Pravda, december 1985 (LXVI/284-307)

1985-12-02 / No. 284

\ PONDELOR 2. DECEMBRA 1985 Zrýchliť tempo intenzifikácie m 16. zasadania OV KSC vyplynulo, že základná línia hospodárskej 7ll a sociálnej politiky prijatá XVI. zjazdom našej strany sa v zásade ĹV splní. Ako sa v tejto súvislosti hovorí v správe predsedníctva ústred­ného výboru strany, ktorú predniesol súdruh Lubomír štrougal, aj za ťažkých podmienok sme udržali, skvalitnili a v niektorých oblastiach i zvýšili životnú úroveň rudu a upevnili jeho sociálne istoty. Toto všeobecné konštatovanie zvádza k čiastočnej spokojnosti. Avšak intenciách 15. i 16- zasadania OV KSČ buďme zdravo neskromní, Dretože v intenzifikácii hospodárstva a následne aj v rozvoji životnej úrovne sme mohli dosiahnuť podstatne viac. Veď či strana už na 6. päť­ročnicu nevytýSUa ostrý kurz na kvalitu a efektívnosť?! či stále nezdô­razňovala nevyhnutnosť dôraznejšej Intenzifikácie v 7. päťročnici?! Nie netreba siahať hlboko do pamäti, aby sme si pripomenuli, koľ­­irn ImDulzov a námetov na ďalší hospodársky a sociálny rozvoj vzišlo za uplynulých 15 rokov zo zasadaní UV KSČ i OV KSS. 2laľ, v praxi sme Ich uznesenia neplnili s dostatočnou tvorivosťou, odvahou a zod­povednosťou. Fakty o tom svedčia jasne: účinnosť základných pro­striedkov klesne tohto roku v porovnaní s rokom 1980 zhruba o 15 per­cent- postup znižovania surovinovej, materiálovej, energetickej i mzdovej náročnosti zaostáva za vývojom v iných vyspelých krajinách; investičná vstavba je väčšinou orientovaná na extenzívne rozširovanie výrobne| základne pri nízkom podiele obnovy a modernizácie zastaraného zaria­denia- pretrvávajú nedostatky v materiálno-technickom zásobovaní a vô­bec v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch; značné rezervy sú stále pracovnej a technologickej disciplíne; využívanie intenzifikačných či­niteľov predovšetkým vědeckotechnického rozvoja, je nedostatočné. Na pôvod týchto i ďalších neduhov 16. zasadanie OV KSČ dôrazne Doukázalo: „Príčiny uvedených nedostatkov, slabín a úzkych miest vo funaovaní" nášho hospodárstva treba hľadať predovšetkým v oblasti jeho riadenia Jednak v tom, že v hospodárskom mechanizme nie sú dosiaľ zabudované dostatočne účinné nástroje a páky, ktoré by jednoznačne a _ nalrnmDromisne stimulovali plnenie či sankcionovali neplnenie požla- K daviek Intenzlflká­cie, efektívnosti a kvality. Na druhej strane tu však pô­sobia príčiny, a tie sú prioritné, bez­prostredne subjek­tívneho charakte­ru...“ Pripravované hlavné smery rozr voja dávajú tušif, že hlavné slovo v 8. päťročnici mu­sia povedať riadia­v ci pracovníci. Veď zásade ide proaram intenzívneho rozvoja ekonomiky založený na urýchlení vědec­o kotechnického rozvoja a štruktúrnych zmien, na hlbšom zapojení do medzinárodnej deľby práce a na ďalšom zdokonaľovaní plánovania a riadenia. Zvládne riadiaca sféra tieto úlohy bez zvyšku? A čo vlastne väčšina vedúcich pracovníkov musí urobiť predovšetkým? Nepochybne to, čo poprední predstavitelia našej strany podčiarkujú už viac rokov — zme­niť myslenie a konanie, v plnom rozsahu ho prispôsobiť požiadavkám doby potrebám našej ekonomiky, celej spoločnosti. V spomínanej správe Predsedníctva ÖV KSČ sa v súvislosti s vědeckotechnickým rozvojom hovor! o tom veľmi výstižne:.......v obsahu, štýle a metádach riadiacej práce mnohých podnikových a generálnych riaditeľov, ale aj ministrov, sa nijako osobitne neodráža skutočnosť, že uplatňovanie výsledkov vě­» deckotechnického pokroku pokladáme za hlavný článok rozvoja. Pova­­to veľmi zjednodušene, len za záležitosť špeciálnych inštitúcií "útvarov a nie za najdôležitejšie, za hlavnú časť svojej vlastnej riadia- 0 “ óce’ oni predsa predovšetkým musia poznať tak súčasnú tech­­nľcko ekonomickú úroveň svojho odboru vo svete, ako aj perspektívne tendv ieho možného rozvoja a od nich musia tiež vychádzať podnety o iľonkrétne úlohy, ktoré by viedli k potrebným, a to rýchlym zmenám. Sme si vedomí, že takej orientácii a štýlu práce musí oveľa účinnejšie ako dosiaľ pomáhať aj celý hospodársky mechanizmus, ktorý bude zá­­ukou že tu neobstojí nikto, kto neplní náročné kvalitatívne kritériá p“, vývoze i pri tuzemských dodávkach.“ Tieto slová by už ozaj na nijakom stupni riadenia nemali ostať bez povšimnutia. Bolo by však nerozumné brať Ich len ako varovanie, tyejde o ďalšie pohrozenie, ale o zdôraznenie nevyhnutnosti. Naliehavé potre­by hospodárstva si svoje kádre tak ČI \aV vyberú samy. Pravda, úlohy ôsmej päťročnice predpokladajú väčšie tvorivé úsilie nielen oď riadiacej sféry, ale od všetkých — vedcov, ekonómov, kon­štruktérov technikov, robotníkov, roľníkov a ostatných pracujúcich. Veď sa uvažuje, že národný dôchodok vzrastie o 17 až 19 percent. Pritom pôjde o zásadnú zmenu jeho tvorby, a to tak, že vyše tretiny ieho prírastku by sa malo zabezpečiť znižovaním podielu výrobnej spotreby na spoločenskom produkte. Energetická náročnosť tvorby národného dô­chodku má v porovnaní so súčasným stavom klesnúť do roku 1990 o 16 percent. V spoločenskej produktivite práce sa ráta so zvýšením o 16,5 percentá. Znižovanie podielu materiálových nákladov na výkonoch pred­stavuje asi o tretinu vyššiu úlohu ako v siedmej päťročnici, priemerná ročná úspora železnej rudy a valcovaného materiálu by mala dosiahnuť 4 percentá, pritom v strojárstve sa očakáva, že úspory železných a neželez­ných kovov budú ročne predstavovať až 5 percent. Aj z týchto niekoľkých úloh je zrejmé, že splniť ôsmu päťročnicu predpokladá kvalitnejšiu a efektívnejšiu prácu od nás všetkých. Preto ie potrební, aby ea jednotlivci I kolektívy podrobné oboznámili so Zá­sadami vlády ČSSR a 0RO o účasti pracujúcich na tvorbe, realizácii a kontrole plnenia päťročného plánu a ročných vykonávacích plánov hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Aby sa zásadami, ktoré sme publi­kovali minulý týždeň, čo najtvorivejšie zaoberali na všetkých stupňoch riadenia a aby vedúci spolu s radovými pracovníkmi premyslene zame­rali úsilie na plnenie prioritných úloh. Pravda, s potrebou zvyšovať tvorivú aktivitu pracujúcich vystupuje čoraz naliehavejšie do popredia aj utváranie primeraných podmienok na Drúcu v procese Intenzifikácie. „Je zrejmé, že systém riadenia, najmä sDÔsoby rozpracovania úloh štátneho plánu, dostatočne nenúti ani ne­­zainteresúva chozrasčotné organizácie na prijatí a realizácii progresív­nych plánov,“ konštatovalo sa na 16. zasadaní OV KSČ. „A nepostihuje ani tie organizácie, najmä ich riadiacich pracovníkov, ktoré pripúšťajú zaostávanie v technickej úrovni a hospodária neefektívne.“ Ako sa na zasadaní ďalej povedalo, je preto prvoradou úlohou skva­litniť ústredné riadenie, posilniť perspektfvnosť ústredného plánovania bezpečlť sústavné prepojovanie prognóz, dlhodobých výhľadov a päť­ročných plánov. Ide však aj o to, aby sa posilnila samostatnosť hospo­dárskych organizácii, naplno rozvinula Ich zdravá socialistická podni­kavosť a aby sa vo vlastnom záujme usilovali čo najlepšie hospodáriť so spoločenskými zdrojmi a dosahovať maximálnu užitočnosť svojej pro­dukcie. Už budúci rok sa stone previerkou toho, ako sme pripravení zvládnuť kvalitatívne náročnejšie úlohy Ôsmej päťročnice. Preto bude nanajvýš potrebné za účasti širokých vrstiev pracujúcich podrobne rozpracovať nlán roku 1986. Pritom sa treba sústrediť na zvyšovanie kvality a efek­tívnosti všetkej práce, na urýchľovanie vědeckotechnického rozvoja, pre­hlbovanie chozrasčotu vrátane brigádnej formy organizácie práce a od­meňovania skvalitnenie celého procesu investičnej výstavby atď. V plnej šírke sa pritom žiada využiť možnosti, ktoré nám ponúka socialistická ekonomická Integrácia, podpísané dokumenty o spolupráci, a to najmä so Sovietskym zväzom. Doteraz vykonané analýzy, ale aj skúsenosti nás utvrdzujú v tom, že ie v našich silách dosiahnuť stanovené ciele budúceho roka i celej - Ôsmej päťročnice. V záujme toho je však nevyhnutné bez zvyšku splniť uznesenia 15- I 16. zasadania ŰV KSČ. A, samozrejme, v Ich intenciách plne pochopiť (a podľa toho aj konať), že v záujme ďalšieho rastu životnej úrovne už nestačí len plniť plány, no treba neustále hľadať cesty ako sa s nimi vyrovnávať čo najkvalitnejšie, najefektívnejšie, ako dosiahnuť v kvalitatívnych ukazovateľoch ešte lepšie výsledky, ako sme si predsavzali. V tomto duchu by sa mali niesť aj prebiehajúce výročné členské schôdze straníckych organizácií, ako aj príprava kon­ferencii celozávodných, okresných a krajských organizácií strany. Ak totiž hovoríme, že komunisti musia stáť na čele pri plnení hospodár­skych úloh, je ozaj žladúce, aby ich rokovania vytvorili pre to priaz­nivú atmosféru, prijali potrebné opatrenlo a mobilizovali aj ostatných pracovníkov za čo najlepšie splnenie plánovaných úloh. proletAri všetkých k r a j ŕ N, s p o j t e sa! Blahoprajné telegramy k štátnemu sviatku LĽDR PRAVDA ORGAN ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA ROČNÍK 66. # CISLO 284 50 HALIEROV Z pobytu predsedu vlády ČSSR Ľubomíra Štrougala v Irackej republike Možností rozšírenia spolupráce Začali sa čs.-iracké rozhovory • Iracký prezident prijal hosťa z ČSSR • Na prehliad­ke závodu na výrobu traktorov v Iskandaríjii v provincii Babylon Bagdad (ČSTK) — V irackom hlavnom meste Bagdade sa v so­botu predpoludním začali rozhovory medzi predsedom vl&dy ČSSR Ľubomírom Štrougalom a členom rady revolučného velenia a prvým podpredsedom vlády Táhá Jasfnom Ramadánom, na ktorého pozva­nie je predseda federálnej vlády v Iraku na oficiálnej návšteve. - Z československej strany sa na roz­hovoroch zúčastnili minister zahra­ničného obchodu ČSSR Bohumil Ur­ban, prvý námestník ministra zahra­ničných veci ČSSR Jindřich Řeho­řek, prvý námestník ministra zahra­ničného obchodu ČSSR František Langer, námestník ministra elektro­technického priemyslu ČSSR Jan Do­čekal a veľvyslanec ČSSR v Irackej republike Jan Straka. Z irackej strany boli prítomní člen rady revolučného velenia a minister obchodu Hasan All, minister prie­myslu a prírodného bohatstva Subhí Jasln Kádir, riaditeľ všeobecnej spo­ločnosti technických priemyslov Mu-/ hammad Džassam Džaburí, námestník ministra zahraničných vecí Visam ZahavI, námestník ministra ľahkého priemyslu Isama Abdái Razzak a veľ­vyslanec Irackej republiky v ČSSR Tárik Ahmad Marúf. Obaja vedúci vládni činitelia ČSSR a Iraku označili stretnutie za vítanú možnosť na posúdenie výsledkov do­siahnutých v rozvoji tradičných pria­teľských vzťahov oboch krajín a na ich ďalšie prehĺbenie v politickej, hospodárskej, obchodnej a kultúrnej oblasti a v ďalších hlavných sférach spoločného záujmu. Vyjadrili pre­svedčenie, že v budúcich rokoch sa spolupráca ďalej rozšíri a že ČSSR sa bude výraznejšie podieľať na ďal­šej industrializácii Iraku, na jeho ve­­deckotechníckom rozvoji aj na vý­chove odborných kádrov pre najdô­ležitejšie odvetvia irackej ekonomi­ky. V tejto súvislosti bolo zdôrazne­né, že obe krajiny majú záujem o rozšírenie výmeny tovaru a že pre to budú na oboch stranách utvárané priaznivé predpoklady. Lubomír Štrougal a Táhá Jasln Ramadán po­drobnejšie hovorili aj o niektorých námetoch na dodávky investičných celkov dôležitých pre rozvoj iracké­ho ropného a chemického priemyslu a strojného zariadenia pre rozšírenie irackej energetickej základne. Obaja predstavitelia na stretnutí taktiež vyjadrili postoje ČSSR a Irac­kej republiky k najdôležitejším me­­dzinárodnopolitickým otázkam a prob­lémom ía vymenili si názory na mož­nosti mierového riešenia a rýchleho skončenia vojnového konfliktu medzi Irakom a Iránom. □ D B Lubomír Štrougal v sobotu ráno položil veniec na monumentálny hrob Neznámeho vojaka v novej časti štvormiliónovej irackej metropoly. Na pietnom akte za vojenských pôct, (Pokračovanie na 4. str.) dHH Lubomír Štrougal sa pozdravuje s irackým prezidentom a predsedom rady revolučného velenia Saddámom Husajnom. Telefoto ČSTK Slávnostné zasadanie v Prahe k 40. výročiu vzniku MDFŽ ZA ŽIVOT BEZ VOIEN Vystúpenia významných osobností ženského hnutia Praha (ČSTK) — Štyridsať rokov rozhodných bojov žien za mier, práva žien, šťastie deti, národnú nezávislosť a spoločenský pokrok si včera pripomenula rada MDF 2 slávnostným zasadaním k 40. vý­ročiu vzniku Medzinárodnej demokratickej federácie žien. V Zjaz­dovej sále Paláca kultúry v Prahe sa zhromaždili predstaviteľky členských organizácii rady — účastníčky jej pražského zasadania a vyše 2000 žien z celej ČSSR zastupujúce (miliónovú organizáciu Čs. zväzu žien. žili vojnové útrapy, pozdvihli hlas velkého odhodlania národov — Už nikdy vojnu! Svoje odhodlanie po­tvrdili na medzinárodnom kongrese žien v Paríži 1. decembra 1945 za­ložením Medzinárodnej demokratic­kej federácie žien. Do 880 deiegátok zo 41 krajín zložilo vtedy prísahu, že budú bojovať za to, aby sa hrôzy vojny už nikdy neopakovali, aby na­vždy zvíťazila sloboda, demokracia a národná nezávislosť, aby sa dosiahla skutočná rovnoprávnosť žien a šťas­tie detí. (Pokračovanie na 2. sir.) Historické medzníky vo vývoji MDFŽ v uplynulých štyroch desaťročiach í súčasné úsilie žien v boji za život bez vojen a spravodlivé usporiada­nie sveta priblížili na zasadaní vý­znamné osobnosti medzinárodného ženského hnutia. Ich slová umocnili projekcie fotografických a filmových dokumentov, zábery z významných zasadaní federácie, doklady podáva­júce svedectvo o udalostiach povoj­novej histórie. Navodili atmosféru roku 1945 — konca najstrašnejšej vojny v deji­nách ludstva, v ktorom ženy, čo pre­ Úspechy partizánov San Jósé (ČSTK) — Salvádorskýin partizánom sa v novembri podarilo vyradiť z boja vyše 500 vládnych vo­jakov. Ako oznámila rozhlasová sta­nica Radio Venceremos, príčinou úspechu vlasteneckých síl je využí­vanie novej taktiky —nasadenia ma­lých pohyblivých bojových skupin, ktoré sa osvedčili v boji so salvádor­­skými jednotkami. Ďalšou obeťou zvole salvádorských vojakov sa stal 18-ročný bojovník Frontu národného oslobodenia Fa­­rabunda Martího Neftali Amaya, kto­rého za živa zhodili z armádneho vrtuľníka nedaleko Suchitota. V no­vembri boli rovnakým spôsobom za­vraždení ďalší dvaja ľudia — jeden dedinčan a desaťročné dieťa. Me­dzinárodný výbor Červeného kríža v San Salvadore v sobotu oznámil, že v októbri zmizlo a bolo vyhlásených za nezvestných asi 1000 osôb. freie sudruzske pozdravu Praha — Generálny tajomník OV KSČ, prezident ČSSR Gustáv Husák a predseda vlády ČSSR Lubomír Štrougal poslali generálne­mu tajomníkovi Ústredného výboru Ľudovej revolučnej strany Laosu, predsedovi Rady ministrov Laoskej ľudovodemokratickej republiky Kaysone Phomvihanovi a prezidentovi Laoskej ľudovodemokratickej republiky Souphanouvongovi pri príležitosti štátneho sviatku LĽDR blahoprajný telegram tohto znenia: Drahí súdruhovia, pri príležitosti 10. výročia vyhlásenia Laoskej ľudovodemokratickej re publiky posielame Vám, Ústrednému výboru Ľudovej revolučnej strany Laosu, vláde a bratskému laoskému ľudu v mene Ústredného výboru Ko­munistickej strany Československa, vlády a ľudu Československej socialis­tickej republiky i v mene svojom vrelé súdružské pozdravy a úprimné blahoželania. Vyhlásením Laoskej ľudovodemokratickej republiky sa víťazne dovŕšil dlhodobý revolučný boj za slobodu, nezávislosť a sociálne spravodlivú spoločnosť, ktorý viedli laoskí vlastenci, všetky národy Indočlny proti ko­loniálnemu útlaku a agresii amerického imperializmu. V Československej socialistickej republike si úprimne vážime výsledky, ktoré v uplynulom desaťročí dosiahol bratský laoský ľud pod vedením svojej ľudovej revolučnej strany, v úzkej spolupráci so Sovietskym zväzom, Vietnamom, Kampučiou a ďalšími socialistickými štátmi pri budovaní zá­kladov socialistickej spoločnosti, pri obrane revolučných vymožeností a upevňováni nezávislosti a zvrchovanosti svojej krajiny v boji proti im­perializmu, hegemonizmu a medzinárodnej reakcii. Oceňujeme a plne podporujeme zahraničnopolitickú aktivitu LĽDR, ktorá sa v koordinácii s ďalšími krajinami Indočlny usiluje o utvorenie zúny mieru, priateľstva, stability a spolupráce v /juhovýchodnej Ázii. Touto akti­vitou významne prispieva k celosvetovému zápasu za mier a spoločenský pokrok, za šťastnú budúcnosť ľudstva. Vyjadrujeme pevné presvedčenie, ie priateľské vzťahy a všestranná spolupráca medzi oboma našimi bratskými stranami, .národmi a štátmi, založené na princípoch marxizmu-leninizmu a socialistického internacio­nalizmu, sa b»dú i naďalej /rozširovať a prehlbovať v súlade so Zmluvou o priateľstve a spolupráci medzi ČSSR a LĽDR, v záujme ľudu našich Kra­jín, celého socialistického spoločenstva. Želáme Vám, drahf /súdruhovia, i všetkému laoskému ľudu veľa ďalších úspechov pri uskutočňovaní socialistických premien vo Vašej vlasti. O □ Člen Predsedníctva ÚV KSČ a predseda Federálneho zhromaždenia ČSSR Alois Indra poslal pozdravný telegram členovi Politického byra ÚV Ľudo­vej revolučnej strany Laosu, prezidentovi Laoskej ľudovodemokratickej republiky a predsedovi Najvyššieho ľudového zhromaždenia Souphanouvon­govi. Minister zahraničných vecí ČSSR Bohuslav Chňoupek poslal blaho­prajný telegram podpredsedovi Rady ministrov a ministrovi zahraničných vecí Laoskej ľudovodemokratickej republiky Phoun Thao Sipaseuthoví. Ústredný výbor Národného frontu ČSSR poslal bratské pozdravy Ústred­nému výboru Frontu národnej výstavby Laosu. Ústredná rada odborov bla­hoželala Federácii laoských odborov. ZO SOBOTŇAJŠIEHO ROKOVANIA CELOZÁVODNÝCH KONFERENCII KSC Potreba moderného myslenia Na konferenciách sa zúčastnili súdruhovia Karel Hoffmann a Antonín Kapok Plzeň / Praha (ČSTK) — Spustiť 2. blok jadrovej elektrárne v Dukovanoch v čase konania XVII. zjazdu KSČ — to je najdôleži­tejšia úloha, akú si na konferencii v sobotu určili komunisti závodu Energetické strojárstvo plzenskej škodovky. Na to zmobilizujú všetky montážne a technické kapacity a rozvinú širokú pracovnú aktivitu. Komunisti s ostatnými pracujúcimi závodu dokázali počas päťročni­ce zvýšiť objem výroby jadrových energetických zariadení na 235 percent, upravené vlastné výkony na 223 percent. Ako vyplynulo z rokovania kon­ferencie, jednou z účinných metód je ukladanie kon­krétnych straníc­kych úloh. Ich po­čet vzrástol zo 666 na dnešných vyše dvetisíc, čo zna­mená, že každý člen alebo kandi­dát je teraz pove­rený približne tro­ma úlohami. Systém kontrol týchto úloh postupne nadobúda charakter priebežnej práce straníckych skupín. Na konferencii vystúpil člen Pred­sedníctva ÚV KSČ Karel Hoffmann, Na 3. strane uverejňujeme diskusné vystúpenia na 16. zasadaní Ústredného výboru KSČ. ktorý zdôraznil niektoré myšlienky 16. zasadania ÚV KSČ. Vyzdvihol naj­ma nevyhnutnosť zvýšiť v budúcom roku národný dôchodek o 3,5 per­centa, lebo len taký rast umožni rea­lizovať zámery a ciele strany, ktorý­mi je predovšetkým ďalšie uspokojo­vanie oprávnených potrieb a zvyšo­vanie sociálnych istôt nášho ľudu. Ako vyhlásil, máme na to všetky predpoklady, ktoré treba patrične vy­užiť. Obrovské a- takmer nevyčerpa­teľné rezervy sú napríklad v znižo­vaní výrobnej spotreby, vo využití pracovných a výrobných fondov, v produktivite práce í kvalite výroby. Preto kladieme v poslednom čase ta­ký dôraz na hlbšiu ekonomickú in­tegráciu, na nevyhnutnosť zdokona­ľovať riadenie, na všestranné upev­nenie discipliny, účinnejšie zavádza­nie vedy a techniky do praxe, a v neposlednom rade na hlavné smery pracovnej iniciatívy. Pripomenul v tejto súvislosti široké hnutie ROH za znižovanie materiálových nákla­dov, zvýšenie produktivity práce a podstatné skvalitnenie vyrábanej produkcie. Zasluhuje si pozornosť i v takom špičkovom odbore, akým je jadrovoenergetícké strojárstvo pl­zenskej škodovky. Zdôraznil však, že súbežne s tým treba pamätať na utváranie pracovných a sociálnych podmienok pracujúcich, a to i v mo­­dernýóh halách. □ □ Prvá celozávodná konferencia v hlavnom meste ČSSR sa uskutočnila v sobotu vo VHJ ČKD Praha, kde rokovali členovia a kandidáti strany generálneho riaditeľstva a jeho sied­mich účelových organizácií za účasti člena Predsedníctva ÚV KSČ a vedú­ceho tajomníka MV KSČ v Prahe An­tonína Kapeka. Správa o činnosti aj následná dis­kusia s konštruktívnou kritickosťou odhalili niektoré slabé miesta ria­diacich a organizačných zložiek VHJ ČKD Praha. Predovšetkým zaostáva­jú niektoré investičné akcie, najmä stavby prevádzok pre ČKD Trakcia, ďalej modernizácia závodu ČKD Zlie­­várne a viacerých energetiokých za­riadení aj príprava VHJ ČKD na bu­dovanie hutníckeho kombinátu v Krivom Rogu v ZSSR. Aj keď výrobná organizácia a celá VHJ ČKD splnila úlohy posledného roka a tým i cele] siedmej päťroč­nice práve v sobotu a zostávajúce bez zvyšku dovŕši do konca roku, zostáva i naďalej hlavnou úlohou zrýchlenie inovačného procesu. Ten­to trend závisí do značnej miery od kvality konštrukčných, technologic­kých a riadiacich pracovísk, kde sa zatiaľ neprejavuje žiadúca aktivita a odvaha „v širšom zavádzaní automa­tizácie, robotizácie a elektronizácle do výroby i samotných produktov. (Pokračovanie na 2. str.) Egyptské jednotky v „maximálnej bojovej pohotovosti" Dôstojníci USA pri neúspešnej operácii Káhira / Tripolis (ČSTK) — Egyptské jednotky rozmiestené blízko líbyjských hraníc boli uvedené do „maximálnej bojovej poho tovosti“. Uviedol to v parlamente predseda egyptskej vlády Ali Luftí. lo, pri ktorom prišlo o život takmer 60 osôb. New York / Londýn — Na neúspešnej operácii oslobodenia ru­kojemníkov v unesenom lietadle na Malte sa zúčastňovali minimálne dvaja americkí vysokí dôstojníci — generál a plukovník. Ako uviedli americké denníky New York Times a Washington Post, prileteli do Val­­letty tým istým lietadlom ako egypt­ské komando. Taktiež britský denník Sunday Te­legraph včera napísal, že egyptské úrady pri organizovaní útoku na unesené lietadlo požiadali o pomoc Spojené štáty. Dodal, že americké velenie okrem rady nasadiť skupinu „špecialistov pre boj s terorizmom“ pripravilo na svojej základni na Si­cílii letku výsadkových a špionáž­nych lietadiel a stíhacích bombardo­vacích lietadiel, ktorá mala odletieť do Valletty. Po tom, čo maltské úra­­(Pokračovanie na 4. 6tr. j Zdôraznil, že egyptská vláda hodlá urobiť všetko pre to, aby Líbyi do­kázala účasť na úpose egyptského civilného lietadla na Maltu, avšak nemohol uviesť ani jediný presved­čivý dôkaz, ktorým by tieto obvine­nia podoprel. Egyptský parlament súčasne od­mietol požiadavku poslancov skupi­ny opozičných strán vymenovať par­lamentnú komisiu, ktorá by skúma­la okolnosti útoku na unesené lietad­ Náš redaktor medzi pracujúcimi v nepretržitej prevádzke závodu 01 Smrečina Banská Bystrica Koliesko zo záväzkového súkolia Nepretržitá prevádzka, či je piatok a či sviatok, sobota alebo nedeľa, v takej prevádzke nemožno jednoducho vypnút stroje a zamknúť vráta v diel­ni. Nepretržitá prevádzka musí pra­covat stále, striktne sa pridržiavajúc svojho pomenovania. Cez uplynulý ví­kend to tak bolo aj v hale, kde vy­rábajú tenké drevovláknité dosky jDVDj, aj v lakovni závodu 01 ban­skobystrického podniku Smrečina. Linka DVD. Jej časí vpravo volajú „tvrdá“ — tam vyrábajú tenké lisova­né dosky. Vľavo zase „mäkká“ — od­tiaľ vychádzajú nelisované dosky, známe pod názvom hobra. Veľké hes­lá nad strojovým zariadením upozor­ňujú, že iba hodinový výpadok oboch liniek by zapríčinil neplnenie plánu výroby o 1477 m*. To si plne uve­domilo aj 26 ľudí, ktorí v sobotu o Šiestej ráno „Stikali“ na vrátnici príchod do práce. Pred nimi v ten deň stála úloha — vyrobit takmer 8800 m1 dosák. „Zatiaľ nám to ide dobre," spokoj­nosť sa dala vyčítat zo slov Ing. Ľu­bomíra Marku, mladého směnového majstra na linke DVD. „Stroje pracu­jú bez porúch a ľudia tiež.“ Chlapi z tejto smený sa na svojho majstra' nepozerajú ako na zelenáča, hoci v tejto funkcii pracuje iba dva mesiace, keď vyzliekol zelený tesil po skončení vojenčiny. S diplomom drevárskeho inžiniera, nabitý teóriou a pripravený vstřebat do seba for­tiele ostrieľaných harcovníkov. Ta­kých, akýrti fe napríklad fán Figa. V Smrečine už tahá tretie desaťro­čie. Skúseností má neúrekom. A ne­­skupáni s dobrou radou, upozorne­ním, ale ani britkejším slovom, keď treba. „fe správne, že mladých hneď ne­posadia na námestníčky stolec," tvrdí, a na adresu mladého majstra dodáva: „Nepovyšuje svoje vzdelanie nad na­še výučné listy. Skromnost je dobrá vlastnost, a on ju má. Bude z neho súci odborník.“ Na tejto linke rok uplatňujú bri­gádnu formu organizácie práce a od­meňovania. Názory na ňu sa rôznia ešte aj dnes. Treba vysvetľoval, argu­mentovat. Tak vysvetľuj, majsterI Ale ako? Bez skúseností sa nedá. Mladý inžinier musel vymazat poriadny kus bieleho miesta z mapy svojich vedo­mostí. Nám hovorí, že učit sa stále treba. Aj o brigádnej alebo inej for­me. No zato vie, že práve uplatňo­vaniu brigádnej formy vďačia za vyš­šiu produktivitu práce, za dvíhajúcu sa krivku kvality, za zlepšenie zhod­nocovania surovín. Keď tieto veličiny sčítaš, výsledok sa rovná plneniu a prekračovaniu plánovaných úloh. A o to vlastne ide. □ □ Vo vedľajšej hale kvílili okružné píly, nos dráždili sýte výpary. Lakov­ňa. Z nej vychádzajú finálne výrobky — tenké drevovláknité dosky povr­chovo upravené bezchybným emailo­vým náterom. V sobotu sa okolo stro­jového zariadenia zvŕtalo devät ľudí. Všetci sú členmi kolektívu, ktorému prepožičali strieborný odznak BSP. Vedie ho mladý komunista Marián Blaha. Jeho pracovné zatriedenie — rezerva obsluhy hlavných strojov. Ako povedal směnový majster František Zlevský, musí vediet miešat laky, ob­sluhovat tmeliaci a striekací stroj, clonovú nanášačku, brúsky. A tiež odoberať, triediť a balit hotové vý­robky. „Pracujem tu už 14 rokov,“ vraví súdruh Blaha. „Sme mladý kolektív, a keď z neho niekto jednoducho ne­príde do roboty, ako napríklad aj dnes, musíme sa poriadne zvrtat, aby sme zapchali dieru. Majster im asi napíše absenciu a po nej prídu ďal­šie príslušné sankcie. My sa v kolek­tíve usilujeme zmenií takýchto ne­spratníkov, no veľa ráz to nestačí. Keď to nepôjde po dobrom, takýmto ľuďom ukážeme otvorené dvere z náš­ho pracoviska. Máme na zreteli slovo, ktoré sme dali všetci v našom závo­de — pozdravit XVII. zjazd KSČ pre­kročenými výrobnými úlohami.“ Pred dvoma týždňami si v závode 01 Smrečina, n. p., Banská Bystrica spevnili socialistický záväzok, inšpi­rovaný blížiacim sa XVII. zjazdom KSČ. Dali chlapské slovo, že výrobu tovaru v tomto roku prekročia o 1 150 000 Kčs a ukazovateľ zisku o 50 000 Kčs. Linka DVD i lakovňa sú dôležitým kolieskom v súkolí ce­lej fabriky. V poslednú novembrovú sobotu sa toto koliesko krútilo na plné obrátky. Nie, nebola to žiadna šturmovčina, pretože s plánom si už dávnejšie tykajú. MILOŠ NIEDERLAND Prechod kmeňa Borikzai na stranu revolúcie Her á’t, Adraskan (ČSTK) — Podpísaním dohody o spolupráci v oblasti Adraskan, ležiacej južne od východoafganského mesta Hérát, po­tvrdil kmeňový náčelník Hadží Mu­hammad vedúcich Amirdžán za prítomnosti predstavitelov provincie Hérát a severozápadnej vojenskej zóny prechod svojho kmeňa Borikzai na stranu revolučnej vlády. Náčel­ník severozápadnej vojenskej zóny, člen Revolučnej rady ADR generál­major Kádir Miachél na slávnostnom zhromaždení kmeňa privítal 2500 jeho príslušníkov v radoch bojovní­kov revolúcie. V prejave zdôraznil platnosť dekrétov Revolučnej rady ADR o všeobecnej amnestii a vyzdvi­hol ciele aprílovej revolúcie, ktorá sa usiluje o blahobyt všetkých pra­cujúcich Aíganistanu.

Next