Pravda, apríl 1985 (LXVI/77-101)

1985-04-01 / No. 77

PONDELOR 1. APRILA 1985 / »j 15. zasadaní ŰV KSČ v roku 1980 súdruh Jan Fojtík v diskusii nl2 povedal, že Isté známe skutočnosti nás znovu a znovu upozorňujú na nevyhnutnosť stále spájať ideovo-výchovnú a polltlckoorga­­nlzátorskú prácu, spájať Ideologickú prácu s praxou socialistickej vý­stavby. Toto Intenzívne pôsobenie je dôležité a potrebné najmô tam, kde treba čeliť oportunizmu v praxi, rozličným odstredivým tendenciám, lokálpatriotizmu, n(zke| náročnosti na prácu ľudí, alibizmu, rozličným prejavom malomeštiactva, úsiliu žiť na úkor spoločnosti a pod. Zdôraznil: „Tam, kde sa stretávame s ľahostajnosťou k takým ja­vom ... tam rozhodne nemôžeme tvrdiť, že |e s našou propagandou a agitáciou všetko v poriadku, I keď by sme na tých miestach mohli vykázať všetky potrebné počty agitátorov, Informátorov, propagandistov a lektorov I príslušné výkazy o činnosti domov a kabinetov politickej výchovy, útvarov straníckeho vzdelávania.“ Je na škodu veci, že sme na tieto slová nejeden z nás a na nejednom mieste rýchlo a dávno zabudli. Lebo parafrázujúc tieto slová vo vzťahu k Iným a ďalším nedostatkom a nešvárom, k porušovaniu zásad socia­listickej zákonnosti, morálky a disciplíny, musíme konštatovať: tam, kde sa stretávame s nedbajstvom, liberalizmom a oportunizmom k týmto ja­vom, tam rozhodne nemôžeme tvrdiť, že je všetko v poriadku s plnením stanov strany, s Listom Predsedníctva OV KSČ straníckym orgánom a organizáciám, I keď formálne administratívne môžeme vykázať a do­kázať, že sa s nim ten-ktorý orgán, tá-ktorá Inštitúcia zaoberali x-krát. Nik netvrdí, že sme v boji proti porušovaniu socialistickej zákonnosti, morálky a disciplíny nepokročlll. Ale ako zvykneme vravieť — zďaleka ešte nie |e všetko v poriadku, vonkoncom nemožno zložiť ruky do lona, prepadnúť čl sebauspokojeniu, čl pasivite alebo dokonca beznádeji po­razeneckých nálad. Bo| naďalej pokračuje! o nemožno v ňom ani zastať, ani ustaťl Osobitné a nezastuplteľné miesto v tomto zápase majú komunisti. Predovšetkým pre­to, že sila, života­schopnosť a autori­ta strany — to je autorita každého komunistu, jeho ak­tívna životná po­­zfcla, sila jeho osobného príkla­du. Pritom — I keď to vonkoncom nie JEDINÁ VÝSADA KOMUNISTU je správne a spra­vodlivé — ľudia neraz hodnotia stranu, jej politiku podľa jedného-dru­­hého člena strany, ich názorov a činnosti. Cesta k novým horizontom — a takým nesporne je budovanie rozvinu­tého socializmu — nikdy nebola a nikdy nebude ľahká; vždy sa na nej stretávame I naďalej sa budeme stretávať s mnohými zložitosťami, s ne­prebádanými c praxou ešte nepreverenými otázkam! a otáznikmi. 2lada sl nielen veľké vypätie sll, invenciu, revolučný zápal, ale predovšetkým človeka — jednotlivca a kolektivy — ktoré dáva|ú nepodkupné svo| rozum I srdce veľkej veci socializmu a komunizmu. A kto má ísť po te|to ceste v prvých radoch ak nie komunista? Svojim osobným príkla­dom a organizátorskou prácou — pri dôslednom plnení uznesení, pri dochvíľnej realizácii plánov, v úsilí o zvyšovanie efektívnosti a kvality, pri využívaní vědeckotechnického pokroku. Sila jeho osobného príkladu sa však musí vyjavovať aj v tom, že nemá právo prehliadať čl zmierovať sa s prejavmi lajdáctva, nehospodárnosti, neschopnosti a byrokratizmu. Nemôže a nesmie sa zmierovať s prípadmi, keď niekto kupči čl rozkráda spoločný ma|etok, chytráči a kamufluje, zneužíva služobné postavenie. Ešte raz treba zdôrazniť a podčiarknuť: celkovú našu činnosť, čino­rodosť, vzťah k úlohám a povinnostiam podmieňuje, formuje a určuje životná aktivita, životná pozícia. Aké je presvedčenie človeka, |eho vzťah k služobným, občianskym, společenským povinnostiam, tak sa I rozhoduje I koná v tej čl one| situácii. Neraz sa pritom človek ocitne pred dilemou a v situáciách, keď sa mu ponúka|ú viaceré riešenia, keď temer bezradne zastane na križovatke a prichodí sa mu rozhodnúť, ktorým smerom sa vyberie. Rozhodnutie neraz nebýva ani jednoduché, ani ľahké. A| v takomto rozpoložení odpoveď pre mnohých |e a zostáva jednoznačná: konám jedine podľa toho, čo je a bude na prospech spo­ločnosti, socializmu. Nejdem na prospech chvíľkový, subjektívny a egois­tický, ktorý vyhovuje Iba mne. Ale ak takto nebudem postupovať a konať |a-komunlsta, kto teda? To |e oná životná pozícia, určujúci čl rozhodujúci mravný princíp, leninská etika chovania. Cien strany je a bude komunistom v leninskom chápaní jeho poslania »1 záväznosti Iba vtedy, keď každým párom svojho tela, každou čiastoč­kou svojho ja sl bytostne osvojí a bude sa riadiť — v každej situácii a za každých okolnosti — v svojej strohosti prekrásnou myšlienkou, ktorá zazvučala na XVI. zjazde KSČ: „My, komunisti, sa nechceme a ani nesmieme odlišovať od ostatných pracujúcich ničím iným ako vyššou zodpovednosťou, uvedomelosťou, pracovitosťou a obetavosťou. Do revo­lučného predvoja robotníckej triedy sme vstupovali s vedomím, že zmys­lom nášho života je služba ľudu. Našou jedinou výsadou je byť v prvých radoch boja za ďalší rozvoj socializmu, za komunizmus.“ Pripojme k tejto trvale platnej, teda v žiadnej situácii sa nemeniacej zásade, slová súdruha Gorbačova, ktoré povedal v nedávnych dňoch: „Stredobodom pozornosti bude I naďalej rozvoj iniciatívy a tvorivej činnosti más, prísne dodržiavanie poriadku a zákonnosti a upevňovanie pracovnej, štátnej a straníckej disclplfny. Budeme všemožne podporovať, povzbudzovať a oceňovať tých, ktorí nie slovami, ale člnmi a praktic­kými výsledkami pre|avu|ú svoj čestný a svedomitý vzťah k spoločenským povinnostiam. Budeme bo|ovať proti všetkým prejavom vystatovačnosti a planým rečiam, okázalosti a nezodpovednosti, proti všetkému, čo odporuje so­cialistickým normám života.“ V oboch citovaných myšlienkach je vyjadrená prostá — a v svojej prostote zložitá dialektika nášho života* boj za a proti... Boj za ďalší rozvoj socializmu, za komunizmus — i boj proti všetkému, čo odporuje socialistickým normám života. Ale nielen to; ale aj či predovšetkým — úloha, poslanie strany v týchto zápasoch, jedine možný a komunistu dôstojný zástoj v nich. Žiada sa zopakovať z nich dve zásady: vysoká zodpovednosť, uvedo­melosť, pracovitosť a obetavosť každého komunistu — a jednota slova a činu, slova a praktických výsledkov. Keď tieto zásady takpovediac „rozmeníme na drobné“, či budeme ich presadzovať v každodennej praxi, veľa javov, veľkých veci i „drob­nosti“ sa nám možno ukáže v inom svetle, než ich vidíme doteraz. Komunista je a musí byť prvý, čo rieši náročné úlohy, čo prebojúva novú techniku a technolágiu, intenzifikáciu národného hospodárstva, osobnú zodpovednosť a hospodárnosť. Je zástavníkom všetkého nová­torského, progresívneho, revolučného. Jeho stranícky prístup k ekono­mickým otázkam je politickým prístupom... Komunista je príkladom pri uplatňovaní kritiky a sebakritiky. Niektorý z vedúcich pracovníkov podceňuje spolupracovníkov, podceňuje a nedbá na pripomienky pracujúcich, na kritiku je alergický, obklopil sa podlí­­začmi a chválenkármi. Komunista mu prvý povie pravdu do očú, ne­ustupuje pred jeho vrtochmi a vôbec nešvármi. Chápe, že osobitne v boji s nimi, s prežitkami vo vedomí ľudí a proti asociálnym javom v ich konaní je nevyhnutná konkrétnosť a adresnosť. Práve tak, že se­bakritika nie je známkou slabosti, ale politickej vyspelosti a vnútornej sily. Komunista je vzorom skutočnej činorodosti, je mu cudzí úzky prakti­­cizmus a šablóna; je čestný a podporuje čestnosť i zdravé riziko, ne­znáša alibizmus, pohodlnosť, formalizmus, pokrytectvo a demagógiu. Nie je za lacnú autoritu, ale za principiálnosť. Autoritu získava obeta­vosťou a zásadovosťou, vysokou náročnosťou k sebe i iným, taktom, skromnosťou a prostotou v chovaní i v živote. Bytostne pochopil, že ju nezískava iba legitimáciou strany, ani predchádzajúcimi zásluhami, funk­ciou či krásnymi frázami. Komunista je človek, u ktorého slovo a čin jedno sú. Lebo nie v slo­vách, ale jedine v činoch sa vyjadruje a zrkadlí jeho komunistická zá­sadovosť, politická vyspelosť, organizátorské schopnosti a morálne kva­lity. Nepatri medzi tých, čo vedia slovne vášnivo dávať na obdiv svoje presvedčenie — ktoré nemali a nemajú — lebo je v príkrom rozpore s ich praktikami. Vernosť slovu je pre komunistu zákonom. Každý iný postoj je slovom do vetra. Naisto sme nespomenuli všetky zásady, ktorými sa riadi skutočný komunista, všetky vlastnosti, ktoré sú mu vlastné. Stranícka legitimácia ho oprávňuje mať jedinú výsadu: verne slúžiť ľudu, socializmu. Je osob­ným preukazom revolučného bojovníka. Dobrý chýr medzi pracujúcimi pôsobí a žije len o tých, o ktorých tento chýr vytvoria sami pracujúci a ďalej ho šíria. A ten môže existo­vať iba o komunistovi, ktorý sa vyznačuje trvalou životnou aktivitou. A ona predstavuje jeden z rozhodujúcich faktorov úspechov tej ohromnej práce, ktorú robí strana pre splnenie programu XVI. zjazdu KSČ. ORGAN ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA 50 HALIEROV PREŠOVSKÍ STAVBÁRI ÚSPEŠNE UNIKAJÚ ZO ZÁVOZU ZAOSTÁVANIA IB trim roku namiesto straty zisk Podnet k smelším úlohám v dokončovaní bytov • Za skúsenosťami u stavbárov v ČSR • Iniciatíva zlobinovca Jozefa Palšu Prešov (Od néšho redaktora) — AJ v lanskom roku bolo staveb­níctvo najslabším článkom ekonomiky Východoslovanského kraja. Konsolidačný proces, štrukturálna prestavba kapacít so samara­­nim na rýchlejšie dokončovanie stavieb a zlepšovanie ekonomic­kých výsledkov prebiehajtt zjavne pomalšie, ako sa očakávalo. Pravda, nemožno nevidieť ani viaceré pozitívne výsledky. Medzi nimi púta pozornosť postup vyše šesftisleového kolektivu pracov­níkov n. p. Pozemné stavby Prešov. Výsledky dokazujú, že tento podnik sa počas roka dostal zo závozu za­ostávania. Spolu so sesterskými žilin­skými Pozemnými stavbami patri me­dzi najrýchlejšie sa konsolidujúce podniky v rezorte stavebníctva SSR. Je to a] výsledok progresívneho prí­stupu nového omladeného hospodár­skeho vedenia podniku. + S VYŠŠOU NÁROČNOSŤOU „Napriek tomu, že sme v lanskom roku splnili úlohy vo všetkých ôsmich sledovaných ukazovateloch, rozhodujúcich pre celkové posúdenie činnosti podniku, nie sme spokojní. V našich silách je oveľa viac,“ ho­vorí predseda CZV KSS Michal Guzy. Z čoho vychádza takáto náročnosť? Predovšetkým z faktu, že početne silná celozávodná organizácia strany sa môže oprieť o stabilné pracovné kolektívy brigád socialistickej práce s vyše 2500 členmi, o dobré organi­zátorské skúsenosti majstrov a stav­byvedúcich i čoraz sformovanejšie, komplexnejšie a samostatnejšle choz­­rasčotné brigády. Už sám fakt, že prešovskí stavbári v minulom roku všetky plánované byty odovzdali do konca novembra, pričom 79 percent z nich bolo bez kolaudačných chýb, dokazuje pozitívny trend. Pokúsme sa však konfrontovať tento výsledok s vyššou náročnosťou, ako o nej ho­voril súdruh Guzy. Porovnanie Je zaujímavé. Medzi tohtoročnými cieľo­vými úlohami Prešovčanov Je aj do­končenie plánovaných bytov do polo­vice novembra. Operatívny vnútro­podnikový rozpis dokonca vytvára aj voči tomuto termínu približne desať­dňovú rezervu. Nejde však len o byty, ale aj o komplexnosť bytovej výstavby. Ved výstavba objektov občianskej vybave­nosti je stále pozadu, na čom majú podiel aj investorské organizácie. Jo však v silách stavbárov mnohé aj v tejto oblasti zmeniť. Prešovčania napríklad v minulom roku dokončili na­miesto plánovaných jedenástich dva­násť objektov občianske] vybavenosti. Pozoruhodný je výsledok ich návratu k systému rýchlostavleb. Základnú školu na sídlisku Sekčov dokázali od apríla — ked boli hotové len zá­klady — vybudovať a odovzdať do konca decembra. „V komplexnej bytovej výstavbe sme na tento rok prijali úlohy o 8,6 mil. Kčs vyššie, ako nám určoval rozpis, pričom zvýšenie Je plne orientované na občiansku vybavenosť. Systém rýchlostavleb budeme nielen rozširovať, ale aj prehlbovať, aby na týchto stavbách okrem technologic­ky nevyhnutných prestávok nedochá­dzalo k prerušeniu prác. Naostatok, ide nielen o čas, ale aj o efektív­nosť našej práce," hovorí riaditeľ podniku inžinier František šťastný. # SYSTEMATICKY K ODHAĽOVANIU NEDOSTATKOV Pravda, k čistému štítu podniku nestačí a nebude stačiť len výrazne lepšie plnenie úloh v komplexne] bytovej výstavbe. Treba urýchliť cel­kové dokončovanie objektov, zinten­zívniť práce na stavbách rezortu zdravotníctva a kultúry i v priemy-seine) výstavbe. Jednou z rozhodujú­cich úloh je stavať podstatne efek­tívnejšie, aby podnik nebol stratový, ale ziskový. Ak Pozemné stavby Pre­šov v minulom roku znížili plánova­nú stratu o približne pol druha mi­lióna korún, tohto roku sa chcú dostať do zisku. Ako? Napríklad vy­užitím skúsenosti z družobného pod­niku — Pozemných stavieb v Olo­mouci. „Ekonomický námestník bol so skupinou pracovníkov na stáži v tom­to podniku. Ekonomické výsledky oboch podnikov sú v náš neprospech neporovnateľné. A to nemožno done­konečna len konštatovať," hovor! súdruh Šťastný a k Jeho slovám tre­ba vari len doplniť, že v podniku už spracovali program hospodárskeho zbližovania zaostávajúcich závodov s prosperujúcimi, analyzujú príčiny stratovosti jednotlivých stavieb . .*. Pravdaže, odstránenie nedostatkov v odbyte, odhalenie príčin rozdielov medzi výrobnými kalkuláciami a vý­slednou skutočnosťou prinesie mnohé poučenia. Už dnes je však jasné, že prehlbovanie vnútropodnikového chozrasčotu, až na komplexné bri­gády, je jedine možnou efektívnou cestou. Zdá sa, že si to v podniku uvedomili. Po období stagnácie sa zase dostávajú do centra pozornosti zloblnovskô brigády, ktoré patrili svojho času medzi priekopnícke (Pokračovanie na 2. str.) Izraelskí agresori prepadli štyri dediny neďaleko Sajdy „Železná päsť" sionistickej obludy Bejrút (ČSTK) — Silné obrnené jednotky izraelskej armády v so­botu napadli ityri dediny neďaleko juholibanonského správneho stre­diska Sajda, ktoré leží mimo oblasti teras kontrolovanej okupantmi. V marci to bol už tretí rozsiahly útok tohto druhu. Izraelská operácia, spojená s mnohými raziami v napadnutých dedinách, trvala celé predpoludnie. Potom sa agresori stiahli. Bol to dalll útok. v rámci politiky „železnej päste“, ktorou Izraelčania od februára tohto roku terorizujú civilné obyvatelstvo v južnom Libanone. la pri príležitosti Dňa obrany pôdy. Touto akciou si palestínske obyvateľ­stvo pripomína každoročne 30. marca krvavú masakru Izraelskej soldatesky proti arabským roľníkom pred devia­timi rokmi. Napriek zvýšeným „bezpečnostným opatreniam“ tisíce Arabov v Nábulu­­se, Ramalláhu, Džanlne, Bir Zeite, Ad­­(Pokračovanie na 4. str.) Oblasť, ktoré bola dejiskom sobot­ňajšej operácie, napadli Izraelčania už pred týždňom. Vtedy bolo zabitých 22 ľudí, vrátane dvoch novinárov ame­rickej televízne] spoločnosti CBS. Damask, Ammán — Mohutné protllzraelské demonštrácie konali sa v sobotu na okupovanom západnom brehu Jordánu a v pásme Gazy, rovna­ko ako v arabských oblastiach Izrae- ROCNlK 66. # CISLO 77 * K štátnemu sviatku Malty Praha (ČSTK) Prezident ČSSR Gustáv Husák zaslal blahoprajný te­legram prezidentke republiky Malta Agathe Barbarovej pri príležitosti štátneho sviatku jej krajiny. Prípravy festivalu Moskva (ČSTK) - Mladá generá­cia v USA sa stotožňuje s myšlien­kami a cieľmi 12. svetového festiva­lu mládeže a Studentstva. Povedal to v sobotu spolupredseda národného prípravného festivalového výboru USA Julian Epstein v Moskve, kde sa zú­častňuje na 4. zasadaní medzinárod­ného prípravného výboru festivalu. V prípravnom výbore USA je združe­ných 50 rozličných mládežníckych, študentských, odborárskych, nábožen­ských a protivojnových organizácii. V delegácii, ktoré sa chystá prísť na festival, budú potom zastúpené všet­ky skupiny mládeže USA. Stretnutie v lete v Moskve umožni mládeži naj­rozličnejších krajín posúdiť viaceré aktuálne otázky, lebo vo svete stále ešte panujú také problémy, ako ne­zamestnanosť a hlad. Pritom sa však vyhadzujú milióny dolárov na zbro­jenie. Na hornej snímke pomocník traktoristu Ondrej Ročkár J v popredí) upravuje jačmeň v zásobníku sejačky. Za ním strediskový agronóm Tibor Kalina. Trak­­tortsta Štefan Mlkuš (na druhej snímke) berle osivo z vlečky, ktoré má na starosti Ernest Román. (Snímky k článku KROK JARI NENÁHLIVÝ, ROĽNÍ­KOV ROZVÁŽNY.) Snímky Pravda - Ivan Dubovský Rozhodné hlasy proti stupňovaniu napätia na našej planéte Boj za mier - prvoradá úloha dneška Moskva (ČSTK) — Nejasnosť a neurčitosť zámerov vlády USA na sovietsko-amerických roshovoroch v Ženeve je snepokojnjúca, uvie­dol v sobota v programe štádlo B Sovietskej televlsle riaditeľ Ostá­va pre záležitosti USA a Kanady akademik Georglj Arbatov. Účastníci programu Sovietskej te­levízie Štúdio 9 poukázali a] na fak­tory, ktoré ovplyvňujú zintenzívňova­nie boja za mier a riešenie problé­mov, pred ktorými dnes ľudstvo sto­ji. Poukázali zároveň na mimoriadny význam 40. výročia víťazstva nad ne­meckým fašizmom a zdôraznili, že ponaučenia z druhej svetovej vojny zaväzujú ľudstvo K tomu, aby zinten­zívnilo boj za mier a za ozdravenie medzinárodnej situácie. □ □ Silám, ktoré sa nepoučili z tragé­dii dvoch svetových vojen, nemožno dovoliť, aby v jadrovej katastrofe zničili všetko, čo ľudstvo vytvorilo. Uviedla to v rozhovore pre TASS predsedníčka Medzinárodnej demo­kratickej federácie žien Freda Brow­­nová, ktorá sa v Moskve zúčastnila na porade vedúcich predstaviteliek ženských organizácii socialistických krajín. Nehladiac na zložitú medzinárodnú situáciu, zostávame optimistkami v tom, že vojne možno zabránit. Ženy celého sveta uvítali začatie sovietsko­­amerických rozhovorov v Ženeve. Avšak prvé dni rokovania už ukázali pokrytectvo vládnúcich kruhov USA. Preto ženské organizácie zákonite Začiatok rozhovorov sprevádzalo úsi­lie o normalizáciu politického ovzdu­šia. Teraz sa však sama skutočnosť rozhovorov aktívne využíva na to, aby bol zlomený odpor proti rastu zbro­jenia a prijímaniu nových zbrojných programov, ako to bolo v prípade rakiet MX. Samozrejme, že Sovietsky zväz neodpovie na tieto rakety ústup­kami, ale v záujme zachovania rov­nováhy bude nútený rozvinúť a roz­miestiť nové raketové systémy. Súčasne, v rozpore s dohovorom, ktorý sa v januári dosiahol na stret­nutí Andreja Gromyka a Georgea Shnltza, trvajú oficiálni predstavitelia USA na tom, že budú pokračovať v rozvíjaní systémov protiraketovej obrany a prvkami nmiastenými v koz­me, povedal Georglj Arbatov. V programe vystúpil aj zástupca hlavného redaktora denníka Pravda Jevgenij Grigoriev. Uviedol, že ak pred ženevskými rozhovormi mnohé západoeurópske krajiny podporovali americký program „hviezdnych vo­jen“, potom po ich začatí Je zrejmý posun v ich názoroch. Hrubý zásah vlády Kodaň (ČSTK) — Dánsky parla­ment v noci na včera na mimoriad­nom zasadaní tesnou väčšinou pia­tich hlasov schválil zákon o právo­moci vlády skončiť k včerajšiemu dňu štrajk asi 300 000 zamestnancov súkromného sektora, ku ktorému sa začali pridávať i mnohí štátni za­mestnanci. Hlavnou požiadavkou štrajkujúcich je zvýšenie miezd. V dôsledku štrajku sa úplne zastavila doprava vrátane leteckej a časti ná­mornej dopravy 1 mnohé továrne. Po­­krokovo orientovaní opoziční poslan­ci sa vyslovili proti tomuto hrubému zásahu vlády v prospech podnikate­ľov. Obete besnenia pravice Santiago de Chile (ČSTK) — V sobotu boli nedaleko Santiaga de Chile nájdené mŕtve telá troch pred­staviteľov chilských ľavicových opo­zičných sll. ktorých koncom týždňa uniesli príslušníci polovojenských pravicových síl diktátorského režimu. Telá niesli na sebe stopy po muče­ní. Dvaja zavraždení boli učitelia, unesení za bieleho dňa pred jednou zo santiagských škôl. Ich kolega, kto­rý chcel únosu zabrániť, bol ťažko postrelený. Tretí zavraždený patril k odborovým pracovníkom. (Pokračovanie na 4. str. Naša redaktorka na poliach JRD 9. máj«Galante * ánohé okná na modernej ga­­/l// lantskej nemocnici bolt v so­­' v 1 botu dokorán pootvárané. Teplé slnko, čo sa od rána opieralo do skiel, a konečne tuhší dych fart, vy­lákali nejedného pacienta do okna. Pred Ich očami sa naplno rozohralo rok čo rok rovnaké, a predsa neopa­kovatelné dtvadlo — zobúdzanie sa nového tivota v prírode. Rovno v susedstve nemocnice sa však odohrávalo aj tné nemenej za-ujímavé dianie. Galantskí družstevníci, pracovníci hospodárstva v Matúškove, tam v skupinovom nasadení strojov za­kladali budúcu úrodu jačmeňa. S blí­žiacim sa obedom ubúdalo vriec s osivom a pre traktoristov Štefana Mtkuša, Juraja Molnára, Ladislava Ivana a ich pomocníkov na sejač­kách i Ernesta Romána, ktorý chystal osivo, to bol neklamný znak, že sa blíži chvíľa, kecl bude obslata celá plánovaná 360-hektárová plocha polí. Tejto jari, čo tak váhavo, nenáhli­­vo vstupovala do chotára, je možné spokojnosť s tým, že osivo prvej plo­diny je už v pôde, čítat na tvárach ľudí oveľa očividnejšie. Netajil ju ant strediskový agronóm Tibor Kalina: — Partia našich traktoristov a ich pomocníkov, ktorí majú na starosti sejbu, patrí v družstve k najlepším. Je taká zohraná, že neraz celé hodiny nemusí padnút ani slovo. Aj u nás sa jarné práce omeškali približne o dvadsat dní. Nie sme však z toho znepokojení čl nervózni. V pamäti mám rok, keď sme túto obilninu stali až po desiatom apríli, a predsa vtedy úroda patrila k najvyšším v histórii družstva. Príroda je čarodej, dokáže dohnat zameškané... Na väčšine jačmenných lánov ga­­lantského družstva bude tohto roku klíčit odroda SK-1775, novošľachte­­nec pochádzajúci z „autorskej diel­ne“ sládkovlčovských šľachtíte­­ľov. — Už šestnásty rok sl robíme vlastné odrodové pokusy obilnín a na základe Ich výsledkov vyberáme v spolupráci s pracovníkmi odrodo­vej skúšobne OKSUP-u v Báhonl od­rody pre ďalší ročník. Tentoraz zvi­­tazíla spomínaná sládkovtčovská od-roda, ktorá dala vlani rekordnú úro­du, až 7,34 tony z hektára, — dodal Tibor Kalina. Popoludní mala partia z matúškov­­ského strediska už Iný program. Na rad prišiel ovos, ktorého množenie, rovnako ako pšenice, jačmeňa, ku­kurice, lucerny či vlky patrí k hlav­ným povinnostiam úseku rastlinnej výroby. Lanský koncoročný rozbor ukázal, že najmä vďaka svedomitému zhosteniu sa množtteľských úloh pa­trila rastlinná výroba k pilierom hos­podárenia družstva. O čo váhavejšte prichádza tohto roku jar, o to rozvážnejšie musia byt kroky roľníkov na poliach. Predovšet­kým nesmie utrplet kvalita prác. Ako však dobehnúť stratený čas, aby to nebolo na úkor kvality? V ga­­lantskom družstve riešia túto dilemu predĺženými a nočnými směnami. V piatok našla paritu rozsievačov na poli tma a ešte ani potom chotár neosiřel. Na nočnú smenú nastúpili prípravárl pôdy Ján Varga a Miloslav Bošák, aby ráno mohla pokračoval sejba. Hoci aj v sobotu napriek slnečné­mu počasiu pofukoval chladný vánok a pôda ešte nebola príliš vyhriata, rozhodil sa Galantanla začat aj s vý­sadbou skorých zemiakov. Dopolud­ňajšiu skupinu žien vystriedal popo­ludní na sadzačoch Alexander Anda a Štefan Zeleňák, spolu s traktoris­tom Franttškom Andorn. — Patríme k tradičným pestovate­ľom skorých zemiakov. Z 50 hektá­rov budeme zásobovat najmä náš okres. Predsavzali sme sl, že nebu­deme upřednostňovat kvantitu, teda hektárové úrody, ale musíme dokázat ponúknut zemiaky čo najskôr, vtedy, keď je o ne najväčší záujem. Slovom, chceme vyjst v ústrety spotrebite­ľom, — rozhovortl sa predseda JRD Ing. Pavol Grell. — Na druhej stra­ne, hľadíme t na našu ekonomiku. Jednoznačne nám vychádza, že naj­efektívnejšie je zemlačnlská čo naj­skôr uvoľnlt od úrody na výsev ďal­ších plodín, napríklad kukurice čl prosa. Teda v jednom roku zoberieme z tých Istých polí dve úrody. Každý rok sa však presviedčame, že poľnohospodárom na Slovensku sa nedarí ponúknuť novú úrodu zemia­kov už koncom mája čl začiatkom júna, keď je medzera medzi novou a starou úrodou najočividnejšia. Nebude tento problém ešte vypuklejší tohto roku, keď jarné práce meškajú? V galantskom družstve robia všetko pre to, aby nebol. Na základe poznat­kov z odborných časopisov sa roz­hodil přikryt zemlačnlská priesvitnou pórofóllou, ktorú tam nechajú až dovtedy, kým sa rastlinky nebudú mat k svetu a nebude Im hrozit, že Ich skosí mráz. Prirodzene, pod fó­liou budú mat vo dne l v noci viac tepla a vďaka perforácii fólie t do­statok vzduchu. Ide o spôsob pesto­vania dosiaľ vo veľkovýrobe neod­skúšaný, Galantanla sa však do neho púšťajú s veľkou chutou. Pracovníci mechanizácie prisľúbili vyrobtt aj jednoduchý stroj na ukladanie fólie. Ani vrtochy prírody teda dobrých gazdov nedokážu znechutit. Kolektív­ny um a svedomitá práca bez ohľadu na čas „poháňajú“ tohtoročnú nenáh­­llvú jar. JANA JANKO Krok jari nenáhlivý, roľníkov rozvážny * Činy rozhodujú I Očami generácií | Po oslobodení našej vlasti Soviet­skou armádou som mal čosi vyše roka. Môžem teda povedať, že ma formovala socialistická spoločnosť. A nielen mňa, ale aj mojich je­denásť súrodencov. Z dvanástich detí sme siedmi členovia KSČ. Kráčame v šľapajach otca komunistu a účastníka Slovenského národného povstania. Bol železničiarom a kým vydal korunu, veľa ráz ju musel v dlani poobracaf. Ak pred oslobodením bola na Slovensku bieda, ak chudoba strádala, tak na Orave to bolo ešte horšie. Chýbali pracovné príležitosti a úzke, po kopcoch sa hadito vinúce pásiky zeme nestačili všetkých uživiť. Chlieb bol vzácny. Ešte aj prvé roky po vojne sa bolo treba obracať, obzvlášť pri takej početnej rodine. Spávali sme traja na jednej posteli, lebo v neveľkej dreveničke sa nás tiesnilo štrnásť. Dnes bývam s rodinou v modernom byte na sídlisku a moji synovia majú detskú izbu. Na Orave vyrástli významné priemyselné podniky a závody. Situácia je opačná. Mnohým z nich chýbajú pracovné sily. Ja som sa vyučil za sústružníka, ale mo­jou túžbou vždy bolo stať sa tavlčom. Pred desiatimi rokmi so splnila. Keď sa však obzriem späť a porovnávam, aj za tých desať rokov sa veľa zmenilo. Moji predchodcovia kedysi hádza­li vsádzku do pece lopatami. Keď som ja za­čínal, bola už mechanizácia, ale s dneškom sa ani tá nedá porovnať. Pokročila veda a technika a ak kedysi obsluhovalo jednu pec 9 ľudí, dnes sme na to štyria. Ťažkú, namáhavú prácu robia stroje. Najšťastnejší som vo svojom kolektíve pri pecnom agregáte. Mám radosť, keď sa nám práca darí. Nie |e síce ľahká, ale viem, že je pre spoločnosť potrebná. Žijem pre ňu a teší ma, že úspešne plníme plán. Keď neraz napriek ťažkostiam prekročíme smenovú normu, odchá­dzame domov unavení, ale hreje nás fxjclt, že sme z pecného agregátu vyťažili maximum kvalitného kovu. Podľa môjho názoru činy rozhodujú o všetkom. Nimi človek dokazuje vzťah k spoločnosti, k strane i vďaku za oslobodenie. Preto ako straníc­ky funkcionár v tomto, duchu vychovávam nielen svojich synov, ale aj budúcu robotnícku generáciu, kandidátov a mladých členov KSČ. Usi­lujem sa im vštepovať lásku k našej socialistickej vlasti a k práci, ktorá nás živí. MIROSLAV BALEK, nositeľ štátneho vyznamenania Za vynikajúcu prácu, tavič, Oravské ferozliatinárske závody, Istebné r

Next