Pravda, máj 1985 (LXVI/102-126)
1985-05-01 / No. 102
/ PRVÝ MÁJ - SVIATOK PRÁCE. INTERNACIONALIZMU A MIERU 50 HALIEROV STREDA 1. MAJA 1985 ROČNÍK 66. • ČÍSLO 102 * NA PRAŽSKOM HRADE SLÁVNOSTNE ODOVZDALI VYZNAMENANIA NAJLEPŠÍM JEDNOTLIVCOM A KOLEKTÍVOM VYSOKÉ OCENENIE PRACE PRE SPOLOČNOSŤ Y predsedníctve zasadol súdruh Gustáv Husák a ďalší vedúci predstavitelia strany a štátu • Prejav predniesol súdruh Ľubomír Štrougal • Y mene vyznamenaných prehovoril hrdina socialistickej práce Jozef Choma • Srdečné stretnutia Praha (Od nášho redaktora Františka Zdobinu) — Záplava kvetov, rozžiarené lustre, slávnostná atmosféra — tak možno charakterizovať včerajšie predpoludnie v reprezentačných miestnostiach Pražského hradu. A v ich strede Španielska sála, kde sa zhromaždili najlepší pracovníci zo všetkých odborov spoločenskej činnosti, ktorým prezident ČSSR na návrh Ústredného výboru Komunistickej strany Československa, Ústredného výboru Národného frontu ČSSR, vlády ČSSR, vlád CSR a SSR a Ústrednej rady odborov prepožičal k 1. máju tohto roku čestné tituly hrdina socialistickej práce a dalšie vysoké štátne vyznamenania, vyhlásil nových národných umelcov a udelil štátne ceny Klementa Gottwalda. V priečelí Španielskej sály, na červenom podklade, medzi dvoma zástavami bolo heslo Česť a sláva vyznamenaným pracovníkom. Presne o desiatej hodine sa ozval dlhotrvajúci búrlivý potlesk, zhromaždení povstali a uvítali čestné predsedníctvo, v ktorom zaujali miesta generálny tajomník ÚV KSC a prezident ČSSR Gustáv Husák, predseda vlády ČSSR Lubomír Štrougal a další členovia Predsedníctva ÚV KSC — Vasil Bi- Iak, Peter Colotka, Karel Hoffmann, Alois Indra, Miloš Jakeš, Antonín Kapek, Josef Kempný, Josef Korčák a Jozef Lenárt, kandidáti Predsedníctva ÜV KSC Jan Fojtík, Josef Haman a Miloslav Hruškovič, tajomníci ÜV KSC Mikuláš Beňo, Josef Havlín, František Pitra a Jindřich Poledník a členovia Sekretariátu ŰV KSC Zdeněk Hoření a Marie Kabrhelové. Prítomní boli aj vedúci oddelení ÚV KSC, vedúci tajomníci KV KSC a KV KSS a další stranícki funkcionári, podpredsedovia a ministri vlád ČSSR, CSR a SSR, vedúci činitelia Federálneho zhromaždenia ČSSR, Českej a Slovenskej národnej rady, predstavitelia orgánov, politických strán a spoločenských organizácií Národného frontu a dalšie osobnosti. Medzi hosťami boli aj predstavitelia zastupitelských úradov socialistických krajín v ČSSR a Svetovej odborovej federácie a rodinní príslušníci vyznamenaných. Po štátnej hymne ČSSR sa ujal slova člen Predsedníctva ÚV KSC, predseda Ústrednej rady odborov Karel Hoffmann. Tohtoročná oslava statočnej, iniciatívnej a tvorivej práce, povedal v úvode, je v znamení 40. výročia vyvrcholenia národnooslobodzovacieho boja československého fudu a oslobodenia našej vlasti Sovietskou armádou. Spája sa s bilancovaním výsledkov cesty, ktorú sme od mája 1945 prešli, a s rozhodným zápasom socialistických krajín a dalších pokrokových síl sveta o zachovanie mieru. Každý další rok prináša stále nové dôkazy, že výstavbu socialistickej spoločnosti pokladajú pracujúci za vec svojho záujmu a svojej zodpovednosti, ale aj svedectvo, ako si Komunistická strana Československa a celá spoločnosť vážia tých, čo sa najviac zaslúžili o dosiahnuté úspechy. Tak je to aj v tomto roku, ked sa podľa zásluhy ocení obzvlášt veľký počet kolektívov a jednotlivcov. Slávnostný prejav predniesol predseda vlády ČSSR Lubomír Štrougal. Zhromaždenie vyjadrilo súhlas s jeho slovami dlhotrvajúcim potleskom. (Prejav prinášame na 2. strane.) Potom nasledoval slávnostný akt — vysoké štátne vyznamenania, tituly hrdina socialistickej práce, národný umelec a laureát štátnej ceny odovzdali vyznamenaným a prví im gratulovali súdruhovia Gustáv Husák a Lubomír Štrougal. V mene vyznamenaných poděkoval za vysoké ocenenia hrdina socialistickej práce Jozef Choma, tavič, n. p. Východoslovenské železiarne Košice, prevédzkáreň Oceliarne. Mimoriadne slávnostná atmosféra dnešného dňa je pre nás nezabudnuteľnou a neopakovateľnou udalosťou, povedal. Uvedomujeme si, že tieto vyznamenania by sme nezískali bez súdružskej spolupráce a podpory našich spolupracovníkov a rodinných príslušníkov. V predvečer osláv 40. výročia vyvrcholenia národnooslobodzovacieho boja čs. ľudu a oslobodenia našej vlasti Sovietskou armádou si znovu pripomíname, komu vdačíme za slobodu našich národov, za 40 rokov života v mieri, za to, že môžeme pokojne pracovať a žiť, uviedol dalej Jozef Choma. Každý z nás, ktorým sa dnes dostalo vysokých pôct, môže dosvedčiť, aký obrovský rozvoj zaznamenalo mesto, okres, kraj a odbor, v ktorom pracuje. Všetko, čo videli naši otcovia vo svojich predstavách, sa nielen splnilo, ale dnešnú skutočnosť to daleko predstihuje. Sme hrdí na to, že i naša generácia, ktorá sa zrodila na prahu slobody, sa mohla podieľať na budovaní dnešnej všestranne vyspelej a prosperujúcej, hlboko demokratickej a slobodnej socialistickej spoločnosti. Znovu si uvedomujeme, že jedine v socialistickej spoločnosti sa môžu uplatniť tvorivé schopnosti v prospech nás všetkých, všetkého nášho ľudu. Chceme aj v budúcnosti dávať svoje sily a um v prospech rozvoja našej ekonomiky), rýchlejšieho uplatňovania najnovších poznatkov vedy a techniky, na uspokojovanie záujmov a potrieb, na kultúrny a spoločenský rast našich občanov. To je a bude i náš najlepší príspevok na podporu mierovej politiky našej krajiny, Sovietskeho zväzu, ostatných socialistických štátov, mierových síl celého sveta. Prevzaté najvyššie ocenenia sú' pre nás dalšou inšpiráciou, zdôraznil Jozef Choma. V mene všetkých vyznamenaných potom ubezpečil,Vže nebudú ľutovať svoje sily a urobia všetko, aby nesklamali dôveru Komúnistickej strany Československa, všetkého nášho pracujúceho ľudu a aj v budú-*, joti státí v prvých radoch úsilia o rozkvet a šťastnú perspektívu našej prekrásnej vlasti — Československej socialistickej republiky. Slávnostný akt v Španielskej sále sa skončil Piesňou práce. Potom prezident republiky pozval účastníkov zhromaždenia do dalších reprezentačných miestností Pražského hradu, kde sa uskutočnili srdečné besedy vyznamenaných so straníckymi a štátnymi predstaviteľmi. Anna Kukltšová preberá z rúk súdruha Gustáva Husáka (na snímke vlavo), čestný titul hrdinka socialistickej práce. Na druhej snímke súdruh Gustáv Husák odovzdáva dekret o vymenovaní za národného umelca Milošovi Ko peckému. ‘ TelefDto ČSTK Kresba akademickú maitar VLADIMÍR KOVÁČ P atrilo by sa v tento deň prejsť aspoň trocha históriou. Patrilo by sa pripomenúť krvavé udalosti spred deväťdesiatich šiestich rokov v Chicagu, kde sa zrodil bojový, revolučný odkaz budúcim pokoleniam, kde skupina robotníkov zaplatila tým najcennejším za to, že od svojich utláčateľov žiadali, aby rešpektovali najzákladnejšie ľudské práva. Patrilo by sa dlhšie pristaviť pri Prvom máji — sviatku triednej solidarity pracujúcich,ktorí pochopili, že predstavujú nesmiernu národnú i medzinárodnú revolučnú silu, a predsavzali si prebojúvať do života ideály sociálnej spravodlivosti, mieru a spoločenského pokroku. Ale hádam nám to čitateľ prepáči, ak nebudeme zachádzať do hlstárie, ale nadviažeme na myšlienku, ktorú takto rok napísal na tomto mieste národný umelec Rudo Móric: „Naše Prvé máje nie sú už bojovým stretnutím proti triednym nepriateľom, ale nie sú ani bezstarostnou oslavou. My už nemusíme zápasiť o základné práva na prácu, na živobytie, na skyvu chleba pre rodinu; musíme sa však boriť o stále lepšie využitie slobody pre zušľachtenie našich pracovných výsledkov. Aby nám a našim deťom bolo stále lepšie, naša (spoločnosť dokonalejšia, naša vlasť krajšia a bohatšia. Máme veľké možnosti a musíme ich stopercentne využiť. To je naša súčasná bojová úloha.* Ako ju plníme? Uplynulý rok bol svedectvom obetavej a svedomitej práce väčšiny pracujúcich. Úsilie robotníkov, roľníkov, technikov, konštruktérov, vedcov a ďalších korunovali presvedčivé výsledky. Na nejednom pracovisku ľudia dokázali, že intenzifikácia nie je pre nás vzdialená vidina, že ak pracujeme premyslene, dokážeme šetriť materiálom, surovinami, palivami, energiou, ľudskou prácou. Sme schopní lepšie riadiť výrobné i nevýrobné procesy, zvyšovať akosť výrobkov, vtláčať pečať vysokej kvality a efektívnosti celému reprodukčnému procesu. Dnes je takéto konštatovanie obzvlášť potešiteľné. Ale Sviatok práce je vhodnou príležitosťou nielen na oslavu dosiahnutých výsledkov, ale aj na zamyslenie sa, či ho všetci do jedného vítame s čistým štítom, či sme celkove nemohli urobiť viac a lepšie, či sme každý vykonali na svojom pracovisku ,Jo, čo dokážeme, čo je v našich silách. Nie; tďťbz nemáme na mysli väčšie vypätie fyzických síl, lepšie využívanie pracovného času a pod., hoci — načo tajiť — na nejednom pracovisku majú i v tomto smere čo zlepšovať. Ide nám skôr o naše prístupy k práci, o odvahu riešiť po novom problémy, ktoré sa v nej vyskytujú, o tvorivé odstraňovanie nedostatkov i rozmnožovanie úspechov. Lebo nech je tak či onak, aj meradlá výsledkov práce jednotlivcov a kolektívov sa posúvajú Čoraz vyššie. V súvislosti s vědeckotechnickým rozvojom tvrdosť mozoľov ustupuje invencii, extenzívny rozvoj odovzdáva štafetu intenzifikácii. Nie preto, že by sme to tak chceli mať, ale že inej cesty pre nás niet. A z tohto pohľadu by sa v každom z nás mala prebudiť zdravá neskromnosť, nespokojnosť s dosiahnutými hospodárskymi výsledkami na každom pracovisku. Veď aj tam, kde sa dnes hrdia vynikajúcimi včerajšími výsledkami, zajtra už možno budú musieť úporne hľadať cesty, ako dohnať ostatný svet. Aj tam, kde dnes získavajú všakovaké ocenenia za rozvoj zlepšovateľského a vynálezcovského hnutia, budú musieť časom priznať, že nie je rozhodujúci počet návrhov, ale ich úroveň a rýchlosť uplatnenia v praxi. Ani tam, kde už roky úspešne rozvíjajú súdružské pracovné kontakty s podnikmi ostatných socialistických krajín, sa nevyhnú tomu, aby usilovne skvalitňovali existujúcu spoluprácu, hľadali možnosti rozširovať obojstranne výhodnú kooperáciu a špecializáciu vo výrobe i vede a technike. Tieto i ďalšie požiadavky s každým novým dňom vystupujú čoraz ostrejšie do popredia. No nie vždy a všade tento neodškriepiteľný fakt berieme na vedomie, nie vždy a Všade reagujeme pružne na rýchlo sa meniace ekonomické podmienky. Lenže ustrnúť nemožno. Nemožno zotrvávať v slepom presvedčení, že všetko sa nejako vyrieši, že nedostatky vymiznú ako sneh zjari, že naše povinnosti splní za nás niekto iný. Naopak; súčasnosť si vyžaduje neobvyklú tvorivú iniciatívu, nezaobíde sa bez prísnejších meradiel na výkonnosť, plánovanie, riadenie, na prácu každého z nás, a predovšetkým komunistov. Vari s pokojným svedomím môžeme povedať, že najmä rozvojom a uplatňovaním tvorivej iniciatívy sa budeme rýchlejšie približovať k intenzifikácii hospodárstva, a tým i upevňovať sociálne istoty našich pracujúcich. Státisíce pracujúcich dnes vyjdú do sviatočne vyzdobených ulíc. S tohtoročným Sviatkom práce, s jeho oslavami budú už súzvučať i oslavy 40. výročia oslobodenia našej vlasti Sovietskou armádou, a tak, ako je to už dobrým zvykom, pripomenieme si aj výsledky, ktoré sme dosiaľ zaznamenali pri plnení uznesenia XtVI. zjazdu KSČ a zjazdu KSS. Ale naozaj by sme nemali ostať len pri oslavách, ale navzájom si popriať a aj sa o to zo všetkých s(l usilovať, aby sa dnešok pre nás nestal len prehliadkou úspechov, ale manifestáciou sily a odhodlania tvorivo zveľaďovať dosiahnuté výsledky, zomknutými šíkmi tvorivosti ďalej rozvíjať našu ekonomiku, blahobyt našich občanov. Nepochybne o to cennejšie budú potom výsledky našej spoločnej práce, o to väčšia radosť a spokojnosť budú vanúť z prvomájových sprievodov, o to väčší bude náš príspevok k splneniu najväčšej túžby všetkých pokrokových ľudí sveta — túžby po mieri. ZOMKNÚŤ ŠÍKY TVORIVOSTI VLADIMÍR REISEL SVETLO Keď vyjdeš z tmy do svetla, jTiáš v zraku plno červeného maku, ba celú zemeguľu, a ľudský hlas ti zvoní v každom okvetenstve konválií a sedmokrás. Keď vyjdeš z noci do dňa a je to práve v máji, zemeguľa ti oči oslepí, vypiješ nektárový kalich kvetov do dna a skríkneš: Aká krásna slepota, keď sa ti na dlani svet třepotá! Vyšli sme z noci do dňa, z temnoty do májového svetla, mali sme v zraku celú zemeguľu a vykríkli sme: Nedopustíme, aby tma večná našu drahú z očí zmietla!