Pravda, december 1984 (LXV/285-308)

1984-12-01 / No. 285

SOBOTA 1. DECEMBRA 1984 BOJUJEME ZBRAŇOU PRAVDY D vadsiate storočie najmä od Veľkej októbrovej socialistickej revo­lúcie sa vyznačuje takou dynamikou politicko-spoločenských zmien, aké história doteraz nezaznamenala. Politická mapa sve­ta podáva presvedčivý dôkaz správnosti marxisticko-leninskej teórie o historicky nevyhnutnom rozklade kapitalistického sveta. Pomer síl sa mení, dôsledky všeobecnej krízy kapitalizmu sú preukazné; prakticky zanikol klasický koloniálny systém, menej rozvinuté „prívesky“ neoko­­lonialistických mocností v Ázii, Afrike, Latinskej i Strednej Amerike už väčšinou získali samostatnosť, alebo za ňu energicky bojujú. Prí­ťažlivosť reálneho socializmu a komunistických ideí orientuje mladé štáty na cestu pokrokového vývoja; zaraďujú sa do mohutnejúcej a silnejúcej svetovej socialistickej sústavy. Imperialistické sily sa všetkými prostriedkami pokúšajú zastaviť a zvrátiť tento vývoj, pričom neváhajú použiť aj vojenskú silu. Socia­listické spoločenstvo je však schopné nielen čeliť, ale aj úspešne odraziť ich prípadný útok. Preto medzinárodná reakcia siaha k iným prostriedkom, ktorými by chcela oslabiť socialistický svet a vytvoriť tak podmienky na jeho porážku, a tým aj na zvrat v histórii. Stup­ňuje psychologickú vojnu. Hlavný smer vedie proti Sovietskemu zväzu s vedomím, že krajina sovietov je rozhodujúcou silou, garantujúcou existenciu, rozvoj i bezpečnosť socialistického sveta, vzhľadom na ekonomický i vojenský potenciál ZSSR, ale predovšetkým preto, že sovietsky ľud ako prvý v praxi overil marxistlcko-leninskú teáriu vzniku a vývoja socialistického štátu, vrátane vari najnáročnejšej úlohy - obrany revolúcie. Terčom útokov ideologického protivníka sú však aj ďalšie krajiny reálneho socializmu, socialistické Československo nevynímajúc. Ne­priateľské zámery sú jasné; dosiahnuť oslabenie jednoty socialistic­kého spoločenstva, a tak ochromiť aj jeho schopnosť obrany. Podľa stratégov psychologickej vojny má v nej významnú úlohu zohrať na­cionalizmus, šovinizmus, náboženské cítenie, dokonca aj rasizmus. Hlavným inšpirátorom a aj realizátorom sú Spojené štáty. „Keď proti nám nemôžu isť teraz so zbraňou v ruke, tak idú so zbraňami klam­stiev a ohováračiek," napísal V. I. Lenin vo februári 1921, ale súčas­nosť potvrdzuje trvalú aktuálnosť týchto jeho slov. Propagandistické akcie Washingtonu nadobúdajú čoraz širší roz­sah. Patria medzi ne kampane o „sovietskej vojnovej hrozbe“, o údaj­nom „porušovaní ľudských práv“, o a „spoluúčasti“ ZSSR jeho spojencov na medzinárodnom terorizme, o „krize sovietskej ekono­miky". distickou Propagan­mašiné­riou zmanipulova­ná verejnosť má potom ľahšie „po­chopiť", že komu­nizmus - ako to pred časom vyhlá­sil americký prezi­dent - je „omy­lom histórie“, že Sovietsky zväz je „rišou zla" a po dobne. Reakčné vládne kruhy najmä v Spojených štátoch sa takto zároveň pokúšajú ospravedlniť a „zdôvodniť“ vlastnú nebezpečnú politiku, ktorá môže kedykoľvek vyústiť do jadrového konfliktu prinášajúceho katastrofu všetkému ľudstvu. Horúčkovité zbrojenie, agresivitu a hegemonizmus imperialistické sily maskujú sloganmi o križiackej výprave proti ko­munizmu, o „historickej úlohe USA ochraňovať demokraciu," o tzv. ochrane svojich životných záujmov v rôznych častiach sveta. Prokla­movaný boj proti medzinárodnému terorizmu v praxi USA, ale aj Francúzska a Veľkej Británie, nie je nič iné, ako nevyhlásené vojny, viero­­lomné útoky na suverenitu Iných štátov, bezprecedentné zasahovanie do ich vnútorných záležitostí, snaha likvidovať národnooslobodzova­cie hnutia, pokrokové a demokratické sily. Americká vláda so súhla­som Kongresu poskytuje stámilióny dolárov na teroristickú činnosť a vraždenie v krajinách, ktoré sa rozhodli vymaniť sa spod područia imperiálnej a neokolonialistickej nadvlády USA. Financuje činnosť kontrarevolučných bánd vysielaných proti Afganistanu, Kambodži, Ni­karague. Koľko cynizmu je v propagandistických traktátoch najvyšších ame­rických predstaviteľov stavajúcich sa do pózy samozvaných „ochran­cov ľudských práv" v čase, keď sa v USA stupňuje nový „hon na čarodejnice", keď pokrokových predstaviteľov a bojovníkov za jadrové odzbrojenie oficiálne miesta označujú za agentov Moskvy a podľa toho s nimi zaobchádzajú. Aké ľudské práva majú na mysli, keď na­príklad v Chicagu je podľa novín International Herald Tribune z troch miliónov obyvateľov takmer 880-tisfc, teda vyše 29 percent postihnu­tých hrozbou hladu, keď opäť začína rásť nezamestnanosť? Psychologická vojna je systém koordinovaných akcii, pri ktorých jej stratégovia cieľavedome zamlčujú pravdu, fabrikujú klamstvá, zneuží­vajú demagógiu, hospodársky, diplomatický a iný nátlak. Uchyľujú sa k diverzným akciám a provokáciám, ozbrojené operácie nevyní­majúc, s cieľom ovplyvňovať vedomie a konanie verejnosti. Ako na 9. zasadaní OV KSČ zdôraznil člen Předsednictva a tajomník OV KSČ súdruh Vasll Biľak, „psychologická vojna, ktorá sa proti nám vedie, má špecifický charakter. Jej ostrie je zamerané na otupovanle našej bdelosti, odhodlania, aktivity a ideovej pevnosti. Má k dispozícii celú armádu ideológov, žurnalistov, vedcov, sociológov, psychológov, odbor­níkov na dezinformácie a najmä obrovské finančné a materiálne pro­striedky. Obrazne povedané, je vedená najrôznejšími systémami, ľah­kými i ťažkými zbraňami stredného I medzikontlnentálneho doletu“. K predným vojom nášho ideologického protivníka patria špionážne služby najmä CIA, ktorá si v posledných rokoch posilnila postavenie /m americkej politickej štruktúre. Riadi také nástroje psychologickej vojny, ako sú štvavé vysielačky Rádio Sloboda a Slobodná Európa, a úzko spolupracuje s oficiálnou americkou agentúrou USIA a jej Hlasom Ameriky. Spojené štáty vydávajú na zahraničnú propagandu každoročne vyše päť miliárd dolárov; v tejto sfére pracuje do 350-tislc ľudí a použivané metódy pripomínajú goebbelsovskú propagandu z čias Hitlera. Podobne bezuzdné fabrikuje tento aparát rafinované lži a do­nekonečna ich omieľa s cieľom balamutiť, dezorientovať. Pod názvom Špeciálna plánovacia skupina bol obnovený koordinačný mechanizmus psychologickej vojny pri Národnej rade bezpečnosti USA. S novozria­denou Nadáciou pre šírenie demokracie vypracúva programy globálnej psychologickej vojny a plány kooperácie podobných orgánov v iných členských štátoch NATO. Psychologickou vojnou sa pokúša dosiahnuť svoje ciele vojensko­­priemyselný komplex, teda najreakčnejšle sily USA a medzinárodného imperializmu. Ani určitá modifikácia predtým používaného Ich propa­gandistického slovníka, ku ktorej došlo v poslednom období, by ne­mala nikoho pomýliť. Zatiaľ sa pozitívna zmena neprejavila v kon­krétnych krokoch a doteraz nič nevyvracia podozrenie, že sa Wa­shington iba preorientoval na rafinovanejšie taktické varianty vedenia psychologickej vojny. Aj keď americkí predstavitelia už nehovoria tak otvorene o plánoch na likvidáciu socializmu, o útokoch na ZSSR, stratégovia Pentagonu naďalej kalkulujú so psychologickými prípra­vami „potenciálneho bojiska" jadrovej vojny, buržoázna propaganda naďalej šíri názory o „dočasnosti socializmu“, o jeho „neschopnosti riešiť problémy“ atď. Takýmto spôsobom odpovedať na akty nepriateľstva, znížiť sa k rovnakým metódam, je pre socialistické štáty cudzie. Nikdy nebu­deme zamieňať ideologický boj s psychologickou vojnou. Máme do­statok argumentov o úspechoch reálneho socializmu, naporúdzi sú fakty o životaschopnosti socialistického spoločenstva, dynamike eko­nomik socialistických štátov. Neoddiskutovateľné sú úspechy v hos­podárskej, sociálnej a kultúrnej oblasti, v riešení národnostnej otázky. Za relatívne krátke obdobie sa socialistická sústava stala rozhodujú­cou silou svetového vývoja kráčajúcou s oprávneným optimizmom v ústrety budúcnosti. Svoje postavenie však nezneužíva na to, aby sa usilovala ziskať vojenskú prevahu, je rozhodnutá zabrániť vojnovej konfrontácii. Potvrdzuje to konkrétnymi činmi; naporúdzi sú desiatky mierových návrhov a iniciativ, ktoré ZSSR a ďalšie členské štáty krajín Varšavskej zmluvy ponúkli ako reálnu platformu pre rokovania o zastaveni horúčkovitého zbrojenia, o odzbrojení. USA však na ne neodpovedali alebo torpédovali Ich prijatie. Preto je nevyhnutné aj naďalej ostražito sledovať zámery ideologického protivníka, energicky a ofenzívne čeliť jeho pokusom zmeniť existujúci pomer sfl vo svete. Psychologická vojna, ktorú proti socialistickým krajinám vedú naši Ideologickí protivnici, nám nemôže byť ľahostajná a je našou povin­nosťou zavčasu odhaľovať podstatu jej zákerných metód. Inšpirujúcim stimulom ofenzívneho prístupu sú doterajšie úspechy a pevné pre­svedčenie vo víťazstvo komunizmu. proletáři všetkých k r a j í n, s p o j t e sa! Blahoprajné telegramy k štátnemu sviatku LĽDR ORGAN ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA 50 HALIEROV CU(A ROCNlK 65. A ČÍSLO 285 * ■v ■ vr j v Včerajší deň medzi delegátmi X. zjazdu JRD Rôzne generácie na rovnakej nôte Čo delegát či delegátka X. zjazdu JRD, to inú ľudský príbeh. Každý so svojimi radostamt i starostami. Niečo však majú celkom isto spoločné. Je to láska k poľnohospodárstvu, k prá­ci, ktorej plody nachádzame denno­denne na našich stoloch. i Šediny i tmavé vlasy. Hladké tváre líca, na ktoré čas vyryl vrásky, svižné pohyby i chrbty, čo pozohýba­­la tarcha rokov. Tri poľnohospodárske generácie. Také je vekové zloženie delegátov. K tým, čo otvorili pred tri­dsiatimi piatimi rokmi cestu socialis­tického poľnohospodárstva, prisadli v rokovacej sále tí, ktorí do rokov, keď si človek vyberá povolanie, dozreli neskôr. Nechýbajú ani najmladší, dva­­dstatníci. Tajomstvá práce na poli, v maštali či pri moderných strojoch ešte len začínajú odhaľoval. Šestdesiatnlk, Ing. Štefan Chromic­­ký, predseda JRD v Blatnom patrí do generácie, ktorá prišla koncom šty­ridsiatych rokov s myšlienkou, dovte­dy nevídanou, — spoločne gazdoval na pôde. Pomáhal pri zakladaní druž­stiev v bývalom Bytčianskom okrese, ale t v okolí Bratislavy, napríklad v Pezinku. Dvadsat rokov stojí na čele blatnianskeho družstva. — Pochádzam z Kysúc, ktoré patrili za môjho det­stva k najchudobnejším častiam Slo­venska. O to väčštu mám radost, keď dnes vidím, aké veľké premeny vidie­ka priniesla socializácia poľnohospo­dárstva. — Vyznal sa. Nebola to zby­točná práca. Ľudí obrábajúcich pôdu sme odbremenili od tažkej driny a veru neraz nejeden z tých, čo sa vstu­pu do družstva bránili, povie, že je vdačný, že sme ho prehovorili. Mla­dá poľnohospodárska generácia už má vo väčšine družstiev vynikajúce pracovné i sociálne podmienky. U nás napríklad im môžeme ponuknut byt, veď sme už postavili takmer 50 byto­vých jednotiek. Poskytujeme družstev­níkom pôžičky, rekreačné i liečebné poukazy, chutnú stravu v družstevnej jedálni... Tohto roku sme si mohli dovolil uvoľnil na fond sociálnych a kultúrnych potrieb 1,4 mtltóna korún. Záleží teraz na našich nasledovníkoch, či dokážu urýchlene presadzoval v poľnohospodárskej veľkovýrobe naj­modernejšie vědeckotechnické poznat­ky. To je ich hlavná úloha. Na podobnú nôtu bol naladený i predstaviteľ ďalšej z generácií, šty­ridsiatnik Ing. Anton Vavro z JRD v Diviakoch nad Nitricou, v Prievidz­skom okrese. „Mojim rovesníkom, keď si vyberali štúdium na poľnohospodár­skej škole sa ešte spolužiaci posmie­vali, že sú hnojárl,“ spomínal s úsme­vom. — Časy sa však už dávno zme­nili. Aj v našom družstve sa usiluje­me presadzoval vo výrobe nové prv­ky. Spomeniem napríklad úpravu ze­miakov, lebo tie sú jednou z našich hlavných plodín. Už nás neuspokoju­je, že ich vieme dopestoval, ale chce­me využil t neštandardné a odpad na kŕmenie. Preto plánujeme pri zemta­­kárni na 3000 ton pristavil sušičku i lúpáreň zemiakov tak, aby to najne­skôr v roku 1987 bolo realitou. V ži­vočíšnej výrobe je v súčasnosti hlav­nou našou úlohou zrekonštruoval sta­ré objekty. Usilujeme sa, aby nás ustajňovacie miesto nevyšlo na viac ako pät a pol tisíca korún. Smiešky v očiach, zvedavé pohľady na všetko, čo sa deje v Paláci kultú­ry. Roky, keď je človek zvedavý a zaujíma sa o všetko nové. Tak možno charakterizoval i dve štíhle dievčiny, radiace sa medzi najmladšiu generá­ciu. Mária Hazuchová má dvadsatpät ro­kov. Pred tromi rokmi sa stala dojič­kou v JRD v Trenčianskych Stankov­­ciach. „Nasledovala som svoju mamu, tiež dojičku,“ zdôverila sa. „My sme družstevnícka rodina. Pracuje tam i môj otec, sestra, brat, manžel, svok­­rovci. Niekedy to u nás doma vyzerá ako na schôdzi,“ poznamenala žartom. „Som vyučená krajčírka, a predsa som sa rozhodla ist k dojniciam. Vlastne, spolu s mamou som k nim chodila už od detstva. Vztah k tomu­to povolaniu sa teda tvoril v mojom myslení už vtedy. Ešte je však aj nie­čo iné, prečo sa mi páči táto práca. Sú to vynikajúce pracovné podmien­­(Pokračovanie na 2. str.) Vrelé sfidružské pizdravy a blahoželania Praha — Generálny tajomník u'v KSČ, prezident ČSSR Gustáv Hu­sák a predseda vlády ČSSR Lubomír Štrougal poslali generálnemu tajomníkovi Ústredného výboru Ľudovej revolučnej strany Laosu, pred­sedovi Rady ministrov Laoskej ľudovodemokratickej republiky Kayso­­ne Phomvihanovi a prezidentovi Laoskej ľudovodemokratickej repub­liky Souphanouvongovi pri príležitosti štátneho sviatku LĽDR blaho­prajný telegram tohto znenia: Váženi súdruhovia, pri príležitosti 9. výročia vyhlásenia Laoskej ľudovodemokratickej repub­liky posielame Vám, Ústrednému výboru Ľudovej revolučnej strany Laosu, vláde a bratskému laoskému ľudu v mene ÚV KSČ, vlády a ľudu ČSSR i v mene svojom vrelé súdružské pozdravy a blahoželania. Víťazstvo národno-demokratickej revolúcie v roku 1975 utvorilo priazni­vé podmienky na budovanie novej spoločnosti v Laose. Laoský ľud pod vedením Ľudovej revolučnej strany Laosu dosiahol mnohé úspechy na ceste budovania základov socialistickej spoločnosti, pri upevňovaní a obrane revolučných vymoženosti a nezávislosti svojej krajiny pred útokmi impe­rializmu, hegemonizmu a reakčných sfl. Sú výsledkom jeho obetavej prúce, plodnej mnohostrannej spolupráce LĽDR so Sovietskym zväzom, Vietnamskou socialistickou republikou, Kambodžskou ľudovou republikou a ďalšími so­cialistickými krajinami. Laoská ľudovodemokratická republika prispieva k boju za upevnenie mieru a bezpečnosti národov, za rozvoj spolupráce a dobrých susedských vzťahov medzi krajinami juhovýchodnej Ázie. Radi konštatujeme, že naše strany, štáty a národy spája pevné priateľstvo a mnohostranná spolupráca, spočívajúca na princípoch marxizmu-leninizmu a socialistického interna­cionalizmu. Cestou ich ďalšieho rozvoja, na prospech našich bratských národov, jednoty a zomknutosti celého socialistického spoločenstva pôjde­me i naďalej v duchu Zmluvy o priateľstve a spolupráci medzi ČSSR a LĽDR. Želáme Vám, vážení súdruhovia, i všetkému laoskému ľudu veľa úspe­chov pri budovaní socializmu vo Vašej vlasti, v boji za mier a pokrok na celom svete. □ □ Člen Predsedníctva ÚV KSČ a predseda Federálneho zhromaždenia ČSSR Alois Indra zaslal členovi Politického byra ÚV Ľudovej revolučnej strany Laosu, prezidentovi a predsedovi Najvyššieho ľudového zhromaždenia Laos­kej ľudovodemokratickej republiky Souphanouvongovi blahoprajný telegram k štátnemu sviatku LĽDR. ÚV NF ČSSR zaslal pozdravný telegram Frontu národnej výstavby Laosu k štátnemu sviatku LĽDR. Minister zahraničných vecí ČSSR Bohuslav Chňoupek poslal pri príleži­tosti 9. výročia vyhlásenia LĽDR blahoprajný telegram ministrovi zahra­ničných vecí LĽDR Phoun Thao Sipaseuthovi. V Prahe pokračovalo rokovanie X. celoštátneho zjazdu jednotných roľníckych družstiev Rozvoj pracovnej iniciatívy o socialistickej súfože - predpoklad úspešného splnenia uznesenia XVI. zjazdu KSČ Pokračovala diskusia k hlavným zjazdovým referátom • Delegáti schválili správu ústrednej a republikových kontrolných a revíznych komisií Zvä­zu družstevných roľníkov, doplnky stanov a zvolili nové orgány zväzu • Dnes rokovanie pokračuje diskusiou a prijatím záverečných dokumentov Praha (Od našich redaktorova ČSTK) — Diskusiou k hlavným zjazdovým referátom pokračoval včera v pražskom Paláci kultúry X. celoštátny zjazd jRD. Aj na včerajšom rokovaní sa zúčastnila delegácia ÚV KSČ vlády ČSSR, Federálneho zhromaždenia ČSSR a ÚV Národného frontu ČSSR a ďalší hostia. Predpoludňajší program vie­dol minister poľnohospodárstva a výživy ČSR Vladislav Třeška. Prvým diskutérom včerajšieho dňa rokovania X. zjazdu JRD bol predse­da JRD ČSSP Budúcnosť v Mojmírov­­ciach Ing. Ladislav Taškář. Hovoril o skúsenostiach z uplatňovania mo­delu Nitra. Súčasťou tohto typového projektu hospodárenia je i pria­me zásobovanie poľnohospodárskych podnikov náhradnými súčiastkami prostredníctvom Agrozetu. Hoci sa tým zásobovanie zjednodušilo, kri­ticky poukázal na to, že sú problé­my najmä s doplňovaním sortimen­tu lacnejšími druhmi náhradných sú­čiastok. Hlavnú časť diskusného prí­spevku venoval skúsenostiam z in­vestičnej výstavby v poľnohospodár­skych podnikoch. Osobitne sa zame­rali na budovanie silážnych a se­­nážnych žľabov a poľných ciest, vďaka čomu nielenže obmedzili stra­ty pri výrobe, ale zlepšilo sa i ži­votné prostredie. V Nitrianskom okrese sa osvedčilo i budovanie lac­ných, finančne nenáročných stavieb podľa vzoru sovietskych poľnohospo­dárov. Ing. Libor Mahda, predseda JRD Javořina v Dolnom Němčí, okres Uherské Hradiště sa zameral na skú­senosti pni zúrod­ňovaní pôdy v tom- i to družstve. Hlav­nú pozornosť venu­jú krmovinovej zá­kladni, najmä vý­robe objemových krmív, ich kvali­te. Vdaka tomu dosahujú špičkovú úžitkovosť zvierat. Priemerná ročná dojnosť kráv je až 5500 litrov, prí­rastky hovädzieho dobytka vo výkr­me 0,96 kg na kus a deň, pričom spotreba je výrazne nižšia, ako sta­novujú normy. V diskusii vystúpil aj vedúci de­legácie NDR, námestník ministra poľnohospodárstva, lesníctva a výži­vy NDR Peter Findeis. Vyslovil uzna­nie našim poľnohospodárom za vý­sledky, ktoré dosahujú pri uskutoč­ňovaní uznesení XVI. zjazdu KSČ a povedal, že správnosť a kontinuita marxisticko-leninskej poľnohospodár­skej politiky sa prejavuje aj v so­cialistickom poľnohospodárstve NDR, ktoré v tomto roku zaznamenalo najvyššie výkony vo svojej histórii. Pripomenul, že na úspechoch sa ne­malou mierou podieľa medzinárodná hospodárska spolupráca socialistic­kých štátov. Je preto dôležité ďa­lej aktívne rozvíjať ekonomickú in­tegráciu na základe záverov hospo­dárskej konferencie členských kra­jin RVHP na najvyššej úrovni. „To je pre nás aj vodidlom pre ďalšiu intenzifikáciu spolupráce medzi NDR a ČSSR,“ povedal. Veľmi pozitívne zhodnotil blízke vzťahy, ktoré sa vy­tvorili a upevnili medzi značným počtom poľnohospodárskych druž­stiev oboch krajín. Josef Charousek, predseda JRD Po­krok Bílá, okres Liberec, Severočes­ký kraj sa zaoberal podmienkami hospodárenia v zemiakárskej a hor­skej oblasti. Žiadal rýchlejšiu obme­nu strojového parku a najmä dopl­niť ho náradím nevyhnutným na za­bezpečenie požadovaného rozvoja rast­linnej výroby. Diferencovane by sa ma­li, povedal, riešiť aj normatívy spotre­by jadra na kilogram úžitku v živočíš­nej výrobe, pretože v ich oblasti majú nedostatok glycidových a prebytok bielkovinových krmív. Preto nemôžu kŕmiť optimálnymi kŕmnymi dávkami — nemôžu zvýšiť biologickú výkonnosť zvierat a plytvajú krmivami, čo v ko­nečnom dôsledku zhoršuje aj hos­podárenie. Vyslovil aj pripomien­ky na adresu podnikov služieb, ktoré poclř,,» , iebo mienky viac rešpéktujú zisk ako potreby poľno­hospodárstva. Mária Paulechová, vedúca úseku ži­vočíšnej výroby JRD Pokrok v Ostro­ve pri Piešťanoch, nositeľa Radu prá­ce, okres Trnava, poukázala na dob­ré výsledky hospodárenia ich druž­stva, ktoré dávala do súvislosti s vý­sledkami celého piešťanského koope­račného obvodu. Napríklad v plnení obilninárskeho programu ich JRD a v poslednom roku celý kooperačný obvod dosahujú úrody priemerne z hektára vyše 6 ton obilia. Rozhoduje ,o tom biologický materiál, dobrá po­­lilickoorganlzátorská práca a spolu­práca s vedeckovýskumnou základ­ňou i pracovníkmi služieb na báze združeného socialistického záväzku, ktorý zameriavajú okrem splnenia výrobných úloh na zvyšovanie úrov­ne slabších a priemerne hospodária cich na úroveň výborne prosperujú­cich poľnohospodárskych podnikov. Hovoriac o živočíšnej výrobe uviedla, že teraz priemerne na 100 ha chova­jú 105 kusov rožného statku a v naj­bližších rokoch chcú chovať až 130 kusov, pričom od dojnice dosahujú v priemere ročný pôdoj vyše 5000 lit­rov mlieka. Mária Chanátová, referentka pre KPP v JRD ČSSP Poľana v Jarabine, okres Stará Ľubovňa hovorila o kom plexnej starostlivosti o družstevníkov, pričom zdôraznila, že vynikajúce vý­sledky v tomto smere dosahujú pre­dovšetkým preto, že tieto otázky nie sú záležitosťou len vedenia, ale všet­kých družstevníkov. Družstvo už te­raz vlastní 77 bytov, čo v prepočte na 100 pracovníkov znamená 15 byto­vých jednotiek. Pritom v okrese pri­padá na 100 družstevníkov priemerne len 6 družstevných bytov. Úspešne plnia sociálny program aj v ďalších ukazovateľoch. Ročne posielajú na rekreáciu 70—75 družstevníkov, 20 až 25 využije ročne kúpeľnú liečbu, majú vlastného zubného i závodného lekára. Nezabúdajú ani na dôchodcov, ktorým poskytujú jednorazové príspev­ky, ale aj poukazy ha kúpeľnú liečbu a umožňujú im stravovanie v druž­stevnej jedálni. Súdruh Vlastimil Čech z JRD Roz­květ Kámen sa zaoberal intenzifiká­ciou výroby zemiakov a rozvojom hávlíčkovobrodského hnutia. Ďalšie zintenzívnenie pestovania zemiakov si vyžiada komplexné riešenie v celom reťazci — šľachtenie — pestovanie — skladovanie a spracovanie. O takýto komplexný prístup sa usilujú aj ze­­miakári okresu Havlíčkův Brod, ktorí tohto roku zobrali priemerne z hek­tára 23,9 tony zemiakov, čo im umož­nilo vyrovnať aj 1075-tonový rest v ich produkcii z predchádzajúcich ro­kov 7. päťročnice. JRD Rozkvět Ká­men, ktoré sa špecializuje na pesto­vanie sadivových zemiakov, dosiahlo t. r. úrodu priemerne 25 ton z 525 hektárov pri 16- až 17-tonovej výťaž­nosti sadiva. V okrese je však rad pestovateľov, ktorí dosiahli nižšie úrody. Pri vyrovnávaní rozdielov chceme — zo skúsenosti už štvrťsto­­ročného hávlíčkovobrodského hnutia — cieľavedomejšie zapojiť do proce­su intenzifikácie (cieľom je 23,5-to­­nová úroda zemiakov z jednotky plo­chy) podniky služieb, nákupu a vý­skumu — "zdôraznil súdruh Čech. Súdružka Ružena Janouškovcová, ošetrovateľka dojníc v JRD Mír Pšov v Novosedloch, dokumentovala nielen úspechy, ktoré dosiahli v tomto druž­stve (4000-litrovú úžitkovosť dojníc, či vyše trojtonovú úrodu repky prie­merne z hektára), ale pozornosť upriamila predovšetkým na možnos­ti ďalšej stabilizácie členov JRD v pohraničí. Nazdávam sa, že treba účinnejšie ako doteraz pomáhať družstvám pri bytovej výstavbe a tak­isto zvýšiť stabilizačné príspevky, ktoré by malí byť vyššie, než sa po­skytujú vo vnútrozemí. Rovnako pri­chodí prehodnotiť, pove*dala, plány strediskových obcí, ktoré úplne po­zabudli, že poľnohospodárska výroba (Pokračovanie na 2. str.) / PRAHA 1984 Tajomník OV KSČ František Pitra sa včera stretol s vedúcim sovietskej delegácie námestníkom ministra poľnohos­podárstva ZSSR a podpredsedom Zväzovej rady kolchozov Anatolijom Čubarovom (v prostriedku j. Telefoto ČSTK Pod titulkom Všestranným využívaním vě­deckotechnického pokroku podporujeme rozvoj efektív­nej intenzifikácie poľnohos­podárskej veľkovýroby uverejňujeme na tretej strane podstatný výňatok zo Správy o činnosti a ďal­ších úlohách Zväzu druž­stevných roľníkov, ktorú predniesol predseda OV ZDR súdruh Pavol Jonáš na X. celoštátnom zjazde JRD v Prahe. Podpísali protokol o výmene tovaru medzi ÜSSR a ZSSR ZÁRUKY STABILNÉHO NAPREDOVANIA Moskva (Spravodajca ČSTK) — Protokol o výmene tovaru medzi ČSSR a ZSSR na rok 1985 podpísali včera v Moskve ministri zahra­ničného obchodu oboch krajín Bohumil Urban a Nikolaj Patoličev. bacie stroje, elektrotechnické zaria­denia, stavebné a cestné stroje, trak­tory, poľnohospodársku techniku a ďalšie stroje a zariadenia. Bude pokračovať spolupráca vo vý­stavbe jadrových elektrární, v rekon­štrukcii a modernizácii viacerých hutníckych a chemických závodov, vo výstavbe uholných baní, pražské­ho metra a niektorých ďalších objek­tov významných pre československé národné hospodárstvo. V značnom množstve sa budú do ČSSR dodávať základné druhy palív a surovín, vrátane ropy, čierneho uhlia, zemného plynu a elektrickej energie. Hlavné miesto v československom vývoze do ZSSR budú zaujímať roz­ličné stroje a zariadenia, medzi ni­mi technika, ktorá bude prispievať k plneniu sovietskeho potravinového programu. Československo dodá do Sovietskeho zväzu predovšetkým za­Protokol zahŕňa vzájomné záväzky oboch krajín, ktoré vyplývajú z dlho­dobej obchodnej dohody o výmene tovaru a platbách medzi ČSSR ZSSR na ,roky 1981—1985 a z iných a hospodárskych dohôd. Hodnota výmeny tovaru medzi ČSSR a ZSSR, dohodnutá na rok 1985, pre­kročí 13 miliárd rubľov a v porovna­ní s rokom 1984 sa zvýši o viac ako šesť percent. Československo stabilne zaujíma jedno z vedúcich miest v zahranič­nom obchode Sovietskeho zväzu a ZSSR bude aj naďalej hlavným ob­chodným partnerom Československej socialistickej republiky. Protokol predpokladá ďalší rozvoj špecializácie a kooperácie výroby medzí ČSSR a ZSSR, predovšetkým v strojárstve. Preto sa bude aj v roku 1985 rýchle zväčšovať objem vzájom­ných dodávok strojov a zariadení. Sovietsky zväz bude do Českoslo­venska dodávať špeciálne kovoobrá­riadenia pre štyri obilné silá, zaria­denia pre závody na výrobu močovi­ny v Odese a Severodonecku a za­riadenia pre závody mäsového a mliekárenského priemyslu. Československo dodá aj zariadenia pre modernizáciu kožiarskeho závodu v Jerevane, vorošilovgradského obuv­­ného podniku a závodu na výrobu pletiarskych vlákien v Žodine. Podľa dlhodobej dohody sa usku­točnia dodávky spotrebného tovaru, najmä obuvi, konfekcie, pleteného to­varu, látok, koženej galantérie, ná­bytku, liekov a pod. Predpokladajú sa taktiež dodávky oceľových rúr, magnezitu, slinku, farbív a mnohých chemických výrobkov, o ktoré má záujem sovietske národné hospodár­stvo. Realizácia záväzkov, stanovených protokolom, bude napomáhať úspešný rozvoj národného hospodárstva oboch krajín, plnšie uspokojovanie rastú­cich potrieb obyvateľstva ČSSR a ZSSR a prispeje aj k ďalšiemu pre­hĺbeniu vzájomnej spolupráce. i 1

Next