Pravda, november 1982 (LXIII/259-284)
1982-11-01 / No. 259
1 P oložme si nijako nie akademickú otázku: Mohli by sme sa, či nemohli zaobísť bez súčasných rozhodných opatrení na úsporu palív a energie? Isteže, nijako nemožno obhajovať a ani obhájiť vysokú energetickú náročnosť nášho hospodárstva. Proti tomuto zjavne extenzívnemu vývoju, proti bezstarostnému plytvaniu bolo potrebné postaviť účinnú hrádzu. Nepopulárnym, ale existenčne nevyhnutným opatreniam sme sa nevyhli o. i. preto, lebo naša finálna výroba nedokázala zhodnocovať zdroje surovín a energie, vyrábať také stroje a zariadenia, ktorých predajnosť, konkurencieschopnosť, a tým i cena na svetovom trhu by eliminovali nepriaznivý vývoj cien energetických zdrojov. V uplynulom desaťročí, keď sa situácia v získavaní zdrojov zostrovala, sme vývojový trend podcenili. Prvým apelom bol program racionalizácie spotreby palív a energie, spred desiatich rokov. K jeho realizácii sme pristupovali pomaly, meravo, s nie plnou vážnosťou. I keď nemožno poprieť dosiahnuté pozitívne výsledky, mnohí riadiaci a hospodárski pracovníci nedocenili jeho význam, uspokojili sa viac-menej s bsvetárskym výkladom. To, prirodzene, nemohlo stačiť; v našom, predovšetkým hospodárskom živote sa malo začať čosi meniť, starostlivejšie hospodáriť so zadováženými energetickými zdrojmi. S plnou nástojčivosťou predostrelo problém pred spoločnosť najmä zasadanie OV KSČ v roku 1974, ktoré sa zaoberalo úlohami vedecko-technického rozvoja. Je pravda, ťah na vyššiu zapojenosť vedy a techniky do výrobného procesu nezostal bez ohlasu. Napríklad od roku 1973 vzrástla kilogramová cena nami vyvážaných výrobkov priemerne o 30 percent. Cenový vlak konkurencie na kapitalistickom trhu sa však rútil rýchlejšie, ich kilogramová hodnota stačila narásť takmer na trojnásobok. Privčas sa kormidelníci nášho priemyslu uspokojili so štatistickým výkazom vzrastu cien. No nie iba tam „hore", ako možno neraz počuť v mnohých podnikoch. Ich „indexovo rastúci" riaditelia pozabudli podnikať, stačil im predpísaný úspech, neporovnávali sa s konkurenciou, so závistlivým povzdychom nanajvýš skonštatovali jej rýchly vzostup, no nevydali sa včas stíhať ju, nepokúsili sa byť lepší. Nedostatočne a ne_ _ dostačujúco bojo !■ valí proti prekáž-H P/nm vkcesteStOÍaCÍm m m il Ě BUBI A tak musíme ra-H m•• m naWBHB cionalizovať. Zdroje hospodárnosti iiil ® čila, sú v značnej miere vyčerpané. _ uvedomelej racioAno, môžbyť to bola chyba v systéme riadenia a rozdeľovania energetických zdrojov - keď bolo zle, našli sa cesty a chodníčky, ako si vybaviť zvýšenie limitu. Je pochopiteľné, nijaký múdry hospodár nemôže pracovať bez rezerv. Uvoľňuje i využíva ich však až vtedy, ak postupne vyčerpal všetky spôsoby a možnosti vysokého zhodnocovania pôvodných zdrojov. Aká prax však panuje ešte aj teraz v mnohých podnikoch? Úspešnosť alebo neúspešnosť trebárs práce hlavného energetika sa hodnotí nie podľa toho, ako zvýšil efektívnosť využívania primárnych energetických zdrojov, ale podľa toho, či dokázal na nadriadenej organizácii keď už nie vymôcť zvýšenie limitu, tak aspoň udržať ho na predchádzajúcej úrovni. Neraz formálnou sa stala a ostala agitácia za efektívnu a hospodárnu prácu. Brigádam socialistickej práce, majstrom, technikom, riaditeľom, ba ani generálnym riaditeľom o pracovníkom ministerstiev nik takéto postoje nevnútil. Bola to ľahšia, jednoduchšia cesta. Prijali ju a prijali sme ju. Tolerovali. Nemôžeme však tak ďalej. Nemáme, a dnes už nesmieme mať na to. Prednosť socialistickej ekonomiky, v ktorej silách je zabezpečovať pro- , porcionálny rozvoj hospodárstva i spoločnosti, sa nemôže využívať a zneužívať tam, kde sami tento proces brzdíme. Máme dosť síl a zdrojov na kvalitnú, spoločnosť obohacujúcu prácu a výrobu. Nemôžeme nimi plytvať ani tam, ba práve nie tam, kde doteraz kvitne ľahostajnosť, nepochopenie potrieb súčasnosti. Aj preto sme museli pristúpiť k rozhodnému, predpísanému rozdeľovaniu energetických zdrojov. Bolo by naivné sa nazdávať, že premena, obrat k lepšiemu, hospodárnejšiemu využívaniu palív a energie nastane okamžite. Na to predpis nestačí. Žiada sa pochopenie, stotožnenie s celospoločenskými potrebami. Disciplína a tvorivosť. Od minulého roku sme začali uplatňovať Súbor opatrení na zdokonalenie sústavy plánovitého riadenia národného hospodárstva. Desaťtisíce pracovníkov z rôznych stupňov riadenia a všetkých rezortov sa na konferenciách, aktívoch a seminároch oboznámilo s novými, dokonalejšími pravidlami hospodárenia. Získané poznatky hovoria o ich postupnom zakoreňovaní sa v závodoch a podnikoch, v praktickom živote. Súbor neurčuje a nesľubuje nič viac, ale ani nič menej ako postupný prechod od extenzívneho hospodárenia na intenzívne; žiada hľadať a využívať rezervy v riadiacej a organizátorskej práci, mobilizáciu síl na zhospodárňovanie výroby. Racionalizácia spotreby palív a energie patrí k prvým krokom za vytýčeným cieľom. Pri preberaní rozpisov znížených limitov, opakujeme - inak sa nedá - zostala väčšina riadiacich hospodárskych pracovníkov prinajmenšom prekvapená. Či nesvedčí tento ich postoj o formálnosti súhlasu, o tom, že nie sú proti, kým sa opatrenia aj ich bezprostredne nedotýkajú? Nesvedčí to o ich nepochopení? Predsa už z tribúny XVI. zjazdu KSC a aj na nasledujúcich zasadaniach ÚV KSČ odznelo, že vzhľadom na sťažené podmienky v získavaní primárnych energetických zdrojov, najmä ropy, sa s doterajším stavom v racionalizácii spotreby nemožno uspokojiť. Zo súčasného stavu a predpokladaného vývoja vyplýva, že doterajšie výsledky, ktoré v tejto súvislosti dosahujeme, treba považovať za minimálne. Spresnený Štátny cieľový program racionalizácie spotreby palív a energie vytýčil v tejto päťročnici relatívne usporiť 14,5 mil. ton merného paliva. Opatrenia, ktorými možno splniť zámery, sú dvojakého charakteru - ide o zmeny technicko-organizačné a štrukturálne. Už sme spomenuli, že rezervy operatívneho charakteru nevyžadujúce si väčšie investičné vklady sú značne vyčerpané. V napätej energetickej situácii vstupujeme do éry nevyhnutných investícií. Na ich realizáciu máme vyčlenených 12,1 miliardy korún. Je pravda, pôvodné požiadavky boli vyššie, ihaže na to, aby sme mohli viac prostriedkov rozdeľovať, musíme ich aj viac vytvoriť. Tento reálny spôsob riešenia nie je ľahký. Ak sme napríklad v roku 1965 potrebovali na vyprodukovanie miliardy korún národného dôchodku 312 tisíc ton merného paliva, o 15 rokov neskôr sme na tú istú produkciu potrebovali iba 205 tisíc ton merného paliva. Je to rozhodne pozitívny vývoj. Medzitým však nastala vo svete energetická kríza, vzrástli ceny zdrojov. Takže aj pri súčasnej nižšej mernej spotrebe na tvorbu národného dôchodku nás nákup menšieho množstva zdrojov stojí oveľa viac. Zásadný obrat vo vývozných cenách, ani v štruktúre národného hospodárstva logicky nemôže nastať v krátkom čase. Jedine schodnými cestami sú opatrenia na zníženie dovozu energetických zdrojov, oveľa účinnejšie hospodárenie s nimi, rozumné vynakladanie investičných prostriedkov na racionalizačný proces. Doterajší prístup jednotlivých rezortov k rozdeľovaniu investičných prostriedkov na racionalizáciu možno nazvať macošským. Ak im plánovacie orgány vyčlenili na ňu finančný limit, dostávali sa tieto prostriedky do jedného „balíka", výrobno-hospodárske jednotky i podniky ich mnohokrát ľubovoľne, nekontrolovane preinvestovali na čosi iné. Zásadný obrat by mal nastať už v tomto roku. V globálnom limite sú prostriedky na racionalizáciu vyčlenené osobitne, teda musia slúžiť len a len na tento účel Pôjde o to, aby nadriadené a kontrolné orgány, najmä banka, úzkostlivo strážili ich skutočné, rozumné a opodstatnené použitie. Ak tá-ktorá organizácia pridelený limit nepreinvestuje, bude sa jej celkový investičný limit o toto množstvo krátiť. Je to uvážený tlak na využívanie investičných prostriedkov; rozhodne by mal vniesť svetlo do bludiska ich svojvoľných presunov. Štrukturálna prestavba národného hospodárstva je dlhodobý program. Z celkového množstva úspor má však v tejto päťročnici jej podiel tvoriť iba 1,6 percenta. Je to málo, priveľmi lipneme na tradičnej výrobe, zdráhame sa prejsť ráznejšie na budovanie energeticky menej náročných odvetví. Prichodí to ako nosiť drevo do lesa. V hutníctve, ktoré je v našom priemysle najväčším spotrebiteľom energie, prevládajú zastarané'' výroby, pomaly sa uplatňuje elektronizácia strojárstva, na strojoth je veľa kovu, a teda ich zhotovenie si vyžaduje veľa energie. So zastaranosťou technológie zápasí chemický priemysel, stavebníctvo, netradičné zdroje energie aj v súvislosti s problémami strojárstva málo využíva najmä poľnohospodárstvo. Čas prvoradého hľadania odôvodnení je už prežitý. V spoločnosti sú utvorené a dotvárajú sa podmienky na čestný zástoj, na odvahu múdrych hospodárov pracovať, hľadať a nachádzať východiská aj v zmenených, oveľa náročnejších podmienkach. * Na priateľskú návštevu Praha (ČSTK) — Na pozvanie ÚV KSČ priletel včera do Prahy na priateľskú pracovnú návštevu tajomník OV MSRS Péter Várkonyi. Hosťa privítal člen Predsedníctva a tajomník OV KSČ Vasil Biľak. Na privítaní sa zúčastnil aj veľvyslanec MĽR v ČSSR Béla Kovács. Rozhodný hlas odborárov Bonn (ČSTK) — Do 200 000 odborárov z Bádenska-Wiirttemberska a z Dolného Saska zúčastnilo sa v sobotu v Stuttgarte a v Hannoveri na ďalších dvoch zo série ôsmich mohutných protestných vystúpení západonemeckej odborovej ústredne (DGB) proti hospodárskej, finančnej a sociálnej politike novej pravicovej vládnej koalície, proti dôsledkom horúčkovitého zbrojenia v Nemeckej spolkovej republike, proti odbúravaniu sociálnych práv a masovej nezamestnanosti. Nasledovali tak takmer štvrť milióna účastníkov podobných protestných akcii z minulej soboty v Dortmunde, Frankfurte nad Mohanom a v Norimbergu. V Stuttgarte sa na demonštrácii zúčastnilo vyše 150 000 ľudí. Ich hlavné požiadavky vyjadrovali heslá vyzývajúce skončiť nezmyselné zbrojenie a do boja proti zmrazovaniu miezd. Predseda bádensko-wiirttemberskej krajinskej organizácie Odborového zväzu pracujúcich v kovopriemysle Franz Steinkiihler, ktorý patrí k najradikálnejším odborovým predákom v NSR, vyhlásil, že masové demonštrácie DGB sú výrazom protestu proti snahám novej pravicovej vlády o prechod k štátu podnikateľov a proti návratu k politike tvrdej päste. Zdôraznil, že západonemecké odbory sa postavia tejto konzervatívne pravicovej politike na rozhodný odpor. Y sobotu a v nedeľu rokoval zjazd ZČSSP v Českej socialistickej republike V popredí snáh o rozkvet spolupráce a priateľstvo čs. o sovietskeho ľudu Vystúpenie vedúceho straníckej a vládnej delegácie Josefa Korčáka • Pozdravné listy Ústrednému výboru KSČ, sovietskemu veľvyslanectvu a Spoločnosti SČSP Praha (ČSTK) — V sobotu a nedeľu rokoval v Obecnom dome v Prahe zjazd Zväzu československo-sovietskeho priateľstva v ČSR. Vyše 600 delegátov, zastupujúcich do 1 466 000 členov ZČSSP v ČSR, na ňom hodnotilo podiel organizácie na budovaní rozvinutej socialistickej spoločnosti v uplynulých piatich rokoch a stanovilo úlohy na budúce obdobie. Na rokovaní sa zúčastnila delegácia OV KSČ, vlády ČSR a ÜV Národného frontu ČSR, vedená členom Predsedníctva ŰV KSČ a predsedom vlády ČSR Josefom Korčákom, delegácia ŰV ZČSSP na čeľe s jeho predsedom a podpredsedom Federálneho zhromaždenia ČSSR Václavom Dávidom. Prítomná bola aj delegácia veľvyslanectva ZSSR v ČSSR na čele s radcom vyslancom veľvyslanectva ZSSR ČSSR Maratom Kuznecovom a predv stavitelia Strednej skupiny sovietskych vojsk v Československu. Správu ČOV ZČSSP o činnosti organizácie ZČSSP v ČSR od posledného zjazdu a ďalších úlphách predniesol vedúci tajomník ČOV ZČSSP Milan Grande. V správe sa o. i. hovorí: Zjazd sa koná v ovzduší 65. výročia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie, ktorá začala světodějný prerod ľudstva od kapitalizmu k socializmu. Na čelo boja národov za slobodu a šťastie pracujúcich sa postavil Sovietsky zväz, od ktorého vzniku tento rok uplynie šesťdesiat rokov. Milan Grande vyzdvihol Sovietsky zväz ako krajinu vyvíjajúcu neúnavné úsilie mier, odzbrojenie a uvoľňovanie meo dzinárodného napätia, ako hlavnú prekážku na ceste vojnychtivých síl, ktoré chcú narušiť strategickú rovnováhu a diktovať svoje podmienky ostatným národom. Využijeme preto všetky príležitosti a možnosti na objasňovanie a účinnú podporu leninskej mierovej politiky ZSSR. Správa potom bilancovala činnosť ZČSSP v Českej socialistickej republike, organizácie združujúcej vo svojich radoch vo vyše 19 500 odbočkách takmer 1466 000 členov. Konštatovala, že sa podarilo zvýšiť ich podiel na budovaní rozvinutej socialistickej spoločnosti, aktívne prispievať k rozvoju všestrannej spolupráce a priateľstva so Sovietskym zväzom. V tejto súvislosti Milan Grande vysoko ocenil sústavnú starostlivosť a pomoc orgánov a organizácií KSČ a poďakoval Ústrednému výboru KSČ a osobne súdruhovi Gustávovi Husákovi, za stáľu pozornosť a mnohostrannú podporu. Vyzdvihol i prínos kontaktov so sesterskou Spoločnosťou soviet(Pokračovanie na 2. str.) Telegramy do Alžírskej demokratickej a ľudovej republiky BLAHOŽELANIA K ŠTÁTNEMU SVIATKU V telegrame sa o. i. uvádza: Československý ľud s hlbokými sympatiami sleduje úspešný rozvoj Vašej krajiny a úprimne sa teší z výsledkov ktoré Váš ľud dosiahol od vzniku slobodného a nezávislého štátu v budovaní novej spoločnosti založenej na socialistických princípoch. Československá socialistická republika si vysoko váži aktívnu protiimpe^ialistickú Praha (ČSTK)—Generálny tajomník OV KSČ a prezident ČSSR Gustáv Husák poslal generálnemu tajomníkovi Frontu národného oslobodenia a prezidentovi Alžírskej demokratickej a ľudovej republiky Šadlímu Bendžedídovi blahoprajný telegram pri príležitosti štátneho sviatku ADĽR — 28. výročia alžírskej revolúcie. zahraničnú politiku Alžírskej demokratickej a ľudovej republiky a jej významný prínos v boji proti kolonializmu a neokolonializmu, za trvalý mier, slobodu a nezávislosť národov. V závere telegramu sa vyjadruje presvedčenie, že tradičné priateľské vzťahy a vzájomná spolupráca medzi obidvoma krajinami sa budú i naďalej úspešne rozvíjať a prehlbovať vo všetkých oblastiach hospodárskeho, politického a kultúrneho života v záujme československého a alžírskeho ľudu, mieru a pokroku na celom svete. □ O Predseda vlády ČSSR Ľubomír Štrougal poslal blahoprajný telegram predsedovi vlády Alžírskej demokratickej a ľudovej republiky Muhammadovi bin Ahmadovi Abdalghanímu pri príležitosti štátneho sviatku jeho krajiny. Pri rovnakej príležitosti blahoželal minister zahraničných vecí ČSSR Bohuslav Chňoupek ministrovi zahraničných vecí ADĽR Ahmadovi Tálibovi Ibráhimovi. V ústrety Saľutu 7 Moskva (ČSTK) — Pre zabezpečenie ďalšej prevádzky orbitálnej vedeckej stanice Salut 7 vypustili v Sovietskom zväze v nedeľu o 14.20 hod. moskovského času automatickú nákladnú loď Progress 16. Má za úlohu dopraviť na obežnú dráhu potrebné materiály a iný náklad. Progress 16 vypustili na obežnú dráhu s týmito súradnicami: maximálna vzdialenosť od povrchu Zeme 263 km, minimálna vzdialenosť od povrchu Zeme 193 km, čas obletu 88,7 minúty, sklon obežnej dráhy 51,6 stupňa. Podľa telemetrických údajov fungujú systémy automatickej nákladnej lode normálne. Ako hospodária s palivami a energiou v Západoslovenských cementárnách a vápenkách HNALI CHCO ZVLÁDNUŤ S ČISTÍM SUTOM Prínos i racionalizačných opatrení za deväť mesiacov — vyše 69 TJ • Normovanú mernú spotrebu vo výrobe slinku zatiaľ prekračujú Rohožnik (Od nášho redaktora Milana Zelenaya) — Hospodárenie s palivami a energiou je jedna z najnaliehavejších požiadaviek' dňa. Prešli už časy, keď sa mohlo voľne šafáriť. Spotrebu palív a energie dnes určujú prísne limity a z« ich nedodržanie čakajú výrobné organizácie nemalé penále. Západoslovenské cementárne a vápenky (ZCV) v Rohožniku sú jedným z najväčších odberateľov paliva a energie v kraji. Preto je obzvlášť potrebné, aby znižovaniu ich spotreby venovali stálu pozornosť. Za každú kilowatthodinu, za každý kubický meter plynu či tonu mazutu, ktorú by spotrebovali navyše limitu, museli by zaplatiť niekoľkonásobne vyššiu cenu. V podmienkach súboru opatrení by to nepriaznivo ovplyvnilo nielen dosahovanie plánovaného hospodárskeho výsledku, upravených vlastných výkonov, ale aj výšku mzdových fondov. V ZCV v Rohožniku však nehospodária s energiou tak, aby vyhadzovali koruny z vlastného vrecka. Ich výsledky to potvrdzujú. Do konca septembra vyčerpali z prideleného deväťmesačného limitu 67 551 MWh elektrickej energie 99,7 percenta. Pritom vyhláška povoľuje prekročiť limit v tolerancii plus jedno alebo minus päť percent bez toho, aby bol spotrebiteľ postihnutý sankciami. □ SPRAVÍME rozloženie ODBERU Rozdiel medzi limitom a skutočným odberom je teda minimálny. Je to vý sledok dobrej spolupráce pracovníkov hlavného energetika a obsluhujúceho personálu vo výrobe, ktorí si počínajú disciplinovane a chod všetkých výrobných zariadení zabezpečujú podľa výkonového odberového diagramu a v súlade s pridelenými limitmi. Bez takejto dobrej vzájomnej spolupráce by nemohli byť ani dobré výsledky. Veď ak by sa nebodaj obsluha pozabudla a dopustila, aby niektoré z rozhodujúcich strojových zariadení pracovalo aj v čase energetickej špičky (v rozpore s výkonovým diagramom), takéto čo í len krátke zaváhanie by znamenalo sankcie v hodnote niekoľko desaťtisíc korún. „Tak úspešne, ako sme hospodárili s palivami a energiou počas deviatich mesiacov tohto roku, usilujeme sa hospodáriť aj naďalej, aby sme mali čisté konto. Vyžaduje si to cieľavedomé a pružné konanie všetkých, od koho závisí úspech v tomto najťažšom období roka. V opatreniach, ktoré vedenie podniku prijalo na zabezpečenie zimnej prevádzky, je okrem iného aj úloha, aby energeticky najnáročnejšie agregáty, ako mlynice a podobne, pracovali čo najmenej v čase energetickej špičky. Chceme tak ešte dôslednejšie napredovať tou cestou, ktorou sme v našom podniku doteraz kráčali. Veď za prvých deväť mesiacov sme v špičke čerpali len 11,3 percenta energie, cez deň 50,9 percenta a v noci až 37,8 percenta. Zvyšovať odber v časoch mimo energetickej špičky považujem v súčasnej energetickej situácii za národohospodársky najsprávnejšie,“ hovorí vedúci odboru energetiky v ZCV Rohožnik Ing. Peter Heger. □ ĎALEJ ZNIŽOVAŤ SPOTREBU Štátny cieľový program racionalizácie spotreby palív a energie ukladá ZCV v Rohožniku znížiť spotrebu palív a energie o vyše 73 TJ, čo je medziročný pokles približne o 2,3 percenta, Predstavu o tom, o aké množstvo ide, si čitateľ môže urobiť z týchto údajov: roku 1982 by malí v podniku zužitkovať vyše 80 tisíc MWh elektric(Pokračovanie na 2. str.) Valentin Falin v programe sovietskej televízie Štúdio 9 VEĽKÝ ZÁUJEM ĽUDSTVA 0 MIER Moskva (ČSTK) — V mierovom období doteraz nikdy nemali široké vrstvy obyvateľstva taký záujem o odvrátenie vojny, o odzbrojenie, o dohodu a o spoluprácu medzi štátmi v prospech ľudstva ako teraz. Vyhlásil to v sobotu prvý námestník vedúceho oddelenia 0V KSSZ Valentin F a 1 i n v programe sovietskej televízie Štúdio 9, ktorý hovorí o aktuálnych otázkach medzinárodného života. Valentin Falin v programe ďalej povedal, že vláda Spojených štátov si vytýčila za cieľ vnucovať socialistickým krajinám, a to znamená celému svetu, preteky vo vyvíjaní ešte oveľa modernejších druhov zbraní. Dnes už hovorí o mysliacej zbrani, aj keby, samozrejme, každý človek mal dať prednosť mysliacemu politikovi, než mysliacej zbrani. Chcú vyrobiť dokonca také druhy nejadrových zbraní, ktorých následky by sa mohli porovnať s použitím jadrových zbraní. Účastníci televízneho programu ďalej konštatovali, že proti politike horúčkovitého zbrojenia sa dnes vyslovujú i zodpovední politici USA a osem z desiatich Američanov je dnes za zlepšenie vzťahov so ZSSR. Preto prezident Reagan nechce zmraziť jadrové zbrojenie alebo zbrojenie vôbec, ale protivojnové hnutie, poznamenal k tomu Valentin Falin. Snaží sa toto hnutie skompromitovať, zbaviť ho vedenia alebo namieriť proti socialistíc(Pokračovanie na 4. str.) Aby za nakladačom, ktorým nakladajú očistenú repu, neostala na zemi ani jedna buľva, o to sa pozorne starajú Anna Majerechová, Estera Škvarová a Jozef Bakoš. > v Náš redaktor medzi družstevníkmi v JRD Vršatec v Pruskom Chotáre ožili prácou od skorého rána Sfarbenie krajiny a typický ranný opar, zavesený na nízkej oblohe nenechával uplynulú sobotu milovníkov prírody, ale predovšetkým poľnohospodárov na pochybách, íe nastali dni neskorej jesene. Ich přítomnost značne znásobuje nároky najmä na jesenných poliach. Preto oku doslova dobre padlo, že po celej ceste z Bratislavy až do okresu Považská Bystrica, kam sme sa vybrali v ten deň medzi poľnohospodárov na jesenné polia, boli ľudia v chotároch už od skorého rána. S vervou sa pustili do práce v Považskobystrickom okrese i družstev níci JRD Vršatec v Pruskom. Keď sme v sobotu predpoludním navštívili družstvo, predseda ZO KSS, hlavný mechanizátor JP.D Marián Černej, predseda JRD Ing. Rudolf Rigo, podpredseda JRD Ladislav Bolebruch, nedúca úseku rastlinnej výroby Ing. Júlia Mičudová, už mali za sebou nejedno stretnutie s pracovníkmi, ktorí v sobotu ako každý iný deň — a nie prvýkrát, lebo povinnosti im nedovolia oddychovat ani cez víkend — nastúpili do práce v dokončievaní zberu cukrovej repy, silážovaní repných skrajkov a jesennej hlbokej orbe. Družstvo obhospodaruje 3531 ha poľnohospodárskej pôdy, z čoho má iba necelú tretinu oráčiny. Napriek tomu pestujú na 150 ha cukrovú repu. A treba povedat, že s úspechom. Veď sa im tohto roku odvďačila priemernou úrodou vyše 4,3 tony repných buliev. Ťažiskovou plodinou sú však v družstve krmoviny; z trvalých trávnych porastov, ako aj z ornej pôdy. V dnešnej podobe družstevníci hospodária od roku 1975 po dokončení socializácie vo všetkých deviatich obciach, ktorých katastre tvoria chotáre družstva. V rokoch 1971 až 1975 sa takmer zdesatnásobila výmera poľnohospodárskej pôdy tohto JRD, čo sa napriek tomu, že menšinové JRD bolo vcelku konsolidované, neobišlo bez detských chorôb socializácie dediny. A liečia sa z nich dodnes. Pritom v nejednom prípade im doslova zabránili kráčat rýchlejšie dopredu rozličné vonkajšie vplyvy. Napríklad v chotári ich družstva vyrástla na báze spoločného poľnohospodárskeho podniku výkrmňa s kapacitou 2000 býkov. Ešte však nezačala ani poriadne fungovat a podielnici od nej odskočili; ostala družstvu. Tým sa stalo, že v JRD Vršatec dnes chovajú v prepočte na 100 ha poľnohospodárskej pôdu až 97 kusov hovädzieho dobytka. Stastie nemali ani s výstavbou kravína pre ustajnenie 400 dojníc, lebo im v ňom požierajú úžitkovosi neslávne známe kovové rošty. „A ťažko vieme vysvetliť družstevníkom,“ povedal v tejto sú vislosti predseda JRD súdruh Rigo, „prečo sme museli dať vyše trištvrte milióna korún z nášho skromného rozpočtu na dva unihoty — stroje na zber úrody z trvalých trávnych porastov, keď sú nanič, lebo ich nemôžeme pre ich technickú nedokonalost vôbec používat.“ Nie je ľahké zbavit sa toľkých príťaží. Tým sympatickejšie je úsilie družstevníkov o ich prekonanie, ktoré sa očividne zračilo z ich činov i v sobotu pri dokončievaní jesenných prác. Na repnisku nakladal do vlečiek pekne očistenú repu František Skvaro a Pavel Rajník zasa kopil do traktorových vlečniakov repný list. Pracoval s nakladačom, ktorý zhotovili vo vlastných dielňach spárením zberového ústrojenstva niekdajších cepákov s transportérmi z orezávača repy. Stroj bral repné skrajky zo zeme, akoby ho niekto naháňal, ale doslova bez zberových strát. „Za smenú s ním naplním 25 vlečniakov,“ chválil zlepšovací návrh súdruh Rajník. „Za smenú odvezú traktoristi z poľa päťkrát viac skrajkov ako pri ručnom nakladaní.“ Na repnisku však nechýbali ani bedlivé ruky stratárov. Anna Majerechová, Estera Škvarová a Jozef Bakoš, hoci už nepatria medzi najmlada ších, kráčali opreteky za nakladačom každú repu, ktorá sa skĺzla z vlečniaka, hádzali naspät do jeho útrob. Ich výkony smelo možno po rovnať s najvýdatnejším tréningom pre posilňovanie svalstva popredných športovcov. Veď niektorá repa váži i vyše kilogramu a treba ju vy hodiť najmenej do jedenapolmetrovej výšky. O nič menšie nároky však nemala ani práca s ukladaním siláže do ve likánskej hroble na hospodárstve toljto JRD v Bohuniciach. František Talúžek s buldozérom rovnomerne vrstvil a utláčal repné skrajky premiešané so slamou. No nechýbali tam ani pešiaci rastlinnej výroby. Jú lia Holbová, Anna Struhárová, Ľuds mila Hajdúchová a František Sidor vidlami vyrovnávali miesta, kde radlica buldozéra bola prikrátka na dosiahnutie požadovanej kvality siláže. Starček Sidor dirigoval buldoze ristu s istotou ako mládenec, hoci už dávno prekročil hranicu dôchodkového veku. „Družstvo teraz každú ruku, bolo by potrebuje hriech ostat doma, kým nám zdravie slúži,“ povedala nám starenka Holbová, keď sme sa ich pýtali, či to nie je pre nich ťažká robota. Ano, ]RD Rozkvet potrebuje každú ruku a tí, čo mu ju dnes podávajú, veria, že nie je ďaleko doba, keď sa i v hospodárení ich družstva budú plnohodnotne zúročovať prednosti socialistickej poľnohospodárskej veľko výroby. EDUARD FAŠUNG zakladanie siláže z repných skrajkov. Na snímke pri práci Júlia Holbová, Anna Struhárová, Ľudmila Hajdúchová, František Sidor (vpravo) a buldozerista František Talúžek. Snímky Pravda — Ivan Dubovský k Á n