Pravda, august 1983 (LXIV/179-205)

1983-08-01 / No. 179

JEDINÝ POZITÍVNY VARIANT ■ ■v osem rokov uplynulo od okamihu, keď v Helsinkách vyvrcholila l|7 konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Eurápe a najvyšší predstavitelia 33 európskych štátov, USA a Kanady 1. augusta 1975 podpísali Záverečný akt tejto konferencie. Svoj doterajší vrcholný výsledok týmto podpisom dosiahol aj proces uvoľňovania medzinárod­ného napätia. -Cesta k Helsinkám bola zložitá. Všetci, ktorí sa touto problematikou zaoberali, si dobre pamätajú, s akým negatívnym vzťa­hom sa na Západe dlhé roky stretávali opakované sovietske návrhy, aby sa zišla celoeurópska konferencia s úlohou zaoberať sa otázkami bezpečnosti a spolupráce na našom kontinente. Do nekonečna sa opa­kovali „argumenty“, že sa taká veľká schôdzka nemôže uskutočniť, a ak aj sa uskutočni, bude sa vraj nevyhnutne musieť rozisť bez konkrét­nych výsledkov. Dokonca potom, keď sa pred desiatimi rokmi zišla prvá etapa konferencie na úrovni ministrov zahraničných veci a vydala pozitivně smernice pre druhú etapu, ktorá sa na úrovni expertov ko­nala v Ženeve, tvrdili početné buržoázne informačné prostriedky, že to vôbec nič neznamená. Na ženevských rokovaniach sa potom rodil, skutočne v bolestiach, text Záverečného aktu. Práve dnes sa zfde pripomenúť, akým nekoneč­ným množstvom negatívnych predpovedi zalievali západné noviny a po­četní západní politici túto pomerne nenápadnú, ale zato kľúčovú etapu konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe. V Ženeve sa praco­valo na Záverečnom akte a veľká časť informačných prostriedkov na Západe neprestávala presviedčať verejnosť, že sa niečo také vôbec ne­môže narodiť. Dokonca ešte v jarných mesiacoch roku 1975, keď práce na Záverečnom akte vrcholili, vytrvalo rozsievali pochybnosti, či sa helsinská konferencia na najvyššej úrovni vôbec bude konať. Napriek zámerne rozširovanému pesimizmu, napriek podkopnej práci početných buržoáznych politikov a úhybným manévrom viacerých bur­žoáznych vlád sa konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe na najvyššej úrovni napokon predsa len zišla a podpísal sa Záverečný akt. Bolo to najvyššie zhromaždenie svojho druhu v histórii ľudstva. Spo­ločne s dokumen­tom, ktorý sa tu podpísal, znamená doteraz nepred­­stihnutý pozitivny vzor riešenia me­dzinárodných prob­lémov v Európe a na svete vôbec. Na tejto skutoč­nosti nič nemení pohelsinský vývoj, ktorý nesporne sklamal veľkú časť náde|f, ktoré z Hel­­sfnk vychádzali. Napokon už vtedy bolo zrejmé, že sa zhromažďujú sily, ktoré sú odhodlané pracovať nielen proti ďalšiemu rozvoju procesu uvoľňovania medzinárodného napätia, ale proti uvoľňovaniu všeobecne. Už vtedy bolo možné vidieť predo­všetkým v Spojených štátoch snahy rozkrútiť kolesá vyzbrojovania na vyššie obrátky. Už vtedy bolo možné v Spojených štátoch badať ten­dencie nezmieriť sa s utvorením strategickej rovnováhy sll medzi So­vietskym zväzom a USA, rovnováhy, ktorá otvorila cestu k Helsinkám, ale usilovať sa budovať vojenskú prevahu Spojených štátov ako základ­ňu možnosti diktovať svoju vôľu svetu. Avšak vtedy, na helsinskej konferencii, vtedajší prezident Spojených štátov Gerald Ford ešte hovoril pozoruhodné veci. Povedal tu napríklad, že uvoľnenie je evolučný proces, a nie statický stav a že môžeme očakávať v tejto oblasti trvalý pokrok, ktorý bude prichádzať postupne, krokmi nadväzujúcimi jeden na druhý. Prezident Spojených štátov sa v Helsinkách zaviazal, že jeho krajina berle a bude brať túto prácu vážne, že „nebude šetriť silami pri vynakladaní úsilia na zmierňovanie napätia a vyriešenie jestvujúcich problémov*. V podstate od okamihu, keď prezident Spojených štátov v mene svojej krajiny tento záväzok vyslovil, sme svedkami jeho systematického neplnenia. Jeho slová možno citovať naopak: Spojené štáty po odchode z Helsink nešetrili silami pri vynakladaní úsilia na zostrovanie medzi­národného napätia a namiesto snahy o vyriešenie jestvujúcich problé­mov sa sústreďovali naopak na vytváranie nových problémov. Platilo to už pre Fordovho nástupcu Jamesa Cartera, a tým viac pre súčasného prezidenta Spojených štátov Ronalda Reagana. Súčasná vláda USA sa celkom rozlúčila s realistickými zložkami politiky, ktoré priviedli Európu a spolu s ňou aj Spojené štáty do Helsink. Pokiaľ vô­bec ešte Helsinki pripomína, tak iba v skreslenej podobe, usilujúc sa ich zneužívať ako nástroj protlsovletskej a protisocialistickej propa­gandy. Ronald Reagan neváhal vydať k ôsmemu výročiu podpísania Závereč­ného aktu helsinskej konferencie osobitnú proklamáciu. Podstatu Záve­rečného aktu - politiku uvoľňovania a rozširovania medzinárodnej spo­lupráce - v tejto proklamácii ponechal celkom stranou. Usiloval sa pri tejto príležitosti znovu obrátiť Záverečný akt na jeho pravý opak a zneužil ho ako základňu zúrivého útoku na krajiny socialistického spoločenstva, na Ich osočovanie z údajného „porušovania ľudských práv“. Tak hovorí prezident krajiny, ktorá je dnes hlavným iniciátorom a organizátorom porušovania ľudských práv v početných oblastiach sveta, hlava štátu, v ktorom sa dnes a denne v obrovskom rozsahu po­rušujú ľudské práva vlastných občanov. Vydať v predvečer výročia podpísania Záverečného aktu helsinskej konferencie, tohto jednoznačne pozitívneho dokumentu, nenávistné tirády proti socialistickej časti sveta je skutočne cynický výsmech vrhnutý do tváre všetkým účastníckym štá­tom helsinskej konferencie. Súčasný Washington sa všemožnými spôsobmi usiluje zhadzovať sku­točnosť, že sa na madridskej schôdzke signatárskych štátov Záverečné­ho aktu helsinskej konferencie podarilo po takmer trojročnom rokovaní dospieť k zhode západných i východných "účastníkov o texte Závereč­ného dokumentu. Tým len potvrdzuje všeobecne známu skutočnosť, že sme sa k pozitívnemu záveru v Madride priblížili len vďaka nesmiernej trpezlivosti, ktorú prejavil na rokovaní Sovietsky zväz spoločne s ďalší­mi socialistickými krajinami, a takisto vďaka tomu, že sa tu prejavili zreteľné diferencie medzi politikou Spojených štátov na jednej strane a záujmom početných západoeurópskych štátov na druhej strane. Je totiž všeobecne známe, že politika uvoľňovania medzinárodného napä­tia a rozširovania celoeurópskej spolupráce priniesla rozsiahly úžitok všetkým európskych štátom. Nie je teda v záujme ani západoeuróp­skych štátov, aby sa výsledky tejto politiky celkom likvidovali. O túto likvidáciu sa však od začiatku v Madride usilovala delegácia Spojených štátov, podľa názoru ktorej sa toto fórum malo premeniť iba na tribúnu protlsovletskej a protikomunistickej propagandy. Prišli sem pôvodne s predstavou, že tu vychrlia pripravenú dávku ohovdračiek a vzápätí sa budú usilovať schôdzku rýchlo ukončiť bez toho, že by sa dospelo k nejakým pozitívnym výsledkom. Keď táto taktika nevyšla - vďaka trpezlivému rokovaciemu úsiliu Sovietskeho zväzu a ďalších so cialistických krajín a takisto preto, že viaceré západoeurópske krajiny jednoducho nemohli s touto jednoznačne rozbíjačskou americkou takti­kou súhlasiť - nastúpil druhý variant washingtonského negativizmu. Delegácia Spojených štátov sa naopak snažila predlžovať schôdzku takmer do nekonečna neprestajnými návratmi k otázkam, ktoré už boli prerokované, a neprestajným opakovaním starých známych propagan­distických útokov proti socialižmu. Sovietsky zväz sa spoločne s ďalšími socialistickými krajinami usilo­val hľadať a nájsť potrebný kompromis, prijateľný pre účastníkov schôdzky. Podporovali sme iniciatívy neutrálnych a nezúčastnených kra­jín a prijali sme napokon aj doplnky, ktoré k návrhu neutrálnych a ne­zúčastnených krajín pripojila delegácia hostiteľského španielska. Zdô­raznili sme pritom, že tieto návrhy nevzali do úvahy viaceré naše zá­sadné stanoviská a že nezodpovedajú v plnom rozsahu potrebám, ktorým by mala madridská schôdzka vyhovieť. Napriek tomu sme však pova­žovali za potrebné tieto návrhy prijať, aby sa umožnilo pokračovanie celoeurópskeho procesu, ktorý sa tak plodne začal v Helsinkách. Generálny tajomník OV KSSZ, predseda Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR Jurlj Andropov v uplynulých dňooh povedal: „Je napríklad prí­značné, že v priebehu ostrého a zdĺhavého politického boja na madrid­skej schôdzke sa prevažná väčšina štátov napriek postojom známych síl predsa len vyslovila za hľadanie obojstranne prijateľných riešení. To je zdravá črta, vzbudzujúca nádej. Treba dosiahnuť úspešné zakončenie tejto schôdzky a zabezpečiť, aby pozitívne procesy pokračovali v pl­nom súlade s duchom I literou helsinského Záverečného aktu.“ Keď si dnes pripomíname ôsme výročie podpísania Záverečného aktu helsinskej konferencie, zdôrazňujeme jeho základné posolstvo: budúcnosť Európy a sveta je v uvoľňovaní medzinárodného napätia, vo všestran­nej užitočnej spolupráci. Iný pozitívny variant nejestvuje. 1 4 Y Odevných závodoch počítač šetrí materiál i ľudskú prácu Rozumná investícia - rýchla návratnosť Na realizáciu myšlienky stačilo 15 mesiacov # Pokrok do najzaostalejšej oblasti tex­tilnej výroby • Úspora materiálu za 6,5 milióna korún Trenčín (Od nášho redaktora Karola Štetinu) — V Odevných zá­vodoch Trenčín pracuje 'jediné zariadenie svojho druhu v rámci člen­ských štátov RVHP. Stupňuje veľkostný sortiment, optimalizuje spo­trebu materiálu, vyrezáva pomocné strihové šablóny pre výrobu a v budúcnosti sa očakáva ešte viac — bezprostredné vyrezávanie textilných materiálov. Prvotná myšlienka kúpiť systém Mar­­kamatic, taký je názov zariadenia, sa zrodila na jednej medzinárodnej vý­stave textilnej techniky. Ani nebolo treba dlho uvažovať, či áno alebo nie. Každý dobre poznal pretrváva­júci problém v strihárňach. Práca s klasickými nožnicami bola ťažká, namáhavá. Mozole a poranenia ruky bolí bežným úkazom po každej skon­čenej smene. Skúsili ste niekedy stri­hať nožnicami kartón? Také je ná­zorné prirovnanie obťažnosti práce strihačov. ■ REALIZÄCIA ZA 15 MESIACOV „Kolektív pracovníkov zo strihární iniciatívne podporil myšlienku kúpiť nové a progresívne zariadenie,“ ho­vorí riaditel Odevných závodov Ing. Jozef Matušica. „Uvedomovali si, že nevystačia s doterajšou úrovňou po­znatkov, že si budú musieť zvýšiť kvalifikáciu, úplne zmeniť zabehaný systém práce, no nezľakli sa. Často Rozhodne sa o tom nehovorí ľahko a chybné by boli aj akékoľvek pred­časné uzávery, ale po necelom me­siaci sa situácia na stavbe podstatne zmenila. Podľa upraveného harmono­gramu mala druhá hydraulická skúš­ka trvať od 30. júna do 20. júla t. r. Avšak už jej prvá etapa — naplne­nie primárneho okruhu demíneralizo­­vanou vodou a skúška tesnosti sa predĺžili do 12. júla. Na porade mi­nistrov zúčastnených rezortov sa za účasti podpredsedu vlády ČSSR La­dislava Gerleho dohodol nový termín dokončenia hydraulickej skúšky — do 30. 7. 1983. Treba povedať, že už v čase prijatia bol i tento termín veľ­mi napätý, veď v druhej a tretej eta­pe skúšky bolo treba overiť funkcie hlavných cirkulačných čarpadiel vrá­tane pomocných systémov, zistiť hod­noty rýchlosti ohrevu vody, overiť funkcie doplňovania primárneho ok­ruhu, urobiť skúšky tesnosti a tlaku, cirkulačný preplach primárneho okru­hu, overiť kontinuálne čistenie vody primárneho okruhu. Keďže sa druhá etapa hydraulickej skúšky začala až v popoludňajších hodinách 27. júla, je zrejmé, že ani náhradný termín nedodržia. Nech by sa už budovatelia akokoľvek usilovali, oproti pôvodné­mu harmonogramu ukončenia druhej hydraulickej skúšky prijatému začiat­kom tohto roku sa podľa odhadu one­skoria približne o mesiac. Nechce byť ospravedlnením a už tobôž nie kuvika­obetovali svoje osobné voľno, len aby sa splnil plánovaný termín. Mož­no povedať, že v tvorivom ovzduší sa otázka zvládnutia a urýchleného za­vedenia špičkovej techniky do praxe stala doslova osobnou vecou každé­ho zainteresovaného pracovníka. A výsledok? Za 15 mesiacov sme pre­tvorili prvotnú myšlienku do kon­krétnej reality. Zariadenie obsluho­vané novodobými strihačmi sediacimi pred obrazovkou počítača alebo pri kresliacom zariadení strihových šab­lón v ničom nepripomína dielňu stri­háme. Skôr mäte pocit, ie ste vstú­pili do výpočtového strediska. Pracu­jú tu takmer všetci pôvodní striha­či, no niet ani jedného, čo by sa chcel vrátiť ku klasickým nožni­ciam,“ dodáva. ■ TECHNIKA v rukách Človeka Zariadenie Markamatic zabezpeču­je viaceré zložité operácie. V konfi­gurácii počítača sú pevne zabudova-ním, iba faktom to, že podobná skúš­ka sa vzhľadom na zložitosť zapoje­ných systémov a technológie v Paksi (MĽR) predĺžila oproti harmonogra­mu až o 80 dní. # KDE SA STALA CHYBA? Tak ako — prijímame termíny na termíny, bez reálneho zhodnotenia síl a možnosti? Súčasnosť stavby akoby dávala na túto otázku kladnú odpo­veď. Iste, možno namietať, že na za­čiatku roka, keď sa upravoval har­monogram, nemožno do detailov pred­vídať všetky okolnosti zložitej stavby. Na druhej strane však neslobodno zabudnúť ani na to, že druhá hydrau­lická skúška sa mala pôvodne začať 15. novembra 1982. Takže pri zme­ne harmonogramu zostávalo na reál­ne zhodnotenie situácie a síl dosť ča­su. Navyše, pri štrukturálnej zmene organizácie práce začiatkom tohto roku si termíny trvania a dokončo­vania jednotlivých uzlov navrhovali sami dodávatelia stavebných a mon­tážnych prác tak, aby dodržali vlá­dou stanovený termín uvedenia elek­trárne do chodu. Čo sa vlastne stalo za tých niekoľ­ko dní, keď sa optimizmus opäť zmenil na meškanie? K začatiu dru­hej hydraulickej skúšky bolo bezpod­mienečne treba oživiť a naladiť 913 meracích obvodov, 227 diaľkovo oviú­­(Pokračovanie na 2. str.) né programy na určené činnosti pre stupňovanie strihov, zostavovanie a zhodnocovanie polohových nákresov a vyrezávanie zvolených velkostí a fazón. Vyriešil sa aj problém prispô­sobenia sa akémukolvek strihovému systému hociktorého štátu na svete. To je obzvlášť dôležitý moment naj­ma pri exporte našich výrobkov na zahraničné trhy. Napriek dokonalosti a vybaveniu systému Markamatic, ked môže vzniknúť pocit, že „sa to robí samo“, je faktor ľudského činiteľa nadalej najdôležitejší. Od neho závisí, aký sa dosiahne výťažok z danej plochy tkaniny. Od racionálneho umiestenia Jednotlivých dielcov na šírku tkani­ny závisí množstvo odpadu. V súčas­nosti je to iba 11,3 pere., čo je pod­statne menej ako pri ručnom polo­­hovaní jednotlivých dielcov. Ospory na materiáloch a živej práci dosiah­li v roku 1981 vyše 10 mil. korún a v roku 1982 len na úsporách mate­­(Pokračovanie na 2. str.) Súdruh Gustav Husák sa vrútil z dovolenky Praha (ČSTK) — Generálny tajomník Ostredného výboru Komunistickej strany Českoslo­venska a prezident českoslo­venskej socialistickej republiky Gustáv Husák sa včera vrátil zo Sovietskeho zväzu, kde bol na pozvanie Ostredného výbo­ru Komunistickej strany Soviet­skeho zväzu na dovolenke. ■ štátnici krajín NATO, pre­dovšetkým USA, rozširujú vý­mysel, že ZSSR „ďalej stupňu­je svoju vojenskú silu, ktorá ďaleko prevyšuje potreby jeho obrany“. Je to pravda? — Sovietsky zväz a jeho spojenci udržiavajú svoj obranný potenciál na úrovni nevyhnutnej pre obranu člen­ských štátov Varšavskej zmluvy. Pod­statou našej vojenskej politiky je účinná obrana, a nič viac. ZSSR nikdy nebol iniciátorom horúčkovitého zbrojenia a nemá v úmysle sa ním stať ani v budúcnosti. Ak porovnáme vojenský potenciál USA a obranný potenciál Sovietskeho zväzu, sú pri­bližne rovnaké. Naša vojenská sila nie je väčšia než sila americká. O vo­jenskú prevahu sa neusilujeme. Vynára sa však otázka, o. akých „medziach“ obranných potrieb ZSSR hovoria vedúci činitelia NATO. Z čo­ho vychádzajú, keď určujú podľa ich názoru nevyhnutný objem nášho ob­ranného potenciálu? Vychádzajú z to­ho, že obranná sila Sovietskeho zvä­zu a Varšavskej zmluvy musí byť nižšia než vojenská sila USA a NATO. Také „medze“, ktoré od nás požadu­jú USA, Sovietsky zväz nepripustí. Sme za rovnosť v jadrovej a inej vý­zbroji, za odmietnutie vojenskej pre Napriek tomu, že výpadky v odbere vody na zavlažovanie neplatia, ale situácia na poliach okresov Bratisla­­va-vidiek a Galanta tomu v uplynu­lých dvoch dňoch nenasvedčovala. Popri pásových zavlažovačoch a so­­vietskych fregatách, ktoré boli v čin­nosti, mnohé drahé zariadenia stáli. Na ŠM Senec o 14. hodine v sobotu popoludní „umelý“ dážď kropil 72 hektárov podsevov; v permanencii bolo 45 pukov, a to od 11. do 18 hodiny. Na ďalšej parcele práve kon­čil prípravu potrubia závlahár Michal Hronec (spodná snímkaj. V nedeľu od 11. do 18. hodiny tu dostal po­rast strniskových miešaniek (už bol raz zavlažovaný) svoju 40 mm dávku vody. „Zavlažovali by sme aj v noci, ale je nás málo, a tak závlahy idú len cez deň,“ íažkal si súdruh Hro­nec, ktorý pracuje ako závlahár už sedem rokov. Nedaleko cesty vedú­cej zo Senca do Sládkovičova fre­gata hustou clonou vody dávala pre­potrebnú vlahu kukurici na zrno pat­riacej JRD Budúcnosť Králová. Chod 360 metrov dlhého zariadenia kon­trolovali brigádnici, Studenti bratia Zoroslav a Viliam Kollárovci z Trna­vy. Mladší Zoroslav (na hornej sním­ke odstraňuje poruchu na puku fre­gaty) pracuje pri závlahách už od 20. júna. „Dnes zavlažujeme od ôsmej hodiny rannej, pretože sme na zariadení odstraňovali poruchu. Prá­cu Jregaty zastavíme večer a v ne­deľu celý deň do neskorého večera pôjdeme naplno. Jej chod musíme prerušiť, aby nevznikli nepredvídané poruchy, ktoré môže zaviniť nerovný terén...' Kým sme hovorili, časť jregaty prešla na porast lucerny. Na obrovskom láne zrnovej kukurice za Kráľovou boli v prevádzke ďalšie pá­sové zavlažovače, medzi nimi zaria­denia, ktoré zhotovili pracovníci Ag­­rostavu Galanta na základe zlepšova­cieho návrhu Ing. Jozeja Poledňáka. Žiaľ, niektoré pre poruchu nepraco­vali, iné zase striekali vodu na jed­no miesto, pretože obsluha bola in­de. Keď sme vedno so strojníkom čerpacej stanice veľkoplošnej závla­váhy nie formálne, ale v praxi, a tak­tiež za rokovanie bez diktátu a ná­tlaku. Približná rovnosť vojenských síl medzi Západom a Východom existu­je. Je reálnou skutočnosťou. Uznávali to traja americkí prezidenti, Nixon, Ford ä Carter. Uznávajú to i dnes mnohí význam­ní americkí činitelia. Len prezident Reagan, a v poslednom čase spolu s ním i niektorí ďalší predstavitelia Západu, veľa a obšírne hovoria o „prí­lišnom vyzbrojení“ ZSSR. V sku­točnosti však USA mali až do začiat­ku sedemdesiatych rokov prevahu v strategických jadrových zbraniach. Sú oblasti, v ktorých aj dnes majú pre­vahu. Pozrime sa na niektoré čísla: USA majú v súčasnosti vyše 13 000 jadrových náloží v rámci strategic­kých jadrových síl, kým ZSSR ich má menej. Početný stav ozbrojených síl NATO je 5,5 milióna mužov, kým Var­šavskej zmluvy — i podľa oficiálnych západných prameňov — 4,9 milióna. USA majú 13 lietadlových lodí s 520 lietadlami — nosičmi jadrových zbra­ní na palube, ktoré operujú pri bre­hoch Sovietskeho zväzu. ZSSR lie­tadlové lode nemá. V tomto výpočte by sme mohli pokračovať. Bájka o so­vietskej vojenskej prevahe, o nad-mernom vyzbrojení Sovietskeho zvä­zu je umelá, neprestajne rozširovaná zlovolná lož. Keď už hovoríme o prílišnom vy­zbrojení, usiluje sa oň práve tá krajina, ktorá vybudovala na území iných štátov viac ako 1500 vojen­ských základní a objektov. Krajina, ktorá vytvorila veľké zoskupenie ozbrojených síl, ktoré sú v stálej po­hotovosti, a ktorá v plnej pohotovos­tí udržiava aj prostriedky na ich pre­sun do najvzdialenejších častí sveta. Namiesto obmedzovania a znižovania jadrových zbraní zvyšuje v obrov­skom rozsahu a nad svoje potreby strategické útočné sily, rozmiestňuje rakety stredného doletu v Európe, čím vytvára potenciál pre uskutoč­nenie prvého jadrového úderu. Preni­ká do vesmíru, aby si vzala na muš­ku jadrových úderných zbraní, lase­rových a lúčových zariadení svet, vy­dáva na vojenské prípravy teraz už bilióny dolárov a odmieta všetky ná­vrhy na dosiahnutie dohôd o norma­lizácii situácie vo svete. Touto kraji­nou sú Spojené štáty americké. ■ V súvislosti s rokovaním o obmedzení jadrových zbraní v Európe neprestáva západná propaganda obviňovať Sovietsky zväz z nekonstruktivného prí­stupu, z neústupnosti a z toho, že vraj chce dosiahnuť jedno­stranné výhody. Tvrdí dokonca, že ZSSR má „monopol“ na ra­kety stredného doletu. Sú také tvrdenia podložené? (Pokračovanie na 4. str.) Nad problémami výstavby jadrovej elektrárne Y 2 Terminv sa opäť rozkolísali Z optimizmu skok do mesačného meškania # Zostane Čier­ny Peter v rukách pracovníkov ZPA? # Staronová požia­davka — čistota a disciplína jaslovské Bohunice (Od nášho redaktora Dušana Stančeka) — Zhruba pred mesiacom zavládla na rozsiahlom stavenisku jadro­vej elektrárne V 2 v jaslovských Bohuniciach optimistická nálada. Na jej prvom bloku sa začala druhá hydraulická skúška primárneho ok­ruhu. Po hroziacom veľkom meškaní sa skúška začala „len“ s 10-dňo­­vým oneskorením. Hoci si budovatelia uvedomovali, že sú pred nimi ešte mnohé náročné úlohy, netajili sa tým, že si utvorili dobré pod­mienky na úspešné uvedenie prvého bloku do chodu koncom tohto roku... Snímky a text Pravda — Ivan Dubovský Odpovede Dmitri ja Ustinova spravodajcovi TASS Podstatou našej vojenskej politiky je obrana Moskva (ČSTK) — Tlačová agentúra Sovietskeho zväzu uverejni­la v sobotu odpovede člena Politického byra OV KSSZ, ministra obrany ZSSR maršala Dmitrija Ustinova na otázky svojho spravodajcu: hy súdruhom Štefanom Botkom v Ja­­novciach závlahárov hľadali, nenašli sme ich. Ani na správe JRD Kráľová nebolo okrem vrátničky nikoho... Na poli ŠM Pusté Oľany stála 250- metrová jregata bez práce, hoci str­­niskové miešanky na mieste, kde je namontované, už prosia o vodu. Aj v JRD Galanta bez úžitku stojí 300 metrov dlhá sovietska fregata, ktorú pracovníci Hydromeliorácii Nitra, ako nám povedal hlavný agronóm OPS v Galante Ing. Dezider Kolečány zapá­jajú na prívod vody už dva mesia­ce... V týchto tropických horúča­vách, keď poľnohospodárske kultúry potrebujú každú kvapku vody, je to odsúdeniahodná ľahostajnosť. Nás redaktor na poliach JRD Hornád v Spišskom Štiavniku — A čo ak bude pršať? — vzniesol ktosi otázku v pia­tok večer, keď sa končila po­rada hlavných organizátorov sobotňajších prác v JRD Hor­nád Spišský Štiavnik. — Ne­bude! — rezolútne vstal spo­za stola predseda družstva Štefan Sedmák. — Verte mi a nebojte sa. A teraz už dob­rú noc, dobre sa vyspíte, aby ste boli ráno svieži ani rybič­ky. — Potom už nikto nepre­riekol nič. Predsedove pred­povede počasia doteraz vždy vyšli. On sa totiž riadi svoj­ským pravidlom: Keď večer duje severovýchodný vietor, na druhý deň bude iste slneč­no. Pravdaže, takýchto prí­znakov pozná oveľa viac, o nich však nenačim hovoriť. V sobotu na družstevný chotár Spišského Štiavnika v Hornádskej doline nepadla naozaj ani kvapka a slnko pripekalo ako na objednáv­ku. Družstevné nádvorie sa už zaránky premenilo na hemžovisko ľudí a strojov. Sólo, pravdaže, mali aktéri žatvy. Najviac zamestnaní bo­li kombajnisti. Zaolejovaní a zarastení chlapi z jedenástich kombajnových osádok na svo­jich koráboch usilovne opra­vovali poruchy z predošlého dňa, olejovali ich mechaniz­my, prejukovali sitá a roz­vážne pripevňovali široké ža­cie stoly na podvozky, aby pri odchode na pole nezaha­­tali cestu. Najviac sa narobil Stanislav Špiner, Viliam Pem­­čák, Ján Majkút a Ondrej Kusko, ktorí si v sobotu mu­seli oveľa včaššie privstať ako ich kolegovia, lebo mali zložitejšie poruchy. No do odchodu celej kombajnovej kolóny na šesťdesiathektáro­­vý hon za tehelňou boli s opravami hotoví. Kým kombajny s revúcimi motormi vyštartovali na svojom láne, ostatní družstevníci aj s bri­gádnikmi — bola ich takmer stovka — na iných roliach ■už dávno mali prepotené ko­šele. Žatva, to nie sú predsa len kombajny, to je celý komplex náročných násled­ných činností: lisovanie a zvoz slamy, odvoz obilia, pod­mietka, ošetrovanie pôdy, rozvoz maštaľného hnoja, sejba strniskových mieša­niek ... V Spišskom Štiavni­ku navyše ešte zberali krmo­viny z druhej kosby, druž­stevní murári a tesári pomá­hali v dedine budovať prísta­vok ku kultúrnemu domu, skupina ďalších pracovníkov sa zvŕtala na päthektárovom láne zeleniny a iba za sobotu zásobili trh celou tonou mrkvy. V permanencii bola i predčistička obilia, kde prá­cu riadil Július Javorský, ďa­lej pojazdná dielňa s odbor­níkmi a plná nielen súčiastok a nástrojov, ale aj osviežu­júcich nealkoholických nápo­jov, ktoré rozvážali ďaleko na polia. Od páľavy červené kuchárky Margita a Katarína Hudzikové, ktoré už dovtedy porozdávali výdatné raňajky, začali vyklepávať prvé rezne. Nehliveli si ani družstevné vraníky. Budúci čašník Fran­tišek Cimerman a budúci sto­lár Peter Martinko — tento­raz v úlohe brigádnických kočišov — doviezli prvú fúru balíkov slamy a veľmi sa hr­dili, že koníky ich poslúcha­jú na slovo. Na nádvorí ner­vózne pobehoval mechanizá­­tor rastlinnej výroby Rudolf Odrobina a rýchlo rozdeľoval príkazy: — Ta šicko muší hvizdac... A tak aj bolo: li­­sovači slamy „durkali“, kom-bajnisti „mladli o dušu“ a vodiči „še nahaňali“. Ozval sa aj miestny roz­hlas. Z reproduktorov bolo počuť hlas predsedu MNV Já­na Martinku, ktorý čítal vy­hodnotenie súťaže v žatve. Áno, počas žatvy sa v druž­stve súťaží o najväčší výmlat, o najväčšie kvantum zlisova­­nej i odvezenej slamy, o naj väčší počet podmtetnutých hektárov, o najnižšie straty atď. Víťazi dostanú vždy v nedeľu „na dlaň“ príslušnú odmenu. Okrem toho počas žatvy sú vyčlenené aj mesač­né prémie. Tie však družstev­níci dostanú len vtedy, ak straty z vymláteného obilia neprekročia 1,5 percenta. Denne vychádzajú bleskovky. Na tej sobotnej na prvom mieste figuroval kombajnista Martin Gajan a jeho pomoc­ník Marcel Javorský. Štiavničania začali žatvu ako prví v Popradskom okre­se. Dokonca s dvojtýždňovým predstihom a dovedna majú vymlátiť obilniny z 594 hek­tárov. Počas soboty sa len raz stalo, že do PNNZ v Kež­marku odišiel jeden nákla­diak nezakrytý plachtou. Ostatné vozidlá mali dôklad­ne utesnené korby a všetky mali plachty. Vodiča za prie­­stupok pokarhali. Ako každý iný deň, aj v sobotu či v ne­deľu organizátori prísne upo­zorňovali kombajnistov, aby nechávali po sebe čo najniž­šie strniská, čo najmenej od­padu a aby žali veľmi poma­ly. V sobotu odviezli do PNNZ v Kežmarku 150 ton a v nedeľu desať ton jačmeňa. V sobotu väčšina ľudí, pre­dovšetkým kombajnisti, vodi­či, lisári, oráči, osobitne oráč Jaroslav Kostolník a lisár Stanislav Palárik vytrvali na poliach až dovtedy, kým hl­bokú Hornádsku dolinu nepo­hltila tma. DOMINIK MATUŠINSKÝ Keď predseda predpovedá slnečno K štátnemu sviatku Praha (ČSTK) — Prezident ČSSR Gustáv Husák poslal blahoprajný te­legram prezidentovi Švajčiarskej kon­federácie Pierrovi Aubertovi pri prí­ležitosti štátneho sviatku jeho krajiny. Experimenty vo vesmíre pokračujú Moskva (ČSTK) — Po mesačnom pôsobení na palube orbitálneho kom­plexu Salut 7 — Sojuz T9 — Kosmos 1443 sa sovietski kozmonauti Vladimir Lachov a Alexandr Alexandrov nielen cítia dobre v stave bez tiaže, ale tak­tiež bez zvyšku plnia komplexný program. Konštatujú to lekári, ktorí denne sledujú zdravotný stav členov posádky. Vladimir Lachov, ktorý už predtým nalietal vo vesmíre 175 dni, i nováčik vo vesmíre Alexandr Ale­xandrov sa od prvých týždňov letu dobre prispôsobili výnimočným pod­mienkam. Dobrý zdravotný stav koz­monautov lekári vysvetľujú svedomi­tou prípravou na dlhodobé lety na zemi. Rozvrh činnosti a odpočinku vypracovali na základe skúseností z doterajších letov. Na základe dlhodo­bých výskumov zvolili aj optimálny variant činnosti na obežnej dráhe — kozmonauti teraz žijú podľa pozem­ského času. Špeciálna skupina psy­chológov sa usiluje, aby život na obežnej dráhe bol pestrý a zaují­mavý.

Next