Pravda, apríl 1984 (LXV/79-102)

1984-04-02 / No. 79

PONDELOR 2. APRILA 1984 V ztah človeka k prírode je čoraz aktuálnejšou témou spoločenského záujmu najmä odvtedy, čo sme sl v súvislosti s obrovským civi­lizačným rozvojom uvedomili, že musí byt prirodzeným stabilizač­ným faktorom zachovania všetkých hodnôt života na zemi. t Lesv­nenahraditeľne bohatstvo VLADIMÍR MARGET1N, minister lesného a vodného hospodárstva SSR Mesiac april, s prívlastkom Mesiac lesov, nám už tradične pripomína povinnosti voči prirode s cieľom zachovania zdravého životného prostre­dia pre nás i budúce generácie. Pritom vychádzame zo zásady, že časy, keď sme si prírodu podmaňovali, aby sme od nej čo najviac získali, sú už dávno za nami. Preto sa usilujeme - aj keď sa nám to vždy celkom nedar! - nájsf správnu vyváženosť, symbiózu človeka s prírodou, re­špektujúc všetky jej zákonitosti. Isteže, využívanie prírodného bohatstva je neodmysliteľnou požiadavkou ďalšieho rozvoja národného hospodár­stva. Nemali by sme však vidieť iba ekonomické činitele, ale aj ďalšie faktory, ktoré sú pre človeka nezastupiteľné. Podľa zásad diferencovaného hospodárenia v lesoch, ktoré nadobudlo platnosť v roku 1977, na území Slovenskej socialistickej republiky sa približne 80 percent lesných porastov zaraďuje medzi hospodárske výno­sové lesy. V nich sa okrem ostatných funkcií sleduje predovšetkým pro­dukcia dreva ako dôležitá surovinová základňa pre národné hospodár­stvo. Zvyšných 20 percent zaberajú lesy účelové a lesy osobitného urče­nia, kde sa ťažba plánuje s dôrazom na ostatné úžitkové funkcie lesa - vodohospodárske, pôdoochranné, klimatické, ako aj estetické a zdravot­­no-rekreačné. Práve tieto nemenej významné činitele lesov vystupujú čo­raz viac do popredia nielen z pohľadu nášho súčasníka, ale najmä z as­pektu dedičstva, ktoré zanecháme budúcim generáciám. Koniec koncov drevo sa dá aj dovážať, ale ostatné užitočné funkcie lesa nemožno exportovať ani importovať. Z týchto dôvodov sa celkom Iste plocha le­sov, zameraných prioritne na využívanie v prospech zdravia, bude v bu­dúcnosti rozširovať. Význam zachovania lesov ako dôležitého činiteľa regulujúceho životné prostredie spoločnosti sa súčasne prelína s potrebami priemyselného roz­voja, ktorý požaduje ekonomické využitie drevnej suroviny. Ako sa podarí udržať rovnováhu medzi týmito tak­povediac vlacvrst­­vovýml vlastnosťa­mi lesov, ukáže budúcnosť. Budúc­nosť, ktorá je v ru­kách dnešných les­ných hospodárov. O zodpovednom prístupe kolektívov pracujúcich v les­nom hospodárstve k svojim povinnos­tiam svedčí fakt, že za prvé tri ro­ky siedmej päťroč­nice splnili plánom stanovené úlohy a v žiadúcich sme­roch základné uka­zovatele prekročili. Pritom treba zdôrazniť, že ekonomické úlohy sa v re­zorte viažu s realizáciou sociálneho programu, ktorý je spätne zárukou zabezpečenia plánu v budúcom období. Za roky 1981 - 1983 splnil rezort lesného hospodárstva na Slovensku objem výkonov vlastnými prostriedkami na 102 percent, pričom podni­kové plány zalesňovania dosiahli 100,5 percenta. V danom období lesní hospodári na Slovensku zalesnili 60 485 hektárov holín, ktoré zostali po ťažbe či prírodných kalamitách. Pritom sa rešpektuje zákon, ktorý sta­novuje, že každá holina musí byt zalesnená najneskôr do dvoch rokov. V ťažbe dreva, kde mechanizácia ešte stále nepovedala rozhodnejšie slovo, rezort lesného hospodárstva SSR za prvé tri roky súčasnej päť­ročnice dosiahol produkciu takmer 16 miliónov kubických metrov hrabi­ny, čim úlohy štátneho plánu prekročil. Ďalšie zvýšenie úžitku z ťažby dreva možno za súčasných podmienok docieliť už iba dôsledným kom­plexným využitím dreva a dendromasy stromov. Z hlavných ukazovateľov v sledovanom období má vyšší koeficient, ako určoval pián, i produktivita práce. Za roky 1981 - 1983 v rezorte lesného hospodárstva predstavuje 102 percent. Záväznou smernicou štátneho plánu sú aj úlohy vývozu. Pri zachovaní všetkých záväzných dodávok na vnútorný trh sme export prekročili. Cel­kový hospodársky výsledok rezortu lesného hospodárstva SSR za prvé tri roky siedmej päťročnice predstavuje 104,7 percenta. Súbežne s ekonomickou rovinou rozvíjajú sa úlohy sociálneho progra­mu, ktoré v kompaktnom celku s hospodárskymi výsledkami poskytujú úplný obraz o živote lesných hospodárov. Tento úsek národného hospo­dárstva sa musí denne vyrovnávať s osobitnými špecifickými podmien­kami, ktoré prináša práca v teréne. Pracovné a sociálne podmienky sa nám darí postupne zlepšovať od­straňovaním alebo znižovaním namáhavých prác. Postupne rozširujeme dopravu robotníkov na pracovisko, čo je tiež jeden zo špecifických prob­lémov lesov. Veď dopraviť dvadsaťtisíc ľudí vlastnými prostriedkami do zložitého terénu vyžaduje maximálne skoordinovať organizáciu práce s prísnymi požiadavkami na úsporu energie a pohonných látok. Ani otázka dopravy teplej stravy na pracovisko nezostáva bokom. Minister­stvo lesného a vodného hospodárstva SSR vynaložilo za prvé tri roky 7. päťročnice na výstavbu závodných stravovacích zariadení takmer 13 miliónov korún. Postupne sa riešia aj otázky kvality ochranných pracovných prostried­kov a odevov. Novovyvinuté pracovné odevy pre lesných robotníkov sa po overovaní už tohto roku dostanú do praxe. V komplexe sociálneho programu kladieme veľký dôraz na ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci. V centre pozornosti zostáva zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov v rezorte lesného hospodárstva na všetkých stupňoch lesníckych škôl. S rastúcou technizáciou odvetvia rozširujeme «možnosti pravidelného do­škoľovania a preškoľovania robotníkov i technických pracovníkov. Na výstavbu bytov a ubytovacích zariadení, ktoré sú významným sta­bilizačným faktorom pracovníkov v lesnom hospodárstve, sme v sledova­nom období investovali vyše 100 miliónov korún. V záujme zlepšenia životných a pracovných podmienok venujeme trvalú pozornosť zdravot­nému stavu pracovníkov. Pravidelne organizujeme lekárske prehliadky, spolu s lekármi riešime otázky odstránenia príčin chorôb z povolania, zvyšujeme bezpečnosť a hygienu práce. Súčasťou sociálneho programu je výstavba predškolských zariadení, ako aj rekreačná starostlivosť o do­spelých i deti. Komplex sociálnych otázok, ktoré sú úzko späté s ekono­mickými, utvára predpoklady pre trvalé zlepšovanie podmienok práce v zložitých terénnych a klimatických pomeroch. Táto problematika je v rezorte lesného hospodárstva obzvlášť aktuálna, veď ako jediné od­vetvie národného hospodárstva má veľký podiel pracovníkov, ktorí nie sú v trvalom pracovnom pomere. Lesné hospodárstvo utvára dôležitú surovinovú základňu našej ekono­miky, pričom musí riešiť špecifické problémy vyplývajúce z biologického charakteru výroby, ktorý človek zatiaľ nemôže náležité ovplyvniť. Drevo sa nevyrába, ale pestuje. Sortiment, aký žiada drevospracujúci priemysel, sa nedá z roka na rok meniť, veď biologický vek dospelého lesa je 80 až 100 rokov. Zdravý vývoj lesov čoraz viac tvrdo narúšajú civilizačné faktory, ktoré sú dôsledkom dynamického rozvoja národného hospodárstva a celkového rozvoja urbanizácie. Emisie sa do lesov šíria nielen z okolia veľkých priemyselných centier, ale doliehajú na ne aj globálne - zo vzduchu, kyslými dažďami a podobne. Mení sa i kvalita pôdy, čo dovedna utvára čoraz horšie podmienky pre lesné systémy. Okrem chorôb a škodcov, ktoré emisiami oslabené porasty ľahšie zdolávajú, v postihnutých oblas­tiach je očividný aj nižší hmotný prírastok drevnej suroviny. Už dnes jeho negatívny vplyv veľmi zreteľne cítime. Často ústi do likvidácie lesa a do úsilia prispôsobiť mladý porast novým podmienkam. V spolupráci -s lesníckym výskumom. Slovenskou akadémiou vied a Vysokou školou lesnícko-drevárskou sa postupne darí hľadať i nachádzať východiská z neutešenej situácie. Napríklad súbor odolných drevín umožní v blízkej budúcnosti zalesniť okolie Žiaru nad Hronom a súčasne využiť nehostin­nú pôdu, ktorá nie je vhodná na poľnohospodárske účely. Naše lesy sú súčasťou národného bohatstva. Na každého obyvateľa Slovenskej socialistickej republiky z neho pripadá 0,40 hektára. Lesy nie sú v podmienkach socializmu súkromným majetkom, prístupné sú všetkým obyvateľom. Všetkým rozdávajú svoje doslova nenahraditeľné účinky. Okrem zvyšovania produkčných schopností a vplyvu na vodné, pôdne a klimatické pomery krajiny utvárajú nám zdravé životné prostre­die. Jeho zachovanie a ochrana sú súčasťou hospodárskej politiky stra­ny, morálnou povinnosťou každého občana. Verejnosť by sa mala k lesom stavať ako ku svojmu vlastníctvu nielen pri využívaní ich blahodarných účinkov, ale čoraz zodpovednejšie treba pristupovať i k ochrane tohto bohatstva. Za takúto spoluprácu budú občanom vďační nielen dnešní lesni hospodári, ale najmä budúce ge­nerácie. Túto skutočnosť majme na zreteli a rozhodujme o lesoch vždy tak, aby sa ich životodarné účinky nestrácali, ale aby sa nepretržite rozrastal) do zdravia a krásy mierového života na zemi. 50 HALIEROV/ JtnL ROČNÍK 65. # ČÍSLO 79 V Stredoslovenskom kraji sa úspešne rozvija súťaženie na počesť významných výročí Triumfuje ubetava a tvorivá praca Vyše 570 tisíc socialistických záväzkov na predčasné splnenie úloh 7. päťročnice • Osvedčujú sa najpokrokovejšie formy pracovnej iniciatívy Banská Bystrica (Od n&šbo redaktora) — Pracujúci Stredoslo­venského kraja vyšli na počesť 40. výročia Slovenského národného povstania a 40. výročia oslobodenia našej vlasti Sovietskou armádou s prevolanfm, ktorého zmyslom je predčasne splniť úlohy siedmej päť­ročnice. Na čele iniciatívy stoja hrdinovia socialistickej práce, vy­znamenaní pracovnici, mládež, členovia JRD, občania miest kraja ne­súcich čestný názov SNP. — Iniciatíva padla do úrodnej pôdy, — hovorí predseda Stredoslovenskej KOR Ján Buday. — Pracujúci nášho kraja prijali 570 356 individuálnych a vyše 21 tisíc kolektívnych socialis­tických záväzkov. Ich realizovaním pomôžu splniť plén tohto roka, naj­mä jeho kvalitatívne ukazovatele. Navyše každý pracujúci takto doku­mentuje svoj vzťah k revolučnej histórii a socialistickému dnešku. To všetko nám umožnilo prijať aj celo­krajský socialistický záväzok na pre­kročenie plánu vo všetkých odvet­viach hospodárstva Stredoslovenského kraja. ★ BANÍCI a strojári NA ČELE Na masovej základni sa rozýija najmä iniciatíva brigád socialistickej práce, v ktorých je takmer 300 tisíc pracujúcich. Napríklad 98-členný ko­lektív Jozefa Belokostolského v Bani Cigeľ v Prievidzi splnil vlani úlohy v ťažbe uhlia na 101,4 percenta, pri­čom vyťažil nadplán vyše 10 tisíc ton a zlepšovacími návrhmi dosiahol prí­nos v hodnote 659 000 korún. Medzi významné BSP patrí 28-členný kolek­tív Viliama Bednára z nižnianskej Tesly Orava, zapísaný do Knihy cti ÜRO. Jeho ekonomické aktíva za tri roky siedmej päťročnice predstavujú vyše 500 000 korún. Viani nemaii ani jednu reklamáciu na vyrábané me­racie prístroje aj zásluhou toho, že všetci sú zapojení do saratovského systému práce bez chýb. ★ SEBAREALIZÁCIA prínosom V závodoch a podnikoch vyvíja aktívnu činnosť viac ako 20 tisíc zlep­šovateľov a vynálezcov. Spoločenský prínos z ich návrhov predstavuje za prvé tri roky siedmej päťročnice 2 miliardy 272 miliónov korún. Medzi najúspešnejších zlepšovateľov sa za­raďuje Ing. Anton Habšuda zo Závo­dov všeobecného strojárstva v Dubni­ci. Jeho systém na vykonávanie funkčných skúšok zariadení prinie­sol fabrike úsporu vyše 4 miliónov korún. Ing. Ladislav Stĺka zo ZŤS v Detve zlepšovacím návrhom „zrušenie demulgačnej stanice“ dosiahol úspo­ru 4 492 000 korún. Karol Pajta z mar­tinského podniku ZŤS zjednodušil hydraulický systém na ovládanie na­vijaka traktora LKT-81 a dosiahol úsporu takmer 1,5 milióna korún. Úspešne si razia cestu zlepšovateľské kolektívy, najmä v strojárskych pod­nikoch. Kolektív Viliama Svlteka zo ZŤS v Martine vyriešením úloh vo výrobe motorov BELAZ dosiahol úspo­ru 2 436 000 korún. Ich vzor nasle­dovali kolektivy Magdy Lovásovej zo ZVL Považské strojárne v P. Bystrici. Jozefa Virského z Chemických závo­dov W. Piecka, Ing. Milana Maticha z Bane Handlová, Dušana Potfaja z Kožiarskych závodov v L. Mikuláši, Juraja Brázdu z Kovotexu OPP v Prie­vidzi, Vojtecha Šrámka zo závodu Stredoslovenské mliekárne v Tvrdo­­šlne. Napriek tomu, že zlepšovateľské hnutie v poľnohospodárstve ešte ne­má takú tradíciu ako v iných od­vetviach, v roku 1983 podali pracov­nici v poľnohospodárstve vyše 800 zlepšovacích návrhov so spoločen­ským prínosom vyše 19 miliónov ko­rún. * (Pokračovanie na 2. sir.) Sejba cukrovej repy sa naplno rozprúdila u minulom týtdm aj na poliach Nitrianskeho okresu. Tretí najväčší pestovateľ cukrovej repy v okrese, JRD Zobor vo Výčapoch-Opatovclach, si rozplánoval jej sejbu na výmere 365 he k tárov. na šest dní. Fritom sejú na dve smený, od skorého rána dlho do večera, pokiaľ len je svetlo. Na snímke hore sme zachytili sejbu na 40-hektárovej oloche F or gov. Králku prestávku, kým pomocník lozej Lacena dopĺňa osivo, využil traktorista Róbert Moravanský na kontrolu výsevných sekcií f na dolnej snímke v popredí). Snímky Pravda — lán Oéci Súdruh Peter Colotka zavítal do okresu Trenčín Návšteva v popredných podnikoch Trenčín (ČSTK) — So zabezpečovaniu* rozhodujúcich úloh roku 1984 v priemyselných odvetviach Trenčianskeho okresu oboznámil sa v sobotu člen Predsedníctva ÚV KSC, predseda vlády SSR Peter Co­lotka. Na pracovnej návšteve ho sprevádzal člen Predsedníctva ÚV KSS, vedúci tajomník Západoslovenského KV KSS Ignác Janák, pod­predseda vlády SSR Jaroslav Kanský a minister priemyslu SSR Pavel Hrivnák. Pracujúci priemyselných podnikov v okrese, ako informoval vedúci tajom­ník OV KSS v Trenčíne Dušan Šišmiš, si vlani utvorili dobré predpoklady na úspešné zavŕšenie úloh posledných dvoch rokov 7. päťročnice. Viac ako pätinu priemyselnej produkcie v tom­to okrese ročne inovujú. Široko roz­vinutá je tu iniciatíva pracujúcich zameraná na úspory materiálov a energie. Do hnutia zabezpečiť jedno­dňovú produkciu z ušetrených mate­riálov sa už zapojilo 45 závodov. Pripomenul, že popri plynulej výro­be je v centre pozorností v tomto roku ďalší rozvoj vedecko-výskumnej základne. Okrem podnikových praco­vísk ju v okrese tvorí desať samo­statných výskumných ústavov. Peter Colotka navštívil n. p. Meri­­na Trenčín, ktorého nosným progra­mom je výroba priadzi a z nich zho­tovované vlnené tkaniny a pletená metráž. Z celkového tohtoročného objemu výroby tovaru v hodnote vy­še 600 miliónov korún je pre trhové fondy určená približne pätina. Z do-dávok na vývoz tvorí vyše 70 per­cent export do nesocialistických štá­tov. V podniku, ktorý sa plnením rozhodujúcich ukazovateľov zaraďuje už dlhodobo na popredné miesta vo VHJ Slovakotex, si predseda vlády SSR prezrel prevádzkarne predpra­­diarne, tkáčovne a výstavku inovo­vané} kolekcie tkanín. V areáli Pod Sokolicami sa potom oboznámil s ukážkami inovačného programu slovenských a niektorých českých nábytkárskych podnikov, kto­ré sú súčasťou ponukovej kolekcie pre ZSSR na rok 1985. Popoludní navštívil Peter Colotka VHJ Chirana Stará Turá, špecializo­vanú na výrobu zdravotníckej a me­racej techniky. Zaujímal sa tu predo­všetkým o produkciu meracej tech­niky odberu plynu a najmä teplej úžitkovej vody, mimoriadne dôležitej z hľadiska zvyšovania energetických úspor v domácnostiach. Vyzdvihol úroveň viacerých elektronických zdra­votníckych prístrojov, predstavujúcich svetovú špičku v danom odbore. MERADLOM AKTIVITY KOMUNISTOV SÚ VÝSLEDKY V PLNENÍ PLÁNU Konkrétne úlohy, vec stramckycli skupín Vlaňajšie úlohy úspešne zvládli • Rytmus straníckej práce udáva výbor ZO KSS, ale aj vedúci straníckych skupín • Boľavé miesto — prekračovanie normy benzínu Bratislava (Od našej redaktorky Márie Dvulitovej) — Pre pra­cujúcich v odborovom podniku Palma, závod 01 v Bratislave a rov­nako i pre stranícku organizáciu bol uplynulý rok mimoriadne ná­ročný. V podniku uskutočňovali reorganizáciu, a úlohy hospodárske­ho plánu bolo treba plniť. Všetky povinnosti však zvládli, keď plá­nované úlohy prekročili takmer vo všetkých ukazovateľoch. Dodávky do trhových fondov v maloobchodných cenách splnili na 101,2 percenta, produktivitu práce z upravených vlastných výkonov na 102,0 percenta, export do nesocialistických štátov vo frankocenách na 123,S percenta, plán výroby jedlých rastlinných tukov a olejov na 102,4 percenta a úsporu paliv a energie na 102,5 percenta. Zvlášť v I. polroku uplynulého roka museli popri reorganizácii riešiť prob­lémy spôsobené poruchou v olejárni, vyplývajúce z nedostatku stuženej rastlinnej výživy, a iné. Pribudla k nim aj porucha na dezokolóne vo výrobe rafinovaných olejov. Museli sa boriť aj s dôsledkami toho, ie v dru­hom a treťom štvrťroku sa znfšil zá­ujem trhu o ich výrobky, zvlášť o jed­lý olej, ale ktorý v decembri zas ne­bývalo vzrástol. ■ DÔSLEDNOSŤ SA VYPLÁCA Ako nám povedal predseda ZO KSS Vincent Mazán, dôsledná starostlivosť o prácu straníckych iskupín, ich aktl­­vizácia a pravidelná kontrola sa vy­pláca. Vo výbore ZO KSS nič nene­chávajú náhode. Jeden člen výboru má na starosti prácu desiatich stra­níckych skupín a iný zasa zodpove­dá výboru za plnenie konkrétnych úloh. Sú osvedčenou formou zvyšo­vania aktivity komunistov. Vždy koncom roka počas príprav na výročnú členskú schôdzu či schô­dzu na začiatku roka robia vo výbo­re ZO KSS besedy s jednotlivými členmi, kontrolujú plnenie konkrét­nych úloh, a pretože už poznajú úlo­hy štátneho plánu na nasledujúci rok, dávajú straníckym skupinám aj okru­hy problémov, na ktoré treba zame­rať nové konkrétne úlohy. V práci im pomáha a] skutočnosť, že výbor ZO KSS dbá o to, aby stra­nícke skupiny pôsobili každá v jed­nej alebo v dvoch na seba nadväzu­júcich prevádzkárňach, aby mohli zjednotiť sily na riešenie spoločných problémov. Preto do straníckych sku­pín rozdelili aj komunistov — hos­podárskych pracovníkov závodu. Po­dľa toho, kto za ktorý úsek zodpove­dá. Takto majú možnosť lepšie po­znať situáciu na pracovisku a členo­via straníckych skupín — robotníci či majstri — zasa dostávajú informá­cie o plnení úloh závodu z prvej ru­ky. Preto, keď si to situácia vyžaduje, pohotovo zvolávajú aj verejné straníc­ke skupiny, aby sa do plnenia úloh hospodárskeho plánu aktívne zapojili všetci pracujúci. ■ PREČO SA NIEKDE DARÍ VIAC, INDE MENEJ Konkrétne stranícke úlohy sú naj­osvedčenejšou formou aktivizácie straníckych radov. Možno to doku mentovať na mnohých príkladoch. V bratislavskej Palme o to viac, že pri ukladaní konkrétnych úloh komu­nistom sú vždy prítomní aj hospodár-I Pokračovanie na 2. sir.1 „VÝLETNÍCI“ S KRVAVOU MINULOSŤOU Od bonnského spravodajcu Rudého práva Poznávacle znaôky prichádzajúcich áut ukazujú, že účastníci neľutujú ani najdlhšiu cestu. Sú tu autá z Hambur­gu a Mníchova, ale dokonca aj z Ra­kúska. Dvojicu písmen SS, ktorú za ozna­čením okresu zaznamenal na minulom zraze reportér Spieglu, tentoraz ne­vidieť. Ale napriek tomu nie je tajom­stvom, kto sú%títo dobre oblečení pá­ni, nešetriaci úsmevmi. Pozvánka ich „výletnej spoločnosti“ hovorí, že si tu na severovýchode Hessenska, v dedi­ne Oberaula usporiadali spoločný „sviatok jari“. V skutočnosti je táto výletnícka spoločnosť rúškom pre organizáciu vetéránov esesáckej divízie Totenkopf. Divízia, ktorej príslušníci majú na sve domí životy najmenej 20 000 civilistov a zajatcov v okolí Charkova, hrozné vraždy vo Varšave a ktorí sa do krva­vej histórie druhej svetovej vojny za­písali i zabitím stovky britských za­jatcov, na západnom fronte. S esesáckymi zločinmi nemáme nič spoločné, usiluje sa po svojom vysvet'■ lit históriu podpredseda „výletníkov“ pán K. Mayer, keď ho ich pripomien kou zaskočila skupina novinárov. Sme bývalí vojaci, chceme sa každý rok stretnúť, zaspomínať ... Na zasadanie „spoločnosti“ nepustili žiadneho novinára, ale uverejnené zo známy z tých predchádzajúcich umož tíujú predstavu, ako také spomínanie vyzerá. Nehanbíme sa za svoju minulosť, ne máme prečo, uvádza záznam prejavu. (Pokračovanie na 4. sir. i ÚRO odsúdila únos odborárov Praha (ČSTK) — V súvislosti s po­kračujúcim prenasledovaním pokro­kových síl v Hondurase zaslala Ostredná rada odborov prezidentovi tejto krajiny, ako aj predsedovi Hon­­duraského výboru na ochranu ľud­ských práv telegram, v ktorom sa o. 1. uvádza: S rozhorčením odsudzu­jeme nedávny únos predstaviteľov honduráských odborov, zosnovaný tzv. eskadrami smrti, a spolu so všetkými pokrokovými silami naliehavo žiada­me objasnenie osudu unesených od­borárov, ich prepustenie na slobodu, zastavenie prenasledovania a obnove­nie demokratických slobôd vo vašej krajine. Naša redaktorka v JRD Víťazná cesta v Perine Chcú obhájiť vlaňajšie prvenstvo V uplynulú sobotu aj polia na Moldavskej nížine v okrese Košlce-vidiek prikryl belostný sneh. Pre istotu však trakto­risti JRD v Perine — medzi nimi aj rozsievač Jozef Kere­keš, ktorí mali pokračovať v sejbe cukrovej repy a v prí­prave pôdy pre ostatné plodi­ny, prišli do práce. — Chlapi, hoci sme rátali, že v sobotu a nedeľu budeme siať, urobte si voľno. Veď tých pracovných sobôt a nedieľ má­me ešte pred sebou neúre­kom ... — povedal im vedúci úseku rastlinnej výroby On­drej štromp. Inokedy by ich nútená pre­stávka v robote mrzela. No tentoraz sa snehu a dažďu, ktorého sa dostávalo poliam, tešili. Veď vlahy je tejto jari mimoriadne málo. Tobôž, keď osivo jarného jačmeňa majú už druhý týždeň v pôde a aj ostatné parcely pre cukrovú repu, slnečnicu a zrnovú ku­kuricu pripravili tak, že so sej­bou môžu pokračovať hoci hneď zajtra. V perínskom JRD už viac ro­kov nemajú problémy s dodr­žiavaním agrotechnických ter­mínov. Vlani zo 700 hektárov ozimnej pšenice v priemere na hektári vymlátili 4,88 tony. Sklamal ich iba jarný jačmeň. Zato ozimný jačmeň napriek vrtochom počasia bol istejší, keď zo 140 hektárov dosiahli priemernú hektárovú úrodu 3,82 tony. Vzhľadom na to už vlani v jeseni pozmenili štruk­túru osevu. Na 800 ha zasiali ozimnú pšenicu a na 120 ha ozimný jačmeň. Tejto jari sia­li jarný jačmeň iba na 150 hektárov. Po vlaňajšom úspe­chu v pestovaní kukurice na zrno táto plodina dostáva väč­šie zastúpenie. — Je to pre nás výhodné, — povedal Ondrej Stromp, — že v zrnovinách sa nám umožnilo pestovať plodiny, ktorým sa v našich podmienkach najviac darí. A tak vo vlaňajšej výro­be zrnová kukurica získala spomedzi zrnovíň prvenstvo. Pravdu povediac v predchá­dzajúcich rokoch aj úrody zr­novej kukurice v Perine kolí­sali. Skúšali preto rôzne systé­my jej výroby. Priučili sa od blízkych susedov — poľnohos­podárov v Maďarskej ľudovej republike. Dobre ovládajú plo­dinový systém pestovania ku­kurice v Zakarpatskej oblasti USSR. Rozhodli sa však ísť svojou vlastnou cestou, hoci, dodajme, že najviac uplatňujú skúsenosti zakarpatských ku­­kuričiarov — stovkárov. Čo predchádzalo vlaňajšie­mu úspechu? Už v jeseni roku 1982 340 hektárov určených na pestovanie zrnovej kukuri­ce dôkladne pohnojili. Na tak­mer polovicu plochy zapraco­vali maštaľný hnoj a na zvyš­né parcely aplikovali tekuté fekälie. Boli to výhradne hony po obilninách. V ich ďalšom ošetrovaní pokračovali v mar­ci, a to diskovanlm. Najväčšie starosti im robila chemická ochrana. Aký prípravok pou­žiť, aby porasty nezaburineli, Nakoniec po dohode s Agro­chemickým podnikom pomo­cou stroja Pag s 32-metrovým záberom pred sejbou do pôdy zapravili priemerne na hektár 230 kg tekutého dusíkatého hnojiva Dam s primiešaním 2,5 kilogramu zeazínu a 5 kg eli­­roxu. A výsledok? Vlani Perínčania vo svojom okrese dosiahli najvyššiu hek­tárovú úrodu. Zo spomínanej plochy v priemere na hektári po 7,35 tony kukuričného zr­na. Preto tohto roku budú ku­kuricu pestovať na 380 hektä roch a v príprave pôdy postu­povali ako rok predtým. Roz­diel je iba v tom, že ľudia ro­bili ešte dôslednejšie, s ešte väčšou precíznosťou. Opäť nie náhodne. Vlani pestovaním zrnovej kukurice a cukrovej repy po­verili 17-člennú brigádu socia­listickej práce, predovšetkým z traktoristov, ktorú vedie ag­ronóm Ing. Stefan Maliňäk. V tom čase sa členovia brigá­dy uchádzali o získanie strie­borných odznakov BSP, a to bol impulz pre prijatie socia­listického záväzku, v ktorom prisľúbili namiesto plánova­ných 5,2 tony zrnovej kukuri­ce dopestovať priemerne z hek­tára po šesť ton. Zároveň ve­denie družstva vypísalo prí­rastkovú prémiu za splnenie úlohy. Všetci teda vedeli, že ak záväzok splnia, čaká ich ešte finančná odmena. Práve v týchto dňoch členovia bri­gád dostanú za vysoké pre­kročenie socialistického zá­väzku od 3000 do 4500 korún, každý podľa zásluh, aké mal na prekročení výroby kukuri­ce, ako oni tomu hovoria — dostanú štrnásty plat v roku. Čo tým získalo družstvo? Možno to povedať aj struč­ne. Osemsto ton kukuričného zrna navyše plánovanej výro­by. — Ja si najviac cením, — povedal vedúci brigády súdruh Maliňák, — že iniciatívu môj­ho kolektívu družstvo aj hmot­ne podporilo. Všetci sa pre­svedčili, že svedomitá práca sa oplatí. Napríklad pri opa­kovanom bránení porastov ku­kurice sme mali časové straty. Zistili sme totiž, že po daždi, alebo včas ráno, sa bránením veľa rastlín poškodí, lebo sú krehké. Znižoval sa tak počet jedincov na plošnej jednotke, hoci sme v sejbe rátali aj s desaťpercentným zvýšením počtu jedincov. Stefan Urban, Ladislav Bó'ór, Jozef °Kerekeš a Stefan De sző však zistili, že im prichodí brániť iba za tep­lého dňa. Dnes sa nám tieto straty na čase vracajú v po­dobe prírastkovej prémie. Ako agronóm mám už záruku, že traktoristi a kombajnisti budú pracovať ešte statočnejšie. Rovnaký krok dopredu, hoci nie taký rapídny, urobili aj v pestovaní cukrovej repy, o ktorú sa staral prakticky ten istý kolektív. Vlani na sto hektároch dosiahli priemernú hektárovú úrodu 34,15 tony. O 2,15 tony viac, ako im určo­val plán. Tohto roku sa zavia­zali opäť plán prekročiť o 1,5 tony v priemere na hektári. V uplynulom týždni — v pia­tok — stihli zasiať prvých štr­násť hektárov cukrovej repy. Len čo počasie dovolí, Jozef Kerekeš opäť vyjde do póla so sejačkou Pneumasen, aby zasial zvyšných~86 hektárov. Hoci tentoraz aj mňa poča­sie donútilo s organizátormi rastlinnej výroby JRD v Perine diskutovať nie priamo na po­li, o výsledkoch a predsavza­tiach, aké majú družstevníci v Perine, sa však vždy hovorí zaujímavo. Napokon nie ná­hodne patria medzi 22 poľno­hospodárskych podnikov zo Slovenska — vyzývateľov na úspešne plnenie a prekročenie úloh siedmej päťročnice. MARTA HUSÁKOVÁ PRONo príprave volieb Varšava (ČSTK) — Vo Varšave sa konalo v sobotu zasadanie celo­štátnej rady Vlasteneckého hnutia ná­rodnej obrody (PRON) venované prí­pravám volieb do národných rád, ktoré sa v Poľsku uskutočnia 17. júna tohto roku. Na zasadaní sa zúčastnili najvyšší poľski predstavitelia Wojciech Jaruzelski a Henryk Jablofiski. Gene­rálny tajomník celoštátnej rady PRON Marian Orzechowski a ďalší účastni­ci zasadania poukázali na mimoriad­ny význam volieb do národných rád pre ďalšiu stabilizáciu situácie a usku­točnenie socialistickej obnovy v Poľ­sku. Upozornili aj na terajšiu zložitú medzinárodnú situáciu. Za hlavné ne­bezpečenstvo pre mier označili ho­rúčkovité zbrojenie podnecované si­lami imperializmu, rozmiesťovanie no­vých amerických rakiet v západnej Európe, rast napätia v rôznych čas­tiach sveta, aktivizáciu revanšistic­­kých síl v NSR a podkopávanie te­rajšieho územného a politického usporiadania v Európe. V tejto súvis­losti účastníci zasadania poukázali na význam ďalšieho upevňovania poľské­ho spojenectva so ZSSR a ďalšími socialistickými krajinami.

Next