Pravda, august 1982 (LXIII/181-206)
1982-08-02 / No. 181
PONDELOR 2. AUGUSTA 1982 D nes to už vie a chápe kdekto. Pri jednoduchom a lacnom zaobstarávaní surovinových a energetických zdrojov v zahraničí sme sa v minulých rokoch prednostne orientovali predovšetkým na zdrojový rozvoj hospodárstva - podmienkou rozvoja a vyššej výroby vždy boli i narastajúce vstupy surovinových a energetických zdrojov. Bol to jednoznačne extenzívny rozvoj hospodárstva. Äno; v istej etape bola v tom istá logika a súčasne to bolo jednoduchšie i pohodlnejšie. Preto sa celkom prirodzene zjavuje otázka, čo robíme, podnikáme v súčasnosti, keď sa intenzívny spôsob rozvoja stáva zákonitosťou, keď tlak vonkajších vplyvov je oveľa zložitejší, dôsledok ťažší. Nehľadajme však univerzálnu odpoveď; všetko univerzálne môže byť na pohľad dobré, ale spravidla nerešpektuje špecifiká, práve oné drobnôstky, ktoré skrývajú východiská. Hovoríme o zadovažovaní a využívaní energie. Pripomeňme si preto slová súdruha L. Štrougala na celoštátnom aktive baníkov začiatkom tohto roku v Ostrave: „Jednoducho povedané, všetka naša riadiaca činnosť a práca každého z nás musí smerovať k tomu, aby sme výraznejšie pokročili v tom rozhodujúcom - v intenzifikácii národného hospodárstva - pretože to, čo sa zatiaľ ukazuje ako prvé výsledky, nezodpovedá našim potrebám." Koľko rokov sa hovorí, ba dokonca uznáva prvotnosť, rozhodujúci význam zabezpečovania palivovo-energetických zdrojov. Získali prívlastok - krv národného hospodárstva. Neoddiskutovatelným právom. Ale ... Aj v tomto prívlastku sa, žiaľ, odzrkadľuje predovšetkým zdrojové ponímanie zadovažovania energie. Pritom vieme, že na zadováženie nových primeraných zdrojov potrebujeme oveľa viac finančných prostriedkov, ako ich treba vložiť do racionálneho využívania existujúcich. Od roku 1974 nebolo vari zasadania najvyšších straníckych orgánov, na ktorom by sa neprízvukovali zásady hospodárnosti, rozumného a uvedomelého využívania všetkých energetických zdrojov. Na onen, obrazne povedané, hroziaci prst zadovažovacfch ťažkostí si však na mnohých miestach zvykli, zovšednel im. môžbyť sa stal v ulitou, do ktorej a ktorej možno Rmnmnp äjtw nuíuiiuic zäc sa nejako vyriešia; _ 9 jednoduchšie povev spotrebe energie %m ■ ^ hra na „zlatú strednú cestu*, ktorá zaručovala každoročné dobré hodnotenie nadriadených orgánov i príslušné finančné odmeny. Už neraz v minulosti bolo počuť názory, že mnohé racionalizačné zámery a celkové znižovanie energetickej náročnosti výrobného procesu sa nedar! plniť preto, lebo na ich dosahovaní nie je dostatočne zainteresovaný útvar hlavného energetika podniku. Aký jednoduchý by mohol byť tento liekl Nech nám ako argument poslúži konštatovanie pracovníkov previerky Štátnej energetickej inšpekcie SSR, ktorí pri nedávnej kontrole v niektorých vybraných podnikoch rezortu hutníctva a ťažkého strojárstva a všeobecného strojárstva na Slovensku zistili, že celkové možnosti odstrániteľných energetických strát predstavujú 1 218 000 gigajoulov, čo je zhruba 41,5 tisíca ton merného paliva. Je to množstvo paliva, ktoré znamená 4,3 percenta z celkovej spotreby paliv a energie v podnikoch týchto rezortov. Prečo ich nezískavame? Pravdu povediac, zvykli sme si na oduševnené, povznášajúce údaje o zdatnosti nášho hospodárstva. Lepšie a príjemnejšie sa počúvajú. Keď sa do análov záväznosti vpisovali v roku 1980 prvé litery uznesenia vlády ČSSR č. 4, málokto očakával, že jediné slovíčko bude v konečnom dôsledku až také „obezLčkové“. Ide o Smernicu pre činnosť útvarov energetického hospodárstva na všetkých stupňoch riadenia: „Útvar energetického hospodárstva na ústrednom orgáne je organizačne podriadený spravidla príslušnému námestníkovi ministra, na VHJ príslušnému odbornému riaditeľovi, na podniku výrobnému, technickému, pripadne výrobno-technlckému námestníkovi riaditeľa a v závode vedúcemu závodu, na KNV a ONV podpredsedovi národného výboru, resp. vedúcemu príslušného odboru podľa náročnosti energetických zariadení na spotrebu paliv a energie.“ Potiaľ citát. Nie, nie je to nič rozhodujúce, v konečnom to potvrdzuje ono .pretrvávajúce, keď relatívny dostatok paliv znamenal pre energetika iba obslužnú, div nie podružnú činnosť. Nezakrývajme si oči; útvar hlavného energetika bol v minulých obdobiach dobrý vtedy, ak na nadriadených orgánobh dokázal „vydupať" aj pri celospoločenský menších zdrojoch najmenej toľko paliv a energie, ako mal podnik v predchádzajúcom roku. To sa kvalifikovalo ako základ jeho úspešnosti; ostatné sa rozplynulo v „nemenej dôležitých" ukazovateľoch materiálnej a výrobnej prospešnosti. Energetiku si na tomto základe možno ešte i dnes deliť, rozpolovať i štvrtiť, zásadne však nik nebol zodpovedný za efektívnosť, hospodárnosť. Co táto neujasnenosť štrukturálneho členenia zväčša znamená? Tu útvar energetiky začlenia do výrobného útvaru, tam zase do technického. Pravdaže, každý z nich je zodpovedný v prvom rade za „to svoje" a energetika zostávala na periférii záujmu. Celý rebríček tejto nie zodpovedajúcej hierarchie sa odzrkadľoval a odzrkadľuje i na hmotnej zainteresovanosti energetikov. Nezodpovedá ich zodpovednosti, zväčša neutvára predpoklady pre stabilizáciu kádrov. Do sféry podružnosti odsudzuje energetika aj jeho operatívne pôsobenie. Energetici vo veľkej väčšine podnikov sa v osobných rozhovoroch ponosujú na preťaženie operatívnu, na koncepčnú prácu jednoducho nezostáva čas. Prax je neraz obrovským protivníkom vytýčených zámerov. Racionalizácia spotreby paliv a energie musi byť sústavnou, cieľavedomou činnosťou, nie je to dielo náhody. Co z doteraz povedaného vyplýva? Aj napriek úpravám cien paliv a energie nie je úspora týchto zdrojov dostatočne zaujímavá, prevládajú a rozhodujú úspory materiálne. Energia je však zväčša nenahraditeľná, nemožno ju opäť oživovať. U našich severných susedov - v NDR - už pred rokmi platilo, že útvar hlavného energetika metodicky riadil Inšpekčný orgán zvonku, nepatril do podniku. Zo všetkých možných riešení v realizovanom dominuje jedná - vylúčili sa tie záujmy podniku, ktoré boli v rozpore so záujmami celospoločenskými. Ak budeme domýšľať - je napríklad celospoločenský prospešné, ak dopravný podnik v hlavnom meste SSR namiesto toho, aby reálne šetril pohonné látky nastavovaním spotreby motorov, odstavuje autobusy, vynecháva spoje, „robí“ dopravu nekultúrnou? Je to činnosť iba „naoko“, ľahšia cesta odporu. Nie; nikoho neoklameme, nie všetci sme výrobcami, ale v podstate všetci sme spotrebiteľmi. Takáto prax škodi, skôr či neskôr sa prejaví. V ostatných rokoch sa stala priam šlágrom úspora materiálov z dozoru. Všetci, ktorí by aj pri rozkolísanej hierarchii zodpovednosť! mali zodpovedať za úsporu materiálov, akosi zabúdajú na to, že aj energia sa nakupuje, mnohokrát drahšie ako suroviny. Ano, jednotlivosti nemožno vytrhávať, musíme ich chápať v súvislostiach. Dialekticky. Často obdivujeme výrobky z priemyselne vyspelých krajín. Málokedy sa však ■i ktoromkoľvek majstrovi či inžinierovi ozve hlas, že aj on by mohol a mal prispieť k zveľadeniu mena svojho závodu, podniku, ak by sa vedel zbaviť onoho príslovečného - keď nemám ja, nech nemá ani iný. Zmena myslenia, ktorú zdôrazňovalo 15. zasadanie ŰV KSC a prízvukoval ju i XVI. zjazd KSČ, poukazuje na značné rezervy v prístupoch, na rezervy v ľuďoch, riadiacich pracovníkoch. Veď akože by ináč boli museli celé dva roky zápasiť trebárs racionalizátori zo Slovenských magnezitových závodov v Lovinobani o využitie odpadového tepla vznikajúceho pri výrobe? Ano, útvary hlavného energetika zakladáme neraz náhodne, ich zaradenie a postavenie vo fabrikách nie vždy zodpovedajú celospoločenskej dôležitosti. Aj zdôvodnenie neplnenia ich funkcii je mnohotvárne. Raz a navždy by sme si však mali uvedomiť, že energia, jej zadovažovanie a hospodárenie s ňou nie je nič vedľajšie. Je to rozhodujúca úloha. Je veľkou chybou, napriek tomu sa to stáva, ak komunisti, zodpovední pracovnici straníckych a hospodárskych orgánov, obhajujú príčiny tohto či onoho nesplnenia racionalizačného programu v úspore paliv a energie v tom-ktorom podniku. Môžbyť je ľúbivejšie stavať záujmy prospešnosti podniku nad záujmy spoločnosti. Ale práve komunisti majú a musia byť príkladom, chápať potreby hospodárstva, presadzovať ich. Nie chvíľkovo, trvalé musia utvárať priestor na racionálne zhodnocovanie energie, orientujúc sa celospoločenskou prospešnosťou prijatých opatrení. Takýchto riešení sa ponúkalo v rokoch minulých už niekoľko. Pravdaže, nie vždy bolo v našich možnostiach a danostiach využiť ich. Dostali sme sa k hranici; niet žiadnej cesty ústupkom. Racionalizácii, tomu rozumnému hospodáreniu sa musia otvoriť dvere dokorán, škodili by sme sami sebe, ak by sme túto požiadavku nechápali, neakceptovali, nezužitkovali ponúkajúce sa možnosti. A nielen by sme škodili sami sebe. Ale priam by sme kráčali proti myšlienkam, či presnejšie zásadám intenzívneho rozvoja nášho hospodárstva, proti úlohám a požiadavkám, ktoré v tejto oblasti prijal XVI. zjazd našej strany. * S 50 HALIEROV ORGAN ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA ROČNfK 63. # ČÍSLO 181 A* Oslavy 555. výročia víťaznej husitskej bitky v Tachove NESIEME ĎALEJ PEVNE VZTVCENO REVOLUCNO POCHODEŇ BOJOVNÍKOV Na manifestácii pracujúcich prehovoril súdruh Vasil Biľak • Y prijatej rezolúcii účastnici odsúdili militaristickú oolitiku Reaganovei vládv Tachov (ČSTK) — V Tachove vyvrcholili včera oslavy 555. výročia víťaznej bitky husitských vojsk nad križiakmi manifestáciou pracujúcich. Slávnostne vyzdobený amfiteáter letného kina bol napriek tropickej horúčave zaplnený do posledného miestečka. Výročie husitskej bitky nie je pre obyvateľov hraničiarskeho okresu Tachov len oslavou revolučných tradicii národa, ale súčasne a] priležitosfou vyjadriť hrdosť nad rozkvetom celého okresu, po nacistickej okupácii spustošeného a vydrancovaného. Manifestácia bola aj výrazom odhodlania hraničiarov novo vytvorené hodnoty socializmu ubrániť a da- Na mierovej manifestácii pracujúcich mesta a okolitých dedín sa zúčastnil člen Predsedníctva a tajomník ÜV KSČ Vasil Biľak, vedúci tajomník Západočeského KV KSČ Josef Mevald, ďalší zástupcovia straníckych a štátnych orgánov kraja, okresu a mesta, poslanci Federálneho zhromaždenia za okres Tachov. Prítomný bol aj konzul ZSSR so sídlom v Karlových Varoch Stanislav Minakov. Hlavný prejav predniesol súdruh Vasil Biľak. Mierovú manifestáciu zakončili iei účastníci schválením rezolúcie, adresovanej Ústrednému výboru KSČ, v ktorej rozhorčene odsudzujú militaristickú politiku Reaganovej vlády. „S najväčšou rozhodnosťou žiadame,“ píšu o. i. v rezolúcii, „aby zodpovední činitelia západných štátov dôkladne preštudovali sovietske odzbrojovacie návrhy a pristúpili na konkrétne rokovanie o ich realizácii. Požadujeme zvolanie svetovej konferencie o odzbrojení, ktorá by viedla k odvráteniu jadrovej katastrofy na našej planéte. Nechceme, aby sa Euró-pa stala jadrovou strelnicou, a preto žiadame likvidáciu zbraní hromadného ničenia.“ Po manifestácii si súdruh Vasil Biľak pozrel časť kultúrneho programu, ktorým včerajší deň osláv ukončili. V sprievode vedúcich pracovníkov odborového podniku Štátne majetky Tachov sa potom na poli oboznámil s doterajším stavom žatvy (v okrese sú už v polovici repky a za sebou majú už aj prvých 800 ha pšenice) a navštívil jeden z útvarov Pohraničnej stráže. Podvečer sa sú-Hmh \Zooil QiTnlr itrétil onK# rk n Dratiu Z prejavu súdruha VASI1A BIĽAKA Rád som prijal pozvanie, aby som sa zúčastnil na mierovej manifestácii, ktorú organizujete pri príležitosti 555. výročia víťaznej bitky husitských vojsk nad križiakmi pri Tachove. Dovoľte, aby som vám odovzdal srdečné pozdravy Ústredného výboru Komunistickej strany Československa, vlády ČSSR, Národného frontu ČSSR a osobne generálneho tajomníka ÚV KSČ a prezidenta Československej socialistickej republiky Gustáva Husáka. Pripomíname si víťazstvo, ktoré dosiahli husiti v boji, ktorý im bol vnútený cudziarskymi votrelcami. Obdivujeme statočnosť a vojenské umenie husitských bojovníkov, ktorí sa nezľakli prevahy križiakov a zahnali ich za hranice našej vlasti. V čom spočíva sila husitov? Zdroje úspechov husitov spočívali predovšetkým v tom, že boli hlboko presvedčení o svojej pravde, o správnosti svojich idei a boli odhodlaní priniesť pre ich splnenie akékofvek obete. A to sú hodnoty, ktoré majú trvalú platnosť. Sú záväzné aj pre náš súčasný zápas za vybudovanie socializmu. „Doba husitská a obrodenecká,“ ako povedal Klement Gottwald, „tvorí najsvetlejšie stránky našich dejín a je nám príkladom. Nasledovníci a odchovanci tradicii pobělohorských boli mnichovania, kolaboranti a zradcovia. Naši bojovníci za slobodu proti nemeckým okupantom šli po stope Tábora. V tradíciách Tábora a národného obrodenia budujeme i náš fudový štát.“ Budovaním socializmu vrcholí stáročný zápas českého a slovenského ľudu za národné a sociálne oslobodenie. Iba v socialistickej spoločnosti, ktorá zbavuje ľud triedneho a národnostného útlaku, sa utvárajú predpoklady pre všestranný rozvoj človeka, všetkých národov a národností. Každý, kto nezaujato posudzuje náš vývoj od oslobodenia Československa Sovietskou armádou, musí uznať, že za roky socialistickej výstavby dosiahol náš ľud, vedený komunistickou stranou, úspechy, na ktoré môže byť právom hrdý. Za tri a pol desaťročia, keď robotnici vo zväzku s rolnfctvom a inteligenciou sú pánmi vo svojom dome, nastala v živote nášho fudu hlboká zmena. Veľké úspechy v roz(Pokračovanie na 2. str.) Izrael porušil prímerie, stupňuje vražedné akcie Bleskový Otek sa nevydaril Bejrút (ČSTK) — Izraelské stíhacie bombardovacie lietadlá a delostrelectvo včera skoro ráno znova zaútočili na obkľúčený západný Bejrút. V tom čase bola už západná časť libanonského hlavného mesta tri hodiny terčom ničivej delostreľby, ktorou Izrael po necelých tridsiatych hodinách relatívneho pokoja znova porušil prímerie. Podľa palestínskej agentúry WAFA mala delostreľba a neskoršie 1 nálety kryť nový pokus o izraelský výsadok z mora v polovičnej vzdialenosti medzi bejrútskym centrom a medzinárodným letiskom. Zároveň sa pokúsili izraelské tanky preraziť obranné postavenie palestínskeho odboja vo východnej časti letiska a na diaľnici v južnom predmestí. Podľa posledných správ tam dosiaľ boje trvajú. Izraelcom sa však pôvodne plánovaný bleskový postup nepodaril. Pri streľbe izraelského delostrelectva v piatok večer na západný Bejrút bolo už šiesty raz od začiatku izraelskej agresie v Libanone zasiahnuté veľvyslanectvo ZSSR. Oznámila to v sobotu z Bejrútu agentúra TASS. V objekte veľvyslanectva explodovali dva fosforové delostrelecké granáty kalibru 155 mm. Vzniknutý požiar sa podarilo zahasiť spoločným úsilím pracovníkov veľvyslanectva, uvádza TASS. Izraelské nálety a delostreľba poškodili aj sovietske kultúrne stredisko v Bejrúte. Útoky pokračovali aj včera. Na naliehavú žiadosť libanonskej vlády včera zvolali mimoriadne za(Pokračovanie na 4. str.) Náš redaktor medzi sovietskymi kombajnistami v Humenskom okrese Na sklonku minulého týždňa dostala eskadra kombajnov, žnúcich na poliach Humenského okresu, mimoriadnu posilu. Domov sa po štrnástich dňoch mlatby na poliach Beregovského okresu v Zakarpatskej oblasti USSR vrátili domáci kombajnisti a spolu s nimi prišli aj ich žatevní spolubojovníci — sovietski kombajnisti. Dorazili v pravý čas, pšenica a jačmeň dozreli, priam sa núkali pod kosu. Aj počasie, ktoré ešte začiatkom týždňa búrkami prerušilo v okrese práce na celom žatevnom fronte, hralo Humenčanom do nôty. V piatok sa vyčasilo, príroda utvorila ideálne podmienky kombajnistom pre rozhodujúci útok. V hlavnom stane — v okresnom žatevnom štábe vládla v uplynulú sobotu optimistická nálada. Riaditeľ Okresnel poľnohospodárskej správy v Humennom Ing. Stefan Ondík ráno, prv ako sa vydal do terénu, si ešte telefonicky upresňoval situáciu v jednotlivých poľnohospodárskych podnikoch. Dvadsiatku sovietskych kombajnov rozdelili do šiestich skupín a rozmiestili do družstiev, kde bolo obilie najzrelejšie a logicky teda potrebovali v týchto podnikoch v mlatbe najväčší počet strojov. Pravdaže, každý predseda by bol pristal, aby práve k nemu zavítala aspoň jedna sovietska osádka. „Rozhodli sme sa však stly netrieštiť, stroje skoncentrovať, skrátka využiť ich maximálne organizovane,“ vysvetľoval súdruh Ondík. „Nik nezostane bez pomoci, máme dostatok prostriedkov, aby sme všade obilniny včas pozberali.“ Sobotňajšie ráno sa začínalo pre „Rátame, že s pomocou štyroch osádok z kolchozu Cesta komunizmu v Beregovskom okrese zvýšime denný výmlat obilia zo 130 na 210—220 ton,“ hovoril hlavný agronóm ohradzíanskeho družstva Štefan Pavúr. „Prirodzene, nejde nám len o vystupňovanie tempa samotnej mlatby, aj Pozornost’ svetovej tlače stretnutiu L Brežnev—fi. Husák Najdôležitejšia je spolupráca a pokračovanie uvoľnenia Moskva (ČSTK) — Všetka sovietska tlač priniesla v sobotu na titulných stránkach a vo výraznej úprave správu o stretnutí generálneho tajomníka DV KSC, prezidenta ČSSR Gustáva Husáka s generálnym tajomníkom OV KSSZ, predsedom Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR Leonidom Brežnevom na Kryme. Správu dopĺňajú (otograíie zo stretnutia a rozhovorov najvyšších predstavitefov oboch krajín. Tlač poukazuje na dôraz, ktorý sa kládol na vzájomnú hospodársku spoluprácu oboch krajín, najmä na výrobnú kooperáciu a utváranie účinných stimulov pre jej rozvoj. Zo zahraničnopolitických otázok, ktoré obaja predstavitelia prerokovali, sovietske denníky pripomínajú, že hlavnou príčinou zostrenia medzinárodných vzťahov je dobrodružná politika terajšej americkej vlády. Tlač podčiarkuje nevyhnutnosť zastaviť horúčkovité zbrojenie a prejsť k odzbrojeniu. Na tejto ceste by boli cenné akékoľvek akcie znižujúce vojnové nebezpečenstvo, zdôrazňuje sa v správe. Varšava — Trybuna Ľudu zdôrazňuje, že Sovietsky zväz a ČSSR nemajú v úmysle izolovať sa od vzájomne výhodných hospodárskych vzťahov s kapitalistickými štátmi, musia však vyvodiť závery z postupu imperíalistickýclr kruhov USA, uplatňujúcich politiku sankcií a bojkotov. Za týchto podmienok ZSSR i ČSSR pokladajú za mimoriadne dôležité ďalej prehlbovať hospodárske styky v rámci socialistického spoločenstva, píše Trybuna Ľudu. Sofia — Bulharský denník Rabotničesko delo zo stretnutia L. Brežneva a G. Husáka na Kryme zdôrazňuje, že sa obaja predstavitelia zaoberali plnením dohôd uzavretých v poslednom čase medzi oboma krajinami, zameraných na mnohé oblasti, vrátane hospodárskej. Bulharské den niky zdôrazňujú jednu z dôležitých myšlienok stretnutia — nevyhnutnosť prehĺbiť a rozŠfítť spoluprácu medzi socialistickými krajinami, ktorá umožní čeliť hospodárskej blokáde zo strany Spojených štátov. Belehrad — Juhoslovanský denník Borba ,píše, že obaja štátnici dali najavo Západu, že ZSSR a ČSSR sa nehodlajú vyhýbať vzájomne užitočným ekonomickým stykom s kapitalistickými štátmi. Musia však vy(Pokračovanie na 4. str.) Vedno k spoločnému ciefu - sebestačnosti sovietskych kombajnistov všade rovnako. Po raňajkách chlapi zamierili rovno ku kombajnom. Podali si ruky s domácimi kombajnistami, traktoristami a opravármi, prehodili zopár srdečných slov a potom sa už venovali príprave strojov. Do Humenného, vravelt viacerí z nich, sme prišli vrátiť dlh, navyše by sme radi zožali nejaký hektár pšenice naviac. sú V JRD Ondavka v Ohradzanoch nie sovietski kombajnisti neznámi. Tohto roku tu žnú už tretí raz. Pomoc štyroch sovietskych kombajnov prišla tunajším družstevníkom veľmi vhod. Do búrok stihli zožať pšenicu a jačmeň len zo 139 hektárov, na koreni ešte stáli na výmere 451 hektárov. teraz, keď máme viac kombajnov, venujeme rovnakú pozornosť zberu slamy, podmietke a sejbe strniskových miešaniek.“ Do soboty ohradzianski družstevníci stačili odpratávať slamu hneď za kombajnami a oráči mali na kombajnistov len 40-hektárovú stratu. Po príchode sovietskych kombajnistov sa vedenie družstva správne rozhodlo posilniť slamársky úsek. Partia zbierajúca balíkovanú slamu sa rozšírila a tridsiatku pracovníkov pridruženej výroby a družstevníkom prišli vhod aj tri nákladné autá s brigádnikmi z humenského Chemkostavu. „Žatva je, pravdaže, prvoradou úlohou dňa, ale u nás je súčasne v plnom prúde aj druhá kosba krmovín, robota nespokojnosť Ohradzančanov však vyplýva predovšetkým z dobrej úrody obilnín, splnili plánovanú výrobu ozimného jačmeňa a ani pšenička ich zatiaľ nepodviedla. Štvorici sovietskych kombajnistov sa ušla žať mironovka na sedemnásthektárovom hone Roveň. Bola pekná, hustá, ale po posledných búrkach pováľaná. Nebola tu veru ľahká kosba, kombajnisti však obdivuhodne manévrovali, stroje viedli proti smeru poľahnutia, takže strnisko zostávalo nízke. Pomocníci si nedopriali oddychu v tieni blízkych stromov, ale kráčali za mašinami a kontrolovali, či vo vymlátených kláskoch nezostáva zrno. Aj kontrola čistoty výmlatu, ktorú urobil Ištva Návrat súdruha G. Husáka z dovolenky Praha (ČSTK) — Generálny tajomník Ostredného výboru Komunistickej strany Československa a prezident Československej socialistickej republiky Gustáv Husák sa včera vrátil so Sovietskeho zväzu, kde bol na pozvanie Ostredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu na dovolenke. Blahoprajný telegram Praha (ČSTK) — Prezident Československej socialistickej republiky Gustáv Husák poslal blahoprajný telegram prezidentovi Fritzovi Honeggerovi pri priležitosti itátneho sviatku Švajčiarskej konfederácie. Vítame na našom území účastníkov Pochodu mieru — 82 MIER JE NAS SPOLOČNÝ MAJETOK Bratislava (Od nášho redaktora Ľubomíra Trefného) — Dnes popoludní sa na sovietsko-československých hraniciach stretneme s časťou účastníkov Pochodu mieru — 82, ktorý, ako sme už informovali, sa začal 13. júla t. r. vo švédskom hlavnom meste Štokholme a skonči sa 8. augusta mierovou manifestáciou vo Viedni. Prvá etapa pochodu, ktorej účastníci prešli zo Štokholmu cez Helsinki, Leningrad a Moskvu, vyvrcholila protivojnovou manifestáciou pri pamätníku vybudovanom na mieste, kde stála fašistami vypálená bieloruská dedina Chatyň. V piatok vyšla z Moskvy druhá etapa pochodu, na ktorej sa okrem občanov zo Škandinávie a Sovietskeho zväzu zúčastňujú aj občania a zástupcovia mierových hnutí z ďalších krajín sveta. Účastníci tejto etapy Pochodu mieru — 82 sa v Užhorode rozdelia na dve časti. Jedna pôjde do Viedne cez Maďarskú ľudovú republiku, druhá cez naše územie. Obyvatelia Vyšného Nemeckého, Košíc, Horného Smokovca, Važca, Banskej Bystrice, Nitry a Bratislavy tak budú mat možnosť stretnúť sa na mítingoch a mierových zhromaždeniach so 150 účastníkmi Pochodu mieru — 82, ku ktorým sa na sovietsko-československých hraniciach pripojí okolo 80 československých občanov. Heslami Nie jadrovým zbraniaml, Za mier a život, proti jadrovej vojne!, Preč so všetkými zbraňami hromadného ničenial, Za Európu mierul a Podporujeme iniciatívne mierové návrhy Sovietskeho zväzu a krajín socialistického spoločenstva! vyjadria aj naši občania svoju plnú pod- Stretnutie v Moskve Moskva (ČSTK) — Kandidát Politického byra a tajomník OV KSSZ Boris Ponomariov sa v Moskve stretal s generálnym tajomníkom Pokrokovej strany pracujúceho ľudu Cypru (AKEL) Ezekiasom Papaioannom. V správe o stretnutí, ktorú v sobotu priniesla agentúra TASS, sa uvádza, že obaja predstavitelia rozhodne odsúdili izraelskú agresiu v Libanone, ktorá sa mohla uskutočniť iba vďaka postoju USA a ich priamej podpore. Vyjadrili takisto solidaritu s palestínskym a libanonským ľudom. B. Ponomariov a E. Papaioannu potvrdili presvedčenie, že riešenie cyperského problému na základe rezolúcii OSN a na Cypre dosiahnutých dohôd by významne prispelo k upevneniu mieru vo východnom Středomoří a na celom svete. póru hlavným myšlienkam tohto mierového pochodu a pripoja svoj hlas k mohutnému hnutiu za svet bez zbraní a bez vojen, za šťastnú budúcnosť našej planéty. S programom pre účastníkov Pomenej dôležitá,“ objasňoval situáciu v družstve súdruh Pavúr. „Nemáme nazvyš ani jednu pracovitú ruku, ale vďaka mimoriadnemu úsiliu našich ľudí — a za našich tu rátame aj sovietskych kombajnistov — sa nám všetky práce darí uskutočňovať podľa harmonogramu.“ chodu mieru — 82 sa rátalo už v pláne činnosti Slovenskej mierovej rady predloženom začiatkom tohto roku. Ako nás informoval podpredseda Slovenskej mierovej rady Jozef Švirec, mierové manifestácie, mítingy, besedy a zhromaždenia za účasti účastníkov tohto poejiodu chápeme ako jednu z dôležitých súčasti priprav našej vlasti na Svetový kongres (Pokračovanie na 2. str.) novi Stepanovičovi Žoldošovi a Sandorovi Vincencovičovi Orosovi hlavný agronóm, sa skončila dobre. „Kombajnista musí urobiť všetko pre to, aby sa z novej úrody chleba nestratilo zbytočne ani zrnko,“ hovoril súdruh Oros. „Veď koľko len potu a ľudského úsilia stojí dopestovanie pšenice. Nevdojak mám pri žatve tu, na ohradzianskych poliach pred očami vašich kombajnistov, ktorí mlátili v našom kolchoze. Ani oni nepracovali vždy len v najlepších porastoch. Napokon pšenicu treba zobrať z každého poľa. Vaši kombajnisti — naši priatelia robili výborne za každej situácie. Aj vďaka ich pomoci sme stihli zobrať celú úrodu do dažďov. Svoj dlh chceme splatiť mincou rovnakej ceny — statočnou prácou prispieť k' úspešnému zavŕšeniu žatvy v Humenskom okrese.“ Spoločná internacionálna východoslovensko-zakarpatská žatva neprináša iba bezprostredné ekonomické výhody, ale aj nové, v práci zrodené a prácou preverené priateľstvá, praktické poznanie, že sústredením síl sa k spoločnému cieľu — sebestačnosti dá napredoval rýchlejšie. JOZEF SEDLÁK Snímka autor Od soboty žnú na poliach Humenského okresu spolu s našimi kombajnistami aj osádky dvadsiatich sovietskych kombajnov z okresu Beregovo v Zakarpatskej oblasti USSR. Na snímke sme zachytili (zľava) Ištvana Stepanoviča Žoldoša, Šandora Vincencoviča Orosa — kombajnistov z kolchozu Cesta komunizmu a agronóma JRD Ondavka v Ohradzanoch Štefana Pavúra pri kontrole čistoty výmlatu. -sP