Pravda, november 1982 (LXIII/259-284)

1982-11-01 / No. 259

1 P oložme si nijako nie akademickú otázku: Mohli by sme sa, či ne­mohli zaobísť bez súčasných rozhodných opatrení na úsporu palív a energie? Isteže, nijako nemožno obhajovať a ani obhájiť vysokú energetickú náročnosť nášho hospodárstva. Proti tomuto zjavne exten­zívnemu vývoju, proti bezstarostnému plytvaniu bolo potrebné postaviť účinnú hrádzu. Nepopulárnym, ale existenčne nevyhnutným opatreniam sme sa nevyhli o. i. preto, lebo naša finálna výroba nedokázala zhod­nocovať zdroje surovín a energie, vyrábať také stroje a zariadenia, ktorých predajnosť, konkurencieschopnosť, a tým i cena na svetovom trhu by eliminovali nepriaznivý vývoj cien energetických zdrojov. V uplynulom desaťročí, keď sa situácia v získavaní zdrojov zostrovala, sme vývojový trend podcenili. Prvým apelom bol program racionalizácie spotreby palív a energie, spred desiatich rokov. K jeho realizácii sme pristupovali pomaly, meravo, s nie plnou vážnosťou. I keď nemožno po­prieť dosiahnuté pozitívne výsledky, mnohí riadiaci a hospodárski pra­covníci nedocenili jeho význam, uspokojili sa viac-menej s bsvetárskym výkladom. To, prirodzene, nemohlo stačiť; v našom, predovšetkým hospo­dárskom živote sa malo začať čosi meniť, starostlivejšie hospodáriť so zadováženými energetickými zdrojmi. S plnou nástojčivosťou predostrelo problém pred spoločnosť najmä zasadanie OV KSČ v roku 1974, ktoré sa zaoberalo úlohami vedecko-technického rozvoja. Je pravda, ťah na vyššiu zapojenosť vedy a techniky do výrobného procesu nezostal bez ohlasu. Napríklad od roku 1973 vzrástla kilogramová cena nami vyvážaných výrobkov priemerne o 30 percent. Cenový vlak konkurencie na kapita­listickom trhu sa však rútil rýchlejšie, ich kilogramová hodnota stačila narásť takmer na trojnásobok. Privčas sa kormidelníci nášho priemyslu uspokojili so štatistickým výkazom vzrastu cien. No nie iba tam „hore", ako možno neraz počuť v mnohých podnikoch. Ich „indexovo rastúci" riaditelia pozabudli podnikať, stačil im predpísaný úspech, neporovnávali sa s konkurenciou, so závistlivým povzdychom nanajvýš skonštatovali jej rýchly vzostup, no nevydali sa včas stíhať ju, nepokúsili sa byť lepší. Nedostatočne a ne­_ _ dostačujúco bojo­ !■ valí proti prekáž-H P/nm vkcesteStOÍaCÍm m m il Ě BUBI A tak musíme ra-H m•• m naWBHB cionalizovať. Zdroje hospodárnosti iiil ® čila, sú v značnej miere vyčerpané. _ uvedomelej racio­Ano, môžbyť to bola chyba v systéme riadenia a rozdeľovania energe­tických zdrojov - keď bolo zle, našli sa cesty a chodníčky, ako si vy­baviť zvýšenie limitu. Je pochopiteľné, nijaký múdry hospodár nemôže pracovať bez rezerv. Uvoľňuje i využíva ich však až vtedy, ak postupne vyčerpal všetky spôsoby a možnosti vysokého zhodnocovania pôvod­ných zdrojov. Aká prax však panuje ešte aj teraz v mnohých podnikoch? Úspešnosť alebo neúspešnosť trebárs práce hlavného energetika sa hodnotí nie podľa toho, ako zvýšil efektívnosť využívania primárnych energetických zdrojov, ale podľa toho, či dokázal na nadriadenej orga­nizácii keď už nie vymôcť zvýšenie limitu, tak aspoň udržať ho na pred­chádzajúcej úrovni. Neraz formálnou sa stala a ostala agitácia za efek­tívnu a hospodárnu prácu. Brigádam socialistickej práce, majstrom, technikom, riaditeľom, ba ani generálnym riaditeľom o pracovníkom mi­nisterstiev nik takéto postoje nevnútil. Bola to ľahšia, jednoduchšia cesta. Prijali ju a prijali sme ju. Tolerovali. Nemôžeme však tak ďalej. Nemáme, a dnes už nesmieme mať na to. Prednosť socialistickej ekonomiky, v ktorej silách je zabezpečovať pro- , porcionálny rozvoj hospodárstva i spoločnosti, sa nemôže využívať a zne­užívať tam, kde sami tento proces brzdíme. Máme dosť síl a zdrojov na kvalitnú, spoločnosť obohacujúcu prácu a výrobu. Nemôžeme nimi plyt­vať ani tam, ba práve nie tam, kde doteraz kvitne ľahostajnosť, nepo­chopenie potrieb súčasnosti. Aj preto sme museli pristúpiť k rozhodnému, predpísanému rozdeľovaniu energetických zdrojov. Bolo by naivné sa nazdávať, že premena, obrat k lepšiemu, hospodár­nejšiemu využívaniu palív a energie nastane okamžite. Na to predpis nestačí. Žiada sa pochopenie, stotožnenie s celospoločenskými potreba­mi. Disciplína a tvorivosť. Od minulého roku sme začali uplatňovať Sú­bor opatrení na zdokonalenie sústavy plánovitého riadenia národného hospodárstva. Desaťtisíce pracovníkov z rôznych stupňov riadenia a všet­kých rezortov sa na konferenciách, aktívoch a seminároch oboznámilo s novými, dokonalejšími pravidlami hospodárenia. Získané poznatky ho­voria o ich postupnom zakoreňovaní sa v závodoch a podnikoch, v prak­tickom živote. Súbor neurčuje a nesľubuje nič viac, ale ani nič menej ako postupný prechod od extenzívneho hospodárenia na intenzívne; žiada hľadať a využívať rezervy v riadiacej a organizátorskej práci, mobilizá­ciu síl na zhospodárňovanie výroby. Racionalizácia spotreby palív a ener­gie patrí k prvým krokom za vytýčeným cieľom. Pri preberaní rozpisov znížených limitov, opakujeme - inak sa ne­dá - zostala väčšina riadiacich hospodárskych pracovníkov prinajmen­šom prekvapená. Či nesvedčí tento ich postoj o formálnosti súhlasu, o tom, že nie sú proti, kým sa opatrenia aj ich bezprostredne nedotýkajú? Nesvedčí to o ich nepochopení? Predsa už z tribúny XVI. zjazdu KSC a aj na nasledujúcich zasadaniach ÚV KSČ odznelo, že vzhľadom na sťažené podmienky v získavaní primárnych energetických zdrojov, najmä ropy, sa s doterajším stavom v racionalizácii spotreby nemožno uspoko­jiť. Zo súčasného stavu a predpokladaného vývoja vyplýva, že doterajšie výsledky, ktoré v tejto súvislosti dosahujeme, treba považovať za mini­málne. Spresnený Štátny cieľový program racionalizácie spotreby palív a ener­gie vytýčil v tejto päťročnici relatívne usporiť 14,5 mil. ton merného paliva. Opatrenia, ktorými možno splniť zámery, sú dvojakého charakte­ru - ide o zmeny technicko-organizačné a štrukturálne. Už sme spome­nuli, že rezervy operatívneho charakteru nevyžadujúce si väčšie investič­né vklady sú značne vyčerpané. V napätej energetickej situácii vstupu­jeme do éry nevyhnutných investícií. Na ich realizáciu máme vyčlene­ných 12,1 miliardy korún. Je pravda, pôvodné požiadavky boli vyššie, ihaže na to, aby sme mohli viac prostriedkov rozdeľovať, musíme ich aj viac vytvoriť. Tento reálny spôsob riešenia nie je ľahký. Ak sme naprí­klad v roku 1965 potrebovali na vyprodukovanie miliardy korún národ­ného dôchodku 312 tisíc ton merného paliva, o 15 rokov neskôr sme na tú istú produkciu potrebovali iba 205 tisíc ton merného paliva. Je to rozhodne pozitívny vývoj. Medzitým však nastala vo svete energetická kríza, vzrástli ceny zdrojov. Takže aj pri súčasnej nižšej mernej spotrebe na tvorbu národného dôchodku nás nákup menšieho množstva zdrojov stojí oveľa viac. Zásadný obrat vo vývozných cenách, ani v štruktúre národného hospodárstva logicky nemôže nastať v krátkom čase. Jedine schodnými cestami sú opatrenia na zníženie dovozu energetických zdro­jov, oveľa účinnejšie hospodárenie s nimi, rozumné vynakladanie inves­tičných prostriedkov na racionalizačný proces. Doterajší prístup jednotlivých rezortov k rozdeľovaniu investičných pro­striedkov na racionalizáciu možno nazvať macošským. Ak im plánovacie orgány vyčlenili na ňu finančný limit, dostávali sa tieto prostriedky do jedného „balíka", výrobno-hospodárske jednotky i podniky ich mnoho­krát ľubovoľne, nekontrolovane preinvestovali na čosi iné. Zásadný obrat by mal nastať už v tomto roku. V globálnom limite sú prostriedky na racionalizáciu vyčlenené osobitne, teda musia slúžiť len a len na tento účel Pôjde o to, aby nadriadené a kontrolné orgány, naj­mä banka, úzkostlivo strážili ich skutočné, rozumné a opodstatnené po­užitie. Ak tá-ktorá organizácia pridelený limit nepreinvestuje, bude sa jej celkový investičný limit o toto množstvo krátiť. Je to uvážený tlak na využívanie investičných prostriedkov; rozhodne by mal vniesť svetlo do bludiska ich svojvoľných presunov. Štrukturálna prestavba národného hospodárstva je dlhodobý program. Z celkového množstva úspor má však v tejto päťročnici jej podiel tvoriť iba 1,6 percenta. Je to málo, priveľmi lipneme na tradičnej výrobe, zdrá­hame sa prejsť ráznejšie na budovanie energeticky menej náročných odvetví. Prichodí to ako nosiť drevo do lesa. V hutníctve, ktoré je v na­šom priemysle najväčším spotrebiteľom energie, prevládajú zastarané'' výroby, pomaly sa uplatňuje elektronizácia strojárstva, na strojoth je veľa kovu, a teda ich zhotovenie si vyžaduje veľa energie. So zastara­nosťou technológie zápasí chemický priemysel, stavebníctvo, netradičné zdroje energie aj v súvislosti s problémami strojárstva málo využíva naj­mä poľnohospodárstvo. Čas prvoradého hľadania odôvodnení je už pre­žitý. V spoločnosti sú utvorené a dotvárajú sa podmienky na čestný zástoj, na odvahu múdrych hospodárov pracovať, hľadať a nachádzať východis­ká aj v zmenených, oveľa náročnejších podmienkach. * Na priateľskú návštevu Praha (ČSTK) — Na pozvanie ÚV KSČ priletel včera do Prahy na pria­teľskú pracovnú návštevu tajomník OV MSRS Péter Várkonyi. Hosťa privítal člen Predsedníctva a tajomník OV KSČ Vasil Biľak. Na privítaní sa zú­častnil aj veľvyslanec MĽR v ČSSR Béla Kovács. Rozhodný hlas odborárov Bonn (ČSTK) — Do 200 000 odborá­rov z Bádenska-Wiirttemberska a z Dol­ného Saska zúčastnilo sa v sobotu v Stuttgarte a v Hannoveri na ďal­ších dvoch zo série ôsmich mohut­ných protestných vystúpení západo­­nemeckej odborovej ústredne (DGB) proti hospodárskej, finančnej a so­ciálnej politike novej pravicovej vlád­nej koalície, proti dôsledkom horúč­kovitého zbrojenia v Nemeckej spol­kovej republike, proti odbúravaniu so­ciálnych práv a masovej nezamestna­nosti. Nasledovali tak takmer štvrť milióna účastníkov podobných pro­testných akcii z minulej soboty v Dort­munde, Frankfurte nad Mohanom a v Norimbergu. V Stuttgarte sa na de­monštrácii zúčastnilo vyše 150 000 ľu­dí. Ich hlavné požiadavky vyjadrovali heslá vyzývajúce skončiť nezmyselné zbrojenie a do boja proti zmrazova­niu miezd. Predseda bádensko-wiirt­­temberskej krajinskej organizácie Od­borového zväzu pracujúcich v kovo­priemysle Franz Steinkiihler, ktorý patrí k najradikálnejším odborovým predákom v NSR, vyhlásil, že masové demonštrácie DGB sú výrazom protes­tu proti snahám novej pravicovej vlá­dy o prechod k štátu podnikateľov a proti návratu k politike tvrdej päs­te. Zdôraznil, že západonemecké od­bory sa postavia tejto konzervatívne pravicovej politike na rozhodný odpor. Y sobotu a v nedeľu rokoval zjazd ZČSSP v Českej socialistickej republike V popredí snáh o rozkvet spolupráce a priateľstvo čs. o sovietskeho ľudu Vystúpenie vedúceho straníckej a vládnej delegácie Josefa Korčáka • Pozdravné lis­ty Ústrednému výboru KSČ, sovietskemu veľvyslanectvu a Spoločnosti SČSP Praha (ČSTK) — V sobotu a nedeľu rokoval v Obecnom dome v Prahe zjazd Zväzu československo-sovietskeho priateľstva v ČSR. Vy­še 600 delegátov, zastupujúcich do 1 466 000 členov ZČSSP v ČSR, na ňom hodnotilo podiel organizácie na budovaní rozvinutej socialistic­kej spoločnosti v uplynulých piatich rokoch a stanovilo úlohy na bu­dúce obdobie. Na rokovaní sa zúčastnila delegácia OV KSČ, vlády ČSR a ÜV Národného frontu ČSR, vedená členom Predsed­níctva ŰV KSČ a predsedom vlády ČSR Josefom Korčákom, delegácia ŰV ZČSSP na čeľe s jeho predsedom a podpredsedom Federálneho zhromaž­denia ČSSR Václavom Dávidom. Prí­tomná bola aj delegácia veľvyslanec­tva ZSSR v ČSSR na čele s radcom vyslancom veľvyslanectva ZSSR ČSSR Maratom Kuznecovom a pred­v stavitelia Strednej skupiny soviet­skych vojsk v Československu. Správu ČOV ZČSSP o činnosti orga­nizácie ZČSSP v ČSR od posledného zjazdu a ďalších úlphách predniesol vedúci tajomník ČOV ZČSSP Milan Grande. V správe sa o. i. hovorí: Zjazd sa koná v ovzduší 65. výročia Veľkej októbrovej socialistickej revo­lúcie, ktorá začala světodějný prerod ľudstva od kapitalizmu k socializmu. Na čelo boja národov za slobodu a šťastie pracujúcich sa postavil Soviet­sky zväz, od ktorého vzniku tento rok uplynie šesťdesiat rokov. Milan Gran­de vyzdvihol Sovietsky zväz ako kra­jinu vyvíjajúcu neúnavné úsilie mier, odzbrojenie a uvoľňovanie me­o dzinárodného napätia, ako hlavnú prekážku na ceste vojnychtivých síl, ktoré chcú narušiť strategickú rovno­váhu a diktovať svoje podmienky ostatným národom. Využijeme preto všetky príležitosti a možnosti na ob­jasňovanie a účinnú podporu lenin­skej mierovej politiky ZSSR. Správa potom bilancovala činnosť ZČSSP v Českej socialistickej repub­like, organizácie združujúcej vo svo­jich radoch vo vyše 19 500 odbočkách takmer 1466 000 členov. Konštatova­la, že sa podarilo zvýšiť ich podiel na budovaní rozvinutej socialistickej spoločnosti, aktívne prispievať k roz­voju všestrannej spolupráce a pria­teľstva so Sovietskym zväzom. V tejto súvislosti Milan Grande vy­soko ocenil sústavnú starostlivosť a pomoc orgánov a organizácií KSČ a poďakoval Ústrednému výboru KSČ a osobne súdruhovi Gustávovi Husákovi, za stáľu pozornosť a mnohostrannú podporu. Vyzdvihol i prínos kontak­tov so sesterskou Spoločnosťou soviet­­(Pokračovanie na 2. str.) Telegramy do Alžírskej demokratickej a ľudovej republiky BLAHOŽELANIA K ŠTÁTNEMU SVIATKU V telegrame sa o. i. uvádza: Česko­slovenský ľud s hlbokými sympatia­mi sleduje úspešný rozvoj Vašej kra­jiny a úprimne sa teší z výsledkov ktoré Váš ľud dosiahol od vzniku slo­bodného a nezávislého štátu v budo­vaní novej spoločnosti založenej na socialistických princípoch. Českoslo­venská socialistická republika si vy­soko váži aktívnu protiimpe^ialistickú Praha (ČSTK)—Generálny tajomník OV KSČ a prezident ČSSR Gustáv Husák poslal generálnemu tajomníkovi Frontu národného oslobodenia a prezidentovi Alžírskej demokratickej a ľudovej republi­ky Šadlímu Bendžedídovi blahoprajný telegram pri príležitosti štátneho sviatku ADĽR — 28. výročia alžírskej revolúcie. zahraničnú politiku Alžírskej demo­kratickej a ľudovej republiky a jej významný prínos v boji proti kolo­nializmu a neokolonializmu, za trvalý mier, slobodu a nezávislosť národov. V závere telegramu sa vyjadruje presvedčenie, že tradičné priateľské vzťahy a vzájomná spolupráca medzi obidvoma krajinami sa budú i naďa­lej úspešne rozvíjať a prehlbovať vo všetkých oblastiach hospodárskeho, politického a kultúrneho života v zá­ujme československého a alžírskeho ľudu, mieru a pokroku na celom sve­te. □ O Predseda vlády ČSSR Ľubomír Štrou­­gal poslal blahoprajný telegram pred­sedovi vlády Alžírskej demokratickej a ľudovej republiky Muhammadovi bin Ahmadovi Abdalghanímu pri príleži­tosti štátneho sviatku jeho krajiny. Pri rovnakej príležitosti blahoželal minister zahraničných vecí ČSSR Bo­huslav Chňoupek ministrovi zahra­ničných vecí ADĽR Ahmadovi Tálibovi Ibráhimovi. V ústrety Saľutu 7 Moskva (ČSTK) — Pre zabezpeče­nie ďalšej prevádzky orbitálnej ve­deckej stanice Salut 7 vypustili v So­vietskom zväze v nedeľu o 14.20 hod. moskovského času automatickú ná­kladnú loď Progress 16. Má za úlohu dopraviť na obežnú dráhu potrebné materiály a iný náklad. Progress 16 vypustili na obežnú dráhu s týmito súradnicami: maximálna vzdialenosť od povrchu Zeme 263 km, minimálna vzdialenosť od povrchu Zeme 193 km, čas obletu 88,7 minúty, sklon obežnej dráhy 51,6 stupňa. Podľa telemetric­kých údajov fungujú systémy auto­matickej nákladnej lode normálne. Ako hospodária s palivami a energiou v Západoslovenských cementárnách a vápenkách HNALI CHCO ZVLÁDNUŤ S ČISTÍM SUTOM Prínos i racionalizačných opatrení za deväť mesiacov — vyše 69 TJ • Normovanú mernú spotrebu vo výrobe slinku zatiaľ prekračujú Rohožnik (Od nášho redaktora Milana Zelenaya) — Hospodárenie s palivami a energiou je jedna z najnaliehavejších požiadaviek' dňa. Prešli už časy, keď sa mohlo voľne šafáriť. Spotrebu palív a energie dnes určujú prísne limity a z« ich nedodržanie čakajú výrobné orga­nizácie nemalé penále. Západoslovenské cementárne a vápenky (ZCV) v Rohožniku sú jedným z najväčších odberateľov paliva a energie v kraji. Preto je obzvlášť potrebné, aby znižovaniu ich spotreby ve­novali stálu pozornosť. Za každú kilowatthodinu, za každý kubický meter plynu či tonu mazutu, ktorú by spotrebovali navyše limitu, museli by zaplatiť niekoľkonásobne vyššiu cenu. V podmienkach súboru opatrení by to nepriaznivo ovplyvnilo nielen dosahovanie plánovaného hos­podárskeho výsledku, upravených vlastných výkonov, ale aj výšku mzdo­vých fondov. V ZCV v Rohožniku však nehospodária s energiou tak, aby vy­hadzovali koruny z vlastného vrecka. Ich výsledky to potvrdzujú. Do konca septembra vyčerpali z prideleného deväťmesačného limitu 67 551 MWh elektrickej energie 99,7 percenta. Pri­tom vyhláška povoľuje prekročiť li­mit v tolerancii plus jedno alebo mi­nus päť percent bez toho, aby bol spo­trebiteľ postihnutý sankciami. □ SPRAVÍME rozloženie ODBERU Rozdiel medzi limitom a skutočným odberom je teda minimálny. Je to vý sledok dobrej spolupráce pracovníkov hlavného energetika a obsluhujúceho personálu vo výrobe, ktorí si počína­jú disciplinovane a chod všetkých vý­robných zariadení zabezpečujú podľa výkonového odberového diagramu a v súlade s pridelenými limitmi. Bez takejto dobrej vzájomnej spolupráce by nemohli byť ani dobré výsledky. Veď ak by sa nebodaj obsluha poza­budla a dopustila, aby niektoré z roz­hodujúcich strojových zariadení pra­covalo aj v čase energetickej špičky (v rozpore s výkonovým diagramom), takéto čo í len krátke zaváhanie by znamenalo sankcie v hodnote nie­koľko desaťtisíc korún. „Tak úspešne, ako sme hospodárili s palivami a energiou počas devia­tich mesiacov tohto roku, usilujeme sa hospodáriť aj naďalej, aby sme mali čisté konto. Vyžaduje si to cie­ľavedomé a pružné konanie všetkých, od koho závisí úspech v tomto naj­ťažšom období roka. V opatreniach, ktoré vedenie podniku prijalo na za­bezpečenie zimnej prevádzky, je okrem iného aj úloha, aby energeticky najnáročnejšie agregáty, ako mlynice a podobne, pracovali čo najmenej v čase energetickej špičky. Chceme tak ešte dôslednejšie napredovať tou cestou, ktorou sme v našom podniku doteraz kráčali. Veď za prvých deväť mesiacov sme v špičke čerpali len 11,3 percenta energie, cez deň 50,9 percenta a v noci až 37,8 percenta. Zvyšovať odber v časoch mimo ener­getickej špičky považujem v súčasnej energetickej situácii za národohospo­dársky najsprávnejšie,“ hovorí vedúci odboru energetiky v ZCV Rohožnik Ing. Peter Heger. □ ĎALEJ ZNIŽOVAŤ SPOTREBU Štátny cieľový program racionalizácie spotreby palív a energie ukladá ZCV v Rohožniku znížiť spotrebu palív a energie o vyše 73 TJ, čo je medzi­­ročný pokles približne o 2,3 percenta, Predstavu o tom, o aké množstvo ide, si čitateľ môže urobiť z týchto úda­jov: roku 1982 by malí v podniku zu­žitkovať vyše 80 tisíc MWh elektric­­(Pokračovanie na 2. str.) Valentin Falin v programe sovietskej televízie Štúdio 9 VEĽKÝ ZÁUJEM ĽUDSTVA 0 MIER Moskva (ČSTK) — V mierovom období doteraz nikdy nemali široké vrstvy obyvateľstva taký záujem o odvrátenie vojny, o odzbrojenie, o dohodu a o spoluprácu medzi štátmi v prospech ľudstva ako teraz. Vyhlásil to v sobotu prvý námestník vedúceho oddelenia 0V KSSZ Va­lentin F a 1 i n v programe sovietskej televízie Štúdio 9, ktorý hovorí o aktuálnych otázkach medzinárodného života. Valentin Falin v programe ďalej po­vedal, že vláda Spojených štátov si vytýčila za cieľ vnucovať socialistic­kým krajinám, a to znamená celému svetu, preteky vo vyvíjaní ešte oveľa modernejších druhov zbraní. Dnes už hovorí o mysliacej zbrani, aj keby, samozrejme, každý človek mal dať prednosť mysliacemu politikovi, než mysliacej zbrani. Chcú vyrobiť dokon­ca také druhy nejadrových zbraní, ktorých následky by sa mohli porov­nať s použitím jadrových zbraní. Účastníci televízneho programu ďa­lej konštatovali, že proti politike ho­rúčkovitého zbrojenia sa dnes vyslo­vujú i zodpovední politici USA a osem z desiatich Američanov je dnes za zlepšenie vzťahov so ZSSR. Preto pre­zident Reagan nechce zmraziť jadrové zbrojenie alebo zbrojenie vôbec, ale protivojnové hnutie, poznamenal k to­mu Valentin Falin. Snaží sa toto hnu­tie skompromitovať, zbaviť ho vede­nia alebo namieriť proti socialistíc­­(Pokračovanie na 4. str.) Aby za nakladačom, ktorým nakladajú očistenú repu, neostala na zemi ani jedna buľva, o to sa pozorne starajú Anna Majerechová, Estera Škvarová a Jozef Bakoš. > v Náš redaktor medzi družstevníkmi v JRD Vršatec v Pruskom Chotáre ožili prácou od skorého rána Sfarbenie krajiny a typický ranný opar, zavesený na nízkej oblohe ne­nechával uplynulú sobotu milovníkov prírody, ale predovšetkým poľnohos­podárov na pochybách, íe nastali dni neskorej jesene. Ich přítomnost značne znásobuje nároky najmä na jesenných poliach. Preto oku doslova dobre padlo, že po celej ceste z Bratislavy až do okresu Považská Bystrica, kam sme sa vybrali v ten deň medzi poľnohospodárov na je­senné polia, boli ľudia v chotároch už od skorého rána. S vervou sa pustili do práce v Po­­važskobystrickom okrese i družstev níci JRD Vršatec v Pruskom. Keď sme v sobotu predpoludním navští­vili družstvo, predseda ZO KSS, hlav­ný mechanizátor JP.D Marián Černej, predseda JRD Ing. Rudolf Rigo, pod­predseda JRD Ladislav Bolebruch, ne­dúca úseku rastlinnej výroby Ing. Júlia Mičudová, už mali za sebou ne­jedno stretnutie s pracovníkmi, ktorí v sobotu ako každý iný deň — a nie prvýkrát, lebo povinnosti im nedo­volia oddychovat ani cez víkend — nastúpili do práce v dokončievaní zberu cukrovej repy, silážovaní rep­ných skrajkov a jesennej hlbokej orbe. Družstvo obhospodaruje 3531 ha poľnohospodárskej pôdy, z čoho má iba necelú tretinu oráčiny. Napriek tomu pestujú na 150 ha cukrovú re­pu. A treba povedat, že s úspechom. Veď sa im tohto roku odvďačila prie­mernou úrodou vyše 4,3 tony rep­ných buliev. Ťažiskovou plodinou sú však v družstve krmoviny; z trva­lých trávnych porastov, ako aj z or­nej pôdy. V dnešnej podobe družstevníci hospodária od roku 1975 po dokon­čení socializácie vo všetkých devia­tich obciach, ktorých katastre tvoria chotáre družstva. V rokoch 1971 až 1975 sa takmer zdesatnásobila vý­mera poľnohospodárskej pôdy tohto JRD, čo sa napriek tomu, že menši­nové JRD bolo vcelku konsolidované, neobišlo bez detských chorôb sociali­zácie dediny. A liečia sa z nich do­dnes. Pritom v nejednom prípade im doslova zabránili kráčat rýchlejšie dopredu rozličné vonkajšie vplyvy. Napríklad v chotári ich družstva vy­rástla na báze spoločného poľnohos­podárskeho podniku výkrmňa s ka­pacitou 2000 býkov. Ešte však ne­začala ani poriadne fungovat a po­dielnici od nej odskočili; ostala druž­stvu. Tým sa stalo, že v JRD Vršatec dnes chovajú v prepočte na 100 ha poľnohospodárskej pôdu až 97 kusov hovädzieho dobytka. Stastie nemali ani s výstavbou kravína pre ustajne­nie 400 dojníc, lebo im v ňom požie­rajú úžitkovosi neslávne známe ko­vové rošty. „A ťažko vieme vysvetliť družstevníkom,“ povedal v tejto sú vislosti predseda JRD súdruh Rigo, „prečo sme museli dať vyše trištvrte milióna korún z nášho skromného rozpočtu na dva unihoty — stroje na zber úrody z trvalých trávnych porastov, keď sú nanič, lebo ich ne­môžeme pre ich technickú nedoko­nalost vôbec používat.“ Nie je ľahké zbavit sa toľkých prí­ťaží. Tým sympatickejšie je úsilie družstevníkov o ich prekonanie, kto­ré sa očividne zračilo z ich činov i v sobotu pri dokončievaní jesen­ných prác. Na repnisku nakladal do vlečiek pekne očistenú repu Franti­šek Skvaro a Pavel Rajník zasa ko­pil do traktorových vlečniakov repný list. Pracoval s nakladačom, ktorý zhotovili vo vlastných dielňach spá­rením zberového ústrojenstva nie­kdajších cepákov s transportérmi z orezávača repy. Stroj bral repné skrajky zo zeme, akoby ho niekto naháňal, ale doslova bez zberových strát. „Za smenú s ním naplním 25 vlečniakov,“ chválil zlepšovací ná­vrh súdruh Rajník. „Za smenú odve­zú traktoristi z poľa päťkrát viac skrajkov ako pri ručnom nakladaní.“ Na repnisku však nechýbali ani bedlivé ruky stratárov. Anna Majere­chová, Estera Škvarová a Jozef Ba­koš, hoci už nepatria medzi najmlad­a ších, kráčali opreteky za nakladačom každú repu, ktorá sa skĺzla z vlečniaka, hádzali naspät do jeho útrob. Ich výkony smelo možno po rovnať s najvýdatnejším tréningom pre posilňovanie svalstva popred­ných športovcov. Veď niektorá repa váži i vyše kilogramu a treba ju vy hodiť najmenej do jedenapolmetro­­vej výšky. O nič menšie nároky však nemala ani práca s ukladaním siláže do ve likánskej hroble na hospodárstve toljto JRD v Bohuniciach. František Talúžek s buldozérom rovnomerne vrstvil a utláčal repné skrajky pre­miešané so slamou. No nechýbali tam ani pešiaci rastlinnej výroby. Jú lia Holbová, Anna Struhárová, Ľud­s mila Hajdúchová a František Sidor vidlami vyrovnávali miesta, kde radlica buldozéra bola prikrátka na dosiahnutie požadovanej kvality silá­že. Starček Sidor dirigoval buldoze ristu s istotou ako mládenec, hoci už dávno prekročil hranicu dôchod­kového veku. „Družstvo teraz každú ruku, bolo by potrebuje hriech ostat doma, kým nám zdravie slú­ži,“ povedala nám starenka Holbová, keď sme sa ich pýtali, či to nie je pre nich ťažká robota. Ano, ]RD Rozkvet potrebuje každú ruku a tí, čo mu ju dnes podávajú, veria, že nie je ďaleko doba, keď sa i v hospodárení ich družstva budú plnohodnotne zúročovať prednosti so­cialistickej poľnohospodárskej veľko výroby. EDUARD FAŠUNG zakladanie siláže z repných skrajkov. Na snímke pri práci Júlia Holbová, Anna Struhárová, Ľudmila Hajdúchová, František Sidor (vpravo) a buldo­­zerista František Talúžek. Snímky Pravda — Ivan Dubovský k Á n

Next