Pravda, apríl 1984 (LXV/79-102)
1984-04-02 / No. 79
PONDELOR 2. APRILA 1984 V ztah človeka k prírode je čoraz aktuálnejšou témou spoločenského záujmu najmä odvtedy, čo sme sl v súvislosti s obrovským civilizačným rozvojom uvedomili, že musí byt prirodzeným stabilizačným faktorom zachovania všetkých hodnôt života na zemi. t Lesvnenahraditeľne bohatstvo VLADIMÍR MARGET1N, minister lesného a vodného hospodárstva SSR Mesiac april, s prívlastkom Mesiac lesov, nám už tradične pripomína povinnosti voči prirode s cieľom zachovania zdravého životného prostredia pre nás i budúce generácie. Pritom vychádzame zo zásady, že časy, keď sme si prírodu podmaňovali, aby sme od nej čo najviac získali, sú už dávno za nami. Preto sa usilujeme - aj keď sa nám to vždy celkom nedar! - nájsf správnu vyváženosť, symbiózu človeka s prírodou, rešpektujúc všetky jej zákonitosti. Isteže, využívanie prírodného bohatstva je neodmysliteľnou požiadavkou ďalšieho rozvoja národného hospodárstva. Nemali by sme však vidieť iba ekonomické činitele, ale aj ďalšie faktory, ktoré sú pre človeka nezastupiteľné. Podľa zásad diferencovaného hospodárenia v lesoch, ktoré nadobudlo platnosť v roku 1977, na území Slovenskej socialistickej republiky sa približne 80 percent lesných porastov zaraďuje medzi hospodárske výnosové lesy. V nich sa okrem ostatných funkcií sleduje predovšetkým produkcia dreva ako dôležitá surovinová základňa pre národné hospodárstvo. Zvyšných 20 percent zaberajú lesy účelové a lesy osobitného určenia, kde sa ťažba plánuje s dôrazom na ostatné úžitkové funkcie lesa - vodohospodárske, pôdoochranné, klimatické, ako aj estetické a zdravotno-rekreačné. Práve tieto nemenej významné činitele lesov vystupujú čoraz viac do popredia nielen z pohľadu nášho súčasníka, ale najmä z aspektu dedičstva, ktoré zanecháme budúcim generáciám. Koniec koncov drevo sa dá aj dovážať, ale ostatné užitočné funkcie lesa nemožno exportovať ani importovať. Z týchto dôvodov sa celkom Iste plocha lesov, zameraných prioritne na využívanie v prospech zdravia, bude v budúcnosti rozširovať. Význam zachovania lesov ako dôležitého činiteľa regulujúceho životné prostredie spoločnosti sa súčasne prelína s potrebami priemyselného rozvoja, ktorý požaduje ekonomické využitie drevnej suroviny. Ako sa podarí udržať rovnováhu medzi týmito takpovediac vlacvrstvovýml vlastnosťami lesov, ukáže budúcnosť. Budúcnosť, ktorá je v rukách dnešných lesných hospodárov. O zodpovednom prístupe kolektívov pracujúcich v lesnom hospodárstve k svojim povinnostiam svedčí fakt, že za prvé tri roky siedmej päťročnice splnili plánom stanovené úlohy a v žiadúcich smeroch základné ukazovatele prekročili. Pritom treba zdôrazniť, že ekonomické úlohy sa v rezorte viažu s realizáciou sociálneho programu, ktorý je spätne zárukou zabezpečenia plánu v budúcom období. Za roky 1981 - 1983 splnil rezort lesného hospodárstva na Slovensku objem výkonov vlastnými prostriedkami na 102 percent, pričom podnikové plány zalesňovania dosiahli 100,5 percenta. V danom období lesní hospodári na Slovensku zalesnili 60 485 hektárov holín, ktoré zostali po ťažbe či prírodných kalamitách. Pritom sa rešpektuje zákon, ktorý stanovuje, že každá holina musí byt zalesnená najneskôr do dvoch rokov. V ťažbe dreva, kde mechanizácia ešte stále nepovedala rozhodnejšie slovo, rezort lesného hospodárstva SSR za prvé tri roky súčasnej päťročnice dosiahol produkciu takmer 16 miliónov kubických metrov hrabiny, čim úlohy štátneho plánu prekročil. Ďalšie zvýšenie úžitku z ťažby dreva možno za súčasných podmienok docieliť už iba dôsledným komplexným využitím dreva a dendromasy stromov. Z hlavných ukazovateľov v sledovanom období má vyšší koeficient, ako určoval pián, i produktivita práce. Za roky 1981 - 1983 v rezorte lesného hospodárstva predstavuje 102 percent. Záväznou smernicou štátneho plánu sú aj úlohy vývozu. Pri zachovaní všetkých záväzných dodávok na vnútorný trh sme export prekročili. Celkový hospodársky výsledok rezortu lesného hospodárstva SSR za prvé tri roky siedmej päťročnice predstavuje 104,7 percenta. Súbežne s ekonomickou rovinou rozvíjajú sa úlohy sociálneho programu, ktoré v kompaktnom celku s hospodárskymi výsledkami poskytujú úplný obraz o živote lesných hospodárov. Tento úsek národného hospodárstva sa musí denne vyrovnávať s osobitnými špecifickými podmienkami, ktoré prináša práca v teréne. Pracovné a sociálne podmienky sa nám darí postupne zlepšovať odstraňovaním alebo znižovaním namáhavých prác. Postupne rozširujeme dopravu robotníkov na pracovisko, čo je tiež jeden zo špecifických problémov lesov. Veď dopraviť dvadsaťtisíc ľudí vlastnými prostriedkami do zložitého terénu vyžaduje maximálne skoordinovať organizáciu práce s prísnymi požiadavkami na úsporu energie a pohonných látok. Ani otázka dopravy teplej stravy na pracovisko nezostáva bokom. Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva SSR vynaložilo za prvé tri roky 7. päťročnice na výstavbu závodných stravovacích zariadení takmer 13 miliónov korún. Postupne sa riešia aj otázky kvality ochranných pracovných prostriedkov a odevov. Novovyvinuté pracovné odevy pre lesných robotníkov sa po overovaní už tohto roku dostanú do praxe. V komplexe sociálneho programu kladieme veľký dôraz na ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci. V centre pozornosti zostáva zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov v rezorte lesného hospodárstva na všetkých stupňoch lesníckych škôl. S rastúcou technizáciou odvetvia rozširujeme «možnosti pravidelného doškoľovania a preškoľovania robotníkov i technických pracovníkov. Na výstavbu bytov a ubytovacích zariadení, ktoré sú významným stabilizačným faktorom pracovníkov v lesnom hospodárstve, sme v sledovanom období investovali vyše 100 miliónov korún. V záujme zlepšenia životných a pracovných podmienok venujeme trvalú pozornosť zdravotnému stavu pracovníkov. Pravidelne organizujeme lekárske prehliadky, spolu s lekármi riešime otázky odstránenia príčin chorôb z povolania, zvyšujeme bezpečnosť a hygienu práce. Súčasťou sociálneho programu je výstavba predškolských zariadení, ako aj rekreačná starostlivosť o dospelých i deti. Komplex sociálnych otázok, ktoré sú úzko späté s ekonomickými, utvára predpoklady pre trvalé zlepšovanie podmienok práce v zložitých terénnych a klimatických pomeroch. Táto problematika je v rezorte lesného hospodárstva obzvlášť aktuálna, veď ako jediné odvetvie národného hospodárstva má veľký podiel pracovníkov, ktorí nie sú v trvalom pracovnom pomere. Lesné hospodárstvo utvára dôležitú surovinovú základňu našej ekonomiky, pričom musí riešiť špecifické problémy vyplývajúce z biologického charakteru výroby, ktorý človek zatiaľ nemôže náležité ovplyvniť. Drevo sa nevyrába, ale pestuje. Sortiment, aký žiada drevospracujúci priemysel, sa nedá z roka na rok meniť, veď biologický vek dospelého lesa je 80 až 100 rokov. Zdravý vývoj lesov čoraz viac tvrdo narúšajú civilizačné faktory, ktoré sú dôsledkom dynamického rozvoja národného hospodárstva a celkového rozvoja urbanizácie. Emisie sa do lesov šíria nielen z okolia veľkých priemyselných centier, ale doliehajú na ne aj globálne - zo vzduchu, kyslými dažďami a podobne. Mení sa i kvalita pôdy, čo dovedna utvára čoraz horšie podmienky pre lesné systémy. Okrem chorôb a škodcov, ktoré emisiami oslabené porasty ľahšie zdolávajú, v postihnutých oblastiach je očividný aj nižší hmotný prírastok drevnej suroviny. Už dnes jeho negatívny vplyv veľmi zreteľne cítime. Často ústi do likvidácie lesa a do úsilia prispôsobiť mladý porast novým podmienkam. V spolupráci -s lesníckym výskumom. Slovenskou akadémiou vied a Vysokou školou lesnícko-drevárskou sa postupne darí hľadať i nachádzať východiská z neutešenej situácie. Napríklad súbor odolných drevín umožní v blízkej budúcnosti zalesniť okolie Žiaru nad Hronom a súčasne využiť nehostinnú pôdu, ktorá nie je vhodná na poľnohospodárske účely. Naše lesy sú súčasťou národného bohatstva. Na každého obyvateľa Slovenskej socialistickej republiky z neho pripadá 0,40 hektára. Lesy nie sú v podmienkach socializmu súkromným majetkom, prístupné sú všetkým obyvateľom. Všetkým rozdávajú svoje doslova nenahraditeľné účinky. Okrem zvyšovania produkčných schopností a vplyvu na vodné, pôdne a klimatické pomery krajiny utvárajú nám zdravé životné prostredie. Jeho zachovanie a ochrana sú súčasťou hospodárskej politiky strany, morálnou povinnosťou každého občana. Verejnosť by sa mala k lesom stavať ako ku svojmu vlastníctvu nielen pri využívaní ich blahodarných účinkov, ale čoraz zodpovednejšie treba pristupovať i k ochrane tohto bohatstva. Za takúto spoluprácu budú občanom vďační nielen dnešní lesni hospodári, ale najmä budúce generácie. Túto skutočnosť majme na zreteli a rozhodujme o lesoch vždy tak, aby sa ich životodarné účinky nestrácali, ale aby sa nepretržite rozrastal) do zdravia a krásy mierového života na zemi. 50 HALIEROV/ JtnL ROČNÍK 65. # ČÍSLO 79 V Stredoslovenskom kraji sa úspešne rozvija súťaženie na počesť významných výročí Triumfuje ubetava a tvorivá praca Vyše 570 tisíc socialistických záväzkov na predčasné splnenie úloh 7. päťročnice • Osvedčujú sa najpokrokovejšie formy pracovnej iniciatívy Banská Bystrica (Od n&šbo redaktora) — Pracujúci Stredoslovenského kraja vyšli na počesť 40. výročia Slovenského národného povstania a 40. výročia oslobodenia našej vlasti Sovietskou armádou s prevolanfm, ktorého zmyslom je predčasne splniť úlohy siedmej päťročnice. Na čele iniciatívy stoja hrdinovia socialistickej práce, vyznamenaní pracovnici, mládež, členovia JRD, občania miest kraja nesúcich čestný názov SNP. — Iniciatíva padla do úrodnej pôdy, — hovorí predseda Stredoslovenskej KOR Ján Buday. — Pracujúci nášho kraja prijali 570 356 individuálnych a vyše 21 tisíc kolektívnych socialistických záväzkov. Ich realizovaním pomôžu splniť plén tohto roka, najmä jeho kvalitatívne ukazovatele. Navyše každý pracujúci takto dokumentuje svoj vzťah k revolučnej histórii a socialistickému dnešku. To všetko nám umožnilo prijať aj celokrajský socialistický záväzok na prekročenie plánu vo všetkých odvetviach hospodárstva Stredoslovenského kraja. ★ BANÍCI a strojári NA ČELE Na masovej základni sa rozýija najmä iniciatíva brigád socialistickej práce, v ktorých je takmer 300 tisíc pracujúcich. Napríklad 98-členný kolektív Jozefa Belokostolského v Bani Cigeľ v Prievidzi splnil vlani úlohy v ťažbe uhlia na 101,4 percenta, pričom vyťažil nadplán vyše 10 tisíc ton a zlepšovacími návrhmi dosiahol prínos v hodnote 659 000 korún. Medzi významné BSP patrí 28-členný kolektív Viliama Bednára z nižnianskej Tesly Orava, zapísaný do Knihy cti ÜRO. Jeho ekonomické aktíva za tri roky siedmej päťročnice predstavujú vyše 500 000 korún. Viani nemaii ani jednu reklamáciu na vyrábané meracie prístroje aj zásluhou toho, že všetci sú zapojení do saratovského systému práce bez chýb. ★ SEBAREALIZÁCIA prínosom V závodoch a podnikoch vyvíja aktívnu činnosť viac ako 20 tisíc zlepšovateľov a vynálezcov. Spoločenský prínos z ich návrhov predstavuje za prvé tri roky siedmej päťročnice 2 miliardy 272 miliónov korún. Medzi najúspešnejších zlepšovateľov sa zaraďuje Ing. Anton Habšuda zo Závodov všeobecného strojárstva v Dubnici. Jeho systém na vykonávanie funkčných skúšok zariadení priniesol fabrike úsporu vyše 4 miliónov korún. Ing. Ladislav Stĺka zo ZŤS v Detve zlepšovacím návrhom „zrušenie demulgačnej stanice“ dosiahol úsporu 4 492 000 korún. Karol Pajta z martinského podniku ZŤS zjednodušil hydraulický systém na ovládanie navijaka traktora LKT-81 a dosiahol úsporu takmer 1,5 milióna korún. Úspešne si razia cestu zlepšovateľské kolektívy, najmä v strojárskych podnikoch. Kolektív Viliama Svlteka zo ZŤS v Martine vyriešením úloh vo výrobe motorov BELAZ dosiahol úsporu 2 436 000 korún. Ich vzor nasledovali kolektivy Magdy Lovásovej zo ZVL Považské strojárne v P. Bystrici. Jozefa Virského z Chemických závodov W. Piecka, Ing. Milana Maticha z Bane Handlová, Dušana Potfaja z Kožiarskych závodov v L. Mikuláši, Juraja Brázdu z Kovotexu OPP v Prievidzi, Vojtecha Šrámka zo závodu Stredoslovenské mliekárne v Tvrdošlne. Napriek tomu, že zlepšovateľské hnutie v poľnohospodárstve ešte nemá takú tradíciu ako v iných odvetviach, v roku 1983 podali pracovnici v poľnohospodárstve vyše 800 zlepšovacích návrhov so spoločenským prínosom vyše 19 miliónov korún. * (Pokračovanie na 2. sir.) Sejba cukrovej repy sa naplno rozprúdila u minulom týtdm aj na poliach Nitrianskeho okresu. Tretí najväčší pestovateľ cukrovej repy v okrese, JRD Zobor vo Výčapoch-Opatovclach, si rozplánoval jej sejbu na výmere 365 he k tárov. na šest dní. Fritom sejú na dve smený, od skorého rána dlho do večera, pokiaľ len je svetlo. Na snímke hore sme zachytili sejbu na 40-hektárovej oloche F or gov. Králku prestávku, kým pomocník lozej Lacena dopĺňa osivo, využil traktorista Róbert Moravanský na kontrolu výsevných sekcií f na dolnej snímke v popredí). Snímky Pravda — lán Oéci Súdruh Peter Colotka zavítal do okresu Trenčín Návšteva v popredných podnikoch Trenčín (ČSTK) — So zabezpečovaniu* rozhodujúcich úloh roku 1984 v priemyselných odvetviach Trenčianskeho okresu oboznámil sa v sobotu člen Predsedníctva ÚV KSC, predseda vlády SSR Peter Colotka. Na pracovnej návšteve ho sprevádzal člen Predsedníctva ÚV KSS, vedúci tajomník Západoslovenského KV KSS Ignác Janák, podpredseda vlády SSR Jaroslav Kanský a minister priemyslu SSR Pavel Hrivnák. Pracujúci priemyselných podnikov v okrese, ako informoval vedúci tajomník OV KSS v Trenčíne Dušan Šišmiš, si vlani utvorili dobré predpoklady na úspešné zavŕšenie úloh posledných dvoch rokov 7. päťročnice. Viac ako pätinu priemyselnej produkcie v tomto okrese ročne inovujú. Široko rozvinutá je tu iniciatíva pracujúcich zameraná na úspory materiálov a energie. Do hnutia zabezpečiť jednodňovú produkciu z ušetrených materiálov sa už zapojilo 45 závodov. Pripomenul, že popri plynulej výrobe je v centre pozorností v tomto roku ďalší rozvoj vedecko-výskumnej základne. Okrem podnikových pracovísk ju v okrese tvorí desať samostatných výskumných ústavov. Peter Colotka navštívil n. p. Merina Trenčín, ktorého nosným programom je výroba priadzi a z nich zhotovované vlnené tkaniny a pletená metráž. Z celkového tohtoročného objemu výroby tovaru v hodnote vyše 600 miliónov korún je pre trhové fondy určená približne pätina. Z do-dávok na vývoz tvorí vyše 70 percent export do nesocialistických štátov. V podniku, ktorý sa plnením rozhodujúcich ukazovateľov zaraďuje už dlhodobo na popredné miesta vo VHJ Slovakotex, si predseda vlády SSR prezrel prevádzkarne predpradiarne, tkáčovne a výstavku inovované} kolekcie tkanín. V areáli Pod Sokolicami sa potom oboznámil s ukážkami inovačného programu slovenských a niektorých českých nábytkárskych podnikov, ktoré sú súčasťou ponukovej kolekcie pre ZSSR na rok 1985. Popoludní navštívil Peter Colotka VHJ Chirana Stará Turá, špecializovanú na výrobu zdravotníckej a meracej techniky. Zaujímal sa tu predovšetkým o produkciu meracej techniky odberu plynu a najmä teplej úžitkovej vody, mimoriadne dôležitej z hľadiska zvyšovania energetických úspor v domácnostiach. Vyzdvihol úroveň viacerých elektronických zdravotníckych prístrojov, predstavujúcich svetovú špičku v danom odbore. MERADLOM AKTIVITY KOMUNISTOV SÚ VÝSLEDKY V PLNENÍ PLÁNU Konkrétne úlohy, vec stramckycli skupín Vlaňajšie úlohy úspešne zvládli • Rytmus straníckej práce udáva výbor ZO KSS, ale aj vedúci straníckych skupín • Boľavé miesto — prekračovanie normy benzínu Bratislava (Od našej redaktorky Márie Dvulitovej) — Pre pracujúcich v odborovom podniku Palma, závod 01 v Bratislave a rovnako i pre stranícku organizáciu bol uplynulý rok mimoriadne náročný. V podniku uskutočňovali reorganizáciu, a úlohy hospodárskeho plánu bolo treba plniť. Všetky povinnosti však zvládli, keď plánované úlohy prekročili takmer vo všetkých ukazovateľoch. Dodávky do trhových fondov v maloobchodných cenách splnili na 101,2 percenta, produktivitu práce z upravených vlastných výkonov na 102,0 percenta, export do nesocialistických štátov vo frankocenách na 123,S percenta, plán výroby jedlých rastlinných tukov a olejov na 102,4 percenta a úsporu paliv a energie na 102,5 percenta. Zvlášť v I. polroku uplynulého roka museli popri reorganizácii riešiť problémy spôsobené poruchou v olejárni, vyplývajúce z nedostatku stuženej rastlinnej výživy, a iné. Pribudla k nim aj porucha na dezokolóne vo výrobe rafinovaných olejov. Museli sa boriť aj s dôsledkami toho, ie v druhom a treťom štvrťroku sa znfšil záujem trhu o ich výrobky, zvlášť o jedlý olej, ale ktorý v decembri zas nebývalo vzrástol. ■ DÔSLEDNOSŤ SA VYPLÁCA Ako nám povedal predseda ZO KSS Vincent Mazán, dôsledná starostlivosť o prácu straníckych iskupín, ich aktlvizácia a pravidelná kontrola sa vypláca. Vo výbore ZO KSS nič nenechávajú náhode. Jeden člen výboru má na starosti prácu desiatich straníckych skupín a iný zasa zodpovedá výboru za plnenie konkrétnych úloh. Sú osvedčenou formou zvyšovania aktivity komunistov. Vždy koncom roka počas príprav na výročnú členskú schôdzu či schôdzu na začiatku roka robia vo výbore ZO KSS besedy s jednotlivými členmi, kontrolujú plnenie konkrétnych úloh, a pretože už poznajú úlohy štátneho plánu na nasledujúci rok, dávajú straníckym skupinám aj okruhy problémov, na ktoré treba zamerať nové konkrétne úlohy. V práci im pomáha a] skutočnosť, že výbor ZO KSS dbá o to, aby stranícke skupiny pôsobili každá v jednej alebo v dvoch na seba nadväzujúcich prevádzkárňach, aby mohli zjednotiť sily na riešenie spoločných problémov. Preto do straníckych skupín rozdelili aj komunistov — hospodárskych pracovníkov závodu. Podľa toho, kto za ktorý úsek zodpovedá. Takto majú možnosť lepšie poznať situáciu na pracovisku a členovia straníckych skupín — robotníci či majstri — zasa dostávajú informácie o plnení úloh závodu z prvej ruky. Preto, keď si to situácia vyžaduje, pohotovo zvolávajú aj verejné stranícke skupiny, aby sa do plnenia úloh hospodárskeho plánu aktívne zapojili všetci pracujúci. ■ PREČO SA NIEKDE DARÍ VIAC, INDE MENEJ Konkrétne stranícke úlohy sú najosvedčenejšou formou aktivizácie straníckych radov. Možno to doku mentovať na mnohých príkladoch. V bratislavskej Palme o to viac, že pri ukladaní konkrétnych úloh komunistom sú vždy prítomní aj hospodár-I Pokračovanie na 2. sir.1 „VÝLETNÍCI“ S KRVAVOU MINULOSŤOU Od bonnského spravodajcu Rudého práva Poznávacle znaôky prichádzajúcich áut ukazujú, že účastníci neľutujú ani najdlhšiu cestu. Sú tu autá z Hamburgu a Mníchova, ale dokonca aj z Rakúska. Dvojicu písmen SS, ktorú za označením okresu zaznamenal na minulom zraze reportér Spieglu, tentoraz nevidieť. Ale napriek tomu nie je tajomstvom, kto sú%títo dobre oblečení páni, nešetriaci úsmevmi. Pozvánka ich „výletnej spoločnosti“ hovorí, že si tu na severovýchode Hessenska, v dedine Oberaula usporiadali spoločný „sviatok jari“. V skutočnosti je táto výletnícka spoločnosť rúškom pre organizáciu vetéránov esesáckej divízie Totenkopf. Divízia, ktorej príslušníci majú na sve domí životy najmenej 20 000 civilistov a zajatcov v okolí Charkova, hrozné vraždy vo Varšave a ktorí sa do krvavej histórie druhej svetovej vojny zapísali i zabitím stovky britských zajatcov, na západnom fronte. S esesáckymi zločinmi nemáme nič spoločné, usiluje sa po svojom vysvet'■ lit históriu podpredseda „výletníkov“ pán K. Mayer, keď ho ich pripomien kou zaskočila skupina novinárov. Sme bývalí vojaci, chceme sa každý rok stretnúť, zaspomínať ... Na zasadanie „spoločnosti“ nepustili žiadneho novinára, ale uverejnené zo známy z tých predchádzajúcich umož tíujú predstavu, ako také spomínanie vyzerá. Nehanbíme sa za svoju minulosť, ne máme prečo, uvádza záznam prejavu. (Pokračovanie na 4. sir. i ÚRO odsúdila únos odborárov Praha (ČSTK) — V súvislosti s pokračujúcim prenasledovaním pokrokových síl v Hondurase zaslala Ostredná rada odborov prezidentovi tejto krajiny, ako aj predsedovi Honduraského výboru na ochranu ľudských práv telegram, v ktorom sa o. 1. uvádza: S rozhorčením odsudzujeme nedávny únos predstaviteľov honduráských odborov, zosnovaný tzv. eskadrami smrti, a spolu so všetkými pokrokovými silami naliehavo žiadame objasnenie osudu unesených odborárov, ich prepustenie na slobodu, zastavenie prenasledovania a obnovenie demokratických slobôd vo vašej krajine. Naša redaktorka v JRD Víťazná cesta v Perine Chcú obhájiť vlaňajšie prvenstvo V uplynulú sobotu aj polia na Moldavskej nížine v okrese Košlce-vidiek prikryl belostný sneh. Pre istotu však traktoristi JRD v Perine — medzi nimi aj rozsievač Jozef Kerekeš, ktorí mali pokračovať v sejbe cukrovej repy a v príprave pôdy pre ostatné plodiny, prišli do práce. — Chlapi, hoci sme rátali, že v sobotu a nedeľu budeme siať, urobte si voľno. Veď tých pracovných sobôt a nedieľ máme ešte pred sebou neúrekom ... — povedal im vedúci úseku rastlinnej výroby Ondrej štromp. Inokedy by ich nútená prestávka v robote mrzela. No tentoraz sa snehu a dažďu, ktorého sa dostávalo poliam, tešili. Veď vlahy je tejto jari mimoriadne málo. Tobôž, keď osivo jarného jačmeňa majú už druhý týždeň v pôde a aj ostatné parcely pre cukrovú repu, slnečnicu a zrnovú kukuricu pripravili tak, že so sejbou môžu pokračovať hoci hneď zajtra. V perínskom JRD už viac rokov nemajú problémy s dodržiavaním agrotechnických termínov. Vlani zo 700 hektárov ozimnej pšenice v priemere na hektári vymlátili 4,88 tony. Sklamal ich iba jarný jačmeň. Zato ozimný jačmeň napriek vrtochom počasia bol istejší, keď zo 140 hektárov dosiahli priemernú hektárovú úrodu 3,82 tony. Vzhľadom na to už vlani v jeseni pozmenili štruktúru osevu. Na 800 ha zasiali ozimnú pšenicu a na 120 ha ozimný jačmeň. Tejto jari siali jarný jačmeň iba na 150 hektárov. Po vlaňajšom úspechu v pestovaní kukurice na zrno táto plodina dostáva väčšie zastúpenie. — Je to pre nás výhodné, — povedal Ondrej Stromp, — že v zrnovinách sa nám umožnilo pestovať plodiny, ktorým sa v našich podmienkach najviac darí. A tak vo vlaňajšej výrobe zrnová kukurica získala spomedzi zrnovíň prvenstvo. Pravdu povediac v predchádzajúcich rokoch aj úrody zrnovej kukurice v Perine kolísali. Skúšali preto rôzne systémy jej výroby. Priučili sa od blízkych susedov — poľnohospodárov v Maďarskej ľudovej republike. Dobre ovládajú plodinový systém pestovania kukurice v Zakarpatskej oblasti USSR. Rozhodli sa však ísť svojou vlastnou cestou, hoci, dodajme, že najviac uplatňujú skúsenosti zakarpatských kukuričiarov — stovkárov. Čo predchádzalo vlaňajšiemu úspechu? Už v jeseni roku 1982 340 hektárov určených na pestovanie zrnovej kukurice dôkladne pohnojili. Na takmer polovicu plochy zapracovali maštaľný hnoj a na zvyšné parcely aplikovali tekuté fekälie. Boli to výhradne hony po obilninách. V ich ďalšom ošetrovaní pokračovali v marci, a to diskovanlm. Najväčšie starosti im robila chemická ochrana. Aký prípravok použiť, aby porasty nezaburineli, Nakoniec po dohode s Agrochemickým podnikom pomocou stroja Pag s 32-metrovým záberom pred sejbou do pôdy zapravili priemerne na hektár 230 kg tekutého dusíkatého hnojiva Dam s primiešaním 2,5 kilogramu zeazínu a 5 kg eliroxu. A výsledok? Vlani Perínčania vo svojom okrese dosiahli najvyššiu hektárovú úrodu. Zo spomínanej plochy v priemere na hektári po 7,35 tony kukuričného zrna. Preto tohto roku budú kukuricu pestovať na 380 hektä roch a v príprave pôdy postupovali ako rok predtým. Rozdiel je iba v tom, že ľudia robili ešte dôslednejšie, s ešte väčšou precíznosťou. Opäť nie náhodne. Vlani pestovaním zrnovej kukurice a cukrovej repy poverili 17-člennú brigádu socialistickej práce, predovšetkým z traktoristov, ktorú vedie agronóm Ing. Stefan Maliňäk. V tom čase sa členovia brigády uchádzali o získanie strieborných odznakov BSP, a to bol impulz pre prijatie socialistického záväzku, v ktorom prisľúbili namiesto plánovaných 5,2 tony zrnovej kukurice dopestovať priemerne z hektára po šesť ton. Zároveň vedenie družstva vypísalo prírastkovú prémiu za splnenie úlohy. Všetci teda vedeli, že ak záväzok splnia, čaká ich ešte finančná odmena. Práve v týchto dňoch členovia brigád dostanú za vysoké prekročenie socialistického záväzku od 3000 do 4500 korún, každý podľa zásluh, aké mal na prekročení výroby kukurice, ako oni tomu hovoria — dostanú štrnásty plat v roku. Čo tým získalo družstvo? Možno to povedať aj stručne. Osemsto ton kukuričného zrna navyše plánovanej výroby. — Ja si najviac cením, — povedal vedúci brigády súdruh Maliňák, — že iniciatívu môjho kolektívu družstvo aj hmotne podporilo. Všetci sa presvedčili, že svedomitá práca sa oplatí. Napríklad pri opakovanom bránení porastov kukurice sme mali časové straty. Zistili sme totiž, že po daždi, alebo včas ráno, sa bránením veľa rastlín poškodí, lebo sú krehké. Znižoval sa tak počet jedincov na plošnej jednotke, hoci sme v sejbe rátali aj s desaťpercentným zvýšením počtu jedincov. Stefan Urban, Ladislav Bó'ór, Jozef °Kerekeš a Stefan De sző však zistili, že im prichodí brániť iba za teplého dňa. Dnes sa nám tieto straty na čase vracajú v podobe prírastkovej prémie. Ako agronóm mám už záruku, že traktoristi a kombajnisti budú pracovať ešte statočnejšie. Rovnaký krok dopredu, hoci nie taký rapídny, urobili aj v pestovaní cukrovej repy, o ktorú sa staral prakticky ten istý kolektív. Vlani na sto hektároch dosiahli priemernú hektárovú úrodu 34,15 tony. O 2,15 tony viac, ako im určoval plán. Tohto roku sa zaviazali opäť plán prekročiť o 1,5 tony v priemere na hektári. V uplynulom týždni — v piatok — stihli zasiať prvých štrnásť hektárov cukrovej repy. Len čo počasie dovolí, Jozef Kerekeš opäť vyjde do póla so sejačkou Pneumasen, aby zasial zvyšných~86 hektárov. Hoci tentoraz aj mňa počasie donútilo s organizátormi rastlinnej výroby JRD v Perine diskutovať nie priamo na poli, o výsledkoch a predsavzatiach, aké majú družstevníci v Perine, sa však vždy hovorí zaujímavo. Napokon nie náhodne patria medzi 22 poľnohospodárskych podnikov zo Slovenska — vyzývateľov na úspešne plnenie a prekročenie úloh siedmej päťročnice. MARTA HUSÁKOVÁ PRONo príprave volieb Varšava (ČSTK) — Vo Varšave sa konalo v sobotu zasadanie celoštátnej rady Vlasteneckého hnutia národnej obrody (PRON) venované prípravám volieb do národných rád, ktoré sa v Poľsku uskutočnia 17. júna tohto roku. Na zasadaní sa zúčastnili najvyšší poľski predstavitelia Wojciech Jaruzelski a Henryk Jablofiski. Generálny tajomník celoštátnej rady PRON Marian Orzechowski a ďalší účastnici zasadania poukázali na mimoriadny význam volieb do národných rád pre ďalšiu stabilizáciu situácie a uskutočnenie socialistickej obnovy v Poľsku. Upozornili aj na terajšiu zložitú medzinárodnú situáciu. Za hlavné nebezpečenstvo pre mier označili horúčkovité zbrojenie podnecované silami imperializmu, rozmiesťovanie nových amerických rakiet v západnej Európe, rast napätia v rôznych častiach sveta, aktivizáciu revanšistických síl v NSR a podkopávanie terajšieho územného a politického usporiadania v Európe. V tejto súvislosti účastníci zasadania poukázali na význam ďalšieho upevňovania poľského spojenectva so ZSSR a ďalšími socialistickými krajinami.