna. Základné organizácie by si teda mali viac osvojovať akýsi „nad­hľad“ na problémy, aby mohli zjednocovať úsilie všetkých v obvode ich pôsobnosti v prospech plnenia programu hospodárskej politiky strany. Takže stranícke organizácie by mali odmietnuť také správy a informá­cie predkladané im hospodárskym vedením, v ktorých je množstvo čí­siel, žiadosti o intervencie proti spoločenskému záujmu atď. a vychá­dzať pri každom hodnotení a pred prijatím uznesení z celospoločenských meradiel a podľa nich skúmať výsledky práce organizácie a jej riadia­cich pracovníkov. Vieme, že rezortizmus škodí. Vystupujme teda proti nemu ešte ener­gickejšie, nedovoľme, aby si vydobyl pozície nové. Najsilnejšou zbraňou proti nemu bolo a zostáva posilnenie pocitu celospoločenskej zodpo­vednosti. \ PROLETÁŘI VŠETKÝCH K R A J f N, S P O J T E SA! PRAVDA ORGAN ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA ROČNÍK 63. # ČÍSLO 154 A* 50 HALIEROV Radosť a veselie včera sprevádzali v celej našej vlasti školskú mládež, pre ktorú koncoročné vysvedčenie znamená začiatok bezstarostných prázdnin. Inak to nebolo ani na ZŠ a ZDŠna Českej ulici v Bratislave. Tu zavládlo^ ti­cho v šestnástich triedach, ktoré navštevovalo 515 žiakov, o ktorých sa sta­ralo 34 pedagogických pracovníkov. Snímka zachytáva zverencov dlhoročnej pedagogičky, nositeľky rezortného vyznamenania Miroslavy Janíčkovej z II. A triedy, počas včerajšieho lúčenia so školou. Snímka Pravda — Miroslav Polakovič % V besede na Juhomoravskom KV KSČ oboznámil Jeho vedúci tajomník V. Herman delegáciu s politickým, hospo­dárskym a kultúrnym rozvojom juž­nej Moravy. Na stretnutí bol prítomný Z včerajšieho pobytu sovietskej delegácie v Československu Možnosti zvyšovania efektívnosti kontrolnej a revíznej činnosti Brno — Bratislava (ČSTK) — Delegácia Výboru straníckej kon­troly pri OV KSSZ a Ostrednej revíznej komisie KSSZ, vedená G. S i - z o v o m, predsedom ORK KSSZ, ktorá je u nás na základe pozvania DV KSČ, včera prišla do Juhomoravského kraja. Hosti sprevádzal predseda CKRK KSČ M. Č a p k í aj generálny konzul ZSSR v Brne B. Mozduchov. Potom sa G. Sizov stretol s aktívom krajskej kontrolnej a re­víznej komisie KSČ, s ktorým hovoril 0 jeho účasti na uskutočňovaní kon­troly a plnení uznesení ÚV KSČ 1 o ďalších možnostiach zvyšovania efektívnosti kontrolnej a revíznej čin­nosti. Popoludní zavítala delegácia do JRD Jana Černého v Moravskej Novej Vsi v okrese Břeclav. Potom odišla do Bratislavy. Stretnutie najvyšších predstaviteľov straníckych a štátnych orgánov s poprednými československými umelcami Umelci sloje pevne v rodoch nášho pracujúceho rudu v zápase za štástný socialistický dnešok i zajtrajšok K pracovníkom nášho umeleckého frontu prehovoril generálny tajomník ÚV KSČ a prezident ČSSR Gustáv Husák • Y mene všetkých prítomných umelcov a ďalších zástupcov kultúiy vystúpil predseda ZČSYU národný umelec Josef Malejovský • Srdečné súdružské besedy, dokumentujúce, že naši najlepší tvorcovia plne podporujú politiku KSČ Praha (ČSTK) — V Španielskej sále Pražského hradu sa včera popo­ludní stretli najvyšší predstavitelia straníckych a štátnych orgánov s poprednými československými umelcami, medzi ktorými boli členovia výborov umeleckých zväzov, národní a zaslúžili umelci a mladi tvorcovia z nastupujúcej umeleckej generácie. Na stretnutí sa zúčastnil generálny tajomník ÜV KSČ a prezident ČSSR Gustáv Husák, predseda vlády ČSSR Lubomír Štrougal a další členovia Predsedníctva OV KSČ Vasil B ľak, Peter Colotka, Václav Hůla, Alois In­dra, Miloš Jakeš, Josef Kempný, Jo­sef Korčák a Jozef Lenárt, kandidét Predsedníctva ÚV KSČ Miloslav Hruš­­kovič, tajomníci ÚV KSČ Mikuláš Be­­ňo, Jan Fojtík, Josef Havlln a Jindřich Poledník a Členovia Sekretariátu ŰV KSČ Marie Kabrhelová a Oldřich Švestka. Na priatefskom střetnutí boli prí­tomní aj členovia Predsedníctva Ú KSS, vedúci oddelení ÚV KSČ ÚV KSS, podpredsedovia a ministri federálnej a národných vlád, predsta­vitelia Federálneho zhromaždenia, Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady a ďalšie osobnosti náš­ho politického, verejného a kultúrne­ho života. V mene všetkých prítomných umel­cov a ďalších zástupcov kultúry vy­stúpil predseda Zväzu čs. výtvarných umelcov národný umelec Josef Male-Úvodom svojho prejavu súdruh Gus­táv Husák srdečne pozdravil a priví­tal v mene Ústredného výboru KSČ, československej vlády i v menej svo­jom všetkých prítomných na stretnu­tí popredných československých umelcov s vedúcimi činiteľmi nášho politického a verejného života. Pri­pomenul, že takéto stretnutia sú vý­razom úcty socialistickej spoločnosti k našim umelcom, k ich záslužnej práci. Prispievajú k lepšiemu vzá­jomnému poznaniu, užitočnej výmene názorov a vzájomnému zblíženiu. Chcem pri tejto príležitosti — pove­dal — poďakovať za pozitívny prí­nos nášho umeleckého frontu k roz­voju československej socialistickej kultúry, za bohatú úrodu umelec­kých diel, za spoločenskú angažova­nosť našich umelcov, za ich podporu politike KSČ, za ich službu nášmu fudu, veci mieru, pokroku a socia­lizmu. Celá naša spoločnosť pozorne sle­dovala priebeh nedávnych celoštát­nych i národných zjazdov umelec­kých tvorivých zväzov — povedal ďa­lej súdruh Gustáv Husák. — Bolo to snemovanie významného širokého ak­tívu, ktorý nadväzuje na najlepšie pokrokové tradície našej národnej kultúry a ďalej ich rozvíja. Na svo­jich zjazdoch ste bilancovali úspe­chy svojej doterajšej práce, zamýš­ľali ste sa nad jej ďalším programom. Život celej našej spoločnosti je predchnutý odhodlaním miliónov ľu­dí realizovať program Komunistickej jovský. K pracovníkom nášho umelec­kého frontu prehovoril generálny ta­jomník ÚV KSČ a prezident ČSSR Gustáv Husák. Súdruh Josef Malejovský charakte­rizoval výsledky dosiahnuté v práci umeleckých zväzov a informoval stra­níckych a štátnych činiteľov o plne­ní úloh, ktoré pre oblasť umenia vy­plynuli z rokovania XVI. zjazdu KSČ. K nášmu stretnutiu dochádza bezpro­stredne po zjazdoch tvorivých zväzov, na ktorých sme plným právom konšta­tovali, že obdobie posledných piatich rokov bolo úrodné bohatou žatvou hodnotných diel, povedal okrem iné­ho. Rozvinula sa občianska aktivita umelcov, výrazne sa uplatnili mladí tvorcovia, prehĺbila sa výmena hod­nôt našich národných kultúr. Rozšíri­la sa aj internacionálna spolupráca s umelcami Sovietskeho zväzu a ďal­ších socialistických krajín i s pokro­kovými tvorcami ostatných štátov. Celý náš umelecký front si je plne vedomý toho, že výrazný rozkvet so­cialistickej kultúry a umenia, dote­rajšie výsledky našej tvorivej práce strany Československa schválený jej XVI. zjazdom a prispieval svojou prá­cou k jeho splneniu. S radosťou kon­štatujeme, že rovnaké odhodlanie charakterizuje aj činnosť umeleckých zväzov, prácu celého širokého fron­tu. Rokovania zjazdov umeleckých tvorivých zväzov jednoznačne potvr­dili, že umelci stoja pevne v radoch nášho pracujúceho fudu v zápase za šťastný socialistický dnešok i zajtraj­šok. Plným právom môžeme povedať, že statoční umelci idú s ľudom, spo­lu s nim zápasia za dosiahnutie cie­ľov, ktoré sme si vytýčili. Veľmi si tieto postoje vážime. Ďalej súdruh Gustáv Husák hovoril o závažnej a stále živej otázke vzá­jomného vzťahu umenia, umelcov a spoločnosti. Na rozdiel od kapitaliz­mu — uviedol — kde umenie bolo dostupné a slúžilo prevažne úzkej privilegovanej vrstve bohatých, v so­cialistickej spoločnosti obohacuje ži­vot najširších vrstiev pracujúcich. Socializmus otvoril všetkému ľudu prístup ku kultúre v najširšom zmys­le slova. Postupne realizuje ideály človeka, jeho túžbu po slobode a spravodlivosti. Najvlastnejším zmyslom všetkej činnosti KSČ a socialistického štátu — uviedol súdruh Husák — je ďalší rozvoj našej vlasti, zaručenie jej bez­pečnosti, slobody a nezávislosti, mie­rový a šťastný život pracujúcich. V tomto úsilí má významné miesto starostlivosť o stále zlepšovanie ma­­(Pokračovanie na 2. str. j i jej perspektívy sú nerozlučne späté so skutočne veľkorysou starostlivos­ťou KSČ a socialistického štátu a tvoria neoddeliteľnú súčasť veľkého budovateľského diela nášho pracujú­ceho ľudu. Každý statočný český a slovenský umelec sa rozumom i srd­com presvedčil, že práve v podmien­kach socializmu môže umenie vše­stranne plniť svoje najušľachtilejšie humanistické poslanie — zúčastňovať sa účinne a činorodo na socialistickej výstavbe našej vlasti, povznášať pra­cujúceho človeka citovo i mravne, burcovať ho k hrdinstvu práce, k uve­domelej účasti na zápase za mier. Preto sa náš tvorivý front na nedáv­nych zjazdoch plne stotožnil s nároč­ným programom rozvoja našej spoloč­nosti, ako ho stanovil kVI. zjazd KSČ. Za svoju hlavnú úlohu považujeme slúžiť životu a budúcnosti človeka — uviedol predseda Zväzu čs. výtvar­ných umelcov. Dnes, keď je tento ži­vot bezprostredne ohrozovaný reakč­nými silami svetového imperializmu, keď ľudstvu hrozí nebezpečenstvo jad­rovej apokalypsy, dvíhame spolu so všetkými pokrokovými silami sveta na (Pokračovanie na 2. str.J X Z prejavu súdruha GUSTAVA HUSAKA Telefoto ČSTK zachytáva rozhovor Gustáva Husáka s národným umelcom Martinom Rúžekom (vľavo) a zaslúžilým umelcom Jaroslavom Balíkom (v strede). SOVIETSKO-AMERICKÉ ROKOVANIE V ŽENEVE PRI DOHODE TREDA DVOCH Ženeva (ČSTK) — V Ženeve sa včera zišli na prvej plenárnej schôdzi delegácie ZSSR a USA na rokovanie o obmedzení a znížení stavu strategických zbraní. Schôdza sa konala v budove misie USA. Na čele sovietskej delegácie sa na nej zúčastňuje Viktor Karpov, na čele delegácie USA Edward R o w n y. dy, ktorá by posilnila medzinárodnú bezpečnosť a mier. Preto je nevyhnut­né, aby obe strany brali do úvahy zá­konné záujmy vzájomnej bezpečnosti, postupovali v prísnom súlade so zá­sadou rovnosti a rovnakej bezpeč­nosti. Niet pochýb o tom, že ak má mať práve začaté rokovanie úspech, treba (Pokračovanie na 7. str.) Po utorňajšom formálnom začatí sa včera rokovanie o obmedzení a zníže­ní stavu strategických zbraní začalo. s Sovietsky zväz k nemu pristupuje pevným odhodlaním pokračovať v procese, ktorý sa začal zmluvami SALT 1 a SALT 2. Ako povedal novi­nárom vedúci sovietskej delegácie Viktor Karpov, bolo mu uložené usi­lovať sa o vypracovanie takej doho­ K zvoleniu do funkcie Praha (ČSTK) — Generálny tajom­ník ÚV KSČ G. Husák blahoželal M. Ribičičovi k Jeho zvoleniu do funkcie predsedu Predsedníctva Ústredného výboru Zväzu komunistov Juhoslávie. Prezident republiky blahoželal Praha (ČSTK) — Prezident ČSSR G. Husák zaslal blahoprajný telegram prezidentovi Rwandskej republiky J. Habyalimanovi pri príležitosti štát­neho sviatku jeho krajiny. Pri tej istej príležitosti poslal pre­zident ČSSR blahoprajný telegram prezidentovi Burundskej republiky J. B. Bagazovi. K štátnemu sviatku blahoželal G. Husák generálnemu guvernérovi Ka­nady E. Richardovi Schreyerovi. Stranícky aktív Hradec Králové (ČSTK) — Na krajskom aktíve straníckych funkcio­nárov Východočeského kraja v Hrad­ci Králové včera vystúpil člen Pred­sedníctva a tajomník ÚV KSČ V. Bi­ľak. Aktív bol venovaný uplatňovaniu uznesení XVI. zjazdu KSČ a súčasné­mu vývoju medzinárodných vzťahov. Súdruh V. Biľak špecifikoval niekto­ré objektívne i subjektívne príčiny vý­voja našej ekonomiky. Pri tej­to príležitosti o. i. zdôraznil ces­tu intenzívneho rozvoja nášho ná­rodného hospodárstva, ktorá vyžaduje novú kvalitu všetkej práce. Na aktíve odpovedal súdruh V. Biľak na otázky účastníkov a vysvetlil aj niektoré ak­tuálne otázky z politického vývoja a medzinárodných ekonomických vzťa­hov vo svete. Na spoľahlivých krídlach Chvíle študentských lúčení bývajú vždy dojemné, aj trocha melancholic­ké, ale v podstate predsa len opti­mistické. Tak to bolo aj včera v roz­siahlych moderných priestoroch Stredného odborného učilišťa Brati­slavských elektrotechnických závo­dov. V internátnych izbách, na ná­dvorí, v triedach doznieval srdečný hlahol, želania' príjemných prázdnin i šťastného vstupu do sveta praxe. do Táto mlaď pred štyrmi rokmi prišla novokoncipovaného SOU plná otázok, možno aj rozpakov. Boli pr vými, ktorých sa dotkla v rámci na Sich školských opatrení najvýznam nejšia zásadná prestavba dovtedaj šieho systému učňovského školstva. Začali prechádzať prebudovanými učňovskými školami na dvoj, troj a štvorročné stredné odborné učilištia, v ktorých mali možnosť získať okrem robotníckej kvalifikácie aj stredné a úplné stredné vzdelanie, rovnocenné so vzdelaním, ktoré poskytujú gym­náziá a stredné odborné školy. V SOU „bežky“ mali obrovskú vý­hodu: táto bývalá učňovka experi­mentálne overovala novú podobu vzdelávania robotníckeho dorastu za vedením päťročného súvislého štúdia, končiaceho sa maturitou. Pedagóg o via a majstri odborného výcviku mali teda už značné skúsenosti. A mali ešte čosi navyše: Bratislavské elek­trotechnické závody svoje učiliště vybudovali na moderné výchovné a výcvikové centrum. Modernou vyučo­vacou technikou, špeciálnymi učeb ňami (napríklad učebňou programo­vého vyučovania, odbornou učebňou technického kreslenia, ďalšou učeb ňou elektrického merania, alebo tech­nicky dokopalou učebňou brannej vý chovy), ale aj bohato zariadenými kabinetmi učiliště bolo okamžite schopné plniť náročné požiadavky nielen v praktickej, ale aj v novo­­koncipovanej teoretickej výuke. — Vedenie podniku aj ďalej naše učiliště všestranne podporuje. Ani finančne nás neobmedzuje, a tak má­me možnosť nepretržite rozvíjať a modernizovat výuku, — hovorí nám riaditeľ SOU Pavol Lukáček. Prvou podmienkou kvality práce učilišťa však je — mat kvalitných učiteľov a majstrov odborného výcvi ku. —• Od začiatku sme kádrom veno­vali najväčšiu pozornosť. Dostali sme sa v úrovni kvalifikácie vysoko nad priemer kraja. Väčšina učiteľov, ale aj majstrov má predpísané vzdelanie, tí, čo ho nemali, za posledné štyri roky si ho doplnili alebo ešte dopĺ­ňajú štúdiom na univerzite, technike, ale aj na Pedagogickej fakulte v Tr­nave. Plán zvyšovania kvalifikácie precízne dodržiavame. Slová riaditeľa učilišťa potvrdzuje aj hlavný majster pre odbornú výcho vu Ervín Luknár: — Chceme našim študentom dat naozaj všestranné kvalitné vedomos­ti, aby sme dosiahli ciel SOU: po­skytnúť mladým ľuďom aj odborné, aj všeobecné vzdelanie. Tohto roku opäť pribudlo aj vyznamenaných žia­kov, aj končiacich štúdium s veľmi dobrým prospechom. Šestnásti naši absolventi maturitného odboru sa uchádzajú aj o štúdium na vysokých školách, najmä na elektrotechnickej a strojníckej fakulte SVŠT. Pravda, hlavným cieľom SOU je vy chovať kvalitných odborníkov pre prax. Ervín Luknár s uznaním kon­štatuje, že hoci mnohí žiaci prišli do prvých tried bez väčšieho záujmu 0 elektrotechniku, majstri v nich do­kázali vzbudiť o povolanie taký zá­ujem, až sa im stalo koníčkom. A to ich najviac teší. Stredné odborné učiliště ponúklo v priebehu štúdia mladým ľuďom aj mnoho príležitostí na rozvoj záujmov 1 talentu. Na veľmi dobrej úrovni je tu najmä športová záujmová činnosť (v celoštátnom kole učňovskej olym­piády v hokeji obsadili II. miesto, v basketbale piate, v rámci mestských branných pretekov sa chlapci aj diev­čatá tohto SOU stali víťazmi). Ako nás informovala zástupkyňa riadite­ľa Eva Ziváková, v učtlišti do voľné­ho času mládeže zasahovalo trinásť športových a deväť technických a kultúrnych krúžkov. Kurzom |re ne­plavcov sa im podarilo medzi žiakmi rozšíriť aj záujem o plávanie. Popri technike a športe nie je im cudzia ani poézia, próza, populárne piesne, ani výtvarné prejavy. Prebojovali sa aj na nedávny Festival učňovskej mládeže, z ktorého si priniesli viac trofejí. 1 školský rok, ktorý je za nami, ukázal, že novokoncipované učňov­ské školstvo, ponúkajúce mládeži mož­nosť získať úplné stredoškolské vzde­lanie a zároveň aj kvalifikáciu od­borníka, suverénne láme bariéry me­dzi ním a ostatnými strednými ško­lami. „Tretí prúd“ si získal sympatie aj úspech, LÝDIA BRABCOVA

Next