Pravda, august 1983 (LXIV/179-205)
1983-08-01 / No. 179
JEDINÝ POZITÍVNY VARIANT ■ ■v osem rokov uplynulo od okamihu, keď v Helsinkách vyvrcholila l|7 konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Eurápe a najvyšší predstavitelia 33 európskych štátov, USA a Kanady 1. augusta 1975 podpísali Záverečný akt tejto konferencie. Svoj doterajší vrcholný výsledok týmto podpisom dosiahol aj proces uvoľňovania medzinárodného napätia. -Cesta k Helsinkám bola zložitá. Všetci, ktorí sa touto problematikou zaoberali, si dobre pamätajú, s akým negatívnym vzťahom sa na Západe dlhé roky stretávali opakované sovietske návrhy, aby sa zišla celoeurópska konferencia s úlohou zaoberať sa otázkami bezpečnosti a spolupráce na našom kontinente. Do nekonečna sa opakovali „argumenty“, že sa taká veľká schôdzka nemôže uskutočniť, a ak aj sa uskutočni, bude sa vraj nevyhnutne musieť rozisť bez konkrétnych výsledkov. Dokonca potom, keď sa pred desiatimi rokmi zišla prvá etapa konferencie na úrovni ministrov zahraničných veci a vydala pozitivně smernice pre druhú etapu, ktorá sa na úrovni expertov konala v Ženeve, tvrdili početné buržoázne informačné prostriedky, že to vôbec nič neznamená. Na ženevských rokovaniach sa potom rodil, skutočne v bolestiach, text Záverečného aktu. Práve dnes sa zfde pripomenúť, akým nekonečným množstvom negatívnych predpovedi zalievali západné noviny a početní západní politici túto pomerne nenápadnú, ale zato kľúčovú etapu konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe. V Ženeve sa pracovalo na Záverečnom akte a veľká časť informačných prostriedkov na Západe neprestávala presviedčať verejnosť, že sa niečo také vôbec nemôže narodiť. Dokonca ešte v jarných mesiacoch roku 1975, keď práce na Záverečnom akte vrcholili, vytrvalo rozsievali pochybnosti, či sa helsinská konferencia na najvyššej úrovni vôbec bude konať. Napriek zámerne rozširovanému pesimizmu, napriek podkopnej práci početných buržoáznych politikov a úhybným manévrom viacerých buržoáznych vlád sa konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe na najvyššej úrovni napokon predsa len zišla a podpísal sa Záverečný akt. Bolo to najvyššie zhromaždenie svojho druhu v histórii ľudstva. Spoločne s dokumentom, ktorý sa tu podpísal, znamená doteraz nepredstihnutý pozitivny vzor riešenia medzinárodných problémov v Európe a na svete vôbec. Na tejto skutočnosti nič nemení pohelsinský vývoj, ktorý nesporne sklamal veľkú časť náde|f, ktoré z Helsfnk vychádzali. Napokon už vtedy bolo zrejmé, že sa zhromažďujú sily, ktoré sú odhodlané pracovať nielen proti ďalšiemu rozvoju procesu uvoľňovania medzinárodného napätia, ale proti uvoľňovaniu všeobecne. Už vtedy bolo možné vidieť predovšetkým v Spojených štátoch snahy rozkrútiť kolesá vyzbrojovania na vyššie obrátky. Už vtedy bolo možné v Spojených štátoch badať tendencie nezmieriť sa s utvorením strategickej rovnováhy sll medzi Sovietskym zväzom a USA, rovnováhy, ktorá otvorila cestu k Helsinkám, ale usilovať sa budovať vojenskú prevahu Spojených štátov ako základňu možnosti diktovať svoju vôľu svetu. Avšak vtedy, na helsinskej konferencii, vtedajší prezident Spojených štátov Gerald Ford ešte hovoril pozoruhodné veci. Povedal tu napríklad, že uvoľnenie je evolučný proces, a nie statický stav a že môžeme očakávať v tejto oblasti trvalý pokrok, ktorý bude prichádzať postupne, krokmi nadväzujúcimi jeden na druhý. Prezident Spojených štátov sa v Helsinkách zaviazal, že jeho krajina berle a bude brať túto prácu vážne, že „nebude šetriť silami pri vynakladaní úsilia na zmierňovanie napätia a vyriešenie jestvujúcich problémov*. V podstate od okamihu, keď prezident Spojených štátov v mene svojej krajiny tento záväzok vyslovil, sme svedkami jeho systematického neplnenia. Jeho slová možno citovať naopak: Spojené štáty po odchode z Helsink nešetrili silami pri vynakladaní úsilia na zostrovanie medzinárodného napätia a namiesto snahy o vyriešenie jestvujúcich problémov sa sústreďovali naopak na vytváranie nových problémov. Platilo to už pre Fordovho nástupcu Jamesa Cartera, a tým viac pre súčasného prezidenta Spojených štátov Ronalda Reagana. Súčasná vláda USA sa celkom rozlúčila s realistickými zložkami politiky, ktoré priviedli Európu a spolu s ňou aj Spojené štáty do Helsink. Pokiaľ vôbec ešte Helsinki pripomína, tak iba v skreslenej podobe, usilujúc sa ich zneužívať ako nástroj protlsovletskej a protisocialistickej propagandy. Ronald Reagan neváhal vydať k ôsmemu výročiu podpísania Záverečného aktu helsinskej konferencie osobitnú proklamáciu. Podstatu Záverečného aktu - politiku uvoľňovania a rozširovania medzinárodnej spolupráce - v tejto proklamácii ponechal celkom stranou. Usiloval sa pri tejto príležitosti znovu obrátiť Záverečný akt na jeho pravý opak a zneužil ho ako základňu zúrivého útoku na krajiny socialistického spoločenstva, na Ich osočovanie z údajného „porušovania ľudských práv“. Tak hovorí prezident krajiny, ktorá je dnes hlavným iniciátorom a organizátorom porušovania ľudských práv v početných oblastiach sveta, hlava štátu, v ktorom sa dnes a denne v obrovskom rozsahu porušujú ľudské práva vlastných občanov. Vydať v predvečer výročia podpísania Záverečného aktu helsinskej konferencie, tohto jednoznačne pozitívneho dokumentu, nenávistné tirády proti socialistickej časti sveta je skutočne cynický výsmech vrhnutý do tváre všetkým účastníckym štátom helsinskej konferencie. Súčasný Washington sa všemožnými spôsobmi usiluje zhadzovať skutočnosť, že sa na madridskej schôdzke signatárskych štátov Záverečného aktu helsinskej konferencie podarilo po takmer trojročnom rokovaní dospieť k zhode západných i východných "účastníkov o texte Záverečného dokumentu. Tým len potvrdzuje všeobecne známu skutočnosť, že sme sa k pozitívnemu záveru v Madride priblížili len vďaka nesmiernej trpezlivosti, ktorú prejavil na rokovaní Sovietsky zväz spoločne s ďalšími socialistickými krajinami, a takisto vďaka tomu, že sa tu prejavili zreteľné diferencie medzi politikou Spojených štátov na jednej strane a záujmom početných západoeurópskych štátov na druhej strane. Je totiž všeobecne známe, že politika uvoľňovania medzinárodného napätia a rozširovania celoeurópskej spolupráce priniesla rozsiahly úžitok všetkým európskych štátom. Nie je teda v záujme ani západoeurópskych štátov, aby sa výsledky tejto politiky celkom likvidovali. O túto likvidáciu sa však od začiatku v Madride usilovala delegácia Spojených štátov, podľa názoru ktorej sa toto fórum malo premeniť iba na tribúnu protlsovletskej a protikomunistickej propagandy. Prišli sem pôvodne s predstavou, že tu vychrlia pripravenú dávku ohovdračiek a vzápätí sa budú usilovať schôdzku rýchlo ukončiť bez toho, že by sa dospelo k nejakým pozitívnym výsledkom. Keď táto taktika nevyšla - vďaka trpezlivému rokovaciemu úsiliu Sovietskeho zväzu a ďalších so cialistických krajín a takisto preto, že viaceré západoeurópske krajiny jednoducho nemohli s touto jednoznačne rozbíjačskou americkou taktikou súhlasiť - nastúpil druhý variant washingtonského negativizmu. Delegácia Spojených štátov sa naopak snažila predlžovať schôdzku takmer do nekonečna neprestajnými návratmi k otázkam, ktoré už boli prerokované, a neprestajným opakovaním starých známych propagandistických útokov proti socialižmu. Sovietsky zväz sa spoločne s ďalšími socialistickými krajinami usiloval hľadať a nájsť potrebný kompromis, prijateľný pre účastníkov schôdzky. Podporovali sme iniciatívy neutrálnych a nezúčastnených krajín a prijali sme napokon aj doplnky, ktoré k návrhu neutrálnych a nezúčastnených krajín pripojila delegácia hostiteľského španielska. Zdôraznili sme pritom, že tieto návrhy nevzali do úvahy viaceré naše zásadné stanoviská a že nezodpovedajú v plnom rozsahu potrebám, ktorým by mala madridská schôdzka vyhovieť. Napriek tomu sme však považovali za potrebné tieto návrhy prijať, aby sa umožnilo pokračovanie celoeurópskeho procesu, ktorý sa tak plodne začal v Helsinkách. Generálny tajomník OV KSSZ, predseda Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR Jurlj Andropov v uplynulých dňooh povedal: „Je napríklad príznačné, že v priebehu ostrého a zdĺhavého politického boja na madridskej schôdzke sa prevažná väčšina štátov napriek postojom známych síl predsa len vyslovila za hľadanie obojstranne prijateľných riešení. To je zdravá črta, vzbudzujúca nádej. Treba dosiahnuť úspešné zakončenie tejto schôdzky a zabezpečiť, aby pozitívne procesy pokračovali v plnom súlade s duchom I literou helsinského Záverečného aktu.“ Keď si dnes pripomíname ôsme výročie podpísania Záverečného aktu helsinskej konferencie, zdôrazňujeme jeho základné posolstvo: budúcnosť Európy a sveta je v uvoľňovaní medzinárodného napätia, vo všestrannej užitočnej spolupráci. Iný pozitívny variant nejestvuje. 1 4 Y Odevných závodoch počítač šetrí materiál i ľudskú prácu Rozumná investícia - rýchla návratnosť Na realizáciu myšlienky stačilo 15 mesiacov # Pokrok do najzaostalejšej oblasti textilnej výroby • Úspora materiálu za 6,5 milióna korún Trenčín (Od nášho redaktora Karola Štetinu) — V Odevných závodoch Trenčín pracuje 'jediné zariadenie svojho druhu v rámci členských štátov RVHP. Stupňuje veľkostný sortiment, optimalizuje spotrebu materiálu, vyrezáva pomocné strihové šablóny pre výrobu a v budúcnosti sa očakáva ešte viac — bezprostredné vyrezávanie textilných materiálov. Prvotná myšlienka kúpiť systém Markamatic, taký je názov zariadenia, sa zrodila na jednej medzinárodnej výstave textilnej techniky. Ani nebolo treba dlho uvažovať, či áno alebo nie. Každý dobre poznal pretrvávajúci problém v strihárňach. Práca s klasickými nožnicami bola ťažká, namáhavá. Mozole a poranenia ruky bolí bežným úkazom po každej skončenej smene. Skúsili ste niekedy strihať nožnicami kartón? Také je názorné prirovnanie obťažnosti práce strihačov. ■ REALIZÄCIA ZA 15 MESIACOV „Kolektív pracovníkov zo strihární iniciatívne podporil myšlienku kúpiť nové a progresívne zariadenie,“ hovorí riaditel Odevných závodov Ing. Jozef Matušica. „Uvedomovali si, že nevystačia s doterajšou úrovňou poznatkov, že si budú musieť zvýšiť kvalifikáciu, úplne zmeniť zabehaný systém práce, no nezľakli sa. Často Rozhodne sa o tom nehovorí ľahko a chybné by boli aj akékoľvek predčasné uzávery, ale po necelom mesiaci sa situácia na stavbe podstatne zmenila. Podľa upraveného harmonogramu mala druhá hydraulická skúška trvať od 30. júna do 20. júla t. r. Avšak už jej prvá etapa — naplnenie primárneho okruhu demíneralizovanou vodou a skúška tesnosti sa predĺžili do 12. júla. Na porade ministrov zúčastnených rezortov sa za účasti podpredsedu vlády ČSSR Ladislava Gerleho dohodol nový termín dokončenia hydraulickej skúšky — do 30. 7. 1983. Treba povedať, že už v čase prijatia bol i tento termín veľmi napätý, veď v druhej a tretej etape skúšky bolo treba overiť funkcie hlavných cirkulačných čarpadiel vrátane pomocných systémov, zistiť hodnoty rýchlosti ohrevu vody, overiť funkcie doplňovania primárneho okruhu, urobiť skúšky tesnosti a tlaku, cirkulačný preplach primárneho okruhu, overiť kontinuálne čistenie vody primárneho okruhu. Keďže sa druhá etapa hydraulickej skúšky začala až v popoludňajších hodinách 27. júla, je zrejmé, že ani náhradný termín nedodržia. Nech by sa už budovatelia akokoľvek usilovali, oproti pôvodnému harmonogramu ukončenia druhej hydraulickej skúšky prijatému začiatkom tohto roku sa podľa odhadu oneskoria približne o mesiac. Nechce byť ospravedlnením a už tobôž nie kuvikaobetovali svoje osobné voľno, len aby sa splnil plánovaný termín. Možno povedať, že v tvorivom ovzduší sa otázka zvládnutia a urýchleného zavedenia špičkovej techniky do praxe stala doslova osobnou vecou každého zainteresovaného pracovníka. A výsledok? Za 15 mesiacov sme pretvorili prvotnú myšlienku do konkrétnej reality. Zariadenie obsluhované novodobými strihačmi sediacimi pred obrazovkou počítača alebo pri kresliacom zariadení strihových šablón v ničom nepripomína dielňu striháme. Skôr mäte pocit, ie ste vstúpili do výpočtového strediska. Pracujú tu takmer všetci pôvodní strihači, no niet ani jedného, čo by sa chcel vrátiť ku klasickým nožniciam,“ dodáva. ■ TECHNIKA v rukách Človeka Zariadenie Markamatic zabezpečuje viaceré zložité operácie. V konfigurácii počítača sú pevne zabudova-ním, iba faktom to, že podobná skúška sa vzhľadom na zložitosť zapojených systémov a technológie v Paksi (MĽR) predĺžila oproti harmonogramu až o 80 dní. # KDE SA STALA CHYBA? Tak ako — prijímame termíny na termíny, bez reálneho zhodnotenia síl a možnosti? Súčasnosť stavby akoby dávala na túto otázku kladnú odpoveď. Iste, možno namietať, že na začiatku roka, keď sa upravoval harmonogram, nemožno do detailov predvídať všetky okolnosti zložitej stavby. Na druhej strane však neslobodno zabudnúť ani na to, že druhá hydraulická skúška sa mala pôvodne začať 15. novembra 1982. Takže pri zmene harmonogramu zostávalo na reálne zhodnotenie situácie a síl dosť času. Navyše, pri štrukturálnej zmene organizácie práce začiatkom tohto roku si termíny trvania a dokončovania jednotlivých uzlov navrhovali sami dodávatelia stavebných a montážnych prác tak, aby dodržali vládou stanovený termín uvedenia elektrárne do chodu. Čo sa vlastne stalo za tých niekoľko dní, keď sa optimizmus opäť zmenil na meškanie? K začatiu druhej hydraulickej skúšky bolo bezpodmienečne treba oživiť a naladiť 913 meracích obvodov, 227 diaľkovo oviú(Pokračovanie na 2. str.) né programy na určené činnosti pre stupňovanie strihov, zostavovanie a zhodnocovanie polohových nákresov a vyrezávanie zvolených velkostí a fazón. Vyriešil sa aj problém prispôsobenia sa akémukolvek strihovému systému hociktorého štátu na svete. To je obzvlášť dôležitý moment najma pri exporte našich výrobkov na zahraničné trhy. Napriek dokonalosti a vybaveniu systému Markamatic, ked môže vzniknúť pocit, že „sa to robí samo“, je faktor ľudského činiteľa nadalej najdôležitejší. Od neho závisí, aký sa dosiahne výťažok z danej plochy tkaniny. Od racionálneho umiestenia Jednotlivých dielcov na šírku tkaniny závisí množstvo odpadu. V súčasnosti je to iba 11,3 pere., čo je podstatne menej ako pri ručnom polohovaní jednotlivých dielcov. Ospory na materiáloch a živej práci dosiahli v roku 1981 vyše 10 mil. korún a v roku 1982 len na úsporách mate(Pokračovanie na 2. str.) Súdruh Gustav Husák sa vrútil z dovolenky Praha (ČSTK) — Generálny tajomník Ostredného výboru Komunistickej strany Československa a prezident československej socialistickej republiky Gustáv Husák sa včera vrátil zo Sovietskeho zväzu, kde bol na pozvanie Ostredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu na dovolenke. ■ štátnici krajín NATO, predovšetkým USA, rozširujú výmysel, že ZSSR „ďalej stupňuje svoju vojenskú silu, ktorá ďaleko prevyšuje potreby jeho obrany“. Je to pravda? — Sovietsky zväz a jeho spojenci udržiavajú svoj obranný potenciál na úrovni nevyhnutnej pre obranu členských štátov Varšavskej zmluvy. Podstatou našej vojenskej politiky je účinná obrana, a nič viac. ZSSR nikdy nebol iniciátorom horúčkovitého zbrojenia a nemá v úmysle sa ním stať ani v budúcnosti. Ak porovnáme vojenský potenciál USA a obranný potenciál Sovietskeho zväzu, sú približne rovnaké. Naša vojenská sila nie je väčšia než sila americká. O vojenskú prevahu sa neusilujeme. Vynára sa však otázka, o. akých „medziach“ obranných potrieb ZSSR hovoria vedúci činitelia NATO. Z čoho vychádzajú, keď určujú podľa ich názoru nevyhnutný objem nášho obranného potenciálu? Vychádzajú z toho, že obranná sila Sovietskeho zväzu a Varšavskej zmluvy musí byť nižšia než vojenská sila USA a NATO. Také „medze“, ktoré od nás požadujú USA, Sovietsky zväz nepripustí. Sme za rovnosť v jadrovej a inej výzbroji, za odmietnutie vojenskej pre Napriek tomu, že výpadky v odbere vody na zavlažovanie neplatia, ale situácia na poliach okresov Bratislava-vidiek a Galanta tomu v uplynulých dvoch dňoch nenasvedčovala. Popri pásových zavlažovačoch a sovietskych fregatách, ktoré boli v činnosti, mnohé drahé zariadenia stáli. Na ŠM Senec o 14. hodine v sobotu popoludní „umelý“ dážď kropil 72 hektárov podsevov; v permanencii bolo 45 pukov, a to od 11. do 18 hodiny. Na ďalšej parcele práve končil prípravu potrubia závlahár Michal Hronec (spodná snímkaj. V nedeľu od 11. do 18. hodiny tu dostal porast strniskových miešaniek (už bol raz zavlažovaný) svoju 40 mm dávku vody. „Zavlažovali by sme aj v noci, ale je nás málo, a tak závlahy idú len cez deň,“ íažkal si súdruh Hronec, ktorý pracuje ako závlahár už sedem rokov. Nedaleko cesty vedúcej zo Senca do Sládkovičova fregata hustou clonou vody dávala prepotrebnú vlahu kukurici na zrno patriacej JRD Budúcnosť Králová. Chod 360 metrov dlhého zariadenia kontrolovali brigádnici, Studenti bratia Zoroslav a Viliam Kollárovci z Trnavy. Mladší Zoroslav (na hornej snímke odstraňuje poruchu na puku fregaty) pracuje pri závlahách už od 20. júna. „Dnes zavlažujeme od ôsmej hodiny rannej, pretože sme na zariadení odstraňovali poruchu. Prácu Jregaty zastavíme večer a v nedeľu celý deň do neskorého večera pôjdeme naplno. Jej chod musíme prerušiť, aby nevznikli nepredvídané poruchy, ktoré môže zaviniť nerovný terén...' Kým sme hovorili, časť jregaty prešla na porast lucerny. Na obrovskom láne zrnovej kukurice za Kráľovou boli v prevádzke ďalšie pásové zavlažovače, medzi nimi zariadenia, ktoré zhotovili pracovníci Agrostavu Galanta na základe zlepšovacieho návrhu Ing. Jozeja Poledňáka. Žiaľ, niektoré pre poruchu nepracovali, iné zase striekali vodu na jedno miesto, pretože obsluha bola inde. Keď sme vedno so strojníkom čerpacej stanice veľkoplošnej závlaváhy nie formálne, ale v praxi, a taktiež za rokovanie bez diktátu a nátlaku. Približná rovnosť vojenských síl medzi Západom a Východom existuje. Je reálnou skutočnosťou. Uznávali to traja americkí prezidenti, Nixon, Ford ä Carter. Uznávajú to i dnes mnohí významní americkí činitelia. Len prezident Reagan, a v poslednom čase spolu s ním i niektorí ďalší predstavitelia Západu, veľa a obšírne hovoria o „prílišnom vyzbrojení“ ZSSR. V skutočnosti však USA mali až do začiatku sedemdesiatych rokov prevahu v strategických jadrových zbraniach. Sú oblasti, v ktorých aj dnes majú prevahu. Pozrime sa na niektoré čísla: USA majú v súčasnosti vyše 13 000 jadrových náloží v rámci strategických jadrových síl, kým ZSSR ich má menej. Početný stav ozbrojených síl NATO je 5,5 milióna mužov, kým Varšavskej zmluvy — i podľa oficiálnych západných prameňov — 4,9 milióna. USA majú 13 lietadlových lodí s 520 lietadlami — nosičmi jadrových zbraní na palube, ktoré operujú pri brehoch Sovietskeho zväzu. ZSSR lietadlové lode nemá. V tomto výpočte by sme mohli pokračovať. Bájka o sovietskej vojenskej prevahe, o nad-mernom vyzbrojení Sovietskeho zväzu je umelá, neprestajne rozširovaná zlovolná lož. Keď už hovoríme o prílišnom vyzbrojení, usiluje sa oň práve tá krajina, ktorá vybudovala na území iných štátov viac ako 1500 vojenských základní a objektov. Krajina, ktorá vytvorila veľké zoskupenie ozbrojených síl, ktoré sú v stálej pohotovosti, a ktorá v plnej pohotovostí udržiava aj prostriedky na ich presun do najvzdialenejších častí sveta. Namiesto obmedzovania a znižovania jadrových zbraní zvyšuje v obrovskom rozsahu a nad svoje potreby strategické útočné sily, rozmiestňuje rakety stredného doletu v Európe, čím vytvára potenciál pre uskutočnenie prvého jadrového úderu. Preniká do vesmíru, aby si vzala na mušku jadrových úderných zbraní, laserových a lúčových zariadení svet, vydáva na vojenské prípravy teraz už bilióny dolárov a odmieta všetky návrhy na dosiahnutie dohôd o normalizácii situácie vo svete. Touto krajinou sú Spojené štáty americké. ■ V súvislosti s rokovaním o obmedzení jadrových zbraní v Európe neprestáva západná propaganda obviňovať Sovietsky zväz z nekonstruktivného prístupu, z neústupnosti a z toho, že vraj chce dosiahnuť jednostranné výhody. Tvrdí dokonca, že ZSSR má „monopol“ na rakety stredného doletu. Sú také tvrdenia podložené? (Pokračovanie na 4. str.) Nad problémami výstavby jadrovej elektrárne Y 2 Terminv sa opäť rozkolísali Z optimizmu skok do mesačného meškania # Zostane Čierny Peter v rukách pracovníkov ZPA? # Staronová požiadavka — čistota a disciplína jaslovské Bohunice (Od nášho redaktora Dušana Stančeka) — Zhruba pred mesiacom zavládla na rozsiahlom stavenisku jadrovej elektrárne V 2 v jaslovských Bohuniciach optimistická nálada. Na jej prvom bloku sa začala druhá hydraulická skúška primárneho okruhu. Po hroziacom veľkom meškaní sa skúška začala „len“ s 10-dňovým oneskorením. Hoci si budovatelia uvedomovali, že sú pred nimi ešte mnohé náročné úlohy, netajili sa tým, že si utvorili dobré podmienky na úspešné uvedenie prvého bloku do chodu koncom tohto roku... Snímky a text Pravda — Ivan Dubovský Odpovede Dmitri ja Ustinova spravodajcovi TASS Podstatou našej vojenskej politiky je obrana Moskva (ČSTK) — Tlačová agentúra Sovietskeho zväzu uverejnila v sobotu odpovede člena Politického byra OV KSSZ, ministra obrany ZSSR maršala Dmitrija Ustinova na otázky svojho spravodajcu: hy súdruhom Štefanom Botkom v Janovciach závlahárov hľadali, nenašli sme ich. Ani na správe JRD Kráľová nebolo okrem vrátničky nikoho... Na poli ŠM Pusté Oľany stála 250- metrová jregata bez práce, hoci strniskové miešanky na mieste, kde je namontované, už prosia o vodu. Aj v JRD Galanta bez úžitku stojí 300 metrov dlhá sovietska fregata, ktorú pracovníci Hydromeliorácii Nitra, ako nám povedal hlavný agronóm OPS v Galante Ing. Dezider Kolečány zapájajú na prívod vody už dva mesiace... V týchto tropických horúčavách, keď poľnohospodárske kultúry potrebujú každú kvapku vody, je to odsúdeniahodná ľahostajnosť. Nás redaktor na poliach JRD Hornád v Spišskom Štiavniku — A čo ak bude pršať? — vzniesol ktosi otázku v piatok večer, keď sa končila porada hlavných organizátorov sobotňajších prác v JRD Hornád Spišský Štiavnik. — Nebude! — rezolútne vstal spoza stola predseda družstva Štefan Sedmák. — Verte mi a nebojte sa. A teraz už dobrú noc, dobre sa vyspíte, aby ste boli ráno svieži ani rybičky. — Potom už nikto nepreriekol nič. Predsedove predpovede počasia doteraz vždy vyšli. On sa totiž riadi svojským pravidlom: Keď večer duje severovýchodný vietor, na druhý deň bude iste slnečno. Pravdaže, takýchto príznakov pozná oveľa viac, o nich však nenačim hovoriť. V sobotu na družstevný chotár Spišského Štiavnika v Hornádskej doline nepadla naozaj ani kvapka a slnko pripekalo ako na objednávku. Družstevné nádvorie sa už zaránky premenilo na hemžovisko ľudí a strojov. Sólo, pravdaže, mali aktéri žatvy. Najviac zamestnaní boli kombajnisti. Zaolejovaní a zarastení chlapi z jedenástich kombajnových osádok na svojich koráboch usilovne opravovali poruchy z predošlého dňa, olejovali ich mechanizmy, prejukovali sitá a rozvážne pripevňovali široké žacie stoly na podvozky, aby pri odchode na pole nezahatali cestu. Najviac sa narobil Stanislav Špiner, Viliam Pemčák, Ján Majkút a Ondrej Kusko, ktorí si v sobotu museli oveľa včaššie privstať ako ich kolegovia, lebo mali zložitejšie poruchy. No do odchodu celej kombajnovej kolóny na šesťdesiathektárový hon za tehelňou boli s opravami hotoví. Kým kombajny s revúcimi motormi vyštartovali na svojom láne, ostatní družstevníci aj s brigádnikmi — bola ich takmer stovka — na iných roliach ■už dávno mali prepotené košele. Žatva, to nie sú predsa len kombajny, to je celý komplex náročných následných činností: lisovanie a zvoz slamy, odvoz obilia, podmietka, ošetrovanie pôdy, rozvoz maštaľného hnoja, sejba strniskových miešaniek ... V Spišskom Štiavniku navyše ešte zberali krmoviny z druhej kosby, družstevní murári a tesári pomáhali v dedine budovať prístavok ku kultúrnemu domu, skupina ďalších pracovníkov sa zvŕtala na päthektárovom láne zeleniny a iba za sobotu zásobili trh celou tonou mrkvy. V permanencii bola i predčistička obilia, kde prácu riadil Július Javorský, ďalej pojazdná dielňa s odborníkmi a plná nielen súčiastok a nástrojov, ale aj osviežujúcich nealkoholických nápojov, ktoré rozvážali ďaleko na polia. Od páľavy červené kuchárky Margita a Katarína Hudzikové, ktoré už dovtedy porozdávali výdatné raňajky, začali vyklepávať prvé rezne. Nehliveli si ani družstevné vraníky. Budúci čašník František Cimerman a budúci stolár Peter Martinko — tentoraz v úlohe brigádnických kočišov — doviezli prvú fúru balíkov slamy a veľmi sa hrdili, že koníky ich poslúchajú na slovo. Na nádvorí nervózne pobehoval mechanizátor rastlinnej výroby Rudolf Odrobina a rýchlo rozdeľoval príkazy: — Ta šicko muší hvizdac... A tak aj bolo: lisovači slamy „durkali“, kom-bajnisti „mladli o dušu“ a vodiči „še nahaňali“. Ozval sa aj miestny rozhlas. Z reproduktorov bolo počuť hlas predsedu MNV Jána Martinku, ktorý čítal vyhodnotenie súťaže v žatve. Áno, počas žatvy sa v družstve súťaží o najväčší výmlat, o najväčšie kvantum zlisovanej i odvezenej slamy, o naj väčší počet podmtetnutých hektárov, o najnižšie straty atď. Víťazi dostanú vždy v nedeľu „na dlaň“ príslušnú odmenu. Okrem toho počas žatvy sú vyčlenené aj mesačné prémie. Tie však družstevníci dostanú len vtedy, ak straty z vymláteného obilia neprekročia 1,5 percenta. Denne vychádzajú bleskovky. Na tej sobotnej na prvom mieste figuroval kombajnista Martin Gajan a jeho pomocník Marcel Javorský. Štiavničania začali žatvu ako prví v Popradskom okrese. Dokonca s dvojtýždňovým predstihom a dovedna majú vymlátiť obilniny z 594 hektárov. Počas soboty sa len raz stalo, že do PNNZ v Kežmarku odišiel jeden nákladiak nezakrytý plachtou. Ostatné vozidlá mali dôkladne utesnené korby a všetky mali plachty. Vodiča za priestupok pokarhali. Ako každý iný deň, aj v sobotu či v nedeľu organizátori prísne upozorňovali kombajnistov, aby nechávali po sebe čo najnižšie strniská, čo najmenej odpadu a aby žali veľmi pomaly. V sobotu odviezli do PNNZ v Kežmarku 150 ton a v nedeľu desať ton jačmeňa. V sobotu väčšina ľudí, predovšetkým kombajnisti, vodiči, lisári, oráči, osobitne oráč Jaroslav Kostolník a lisár Stanislav Palárik vytrvali na poliach až dovtedy, kým hlbokú Hornádsku dolinu nepohltila tma. DOMINIK MATUŠINSKÝ Keď predseda predpovedá slnečno K štátnemu sviatku Praha (ČSTK) — Prezident ČSSR Gustáv Husák poslal blahoprajný telegram prezidentovi Švajčiarskej konfederácie Pierrovi Aubertovi pri príležitosti štátneho sviatku jeho krajiny. Experimenty vo vesmíre pokračujú Moskva (ČSTK) — Po mesačnom pôsobení na palube orbitálneho komplexu Salut 7 — Sojuz T9 — Kosmos 1443 sa sovietski kozmonauti Vladimir Lachov a Alexandr Alexandrov nielen cítia dobre v stave bez tiaže, ale taktiež bez zvyšku plnia komplexný program. Konštatujú to lekári, ktorí denne sledujú zdravotný stav členov posádky. Vladimir Lachov, ktorý už predtým nalietal vo vesmíre 175 dni, i nováčik vo vesmíre Alexandr Alexandrov sa od prvých týždňov letu dobre prispôsobili výnimočným podmienkam. Dobrý zdravotný stav kozmonautov lekári vysvetľujú svedomitou prípravou na dlhodobé lety na zemi. Rozvrh činnosti a odpočinku vypracovali na základe skúseností z doterajších letov. Na základe dlhodobých výskumov zvolili aj optimálny variant činnosti na obežnej dráhe — kozmonauti teraz žijú podľa pozemského času. Špeciálna skupina psychológov sa usiluje, aby život na obežnej dráhe bol pestrý a zaujímavý.