Pravda, júl 1985 (LXVI/152-178)
1985-07-01 / No. 152
PONDELOR 1. JOLA 1985 ORGAN ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA ROČNÍK 66. M CISLO 152 * 50 HALIEROV (y(\£ Finále hromadných telovýchovných vystúpení na Strahove Záver spartakiády prekonal všetky očakávania Súdruh Gustáv Husák na čele delegácie ÚV KSČ, vlády ČSSR a ÚV Národného frontu • V duchu socialistického vlastenectva a internacionalizmu m Uznanie zahraničných hostí e Opäť vypredané hľadisko Praha (Od našich redaktorov Ivety Frývaldskej a Františka Zdobinu) — Československá spartakiáda 1985 sa skončila, ale v našich srdciach a mysliach bude ešte dlho doznievať a vydá bohaté plody. Vo všetkom prevýšila očakávania ako organizátorov, tak aj cvičencov. Po prvých dvoch spartakiádnych dňoch si aj znalci telovýchovy mysleli, ie dosiahla vrchol, potom prišla sobota a po nej nedeľa a znovn sa podarilo prekonať obrazná latku do rekordnej výšky. Na tom má záslnhu každý z cvičencov a všetci, čo priložili ruka k takému veľkolepému dielu. Bola to báseň, v ktorej všetky prvky pohybu dostávali nový zmysel, skladali sa do precítených veršov, ktorým nechýbala logika, citový náboj, ľudský pátos. Diváci sa veľakrát medzi sebou dohadovali, ktorá zo skladieb bola najpôsobivejšia a najlepšie zacvičená — a väčšinou sa zhodli na tom, že tou najlepšou skladbou bola vlastne celá spartakiáda. Naša spartakiáda, a hovoríme so skutočnou hrdosťou naša, mala napriek svojmu celonárodnému charakteru aj internacionálny náboj. Vyznel v mnohých podobách, či už vo vlajkovej výzdobe, v tom, ako sa cvičenci a diváci prihlásili k myšlienke mieru a odhodlaniu brániť ho, internacionalizmus prestupoval aj Večermi družby, stal sa častým námetom hesiel, vyjadrili ho aj čísla na jednej z tribún: 1945 — 1985 ... Vyvrcholenia hromadných telovýchovných vystúpení na Strahove sä v oboch dňoch zúčastnili najvyšší stranícki a štátni predstavitelia. Za zvukov slávnostných fanfár zo Smetanovej Libuše srdečne pozdravovaný divákmi vstúpil do čestnej lóže strahovského štadióna generálny tajomník ÜV KSČ a prezident ČSSR Gustáv Husák na čele delegácie OV KSČ, vlády ČSSR a OV NF ČSSR. V delegácii boli dale? predseda vlády ČSSR Ľubomír Strougal a dalši členovia Predsedníctva OV KSČ Vasil Blľak, Peter Co lotka, Karel Hoffmann, Alois Indra, Miloš Jakeš, Antonín Kapek,. Josef Kempný, Josef Korčák a Jozef Lenárt, kandidáti Předsednictva ŰV KSČ Jan Fojtík, Josef Haman a Miloslav Hruškovič, tajomníci OV KSČ Mikuláš Beňo, Josef Havlin, František Pitra a Jindřich Poledník, členovia a Sekretariátu OV KSČ Zdeněk Hořeni Marie Kabrhelová a predseda ÜKRK KSČ Jaroslav Hajn. Členmi delegácie boli dalej vedúci oddelení ÜV KSČ, podpredsedovia a ministri vlády ČSSR, ČSR a SSR, predstavitelia Federálneho zhromaždenia ČSSR, OV NF ČSSR, Českej a Slovenskej národnej rady, politických strán a spoločenských organizácii Národného frontu, ozbrojených sil a dalšie osobnosti nášho politického a verejného života. Prítomní boli tiež členovia pražského diplomatického zboru. Čestné miesta v hľadisku zaujali hostia zo zahraničia — zo Sovietskeho zväzu, Bulharska, Kuby, Madarska, Mongolska, NDR, Poľska, Rumunska, Juhoslávie, Kambodže, Laosu, Vietnamu a dalších štátov. Najmasovejšie telovýchovné vystúpenie na svete sledoval z čestnej tribúny predseda Medzinárodného olympijského výboru Juan Antonio Samaranch. Prítomní boli aj zástupcovia telovýchovných a športových organizácii a hostia štátnych orgánov, politických strán a spoločenských organizácií Národného frontu zo 76 krajin sveta. Medzi hosťami boli aj predstavitelia krajanských hnutí a spolkov z 20 krajín. * Z PREJAVU ANTONINA HIMLA Najvyšších čs. straníckych a štátnych činiteľov, zahraničných hostí a všetkých prítomných privítal v sobotu predseda OV ČSZTV Antonín Himl. V otváracom prejave o. i. povedal, že Československá spartakiáda ’85 je veľkolepé dielo státisícov cvičencov, cvičiteľov a organizátorov. Predovšetkým vdaka Komunistickej strane Československa, štátnych orgánov, spolupráci a vysokej aktivite celého telovýchovného hnutia, najmä školstva, armády a spoločenských organizácii Národného frontu môžeme byť svedkami tejto oslavy mladosti, sily a krásy, oslavy 40 rokov slobodného, šťastného a mierového života. Až sa o niekoľko okamihov zaplnia tisíce značiek tohto štadióna cvičencami, budú stelesňovať nielen podmanivú krásu pohybu, ale aj tie najlepšie kultúrne a telovýchovné tradície našich národov, tvorivé schopnosti nášho ľudu a telovýchovného hnutia. Vyjadria poďakovanie našim osloboditeľom, slávnej Sovietskej armáde, úctu tomu, čo sa pod vedením KSČ v našej spoločnosti dosiahlo a hrdosť nad tým, že žijeme v krásnej socialistickej vlasti. Súčasne a] odhodlanie privítať činorodou prácou XVII. zjazd KSČ, neľutovať sily na dalši rozvoj telesnej výchovy, športu turistiky v našej krajine. Potom súa druh Himl vyhlásil záverečné dni Československej spartakiády za otvorené. Aj na slávnostnom nedeľňajšom programovom popoludní sa zúčastnila delegácia OV KSČ, vlády ČSSR a OV NF ČSSR na čele s generálnym tajomníkom OV KSČ, prezidentom ' republiky Gustávom Husákom. ★ 11 000 ZAHRANIČNÝCH HOSTI So spomienkami na spartakiádu odchádzajú domov mnohí zahraniční hostia, prišlo ich zhruba 110001 Už to dokazuje, aký zvuk má naša najväčšia telovýchovná slávnosť vo svete. „Taký sviatok sa dá zorganizovať len vtedy, ak je rozvoj telesnej výchovy a športu skutočne masový. V Československu to tak je. Vieme, že komunistická strana a štát venujú veľkú pozornosť a podporu športu,“ vyhlásil predseda Ústredného vedenia Spoločnosti sovietsko-československého priateľstva Boris Stukalin. Mohli by sme v citátoch pokračovať, všetky by vyznievali rovnako. Videli sme v hľadisku ministrov športu rôznych krajín, diplomatov zvyknutých na rezervovanejšle správanie. Neveriaco krútili hlavami nad tým, čo vidia, pretože absorbovať myšlienkovo tak bohaté a choreograficky náročné veľkoplošné skladby dokáže iba málokto. Len ľudia rovnako zanietení sa môžu dobrovoľne podriadiť kolektívnemu dielu, vkladajúc do neho kus svojej osobitosti. Československá spartakiáda 1985 sa skončila, do videnia na ešte krajšej o päť rokov. Starší žiaci cvičili s lanom. Ich skladba kládla nároky na orientáciu a pohyb v priestore. Žiaci ju výborne zvládli, takmer s vojenskou presnosťou zacvičili aj najťažšie úseky. Snímky Vladimir Žitný, Praha Súdruhovia Gustáv Husák, Lubomír Strougaľ, Vasil Btľak a Antonín Himl zdravia cvičencov počas spartakiádneho sprievodu. Nie, nechceme porovnávať — ved každá udalosť tu má svoj ráz, ale aj tak sa dá ťažko vyjadriť to, čoho bola nielen Praha, ale celá krajina svedkom prostredníctvom televízneho obrazu a rozhlasových vín. Bola to spontánna manifestácia a prehliadka mladosti, optimizmu, radosti. Skupiny cvičencov si ešte pred zoradením spievali, ktosi zložil štvorveršie a to za chvíľu recitovali desiatky a stovky hlasov, ulice sa miestami premenili na tanečný parket. Len ľud, dívajúci sa bez obáv do budúcnosti, môže takto prejavovať svoje city. Krátko pred pol deviatou vystúpila na čestnú tribúnu delegácia ÚV KSČ, vlády ČSSR a Ústredného výboru Národného frontu ČSSR, vedená generálnym tajomníkom Ústredného výboru KSČ, prezidentom ČSSR Gustávom Husákom. Delegáciu dalej tvorili predseda vlády ČSSR Lubomír Štrougal a další členovia Predsedníctva ÚV KSČ Vasil Biľak, Peter Colotka, Karel Hoffmann, Alois Indra, Miloš Jakeš, Antonin Kapek, Josef Kempný, Josef Korčák a Jozef Lenárt, kandidáti Předsednictva ÜV KSČ Jan Fojtík a Josef Haman, tajomníci ŰV KSČ Mikuláš Beňo, Josef Havlin, František Pitra a Jindřich Poledník, členovia Sekretariátu ŰV KSČ Zdeněk Hořeni a Marie Kabrhelová a predseda ŰKRK KSČ Jaroslav Hajn. V delegácii boli dalej vedúci oddelení ÚV KSČ, podpredsedovia Federálneho zhromaždenia ČSSR, podpredsedovia a ministri vlád ČSSR, ČSR a SSR, predstavitelia orgánov, politických strán a spoločenských organizácií Národného frontu, vedúci činitelia ČNR a SNR, zástupcovia čs. ozbrojených sil a dalšie osobností nášho politického a verejného života. Prítomní boli aj členovia pražského diplomatického zboru, zahraniční hostia, zástupcovia telovýchovných a športových organizácii zo zahraničia, skupiny československých krajanov a V mene vrcholných straníckych štátnych orgánov i v mene svojom a poďakoval súdruh Gustáv Husák účastníkom spartakiády z celej našej vlasti za vytrvalosť, disciplínu a obetavosť pri nácviku a za vzorné vystúpenie, ktoré vo všetkých divákoch, v celej československej verejnosti zanechalo nezabudnutelný dojem. Ocenil úsilie autorov skladieb, cvičiteľov a organizátorov, všetkých, ktorí majú podiel na úspechu miestnych a okresných spartakiád i na skvelom vyvrcholeni Československej spartakiády 1985 v Prahe. Zaslúžili sa o to tisíce pracovníkov ČSZTV, Zväzarmu, ROH, SZM, stredných odborných učilišť, škôl, armády a dalších organizácii. Spartakiáda sa stalá vecou milió další hostia Československej sparta kiády. Potom sa nad Letenskou pláňou rozozvučala spartakiádně znelka — to bola posledná chvíľa ticha pred očakávaním toho, na čo sa tu všetci spolu s Pražanmi a takmer 180 000 cvičencami tešili. Prvý potlesk patril vedúcim činiteľom strany a štátu, ktorý ešte zosilnel, ked im chlapci a dievčatá v cvičebných úboroch odovzdali kytice kvetov. Humánne poslanie našej spartakiády umocnil vzlet niekoľko tisíc holubov a dvoch veľkých zväzarmovských balónov, ktoré niesli mierové posolstvo. Prostredníctvom svojich vysielačiek ho zväzarmovskí rádioamatéri preniesli do všetkých svetadielov. Pôsobivosť chvíle a jej ideové zameranie doplnili verše básnika — „Když k velikosti kráčet, tak jen rodnou zemí, být její krásou užaslý, být štěstím náhle němý ...“ Znovu sme si uvedomili, že spartakiádně slávnosti sa síce vyznačujú impozantnou masovosťou, ale nepotláčajú individualitu žiadneho z cvičencov. Všetci sa podriaďujú idei, scenáru a hudbe, a pritom každý zostáva osobnosťou. Mohli by sme sa v tejto súvislosti odvolať na výroky cvičencov, ale viac ako slová hovoril výraz ich tvári, úsmevy a pozdravy smerom k tribúnam a zástupom lemujúcim trasu sprievodu. „Toto je cesta, po ktorej ideme“ — dozneli slová básnika a vlajková opona, celá vo farbe revolúcie, sa otvorila. Slávnostný spartakiádny sprievod sa vydal na cestu. Za štátnou zástavou nasledoval znak spartakiády, potom kráčali jej hlavní organizátori, členovia Predsedníctva Ústredného výboru ČSZTV a členovia Ústredného štábu ČSS ’85. Koho teraz menovať, ktorú skupinu, ktorú z delegácií krajov? —• Každý by si to zaslúžil, každý vniesol do sprievodu osobitný príspevok. Pozdravy patrili olympionikom, hokejovým reprezentantom, známym tváram zo športových kolbišť, manželom Zátopkovcom, Ludvíkovi Daňkovi, bratom Pospíšilovcom .. . Dorastenci a dorastenky niesli symboly nášho internacionálneho cítenia, dva rady zástav socialistických krajín, kosák a kladivo. Nadšenie nemá konca kraja. Nedá sa neorganizovať ani přikázat, môže iba prýštiť z vnútra každého jednotlivca. Vidno šťastné tváre, a v tej chvíli ťa premkne túžba, aby ich čakali aj šťastné osudy. Aby bolo vždy na svete miesto pre hry detí, pre spokojnosť rodičov, rozjasanú mlaď. Obzvlášť silne si to uvedomuješ, ked najmenší dvíhajú svoje ruky na pozdrav. Koľko je v nich dôvery, bezbrannosti, nehy! Akoby naraz pole žltých púpavienok rozkvitlo pred tribúnou. To sa tam zastavujú mladšie žiačky. Mnoho krásnych mien dostali počas spartakiády — žubrienky, rusalky, modroočky ... Sú vo veku „samá ruka, samá noha“, ale skladba im ponúkla gracióznosť. Však ju aj patrične dávajú na obdiv a predstavitelia z tribúny sa neubránia, aby nehodili medzi ne červené klince. Stávajú sa prvými obdarovanými vo včerajšom sprievode, a potom už tento krásny kontakt nemožno zastaviť. Cvičenci ponúkajú na pamiatku kruhy, stuhy, farebné šatky, ba í červená lopta od jednej z vysokoškoláčok sa ocitá pred súdruhom prezidentom. A z tribúny na oplátku pršia kvety. Ked sa ich už nedostáva, súdruh Husák vedno s dalšími predstaviteľmi vyberajú z výzdoby tribúiiy najkrajšie kvety a vkladajú ich do natiahnutých dlaní. Srdečnosť a vzájomná úcta je obojstranná, je výrazom toho, že naši ľudia sa hlásia k politike strany a štátu, že teraz ju podporili nádherným kolektívnym dielom spartakiády a doma prácou. Lebo také je náplň nášho života, činorodého, btohatého na zážitky, dávajúceho priestor harmonickému rozvoju osobnosti. Spartakiádní cvičenci, s ktorými sa Praha len veľmi nerada lúči, sú vlastne modelom súčasníkov, ktorí vedia plnohodnotne žiť. Je až na počudovanie, koľko zážitkov si odnášajú z hlavného mesta ČSSR a koľko toho (Pokračovanie na 2. str.) K štátnym sviatkom Praha (ČSTK) — Prezident Československej socialistickej republiky Gustáv Husák zaslal blahoprajný telegram prezidentovi Zairskej republiky Mobutuovi Sese Sekovi pri príležitosti 26. výročia vyhlásenia nezávislosti Zairu. Prezident ČSSR zaslal blahoprajný telegram generálnej guvernérke Kanady Jeanne Sauvéovej pri príleži tosti štátneho sviatku jej krajiny. Prezident ČSSR zaslal blahoprajný telegram prezidentovi Burundskej republiky plukovníkovi Jean-Baptiste Bagazaovi pri príležitosti štátneho sviatku jeho krajiny. Rovnako čs. minister zahraničných vecí Bohuslav Chňoupek blahoželal pri tejto príležitosti ministrovi zahraničných veci a medzinárodnej spolupráce Burundskej republiky Laurentovi Wzeyimanaovi. Blahoprajný telegram prezidentovi Rwandskej republiky generálmajorovi Juvenálovi Habyarimanaovi ' zaslal k štátnemu sviatku prezident ČSSR. Aj minister Bohuslav Chňoupek blahoželal pri tej istej príležitosti ministrovi zahraničných vecí a medzinárodnej spolupráce Rwandskej republiky Francoisovi Ngarukiyintwaliovi. Mladšie žiačky v spartaktádnom sprievode v Prahe. Telefoto ČSTK Súdruh Gustáv Husák prijal delegáciu ÍSS1985 Poďakovanie účastníkom i organizátorom Praha (ČSTK) — Generálny tajomník O V KSČ a prezident ČSSR Gustáv Husák prijal včera v sprievode predsedu OV ČSZTV Antonina Himla na strahovskom štadióne delegáciu cvičencov a organizátorov Československej spartakiády 1985. Na stretnutí sa záčastnili zástupcovia všetkých pätnástich spartakiádnych skladieb. nov našich občanov, skutočným sviatkom všetkého ľudu. Ukázala vyspelosť našej telovýchovy, zdravie, zdatnosť a nadšenie najmä mladej generácie. Našla v nej výraz bohatosť života socialistickej spoločnosti. Predstavuje dôstojnú súčasť osláv 40. výročia dovŕšenia národnooslobodzovacieho zápasu našich národov a oslobodenia našej vlasti Sovietskou armádou. Súdruh Husák ocenil aj radostnú -atmosféru spartakiádneho sprievodu, ktorým vyše 170 000 účastníkov spartakiády spontánne manifestovalo optimizmus a dôveru v budúcnosť, svoju lásku k socialistickej vlastí, podporu politike KSČ a Národného frontu, svoju túžbu po mieri a odhodlanie zaň bojovať. TRIAPOLHODINOVÝ SLÁVNOSTNÝ SPRIEVOD ÚČASTNÍKOV ÜSS '85 K veľkosti sa kráča len rodnou krajnou Ako sa zdá, Letenská pláň v krátkom čase predstihne v popularite aj slávne pražské námestia. Nebude to len zásluhou jej polohy, otvára sa z nej totiž úchvatný pohľad na hlavné mesto štátu, ale najmä vďaka tomu, že sa tu konajú masové zhromaždenia a prvomájové manifestácie. Včera sa do histórie Letenskej pláne zapísal nezabudnuteľným spôsobom slávnostný sprievod účastníkov Československej spar takiády 1985. Meral 13 kilometrov a trval presne tri a pol hodiny ... československá SPARTAKIÁDA 1985 Ženy, cvičiace s malými obručami a stuhami, sa svojej strahovskej úlohy zhostili vynikajúco. Postarali sa, že krásno Dvořákových melódii dokonale splynulo s ich skladbou. V Moskve sa skončila výstava Československo 1985 Vyše osemstotisíc spokojných návštevníkov Od nášho stáleho moskovského redaktora KAROLA HEDERLINGA V prvom pavilóne moskovskej stálej Výstavy úspechov národného hospodárstva sa včera o siedmej hodine večer zatvorili brány výstavy Československo 1985. Skončila sa prehliadka doterajšej 40-ročnej spolupráce ČSSR a Sovietskeho zväzu, usporiadaná na počest výročia oslobodenia našej vlasti Sovietskou armádou. V priebehu tridsiatich dní ju navštívilo vyše osemstotisíc návštevníkov, v jej priestoroch sa uskutočnilo 57 družobných stretnutí, na ktorých sa zúčastnilo vyše 6000 pozvaných sovietskych hostí, pracujúcich zo závodov, mládežníkov, veteránov vojny. Priami osloboditelia Československa mali na výstave svoj deň — zúčastnilo sa ich vyše 1300. A prichádzali aj po iné dni. Ich návštevu komentoval generálny komisár výstavy Josef Hloušek: „Každé takéto stretnutie bolo mimoriadnym citovým zážitkom. Pohovorili, pospomínali na našu krajinu a na jej ludí s láskou a my sme sa im usilovali aspoň čiastočne poďakoval za obete, ktoré sovietsky lud pri oslobodzovaní Československa spod nadvlády hitlerovského fašizmu priniesol." Možno povedal, že práve skončená výstava sa stala v Moskve významnou politickou a kultúrno-spoločenskou udalostou. Splnila však svoje poslanie aj v propagácii našej vedy, techniky, šikovných rúk čs. pracujúcich. čo najviac zaujalo? Výstavu návštívili okrem iných významných činitelov aj podpredsedovia Rady ministrov ZSSR Gurij Marčuk a Jakov Riabov. Obaja si veľmi pozorne prezreli tú časí expozície, ktorá sa dotýkala spolupráce v oblasti robotiky, obrábacích strojov, elektrotechniky. Zaujímali ich však aj naše textilné a obuvnícke stroje, či znesú porovnanie so svetovými výrobkami a či možno na nich vyrábal výrobky z domácich surovín, aká je ich produkcia, výkonnost, akú majú spotrebu energie. Ako zdôraznil generálny komisár výstavy, mimoriadny ohlas mala najmä obsahová náplň našej expozície. Nešlo o výstavu komerčnú, kontraktačnú. Dominovala vzájomná povojnová všestranná spolupráca. „Výsledky, ktoré sme tu predviedli,“ povedal, „sú výsledkami našej spoločnej cesty.“ Medzi státisícami návštevníkov bolo veta tých, ktorí mali vysoko odborný záujem. Na oborových dňoch, ktoré usporiadala naša Štátna komisia pre VTIR sa zúčastnilo okolo 1200 odborníkov a neboli to vedeckí pracovníci iba z Moskvy. Návštevníci — najmä konštruktéri, projektanti, technici hodnotili najmä skutočnost, že vystavujeme tie exponáty, ktoré sú pre rozvoj nášho i sovietskeho hospodárstva nevyhnutné. Mnohí z nich sem prišli za novinkami vedy a techniky, napríklad v oblasti obrábacích a tvarovacích strojov a nesklamali sa. Výstava, ktorá mala politicko-spoločenské poslanie, zohrala svoju úlohu v propagovaní našej vedy, techniky i ekonomiky. Jednými z posledných včerajších návštevníkov boli bývalý tankista — účastník bojov o Ostravu, dnes vedecký pracovník Všezväzového ústavu vědeckotechnických informácií Vitalij Gariačov a bývalý parašutista, ktorý mal za sebou vyše sto zoskokov do tyla nepriateľa, účastník oslobodenia Bratislavy Piotr Volkov. Vysoko hodnotili úroveň výstavy a tešili sa, že v nej našli to, čo od nej očakávali. „Každý návštevník,“ povedal súdruh Gariačov, „môže odísť spokojný. Výstava plne odzrkadľuje život v socialistickom Československu. Videl som vaše tatrovky, dopravnú techniku, ale i roboty, dielo našej spoločnej práce, vidím i dalšie možnosti širšej a hlbšej spolupráce v tejto najmodernejšej technike. A tak si myslím, bolo by treba viac takýchto výstav. Vašich u nás a našich u vás.“