Pravda, apríl 1983 (LXIV/77-101)

1983-04-01 / No. 77

D KĽÚČOVÉ POSTAVENIE LESA VLADIMÍR MARGETIN, minister lesného a vodného hospodárstva SSR nes, keď začíname tohtoročný Mesiac lesov, mali by sme sa vážne zamyslieť nad všeobecne uznávaným faktom, že lesy majú kľúčové postavenie v tvorbe prírodného a životného prostredia a súčasne sú aj najdôležitejším činiteľom v udržiavaní jeho biologickej a ekologickej rovnováhy. Veľká časť prírody a prírodných krás úzko súvisí s lesom, ktorý je zdrojom nielen materiálnych hodnôt, ale plní aj funkcie zdravotno-rekreačné, vrátane priaznivých účinkov psychicko­­emocionálnych. Lesy sú v prírodnom prostredí základným stabilizačným činiteľom, ktorý má osobitné poslanie ako regulátor a stabilizátor vodného režimu a objekt akumulácie vodných zásob, ako producent čistého okysličené­ho vzduchu, ako činiteľ pôdoochranný, ktorý chráni pôdu proti vodnej a veternej erózii, proti jej zosuvom na zvážlivých územiach a plní rad ďalších funkcií, na ktorých nie je zainteresované len odvetvie lesného hospodárstva, ale aj mnohé ďalšie odvetvia a inštitúcie. Veľmi často by vyšli nazmar mnohé dobré snahy a počiny lesníkov, keby sa na­príklad priemyselné podniky nepostarali o zmenšenie škodlivých účin­kov exhalácií na prírodné prostredie, orgány ochrany prírody o dodržia­vanie ochranných a preventívnych opatrení, školy o výchovu mladých ľudí k správnemu vzťahu k prírode, k lesu. Sme presvedčení, že tak ako za 35-ročnej aktívnej spoluúčasti širo­kých vrstiev obyvateľstva sa podarilo lesnému hospodárstvu rozšíriť lesný fond o vyše 200 000 ha produkujúceho lesa, vyťažiť a dodať pre potreby národného hospodárstva takmer 180 miliónov m3 dreva, aj v budúcich rokoch nájdeme podporu a plné porozumenie v zabezpečo­vaní nepomerne náročnejších úloh v tvorbe podmienok na želateľné využitie funkčného potenciálu našich lesov. K takémuto optimistickému presvedčeniu nás oprávňujú dlhodobé výsledky rozvoja lesného hospo­dárstva, ako aj plnenie úloh za prvé dva roky 7. päťročnice. Objemové ukazovatele plánu v zalesňovaní, ťaž­be, dodávkach a exporte dreva sme úspešne splni­li vďaka aktívne­mu prístupu všet­kých pracujúcich. Nemalú zásluhu na plnení úloh majú komplexné racionalizačné bri­gády a komplexné čaty, prostredníc­tvom ktorých sa progresívnymi vý­robnými metóda­mi v roku 1982 realizovalo 38 per­cent z celkového objemu výkonov v ťažbe, približovaní a manipulácii s drevom. Ostre­­tová forma prípravy plánu tiež predstavuje pozitívnu črtu v tvorbe podmienok pre plnenie plánovaných úloh v objemových a finančných ukazovateľoch. Olohy lesného hospodárstva v 7. päťročnici vyplývajú z uznesení XVI. zjazdu KSČ. Vychádzajúc z Hlavných smerov hospodárskeho a so­ciálneho rozvoja ČSSR na roky 1981 - 1985, možno konštatovať, že sú nepomerne náročnejšie v porovnaní s úlohami 6. päťročnice. Ich ná­ročnosť spočíva predovšetkým v obmedzených materiálových zdrojoch a v ekonomických kritériách. Tieto momenty ešte znásobuje nevyhnut­nosť racionálnejšieho využívania lesného fondu. Aj íccd sa v podstate realizuje posledná fáza programu zalesňovania delimitovaných neles­ných pôd, neubúda zalesfiovacích povinností. Ťažisko zveľaďovania le­sov naďalej ostáva v plnení úloh zalesňovania a vo výchove lesných porastov. Pritom treba podčiarknuť racionálnu orientáciu obnovy na správnu drevinovú skladbu a prirodzenú obnovu lesa. Vo výchove porastov sa stal veľmi aktuálnym problém prebierok v porastoch 30- až 50-ročných. Zásahy v týchto porastoch sú prácne, bez adekvátneho hodnotového vyjadrenia získanej produkcie. So zre­teľom na biologický charakter výchovných zásahov nemôžeme však odkladať riešenie týchto úloh. Výstavbou škôlkárskych stredísk v období 7. päťročnice sa v podstate ukončí sústreďovanie výroby sadeníc v postupnom utváraní podmienok na uplatnenie veľkovýrobných technológií. Zabezpečujeme dôsledné vy­užívanie vědeckotechnických poznatkov v celom komplexe od výroby sadeníc po ich výsadbu a ochranu lesa. V ťažbovej činnosti sa musíme naďalej usilovať o rast technizácie prác na kvalitatívne vyššej úrovni s uprednostnením technických a technologických opatrení na obmedzenie namáhavých a hygienicky závadných prác. Energickejšie musíme presadzovať uplatňovanie prie­myselných výrobných metód s akcentom na prednostný rozvoj takých technológií, ktoré umožňujú komplexné využitie dreva a dendromasy stromov. V investičnej výstavbe zabezpečovaním rozšírenej reprodukcie základ­ných prostriedkov, najmä budovaním cestnej siete s uprednostnením výstavby ciest na sprístupnenie prestarnutých porastov, odstraňujeme prekážky, ktoré bránia riadnemu obhospodarovaniu máloproduktívnych porastov. Naznačené smery rozvoja nebude jednoduché presadzovať do života, ani Ich realizovať do dôsledkov. V súčasnosti sa končí etapa mecha­­nizácíťflfSstavenó na báze ručne mechanizovanej práce, s relatívne nízkou energetickou náročnosťou. V nastávajúcej etape sa kladie dôraz na komplexnosť výrobných technológií zabezpečovaných na báze stro­jovej práce. Teda s podstatne vyššou energetickou náročnosťou. Keď máme dôsledne zabezpečiť plnenie uznesení straníckych a štát­nych orgánov o komplexnom využití drevnej suroviny, žiada sa v prvom rade doriešiť problém spracovania niektorých drevín, ako napr. duba, cera, agáta. Spracovateľský priemysel bude musieť v každom prípade vychádzať zo surovinovej základne, ktorú ťažbový fond poskytuje. Usta­vičné problémy v odbere niektorých sortimentov a drevín listnatých stromov, ako aj prehrubnutej hmoty spôsobujú podnikom Štátnych lesov ťažkosti pri plnení plánovaných úloh a narúšajú celú oblasť dodávateľ­­sko-odberateľských vzťahov. S vážnymi obavami sledujeme vývoj znečisťovania ovzdušia rôznymi exhalátmi a popolčekom. Na území SSR pôsobí škody na lesných porastoch najmä kysličník siřičitý, ale aj odpad z niektorých technológií napríklad vo výrobe hliníka alebo ťažbe a spracovaní magnezitu a or­tuti. V súčasnosti na území SSR je takto poškodzovaných vyše 50 tisíc hektárov lesa, pritom za posledné dva roky vzrástla ich plocha o 15- tisíc hektárov. V lesoch poškodzovaných exhalátmi sa nedá cieľavedome hospodáriť, nedajú sa zlepšovať ich ostatné úžitkové funkcie. Tým dochádza k ohro­zeniu najmä vodohospodárskych a klimatických účinkov lesa. Medzi základné činitele, ktoré významne ovplyvňujú plnenie úloh v lesnom hospodárstve, patrí stabilizácia a kvalitatívna štruktúra pra­covných síl. Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva SSR cez plány kádrového, personálneho a sociálneho rozvoja cieľavedome za­bezpečuje zlepšovanie pracovných a životných podmienok. V prvých dvoch rokoch 7. päťročnice ministerstvo prostredníctvom podnikov vy­naložilo na sociálny rozvoj v odvetví lesného hospodárstva vyše 160 miliónov korún. Prirodzene, aj v budúcich rokoch 7. päťročnice naďalej zostane v centre pozornosti riadiacich orgánov nášho rezortu, v plánoch i rea­lizáciách sociálneho rozvoja oblasť zdravotnej a rekreačnej starostlivosti, výstavba bytov a ubytovacích zariadení, starostlivosť o dopravu pra­covníkov na pracoviská, výstavba predškolských zariadení a zabezpeče­nie trvalej zamestnanosti žien v pestovateľskej činnosti. V súčasnosti zberáme plody práce, ktoré utvorili predchádzajúce generácie, ale zároveň zakladáme, obnovujeme a vychovávame nové lesné porasty pre potreby spoločnosti, ktorá ich bude užívať až o nie­koľko desaťročí. Nemáme presnú predstavu o nárokoch tejto spoločnosti, ale sme presvedčení, že les ako najdôležitejší prvok životného prostre­dia, ako filter zemskej atmosféry a producent kyslíka, ako trvalý zdroj obnoviteľnej organickej suroviny bude mať nezastupiteľné miesto aj v budúcnosti. Keďže optimálne uspokojovanie potrieb spoločnosti zo strany lesného hospodárstva možno zabezpečiť len zvyšovaním biolo­gickej hodnoty lesa, teda realizáciou kvalitatívnych smerov v rozvoji lesného hospodárstva, nepozeráme sa na plnenie plánovaných úloh len cez objemové ukazovatele, ale aj cez morálne záväzky voči našej spoločnosti i jej budúcim generáciám. Výsledky v plnení úloh v lesnom hospodárstve na Slovensku za prvé dva roky 7. päťročnice dokazujú, že sme dosiahli a predstihli očakávanú skutočnosť. Za dosiahnuté výsledky patrí uznanie a vďaka všetkým pracovníkom lesného hospodárstva i ďalších odvetví národného hospo­dárstva, ktorí ochotne priložili ruky k nášmu spoločnému dielu. Bude závisieť od nás všetkých, aby sme kladný postoj k plneniu uznesení XVI. zjazdu KSČ vyjadrili v splnení úloh i tohtoročného plánu a využili svoje skúsenosti nielen na kvalitné a hospodárne splnenie ročných úloh, ale upriamili svoje úsilie aj na dosiahnutie dlhodobých cieľov, ktoré od nás socialistická spoločnosť očakáva. PROLETÁŘI VŠETKÝCH KRAJÍN, SPOJTE SA! Z rokovania verejnej straníckej schôdze v sučianskej Prefe URÝCHLENE RIEŠlf SPLETITÚ SITUÁCIU Odhodlanie čestne plniť náročné úlohy brzdí slimačie tempo modernizácie závodu Zvyšujú objem výroby stavebných dielcov £ Uspokoja aj záujemcov o polovegetačné panely S u £ a n y (Od nášho redaktora Miroslava Ruttkaya) — V sučianskom základnom závode Prefa pracuje takmer 400 pracovníkov. Táto nevel­ká fabrika prirástla k srdcu ľudom spod Veľkej Fatry. Ročne produ­kuje tisíce kubických metrov stavebných dielcov. V posledných rokoch sa začali orientovať aj na polovegetačné panely, ktoré sfi cenným prísipevkom k zvyšovaniu árovne životného prostredia. nosť má viacero negatívnych dosahov. Pôvodné skladovacie priestory pre vý­robcov prefabrikátov už neexistujú, na ich miestach sú rozostavané expe­dičné skládky a konštrukcia nového dopravného pásu k miešaciemu jadru. Začali aj s výstavbou čističky odpa­dových vôd, skladov oleja a celé prie­stranstvo rozkopali kvôli kanalizácii. Vo výrobe prefabrikovaných dielcov sa rýchlo opotrebúva strojové zaria­denie a ostatné mechanizmy. A tak aj sučiansky závod Prefa ostarel, ko­lektívy pracujú v čoraz staženějších podmienkach. Ešte dobre, že povyše starého areálu sa už črtajú nové vý­robné haly. Výrobcovia prefabrikátov denne upierajú zraky na výstavbu. Zdá sa im pomalá. Mnohí tvrdia, že ak by v takom tempe mali vyrábať prefabrikáty, nezarobili by ani na sla­nú vodu. Otáznikov nad fabrikou visí viac, preto osadenstvo s veľkým zá­ujmom prichádzalo na verejnú stra­nícku schôdzu. ■ ŠTVORROČNÉ ONESKORENIE Predseda .ZO KSS Ján Krčula obo­známil takmer 150 prítomných s hlav­nými úlohami ZO KSS na tento rok a na ďalšie roky siedmej päťročnice. Vzhľadom na situáciu, v ktorej sa zá­vod nachádza, sú veľmi náročné. Mo­dernizáciu závodu mali stavbári zo Stavoindustrie, závod v Liptovskom Mikuláši dokončiť do konca februára 1982. Keďže s plnení termínov sa po­riadne oneskorili, predlžili výstavbu až do konca roku 1985. Táto skutoč- ■ HAVARIJNÝ STAV Keďže modernizácia závodu mala byť už dokončená, staré výrobné a technologické zariadenia nechali do­žívať. Vonkoncom už nezodpovedajú požiadavkám bezpečnosti pri práci. V halách je prach, hluk, kaluže vody. Preto by mal investor n. p. Prefa trvať nie na predlžovaní, ale na skracovaní termínov. Môže sa totiž stať, že hy­gienik, alebo Inšpektorát bezpečnosti práce v Banskej Bystrici vydá naria­denie o zastavení výroby v takýchto podmienkach. Navyše, nedávno sa do­zvedeli, že výrobcovia technologické­ho zariadenia ČKD Dukla Praha ne­dodajú zariadenie do kotolne do kon­ca roku 1985, ale až roku 1987, pri­tom v starej kotolni je havarijný stav a čo bude o 3—4 roky ťažko predpo- I Pokračovanie na 2. str.) Pracovný seminár o pestovaní zrnovej kukurice vo Východoslovenskom kraji Zúročia nadobudnuté skúseností Cieľ — v kraji dosiahnuť 5,5-tonovú priemernú úrodu kukuričného zrna na hek­tári • Kráľovná polí bude mať 6-percentné zastúpenie na ornej pôde Budkovce (Od našej redaktorky Marty Husákovej) — V Jednotnom roľníckom družstve Zlatý Klas v Budkovciach v okrese Michalovce uskutočnil sa včera pracovný seminár pestovateľov zrnovej kukurice Východoslovenského kraja. Na seminári sa zúčastnili aj súdruhovia — člen ÚV KSČ a vedúci tajomník VSKV KSS Ján Pirč, tajomník KV KSS Vojtech Majkut, riaditeľ KPS v Košiciach Dušan Forgáč, vedúci funk­cionári straníckych a štátnych orgánov okresu Michalovce, ako aj od­borníci z výskumných ústavov. Na seminári posúdili dlhodobý kukuri­­čiarsky program kraja, ktorého cieľom je do roku 1985 dosiahnuť na celej pestovateľskej ploche 5,5 tony kukuričného zrna v priemere na hektári. na hektári zrna viac a v porovnaní s Trebišovom až o 1,11 tony! A SKÚSENOSTI NAJLEPŠÍCH Špičkové úrody, ako sa potvrdilo aj na seminári, dosiahli iba tam, kde pô­du vyhnojili maštaľným hnojom, a kde dbali aj na dodržanie počtu jedincov. Napríklad v JRD v Novej Bodve pri vysokej pestovateľskej úrovni a zave­dení osvedčeného pestovateľského systému s jedincami okolo 80 tisíc na hektári — špičkovú úrodu 8,90 to­­(Pokračovanie na 2. str.) Civilný život v Nikarague beží bez komplikácií POSTUPNÁ LIKVIDÁCIA BANDITOV Managua (ČSTK) — Na mnohých miestach na severe Nikaraguy pokračujú ostré boje medzi sandinovskou ľudovou armádou a banda­mi somozovských kontrarevolucionárov. Ide predovšetkým o departe­menty Zelaya, Jinotega a Nueva Segovia. Sandinovským vojskám sa vo väčšine prípadov darí rozbíjať jednotky žoldnierov do menších skupín, potom ich obkfučujú a postupne likvidujú. rická propaganda sa usiluje zmiasť verejnú mienku a falošne tvrdí, že v Nikarague je občianska vojna. Zločin­né akcie kontrarevolučných bánd, ktoré vnikli do Nikaraguy z Hondu­rasu, však nemôžu nijako vážne ohro­ziť revolučný proces v krajine. Somo­­zovci sa vyhýbajú priamemu stretnu­tiu s nikaragujskou armádou a svo­ju zúrivosť si vybíjajú ha bezbrannom obyvateľstve, povedal Carlos Núňez. Jeho slová potvrdil aj člen riadiacej rady vlády národnej obnovy Sergio Ramirez, ktorý zdôraznil, že výrobný proces v krajine i zásobovanie oby­vateľstva beží normálne. Dokazuje to i práve skončený úspešný zber kávy a bavlny, ktorých úroda dosiahne toh­to roku zrejme rekordnú úroveň. V porovnaní s úrodou dosiahnutou v roku 1982 východoslovenskí poľno­hospodári si predsavzali zvýšiť tohto roku priemerné hektárové úrody o štvrtinu. V úvodnej správe o doteraj­ších výsledkoch v pestovaní zrnovej kukurice súdruh Forgáč zdôraznil, že je to úloha neľahká, ale reálna. Do­kumentoval to predsavzatím siedmich poľnohospodárskych podnikov z troch kooperačných obvodov okresu Košice­­vidiek, ktoré sa vo svojom združe­nom socialistickom závazku, podľa vzoru kukuričiarov — stovkárov v Za­karpatskej oblasti USSR, pripravujú na výmere 3280 hektárov prekročiť plánovanú úrodu o 2690 ton kukurič­ného zrna, čo znamená na hektári dosiahnuť tohto roku priemernú úro­du 6 ton zrna. A ROZHODUJÚCA JE AGROTECHNIKA A VÝŽIVA Vystúpenia našich popredných od­borníkov, ako napríklad riaditeľa Vý­skumného ústavu kukurice v Trnave Jozefa Húsku, dalej z Komplexnej poľ­nohospodárskej výskumnej stanice v Michalovciach a zástupcov najúspeš­nejších pestovateľov v kraji, na tom­to seminári potvrdili, že dosiahnuť podstatný vzostup v úrodách zrnovej kukurice je v silách poľnohospodá­rov. K dispozícii majú nielen progre­sívnejšie hybridy, zaručujúce pri správnej agrotechnike a výžive vyso­ké úrody, ale aj pomerne bohaté skú­senosti získané najmä pri praktic­kom veľkoplošnom overovaní zakar­patského spôsobu pestovania kukuri­ce. V tejto súvislosti z viacerých hľa­dísk posudzovali vplyvy, vedúce v jed­notlivých poľnohospodárskych podni­koch i medzi okresmi k rozdielnym výsledkom v úrodách kukurice. Kým v okrese Košice-vidiek vlani pri re­latívne najvyššej pestovateľskej úrov­ni na hektári vyrobili v priemere 5,11 tony zrna kukurice, v okrese Micha­lovce len 4,46 tony a v okrese Trebi­šov dokonca iba 4 tony, hoci na Vý­chodoslovenskej nížine majú pre ku­kuricu priaznivejšie ekologické pod­mienky ako Košičania. Preto sa aj v správe zdôraznila neopodstatnenosť tvrdenia, podľa ktorého nízke hektá­rové úrody v spomínaných dvoch okresoch treba pripísať na vrub roka 1980, keď boli pôdy značne zdevasto­vané, a pritom nevidieť rezervy v roz­hodujúcich intenzifikačných agrotech­nických opatreniach. Pravdou totiž !je, že v týchto okresoch, hoci majú vy­soký podiel na živiny deficitných pôd, správnemu výberu parciel a pôdnych komplexov s najvyšším bioenergetic­­kým potenciálom pôdy nevenujú do­statočnú pozornosť. Zabúda sa aj na mimoriadne dôležitý a ničím dlhodo­bo nenahraditeľný faktor — pravidel­nú priamu výživu pôdy organickými hnojivami. Rozdielna úroveň hektáro­vých úrod je teda ovplyvnená práve rozdielnym podielom vyhnojenia pô­dy pod zrnovú, ale aj silážnu Kuku­ricu. Opäť to možno porovnať na prí­klade okresu Košice-vidiek, v ktorom aj vlani 66 percent plôch určených na pestovanie tejto plodiny vyhnojili maštaľným hnojom. V okrese Micha­lovce však iba 30,2 percenta a v okre­se Trebišov len 28 percent. Nuž tejto starostlivosti zodpovedajú aj dosiah­nuté výsledky. Košice vyrobili v po­rovnáni s Michalovcami o 0,65 tony Na tlačovej konferencii v Manague nikaragujský minister vnútra Tomáš Borge v stredu povedal, že „pri ni­­karagujskom pobreží križujú severo­americké vojnové lode, čo svedčí o tom, že Nikarague hrozí vážne ne­bezpečenstvo ďalšej agresie“. Eskalácia agresívnych akcií somo­zovských bánd proti Nikarague je ne­oddeliteľnou súčasťou zločinného plá­nu severoamerickej špionážnej služby CIA destabilizovat situáciu v Strednej Amerike a potom tam vojensky inter­venovať, povedal v rozhovore so za­hraničnými novinármi člen národné­ho vedenia Sandinovského frontu ná­rodného oslobodenia a predseda nika­­ragujskej štátnej rady Carlos Núňez. Nie je preto náhoda, že severoame­Podtatranskí poľnohospodári s jarný­mi prácami začínajú neskôr ako na juhu kraja. Uvedomujú si však, že čím skôr bude zrno v zemi, tým vyššie úrody môžu čakat. Napriek tomu, že počasie je vrtošivé, ako to už v Tat­rách býva, našli sa dni, keď bolo vhodné vyjst do polí. Pracovníci rast­linnej výroby ŠM Poprad, stredisko Osvit, také dni využili a na hone Ko­­márovce v minulom týždni začali šiat jarný jačmeň odrody Spartan. Pri práci dbajú na kvalitu, na 18-hektá­­rovom láne, ako vidiet na snímke náš­ho spolupracovníka Františka Nagya, kvalitu sejby kontroloval agronóm Jo­zef Koľ a traktorista František Ko­­vaľčík. Ohlasy svetovej verejnosti na Reaganov návrh NA ZÁPADE NIČ NOVE Brusel (ČSTK) — Stredajší návrh prezidenta Reagana rozmiestiť v Európe redukovaný počet jadrových rakiet stredného doletu Pershing 2 a striel s plochou dráhou letu výmenou za likvidáciu časti soviet­skych rakiet nepovedie k pokroku ženevských rokovaní. Konštatoval to včera belgický denník La Cité. V rozsiahlom komentári zdôrazňuje, že návrh vôbec nerieši celkovú rov­nováhu týchto systémov v Európe, keď obchádza prostriedky umiestené na mori, kde majú USA prevahu, a nezahrnuje britské a francúzske sys­témy. R í m — Prezident Reagan predložil nové návrhy, ale zblíženie stanovísk so ZSSR je dosiaľ vzdialené, napísal taliansky denník ĽUnitá o posled­ných Reaganových plánoch, ktoré po­skytujú „málo priestoru pre optimiz­mus“. Prezident totiž vôbec neberie do úvahy obavy vyjadrované Sovietskym zväzom a najmä existenciu britských a francúzskych rakiet, ktoré sú tiež namierené proti ZSSR. Denník pokračuje, že Reaganov ná­vrh nedáva nádej na dosiahnutie kom­promisu, čo je znepokojujúce. Západný Berlín — Na Zápa­de nič nové je titulok včerajšieho zá­­padoberlínskeho denníka Volksblatt k Reáganovmu návrhu. Denník pouka­zuje na to, že Ronald Reagan v sku­točnosti i nadalej trvá na svojom „nu­lovom variante“, ktorý je pre Soviet­sky zväz neprijatetný. Kým Američania nebudú ochotní hovoriť v Ženeve aj o raketách stred­­(Pokračovanie na 7. str.) Dohliadat na kvalitu je jednou z hlavných povinností majstrov. V tomto prí­pade Ján Flimel kontroluje, ako sa so svojou robotou — s morením obručí stoličiek — vyrovnala Marta Karabinošovä. Snímka Lukáč Grešner, Pravenec Prijatie u Gustáva Husáka Praha (ČSTK) — Generálny tajom­ník OV KSČ a prezident ČSSR Gustáv Husák prijal včera v Prahe veľvy­slanca ZSSR v ČSSR Alexandra Bot­vina. V srdečnom a súdružskom roz­hovore posúdili niektoré otňzky spo­lupráce medzi oboma bratskými stra­nami a krajinami. Celoštátna porada Praha (ČSTK) — Za účasti člena Předsednictva a tajomníka OV KSČ Miloša Jakeša, kandidáta Predsedníc­tva a tajomníka DV KSČ Josefa Ha­­mana a podpredsedu vlády ČSSR a predsedu Štátnej plánovacej komisie Svatopluka Potáča uskutočnila sa v Prahe celoštátna porada tajomníkav pre priemysel krajských výborov stra­ny a mestských výborov strany v Pra­he a Bratislave. Na porade preroko­vali poznatky z prístupu k rozpisu a plneniu úloh štátneho plánu roku 1983. Zdôraznili nevyhnutnosť ešte ná­ročnejšieho a zodpovednejšieho prístu­pu k rovnomernému a plynulému za­bezpečovaniu všetkých úloh za aktív­nej účasti pracujúcich, ako dôležitého predpokladu na zabezpečenie plánová nej dynamiky rozvoja národného hos­podárstva v tomto roku. Osobitne zdô­raznili potrebu dôsledne plniť úlohy na export, rozširovať dodávky pre vnútorný trh a zabezpečovať včasné uvádzanie všetkých výrobných kapa cit do prevádzky. V popredi pozor­nosti boli otázky práce strany a hos­podárskych orgánov pri zvyšovaní efektívnosti. Veľkú pozornosť veno­vali zabezpečeniu zásobovania národ­ného hospodárstva palivami a ener­giou. Kvalitnejšie riadenie — cesta k vyššej efektívnosti, akosti i spokojnosti ľudí Majster - nezáživná funkcia? Nedostatky v množstve i kvalite dodávok • Vzťah k práci nestačí len proklamovať Pravenec (Od nášho redaktora Petra Sitányiho) — Riadenie... Organizácia práce... Dodávatelsko-odberateľské vzťahy ... To boli najčastejšie spoločné menovatele problémov na celozávodnej konfe­rencii strany v Tatra nábytku v Pravenci. Pritom vefa prstov ukazo­valo na vedenie podniku i výrobnej hospodárskej jednotky. Z čoho tieto tvrdenia vychádzajú? — Niekedy si myslím, že v danej si­tuácii je funkcia majstra v našom pod­niku nezáživná, znechucuje človeka, lebo mnohé problémy sú, ako sa vra­ví, mimo neho, — priznal Ján Flimel, vedúci majster tretieho cechu, výrob­ne sedacieho nábytku. — Hlavný prob­lém je v tom, — pokračoval, — že náš základný závod v Pravenci je vo výstavbe. Keď sa doriešia problémy v investičnej výstavbe, zrejme sa to pozitívne odzrkadlí i vo výrobe. O tomto tvrdení možno zapochybo­vať. Veď i v súčasnosti podnik zápasí s nedostatkom materiálu a jeho kva­litou. Čo bude potom, ak, ako vravia nábytkáři z Pravenca, „pôjdu“ na plné kapacity? — Veď aj preto sa v podniku i v na­šom základnom závode toľko hovorí o zlepšovaní dodávateľsko-odberateľ­­ských vzťahov a o skvalitňovaní ria­denia, — dodal súdruh Flimel a celý problém skonkretizoval. — Aj v na­šom cechu neraz zápasíme s nedostat­kom materiálu, konkrétne vzduchom preschnutého reziva, z ktorého sa vy­rezávajú hranolky na sedací nábytok. Keďže je ho málo, používame mokré rezivo. Avšak jeho prenášanie trvá dlhšie, vznikajú poruchy, prestoje a v konečnom dôsledku i hranolky z ne­ho sú menej kvalitné, praskajú, zne­hodnocujú sa. Takisto pociťujeme ne­dostatok tvarových preglejok, ktoré nám dodáva Preglejka Žarnovica. Sú to problémy, ktoré sú ozaj mimo robotníka či majstra, presnejšie, ani jeden, ani druhý nemôže výraznejšie ovplyvniť ich riešenie. Navyše, ľudia vidia, že neraz „škrípu“ dodávky — v množstve i kvalite — v rámci pod­niku či výrobnej hospodárskej jednot­ky. Preto sa dovolávajú väčšej zodpo­vednosti každého jednotlivca, dôsled­nejšej kontroly toho, ako si plnia svo­je úlohy riadiaci pracovníci. — Inak to ani nejde, — argumento­val komunista Ján Flimel. — Trebárs taká drobnosť, — pridal. — Od maj­strov sa žiada riadiaca činnosť, orga­nizovanie výroby, no ešte donedávna sme museli vypisovať hlásenia o ško­leniach, o bezpečnosti práce atď. V zá­vode však na to máme zodpovedných pracovníkov, ktorí to majú robiť švrť­­ročne a — sú za to platení. Aby sme si rozumeli, peniaze síce hrajú dô­ležitú úlohu, ale robotníkom a robot­níčkam nejde až tak o zárobok. Ne­dostatky napríklad v dodávateľsko-od­­beratelských vzťahoch posudzujú skôr z toho hľadiska, ako sa kto stavia k plneniu si svojich povinností, ako myslí na súčasnosť i budúcnosť pod­niku, VHJ. A pri takomto pohľade im neraz vychádza, že niektorí riadiaci pracovnici svoj zodpovedný vzťah k práci viac proklamujú, ako doka­zujú konkrétnymi činmi. Riadiaci pracovník — to je i majster Ján Flimel neopomenul ani rezervy v ich práci. Podľa neho musia všetci viac dbať o dodržiavanie pracovnej a technologickej disciplíny, kvalita­tívnych stránok výrobného procesu. V neposlednom rade ide aj o zvyšo­vanie si kvalifikácie, sebavzdelávanie, a to najmä keď sa uplatňuje nová technológia, nové stroje a zariadenia. — Na to všetko má človek čas iba po práci, — konštatoval vedúci maj­ster. Pritom robotníci, ktorí si odro­bia smenú b majú pokoj, zarobia si v nejednom prípade viac ako ich maj­ster. Žeby preto bola funkcia majstra v Tatra nábytku nezáživná? Nie, to určite nemožno tvrdiť, hoci problema­tika okolo majstrov — ich postavenia, riadenia, právomoci, odmeňovania atď. — je aktuálna i v tomto podniku. Majstrov i ostatných pracovníkov však oveľa viac mrzí to, že podnik vply­vom mnohých nedostatkov v riadení nedosahuje také výsledky, aké by mo­hol. Inými slovami, práve zdokonaľo­vaním riadenia na všetkých úrovniach — od generálneho riaditeľstva VHJ až po majstrov — možno preklenúť, síce nie všetky, ale mnohé problémy, s ktorými podnik zápasi.

Next