Pravda, marec 1983 (LXIV/50-76)

1983-03-01 / No. 50

UTOROK 1. MARCA 1983 V PRVEJ ZAPASU LÍNII V eda a technika ako hnacf motor m8žu urýchliť napredovanie našej ekonomiky na ceste intenzifikácie. Vyššie zhodnocovanie deficitných materiálov, palív a energie, docieľovanie vyššej akos­ti výrobkov, inovácie vyšších inovačných radov, uplatňovanie progresív­nej robototechnológie, mikroelektroniky, tvorba vynálezov a zlepšovacích návrhov, to nie sú len slová. To všetko je kategorická požiadavka, imperatív doby, v ktorej žijeme. Tieto náročné úlohy musíme riešiť komplexne, a preto nečudo, že sa neraz vynára otázka, či nie sú nad naše sily a či ich zvládneme. Súdruh G. Husák dal na ne z tribúny XVI. zjazdu KSČ jednoznačnú odpoveď: „Ciele, ktoré si vytyčujeme, sú nemalé, ale máme všetky predpoklady, aby sme ich dosiahli. Opierame sa o prednosti socialis­tického zriadenia, o tvorivú iniciatívu, obetavosť a odhodlanie pracu­júcich, o ich uvedomenie.“ Podstata tejto myšlienky rezonovala i na rokovaní slovenského zjazdu Čs. vedeckotechnickej spoločnosti (ČSVTS). Prirodzene, veď v ČSVTS na Slovensku je organizovaných takmer 140 tisíc vedcov. Inžinierov, technikov, robotníkov, družstevných roľníkov a ostatných pracujúcich. Pri správnom zacielení sa môže stať tento dobrovoľný tvorivý aktív významným pomocníkom pri urýchľovaní vědeckotechnického rozvoja. Je nemálo príkladov, ktorými môžeme tieto slová podoprieť. Medzi členmi ČSVTS sú poprední vynálezcovia, zlepšovatelia, novátori, ktorí buď samostatne, alebo v riešlteľských skupinách, medzipodnikových kolektívoch, komplexných racionalizačných brigádach riešia naliehavé úlohy praxe, reagujú na spoločenskú objednávku. Známe sú príklady, keď pobočky ČSVTS pomáhajú v podnikoch organizovať poradne pre vynálezcov a zlepšovateľov, ako je to vo VSZ Košice, v Slovnafte Bratislava, ZŤS v Dubnici nad Váhom. Inde zase, ako v Chemlone Hu­menné, Chemku Strážske, Slovene Žilina s pomocou členov ČSVTS zriadili pre novátorov konštrukčné kancelárie či prototypové dielne. Členovia ČSVTS sú často v prvej línii zápasu za vyššiu hospodárnosť, presadzujú novú techniku. Nemožno nespomenúť najnovšie príklady, keď pobočky ČSVTS, ich členovia sa zapojili do spoločenskej previerky hospodárenia s pa­livami a energiou. Nechýbajú pri pl­není Štátneho cie­ľového programu 07 - priemyselné roboty a manipu­látory, či Štátneho cieľového progra­mu 09 - elektro­nika. V tejto súvis­losti možno ako priekopnícky čln hodnotiť skutočnosť, že ČSVTS sa bezprostredne po­dieľa na príprave kádrov pre mikroelektroniku. Jej pobočky I domy techniky zriadili školiace strediská. Na Slovensku je v súčasnosti 14 takýchto školiacich a konzultačných stredísk, v ktorých sa už vyškolilo vyše tisíc odborníkov. Významná je i výchovno-vzdelávacla činnosť ČSVTS. Každým rokom sa v SSR organizuje okolo 1700 kongresov, konferencií, seminárov, kurzov a ďalších akcií, kde sa odovzdávajú najnovšie poznatky z vedy a techniky. Naposledy pred piatimi rokmi hodnotili členovia ČSVTS na Slovensku svoju prácu. Olohy, formy a metódy práce, ktoré si vtedy vytýčili, život skorigoval, zmenil. Vývoj v ekonomike diktuje podstatne vyššie dvíhať latku náročnosti, čo sa musí prejaviť i v štýle práce. Preto sa na slovenskom zjazde ČSVTS s takou naliehavosťou zdô­razňoval cieľovoprogramový prístup. Cieľovoprogramové plány musí mať každý orgán a organizácia ČSVTS, Slovenskou radou počnúc až po pobočku. Posilniť úlohu plánu v činnosti tejto organizácie znamená zjednocovať zámery vedúcich hospodárskych pracovníkov s možnosťami členov a kolektívov ČSVTS, aby išlo o riešenie nosných otázok výroby, technického rozvoja. Na základnom organizačnom článku - pobočke je sústredený najväčší tvorivý potenciál, a preto je zákonité, že keď chceme hovoriť o posilnení vplyvu Čs. vedeckotechnickej spoločnosti na vědeckotechnický rozvoj, musíme začať práve tu. Prax to potvrdzuje. Mnohé pobočky ČSVTS sú v hierarchii spoločenských organizácií v zá­vodoch či podnikoch iba akýmsi príveskom. Ich členovia sa sťažujú - čo máme robiť, keď hospodárske vedenie nás nerešpektuje... Sú to neraz len subjektívne pohľady. Na vine sú si v takýchto prípadoch sa­my pobočky, že si nekladú náročnejšie ciele, sú málo priebojné. Uspo­kojujú sa s populárnymi formami práce, ako organizovanie zahraničných tematických zájazdov či prednášok a seminárov, ale to už dnes zďaleka nestačí. Od pobočiek ČSVTS sa žiada, aby boli blízkym aktívom hos­podárskeho vedenia. Autoritu a postavenie si môžu získať len dobrou prácou, tak ako sa to podarilo pobočke ČSVTS vo VUMA Nové Mesto nad Váhom. Jej členovia sa aktívne zapojili do prípravy hospodárskeho plánu vrátane plánu technického rozvoja, so zdravou ctižiadosťou ho oponovali, navrhovali niektoré doplnky či zmeny. Nie bežný prístup „zdola" zaujal riaditeľa natoľko, že si začal viac všímať prácu pobočky ČSVTS a niektorých jej členov prizýva na zasadnutia vedeckej radv. Na iných pracoviskách majú dobrú skúsenosť s uzavieraním dohôd o spolupráci medzí hospodárskym vedením a pobočkou. Tak sa vy­jasnia stanoviská, záujmy i predsavzatia oboch zainteresovaných strán. Tým, že poznajú svoje práva i povinnosti, môžu pracovať s výraznej­ším efektom. Prax pre činnosť pobočiek ponúka ešte širší záber. Možnosti využitia umu a talentu členov ČSVTS, popredných vedcov, inžinierov, techni­kov a robotníkov sa núkajú už v etape prognózovania, tvorby ústreto­­vého plánu i rozpracovania hospodárskych plánov. Tieto možnosti po­bočky ČSVTS málo využívajú. Neraz si veci zjednodušujú, berú na seba riešenie iba čiastkových technických problémov na úkor koncepčných. Ani zápas o vyššiu akosť výrobkov by sa nemal odohrať bez účasti tejto spoločenskej organizácie. Súdruh Jozef Lenárt v rozhovore so šéfredaktormi straníckej tlače v tejto súvislostí pripomínal: .......aby sa programy pozdvihnutia kvality premietli do plánov technického roz­voja, do tematických úloh pre zlepšovateľov a novátorov a pre socia­listické súťaženie vôbec a aby boli riešené na vysokej technickej úrov­ni, včas a hospodárne.“ Je to výzva, ktorá by mala byť podnetom pre členov ČSVTS výraznejšie sa angažovať aj v tejto oblasti. Príležitostí je nemálo. Jednou z nich je potreba utvárať podnikové kabinety akosti. Je čestnou úlohou a zároveň i povinnosťou ČSVTS pod vedením riadia­cej hospodárskej sféry a v spolupráci s ROH vytvárať pre fungovanie takýchto kabinetov podmienky, a to už počnúc tvorbou plánov, progra­mov a zámerov. Ďalšou náplňou práce pobočiek je ich aktívne zaoo­­jenie sa do vynálezcovstva a zlepšovateľstva, vrátane oblasti tematic­kého plánovania, kde sú ešte najväčšie rezervy. Spočívajú v tom, že až dve tretiny tematických úloh z celkového počtu vyhlásených sa nevyriešia. Zaiste by veci pomohlo, keby v pobočkách ČSVTS podľa vzoru sesterských vědeckotechnických spoločností v ZSSR a NDR or­ganizovali záväzkové hnutie na ich vyriešenie, nevynímajúc ani účasť odborníkov z iných fabrík a výskumných ústavov. Sila pôsobenia ČSVTS sa znásobí, keď jej členovia nezostanú izolo­vaní v úsilí o urýchľovanie vědeckotechnického rozvoja. V súčinnosti s ostatnými organizáciami Národného frontu, ako je ROH, SZM, Zväzarm, ZČSSP a iné môžu dokázať podstatne viac. Presvedčila nás o tom aj diskusia na slovenskom zjazde ČSVTS, v ktorej odznelo viace­ro pozoruhodných námetov pre oblasti, v ktorých by mohli byť spoločné priesečníky záujmov organizácií NF. Napríklad zväzáci navrhovali pri­tiahnuť viac mladých ľudí k dobrovoľnej technickej tvorivosti, zlepšo­­vateľstvu. Sami už organizujú hnutie Podaj svoj prvý zlepšovací návrh, alebo niektoré organizácie SZM v ZŤS Dubnica nad Váhom, VSŽ Košice a ZVL Kysucké Nové Mesto prebrali patronát nad zavádzaním priemyselných robotov a manipulátorov do praxe. Vědeckotechnický rozvoj dáva najväčší priestor pre medzinárodnú so­cialistickú Integráciu krajín RVHP. Keď zdôrazňujeme, že treba spájať um, sily, platí to aj pre činnosť Čs. vedeckotechnickej spoločnosti. Je pravda, že sa pokročilo v medzinárodnej spolupráci na úrovni stálych porád vědeckotechnických spoločností krajín RVHP. Prispieva k tomu aj pravidelné stretávanie predsedov a vedúcich tajomníkov ústredných orgánov ČSVTS, zástupcov odborných spoločností, komitétov. Menej je už však príkladov priamej spolupráce, keď dochádza od výmeny skúse­ností až po koordináciu plánov činnosti medzi jednotlivými našimi po bočkami ČSVTS vo fabrikách a výskumných ústavoch a sesterským organizáciami v RVHP, najmä v ZSSR. V Sovietskom zväze má vedec kotechnlcká spoločnosť dlhšiu tradíciu, viac skúseností, prepracovanej šie formy a metódy práce. Na všetkých úrovniach ČSVTS sa s nim treba podrobnejšie oboznamovať a tvorivo ich aplikovať v našich pod­mienkach. Doterajšie formy a metódy práce v ČSVTS budú účinnejšie, keď budú v dialektickej jednote s ľudským faktorom. Znalosti, schopnosti, skú­senosti drvivej väčšiny členov ČSVTS sú na dobrej úrovni. Aby sa Čs. vědeckotechnická spoločnosť na Slovensku stala ešte mocnejším článkom pri urýchľovaní praktického uplatňovania vedy a techniky a intenzifikácii ekonomiky, musí sa v jej členoch, tvorivých kolektívoch, pobočkách, odborných a riadiacich orgánoch doslova zakoreniť väčšia vynaliezavosť, obetavosť, organizačná schopnosť a odvaha. PROLETÁŘI VŠETKÝCH K R A J f N, S P O J T E SA! PRAVDA ORGAN ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA ROCNlK 64.' • ČÍSLO 50 A* 50 HALIEROV NAMIESTO 11 TERAJOULOV CHCŰ UŠETRI! V TOMTO ROKU 25 TJ ENERGIE Výsledky cieľavedomého prístupe Návrhy na zníženie spotreby o 80 až 90 terajoulov do konca päťročnice • Raciona­lizačné štúdie z Keramoprojektu Trenčín Veľké Levá r e (Od nášho redaktora Milana Zelenaya) — Stošty­ri návrhov na zníženie spotreby energie a palív, taký bol výsledok spoločenskej previerky v podniku Prefa Veľké Leváre. Väčšina z nich je zamerané na úspora elektrickej energie a vykurovacieho tepla. Mnohé námety možno uskutočniť v krátkom čase, iné majú dlhodo­bejší charakter. dnot ; % ukazuje, že už tomto roku majú v Prefe predpoklady pre to, aby zní­žili spotrebu palív a energie nie o plánovaných 11 terajoulov, ale až o 25, čo by oproti vlaňajšku predstavo­valo vyše 6-percentný pokles. Spolo­čenská previerka hospodárenia s ener­giou a palivami teda priniesla bohaté ovocie. Potvrdila, že keď sa otázkami šetrenia zaoberajú celé kolektívy zá­vodov a výrobní, a nielen odborníci, aj v tých podnikoch, kde dosahovali dobré výsledky, môžu mať ešte lep­šie. Význam celospoločenského prí­stupu k odkrývaniu možností znižova­nia energetickej náročnosti výrob­ných procesov sa silnejšie prejavuje v súčasnej situácii preto, lebo s úrov­ňou kádrového obsadenia funkcií energetikov sú v nejednom podniku problémy. „Dnes by bolo potrebné stabilizovať vo funkcii hlavných ener­getikov odborne zdatné kádre. No podmienky ich hmotnej zainteresova­nosti spôsobujú, že v našom podniku máme vysokú fluktuáciu. V závodoch sa nám priemerne každé dva roky vy­menia akoby všetci energetici,“ po­ukázal na aktuálny problém výrobný námestník Ing. Jaroslav Riečan. Taká­to obmena isto nie je na prospech veci. Veď kto nastupuje na nové pra­covisko a už myslí na odchod, ten sotva bude vykonávať povinnosti tak, ako by bolo potrebné. Dobré hospodárenie s palivami a energiou v závodoch a podnikoch si teda nesporne vyžaduje aj odborne vyspelých energetikov, ľudí so vzťa­hom k svojej práci. Za takéhoto pra­covníka vedenie Prefy Veľké Leváre môže považovať svojho vedúceho od­delenia energetiky Ladislava Oravca. Bude to už dvadsaťpäť rokov, čo pri­šiel do podniku, a s výnimkou krát­keho obdobia drží celý ten čas patro­nát nad hospodárením s palivami a energiou. Bezpochyby je to aj jeho zásluha, že napríklad od roku 1970 podnik ani raz nemusel platiť penále za prekročenie dohodnutého odberu. Kým v závodoch majú problémy, aby dobrého energetika získali a ešte ťaž­šie je im ho udržať, súdruh Oravec je príkladom človeka, ktorý pre vzťah k svojej práci a pracovisku obetoval čosi aj zo svojich osobných výhod. Na pracovisko denne dochádza kombino­vaným spojom zo vzdialenosti niekoľ­ko desiatok kilometrov. Za tie roky by sa už bol mohol zamestnať aj v mieste bydliska. Napriek tomu ostal. Azda dvojnásobné uznanie si zaslúžia ľudia tohto typu v súčasných pod­mienkach, keď energetici nemajú, obrazne povedané, na ružiach ustla­né. Kde sú pracovníci so vzťahom k svojmu povolaniu, tam sa nečaká na príkazy a nariadenia zhora. Aj v Pre­­fe Veiké Leváre sa už v predchádza­júcich rokoch venovali cieľavedomé­mu znižovaniu spotreby palív a ener­gie. Svedčí o tom napríklad aj krok, ktorý urobili už v polovici lanského roku. Odborníkom Keramoprojektu Trenčín zadali úlohu, aby spracovali štúdie výrobného procesu všetkých závodov podniku, odhalili rezervy v hospodárení s palivami a energiou a navrhli spôsoby ich využitia. Výsled­kom prvej takejto štúdie sú reorga­nizačné opatrenia v dunajskostred­­skom závode. Výrobu stropných pane­lov z tohto závodu premiestnili do iného, odkiaľ ich okrem iného k od­berateľom treba voziť na menšie [Pokračovanie na 2. str.) Zvolanie jarného zasadania Federálneho zhromaždenia Praha (ČSTK) — Prezident ČSSR Gustáv Husák oznámil svojím listom Predsedníctvu Federálneho zhromaž­denia ČSSR, že podľa článku BI ústav­ného zákona o čs. federácii zvoláva dňom 1. marca 1983 Federálne zhro­maždenie ČSSR na jarné zasadanie. Prejavy sústrasti Praha (ČSTK) — Generálny tajom­ník OV KSČ, prezident ČSSR a predse­da OV NF ČSSR Gustáv Husák vyjad ril Ostrednému výboru Strany sloven­skej obrody hlbokú sústrasť k úmrtiu jej čestného predsedu, člena Predsed­níctva OV NF ČSSR a SSR Jozefa Mjar­­tana. Hlbokú účasť vyjadril aj rodine zosnulého. Hlbokú sústrasť v súvislosti s úmr­tím Jozefa Mjartana vyjadril OV Stra­ny slovenskej obrody a rodine zosnu­lého aj predseda vlády ČSSR Ľubomír Štrougal. Na priateľskú návštevu Praha (ČSTK) — Na oficiálnu pria­teľskú návštevu VSR, Kambodžskej ľu­dovej republiky a Laoskej ľudovode­mokratickej republiky odletela včera z Prahy delegácia FZ ČSSR, vedená členom Predsedníctva OV KSČ a pred­sedom FZ ČSSR Aloisom Indrom. Náv­števa sa uskutočňuje na pozvanie predsedov parlamentov týchto krajín. Na ruzynskom letisku v Prahe sa s de­legáciou rozlúčili podpredsedovia FZ ČSSR Dalibor Hanes a Jaroslav Srb, podpredsedovia oboch snemovní Ri­chard Nejezchleb a Vladimír Vedra, podpredseda vlády ČSSR Karol Laco, námestník ministra zahraničných vecí ČSSR Stanislav Svoboda a ďalší pred­stavitelia nášho politického a verej­ného života. Prítomný bol aj veľvysla­nec VSR v ČSSR Vu Song a veľvysla­nec Kambodžskej ľudovej republiky v ČSSR Phang Saret. Taškent — Cestou na oficiálnu priateľskú návštevu VSR, KĽR a LĽDR zastavila sa včera delegácia Federál­neho zhromaždenia ČSSR v Taškente. Z celozávodnej konferencie KSČ na ŰV SZM Poznať problěmv a starosti mládeže Praha (ada) — Dosiahnutými úspechmi, ale aj nedostatkami vo svojej práci sa v pondelok zaoberali delegáti celozávodnej konferen­cie KSČ na OV SZM. Na rokovaní sa zúčastnil tajomník DV KSC Jindřich Poledník. Ako konštatovala správa celozávodné­­ho výboru, podarilo sa vcelku splniť stanovené úlohy minulého obdobia, vzrástla akcieschopnosť straníckej or­ganizácie, komunisti stáli na čele všet­kého diania. Napriek tomu v práci pre­trvávajú niektoré nedostatky, ako je nedostatočná osobná zodpovednosť, chýba hlbšie spojenie práce aparátu s aktívom, doteraz nie je na žiadúcej úrovni poznávacia, realizačná a kon­trolná činnosť organizácie. Celozávod­­ný výbor poukázal aj na nevyhnutnosť zlepšiť prípravu členských schôdzí. Ukazuje sa, že účastníci na nich síce diskutujú, avšak chýba ich osobné stanovisko, často ide len o výpočet dosiahnutého. V súvislosti s tým zdô­raznil potrebu viac sa sústrediť na otázky každodenného života organizá­cie. Zapadnúť by nemala žiadna pri­pomienka čí návrh. V diskusii hovorili mladí komunisti o svojich poznatkoch pri plnení kon­krétnych úloh a uznesení, o zodpoved­nosti zväzáckeho funkcionára. Vystúpil v nej aj súdruh Poledník. Ocenil ob­jektívny, náročný a sebakritický tôn rokovania. Keď hovoril o ekonomickej a politickej situácii v osemdesiatych rokoch, zdôraznil, že aj napriek ná­ročným úlohám, -ktoré musíme zvlád­nuť, sme schopní dostať našu ekono­miku na intenzívnu cestu rozvoja. A podiel na tom má aj mladá generácia. Odstraňovať nedostatky, nebáť sa ísť do konfliktov, dať plnú podporu tým, čo chcú problémy riešiť, neuspokojujú sa s priemerom — to je cesta vpred, povedal súdruh Poledník. O postavení SZM v našej spoločnosti budú rozho­dovať nie slová, ale výsledky práce. Vo svojom vystúpení zdôraznil aj potrebu zvýšiť akcieschopnosť, prehl­bovanie znalostí skutočného stavu ži­vota v základných organizáciách, prob­lémov a' starostí mladých ľudí. Len tak bude SZM schopný plniť úlohu predstaviteľa mladej generácie, pove­dal na záver. Otec zaúča syna. O 23 percent zvýšia v tomto roku objem exportu pracovníci Vzduchotechniky, n. p., Nové Mesto nad Váhom. Vo svojom socialistickom záväzku, venovanom 35. výročiu Víťazného februára, sa zaviazali exportné úlohy splnit ul v polo­vici decembra. Čiastkové úlohy si rozvrhli tak, že k prvému štvrťroku chcú mat hotových 27 percent celoročných exportných úloh. Rozprašovacie sušiar­ne mlieka, sušiarne chmeľu, vibrofluidné žľaby, ako i kompletné vzducho­technické zariadenie vyvážajú do ZSSR, NDR, RSR, Juhoslávie, NSR, MoĽR, Sudánu i Sýrie. Ešte v tomto roku chcú zaviesť na export nové progresívne výrobky: rekuperátory z tepelných gravitačných trubíc na využívanie odpa­dového tepla, veľkokapacitné linky na sušenie kŕmnych bielkovín v rámci potravinového programu a tiež linky na spracovanie krmív, ktorých výroba pre domáci trh už beží. Záber je z linky výroby lamelových výmenníkov tepla určených do všetkých klimatizačných a rekuperačných systémov. Na sním­ke ČSTK: Jozef Gašpar obsluhuje lisy na výrobu lamiel do výmenníkov tepla. Rokovalo Predsedníctvo vlády SSR a Sekretariát SÚV SZM Starostlivisť o budúcnosť mladej wmme Bratislava (ČSTK) — Včera sa stretli na spoločnom rokovaní Predsedníctvo vlády SSR a Sekretariát Slovenského ústredného výboru Socialistického zväzu mládeže. V úvode rokovania predseda vlády SSR súdruh Peter Colotka charakterizoval význam spoločného rokovania ako pre­jav prehlbujúceho sa socialistického demokratizmu a zvýšenej starostlivosti o budúcnosť mladej generácie v so­cialistickej spoločnosti. Ďalej informo­val, že vláda SSR, nadväzujúc na spo­ločné rokovanie Predsedníctva vlády ČSSR a Sekretariátu OV SZM v no­vembri minulého roku, prijala 2. feb­ruára 1983 uznesenia č. 52/1983 a čís­lo 53/1983, ktorými sa po linke štát­nych orgánov v SSR zabezpečuje po­stupné riešenie niektorých sociálno­­politických problémov mládeže, prí­prava a účasť detí a mládeže vo ve­­deckotechnickom rozvoji, zriadenie a experimentálne overenie účtu iniciatí­vy mládeže vo vybratých hospodár­skych organizáciách a na vysokých školách v SSR. Vláda SSR okrem toho svojím uznesením č. 48/1983 prijala opatrenia na zabezpečenie rea­lizácie Zásad organizovania letnej pra­covnej aktivity stredoškolskej a vyso­koškolskej mládeže. Predseda SŰV SZM súdruh Jozef Ďu­­rica informoval o problémoch a návr­hoch, ktoré vyplynuli z rokovaní okres­ných a krajských konferencií, ako áj zo zjazdu SZM v SSR, ktorých úspešné riešenie predpokladá úzku spoluprácu s ústrednými orgánmi štátneho riade­nia a hospodárskej sféry. Po prerokovaní nastolených otázok schválili návrh opatrení, ktorý okrem iného predpokladá vypracovanie sys­tému kvalifikačného a mzdového od­meňovania víťazov súťaží zručnosti v rámci hnutia ZENIT, zvýšenie účas­tí orgánov a organizácií SZM pri umiesťovaní absolventov stredných a vysokých škôl do pracovného procesu a prehodnotenie Ich zaraďovania do príslušných kvalifikačných tried. Ná­vrh opatrení rieši aj niektoré dôležité otázky využívania voľného času mlá­deže v mestách, obciach, sídliskách a najmä v internátoch a ubytovniach podnikov. Spoločne odsúhlasený návrh opatrení sa predloží na schválenie vlá­de SSR. Na záver rokovania predseda vlády SSR súdruh Peter Colotka ocenil uži­točnosť spoločného prerokovania ťažis­kových úloh štátnych orgánov i spo­ločenských organizácií pri zabezpečo­vaní socialistickej výchovy mladej ge­nerácie a jej aktívnejšom zapájaní do plnenia náročných úloh programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja našej spoločnosti, vytýčeného XVI. zjazdom KSČ. Sledujúc tento cieľ, bu­de sa Predsedníctvo vlády SSR a Sek­retariát SÚV SZM stretávať na spo­ločných pracovných poradách každo­ročne. * I VI Sila najcennejšia — iniciatíva uvedomelého človeka Oddá sa nad prácou premýšľať Úspory energie i práce • Opora v kolektíve • Syn nasleduje otcov príklad Praha — Modřany (Od nášho redaktora Alfonza Bednariča) — Tretiu stovku zlepšovacích návrhov začína v treťom roku tejto päťroč­nice nenápadný, len mierne prešedivelý vedúci elektroúdržby v pod­niku Sigma v Prahe-Modřanoch Miloslav Čahof. Možno povedať, že za 33 rokov, ktoré tu doteraz odpracoval, pozná fabriku, dnes zapojenú do komplexu strojárskych podnikov, podieľajúcich sa na plnení jadro­vého energetického programu, do poslednej skrutky. Nad otázkou, či sa pamätá na svoj prvý z vyše dvoch stoviek zlepšova­cích návrhov, sa súdruh Čahoj trochu zamyslí, prejde rukou po postriebre­ných vlasoch a už rozpráva: Išlo vte­dy o to, že na obrábacích strojoch v našej fabrike, konkrétne v ťažkej obrobni, sme mali rôzne spínače a prepínače a elektropřístroje i motory namontované priamo na ich rámoch. Tiekol na ne olej. padali Spony. Na môj návrh sme pre každý obrábací stroj zhotovili kovové skrine a umies­tili sme do nich všetky elektromotory i spínače. Stroje bežali spoľahlivejšie a aj práca s ich čistením a vôbec s údržbou bola ľahšia, čistejšia, kultúr­nejšia. ■ ŤAŽKÉ ZAČIATKY Viac ako tri desaťročia pracuje sú­druh Miloslav Čahoj v terajšej Sigme a pamätá, ako postupne opravovali staršie stroje, ktoré sa fašistickí oku­panti pred útekom usilovali zničiť, alebo aspoň poškodiť a zobrali, či spálili všetky ich plány a schémy. — Každému stroju, — spomína, — sme museli pozrieť takrečeno do du­še. Na niečo to však bolo dobré. Na­učili sme sa poznávať ich „od grun­tu“. Museli sme nad každým z nich premýšľať, ako ho čo najlepšie nielen opraviť, ale .aj upraviť tak, aby pra­coval čo najlepšie. Tu Miloslav Čahoj robil prvé kroky, ktoré ho priviedli k zlepšovateľské­mu hnutiu. ■ VYŠE 200 „ZLEPŠOVÄKOV" Miloslav Čahoj za uplynulé štvrť­storočie podal so svojím kolektívom, zhotovil a do praxe uviedol vyše dve stovky zlepšovacích návrhov. Väčších i menších. Približne pred 5—6 rokmi jeden z jeho zlepšovacích návrhov vy­hodnotili a ocenili aj v celoštátnej te­matickej súťaži Za racionálne využí­vanie palív a energie. — Bolo to na prvý pohľad celkom jednoduché, j.asné ako facka, — ho­vorí dnes Miloslav Čahoj. — Jeden druh malých obrobkov sme vypaľo­vali v elektrickej peci s príkonom 100 kW. Prerátali sme si, že by na to stačilo len 30 kW. Od nápadu k činu nebolo ďaleko. Zhotovili sme špeciál­nu menšiu piecku s nižším príkonom a ročná úspora elektriny bola nebý­valá. Ďalší zlepšovací návrh, podľa kto­rého namiesto celého obrobku žíhajú len jeho časť, na ktorej sa bude pra­covať, sa už tiež zaviedol do výroby a prihlásili ho ako československý patent. ■ POMOC PODNIKU Najmä od toho času, čo je Sigma v Modranoch zapojená do energetic­kého strojárstva pre náš jadrový program, majú v podniku čoraz viac úloh a pracujú často aj v noci a so­botu a v nedeľu. Obsluha žeriavov je u nich doménou žien. Tie však kvôli malým deťom často nemôžu ísť na nočné či sobotné a nedeľné smený. Súdruh Miloslav Čahoj dlho uvažoval, ako problém vyriešiť. A našiel spôsob: vymyslel a s celou brigádou socialis­tickej práce vyrobil zariadenie, ktoré umožňuje riadiť žeriav jednak zhora, z kabíny, ako aj zo zeme. Žeriavnička pri odchode zo smený iba prepne ovládanie a potom ním podľa potreby narába človek, ktorý je dolu súčasne i viazačom. Na tento spôsob obsluhy už upravili sedem žeriavov. (O zlep­šovací návrh majú záujem aj iné pod­niky 'a závody a Miloslav Čahoj im ochotne poskytuje dokumentáciu na úpravu žeriavov.) Medzi najnovšie zlepšovacie návrhy Miloslava Čahoja a jeho kolektívu pat­rí nový spôsob zvárania klinov na po­­suvníkoch. Vyrobili si osem špeciál­nych zváracích automatov, na ktorých používajú rúrkové elektródy našej vý­roby namiesto dovážaných. Zlepšova­cí návrh znižuje tak spotrebu drahé­ho materiálu, ako aj elektriny o 40 percent. V šľapajach otca kráča i syn, tak­tiež Miloslav, ktorý má už nielen vý­učný list ako otec, ale aj maturitu na elektrotechnickej priemyslovke a dnes sa v modranskej Sigme učí udr­žiavať v chode a opravovať i nume­ricky riadené stroje.. To už potrebuje i vedomosti z oblasti slaboprúdu, elektroniky. — Naučil sa to otec, naučí sa aj syn, — hovorí na záver súdruh Milo­slav Čahoj starší. Snímka Andrej Šťastný, Praha

Next